Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, ja som za väčšiu časť toho, čo som chcel povedať v záverečnom vystúpení, povedal už v rozprave, aby bolo možné k môjmu vystúpeniu zaujať stanovisko, ale na záver predsa len ešte niekoľko poznámok poviem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ak sme prišli s týmto návrhom zákona napriek tomu, že bola na ňom relatívne nižšia zhoda, bolo to preto, že Slovensko má aj medzinárodné záväzky. Vláda je nimi viazaná. Ale rovnako aj parlament musí vnímať, že odchádzajú následne hodnotiace správy, ktoré obsahujú rôzne typy negatívnych stanovísk. Ak sme v GRECO, čo sa spomínalo, kde som demonštroval povinnosť, ktorou sme zaviazaní v odporúčaní, podali návrh, tak v následnej správe už týmto návrhom sme sa dostali aspoň do kategórie nie nesplnených povinností, ale povinností čiastočne splnených.
Ako si všímam, čo bolo najtypickejšie v rozprave, nezaznel jeden jediný hlas, alebo aspoň som ho nezachytil, ktorý by hovoril o tom, že je niečo chybné v tom návrhu zákona. Ak sa tam niečo objavovalo, tak sa objavovalo skôr to, čo tam teda nie je zásadným spôsobom a čo by tam malo byť. A potom bol výrazne podrobený kritike práve ten etický kódex s tým, že neobsahuje ani jednu vetu, to sme si nedovolili v tejto fáze urobiť, ktorá by nebola súčasťou niektorých z etických kódexov, ktoré sme komparovali, o tom ani nemusím hovoriť. Každá jedna veta, ktorá sa tam nachádza, tak je taká, a to spravidla ešte o tých 10, 15, 20 % v silnejšom postavení, ako je bežne vonku.
Kolegyne a kolegovia, u nás nezabúdajme na jedno, že tento návrh zákona je tohto roka vo svojom poriadku relatívne úzko spätý. A je to osobitne etický kódex práve s následne prerokovaným zákonom o ochrane verejného záujmu. Takže nepochybne ešte bude predmetom ďalších diskusií. A ten etický kódex, ktorý je vlastne iba doplnkom štandardov a zákonných ustanovení, je úplne jasne naznačený tak, že je to predovšetkým mravný, etický systém, kódovanie hodnôt, ktorými sa chce zákonodarstvo alebo ten, komu je určený, spravovať. Takže to je základný znak kódexov s tým, že som hovoril aj o tom, že veľmi úporne sme sa tým zaoberali a našli sme, že je niekoľko typov uplatňovania kódexov. Jeden z nich je práve ten, ktorý sme zvolili my s tým, že je možné sankcionovať, ale prostriedkami tzv. soft law, teda sankciami nižšej intenzity a nižšej sily, pretože zásadné, neetické konania, ktoré spoločnosť uzná za právne delikty, sú sankcionované potom štandardne podľa príslušných zákonov alebo aj iných právnych predpisov. Toto, bohužiaľ, často niektorí vystupujúci zmiešavali vo svojich vystúpeniach a je potrebné to uviesť na pravú mieru.
No a pokiaľ vám vadí tak zásadným spôsobom ten etický kódex, nepochybne aj možno ho schválime ako blanketovú normu. Čiže Národná rada následne uznesením prijme ten kódex a nechajme to riešiť pre budúci parlament, nech už potom pán Hlina napríklad, ktorý tu mal tak zásadné a hlboké vystúpenie, naformuluje ten etický kódex tým jeho jazykom iným než neškolometským, čistým, kde preukáže, že je znalcom nielen poľnohospodárstva, ale aj nesmiernych hĺbok ústavných systémov európskych krajín.
Takže, kolegyne, kolegovia, myslím, že napriek diskusii vzhľadom na to, že zástupcovia poslaneckých klubov napriek demonštrovaným stanoviskám prejavili istý záujem o konštruktívnu prácu na tomto dokumente, si teraz vás dovolím vyzvať, aby ste podporili prijatie tohto návrhu do druhého čítania. V rámci poslaneckého grémia sa môžeme bez problémov pokúsiť nájsť aj organizačné či inštitucionálne formy, na základe ktorých by sa dalo diskutovať o jednotlivých ustanoveniach, prípadne diskutovať o možných pozmeňujúcich návrhoch z opozície a hľadať zhodu dostatočnú na tomto návrhu. A v takom prípade si splníme aspoň čiastočne povinnosť, ktorú sme dostali, a na druhej strane vyriešime celý rad vecí, predovšetkým otázku obsolétnych ustanovení a rušení zákona o poslancoch.
Chcem zároveň povedať, že diskutovať na naznačených problémoch je možné. My sme ich dali minimum do toho návrhu zákona. Osobitne sa tu pertraktovala otázka napríklad poslaneckého prieskumu. Veď tam je celý rad iných zásadných problémov. Povedal som to, že poslancovi zákon o poslancoch ukladá v podstate tie isté oprávnenia, čo má ten, kto má právo na poslanecký prieskum. Okrem toho, že to je schválené výborom, tak žiadne ďalšie oprávnenia účastníci takéhoto prieskumu nemajú. Aj sme sedeli a uvažovali, hľadali sme ďalšie, porovnávali sme iné úpravy v iných štátoch, čo s tým možno urobiť a čo sa stane, ak odtiaľ vypustíme zákon o poslancoch bez náhrady, povedzme, ustanovenia, ktoré spochybňovala pani poslankyňa Gibalová, ktoré ustanoviť treba, ale sú tam práva a povinnosti poslancov, či nepotrebujeme širšiu diskusiu na tému, či predsa len poslanec nemá mať trošku ešte aj iné práva, ako má obyčajný občan, cez zákon na získavanie informácií na základe zákona.
Otázka vstupu, kam môže siahať kontrolná právomoc Národnej rady realizovaná poslancami. Sú to len štátne orgány? Sú to aj orgány verejnej správy? V akom rozsahu to má byť? Aké sú povinnosti tých, u ktorých vykonávate prieskum? My sme rozšírili, to tu nikto nezaregistroval, aspoň čiastočne pri poslaneckom prieskume rozsah, kam možno takto vstupovať.
Ale v každom prípade je tu celý rad ďalších otázok. Je možné pre poslanca vyžadovať práva všade tam, kde sa uplatňujú zákony Slovenskej republiky, kde sú limity, povedzme, súkromného vlastníctva? Ako to môže vyzerať pri masívnom porušovaní práv napríklad veľkej skupiny zamestnancov vo fabrike? Do akej miery má poslanec právo niekam vstúpiť? Môže tu dochádzať k zásadným únikom ja neviem v oblasti ochrany životného prostredia, čohokoľvek iného. Teda napríklad nemôžeme uvažovať, že poslanec má právo ísť všade tam, kde jednoducho danému subjektu ukladá povinnosti zákon v ich kontrolovaní, alebo čo má ešte poslanec iné urobiť? Ako máme zavádzať orgány, kde poslanec príde a vyžaduje nejaké povinnosti, čo všetko musia urobiť? Našli sme rôzne príklady v právnych poriadkoch iných krajín, len nebola to otázka zhody. Pamätám si na veľký konflikt, kde napríklad KDH v minulosti veľmi zásadne odmietalo rozširovanie priestoru pre poslaneckú kontrolu. A pravdepodobne nevieme, že teda či sa názor zmenil, alebo nezmenil, či doba nová priniesla nové dôvody pre ten alebo onen typ konania.
Rokovací poriadok a potreba spoločného hľadania ideálnych premís, to je nesmierne dôležité pre krajinu, lebo, budem o tom hovoriť neskôr, som presvedčený, že náš parlamentný systém bude musieť mať isté zmeny, nezabúdajme, že my sme ukončili už recepciu právneho poriadku, právny poriadok v zásade platí. Máme veľmi širokú povinnosť recipovať do nášho právneho poriadku pravidlá Európskej únie. Priestor pre národnú legislatívu sa dramaticky zúžil. Za týchto okolností pravdepodobne výrazne musia vzrásť ďalšie dve oprávnenia, ktoré má Národná rada okrem zákonodarnej činnosti. Jedným z nich je napríklad kontrola práve, ktorá potrebuje precizovanie, pretože okrem toho, že Národná rada kontroluje návrhy zákonov, tak majú poslanci k dispozícii štandardné veci: hodinu otázok, interpelácie a prípadne poslanecký prieskum.
K tomu poslaneckému prieskumu a k tomu, čo hovoril pán poslanec, nepochybne zákonodarca v danom prípade musí urobiť aj istú prietrž preukázateľne individualistickým konaniam, ktoré slúžia často na zneužívanie politických inštrumentov na čisto populistické a osobné ciele. V danom prípade to zákonodarcovia bežne v krajinách riešia tým, že poslanecký prieskum ako čosi, čo reprezentuje minimálne jeden z orgánov Národnej rady, v danom prípade výbor, preto ten výbor o tom hlasuje, že teda je ten prieskum reprezentatívny, že ten prieskum vykoná tak, že ten, kto ho vykoná, musí následne danému výboru podať nejakú správu, pričom ten zaujme stanovisko k zisteným veciam, buď vec odloží, alebo bude musieť potom robiť ďalšie kroky, ktoré smerujú k náprave napríklad zistených vážnych nedostatkov, či už oslovením príslušných orgánov v trestnom konaní, kontrolných orgánov, prípadne v nejakom inom konaní, prípadne vyrieši tieto veci aj signálom, že treba meniť aj právnu úpravu, ktorá je k dispozícii, buď je nedostatočná, alebo sú v nej protirečenia, ktoré môžu obsahovať iné formy nevykonateľnosti. A takýchto vecí je, kolegovia, hrozne veľa.
Chcem pripomenúť na záver, že pociťuje SMER veľmi dlho, a to od roku 2006 potrebu spoločného konania, spoločnej dohody na kolektívnych pravidlách. Predseda Národnej rady Paška v roku 2006 vo svojom vystúpení ako prvé navrhol spoločné zriadenie komisie pre ústavu a rokovací poriadok, ktorá by bola zložená podľa pomerného zastúpenia poslancov a kde by si všetky politické strany mohli nominovať expertov, ktorých považujú za takých, ktorí sú schopní hájiť ich hodnotové postoje k danej veci. Tri roky fungovala táto komisia. Tri roky opozícia odmietla do nej vyslať svojich zástupcov. V ďalšom období SMER už takúto iniciatívu neorganizoval, ale všetci vidíme, že nesmierne chýba, nesmierne chýba snaha koncentrovať poznanie v oblasti ústavného práva, ústavných zvyklostí, politického systému krajiny a tak ďalej, kde, samozrejme, veľmi zásadným spôsobom ústavný systém zapadá tak, že potrebujeme spoločenskú diskusiu, sem potrebujeme vtiahnuť odborné kapacity, nestranných odborníkov, zvýrazniť ich pred verejnosťou, aby bolo jasné, že interpretovať potom ústavu nebudeme iba v intenciách politického zápasu, ale že niekto môže garantovať aj odbornú, vecnú stránku danej veci a hlavne že teda ten výklad a výstup bude smerovať k všeobecnému dobru.
Kolegyne, kolegovia, takže dovoľte mi týmto apelom opäť ukončiť svoje vystúpenie. Ešte raz vás požiadam, aby ste zvážili svoje stanoviská s podporou tohto návrhu zákona. Politicky chcem za náš klub povedať, že sme pripravení sa veľmi podrobne zaoberať prípadnými návrhmi, ktoré tu prejdú v druhom čítaní, alebo aj pri hľadaní iných foriem spoločného hľadania dobrého východiska. A som presvedčený, že práve to, čo sme predpokladali, teda nestrannosť, keďže pripravujeme pre budúce obdobie tento rokovací poriadok, nás oprostí práve od čisto politických stanovísk a že skúsime formulovať stanoviská odborné.
A úplne na koniec predsa len k tomu pertraktovanému telefonovaniu. Kolegyne, kolegovia, požiadal som svojich ľudí zo sekretariátu cez telefón, aby mi sem poslali zákon, ktorým som chcel argumentovať vo vzťahu k tomu, čo odznelo v rozprave. Neurobil som to, lebo sa ukázalo, že to nemá zmysel. Len chcem pripomenúť, že ako navrhovateľ zákona nemôžem odísť zo sály a ako podpredseda Národnej rady mám právo používať ten telefón tam. (Ukázanie rečníka na miesta za sebou.) Takže som využil iba ten telefón svoj a nešiel som tam a nepoužil som ten, ale rokovací poriadok som nevyužil, lebo som presvedčený, že povinnosť informovať verejnosť, aj vás všetkých pri diskusii je v danom prípade veľmi dôležitá. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.
