Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, pozorne som si vás vypočul. Začala ste tým, že ako teda smeráci sú neni pripravení vás počúvať. No drvivú časť vášho vystúpenia ste tu bola sama, chvíľu pán poslanec Šebej, ale na záver prišiel aj pán predseda, čo ale nie je podstatné. (Reakcia z pléna.)
To, čo chcem povedať, je to, že ja oceňujem vaše vystúpenie, pretože to bolo prakticky prvé vystúpenie po piatich hodinách, ktoré už nebolo cirkusové žvásty a urážky a to všetko dookola, ale s právnym jazykom, so zmyslom, pracovala ste s reálnymi inštitútmi, s reálnou skutočnosťou a vyslovila ste právny názor. Verte mi, keby sme boli čo len tušili, že už aj tak sa to začne takto rokovať, tak nás je tu viacej, lebo na túto tému radi by sme si porozprávali.
Viete, v súvislosti s tým, čo ste povedali, ja mám pred sebou vaše vystúpenie pri novele zákona v roku 2011, keď ste ho tu predkladala a povedala ste, že veríme, že týmito zmenami dávame slušným podnikateľom pozitívny signál, pretože zmenšujeme priestor na špekulácie a manipulácie v konkurznom konaní a naopak, zjednodušujeme proces tam, kde je to potrebné, otvárate priestor tým zákonom najmä pre menších podnikateľov, živnostníkov, aby ich šanca na to dostať sa k vyplácaniu dlžných čiastok od firiem sa v konkurze zvýšila. Čiže gratulujem. Možno sme vám príliš uverili, že to naozaj tak myslíte a že tým ste vlastne tou novelou aj tento priestor vytvorila. Isteže trošku nenáležite žartujem.
Len ide naozaj o veľmi vážnu vec. Viete, na rozdiel od iných strán, tu jak počúvam tých veľmi nezodpovedných ľudí, ktorých politická činnosť spočíva v podlom urážaní politických protivníkov, my naozaj máme 20-tisíc členov. Máme mnohých členov, ktorí sú takí, ktorí nemajú vyplatené peniaze. Koho by predsa naozaj tešilo, aby tak veľký rozsah ľudí, pre ktorých to znamená existenčné ohrozenie, aby zostali nesanovaní?
Nepochybne problém konkurzu ako takého je vôbec veľmi zložitým inštitútom, ktorý funguje vonku, je neoliberálnej podstaty. Verte, ako socialista vôbec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, ja len veľmi krátko, ste známy ohľaduplnosťou, takže iste viete, že očakávame dlhé rokovanie a pravdepodobne jeden člen vlády, takže sa budú striedať. Je tu k dispozícii, akonáhle na vaše kvalifikované vystúpenie budete požadovať prítomnosť konkrétne pána ministra, pán predseda urobí všetko preto, aby ho sem pozval do tej sály. Zatiaľ sa striedajú tak, jak vy sa siedmi striedate ako navrhovatelia, a vy ste túto prax doviedli do dôsledkov, pán poslanec, iste chápete tento moment, ale predseda tu je, berie váš názor na vedomie.
Pani poslankyňa Nicholsonová.

Kolegyne, kolegovia, no, politika je skutočne veľmi ťažká vec, tak mám tú česť, získal som ju aj vašimi hlasmi, právo viesť túto schôdzu a dbať na to, aby sme dodržiavali rokovací poriadok. Rokovací poriadok je zákonom a všetci sme tu sľubovali, že zákony akosi budeme dodržiavať. Máme teraz bod programu, v rámci ktorého riešime skrátené konanie k Váhostavu.
Pán kolega, ešte ste pravdepodobne všetkých nestihli dourážať, máme tu citáty a púšťame si z bulvárnych novín, autor je známy, Gordulič, hovoríte o nejakej ľudovej tvorbe. Predsa len hovoríme o vážnych veciach, ako politické strany predsa máme k dispozícii tlačovky a podobne, tu rokujeme, máme oproti sebe politických protivníkov... (Reakcie z pléna.) Je mi úplne jasné, na čo ste pripravili, pokúsim sa aspoň trošku, ak s niekým sa tu dá rozprávať v tejto sále, apelujem na to ako riadiaci schôdze, aby sme dodržiavali aspoň v základných rysoch rokovací poriadok. "Zbabelec prašivý" a podobne, čo je ešte urážka, ktorú zakazuje rokovací poriadok? Čo je to ešte, kedy mám ako predsedajúci právo upozorniť, že niekto nemôže urážať? Máme tu ľudí, pre ktorých sú to štandardy, "zbabelec prašivý" a podobne, pán Hraško a podobne, netreba menovať, ani nechcem vzbudzovať vášne. Chcem len apelovať na vás všetkých (výkriky z pléna), umožnite mne trošku robiť v mene vás všetkých, na rozdiel od vás, pán Hraško, mám slovo ako predsedajúci. Keď budete mať vy to právo, potom hovorte, čo chcete. (Výkriky z pléna, ruch v sále.)
Ešte raz. Poslednýkrát. Nejde o nič, môžte pokračovať, kolegyne, kolegovia, týmto štýlom, týmto tónom (výkriky z pléna), môžete hovoriť o zbabelých prašivcoch, o podliakoch, o podlých, o všetkom možnom. (Výkriky z pléna.) Neviem.., takže vás poprosím a apelujem, ak chcem dodržiavať rokovací poriadok, potrebujem elementárnu súčinnosť aspoň od tých poslancov, ktorým slovo slušnosť nie je absolútne cudzie. Od tých iných to nežiadam, nech vyvreskujú a robia cirkus. Jediné, čo mám záujem, aby sme sa dokázali aspoň v zásadných polohách počúvať.
Ďakujem vám za pozornosť všetkým tým, ktorí chcú počúvať.
Procedurálne návrhy, pán poslanec Lipšic, Nicholsonová, pán poslanec Lipšic, Nicholsonová. Slovo má pán poslanec Daniel Lipšic.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne. No počúval som vás, pán poslanec, po tretí či štvrtýkrát. Snažím sa pochopiť elementárnu logiku toho, čo sa tu vlastne deje.
Tak, ak som porozumel, tak zásadný problém bol, že či pán minister bol alebo nebol v konflikte v roku 2002, či v roku 2006 niekomu požičal alebo nepožičal 600-tisíc korún. Potom čo tretie? Ako je spojený pán minister s dotáciou v Šali, a potom či je alebo kto je autor rozboru? Žiadny ďalší problém som nenašiel. Nie ste síce sudcovia, nechcete ho súdiť. Má sa právo súdiť, ale nemá sa súdiť, 60 mil. euro žaluje od začiatku, opakuje sa to neustále. Elementárna štandardná vec, že neustále dávame ako poslanci argumenty, principiálne s nimi nikto nepracuje. Do aleluja to točíte, dokonca s gestami, ktoré sú podľa mňa v tých veľmi jednoduchých televíznych správach, čo bulvárne televízie prijímajú tie dramaticky na záver roztrhať neviem čo a tak ďalej. No úplne presne. Vážení páni, ja neviem, ešte raz, toto je parlament Slovenskej republiky! Sledujem, že teda to zdravé jadro je teraz OĽaNO, pán Lipšic, pán Galko a predpokladám, že sa pridá ešte aj pán Hlina. Ako-tak poslancov dokopy desať? Kolegyne, nás je tu 150. Elementárna racionalita, elementárny rešpekt k tomu, že toto je parlament Slovenskej republiky. Elementárny rešpekt k elementárnym mechanizmom, ako sa dá hľadať pravda v tomto parlamente.
Je hrozné, čo ste urobili, vážení kolegovia, z tohto parlamentu. A tí občania, ktorí nám nevedia prísť na meno, obávam sa, že už majú absolútnu pravdu. (Potlesk.)

No, relatívne trpezlivo som vás, pán Mičovský, počúval, a teda na základe toho, čo ste povedali, ste naznačili, kam vy by ste chceli zaviesť túto krajinu.
Pán Mičovský, vy sa rád hráte na poctivého a spravodlivého človeka. Slovo hráte som - a verte, že som nad tým rozmýšľal - som použil zámerne. Postaviť sa tu, falošné obvinenie je totiž podľa mňa jeden v medziľudskom spolunažívaní - a vedomé falošné obvinenie - jeden z veľmi nepekných zločinov, ničí spolužitie, ničí rodiny, vzťahy, priateľov, prostredie, v ktorom žijeme.
V roku 2002 pán minister, pokiaľ sa vtedy snažil privatizáciu tých prístavov a plavieb, či jak sa to volalo presnejšie, sa uchádzal v rámci štandardných podmienok o privatizáciu. Veľmi hanebne sa vtedajšia vláda správala. Pán minister teda úplne logicky vtedy rozhorčený stavom žalovali, jeho firma, žalovali štát úplne logicky. Za týchto okolností to všetko, čo ste tu vy navyprávali, že, že nepoctivý a neviem aký, čo všetko mal urobiť, žaloval a splnil to, čo bola jeho povinnosť, pretože bol koniec koncov nie jeden vlastník toho celého, bol súčasťou vlastníkov, jeho povinnosť je, aby sa staral o záujmy účastníkov, ktorí sú na tom-ktorom hospodárskom produkte zainteresovaní.
Čo mal ten minister robiť? Ak to mal urobiť, a že vtedy, pán, pán, pán, vážený pán kolega, vtedy bol SMER v opozícii, v roku 2002 sa prvýkrát dostal do, do parlamentu. Bol tvrdým kritikom vlády, ktorá už vtedy bola pripravená sprivatizovať komplet celý strategický potenciál krajiny. Všetci vedeli o tom spore, ktorý tam je, lebo o tom vlastne hovoril.
Ako je možné, že 10 rokov nikto neprišiel za ním a nepovedal, ale veď ty si tam v konflikte záujmov?! Čo vy viete o atmosfére v roku 2002, keď takto bezostižne sa postavíte a tak silnými emotívnymi slovami sa obraciate na pána ministra?!
Ja si veľmi nevážim takýchto ľudí, vážený pán Mičovský.

Ďakujem. No, pán kolega Beblavý, je na vás, či ste na tento prejav hrdý, jako dobre, komentovať to ja nemusím.
Viete, len tá tendencia, čo sa tu začína objavovať. Za tých 25 rokov ten predchádzajúci prejav, ktorý ste tak komentovali, hoci nebolo to pravdepodobne vaše oprávnenie. To je, to je kanál, sa tomu hovorí, nijako inak sa to nedá nazvať. Viete, bezočivé urážky, vedomé klamstvá, dokonca s takým jemným úškrnom. Osobné útoky, fyzické útoky, hanlivé odovzdávanie všelijakých, neviem čoho, makety nosí do parlamentu a podobne. Toto vydávate aj vy osobne za kultúru, za slobodu, za niečo, čo má, je úplne samozrejmé a čo opozícii nikto nesmie zobrať. Ja som presvedčený, že každý človek má prah citlivosti niekde a niekde už ho cítiť, lebo už aj u nás ľudia majú tohto dosť, týchto bezcharakterných, surových atakov, o intelektuálnej hodnote snáď ani hovoriť netreba. Urážať, herecké, herecké cirkusy tu.
Vážené kolegyne, kolegovia, obávam sa, že, že naozaj, a už s tými apelmi prestanem, ako pravdepodobne to neovplyvním, ale týmto spôsobom, ak vy chcete byť arbitrom a nevšímate si tie surové urážky, ktoré adresoval ministrovi vážený pán kolega, do toho stará osvedčená metóda - opitý a podobne. Elementárny charakter aspoň do tohto parlamentu, ľudia, reprezentujeme 5-miliónový štát!

82.
Ďakujem pekne. Pán Brocka, ani nechcem s vami, ale viete, keď pán Kadúc niečo vyčíta tejto vláde, tak nemá históriu, takže naozaj má ešte istú mieru oprávnenia. Ale vy? Po tom všetkom, čo sa tu dialo? Po Gorilách, po celom tom, čo sme tu sledovali, a teraz idete hrať spravodlivého a neseriózne váľate na politického protivníka špinu, úplne bezdôvodne. Ja tomu nerozumiem. Tak dobre, veď netreba programovo súperiť, treba diskreditáciou, aj to sa dá, viete, nemám to rád.
Pán Lipšic, to, čo by ste vy teraz urobili, je pekné. Problém je, celý čas čo ste urobili ako minister spravodlivosti? Veď o tých praktikách, o ktorých sa v Gorile píše, po chodbách tohto parlamentu čvirikali stovky vrabcov. Všetci tu o tom vedeli, pán Lipšic, len vy asi pravdepodobne nie ako minister spravodlivosti, pričom tí, čo tu boli, nemali k dispozícii zvodky a podobne, lebo pravdepodobne minister spravodlivosti má vyššiu mieru informovanosti o bezpečnostnej situácii a aj teda o atmosfére v nakladaní s verejnými, verejnými zdrojmi.
Pán kolega Kadúc, teda ešte, pardon, pán Lipšic, ešte je taká jedna vec, keď predám niekomu záhradu alebo dom, tak pokiaľ má nejaké problémy a potrebuje pomoc a súčinnosť, tak mu ju poskytnem aj po tom, keď už som nie vlastníkom toho domu. Je to, je to úplne normálne. A, pán Lipšic, aspoň trošku bona fide, že ak koná pán minister, že predá niekomu, a v danom prípade, keďže boli ešte technické problémy, ktoré vždy sú pri predajoch aj firiem, tak toto vám stojí za takto masívnu diskreditáciu, pán Lipšic. Po tom všetkom, čo sme tu zažívali a za čo vám teda aj, bohužiaľ, voliči vystavili účet. Takže farizejstvo, pán Brocka aj pán Lipšic, je registrované minimálne z dôb biblických čias a to už je dosť dávno. Takže nie je to dobrá vlastnosť.
Návrat k vecnosti a zmysluplnosti, ale aj etike politickej má zmysel. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, pán Šebej, málokedy sa mi stane, že mám tak dramaticky rozdielne videnie sveta, reality, ako sa mi to stalo napríklad teraz. Ja, pre mňa je ako niečo neuveriteľné! Tak z tých vašich úvodných viet by sa dalo vydedukovať, že vlastne tí Rusi začali aj II. svetovú vojnu. Veď ako...?! A mimochodom, už som súčasťou, v realite toho, že aj ten vynikajúci premiér Ukrajiny predsa rozprával o tom, že Rusi agresívne napadli Berlín a tak. No, dá sa to aj takto, len je to hrozne, ale hrozne nekorektné k tým 30 miliónom ruských padlých v II. svetovej vojne a k tomu, že tí ľudia a Rusko oslobodilo Európu od fašizmu. Že si vy toto nevšimnete a takto jedno...?!
Pán Šebej, inak to poviem. Rozmýšľal som nad tým, čo je vlastne príčinou týchto zásadných konfliktov v spoločnosti, v ktorých momentálne žijeme? A vyšlo mi, viete čo? Agresívna jednostrannosť. Absolútne snaha ani len na chvíľu počúvať aj protivníka, aj keď vy, aj ja, viete veľmi dobre, že aby bola aj altera pars vypočutá, je jedna zo základných civilizačných hodnôt, že sa pozriem, ako to vidí aj tá druhá strana, o čom to je. Tá interpretácia toho celého, už to tu odznelo predtým, že teda vlastne neexistujú, problém veľmocí, neexistuje veľmocenské usporiadanie sveta. Čítam Georga Friedmana, hovorí o tom, že Spojené štáty sa musia správať ako impérium, pretože sa ním stali. Nehovorím o tom všetkom, čo tu je. Pani Applebaum, tak zúfale jednostranné veci, jak čítam od tejto pani. Ale otočím to inak. Viete, o tom rusko-poľsko-bieloruskom území napísal Tony Snyder, hovorila o tom aj pani Vášáryová, veľmi rada, napísal o tom, 18 miliónov ľudí tam zahynulo, tvrdí pán Tony Snyder, v rokoch ´30 až ´45. Timothy, pardon. Ďakujem pekne. Timothy. To naozaj všetkých vyvraždili Rusi podľa tejto vašej interpretácie?! Veď to je nechuť.
Pán Šebej, pán Snyder napísal aj jednu knižku s pánom Judtom, profesorom, Tejto zemi sa vedie zle. Pozrite si ju... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, odpustite, je asi chybou reagovať na tento prejav, lebo nepochybne, ak to niekto bude počúvať, tak si obraz urobí. Len také neuveriteľné veci, prečo mi ten mráz chodí po chrbte.
Tak Gorbačov a Gorbačov sa dohodol teda, že odíde 1500 km z Európy preč a tak ďalej a za to sa niečo stane, a to je predsa nezmysel, lebo veď slobodná vôľa Poliakov, Čechov, národov a tak ďalej.
A čo je, ja neviem, čo je Trianon? Čo je Brestlitovský mier? Čo je Teherán? Čo je Jalta? Čo je celý výsledok povojnového vysporiadania? Môže toto rozumný človek vážne tvrdiť, čo ste povedali, pán poslanec?
No keď tak hovoríte o tom, o tých Rusoch a o našich spojencoch, teda ešte budeme hľadať ktorých, tak niekde som čítal, Spojené štáty sú prítomné vojensky v 132-ch krajinách, Rusi v troch, pán poslanec. Viete, chodí po internete taký veľmi vážny – vážny? – taká sentencia, že teda keďže tí Rusi chcú napadnúť Pobaltie a neviem čo všetko, že 500 miliónov Európanov prosí 350 miliónov Američanov, aby ich obránili pred 150-miliónovým Ruskom. Vaša logika, spravodlivosť, ktorú tu demonštrujete, je hrozná.
Pán poslanec, ráno som si čítal McCainov prejav na mníchovskej debate. Toto, čo ste vy povedali, to oproti vám je McCain ťažký odvar. Ten ani nemá čo robiť, pretože by si nedovolil toto, čo ste vy tu povedali, čo je naozaj, ak niečo má definíciu vojnového štváča, to je toto. Veď, pre Kristove rany, a čo taký Kissinger? Čo taký Fraser, bývalý austrálsky minister? Kto sú vaši spojenci? McCain, alebo tí, čo sú ešte ďalej od McCaina? Alebo teda americká súčasná reprezentácia, ourok, šiesti americkí demokratickí reprezentanti? Alebo je Hollande váš spojenec, alebo Merkelová? Kto je váš spojene, pán poslanec?
Takto jednostranne úžasne nespravodlivý prejav, ktorý prirodzene môže viesť len k tomu, že ľudstvo dostaneme do vážnej konfrontácie, ako sem, by tu nemal zaznieť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)