Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. No, pán kolega, v tej politológii je v súčasnosti dosť frekventovaný pojem guerilla marketing, alebo niektorí hovoria aj špinavá politika. K tomu je treba dobre vyzerajúci muž, vcelku kultivovaný prejav a potom už klamať hlava-nehlava, vyprávať hocičo, zelená je modrá, čierna a tak ďalej. Či je to tak vo vašom prípade, neviem, ale už to posúdia ľudia, ale dovoľte mi uviesť niekoľko faktov.
Prvý zásadný, čoho sa vlastne spis Gorila týka? Privatizácia, plynárenský priemysel, Západoslovenské energetické závody, Stredoslovenské, Východoslovenské, Transpetrol, elektrárne, telekomunikácie, letisko, Paroplynový cyklus a tak ďalej.
No, či tam je dôležitá kofola a neviem aký arogantný výraz, ale prečítam ďalší citát teda z tej Gorily, ktorá je taká pravdivá a ktorú nikto nechce akceptovať, teda ten zločinný SMER. "Malchárek chce vyjsť v ústrety Enelu v neprospech SR, za čo požaduje motiváciu jednu miliardu slovenských korún." Jednu miliardu! "Odovzdanie provízie má prebehnúť cez navýšenie ceny, za ktorú má Penta predať Enelu Paroplynový cyklus o jednu miliardu. Haščák sa obáva možnej medializácie" a tak ďalej.
Tu sú len Slovenské elektrárne, pán kolega. Boli ste v nejakej strane, ktorá to organizovala, toto celé, tento typ privatizácie, vy osobne ste tam boli. Návrh sem podáva minister spravodlivosti tej vlády, ktorý bol aj podpredsedom tej vlády, za ktorej sa diali tieto obrovské hanebnosti! To, že to má vyšetrovať polícia, je jedna vec. Kto vytvoril podmienky pre takúto hanebnosť, pán poslanec?! Čo ste to tu zas rozprávali, pre Kristove rany?!
Miesto toho, že nevieme to vyšetriť, je to tragické, že je to v tejto situácii. SMER zločinný nechce vyšetriť vaše hnusné zločiny, kde ešte aj 50 mil. by malo dostať KDH a podobne! Veď to boli nehorázne kupecké počty! Kde beriete tú odvahu a vo svojom vlastnom svedomí tú schopnosť sa postaviť a vyprávať to, čo rozprávate?!
Všetci, ktorí tu sedia, boli zainteresovaní na týchto veciach a robili tieto špinavosti celý čas! Rozmlátili celý slovenský národný monopol, ktorý mali k dispozícii. Napriek tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No už ani neviem, čo mám teraz po slovách pána poslanca Hlinu, povedať. No, pán Hlina, pán... (reakcie z pléna), pán Dzurinda, viete, keď vy hovoríte ale o záujmoch Slovenska, no tak aj tie stromy nad štiavnickou kalváriou sa chytajú za brucho.
Pamätám si na vaše inauguračné vystúpenie, kde mne chodil mráz po chrbáte, v roku 2002, kde ste ako teda novoinštalovaný predseda vlády tu rozprávali o tom, že ale veď ja neviem, čo to je národný záujem, však kým mi niekto vysvetlí, čo ten národný záujem je, tak ja ho budem brať do úvahy. Pán Dzurinda, hocikto si to nájde v archíve. To ste vy tu vážne rozprávali. O akých národných záujmoch potom pri privatizácii vy môžete reálne hovoriť? Veď to nebola privatizácia, pán Dzurinda. To bol výpredaj, výpredaj národných monopolov a ešte výpredaj s tými 70 % alebo neviem koľkopercentnými zľavami. V tom je ten obrovský problém. Jak sa tu môžete postaviť a tvrdiť, že vám nikto nevychytal cenu? Však v rokoch 2002 až 2006 sme tu od rána do večera pomaly rozprávali o tom a hovorili sme o vlastizrade, pán Dzurinda, v tejto súvislosti. Že vám toto ušlo?
Používate vo vzťahu k ministrovi, že minister hovorí o privatizácii, pričom je úplne jasné, a viete to, hovoriť v súvislosti s predajom teraz podielu, ktorý musíme predať a ktorý teraz je v Telekome.
Pán, pán Dzurinda, len on zároveň povedal ešte aj nasledovné v tom istom materiáli. Elektrárne sú podľa jeho slov, príkladom spackanej privatizácie. Je tam približne 30 právnych sporov, doteraz neukončená výška ceny. Rozostavaná obrovská atómová elektráreň, domnieva sa, že preto, že podiel do 51 %, alebo do koľko si myslíte, je blízky nule, pán Dzurinda.
My už pravdepodobne nepotrebujeme konfrontácie osobného typu a potrebujeme naozaj vecnú diskusiu a budem si vážiť, pokiaľ sa niekto dostane k vecnej diskusii, ale to, čo ste tu vystupovali, to je tá vaša miera poznania daného problému, privatizácie? Tomu, čo sa deje dneska vo svete, vo väzbe na celý tento mechanizmus uvažovania?
(Potlesk.)

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

Ďakujem pekne.
No, tak ak to nie je politický zápas a politický demonštračný návrh, tak aspoň elementárne stanovisko k tým ponukám, ktoré majú smerovať k nejakej miere kooperácie. No, tak či to je alebo nie je konfrontácia, už nech posúdi to širšie okolie. Nesmeroval som svoje slová pánovi Beblavému, lebo on nie je člen poslaneckého grémia. Na druhej strane na poslaneckom grémiu bol tento postup dohodnutý, takže toto všetko, čo ste tu, vážené kolegyne, hovorili, tak je asi v pozícii, že treba to dorokovať ešte na grémiu a potom prípadne to znovu dostaneme sem a prídeme do toho veselého politického zápasu.
Nepochybne ide o témy, ktoré sú obvykle tehotné, a keď pozrieme iné parlamenty, tak to predháňanie sa v populistických návrhoch je typické pre takéto návrhy a slovenský parlament v tomto smere má už dosť veľké skúsenosti, to tu všetko máme, od bufetov a neviem čoho všetkého. Nepochybne toto je vážna vec a nepochybne je treba posudzovať vážnejšie. S komparáciou, s väzbami, s posúdením iných parlamentov a nájsť normálneho a zmysluplného mechanizmu. To je celé.
Zneužívať to a predbiehať sa v tejto téme, to, myslím si, dokáže každý, je to prvoplánové a robí sa to ľahko, pán poslanec Beblavý, keď sa na mňa pozeráte. Takže to bolo všetko. Takže buď teda nájdeme spoločnú cestu, chceme to tak urobiť, pokiaľ bude vôľa v parlamente, že to bude predmetom politického zápasu, no tak inú možnosť nebudeme mať, len tento zápas prijať.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, za slovo.
Kolegyne, kolegovia, počúval som pozorne prejav aj navrhovateľa, aj pána Přidala. U pána Přidala, že či teda takto agresívne obviňujúci prejav je rovno výzvou k spolupráci, ale to dôležité nie je.
Dôležité je, že je známe vyhlásenie predsedu Národnej rady a členom grémia je známe, že je snaha vedenia parlamentu vytvoriť situáciu, aby sme mohli spoločne posúdiť štyri základné úkony, ktoré sú veľmi dôležité, jednak novelu tohto zákona, ktorý teraz opätovne predkladáme, ale zároveň aj zákon o rokovacom poriadku, mám ešte aj zákon o poslancoch, plus máme výzvy z GRECO, ale aj niektoré ďalšie, napríklad zo stretnutia s podnikateľmi a podobne, teda dotknúť sa rokovacieho poriadku. Spracoval sa medzitým teda materiál, ktorý dostali všetci členovia vedenia parlamentu, a už by sme sa boli stretli, dokonca aj konzultácie s niektorými alebo s niektorým členom grémia z opozície, že predsa len pravdepodobne musíme ešte počkať, kým skončí voľba predsedu, pretože ešte včera bolo v rozprave vystupovať dosť nebezpečné, že?
Takže v najbližších dňoch a možno už zajtra je možné, pokiaľ sa nájde zhoda v koaličných a opozičných radoch, aby sme sa stretli a posúdili rozsah. Okolnosti, ktoré tu sú, zákon, aby bol účinný, aby mal zmysel, stačí, keď bude účinný k 31. 12. 2015, logicky, pretože ďalšie podania poslancov sa dávajú až v marci. To znamená, nie sme zatiaľ tlačení nejakým veľkým časovým tlakom, samozrejme, bolo by žiaduce už aby prípadne na najbližšej schôdzi, ale keď aj hneď na septembrovej predložíme tento návrh, tak máme dostatok času na to, aby sme sa pokúsili o zhodu. Pretože všetky tieto štyri otázky sú práve tie, ktoré upravujú rokovanie parlamentu, upravujú politické pravidlá nášho fungovania a aj v minulosti, aj teraz bola istá snaha a bola ochota všetkých zúčastnených strán sadnúť si a posudzovať komplexnejšie fungovanie postavenia parlamentu a bola snaha, aby sme tieto veci prijali konsenzuálne, čo možno najväčšou väčšinou a zvýšili aj legitimitu takýchto ustanovení.
No, takže takýto je stav z nášho pohľadu. Teraz k opätovne predkladaným týmto návrhom, ktoré tu sú. No tak možno využívať túto tému, samozrejme, na politický zápas. Je to v konečnom dôsledku legitímne a môžeme rôznym spôsobom demonštračne a inak vstupovať do týchto procesov a vlastne sabotovať snahu o prijatie spoločného riešenia. Takže tieto okolnosti iba pripomínam. Iba pripomínam, že tu sú.
Napríklad v návrhu, ktorý je predložený tu a teraz, navrhovatelia vymysleli podľa nich teda vynikajúci mechanizmus, že rozhodnutie parlamentu bude v konečnom dôsledku sanovať rozhodovanie Ústavného súdu. Ja teda mám tú česť trošku sa zaoberať ústavným právom a veľmi pozorne som si pozeral, aké sú vlastne kompetenčné oprávnenia Ústavného súdu. No a v danom prípade, aby sa stal orgánom, ktorý rozhoduje o parlamente, o parlamentných aktivitách a fungovaní v parlamente, tak pravdepodobne by potreboval nové ustanovenie ústavné alebo minimálne teda nový pohľad na úlohu Ústavného súdu v našej krajine.
Čo sa týka vlastného návrhu v danom prípade, ak by aj sme niekedy na súdne posudzovanie aktov parlamentu chceli nejakým spôsobom do budúcnosti aktivizovať Ústavný súd, tak si viem predstaviť, ale iba z hľadiska právneho, iba kontrolu dodržiavania zákonnosti. To znamená, že či postup orgánu, ktorý vo veci koná, je alebo nie je v súlade so zákonom. Ale robiť meritórne rozhodnutia na Ústavnom súde o tom, čo robí Národná rada, potom musíme dramaticky meniť učebnice, vážené kolegyne, kolegovia, pretože v danom prípade Ústavný súd aby rozhodoval o pomeroch v parlamente a nie povedzme že iba o právom chránených záujmoch občanov a tak ďalej, alebo niečo podobné. Takže už napríklad tento zásadný moment možno by nestál, aby sme o ňom takto nediskutovali, keby sme ho posúdili expertne a spoločne.
Takže, samozrejme, ale máme niekoľko možností: využívať parlamentnú pôdu na permanentný politický zápas, alebo môžme nejakým spôsobom pokúsiť sa aspoň v tejto časti, ktorá sa dotýka fungovania parlamentu Slovenskej republiky ako takej, sa aspoň pokúsiť o spoločné konanie. Pokiaľ nedokážeme zhodu, samozrejme, potom budeme musieť konať každý sám a rovnako aj SMER bude musieť zobrať zodpovednosť a bude musieť, samozrejme, návrh predložiť sám. Len chcem teraz tu povedať, že nechceme to urobiť. Chceme to urobiť seriózne a korektne a chceme to urobiť v spolupráci s vami a pokúsiť sa nájsť čo možno najväčšiu zhodu v danej veci. Takže ak by náhodou tieto moje slová mohli dať nejakú odozvu, už teraz vyzývam vážených pánov kolegov, členov grémia, zajtra môžu určiť ktorúkoľvek hodinu, ktorá im bude vyhovovať, a môžeme sa stretnúť, aby dali stanovisko k nášmu návrhu, aby navrhli mechanizmus. Buď budú chcieť od nás, aby sme my navrhli základné osnovy možných legislatívnych zmien, alebo ich chceme urobiť na nejakej expertnej báze podobne.
Chcem ubezpečiť všetkých, že ako vy, aj my máme pripravené návrhy a nie je problém s nimi pracovať aj už ako s hotovými. Len chceme vytvoriť ten mechanizmus, aby aspoň v náznaku boli možné základné politické rokovania o tomto dokumente. Ak odmietnete tento typ spolupráce, a to budeme vedieť pravdepodobne na tejto schôdzi, tak potom si viem predstaviť, že budeme každá politická strana fungovať z logiky našich straníckych pohľadov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky páni poslanci Martvoň, Kvasnička, Jurinová a Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Martvoň.

Pán Poliačik s reakciou.

Ďakujem pekne. Kolegyne, naozaj máme tu zákon, ktorý teda naozaj by nemal byť politický, to znamená, naznačuje, aké sú možnosti vôbec normálnej diskusie v tomto parlamente.
Ja ešte raz chcem pripomenúť jeden moment. Fenomén kazítok je veľmi intenzívne diskutovaný vo svetových médiách. Je to nový fenomén. A hovoril som aj o tom princípe predbežnej opatrnosti ako jeden zo základných princípov ochrany spotrebiteľa. To znamená, je tu nový fenomén, tak je tu pokus, návrh našich kolegov, aby sme otvorili túto tému a hľadali mechanizmus. Tento mechanizmus, ktorý zvolili, je naozaj veľmi jemný a jednoducho vytvára povinnosť pri uvádzaní výrobkov na trh, aby v rámci možnosti a v rámci doterajších materiálnych podmienok úrady posúdili, pokiaľ sú závažnejšie indície, aj tento moment. Nič viac, nič menej. A v danom prípade ešte naznačujú teda navrhovatelia aj mieru intenzity porušenia alebo zodpovednosti za také konanie, pokiaľ niekto takýto výrobok na trh uvádza. Nič viac, nič menej.
Ak by teda aj pán Viskupič, aj kolegovia chceli dať právny príspevok, že to chcú regulovať lepšie, majú nejaký iný nápad, alebo majú pocit, že ešte je to predčasné a že treba čokoľvek iné robiť, rozumiem, alebo aj možno vyjadriť aj to, že tento princíp ochrany jednoducho nepotrebujú, lebo že trh a podobne. Ale diskutujme o tom vecne.
Ja som presvedčený, že tento návrh má zmysel a že minimálne otvorí diskusiu a môže smerovať buď toto riešenie, alebo keby hocijaké, nejaké iné, aby sme v danom prípade našli aj pri konzultáciách tak aj s Európskou úniou, tak aj s aktivitami v iných členských štátoch, aby sme našli dobré a zmysluplné riešenie s primeranou intenzitou a s primeranou schopnosťou riešiť skutočný problém. Ale o tomto, bohužiaľ, diskusia nebola zatiaľ.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
Zbytočné vzrušenie, pán poslanec Poliačik, absolútne vecne dva dôvody mám, prečo som požiadal o slovo.
Prvý je, že v kontexte tej našej diskusie vystúpenie pána Poliačika bolo presne to, jak to predkladá rokovací poriadok. Chcem vám povedať, že to bolo vystúpenie k veci, hovoril o veci, ktorú prerokovávame, a ten rámec mimodramatický neprekračoval. To chcem teda vo väzbe na to, aby sme zjednocovali svoje názory na to, čo je to vystúpenie k veci a od veci, keďže rokovací poriadok hovorí, že predsedajúci musí, ak niekto hovorí od veci, ho na to upozorniť. Čiže bona fide, naozaj dobromyseľná poznámka.
Druhý problém je, počúvam vážených kolegov s reakciami na tento zákon, ja skúsim tento predsa len verejnosti, ak pozerá, aby bola lepšie informovaná, o čom hovoria navrhovatelia. Hovoria o tom, že ak "výrobca, dovozca a dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznikla by na výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť". Túto povinnosť potom kvalifikuje ako závažnú, závažné porušenie povinnosti podľa iných ustanovení zákona. To je celé.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj pán Jurzyca sa zapojil do diskusie a požíva moju osobitnú vážnosť. Pán Jurzyca, koľko sme čítali obidvaja článkov na túto tému, že takéto kazítka sú problém a diskutuje sa o ňom veľmi zásadne. Ja dám k dispozícii ktorémukoľvek z vás, vážené kolegyne, kolegovia, najmenej desať a ten čas si dám, aby som vám ich doniesol.
Prvý zásadný problém, že tieto tendencie sú.
Po druhé je, keď už teda pán kolega hovorí, Európska únia vo väzbe na diskusiu TTIP, viete, obavy o tom, že či po, ak schválime tú dohodu, či sa budú, nebudú znižovať štandardy. V danom prípade jeden významný autor hovorí toto: "Že to je teda presne ten prístup, ktorý v Európskej únii zaručuje vysoký stupeň ochrany, a to na základe princípu predbežnej opatrnosti."
To, čo hovoríte, pán Poliačik, tu v zásade je konflikt, ktorý vidíme, je konflikt medzi tým, že je možnou tendenciou, ktorú, vy tvrdíte, má riešiť trh a podobne, na druhej strane teda možné regulačné oprávnenie štátu, do akej miery vstúpiť a regulovať tento proces. Toto, jak to dávajú tí navrhovatelia, má len profylaktický účinok, každý právnik, ktorý sa nato pozrie, to vidí. Nesmú uvádzať, to znamená, aj orgány, ktoré budú posudzovať spôsobilosť výrobku, ktorý funguje na tomto trhu, budú musieť teoreticky sa pozrieť, že či teda je tam tento typ, či tam náhodou nie je niečo, čo by mohlo byť v rozpore s tým, s týmto a zámerne by znižovalo účinok výrobku. Nič iné z nich nikto nebude robiť. Ten orgán, ktorý vám to bude posudzovať, to jednoducho posúdi. Či to tam je, pokiaľ sa to neobjaví, pokiaľ nebude zásadná indícia, nebude s tým pracovať.
Na druhej strane, pokiaľ nejaký náš občan bude za týchto okolností mať pocit, že výrobok, ktorý si kúpil, drahý, že je poškodený ako spotrebiteľ, lebo je presvedčený, že je tam to kazítko takzvané, sa bude môcť legitímne na príslušných orgánoch s touto svojou sťažnosťou obrátiť. Nezavádzame nič, nevzniká žiadna dramatická administratívna náročnosť, profylakticky zvyšujeme priestor pre ochranu spotrebiteľa.
Na druhej strane je tendencia toho, že o tom predsa osobitne v ekologickej, ochranárskej činnosti sa zásadne, pán poslanec Přidal, diskutuje o tom, že naozaj výrobcovia dneska vzhľadom na ekonomické problémy, ktoré tu sú, keď napríklad na výrobu automobilov máme dneska kapacitu takú výrobnú, že teoreticky by mali stopercentnú vyťaženosť fabriky vtedy, keby si kúpil občan každé dva roky jedno nové auto. A že tým pádom sa vytvára spotrebiteľský tlak a na druhej strane že dramaticky, energeticky náročne poškodzujeme prírodu a tak ďalej atď. atď. Nechcem to tu viesť. A chcem, aby aj táto poznámka bola pochopená ako bona fide.
Ja osobne, keď som pozeral tento návrh zákona, a pripúšťam, že tie diskusie o tom, aká miera regulácie, následne prípadne iná, či miera intenzity prípadnej sankcie povedzme, že či je to trestný čin ako vo Francúzsku, minimálne, ja nepoznám detaily vo Francúzsku, ako je, ale nemám dôvod celkom neveriť navrhovateľom, že jednoducho veľmi intenzívne pracoval parlament s takýmto nápadom. To znamená, že intenzita problému je dostatočne veľká, keď tak veľká krajina, ak teda pripustíte obidvaja, vážení páni, že tam nebude toľko ľudí, ktorí stratili súdnosť a že jednoducho o tom minimálne diskutujú, minimálne to predkladajú a možno v nejakej miere to aj schválili.
Takže v každom prípade hovoríme o vážnej veci, hovoríme o novej tendencii, v tejto fáze ja považujem toto len za profylaktické ustanovenie, ktorého úlohou je vytvoriť možnosť efektívne sa brániť pre prípad, že nastane situácia, o ktorej navrhovatelia hovoria.
A som presvedčený, že diskusia má zmysel, len držme sa trošku aj faktov a trošku aj rešpektu k tomu existujúcemu dosiahnutému stavu poznania a aj v intenzite diskusie na túto tému v európskej, minimálne, verejnosti, kto ju nepozná.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hlina, ja, samozrejme, už naozaj nie som mentálne pripravený s vami komunikovať, len ak máte ešte aspoň zvyšok cti, normálnej ľudskej, počúvam vás. Nie som odborník na túto problematiku, len ako počúvam všetky tie prejavy, tak boli reštitučné nároky, už tisíckrát mali byť skončené, tuším osem toho bolo a tak ďalej. Furt sa na to našli skupiny poslancov, a možno aj my sme to boli, to netuším, až doteraz je natiahnutý reštitučný zákon, ale úplne logicky už ide iba o zvyškové reštitúcie. A sa diali obrovské reštitúcie a obrovské machinácie s pozemkami, je tu pán poslanec Simon, vtedy minister poľnohospodárstva, o tom čvirikali vrabce na všetkých stromoch v Bratislave. To ste si nevšimli, pán Hlina.

Pokiaľ ide o Bratislavu, je netuším, o akých 65 hektároch rozprávate, ale pamätám si obrovskú kauzu, ako vymenil pán primátor Ďurkovský naozaj pozemky pri letisku, ktoré boli potrebné na rozvoj dopravy, prípadne. A hneď ich dal kompletne celé preč. A pri tom všetkom, pri týchto zvyškových problémoch dôjdete a navyprávate všetky tieto veci, ktoré tu rozprávate.
Zaujímavé je, páni kolegovia, pán Fecko, ja váš svätý vzťah k tomu vlastníctvu rešpektujem, len bolo medzitým 15 mil. v Česko-Slovensku ľudí, ktorí od roku 1948 nemohli nadobúdať majetok a mohli vlastniť len osobný majetok. Museli predávať svoje pozemky kompletne všetci za ceny, ktoré boli stanovené vtedy, čiže za haliere. Ich nároky ako chcete uspokojiť? Ich nároky vidíte? Ako pomenujete tie nároky tých súčasných reštituentov vo vzťahu k tým 5 mil. ľudí, čo boli minimálne tri generácie, lebo to je viac ako päťdesiat rokov, pán poslanec. Čiže minimálne v iných kontextoch treba hovoriť o týchto veciach. Mimochodom, aj pri reštitúcii sa hovorilo o náprave niektorých majetkových krívd.

Ale to nie je podstatné, s čím chcem komunikovať, je to, čo hovorí, nehanebne, jednostranne a účelovo delila marketingom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)