Videokanál poslanca

Ďakujem. Samotná myšlienka podporiť domácich výrobcov alebo domácich pestovateľov ovocia je výborná. Trošku problémom sú počty a množstvá. Neviem, či ste si nejak preštudovali alebo prešli, že koľko je tých 50 litrov. Päťdesiat litrov sa vypáli pomaly v priebehu dvoch dní. Takže kúpiť si prístroj, licencovaný prístroj na to, aby dva dni pracoval v roku, je podľa mňa nekoncepčné. Myšlienka, ešte raz hovorím, podporiť domácich pestovateľov a zberačov ovocia je výborná.
Oveľa lepší prípad alebo oveľa lepšia cesta by bola umožniť daňové úľavy v normálnych štátnych páleniciach alebo súkromných, ale normálnych. Totižto, keď zoberiete štatistiky, domáce pálenice alebo normálne pálenice sú využité ani na 50 percent. Jednak je tam garancia, jednak by sme dali prácu aj normálnym páleniciam. Tento zákon bol v Maďarsku platný zhruba dva roky a tohto roku jednak na tlak Európskej únie, ale vôbec prišli na to, že je trošku scestné. Zvýšili daň normálne na pôvodnú, lenže oni za tie dva roky stihli to, že národ, celý národ sa naučil piť domáce pálenky. Nie klasické dampingové, ale tie, ktoré sú vypálené z ovocia. A to by mala byť podstata tohto zákona, tejto myšlienky.
Ešte raz hovorím, myšlienka je dobrá, len myslím si, že cesta je trošku pomalá a nekoncepčná.
Ďakujem.

Áno, ďakujem. Moja otázka neznela, že či to bola vyhláška alebo nariadenie. Moja otázka znela, že tých 23 miliónov, či je dotácia alebo akým právom nová automobilka prichádza k tomu, či fakt už vláda je v takých úzkych, že ináč nevie tú automobilku dostať sem na Slovensko, že musí ponúknuť 23-miliónový úplatok. Totižto zákonite vzniká otázka, že také výhody dostali aj ostatné veľké firmy, či už Citroen, Peugeot, Volkswagen alebo Kia, ktoré už sú tu, vlastne už sú roky, ako pracujú, zamestnávajú ľudí a myslím si, že oni to vôbec nedostali, to je za prvé.
A za druhé som zvedavý, že čo ako na to zareagujú oni, či budú žiadať ďalšie dotácie inou, skrytou formou. Mrzí ma to, že práve ide to cez poľnohospodárstvo, lebo to je, si myslím, v súčasnosti jediná možná cesta, akým spôsobom im dať tie peniaze, a či to už našijeme na to, že je to investícia významná alebo nevýznamná, ja nevidím do toho, respektíve nemyslím si, že Volkswagen je menšia investícia, čo sa týka objemu peňazí a objemu zamestnanosti ako súčasná automobilka, ktorá prichádza sem. Takže nevidím dôvod, prečo by mala byť klasifikovaná a prečo by mali byť vôbec klasifikované automobilky ináč, ako teraz prichádza ku nám.
Ďakujem.

Ďakujem.
Neviem, kde by som mal začať, lebo odpoveď bola síce pekná, ale myslím si, že tí, čo vám to napísali, vôbec tomu nerozumejú a strašne ma to mrzí, že vás dostali do tej trápnej situácie. Predovšetkým sa mýli prvá vec: mladý a malý poľnohospodár, to sú dve rôzne kategórie a dve rôzne kapitoly. Ten zákon, čo som sa pýtal, predovšetkým rieši malé a stredné podniky. Definícia malého a stredného podniku je do 50 ľudí ako zamestnancov a malého do 10. Nesúvisí to so žiadnymi inými zákonmi.
To znamená, ten zákon, čo je už v platnosti od 1. 1., na základe tohto zákona už túto jeseň 31. októbra by Slovenský pozemkový fond mal vydať na základe tých žiadostí, ktoré boli predložené, tú pôdu do výšky 28 hektárov. Totižto keď nevydá do 31., Slovenský pozemkový fond musí podpísať prenájom pôdy s tými, ktorí v súčasnosti na tom hospodária, totiž to je problém hlavne s dotáciami na plochu. Totižto keď nemajú platnú zmluvu ani malý, ani mladý, jednoducho nemôže požiadať o dotácie a tým pádom celý rok prepadne, hoc aj keby bola pravda hlavne pri tých mladých, čo hovoríte, kde je termín dodania projektu 6. januára, tam by to teoreticky mohlo fungovať, lenže aj tak mladý poľnohospodár stratí minimálne rok, lebo do konca októbra tak či tak treba počkať. Skrátka, čo je zasiate a obrobené, to už nemôžete zobrať, to vyplýva zo zákona, to darmo SPF myslí si, že je to tak, ale nie je to tak a budú z toho celkom slušné žaloby.
Zároveň ešte raz zopakujem, že problém je s malými poľnohospodármi, prosím vás, nemýľme si mladého a malého, malí sú aj v súčasnosti. V júli ste hovorili, že nejakých 116 žiadostí tam bolo, teraz je tam 180. Tých 180 je do jedného počtu, sú malí, nie mladí, lebo mladí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobrý deň, vážené dámy a páni. Stokrát som sa zaprisahal, že nebudem sa púšťať do mlynov typu veterných, typu veterné mlyny, ale jednoducho nedá mi, takže pár slov by som chcel k tomu zníženiu DPH na potraviny povedať. Zatiaľ som bol zvyknutý, že návrhy alebo návrhy zákonov typu Potemkinovej dediny predkladá ministerstvo pôdohospodárstva, tam zase až takú veľkú škodu to neurobilo, neurobilo ani dobre, ani zle, takže to bolo viac-menej indiferentné. Ale teraz vidím, že aj ministerstvo financií prichádza s týmto nápadom alebo týmto spôsobom návrhov, dokonca nejak spolu s ministerstvom pôdohospodárstva, a preto si myslím, že pár slov by som chcel k tomu povedať, aby úplne zjednodušene snažil som sa vysvetliť, čo sa deje.
Strašne mi to vadí, že nemáme konkrétne údaje. Ten zákon v prvom čítaní bol taký všeobecný. Nevieme, že koľko peňazí sa na to chystá, nevieme, že aké položky by mali ísť. A presne kvôli tomu, aby sme podľa mňa kvôli tomu nemohli diskutovať.
Tak tie predbežné čísla hovoria medzi 60 – 80 mil., ktoré by malo ísť na znížené DPH. Tak nemusí byť človek veľký matematik, keď dajme tú nižšiu sadzbu 60 mil. lomeno 5 alebo 80 mil. lomeno 5 mil., čo je počet obyvateľov na Slovensku, tak to vychádza, že v prvom prípade každý obyvateľ štátu dostane 12 eur k dobru ročne, to znamená, že jedno euro mesačne. Nehnevajte sa, páni, ale to je taký výsmech, výsmech spoločnosti, výsmech ľudí.
Nehovoriac o tom, že tie peniaze vôbec nie sú adresné. Takže na tých potravinách ušetrí aj ten, ktorý na to má, a teoreticky aj ten, ktorý na to, teoreticky je odkázaný na to. Takže minimálne je to neadresné, málo adresné. A najlepšie je na tom, že na jednej strane je to obrovský balík 60 alebo 80 mil. eur, to je obrovský balík.
Len na porovnanie, zákon, respektíve návrh o mladých farmároch, ktorí sa podporujú, ráta zhruba s tisíc až päťsto žiadateľmi v hodnote 50-tisíc na hlavu, čo už je slušný peniaz. Z tých 50-tisíc sa už dá niečo urobiť. A vtedy to vychádza zhruba 25 až 50 miliónov. Oproti tomu 80 mil. je oveľa viac, ale každý človek dostane jedno jediné euro. Tak na jednej strane podporujeme niekoho s 50-tisícami, čo je v poriadku, a to je akože citeľné, čo sa dá. Na druhej strane dáme almužnu, lebo to sa nedá ináč nazvať. Veď len jedno euro, v lepšom prípade 1,30 euro mesačne. Čo s tým ako nejakým spôsobom ušetríme?
A preto si myslím, že preto toľko sa váhalo s tým, že ktoré konkrétne potraviny sú. Lebo viem si predstaviť ťažkú hlavu úradníkov, kým urobili štatistiky, že ktoré potraviny vôbec vydajú to číslo, tých 80 miliónov. No vyrátali ročnú spotrebu, ktorá komodita je, aby pozbierali tých, neviem, päť, desať, dvadsať komodít, ktoré budú lacnejšie o tých 10 percent. Lenže 10 % reálne ani nebude 10 %, bude to zhruba na úrovni 8,5 percenta. Takže dneska zhodou okolností ráno som počul reklamu, že trvanlivé mlieko sa dá kúpiť už za 0,35 eur. Takže tých 10 %, bude sa dať kúpiť trvanlivé mlieko za 0,32 eur? To je nejaká veľká pomoc? Keď áno, tak fajn, akože robme to. A zároveň vyhodíme 80 mil. von oknom. A dovolím si tvrdiť, že nič iné to nie je ako reklamná kampaň, financovanie reklamnej kampane pred voľbami strany SMER-u. A je to dosť blbé, keď z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov sa financuje predvolebná kampaň vládnej strany.
Takže myslím si, že to je podstata tejto, tej veci, čo som chcel povedať. A veľmi zaujímavo, som zaujímavý a čakám na zoznam potravín a čakám na ten obnos alebo objem peňazí, ktorý na tento účel je vyčlenených, no a potom k tomu budeme sa ešte hádam nejakým spôsobom na nejakom fóre môcť sa vyjadriť.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Bohužiaľ, moja otázka smeruje k smerom ministrovi životného prostredia, takže, myslím si, že nabudúce ju položím priamo jemu. Skrátka, len toľko poviem, teší ma záver tej správy, že ministerstvo nepodporuje takýto spôsob likvidovania záťaží životného prostredia presne kvôli tomu, že jednak je tam zásobáreň pitnej vody, ale vôbec technologicky samotný spôsob likvidovania nebezpečného odpadu je dosť diskutabilný a zároveň vyžaduje ten takzvaný nula bod ekonomický, aby sa oplatilo určité množstvo odpadu likvidovať. Dosť pochybujem, že by obyvatelia Žitného ostrova chceli, aby z celého Západoslovenského kraja zvážal sa nebezpečný materiál, respektíve smetie práve do Šamorína. Na koľko je technologicky objem takého podnikania alebo takého projektu, kde sa likviduje odpad, ktorý by vyžadoval také množstvo odpadu? Takže ďakujem za odpoveď.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Predovšetkým ďakujem za odpoveď, pán minister. Problémom celej otázky, čo ste aj potvrdili, je, že malé a stredné podniky nezvýšili ten počet počas posledných rokov. A myslím si, že to je najväčší problém vôbec Slovenska, že polarizuje sa pole podnikania, že sú obrovské podniky a práve to gro, čo by malo tvoriť chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky, malé a stredné podniky jednoducho sú v minimálnom počte. Aj sám ste povedali, že viac-menej živnostníci sa pretransformovali na eseročky presne kvôli tomu, lebo vaša vláda urobila len také opatrenie, že pre nich sa neoplatí byť malými živnostníkmi. Ale celkový počet tých malých a stredných podnikov nie sa zvyšuje, ale práveže klesá. To znamená, že celkové prostredie malého a stredného podnikania sa zhoršuje na Slovensku posledné roky. A v tom vidím obrovský problém. Žiaľ, ste mi to len potvrdili, takže nevyvrátili.
Ale zároveň chcel by som vám ešte položiť jednu otázku. A tá sa týka predovšetkým daňových licencií. Disponuje už výsledkami ministerstvo hospodárstva z toho, aký má vplyv zavedenie daňových licencií na malých podnikateľov a či neplánuje prehodnotiť túto daňovú licenciu, tento zákon, nejakým spôsobom, lebo v každom prípade môžeme sa o tom rozprávať, koľko chceme, ale pôsobí to negatívne na malé a stredné podnikanie. Ďakujem.

Dobré popoludnie. Vážená pani predsedníčka (správne "podpredsedníčka"), vážení kolegovia, trošku ma mrzí, že nás tu je tak málo a z hľadiska alebo z oblasti poľnohospodárstva tu zase nie sú veľmi ľudia, takže budem mať skôr s kým sa hádať alebo akože vysvetľovať aspoň situáciu, tak chcel by som pripomenúť genézu tohto môjho návrhu.
Hlavná genéza je tá, že minulý rok v novembri tento parlament, resp. SMER prijal zákon, v ktorom umožňuje, resp. zabezpečuje prístup k pôde v správe Slovenského pozemkového fondu pre malých farmárov, mladých a pre stredné podniky. Tá správa samotná bola úžasná. Totižto je koncepcia, alebo zhoduje sa s koncepciou, ktorú každý normálny poľnohospodár razí na Slovensku, že poľnohospodárska výroba by väčšou mierou mala sa dostať do rúk malých a stredných podnikov kvôli krajinotvorbe a vôbec iným záležitostiam, ktorú nechcem teraz rozvádzať. Avšak kým šéf rezortu vystupoval, že akú úžasnú vec sa mu podarilo presadiť, ako sa bude pomáhať mladým aj malým, aj stredným podnikom, už vtedy som upozornil na to, že samotný zákon je úplne scestný. Je sformulovaný, napísaný veľmi dobre a doslova nevykonateľný. Dokonca už vtedy som predložil niektoré návrhy, ktoré by mali vylepšiť tento zákon, samozrejme, že to bolo odmietnuté.
Takže tento zákon vstúpil do platnosti 1. januára tohto roku a po troch mesiacoch včera som sa spýtal pána ministra, že koľko ľudí, koľko malých a mladých farmárov a stredné podniky prejavilo záujem o týchto 28 hektárov, ktoré umožňuje tento zákon žiadať od Slovenského pozemkového fondu. Keď ste tu boli, tak odpoveď ste mohli počuť. Zatiaľ je tam takých 111 žiadostí, čo je chváliteľné, už len ale zase zároveň je to, je to smiešne, hrozné, neviem, jak by som to opísal. Musím povedať, že minimálne 10 týchto návrhov som pomáhal ja napísať, a preto teraz by som chcel s vami sa podeliť o konkrétnych skúsenostiach, ako sa nedá napísať túto žiadosť, ako sa táto žiadosť nedá predložiť podľa tohto zákona, čo sme schválili, čo ste schválili ešte v novembri, a zároveň chcel by som predložiť niektoré body, ktoré by pomohli tomu zákonu, aby bol ten zákon vykonateľný.
Takže prvá vec bola hneď, že mám taký dojem a som o tom presvedčený, že nielen pán minister, ale aj celý rezort, a som presvedčený o tom, že poľnohospodári si dosť mýlia niektoré zásadné veci. Je tu snaha pomôcť mladým, malým a stredným podnikom, takže v zákonoch veľmi mylne sa používajú alebo šachujú so slovami mladý a malý poľnohospodár. Neni to isté. Mladý poľnohospodár podľa definície je do 40 rokov a ešte má nejaké ďalšie kritériá. Kým malý poľnohospodár môže byť hocikto, ktorý sa rozhodne sa stať poľnohospodárom a rozhodne sa venovať poľnohospodárskej prvovýrobe.
V rámci včerajšej odpovede pán minister tiež párkrát zmenil, alebo vôbec dal všetko dokopy, resp. rozprával o malých poľnohospodároch, lenže tento zákon, čo bol schválený, rozpráva, a dovolím si citovať, "o mladých poľnohospodároch a poľnohospodároch spĺňajúcich podmienky malého podniku alebo mikropodniku". To je zásadný rozdiel, že neplatí to pre mladých poľnohospodárov a pre malých. To znamená, že stredný podnik, som to vyhľadal, to ešte patrí tam, ktorí mali zamestnancov až 50. Takže neni to až také malé, ale zároveň, áno, je treba takýmto podnikom dať prednosť.
Lenže prvá zásadná vec, nebolo vyjasnené, že kto bude rozhodovať o tom, že Slovenský pozemkový fond pridelí a aké plochy alebo aké hektáre pridelí tomu mladému farmárovi. Prvý najväčší problém bol, že v tej žiadosti, žiaľ, je treba definovať doslova LV-čko tej plochy, ktorú žiada mladý farmár alebo malý farmár, proste, ktoré sa žiada. A toto je uvedené v tomto zákone a je to úplne scestné, lebo tam sú praktické problémy. Dotyčná osoba, ktorá má záujem o plochu, musí identifikovať, či je to v správe Slovenského pozemkového fondu, či daný podnik, ktorý súčasne hospodári na tej ploche, či spĺňa kritériá, aby mohol byť od neho odňatý ten pôvodný celok, o ktorý sa jedná. A jednoducho tí farmári to nedokážu urobiť, vážení, to je, to je úplne nereálne urobiť. A snažili sme sa to, a jednoducho to nejde.
Jednoducho malo sa rozhodnúť, že Slovenský pozemkový fond vyberie určité plochy, ktoré potom rozdelí následne a podľa akých kritérií. Ale jednoducho žiadať od žiadateľa, od farmárov, aby identifikovali kľudne konkrétne LV-čko, tú plochu, ktorú žiadajú, to je jednoducho úplne nereálne.
Ďalší závažný problém, že, a je to úplne, ide proti princípu tohto zákona, proti filozofii tohto zákona, že môže žiadať o pozemok len ten, ktorý už teraz má v prenájme tú plochu. Jednoducho, keď sa rozhodne nejaký mladý muž alebo hoci aj mladý farmár, už mladý človek po 40-ke, ktorý predsa len svoje malé úspory alebo nejaké peniaze chce investovať do poľnohospodárstva a chce žiť z poľnohospodárstva, jednoducho je vylúčený z tohto zákona, nemôže požiadať. Tak pýtam sa vás, jaký je tam rozdiel medzi farmárom, ktorý napríklad hospodári na jednom hektári, a na farmárovi (správne "farmárom"), ktorý akože chce robiť poľnohospodársku prvovýrobu a, žiaľ, v súčasnosti nemá? Ten prvý môže požiadať o tých 28 hektárov, ten druhý nemôže požiadať o tých 28 hektárov. Pýtam sa vás, má to zmysel? Podľa mňa to nemá žiadny zmysel. A je to, je to, ešte raz hovorím, účelovo urobené.
A ďalšia taká zvrhlosť, že je napísané, že žiadať môžu len do výšky súčasne obhospodarovanej plochy. Takže na jednej strane síce zákon hovorí o tom, že 28 hektárov môžte žiadať, ale ak nemáte v súčasnosti už 28 hektárov, tak nemôžte to žiadať, lebo zákon hovorí o tom, že maximálne môžte žiadať o takú plochu, ktorú obhospodarujete teraz. Tak to tiež je podľa mňa úplne nezmysel a myslím si, že je treba aj túto časť zmeniť.
Ale to sú len prvé perličky tohto zákona. Takže zatiaľ, poviem vám na rovinu, že 80 % tých poľnohospodárov malých, doslova začínajúcich farmárov, ktorí mali záujem, hneď boli odradení, hneď povedali, že, tak nehnevajte sa, ale toto nemá zmysel, ja buď nemám takú plochu, alebo teraz by som chcel začať a pre mňa tento zákon je úplne nereálny, nezmyselný a je to výsmech pomoci malým.
No a úplne úžasné v rámci toho zákona, akým elegantným spôsobom zamedzili alebo zamedzuje zákon odňatie poľnohospodárskej pôdy v správe SPF od veľkých, je to bod č. 10, kde zákon zadefinuje, že komu sa dá vôbec zobrať tá pôda, tak pre istotu, alebo aby sme to videli, tak prečítam.
Do 100 hektárov ani sa nemôže od nikoho zobrať tá pôda napriek tomu, že, konkrétne poviem, podnik má dajme tomu 500 alebo 600, nech 1 000 hektárov, aby sa jednoduchšie rátalo, a vlastní 99, alebo nevlastní, prenajíma 99 hektárov pôdy od SPF, takýto podnik jednoducho nespadá podľa tohto zákona. A darmo, že je v okolí 5-6 malých farmárov, mladých, malých, hocijakých, ktorí by žiadali túto pôdu jednoducho od takého podniku, napríklad napriek tomu, že má 1 000 hektárov, do 99 hektárov nemôže sa zobrať tá pôda. To je tak zadefinované. Od 101 až 500 maximálne 3 %, od 500 hektárov až po 700 najviac 5 %, od 700 do 1 500 maximálne 7 %.
Takže keď náhodou nový podnik, a čo je dosť na Slovensku takých podnikov, kto má niekoľko 10-tisíc hektárov, keby aj od Slovenského pozemkového fondu mal viac ako 1 500 hektárov, môže sa zobrať maximálne 10 % z tejto, nie z celkovo obhospodarovanej, ale z tej plochy, čo prenajíma od Slovenského pozemkového fondu, takže možnože má 1 000 alebo 10-tisíc hektárov, môže si zobrať maximálne 150 hektárov. Tak keď toto neni diskriminácia, tak neni to nič.
Lebo tento bod následne súvisí s ďalším bodom, kde sú napísané povinnosti žiadateľa, čo musí spĺňať, aby vôbec mohol požiadať o túto plochu. A teraz tiež troška teda zložité. Pre nového žiadateľa sú dané úplne pevné a dosť vysoké kritériá. To znamená, že tento zákon podporuje malých a mladých a resp. stredné podniky, ktoré chcú urobiť živočíšnu výrobu, netradičnú rastlinnú výrobu, ale presne definuje, že koľko musia mať minimálne. Kým ten podnik, od ktorého by sa mala odňať tá pôda, tá nemusí spĺňať skoro žiadne kritériá.
Takže keď chcem povedať, keď mám podnik na jednej strane dajme tomu s 1 000 hektármi, ktorý pestuje len nejaké 2-3 monokultúry, dajme tomu kukuricu, pšenicu, jačmeň, nemá žiadnu živočíšnu výrobu, alebo možnože má dve kravy alebo nejaké tri kone, aby sa nehovorilo, ale je to vedené. Na druhej strane máme malého farmára, ktorý žiada o nešťastných 28 hektárov, mohol by to dostať, ale musí spĺňať minimálne 0,4 zaťaženia z VDJ-čka, resp. musí spĺňať určité kritériá plochy tých netradičných plodín. Je tam obrovský nesúlad. To je tiež, si myslím, že je to obmedzovanie v konkurencii.
Takže riešenie tohto problému malo byť jednoznačne to, že ten, ktorý žiada, sa postaví za rovnakú štartovaciu čiaru a jednoducho, jednoducho by sa malo brať do úvahy všeobecné či už zaťaženie VDJ, alebo všeobecný pomer medzi pestovanými netradičnými rastlinami a klasickými rastlinami. Toto porovnať a kto má väčší, tak, samozrejme, má prednostné právo na pôdu, a kto má menší, tak jednoducho nemá.
Takže, vážené dámy a páni, v tomto duchu mi dovoľte, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne.
Takže zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Takže, čo sa týka paragrafu, v § 14 ods. 9 sa vypúšťajú slová "preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky." To, čo som už hovoril, jednoducho, prečo viažeme žiadosť o poľnohospodársku pôdu, aby už niekto mal.
Bod 2. V § 14 ods. 9 sa slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" sa nahrádzajú slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom". To, čo som pred chvíľou hovoril, že keď niekto žiada 28 hektárov, čo je maximálna možnosť, bez ohľadu na to, že či má 3, 1, 0, nech môže žiadať 28 hektárov.
Ďalej § 14 odsek 10 znie, pôvodná verzia sa vypúšťa s tým, že nahrádza sa: "Ak fond postupuje podľa odseku 9, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu alebo živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného prepisu, len ak doterajší záujemca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby v celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
Ja viem, že trošku je to zložité a som to išiel z druhej strany, ale myslím si, že legislatívne to obstojí, zjednodušuje to celý proces. Skrátka, ten, kto má väčšie zaťaženie, nech má ten prednostné právo na tú pôdu, resp. kto má širší pomer v pestovaní klasických obilnín alebo klasických komodít verzus podporovaných obilnín, nech má ten prednosť v prenájme od SPF.
No a podobne § 14 ods. 12 slovo "nepoužije" nahrádzame slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Totižto v ďalšom paragrafe sa takisto venuje mladému, alebo poľnohospodárovi, za akých podmienok by sa mali dostať k tejto pôde.
Takže zároveň čl. II. Zákon 504/2003.
A takisto v § 13 ods. 4 vypúšťajú sa slová "preukáže sa, už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky".
V § 13 ods. 4 slová "do výmery ním vlastnených alebo prenajatých pozemkov" nahrádzajú sa slovami "do výmery uvedených v žiadosti o prenájom".
V § 13 odsek 5 znie: "Ak fond postupuje podľa odseku 4, zníži doterajšiemu nájomcovi nájom pozemkov vhodných na špeciálnu rastlinnú výrobu a živočíšnu výrobu v rozsahu podľa osobitného predpisu, ak doterajší nájomca má
a) zaťaženie VDJ na 1 ha celkovej, ním obhospodarovanej plochy menšie ako žiadateľ v projekte a
b) širší pomer plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výbory k celkovej obhospodarovanej ploche ako žiadateľ v projekte."
A bod 4. V § 14 ods. 7 sa slovo "nepoužije" nahrádza slovom "použije" a slovo "nezníži" sa nahrádza slovom "zníži".
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ono zákon nerozpráva, lebo nehovorí o tom, že by ten podnikateľský projekt mal schvaľovať PP-áčko. Zákon jednoducho hovorí o tom, že musí sa predložiť podnikateľský projekt, na základe toho Slovenský pozemkový fond môže prideliť, tak preto aj hovorím, čo som aj hovoril, že zákon je síce pekný, ale nefunkčný. Takže keby ste mohli ešte trošku rozviesť, že ako sa dostane do obrazu PP-áčko, keď Slovenský pozemkový fond prideľuje tie pozemky.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, som si toho vedomý, že mal by som priamo rozprávať k meritu veci, ale zároveň musím skonštatovať, že nemôžem tak urobiť, inak by som k tomu rozprával ako moji kolegovia predo mnou. Jednak toho povedali už veľa, ale zároveň, myslím si, by som tak uznal, že ten pôvodný zákon k tomu, k čomu teraz kolegovia dali pozmeňujúce návrhy, je dobrý a ho treba ešte naďalej vylepšovať. Stále si myslím a som o tom presvedčený, že ten pôvodný návrh, čo sme schválili na jeseň minulého roka, je zlý, dokonca chorý. Úplne nevhodným, nezmyselným spôsobom sa snaží riešiť, ako slovenský poľnohospodár by sa mal dostať k pôde.

Na druhej strane tá myšlienka je dobrá, len myslím si, že jednak sa príliš preceňuje samotné vlastníctvo pôdy v rámci poľnohospodárstva ako vlastníctva, ako majetok a zároveň tento spôsob, ako direktívne nakázať alebo sťažiť možnosť predať poľnohospodársku ornú pôdu takýmto spôsobom, je úplne scestný. Neviem, starší kolegovia, ste boli na vojne, tam to chodilo tak, že boli dva roky vojny, vojaci sa nudili alebo chceli niečo iné ako samotná vojna a dva roky rozmýšľali o tom, ako prekabátiť systém. No tak s týmto zákonom to je to isté, je to systém, že je tu príliš veľa ľudí, ktorí chcú predať tú pôdu, no takisto plno tých, ktorí to akože chcú kupovať, ale iným spôsobom. Takže dovtedy budú špekulovať, kým nenájdu ten spôsob vhodný. Takže teraz prišla novela, alebo doplnenie, ako zabrániť niektorým veciam, pri ktorých ukázala prax, že nefungujú. Verte tomu, že o mesiac, o dva, o tri mesiace budú nové systémy, ako to robiť. Ak chcem dať poľnohospodárom, slovenským poľnohospodárom slovenskú pôdu, k tomu to nevedie cestou príkazov, zákazov a sťažovaní sa, čo sa týka hospodárskych alebo podobných problémov, ale cestou, aby poľnohospodári na Slovensku boli dostatočne finančne silní, kapitálovo podkutí, aby mohli kúpiť tú pôdu bez problémov, aby mohli prebiť tých špekulantov, či už cenou alebo inými možnosťami, nie ako teraz.
Ďalšia otázka. Myslím si, že je to celkom taký veľký mýtus alebo taká bublina. To som si už všimol, že samotný rezort pracuje posledné štyri roky zhruba v tomto duchu, vytiahne sa veľmi ľúbivá téma, aby sme pomohli malým a mladým poľnohospodárom. Je to myšlienka dobrá, je z toho tlačovka, je z toho tlačová správa, všetko pekné, ale samotný zákon je scestný a nedá sa ani presadiť a je chorý, mohol by som teoreticky prejsť všetky tie zákony, čo boli prijaté, či je to tento zákon o pozemkových úpravách č. 140/2014 Z. z., alebo mäkkých úveroch, či už je to zákon, kde je možné žiadať Slovenský pozemkový fond o pridelenie pôdy od 1. Januára, takisto pekná propagačná bublina, ale väčšinou, žiaľ, len bublina, úplne nie je to schodné.
Vrátim sa ale k tomuto zákonu. Samotná bublina je tá, že malý poľnohospodár jednoducho nemá peniaze na to, aby si tú pôdu kúpil, či sa to niekomu páči alebo nepáči, a zároveň týmto zákonom nechtiac sa vytvorila databáza voľných pozemkov. Skrátka, to niekde sa vyvesí, či už na stránke ministerstva alebo priamo na obci, ale presní špekulanti, ktorí chcú skupovať pôdu, majú vlastnú databázu, nemusia vôbec nič robiť, aby to získali. A stačí tam zavolať v pozadí, ponúknuť nejakú cenu a potom, samozrejme, prebehne to kolečko naokolo, ponúkne sa cena a na konci jednoducho nedohodnú sa s cenou, takže to kúpi tak či tak ten, kto to chce.

Ako som povedal, podľa mňa základný problém je, že preceňujeme samotné vlastníctvo pôdy. Ja si myslím, že dakde to treba od seba odlúčiť, čo vyspelým štátom, ktoré majú fungujúce a dobré poľnohospodárstvo, jednoducho sa to tam podarilo. Jedným je samostatná poľnohospodárska výroba a druhým je vlastníctvo pôdy. Ja nehovorím, že striktne to treba, nehovorím, že je zlé, keď vlastník má aj pôdu, resp. poľnohospodár aj vlastní pôdu, ale hovorím, že netreba nútiť malých poľnohospodárov do toho, aby svoje finančné možnosti jednoducho zatajili v pôde. Už som to, myslím, asi raz povedal, dneska cena pôdy je okolo tých 4-tisíc eur plus-mínus podľa lokality. Keď si niekto na to zoberie úver pri rentabilite na hektár 200 – 250 eur pred zdanením, to znamená, 20 rokov môže človek splácať tú pôdu. To znamená, že ten hektár pôdy tomu dotyčnému človeku nevyrobí prevádzkový zisk alebo nevyrobí peniaze na to, aby bežne mohol produkovať, investovať či už do živočíšnej, alebo do iných rastlinných komodít, čo sa týka pestovania, ani na zveľadenie samotnej produkcie, resp. spracovateľskej úrovne svojho základného produktu.

Keď ste už chceli zabrániť tomu nákupu, ten nákup bude prebiehať tak či tak mimo tých zákonov, keď niekto bude chcieť na Slovensku kúpiť pôdu, tak verte tomu, že ju niekto kúpi hocijakým spôsobom, od toho sú právnické kancelárie, rôzne spôsoby. Ale keby sa sťažila alebo jednoducho kvázi znehodnotila cena pôdy, lebo dneska sa berie ako investičný kapitál do budúcnosti, bola by, čo má byť, ako pracovný prostriedok, ako pre nás papier, počítač, pero, s čím pracujeme, ale zároveň nie je to až také podstatné, verte tomu, že ten trh s pôdou, kvázi ten obrovský dopyt alebo špekulácie s pôdou by samy od seba zanikli a jednoducho poľnohospodári kľudne v pokoji by mohli pracovať, mohli dokonca aj skupovať alebo kúpiť pre seba tú pôdu. A vôbec netreba rôznymi špekulatívnymi spôsobmi riešiť tento nákup, resp. takto chrániť slovenských poľnohospodárov.

Tak preto si myslím, že nebudem sa konkrétne vyjadrovať k týmto dvom bodom, ako som povedal v úvode, lebo tým by som uznal legitimitu pôvodného zákona z roku 2014. A myslím si, že ten pôvodný zákon, ako kolegovia hovorili, jednak je protiústavný a zároveň nieže pomáha, ale škodí poľnohospodárom, hlavne malým. Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď. Vlastne chcel som sa len spýtať toľko, či plánujete ešte otvoriť znova nejaký finančný rámec, aby sa pokračovalo v tomto projekte, a v akom objeme zhruba a kedy by to mohlo byť.