Videokanál poslanca

82.
Je naozaj toto asi o emotívnej debate, lebo myslím, že tá pravda je úplne jasná. Tragédia je len to, čo, že ľudia, ktorí obhajujú niečo, čo je neobhájiteľné, ešte ten spôsob, akým to robia a neustále provokujú.
Kolegyne, kolegovia, renomované finančné inštitúcie, čo má robiť tých 60-tis. nemeckých dôchodcov, ktorí boli v penzijnom fonde a ktorí mali uložené peniaze v Lehman Brothers? Šesťdesiat tisíc. Renomovaná, bola to renomovaná spoločnosť? Dneska v Amerike krachuje šesť bánk denne. Je to dokonca v SME. Nebude to asi ľavicový denník.
Ako vyzerá celý ten akciový trh so všetkými zložitosťami, ktorý to ako funguje, kde celé banky vlastne museli sanovať naši ľudia, z penzií dôchodcov, z rozpočtov štátov sme platili 1,6 bil. eur. Jak to tí ľudia môžu prehliadať? Musia to vedieť, natoľko ich inteligenciu nepodceňujem. Ale idú sem a klamú nás do očí a klamú ľudí. Podarilo sa ukradnúť ľuďom 180 mld. eur. Samozrejme, že tá miera toho, ak sa užijú a ten mechanizmus tu je, ale reálny odhad je, že hodnota tých akcií je 4,70 %.
Aké je to spravovanie vecí, páni poslanci? Aké obrovské riziká, tým vystavujete ľudí za týchto okolností? Šibrinkovať tu nejakým 10-percentným rastom v nejakom fonde, veď to je hlboko nezodpovedné. A sú to verejné peniaze. Verejné peniaze, ktoré vkladá, čo sú oligarchovia? Tí oligarchovia, ktorí sprivatizovali banky, ktorí sprivatizovali všetky naše poisťovne, ktorí sprivatizovali SPP, elektrárne. To už nie sú oligarchovia? (Potlesk.) Ktorí profitujú tie obrovské peniaze. Nečítame ekonomické výsledky dneska, ako to vyzerá v elektrárňach? O aké obrovské peniaze ste, o miliardy ste pripravili Slovensko? A napriek tomu s falošným úsmevom sa sem postavíte a vykrikujete to, čo vykrikujete. Vráťme sa trošičku, prosím vás pekne, aspoň k elementárnej úcte k pravde. (Potlesk.)

68.
Vážené kolegyne, kolegovia, osobitne teda drahí etickí priatelia z opozície, známi veľmi demokratickým prístupom k diskusii, pán poslanec reagoval na mňa, nepatrí sa asi pravdepodobne zneužívať takúto scénu na nejaké osobné naťahovačky. Len naozaj, ide o veľmi vážnu vec. A viem ešte aj to, že v tejto etape nejde o to, aby sme posudzovali riziká, obrovské riziká existujúceho systému, pretože jednoducho, reálna situácia je taká, aká je. Verejnosť nemá, ani SMER nevie zabezpečiť dostatočnú informovanosť a korektnú diskusiu. O tom sa títo páni, ktorí tu sedia, rozprávajú o primitivizme a o tom všetkom možnom, dobre postarali. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ja nehovorím o tom, že dneska, kto pozná trošku históriu penzijných systémov a tento mechanizmu riešenia, ktorý si pamätá na to, čo sa tu dialo, ako sem vláčili z Chile a neviem odkiaľ, z Argentíny, veľkých tvorcov tohto geniálneho systému, ktorý sem priniesli, že aký bol medzitým vývoj. To, čo začali robiť títo ľudia, ktorí tu rozprávajú o tom, ako SMER kradne a tak ďalej a tak ďalej, čo my znášame tým, že počúvame to a nechodíme a neprijímame ten tón. Pretože, keby sme to urobili, a pritom v srdci toho, čo mám ja voči týmto ľuďom na srdci, je hrozne veľa. Ale je asi nevyhnutným predpokladom, ak tento parlament má vyzerať ako naozaj nejaké reprezentačné miesto nejakého slušného národa, tak sa nemôžme pridať na ten štýl. Ale aspoň pripomeniem na konto toho, čo tu narozprávali.
Kolegyne, kolegovia, tento systém rovnako pod tlakom Medzinárodného menového fondu a aj Svetovej banky sa začal realizovať, bohužiaľ, iba v periférnych štátoch Európske únie - u nás, v Maďarsku a v Poľsku. Bol vývoj, aký bol, situácia, aká bola, demografický vývoj a tak ďalej, samozrejme nejaká komparácia s penzijnými systémami v starých krajinách Európskej únie absolútne nie. Ale títo ľudia, ktorí rozprávajú niečo o nejakých oligarchoch, potrebovali napchať verejné peniaze zo zákona vybraté našim občanom cudzím správcovských spoločnostiam, finančným hydrám, pán poslanec, keď sme už teda pri tom. (Potlesk.) Finančným hydrám, ktoré ako súkromníci spravujú pritom s elementárnou základnou etikou, že ich povinnosťou je dobýjať zisk z verejných peňazí, ktoré na základe zákona zoberú našim poslancom. Títo ľudia sa ani jeden z nich nepostaví pred našich ľudí a nevysvetlí, že tým, že sme prešli do solidárneho penzijného systému, dnešní dôchodcovia posledných desať rokov majú minimálne o 120 až 150 eur nižšie dôchodky.
Ľudo, ako sa máme pozerať našim rodičom, aj tvojim do očí, keď sme pri tom? Tí, ktorí nestihli privatizovať nič. Koľko poznám ľudí v našej dedine, ktorí tých 150, 120, 130 eur, keby ich mali, tak tie základné problémy, čo nemajú ani na základné lieky, aby si mohli zabezpečiť elementárne chatrné zdravie, tak ako tie peniaze presne im chýbajú, ktoré sme oklamaným ľuďom, kde nepochybne, bohužiaľ, a poviem to aj naplno, na plné ústa, lebo si to myslím, chamtivosť našich ľudí a snaha to, že budú to moje peniaze, budem si ich dediť, nebudem náhodou solidárne pri odvrhnutiach ich niekomu inému sanovať veci. Zrušili sme náš korektný sociálny a solidárny systém, ktorý tu funguje, ale ktorý funguje aj v krajinách západnej Európy. Nikdy sme nevysvetlili našim občanom, ako vyzerajú dôchodky štátnych zamestnancov, alebo ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, ako vyzerajú dôchodky ľudí, ktorí pracujú vo veľkých koncernoch, aký je ten mechanizmus, čo sme urobili u nás. Iba to, že sme prijali zákon a odovzdali sme ich kompletne nenávratne. Ešte to, čo urobili z právneho hľadiska, to boli zásadné hanebné veci, pretože nedá sa to zrušiť. Urobili tam také sankčné opatrenia pre nás, keď sme čokoľvek chceli, urobili aj pre našu vládu, že jednoducho vstúpiť do toho procesu sa nedá, lebo by sme platili obrovské penále za to, že by sme takýto systém zrušili.
Nenávratne ste ukradli ľudom ich verejné peniaze. A komu ste ich dali? Ktovie ktorým, kolegyne, kolegovia, tým oligarchom, o ktorých tu majú plné ústa ľudia.
Ľudo, odpusti mi jednu drobnú vec, veď ty si bol dvakrát odvolaný z verejných funkcií pre podozrenie pre finančné machinácie. Je to tak, alebo to tak nie je?
Jak môžeš sa sem postaviť a mne vyprávať (potlesk), že nevie a kradne milióny a neviem, čo všetko. (Doznievanie potlesku.) Je to nekorektné.
Vážené kolegyne, kolegovia, takže naozaj, ja sa priznám, že emotívne, neviem inak, ako emotívne hovoriť o tomto systéme, lebo naozaj to považujem dnes za obrovské riziko. Za obrovské riziko, aby verejné peniaze, dneska už z toho 180 mld. spravujú nejaké cudzie spoločnosti, o ktorých nevieme nič. Kde relatívne chatrný, ani nie intenzívny bankový dohľad, ktorý je štandardný, ktorý môže naša Národná banka vo vzťahu k nim, ktoré sú informované, uložené, neviem, v akých akciách, neviem, v akých krajinách a financujú rozvoj, neviem, akých krajín. Len nie Slovenska. Ako vyzerajú peniaze, kde je tam inflačná brzda? Je obrovský problém, za 30 rokov kto bude vedieť, že ako bude vyzerať hodnota akcií, do ktorej sú investované naše peniaze? Aký to bude mať možný tlak na existujúci daňový systém a na reálne zabezpečenie skutočného vyplácania dôchodkov? Koľko ľudí bolo oklamaných, koľko musí doplácať a tí ľudia, ktorí sú v priebežnom dôchodkovom systéme, na tých, ktorí nemajú zarobené úplne nič? Veď to sú obrovské, obrovské množstvá ľudí. Na ktorého anjela tam išli, do toho systému? (Potlesk.) To nevedeli tvorcovia toho systému stanoviť, že aké sú hranice, a kto tam jednoducho vstúpiť nesmie?
Nemá význam ďalej hovoriť o zásadných rizikách, ktoré sú v tomto systéme a ktoré svedčia len o tom, že tí, ktorí to urobili, sa správali hanebne. Absolútne nebrali ohľad na náš národný záujem a už vôbec nie na ohľad ľudí. Bolo treba práve tých oligarchov, ktorých môžem natlačiť, možnosť, aby mohli zo 180 mld. peňazí, ktoré sú tam momentálne len, ale odhady sú za 10, či koľko rokov, až o 700 mld. a podobne, obrovské sumy. Obrovské sumy.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, nebudeme sa púšťať dneska do etickej diskusie ako klub. Nemá to žiadny význam. Hovoríme o technických veciach, pretože musíme vychádzať zo stavu, ktorý tu je a z možností, ktoré štát v tomto smere má. Ale to, že tí ľudia, ktorí dneska by mali byť naozaj ticho a báť sa, aby nemuseli niesť zodpovednosť za to, čo spôsobili, lebo tie riziká sú obrovské, by naozaj nemali robiť ten cirkus, čo tu robia. A majú, keď už teda chcú pomôcť, nech sa aspoň trošku začnú zaoberať riešením aktuálnych problémov a nech sú aspoň trošku seriózni a nech aspoň prejavia nejakú mieru sebaľútosti.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

44.
Vážený pán kolega, no, k tej faktickej poznámke ma vyprovokovala iba v podstate taká zásadná vec, že hovorili ste tu o motivácii ľudí, prečo kam vstupujú. Ja chcem oceniť na vašom diskusnom príspevku, že aspoň ste sa vyvarovali označovaniu vašich názorových oponentov za primitívov a podobne, čo veľkí džentlmeni, ktorí tu sú poblíž, využívajú veľmi radi.
Ale to, čo by som chcel povedať, viete, ľudia neveria štátu a teda veria finančným spoločnostiam. Tým finančným spoločnostiam, ktoré rozvrátili celú svetovú ekonomiku. Týmto finančným trhom, ktoré zobrali len Európe 1,6 bil. eur z verejných rozpočtov, zaplatili to tí jednoduchí ľudia, aj tí sporitelia. Že trošku hanby nemáme niektorí, keď o týchto veciach hovoríme.
Pán kolega, ja ešte raz tu chcem zdôrazniť, aj keď to celkom už teraz v tejto fáze možno nepatrí. Ja považujem takúto privatizáciu verejných peňazí za naozaj, za obludný trestný čin. Za obludný trestný čin, ktorým vytvárate obrovské riziká pre ľudí, že v budúcnosti nebudú mať peniaze na penzie a bude sa musieť o nich starať minimálnym spôsobom štát. A že po tom všetkom, čo sa deje a čo všetci vidíme, sa tu vážne, sú ľudia schopní sa postaviť a vyprávať o tom, aký len fantastický mechanizmus sme vymysleli. Zobrať a vyprávať o oligarchoch a o všetkom možnom, tu ste vyrábali cirkusy, koľko, ja mám furt ten pocit, že koľko ľuďom platia za to, že sú schopní tak ťažko sprofanovaný systém týmto spôsobom obhajovať, ak mám používať váš slovník, ktorý ste tu používali v iných súvislostiach, ako obrovské množstvo času ste s tým strávili. V tom je, pán kolega, problém. A zásadný problém, ktorý tu je, že naozaj sa verejnosti nedá vysvetliť, aký je ten stav, pretože sa vám darí prostredníctvom médií aj blokovať seriózne verejné diskusie na túto tému a naozaj ukázať, aký je stav úvah na diskusie v okolitých štátoch, napríklad v onom Maďarsku a Poľsku, keď sme už pri tom, a v Česku. A napriek tomu tá schopnosť tváriť sa, že to neexistuje, že to tu nie je a miesto toho hovoriť, ako ratovať tých 180 mld., ktoré tam sú a tieto všelijaké nezmysly, ktoré tu musíme počúvať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

40.
Ďakujem pekne. No, kolegyne, kolegovia, ja vám úprimne chcem poďakovať, že sa mi podarilo v vcelku veľmi komfortnom a korektnom prostredí predniesť svoj prejav. To je skutočne, si zaslúži ocenenie. No a k tomu, čo sme, pani poslankyňa, podpredsedníčka Jurinová a ďalší, toto bolo jej prvé čítanie, kolegyne, kolegovia. Toto je prvé čítanie, v ktorom podľa rokovacieho poriadku je našou úlohou posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s predloženým návrhom. A to, že komentovanie diskusie a atmosféry v parlamente je prirodzenou súčasťou, o tom do dneska som, pani Jurinová, nepochyboval. Môžme na tú tému prípadne, aby som pochopil niektoré veci, iste mi to láskavo ozrejmíte.
Vážené kolegyne, ďakujem pani Šípošovej, ďakujem váženým kolegom, všetkým, ľuďom, ku ktorým mám osobný vzťah, pán Kvasnička, no ďakujem pekne, ale bola to skutočne noblesa, tá typická. Osobný útok som si nedovolil ani jeden. Dokonca aj tie, ktoré som chcel, tak som vypustil.
Kolegyne, kolegovia, vedieme politický zápas. Ja tu mám a mám, sme si dali dokopy, máme prehľad káuz Radičovej vlády. Kolegovia z KDH o ministerstve zdravotníctva, ale aj vnútra a už nehovorím o obrane, tých káuz by som tu mohol zabávať publikum ešte, ešte možno ďalšiu hodinu. Nepovedal som ani slovo, nemá to význam. Význam má naozaj sa vrátiť k zmysluplnému konaniu a skutočne veľmi oceňujem aj pani Šípošovú, aj tých, lebo je jedna z mála opozičných poslankýň, ktoré apelujú na to, aby sme naozaj rokovali vecne, racionálne. A aby sme naozaj všetci, čiže ak robíme chybu my, rozmýšľame nad ňou, ak vy, rovnako, lebo zlepšenie rokovania a zmysluplnenie je záujmom nielen nás, ale vôbec Slovenska.
Opäť to patetické konštatovanie, ale inak to neviem povedať.

2.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda vystúpiť v rozprave k predmetu bodu programu, ktorý prerokovávame prakticky, tuším, od štvrtku od obeda. Nepochybne je dôležité zhodnotiť alebo teda zaujať stanovisko k diskusii, ako aj k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Nepochybne analyzovať dôvody, prečo vláda musí predkladať takýto návrh zákona v skrátenom konaní s tým, že nepochybne je treba zaujať aj politické stanovisko k udalostiam, ktoré sa tu odohrali. Samozrejme bolo by treba pohovoriť aj o predloženom návrhu zákona, len predpokladám, že k nemu zaujme stanovisko v rozprave pán minister. Takže mne dovoľte sa vyjadriť k tomu, čo sa tu odohrávalo.
Kolegyne, kolegovia, vláda predložila vládny návrh zákona v skrátenom konaní, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým predseda Národnej rady zvolal schôdzu. Následne doložila žiadosť o uskutočnenie mimoriadnej schôdze aj vážená opozícia a samozrejme, bolo treba zvažovať priority, ktoré vznikajú v danej veci, zvlášť na to, že teda kauza Váhostav - ak použijem tento termín - nepochybne hýbe spoločnosťou a hlavne je tam zásadný problém, ak chceme urobiť efektívne opatrenia, v takom prípade treba registrovať veľmi vážne časové limity, ktoré sa na prípadné riešenia viažu. Úplne prirodzene predseda parlamentu rozhodol, že teda aby sme učinili zadosť opozícii, na dopoludňajšie rokovanie otvoril priestor pre uvedenie základných dôvodov pre riešenie ich návrhu a následne teda sa otvorila schôdza.
Schôdza, ktorá súvisí s Váhostavom s tým, že jednoznačne ako bol program, už sme schválili návrh na skrátené konanie, ktoré sa tu má uskutočniť, kolegyne, kolegovia. Začalo rokovanie. Nevystupovali dôsledne poslanci vládnej strany, ale iba opozícia. V priebehu celého, až do večera do siedmej, sa ani jeden rečník ani len v zásade a ani okrajovo nevyjadril k problému skráteného konania. Jednostranná politická dehonestácia politického súpera, totálna politizácia problému a principiálne odmietnutie vecnej spolupráce na riešenie problému, v ktorom fungujeme. Nepochybne po tomto celom, keďže išlo jednoznačne o politizáciu problému, tak sme prijali túto hodenú rukavicu a teda predložili sme návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu, ale nie z toho dôvodu, za výkon funkcie podpredsedu, ale za jeho fungovanie ako ministra dopravy, keďže sme presvedčení a zdôvodňovať sme chceli, aj zdôvodňujeme, že príčiny, ktoré stoja za súčasnými zásadnými problémami Váhostavu, spôsobil on tým, že vniesol politikárčenie do vážnych hospodárskych procesov, kde do politického zápasu na Slovensku vniesol otázku ceny projektov, ktoré sa tu vysúťažia.
A priamym dôsledkom tejto politizácie bolo to, podľa nášho názoru, o čom s vami vedieme dialóg, vážené kolegyne, kolegovia, bolo to, že jednoducho firmy, stavebné, vzhľadom na ekonomické dôvody, a budem o nich hovoriť, podliezali stanovené ceny, teda tú tzv. štátnu expertízu cien, a to dramatickým spôsobom až na 41 %. A dôsledkom, samozrejme, bolo potencionálne možné zníženie technologických štandardov, nepochybne napríklad vyplácanie subdodávateľov a podobne.
A toto má byť ten problém, o ktorom sme chceli hovoriť. Skončili sme to v utorok, teda v piatok o druhej s tým, že celý včerajšok vážená opozícia vystupovala a opäť preukazovala jej prínos k spravovaniu štátu a jej stanovenie priorít a aj spôsob vedenia politického boja.
Ja teda, my sme dôsledne počas celej rozpravy, nikto z nás nevystúpil z jedného zásadného dôvodu, kolegyne, kolegovia, lebo cítime časový tlak. Napriek klaunovských nezmyselných vystúpeniach mnohí rozprávali práve o tlaku, o neviem akom konaní nás, ako SMER-u. Ja si myslím, že je dôležité sa k tomu takto vyjadriť s tým, že pravdepodobne verejnosť bude tým sudcom, ktorá bude vyhodnocovať javy a procesy, ktoré tu sú a musí si urobiť z toho nejaký záver.
Dovoľte mi teda, aby som niečo povedal k podmienkam, podľa môjho názoru a možno aj podľa nášho názoru, prečo vznikli problémy vo Váhostave. Dovoľte mi, aby sme to pochopili, sa musíme vrátiť do rokov 2006 až do roku 2010. Osobitne od roku 2008 vypukla veľká svetová hospodárska kríza. Táto kríza bola sprevádzaná takými javmi, ako je napríklad zníženie hrubého domáceho produktu o 5 %, dramatické zvýšenie nezamestnanosti, odchodu časti niektorých firiem z prostredia a všeobecného útlmu. Má svetový rozsah. Dôsledky krízy sú aj v súčasnosti výrazne akútne. Neustále dôsledky krízy pôsobia. Štát vstupoval do prostredia nevyhnutnej konsolidácie, musel prijať záväzky o maximálnom 3-percentom deficite, o maximálne o 50-percentnom štátnom dlhu.
V tomto prostredí a zase zásadným spôsobom prekonať, prekonať dôsledky krízy, vstupovať do hospodárskeho prostredia, vytvárať investičné príležitosti na to, aby bolo možné, aby sa firmy udržali, aby boli verejnými zákazkami, aby sme udržali štát v chode, firmy v chode, aby nepribúdali ďalšie a ďalšie pracovné miesta. To sú zásadné veci, ktoré pri hodnotení javov a procesov musíme pochopiť. Vláda v tomto období, keď štát sa nemohol zadlžovať na to, aby dokončil diaľnice tým, že si bude brať sám ako o sebe pôžičky, pretože nastúpil 3-percentný limit a rovnako aj 50-percentný limit zadlžovania, musel hľadať náhradné spôsoby riešenia stavby diaľnic, ako nevyhnutné verejné investície na to, aby sme udržali hospodárstvo v chode.
Vážené kolegyne, kolegovia, jeden z možností štandardných tradičných, ktorý sa previedol z inštitútov západných krajín, boli tzv. PPP projekty. Na riešenie tejto situácie vláda pripravila tri balíčky na výstavbu diaľnic a ciest v rámci PPP projektov s tým, že teda, ako nám vážené kolegyne, kolegovia povedali, prvý sa zrealizoval a ďalšie dva vážený pán Figeľ zatiahol do politického zápasu a zrušil tieto. Skúsme sa venovať okolnostiam.
Teda z prvého balíka sa postavila R1 s obchvatom v Banskej Bystrici. Dovoľte mi pripomenúť jednu veľmi zásadnú vec. Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v Európskej únii a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Môžem to ešte raz váženým kolegom zopakovať? Tento projekt bol vyhlásený za najúspešnejší infraštruktúrny projekt v rámci Európskej únie a to britskou asociáciou infraštruktúrneho projektovania. Nepochybne, pre mňa ako pre ľavičiara ani toto nie je dôvod preto, aby som nediskutoval o cene ako takej. Ale pre pravičiarov? Britská asociácia infraštruktúrneho projektovania.
Skúsme ďalej. Čo ešte svedčí o kvalite tohto projektu? Svedčí o tom začiatok jeho refinancovania tzv. TKZ bondami. To znamená, u nás predajom akcií v minulom roku. Po prvýkrát v histórii infraštruktúrnych projektov v strednej Európe. Mrzí ma, že tu nie je pán Kollár, ale že by vysvetlil ekonomicko-bankové dôsledky takéhoto videnia. Čo to vlastne znamená? Aký je význam takýchto projektov?
To isté sa dalo čakať, samozrejme, aj v prípade projektu financovania ďalšieho balíka PPP a to diaľnice D1. To znamená Dubná Skala - Košice. Stalo sa tak po vyhodnotení všetkých kľúčových súčastí projektu, ekonomickej návratnosti, zdôrazňujem, environmentálnych vplyvov a aj sociálnych dopadov, a to nie Váhostavom, ale londýnskymi bankármi v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. V Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Schválený projekt prešiel auditom samotného procesu tendra, ako aj arbitrom vnútornej ekonomickej výhodnosti a splnil všetky predpoklady, ktoré Európska banka pre obnovu a rozvoj v týchto projektoch testuje a vyhodnocuje. Európska banka pre obnovu a rozvoj bola pripravená financovať projekt s úverom až do výšky 250 mil. eur. Dvestopäťdesiat miliónov eur, kolegyne, kolegovia. Európska investičná banka EIB bola ochotná dať dokonca až 1 mld. eur na financovanie týchto diaľnic. Jednu miliardu eur. Chýbal iba súhlas Európskej komisie, kedy sa zrazu a nečakane v EIB objavili pochybnosti nie o výhodnosti, ja neviem, o čom všetkom, ale o environmentálnych kvalitách projektu. Paradoxne Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá pracuje presne s podobnými kritériami, tento rozpor nevnímala, iba Európska banka pre investičný rozvoj. A najdôležitejšie je, najdôležitejšie je, že v zásade vzhľadom na environmentálne pochybnosti sa stratil aj súhlas Európskej komisie. Kto bol v tom období členom Európskej komisie? Kto bol v tom období komisárom? Aké letáčiky vtedy vydávalo KDH? Do akej miery sa cena tohto infraštruktúrneho projektu dostala a stala predmetom zásadného silného vnútropolitického zápasu?
To znamená podozrenie, že pán podpredseda parlamentu v danom prípade nevyužil svoj vplyv ako eurokomisára na to, aby v rámci Európskej komisie sprostredkoval svoje videnie, lebo veď on zabraňuje kšeftom SMER-u. Je to podozrenie reálne? Ja netvrdím, že to tak bolo. Len nesmierne veľa indícií svedčí, že to tak mohlo minimálne byť a osobne som presvedčený, že minimálne, že ťažko sa dá predpokladať, že by tento svoj názor pán podpredseda parlamentu v Európskej komisii nesprostredkovával. Keby len to. Nielenže teda sa na základe tohto zastavilo ďalšie financovanie PPP projektov, ale pán podpredseda parlamentu vzápätí aj prepustil všetkých kľúčových ľudí, ktorí sa na príprave týchto projektov pripravovali, ktorí ich pripravovali. Prečo?
Pokiaľ si pamätáme na to, ako prebiehal vnútropolitický boj na konci roku pred rokom 2010. KDH vyzvalo vládu, aby vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby odložila rozhodnutie o financovaní tohto projektu. SDKÚ - DS dokonca vyhlásila, že je pripravená v prípade finančného uzavretia balíka podať trestné oznámenie na Vážneho, ale aj na premiéra Fica, aj na ministra financií Počiatka pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Ešte naozaj chceme, vážené kolegyne, kolegovia, balamutiť parlament a celý národ, že my odvolávame, sme odvolávali pána podpredsedu pre, že pre zrušenie kšeftárskeho projektu pre SMER? A keď, tak minimálne prečo sme neviedli na túto tému serióznu debatu s ekonomickými argumentmi, s hlasmi z nezávislého prostredia? Veď to je elementárny predpoklad serióznej diskusie. Prečo tá čistá a jednostranná politizácia a vlastne urobenie diskusie v parlamente je zbytočné?
Vážené kolegyne, a kto chce vedieť o problémoch, o ktorých tu diskutujeme a ktoré boli viac-menej okrajovo, ale aspoň v tých niektorých vystúpeniach pánov poslancov spomínané, tak, a chce skutočne posúdiť, ako vyzeralo prostredie v danom čase, tak ja osobne používam na to vyjadrenia, rozhovor bývalého hodnotiteľa diaľničných tendrov za pána Figeľa. Bol to takzvaný - aspoň v denníku je tak napísané - Figeľov kšeft stratégie ministerstva dopravy, Ján Kovalčík. A hneď prvá veta je, hovorí, že vtedajšia ponuka Váhostavu stála, šokovala aj v čase, keď každý staval diaľnice lacnejšie ako doteraz.
Skúsme sa pozrieť hlbšie, čo rozpráva pán Kovalčík, pravdepodobne priamy aktér a účastník sporov a dejov a procesov, ktoré sa v tom čase odohrávali. Keď dva z troch PPP projektov napokon padli, bolo opäť na čo využiť eurofondy. Zároveň však, dovoľte mi zdôrazniť, stavebným firmám dochádzala zásoba práce a hrozilo hromadné prepúšťanie. Nemali sme časový komfort na to, aby sme jednotlivé úseky D1 najprv vysúťažili projektmi, dopracovali k projektu a až v roku 2012 sa zarozbiehali súťaže na stavebné práce s tradičným červeným FIDIC-om. A aby sme teda ešte rýchlejšie mohli rozbehnúť tieto akcie, tak sme začali ďalšie obstarávanie pripravovať v tzv. žltom FIDIC-i. O čo tu ide? Červený FIDIC znamená, že Národná diaľničná spoločnosť je hlavným hráčom pri príprave projektov týchto diaľnic, pripravuje základné momenty, samozrejme v tej alebo onej forme spolupráce aj s budúcimi zhotoviteľmi, ale garantuje kvalitu stavebných prác štandardov v rámci vzťahov medzi dodávateľmi, subdodávateľmi a podobne a má garantovať štátu, že teda tie diaľnice riadnym spôsobom za vysúťažených podmienok sa zrealizujú.
Žltý FIDIC má, ktorý zaviedol pán kolega, FIDIC má už iné parametre. Už nerobí projekty - ani v súvislosti, ktoré súvisia s prípravou takéhoto projektu - národná diaľničná spoločnosť. Už zhotoviteľ. A aj uvádza vážený pán kolega Kovalčík, akým spôsobom teda je možné zlacňovať projekty týmto spôsobom. No, predlžujeme nájazdy, skracujeme mosty, meníme podklady a technologické štandardy pre vozovky, pre to zloženie a samozrejme, snažíme sa znížiť cenu dodávateľských prác v prostredí a teda dávame zhotoviteľovi k dispozícii to, že sa stáva hlavným garantom celého procesu, ale aj teda hlavným hýbateľom všetkých akcií, ktoré v tomto prostredí fungujú.
Samozrejme to, že s 41 % Váhostav nastúpil do projektu a so 41 % sa presadil v súťaži a vyhral a dostal právo pri 41 % ceny zo 100 % štátneho odhadu danej ceny, že bude začať stavať. Samozrejme, keď pozrieme hlbšie do Kovalčíka, tak sa ho pýtajú, že áno, dajú sa stavať diaľnice aj lacnejšie, ale podľa neho je priemerná cena, maximálna, ktorá sa dá dosiahnuť, je zhruba tých 70 % z ceny štátnej expertízy; 70 % a 41 %. Môže fungovať firma, ktorá má dramaticky zlacnenú ziskovosť, v danom prípade teda i s primeranou mierou stratovosti, môže normálnym spôsobom fungovať? Aká je úloha štátu v týchto procesoch? Kto zodpovedá za stav, za serióznu hospodársku etiku, za relatívne rovnocenné vyváženie, postavenie všetkých účastníkov obstarávacieho procesu, a ale aj realizačného procesu? Čo všetko sme sa tu napočúvali v tomto smere, čo všetko mal urobiť štát, pritom nám vážne uniká, že v danom prípade ide o klasický trhový vzťah medzi subjektmi, ktoré pôsobia v sfére obchodného práva?
Všetci tu, ktorí sedíte, aby som hľadal ideologické portfólio, pravičiari ako neoliberalizmus, nádherný, štát chce, silný štát chce SMER a neviem čo, menej štátu, menej práva. Štát nemá čo vstupovať do zmluvného vzťahu. Zmluvná sloboda je najvyšší výdobytok, čo môžeme urobiť.
Veľmi zaujímavé. Pýtali sa redaktori tohto pána Kovalčíka, hlavného teda stratéga, že či predsa len tú nízku cenu, že prečo ju tak vnímali, či s tým niečo nerobili. Dovoľte mi zacitovať z jeho článku.
"Na čo sa vtedy štát spoliehal?" - bola otázka redaktorov. A odpovede: "Samozrejme, že aj na obozretnosť, či pud sebazáchovy subdodávateľov, a to jednoducho nebudú podpisovať zmluvy, ktorou by ich existenčne ohrozili. Žiaľ, je tu historický problém. Subdodávatelia pri stavbe diaľnic a projekčné firmy sú na Slovensku závislé od úzkej skupiny generálnych dodávateľov a tí v konečnom dôsledku vždy rozdávajú karty. Preto sú subdodávatelia u nás chránení podstatne menej, ako v iných krajinách. Zrejme musela prísť takáto závažná skúsenosť, aby sami zhodnotili, že zákazka bez dobrého zmluvného zabezpečenia naozaj môže dopadnúť veľmi zle. Verím, že konečne vznikne kritická masa subdodávateľov, ktorí začnú garancie, respektíve vyváženejšie zmluvy vyžadovať principiálne."
Čo na to hovoríte, kolegyne, kolegovia, teda ako to je? Je to vec naozaj súkromného obchodnoprávneho vzťahu? Je tam miera, úloha štátu? Do akej miery, kam štát má zájsť? Ako to má vyzerať reálne? Aký je doterajší vývoj? Aká je hodnotová štruktúra našej spoločnosti? Čo máme zafixované? Aké hodnoty v spoločnosti chránime? Aká je úloha štátu? To, čo ste tu rozprávali celý čas, ak je podľa vás príspevok k tejto diskusii, je to na vás. Pre nás je to tragédia.
Ďalšia otázka bola: "Ale veď trh už v rokoch 2001 až 2002 zažil krach, krach Hydrostavu, aj prvého Váhostavu. To vám nestačilo?" - sa pýta redaktor tomu onému stratégovi pána Figeľa. "Neviem, možno bol vtedy okruh postihnutých podstatne užší, alebo sa na to už za desať rokov zabudlo."
Vážené kolegyne, kolegovia, aká je teda atmosféra? Aká bola atmosféra na ministerstve dopravy v danom prípade? Veď sa štát spoliehal na pud sebazáchovy, na obozretnosť, a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej.
Ďalšia otázka bola, že: "Ak hovoríte o 41 % ponuke Váhostavu, tak aj podľa vás musela byť pre podnik táto zákazka nutne stratová. Čo sa teda podľa vás dialo v hlavách šéfov Váhostavu, keď s ňou prišli? Bola to panická reakcia, keďže boli zvyknuté firmy na nereálne súťaže, alebo čo to bolo?" "Nedokážem posúdiť," bola odpoveď, "či to bolo nezvládnutie situácie, ktorú predtým nezažili a precenenie vlastných schopností, alebo bezohľadná vypočítavosť. Nevylučujem ani kombináciu. No berúc do úvahy všetky náklady vrátane odpisov spojených s rozvojom firmy, tak tá stavba na prvý pohľad veľmi pravdepodobne viedla do červených čísel. Ale dala sa vtedy pochopiť snaha Váhostavu udržať sa na trhu, pripravenosť pri jednej alebo dvoch zákazkách nezahŕňa do nákladov odpisy, alebo akékoľvek náklady spojené s rozvojom. V kríze býva obvyklá aj pripravenosť zniesť aj nejakú limitovanú stratu."
Takže kolegyne, kolegovia, opäť, toto je nezávislý pohľad stratéga pána Figeľa. Čo ste to tu rozprávali celý čas? Akým spôsobom sa mal na veci pozerať SMER, ľavicový SMER, o ktorého, ako SMER ničí podnikateľské prostredie, vstupuje neprimeranými reguláciami do zmluvného vzťahu medzi jednotlivými subjektmi na trhu? Tu pán Kaník, veď ten stratil pol života, ako vysvetľoval, ako my ničíme podnikateľské prostredie a ako potrebujeme v mene štátu a štát sa nemá miešať, lebo veď trh. Trh všetko, nezasiahnutý ničím, trh, ktorý netreba regulovať, ten všetko vyrieši, kolegyne, kolegovia. Aké je a to, čo tu všetko sa narozprávalo, aký je to príspevok k riešeniu situácie? Veď naozaj my musíme tu a teraz hľadať riešenia, ako situáciu riešiť. Akú mieru a ingerenciu štátu do takýchto vzťahov si môžeme dovoliť?
Pre mňa bol nesmierne zaujímavý návrh pána Kollára. Nepochybne veľmi múdre vystúpenie, ako ľavičiar sa nesmierne teším. Už môžeme tú zodpovednosť a zodpovednosť za obchodné deficity, za nehoráznosti v obchode, za nesplácanie a tak ďalej, presunúť až na najvyššie zložky vlastníkov, pretože neprehľadná štruktúra firiem je principiálna, je v celom svete a každý, kto pozerá články, tak akože to zakuklenie a že čo ktorá firma odkiaľ je a kto je konečným prijímateľom, to by musel byť ťažký právnický génius, si dovolím ja povedať, ktorý by to vyriešil, ale budem samozrejme sledovať, čo pán Kollár navrhol, lebo mi je to nesmierne, nesmierne sympatické.
Vážené kolegyne, ďalší problém, ktorý sme tu otvorili. Otázka je, čo sa stane, pokiaľ firma prestane splácať svoje dlhy a prestane byť schopná byť konkurenčnou na trhu a teda tým pádom dostáva sa do konkurzu? Krachuje. Máme právne inštitúty dva. Máme prvý základný inštitút, že jednoducho skrachuje a pohľadávky všetkých, ktoré majú voči dotknutej firme, sa jednoducho stávajú insolventnými, nie je možné uplatniť, firma skrachuje.
Úplne náhodou na Slovensku v danom prípade skrachovalo tých firiem obrovské množstvo, pretože iba malú časť sme dali do reštrukturalizačného procesu a ešte aj v tých, v tom reštrukturalizačnom procese bolo vyše 700. Vyše 700. Takže ako to vlastne je? Čo je so všetkými tými záväzkami dodávateľov voči obchodom, reštauráciám a neviem čomu všetkému, investičnému, ktoré neboli splatené, keď firma skrachovala? Máme za sebou BMG Invest, máme za sebou rôznych staviteľov domov, kde naivní ľudia si pokúpili, poplatili domy a nedostali ani korunu. Kde boli títo všetci vrátane, teda okrem pána Hlinu, tomu som sľúbil, že sa ho nedotknem, takže kde boli všetci tí rečníci, čo tu rozprávali, ako si budeme chrániť týchto ľudí, všetci, ktorí tu sú? Menej štátu, menej práva. Štát je len nočný strážca, štát nech urobí len poriadok, základné pravidlá a dodržiavanie toho, aby teda všetci účastníci mohli konať tak, ako môžu. Veď predsa dodávateľ má k dispozícii exekútorov, je obrovský tlak, môže kedykoľvek mať nesplatenú pohľadávku, má vytvorený právny mechanizmus, na základe ktorého môže fungovať.
Ukazuje sa teraz, a som veľmi rád, že tu vznikla táto atmosféra, lebo konečne môžeme urobiť štát ako hráča, ktorý môže k najväčším hanebnostiam, ktoré generuje trh, zabrániť. Samozrejme, že bude tu, je tu, sú tu zásadné problémy, pretože naozaj, vstupujeme do základných princípov právneho poriadku. Snažíme sa vytvoriť priestor, aby štát mohol byť aspoň elementárnym garantom aspoň základných procesov v hospodárskom živote, aby naozaj k tomu, že prestáva platiť hospodárska etika, že dlžníci a veritelia sú v permanentnom probléme, veď to sú veľké, veľké veci, ktoré ničia štát. Zásadným spôsobom. Veď to je priamym podhubím tzv. druhotnej platobnej neschopnosti. Akonáhle si navzájom 2-3 firmy nevyplatia svoje dlžnícke záväzky, dostávajú sa do insolventnosti a začína kolabovať hospodársky systém. Ale veď to je zásadný problém, s ktorým opäť zápasia všetky štáty v okolí. Poďme hľadať dobré právne riešenia, poďme vytvárať všetko, aby štát mohol prípadne iniciatívne vstupovať do procesov, aby mal priestor pre nejaké profylaktické akcie, že môže dopredu a preventívne zasiahnuť reálne.
Veď vážená kolegyňa - hovorím to v dobrom - hovorí, že štát má vyžiadať od Váhostavu správu o hospodárení a podobne.

Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danom prípade aspoň z liberálneho prostredia očakával som, že takéto návrhy ani, ani nikoho ani nenapadne, lebo to dokonca ani mňa ako socialistu nenapadne, aby som od súkromných firiem žiadal správu o stave ich hospodárenia, pokiaľ nie som daňový úrad a nemám jasne zadefinované, na základe ktorých podmienok môžem vstúpiť do firmy, alebo z iných dôvodov, kde štát určuje povinnosti, či už bezpečnosť pri práci a tak ďalej a tak ďalej.
Chcel by som niečo teda, máme tu, máme konkurz. Teraz právne poriadky v štátoch, aj západných, teda proste kapitalizmus vygeneroval, že predsa len krachy firiem, teda odoslanie firmy do konkurzu v konečnom dôsledku občas je zbytočné, že za istých okolností dochádza k veľkým škodám, pretože častokrát tie firmy zamestnávajú tisícky ľudí. A že v konečnom dôsledku poslanie firmy do konkurzu spôsobí obrovské problémy, ktoré sa dajú riešiť čiastočnou reštrukturalizáciou podniku a vymysleli tzv. reštrukturalizáciu. Reštrukturalizácia je, že pokúsiť sa, firma, ktorá má, generuje záväzky, má potencionálne zisky, má veľký počet zamestnancov, to znamená, že ich treba chrániť nejakým spôsobom, že za takých podmienok dá sa zneužiť inštitút konkurzu, dá sa o tom rozprávať, len na to tu asi priestor nie je. Takže v takom prípade treba vytvoriť mechanizmus reštrukturalizácie, v rámci ktorého je možné ozdravenú firmu znovu dostať do situácie, keď si môže aspoň čiastočne splácať svoje záväzky, ktoré vznikli. A na druhej strane, udržím, sú zjavné profity typu, že udrží zamestnanectvo, a tak ďalej a tak ďalej. Na to je reštrukturalizácia, je vymyslená.
Máme tu návrh zákona, ktorý tu funguje, za ktorý my sme nehlasovali, lebo naozaj môže generovať reštrukturalizácia aj rôzne typy špekulatívnych konaní a tak ďalej a tak ďalej. História západných hospodárskych procesov a uplatňovanie tohto inštitútu dáva celý rad návodov, ako sa to dá robiť. V danom prípade ale sa vytvoril nejaký mechanizmus, ktorý tu funguje, ktorý nikto nespochybňoval. Naša strana musela vytvoriť jeden mechanizmus, s ktorým sme trošku obišli tradičné parlamentné mechanizmy. Spolupracovať s opozíciou vecne a konštruktívne sa dneska už prakticky nedá. Ja viem, že politicky nikdy nemáte hovoriť, že sa niečo nedá absolútne, ale ja sa bojím a môj osobný názor je, že s dnešnou opozíciou sa spolupracovať nedá. A bolo veľmi rozumné, že vláda vytvorila náhradné mechanizmy tzv. participatívnej demokracie, že vytvorila rôzne rady, na základe ktorých je v bezprostrednom kontakte so zamestnávateľskými zväzmi a s odbormi ako s hlavnými aktérmi na hospodárskom trhu a aj so živnostníkmi. A v rámci nich dochádzame k nejakým súhlasom, k nejakým štandardom pri spravovaní krajiny, držíme to, čo tu tak častokrát spochybňujú, sociálny zmier, čím nepriamo garantujeme opäť toľkokrát spochybňované istoty. Veď to sú predsa základné fundamenty pri dobrom, spravovanom štáte, ktoré iné?
Sociálny zmier, relatívnu bezpečnosť, čo najväčšiu možnú stabilitu v hospodárskom prostredí, ale aj v sociálnom prostredí ľudí, aby mohli zmysluplne žiť, aby mohli zmysluplne konať, aby mohli realizovať svoje dlhodobé záväzky, napríklad aby si mohli kúpiť byt cez hypotéku a podobne, aby mali aspoň základnú garanciu, že má trvalý príjem a že je schopný a vytvoril podmienky, aby vôbec takýto úver mohol dostať a podobne.
To znamená spoločný kontext udržať v rovnováhe, podnikateľský záujem, rovnako záujem tých, ktorí predávajú pracovnú silu a rovnako záujem a záujmy a interesy vôbec všetkých súčastí sociálnej štruktúry spoločnosti, ktorá existuje.
Vážené kolegyne, kolegovia, toto je ten moment reštrukturalizácie. A samozrejme, tu je možné konať, je možné proces reštrukturalizácie uplatniť. Pán Lipšic sa určite vyjadrí k tomu, že on dal sem návrh zákona, v ktorom výrazne posilnil postavenie dlžníka. Postavenie dlžníka s tým, že dlžník určuje toho, kto bude potom organizovať proces reštrukturalizácie firmy. Urobil to SMER?
Takže, vážené kolegyne, nepochybne môžete vyčítať, prečo sme to nezmenili. No preto, lebo máme nejaký mechanizmus hospodárskej spolupráce. Ja som osobne nezaregistroval jednu jedinú iniciatívu z podnikateľského prostredia, ale, bohužiaľ, ani z odborov, ktorá by smerovala k tomu, že je treba upravovať pomery. Čo ale sa tu, SMER zaregistroval nepochybne prvé signály, veľmi silné, v oblasti cieleného a organizovaného nesplácania dlhov sme zaregistrovali pri firme tzv. Eurobuilding, ak ho poznáme. Poznal som osobne desiatky ľudí, ktorí prišli, že vykonali pre túto stavebnú firmu práce a nikdy im nedali peniaze a mali pripravený právny mechanizmus, ako zneužívať postavenie týchto malých živnostníkov, ktorí nemajú peniaze na dramaticky právnu službu a sú dneska, už ako, keďže pán Lipšic to opäť zariadil, neskúma skutkovú podstatu, teda skutočnú pravdivosť, ale vyhodnocuje iba dôkazy, ktoré strany predkladajú, takže živnostník voči dobre zorganizovanému tímu advokátov nemá v podstate žiadnu šancu.
Vážené kolegyne, kolegovia, čiže toto sú faktory, o ktorých treba zásadným spôsobom hovoriť, lebo zásadným spôsobom formujú to, o čom sa bavíme. Čiže treba vstúpiť a treba hľadať prostredníctvom právnej úpravy a nedá sa to urobiť hneď, lebo na to naozaj potrebujeme k istým veciam dospieť. Naozaj chceme aj vysokú mieru súhlasu, naozaj všetkých aktérov procesu, to znamená naozaj aj zamestnávateľov, aj odborov, aj živnostníkov.
My na rozdiel od vás, vážené kolegyne, považujeme politiku nielen za realizáciu možnosti spravovať štát, ale aj za službu občanom. To znamená, že zisťovanie prieskumu verejnej mienky alebo reálne a viditeľné požiadavky ľudí sú pre nás veľmi dôležité. A musíme sa s nimi zaoberať a aj sa s nimi zaoberáme. Nepochybne situácia je zložitá, treba tak riešiť problematiku živnostníkov a ich pohľadov. Ak ste zaregistrovali dneska, živnostníci na nás apelujú, nechcú prerušovať reštrukturalizáciu, chcú reštrukturalizáciu. Hovorili, za akých podmienok ju chcú a my, samozrejme vláda má ten obrovský problém garantovať, že navrhnuté riešenia budú korektné, že budú korektné a samozrejme aj miera rizika za týchto okolností tu a teraz, keď musíme prelamovať veci, ktoré sa mali riešiť možno už pätnásť rokov a ktorým mala predchádzať zásadná spoločenská diskusia o hodnotách, o spôsoboch, o prístupoch, o štruktúre hodnôt, s ktorými sa spravujeme.
Vo väzbe totiž; ešte pre občanov takú malú informáciu, každý sa k nej ľahko dostane, keď si pozrie, za akých podmienok pán prezident vrátil návrh zákona, ktorý SMER pripravil. Aby som teda ešte dokončil s tým Eurobuildingom, boli prvé signály, SMER sa začal veľmi vážne zaoberať problémami už v marci minulého roku, veď sme 15. októbra minulého roku schválili návrh zákona, ktorý mal výrazným spôsobom obmedziť napríklad možnosť, aby vlastníci cez tzv. formálne vklady do firiem a pomoci firmy, aby odtiaľ načierno čerpali nejaké finančné prostriedky. Pán prezident návrh zákona vrátil, nepochybne ja beriem to, že SMER, mali sme ten zákon schváliť, je tragické, že jeden hlas nám vtedy chýbal, lebo z rôznych dôvodov vecných, kolegovia chýbali. Ale prečo tí, ktorým tak hrozne leží na srdci záujem tých poškodených vo Váhostave, nám nedali ten jeden hlas, aby sme prelomili veto prezidenta?
Pán prezident vyčítal tomu návrhu zákona, že je nekomplexný a neúplný. Čo je lepšie, nekomplexný a neúplný, alebo žiadny? Kto má za čo, akú mieru zodpovednosti? Netreba to nejakým spôsobom seriózne vyhodnotiť? Vy viete, že všetky právne poriadky vo vyspelých štátoch, ako píše pán prezident, sa v nadväznosti na zavedenie tzv. kapitálových spoločností, čo sú kapitálové spoločnosti? Pre tých, ktorí sa s tým predsa len nezaoberajú až tak ďalej, kapitálové spoločnosti sú také spoločnosti, ktoré, teda akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, teda s. r. o.. Tento problém vyplýva z toho, že spoločníci kapitálových spoločností profitujú z obmedzeného ručenia. To znamená, že kapitálové spoločnosti ručia za svoje záväzky výlučne svojím majetkom a spoločníci tak v prípade podnikateľského neúspechu stratia iba svoje vklady. Čo sprevádza takýto typ spoločnosti? Nepochybne aj celý rad podvodov, ktoré smerujú k tomu, že urobíte falošné obchody, vyčistíte spoločnosť, zostáva, zodpovedá spoločnosť, kde iba základným vkladom, ktorý spoločnosť má, ručíte.
Kto vymyslel tento mechanizmus, ktorý tu funguje? My? Ak chcete ísť do hospodárskej histórie západných štátov, nájdete to, už hádam Adam Smith s náznakom takýchto firiem hovoril, že majú veľké riziká, že kedysi to vzniklo vo väzbe ešte na obchod východo-hinduistickej a neviem akej spoločnosti a tak ďalej, nechcem vás tu zaťažovať s detailmi v tomto zmysle, ale tento mechanizmus tu je. Mechanizmus ochrany pred nekalým konaním pri, tohto typu, ktorý je esenciálny a základný, my ho nezmeníme. Vyplýva z Lisabonskej zmluvy, ktorou sme viazaní ako členovia Európskej únie. Takže jednoducho tu je.
A mechanizmus ochrany a jeho účinnosť? Stačí sa opäť pozrieť do medzinárodného prostredia a interpretáciu tých problémov, v ľavicovom, v pravicovom prostredí. Pravicové prostredie miluje - takto to je - základ obchodu, inak iným spôsobom to nejde, a tak ďalej a tak ďalej. Z ľavicového prostredia je silná kritika, ale zrušiť to nemôžme. Fungujú tu a musíme niesť dôsledky.
Ale opäť, pán minister, sa prihováram za to a som presvedčený, že aj väčšina klubu, ak nie všetci, budeme za to, aby sme vytvorili najlepšie možné účinné prostriedky na to, aby sme vedeli garantovať, že podvodné konanie takto organizovaného hospodárskeho prostredia nebude dominantné na tomto trhu a naozaj bude skutočne iba okrajové. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, samozrejme, je ešte celý rad otázok, ktoré by si zaslúžili komentár, ale netreba. Myslím, že tie základné veci, o ktoré sa opiera náš klub pri svojom videní tohto problému, som tu nejakým spôsobom predniesol. K tým politickým okolnostiam, ktoré tu sú, viete, odvolávanie pána Figeľa, lebo to zaznievalo v diskusii ako veľmi intenzívne, no a hlavne teda aj pán Šebej, predseda zahraničného výboru nám rozprával o tom, ako sme narušili zvyklosti parlamentu, že dohodnuté politicky funkcie, ktoré sú v tomto parlamente, sú nedotknuteľné a každý, kto to robí, sa dostáva na úroveň Mečiara a Gauliedera a neviem čoho celého.
Vážené kolegyne, kolegovia, vydohadovali sme inak v tých našich rokovaniach v roku 2012 aj to, že predsedom parlamentu bude Pavol Paška. V tomto parlamente máme predložený návrh na odvolanie pána Pašku. Ja som si tak pre zaujímavosť pozrel, že ako vyzerajú osobnosti, ktoré z nášho opozičného prostredia, ktorí tento návrh podpísali. A hádajte, kto je na prvom mieste podpísaný, alebo si to už nikto nepamätá? Pán Pavol Abrhan, predseda poslaneckého klubu KDH.
Paľko, ako to je? Po tom všetkom, čo sme tu počúvali, ak teda vedieme politický zápas. Pavol Abrhan bol ten, ktorý prvý podpísal návrh na odvolanie predsedu Pašku. Pripustime, že to bol symbolický návrh. To znamená SMER ako taký, ten má aké práva v parlamente? Ten nemôže nikoho odvolávať, ten nemôže teda uviesť alebo mať predstavu o tom, že jeho kolega opozičný koná alebo nekoná správne a nemá právo na minimálne symbolické gesto na to, aby sa teda porozprával a v rámci, a predovšetkým tak v rámci, tak vedeného politického zápasu, ako tu predniesli niektorí páni kolegovia. Elementárna etika. Veď univerzalita v konaní je to, čo môžem ja, predsa musím automaticky rešpektovať, že môžeš aj ty a opačne. Veď to sú elementárne základy slušného a ľudského správania a základy humanizmu, ale aj základy komunikácie medzi ľuďmi. Ak to nebudeme riešiť v osobných životoch, susedských vzťahoch, pracovných vzťahoch, že jednoducho univerzálne čo platí pre mňa, platí pre iného.
Vážené kolegyne, časť našich kolegov z opozície tu zavádza, samozrejme tým typickým spôsobom, obvinením nás z vlastného prečinu, že vyhral si voľby, môžeš všetko. Ja sa dokonca bojím, poviem, že SMER, ktorý urobil korektné, teda takto, veľmi seriózne nakladanie so svojou väčšinou v parlamente, že urobil to, že aby nebol obvinený z toho, že parný valec a z Idky a neviem odkiaľ, urobil najliberálnejšie prostredie, dokonca až také, že sme prestali dodržiavať a trvať na tom, ako tí, ktorí vedieme schôdze, elementárne zásady a pravidlá, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku.
Vážené kolegyne, kolegovia, no je tu celý rad vecí, ktoré je potrebné, aby si verejnosť všimla a aby naozaj vyhodnocovala veci. Ja vám, páni kolegovia, len poviem vec, ktorú som už tu hovoril. Ja som absolútne presvedčený, že ak chce niekto vidieť, ako sa bude správať niekto, pokiaľ získa politickú moc, takže ho musí veľmi podrobne skúmať, ako bojuje o túto politickú moc, aké nástroje používa. Ja som presvedčený, že človek, ktorý je hochštaplerom pri získavaní politickej moci, zostane hochštaplerom aj vtedy, keď tú politickú moc získa.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

No je zaujímavé, vo faktickej poznámke počujem niečo ku skrátenému konaniu, vo vystúpení poslanca k tomu nepočujem absolútne nič. To je zaujímavé, na čo ste reagovali, pani kolegyňa.
Len, pán poslanec, panie kolegyne a kolegovia, možno aj pre verejnosť to hovorím, skrátené konanie (§ 89) je, keď za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť o skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Celý proces, ktorý teraz uskutočňujeme, je rokovanie o tomto návrhu, či to je alebo nie je v súlade s § 89. Slušní ľudia v parlamente nemôžu vystupovať na tom všetkom, čo sa tu deje, pretože naozaj to politické hochštaplerstvo už dosahuje nebotyčné vrcholy.
Predsedajúci má v § 32 ods. 1 uvedenú takúto povinnosť: Ak sa rečník odchyľuje od prerokovanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci, ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo. Nie je tam možnosť, panie kolegyne, kolegovia, ale je tam povinnosť predsedajúceho.
My ako strana, ktorej som veľmi hrdým členom, raz na našu serióznosť pravdepodobne doplatíme nejakým spôsobom, tú politickú neokrôchanosť, a nazývam to najjemnejším slovom, lebo poznám aj ďalšie, dovádzate, vážené kolegyne, kolegovia, do výšin, do nebotyčných výšin. Takže budeme možno s veľkou pravdepodobnosťou o chvíľu rokovať o návrhu zákona. Môžete tak o všetkom, čo ste tu vyprávali, rozprávať, ale my môžeme na to reagovať, pán Hlina, lebo chceme dodržiavať rokovací poriadok, nič iné. Budem vám veľmi povďačný, ak toto pochopíte a budete aspoň v elementárnej polohe dodržiavať rokovací poriadok, a nie flagrantne a demonštratívne permanentne aj s Galkom a s podobnými ľuďmi ho porušovať. Skúsim vás poprosiť... (Reakcia z pléna.) Vy nie ste pán Galko, vy ste Galko.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, no, je ešte ráno a nie som ešte dostatočne otrlý a ešte mi dokážete rozprúdiť krv v žilách. Takže takúto malú poznámku, pán poslanec.
O vás ako o ministrovi som počul obludné veci, čo všetko ste narozkradli. Poviem vám v čom. V pozemkovom fonde, s múkou a, neviem, no obrovské veci som počul. Len faktom je, že ani som sa nemal kedy tomu venovať. A počuli ste odo mňa niekedy, aby som šíril takéto hlúposti v parlamente? Hlúposti? Možno pravdu, ale aby som o tom hovoril?! Aby som vás bez problémov začal obviňovať a používal slová chrapúnsky a niečo podobné?
Pán poslanec, začali ste tým, že ste povedali, že SMER, že teda môže, že teda vyhrali ste voľby, môže všetko, a parafrázovali, že to mal byť citát Pašku. Nie je tu, je mojou povinnosťou vám povedať, že to je zas bohapustá lož. Tie slová, ktoré sa takto používajú, odzneli, a bol som priamym svedkom, vo vzťahu k pánovi Hraškovi za dramaticky iných okolností. V priamom prenose môžem sledovať, jak sa lož stáva pravdou neustálym opakovaním. Nikdy nič také nepovedal predseda parlamentu, rozprával v priamej konfrontácii, a to, čo povedal, povedal vo väzbe na to, čo povedal pán poslanec, ktorý naňho vyvreskoval. (Reakcia z pléna.) To hovorím ja a za týmto si stojím. Ja svoju česť mám, pán poslanec Kaník, ja svoju česť mám. Takže, pán poslanec, viete, neplatí ani iná... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec Kaník, ste prihlásený do rozpravy, potom to hovorte.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
... to znamená teda, že prehral som voľby, môžem všetko?! Toto skôr platí, môžem prísť, môžem urážať, môžem bez akýchkoľvek argumentov osočovať niekoho, váľať naňho špinu. A to je politická kultúra, to je to, čo ponúkate krajine do budúcnosti, pán poslanec?! Ja by som vás odporúčal, aby ste napríklad, ak chcete hovoriť o takom konaní, ako povedal pán Paška, zneužívať ho týmto spôsobom, ja ho neoznačím za chrapúnske, hoci sa vám priznám, že sa mi takým zdá.
Ďakujem vám za pozornosť.

58.
Ďakujem pekne, ja už naozaj iba veľmi krátko. Vážený pán kolega Osuský, je tu ten, ten, teda to nešťastie, že každé naše vystúpenie je zaznamenané, takže ak ste nepoužili vo svojom vystúpení slovo tuposť smerom k svojmu politickému súperovi, ja sa vám verejne ospravedlnením. Predpokladám, že v opačnom prípade môžem to isté očakávať od vás. Ďakujem pekne.
Pán Hlina, mňa aj celkom zasahujú vaše slová o tom zbieraní a tak ďalej, čiže naznačujete proste problém nejaký etický a tak ďalej pri prejednávaní veci. Len pamätám si váš prístup, keď sme rokovali ešte kedysi o odvolávaní predsedu vlády a popritom celom nastúpil problém vtedy ešte predsedu parlamentu Pašku, čo sa tu dialo. Už vtedy tento prístup od vás, že teda buďme elementárni, korektní, nie je bodom programu odvolávanie predsedu parlamentu a podobné veci. Nepamätáme si ešte na atmosféru? Vtedy tieto apely chýbali, pán kolega.
A viete, vám poviem, nemôže byť súčasťou politickej etiky to, že musím každému niečo vrátiť a ešte 15 % navrch. Mimochodom, vo vzťahu k silnejšiemu táto taktika je veľmi neúspešná obvykle, pán kolega, a dá sa robiť iba vtedy, keď sa naozaj môžete spoliehať na to, že ten väčší a silnejší túto etiku, o ktorej hovoríte vy, nemá, a že naozaj musíme riešiť problémy, veci a, samozrejme, vyrovnávať sa aj so spôsobmi, akými presadzujeme svoje politické zámery.
Ďakujem.

44.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, dovoľte mi len veľmi krátko. Pán poslanec, možno naozaj z politického hľadiska nestojí za to reagovať na to, čo ste..., ale ja som tiež z dediny a osobné výzvy ste nám, ste tu teda nám ukázali, že v tej vašej frérii, jak intelektuálne dramaticky prevyšujete nás trpaslíkov zo SMER-u, Blahu, Jarjabka, mňa, a teda vy ako nositeľ, Petronius, ochranca étosu a podobne a hlavne znalostí, keďže my ostatní, používate slová tuposť a podobne v tej vašej prehlbokej úvahe, no malú, drobnú poznámku, pán poslanec.
Ja som vystupoval ako navrhovateľ. Navrhovateľ nevystupuje v rozprave. Navrhovateľ prezentuje návrh skupiny poslancov. Čiže som prezentoval návrh skupiny poslancov. Ak netrváte na tom, že sa to mám učiť naspamäť, tak je bežné, že to prečítam. Rokovací poriadok ale hovorí o tom, že poslanec hovorí spravidla vo voľnom prednese. To znamená, ak kolegovia kritizovali, že v rozprave niekto siahodlho číta traktáty, tak hovorili, že pravdepodobne celkom ducha, literu rokovacieho poriadku nedodržuje. A môžem rozprávať tu teraz desať minút o tuposti, o neznalosti a tak ďalej. A možno je to iba obyčajné prehliadnutie, pán poslanec. Ja si myslím – a mám za sebou 12 rokov v parlamente –, že je pre mňa cťou, keď môžem rešpektovať korektného politického súpera, a nepotrebujem ho osobne zhadzovať, nepotrebujem a som dokonca presvedčený, že toto by malo byť znakom, elementárnym znakom toho politika, ktorého stojí za to, za to počúvať.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, počuli sme opäť 90% prejavu, ktorý nehovoril o tom, čo je predmetom nášho rokovania tu a teraz. Veď máme otvorenú rozpravu k problému Váhostavu. Chceme právnou normou novou upraviť veľmi komplikovanú a zložitú situáciu ktorá vznikla vo väzbe na dodávateľov Váhostavu. (Reakcie z pléna.) Pokiaľ hovoríme o teraz o odvolaní Figeľa, hovoríme o dramatickej a odlišnej situácii, ste 90% hovorili o Širokom a podobne. Je to váš problém, pán kolega, len problém je, že je rokovací poriadok. Rokovací poriadok je zákonom. Je našou povinnosťou ho dodržiavať. Viete, ja som absolútne presvedčený, že ak niekto hovorí o nejakom étose a nedodržuje elementárne pravidlá politického zápasu. Jak bude čo len fotbalový zápas vyzerať, keď principiálne si niekto osobuje právo, že on dodržiavať pravidlá nebude?! Jeden z najväčších kolegov pán Hlina nevynechal príležitosť opäť sa zapojiť do diskusii. Je typický tým, že dodržiava pravidlá. Ako môže niekto korektne viesť politický zápas a naznačovať, že chce slušne spravovať krajinu, keď len elementárne pravidlo, reguláciu pravidiel politického zápasu principiálne nedodržuje a pohŕda ňou verejne? Čiže naozaj diskusiu o etike potrebujeme. Pán poslanec, ja som presvedčený, že každý, kto skutočne a vážne rozmýšľa o etike a bude o tom hovoriť v parlamente, ale bude aj niečo robiť pre tú etiku, situácii Slovenska pomôže, nám všetkým. A hlavne zlepší, hlavne zlepší veľmi dramatickú situáciu a neserióznu, ktorá je v parlamente práve v tejto veci. Otázka používania politických prostriedkov. Pán poslanec, máte pred sebou fotografie, na ktorej, som ja podrobne neštudoval, ale pozerám, 90% tých fotografií je z prijatia predsedom vlády úspešných hokejistov, kde je pán Široký ako predseda ľadového zväzu prítomný. Čo tým chcete povedať? To je etický moment v politickom zápase? Je to hanba. Alebo stoka? A môžeme mu to o tom hovoriť tisíckrát, čo sa tu deje. Je to, je to znak pre intelektuálov? Máme my sem nosiť a púšťať všelijaké bulvárne hlúposti, ako sme to videli tu včera? Čo sa vnáša, ako vyzerá politický zápas?
Pán kolega, ale nielen pre vás, veď už je to tak, ako to je, všetci sa s tým musíme vyrovnávať, ale niektoré veci treba pripomenúť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Jána Figeľa z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Skupina poslancov podáva tento návrh na odvolanie podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa.
Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky, a to nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.
Skupina poslancov sa domnieva, že podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Ján Figeľ svojím postojom v ústavnej funkcii člena vlády v rokoch 2010 – 2012 ako prvý podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja nesie politickú zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa dnes ocitli veritelia spoločnosti Váhostav-SK, to znamená nevyplatenie pohľadávok, keďže podstatnú časť kontraktov medzi živnostníkmi a malými firmami ako subdodávateľmi a spoločnosťou Váhostav-SK bola uzavretá v období rokov 2010 až 2012. Ján Figeľ podľa názoru skupiny poslancov nesie priamu zodpovednosť za zrušenie PPP projektov pripravených predchádzajúcou vládou, pretože v rámci stratégie stavania lacných diaľnic marketingovo tlačil na ich ceny, pričom podstatná časť pohľadávok vznikla na základe zle nastavených zmlúv. Ján Figeľ okrem toho s plným vedomím súhlasil, aby v tendroch s konkurenčnými firmami dostali prednosť ponuky za výrazne nižšie ceny oproti štátnym expertízam. Tieto dôvody, ktoré som uviedol, považuje skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za tak vážne, že sa rozhodla podať návrh na odvolanie Jána Figeľa z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľkoto k oficiálnemu návrhu na vyhlásenie skupiny poslancov k návrhu na odvolanie podpredsedu Jána Figeľa z funkcie. Okrem politickej zodpovednosti, ktorú, ako sa domnieva skupina poslancov, vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré práve v kauze, ktorou sa zaoberá Národná rada Slovenskej republiky, je potrebné vyvodiť, je, samozrejme, aj celý rad ďalších úloh.
Kolegyne, kolegovia, nezabúdajme na 20 miliónov eur vyplatených firmám bez toho, aby bolo prijaté príslušné súdne rozhodnutie. Ďalších 8 miliónov euro v predchádzajúcom období. Veľmi dôležité sú aj politické dôvody, kolegyne, kolegovia. (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán Zajac, prestaňte už vykrikovať, celý deň narušujete rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky! Nechajte pána podpredsedu uviesť, ste prihlásený v rozprave. (Výkriky z pléna.) Pán Brocka, ani vy nevykrikujte! (Výkriky z pléna.) Viete, koľkí ľudia pracujú o takomto čase? Veľmi veľa pracujú o takomto čase a nemajú s tým problém. (Výkriky z pléna.) Dúfam, že to nepadne zaťažko ani vám o ôsmej pracovať, nie je žiadna noc. (Potlesk.) Pán Brocka, je vám zaťažko o ôsmej večer pracovať, kým ostatní ľudia musia pracovať? Hanbite sa vy! (Výkriky z pléna.)
Pán podpredseda, chvíľku počkajte, kým sa kolegovia ukľudnia a pokračujte vo svojom prejave.

Číž Miroslav, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, prejavy pána poslanca Zajaca sú tiež jeden z dôvodov, prečo sme prikročili k tomuto kroku. (Smiech v pléne.) Kolegyne, kolegovia, atmosféra v parlamente a spôsob vedenia politiky, ktorý sa prejavuje v Národnej rade už posledné dva roky, ale výrazne eskaluje v poslednom období. Všímajte si, akým spôsobom chápe politickú zodpovednosť vážená časť poslancov z opozície. Za čo bol odvolávaný pán minister práce a sociálnych vecí pán Richter? Sme tu strávili 3 dni čím? Diskusiou o tom, za jeho výrok, ktorý mal pred niekoľkými rokmi povedať ako generálny manažér svojej strany. Za čo sme odvolávali pána ministra Boreca? Za to, že podal podnet na prešetrenie zákonnosti v príslušnej kauze. Dva dni, vážené kolegyne, kolegovia, zobrali ste si celý rad ďalších pseudokáuz, ktoré tu; a akým spôsobom sa zneužíva inštitút odvolania v parlamente. Jeden z iniciátorov bol práve pán Zajac a vážení kolegovia z KDH považujú tento typ práce parlamentu v poslednom období asi za dostatočne podnetný. Členom poslaneckého klubu KDH sa stal aj pán poslanec Hlina, ktorý rieši rukolapné problémy v parlamente, ktorý máva zástavami, topánkami a fyzicky likviduje poslancov.
Vážené kolegyne, kolegovia, politické vedenie parlamentu je preto politickým vedením, lebo reprezentuje príslušné skupiny poslancov. My, ja som rovnako dostal tú česť byť podpredsedom Národnej rady a nesiem zodpovednosť za správanie mojich kolegov v parlamente, za politickú kultúru, za spôsob správania. Rovnako nesie takúto zodpovednosť za opozíciu aj pán poslanec Figeľ, aj pani podpredsedníčka Jurinová. Ak niekto nepociťuje potrebu zásadným spôsobom pripomenúť okolnosti, že slovenský parlament potrebuje zásadné skultúrnenie, ale aj schopnosť niesť zodpovednosť za fungovanie parlamentu, toto je dôvod, prečo poslanecký klub strany SMER už nemôže nechať situáciu v tomto samom pohybe, pretože hrozí, že v predvolebnom období tá situácia v parlamente sa dostane do kategórie už z neúnosných.
Kolegyne, kolegovia, takže nejde o jednoduché riešenie a nepochybne aj náš poslanecký klub veľmi vážne rozmýšľal nad týmto krokom, ale je to nevyhnutné a je to jedinou šancou, aby sme začali viesť politický zápas korektným a serióznym spôsobom a rešpektovali svoje roly a úlohy, ktoré v parlamente máme. Pevne verím, že slovenská verejnosť tento náš krok pochopí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)