Videokanál poslanca

Dobrý deň prajem.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni kolegovia, pán minister, ja budem trošku stručnejší ako moji predrečníci. Dneska už tu viac-menej bolo povedané všetko a myslím, že trošku vás tu je pomenej, takže budem skôr rýchly. Nejaké state, ktoré čo som si napísal tak rýchlo prečítam a potom sa pozastavím pri tom, kde by som trošku chcel vyzdvihnúť niektoré fakty.
Takže vlastne predpokladaný zákon o dani z príjmov vlastne modifikuje zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základným cieľom, jak som to pochopil, má byť získanie dodatočných príjmov do konsolidácie fiškálneho rozpočtu do štátneho rozpočtu až do výšky 375 miliónov eur. Vláda odhaduje tieto príjmy s tým, že pomôžu štátnemu rozpočtu, môj súkromný názor je, že v oblasti dane z príjmov obsahuje opatrenia, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a k následnému rastu nezamestnanosti. Dovoľte mi priblížiť trošku najdôležitejšie zmeny v tomto zákone.
Zavedením možností uplatnenia paušálnych výdavkov v maximálne výške 5 040 eur, to znamená, že 420 eur mesačne, a zrušenie možností uplatňovania paušálnych výdavkov pri príjmov z prenájmu. V tomto kontexte sa tiež ruší možnosť uplatnenie paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností a podobne, ale čo je z toho podľa mňa podstatné, to že tento návrh zákona zasiahne zhruba 22-tisíc samostatne zárobkovo činných občanov a podľa všetkého zaťaží ich minimálne o administratívne náklady navyše. Dovolil som si urobiť taký malý verejný verejný prieskum medzi mojimi známymi, tých ktorých sa to najviac týka a vlastne vychádzalo mi to, jednak som zistil, že zase tak ich nemám až tak veľa, takže tie čísla nebudú štatisticky významné, ale predsa len o niečom hovoria. Živnostník, ktorý fakturuje ročne zhruba tých 12 až 15-tisíc eur, táto skupina povedala si, že dobre, čert to ber budem podľa starého ďalej pracovať, ale skupina živnostníkov, ktorí fakturujú alebo plánujú faktúrovať viac ako 15-tisíc, medzi 15-20-25 mali jednoznačný postoj k tomu a dokonca jeden z nich mi povedal, koniec koncov to sa dá aj vypočítať veľmi jednoducho, že podľa starého zákona tých 40 %, čo sa dá stiahnuť to je 10 tisíc plus ešte 2,5-tisíc odvody, takže zostáva zhruba 12,5 tisíca eur z toho, z čoho sa platí daň, kým podľa nového vlastne 5-tisíc sa odrátava a ešte 2,5-tisíc eur takže, tá čiastka z ktorého budú môcť alebo musia platiť daň to je 17 500 eur. Rozdiel v týchto daniach je 950 eur, v jednom prípade je to 2 375 a v druhom prípade je to 3 325. No a teraz vznikne otázka, resp. každý podnikateľ musí s tým rátať, že či obetuje tých tisíc eur alebo neobetuje tých tisíc eur zhruba mesačne.
A dokonca by som povedal, že bolo im povedané, že to je vlastne o jeden mesiac viac roboty za tú istú mzdu alebo za ten istý príjem, čo bolo doteraz. A teraz vzniká otázka, čo s tým. A takisto som sa pýtal, že čo mienite robiť. Tak hovorí, že mám tu viac možností, a tu by som aj chvíľku podotkol, že bola tu reč o tom, o morálnosti a nemorálnosti platiť dane, neplať dane. Myslím si, že neni to len čiste otázka morálky ale aj otázka peňazí, otázky prežitia, takže tie odpovede, čo som dostal trošku ma aj prekvapili, ale zase vychádzajú veľmi normálne, najviac percentuálne povedali, že východisko čierna práca, že jednoducho, že nepriznajú príjmy, budú žiť ako tak. To ako neprichádza, samozrejme, do úvahy, nedá sa ani to nejak odôvodniť tým, ale, žiaľ, realita je taká, že pravdepodobne uberú sa týmto smerom.
No ale väčšina ľudí zase povedala, že za tie peniaze sa už oplatí zamestnať nejakého ekonóma alebo účtovníka, ktorý skonsoliduje uzávierku alebo skrátka namiesto daní, čo doteraz platili za normálnych podmienok tých 2,5-tis. eura, tak účtovník zoberie nejakú tisíc eur, dajme tomu, a podnikateľ koncom roka bude platiť okolo tých 300 až 500 eur. To znamená prakticky namiesto tých 2375 eur, čo by za normálnych okolností hocikto zaplatil, štát príde minimálne o 200 stovky či 2 tisícky, daň bude okolo tých 300 až 500 eur a myslím si, že s týmto tento zákon veľmi neráta a rád by som upozornil, že pravdepodobne, dosť veľká pravdepodobnosť, že pôjde týmto smerom, takže tie príjmy, ktoré sa plánujú z toho opatrenia, skôr budú prekvapením, ako zbožným očakávaním.
Druhá taká časť, alebo druhá časť zákona, zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov. Ide o 168 ústavných činiteľov. Čo ja viem, viem pochopiť, že treba šetriť, súhlasím s tým, ale ja stále si myslím, že toto opatrenie v takej forme, jak je tu, je skôr populistické ako reálne. Lebo či to chcem, či to nechcem, tisne sa mi otázka, že čo s ľuďmi, ktorí pracujú v štátnej správe na čele veľkých podnikov, kde príjmy sú omnoho viac väčšie, ako bolo tu udávaných ústavných činiteľov. Nedávno nemenované noviny priniesli zoznam správnej rady určitého štátneho podniku aj s príjmami a boli mnohonásobne väčšie ako tuto uvádzané príjmy. Takže myslím si, že ak treba šetriť, tak myslím že principiálne šetríme a nie populisticky a nerobme si PR z toho, že teraz ideme znižovať výdavky pre poslancov a ostatných ústavných činiteľov.
Zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby z 19 % na 23 %, tu niet čo dodať, vláda potrebovala navýšiť daňové príjmy a rozhodla sa, že ich najväčšiu časť získa od právnických osôb. Osobne to nepovažujem za šťastný krok, keďže dochádza k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami, ako napr. Zákonník práce, môžu odradiť potencionálnych záujmov o investovanie na Slovensku. Treba si uvedomiť, že my sme v konkurenčnom boji so štátmi strednej a východnej Európy, to znamená, že keď porovnám v rámci V4 len, Slovensko bude mať najväčšiu daň z príjmov právnických osôb. V súčasnosti Česká republika 19 %, Poľsko 19 %, Maďarsko 10 % do 500 mil. forintov a 19 % nad tým. Myslím, že môže to byť problémom, práve, jak som hovoril, s týmito štátmi najčastejšie súperíme, takže s veľkým záujmom budeme sledovať, že ako dopadne toto opatrenie a či nebude mať predsa len negatívny efekt, na čo už aj moji kolegovia predo mnou tuto upozornili, takže nebudem to nejak rozvádzať.
Takže na záver by som ešte raz nejak zosumarizoval, vláda naordinovala pre slovenskú ekonomiku, myslím si, nebezpečnú kombináciu zmien v hospodárskej politike, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k znižovaniu zamestnanosti. Ide o kombináciu zvýšenia daňového zaťaženia a zníženia flexibility trhu práce prostredníctvom novely Zákonníka práce. Deje sa to pritom v takom čase, keď ekonomika zápasí so stagnáciou, dokonca recesiou a k negatívnym vplyvom extrémneho prostredia na slovenskú ekonomiku sa pridajú aj negatívne efekty hospodárskej politiky vlády. Ide o ohrozenie hospodárskeho rastu Slovenska.
Navrhované zmeny v oblasti daní z príjmov znamenajú zvýšenie zdanenia ekonomickej aktivity. V prípade dane z príjmov fyzických osôb to povedie k demotivácii lepšie zarábajúcich osôb, do skupiny ktorých často patria vysokokvalifikovaní odborníci. Pre firmy budú v tomto kontexte negatívnym dopadom vyššie náklady na kvalifikovanú pracovnú silu. Zvýšenie dane z príjmov právnických osôb povedie k zhoršeniu investičnej atraktivity Slovenska, čo spolu s ostatnými negatívnymi zmenami môže odradiť potencionálnych záujemcov o investovanie.
Zvýšenie daňového zaťaženia najviac s veľkou pravdepodobnosťou povedie k zvýšenej miere daňovej optimalizácie v skupine zasiahnutých fyzických a právnických osôb. To sa môže následne negatívne odzrkadliť na výbere dane z príjmov, čo zvýši tlak na štátny rozpočet, ktorý je už beztak pod veľkým tlakom vzhľadom na potrebu dosiahnuť deficit na úrovni až 3 % v roku 2013.
Na záver by som ešte raz prízvukoval, že vláda zvolila vzhľadom na ekonomickú situáciu v Európe v rámci konsolidačného balíčku nešťastný mix daňových opatrení. Tieto opatrenia vedú k zvýšeniu daňového zaťaženia ekonomickej aktivity a ku zníženiu investičnej atraktívnosti Slovenskej republiky. Návrhy vlády v oblasti dane z príjmov sú návrhmi, ktoré povedú k zníženiu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prispejú k poklesu hospodárskeho rastu a následnému rastu nezamestnanosti. Ďakujem.

Áno. Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Bola mimoriadne presná, by som povedal, ale žiaľ stále nejak nepostihol som alebo nepostrehol som podstatu, že planuje ministerstvo vyhradiť nejaké financie na oživenie hydromeliorácie AS, resp. na polievanie alebo na tieto systémy, či nie?

Dobré ráno prajem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v pár slovách zhodnotil situáciu v poľnohospodárstve. Včera sme tu boli svedkami celkom pekného rozhovoru alebo slovného súboja pánov ministrov, súčasného a bývalého aj pána Záhumenského, a preto dneska by som chcel sa zdržať skôr faktov, čo sa týka poľnohospodárstva. Osobne tiež si myslím, že poľnohospodárstvo sa zmieta vo veľmi ťažkých problémoch, predovšetkým kvôli tomu, lebo samotné poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, ktoré najviac je zaťažené vplyvmi vonkajšieho prostredia. Najviac ovplyvňujú klimatické zmeny a ostatné rôzne zmeny, a práve preto si myslím, že je to sektor, ktorý hoden a je potrebné aj podporiť farmárov. Predovšetkým musím povedať, že tiež si myslím, že situácia je ťažká. Posledných päť rokov, keď len narýchlo poviem, tak bol jeden dobrý rok, nejaké dva katastrofické a jeden taký stredný. Tak keď urobíte z toho priemer, tak to nevychádza veľmi dobre pre nich. A v každom prípade toho roku sužuje poľnohospodárov hlavne to sucho. Aj to je pravdou, že to sucho netrvá pár mesiacov, ale trvá to už od minulého roka, takže to je zhruba ročné sucho, a to malo aj následky, hlavne vyorávanie repky, a čo je najhoršie, jednoducho úroda husto siatych obilovín a krmovín. A to si, prosím, ako ešte raz zopakujem, že krmovín. To znamená, že ide o živočíšnu výrobu, čo sa včera ešte vôbec nerozprávalo, že najviac postihnutý sektor v rámci poľnohospodárstva je práve živočíšna výroba. Kvôli tomu prvé kosby, či už lucerky alebo ostatných obilových krmív sú preč a jednoducho ani slama z tých husto siatych, čo je veľmi podstatné pre živočíšnu výrobu, jednoducho nie je to. Minimálne tie výpady sú na úrovni 50 a viac percent a horšie, že nedá sa ani nahradiť. Dneska slama sa vyvažuje pomaly zlatom. Také ceny dávajú za slamu, že to jednoducho poľnohospodár, ktorý chová zvieratá a patrí medzi poctivých poľnohospodárov, ktorí, áno, že pracujú, dávajú prácu ľuďom a nekšeftujú obilninami a vôbec komoditami, veľmi ťažko, a dovolím si tvrdiť, že niektorí ani nedokážu vygazdovať a bude veľký problém v druhej polovičke hlavne v rámci živočíšnej výroby. Aj to je nám jasné, živočíšna výroba, to je oblasť v rámci poľnohospodárstva, ktorá tvorí prácu. Ja nechcem, proste je to oblasť, ktorá dáva prácu ľuďom 365 dní. A my na jednej strane chceme zamestnať ľudí, chceme ľudí udržať na vidieku, na druhej strane najviac ohrozené práve táto časť. Čo sa týka, ale vráťme sa k samotnému zákonu, nechcem to veľmi naťahovať, čo sa týka zákona alebo návrhu zákona, myslím si, že dá sa charakterizovať rôznymi prívlastkami. Dokonca, myslím si, že aj je trošku aj nekoncepčný, šitý horúcou ihlou, dokonca ja tam cítim trošku tak nádych politického populizmu, ale aj odbornej naivity, ale jednu vec sa tomuto zákonu nedá zobrať, to, že chce pomôcť poľnohospodárom. A to je ten dôvod, práve preto si myslím, že je hoden, aby sme ho podporili. No a práve, práve preto som si dovolil pripraviť niektoré pozmeňovacie návrhy, aby tento zákon bol trošku lepší, a dúfam, že moje návrhy stretnú s vaším pochopením a trošku aj podporíte. Takže konkrétne by som pristúpil hneď.
V čl. I § 7 odsek 1 písmeno y). Navrhujem vypúšťať slová: "podľa osobitného predpisu", 27). Pýtam sa prečo? Včera tu bol celkom živý rozhovor ohľadom toho, že envirofond je, neni najvhodnejší fond na to, aby sme stade brali peniaze, respektíve kolegovia tvrdili, že dá sa. V súčasnosti nechcem sa o tom hádať, v každom prípade si myslím, že ak ten zákon nemá byť len krátkodobý, ale má byť jednak koncepčný, a navyše, v rámci novej spoločnej poľnohospodárskej politiky najvážnejšie a najčastejšie slová v tej politike sú trvalo udržateľné, aby ten zákon bol trvalo udržateľný, dovolil som si, aby sme umožnili nájsť zdroje, aby sme nezadefinovali zdroje konkrétne. Že to bude teraz envirofond, to je v poriadku, to je v kompetencii ministerstva, pána ministra, ale aby sme umožnili možnosť, že keď sa nájdu iné zdroje, hocikedy, zajtra, pozajtra, o rok, o dva, o tri, aby tento projekt mohol pokračovať ďalej. Nehovoriac o tom, že osobne si myslím, že je to vhodná forma, respektíve v budúcnosti skôr či neskôr bude treba zaviesť nejaký ten garančný fond pre poľnohospodárov presne práve pre takéto, pre takéto prípady, kde štát musí participovať minimálne polovičkou nákladov, vstupov, takže aby tie peniaze sa mohli popresúvať, myslím si, že dalo by sa to vypustiť.
V ďalšom bode, § 15a sa doplní slovo "fyzickej". Predpovedám, že je to nejaká, jak sa hovorí, škriatok úradnícky. Fond môže na základe rozhodnutia ministra poskytnúť pôžičku s úrokom 0,5 percent právnickej, a nezabudnime na fyzické osoby, plno farmárov, dokonca by som povedal 80 percent subjektov sú SHR-kári, takže fyzické osoby takisto sú proste, sú zaťažené s tými suchami, tak myslím si, že by to malo byť v poriadku.
Za tretie. V § 15a navrhujem vypúšťať slová "do 31. decembra 2013" a nahrádzať "najneskôr do troch rokov od poskytnutia". A že prečo. Je treba si uvedomiť jednu vec. A poviem konkrétny príklad. Mám, alebo poznám firmu, ktorá hospodári na dva a pol tisíc hektároch, a v priebehu troch rokoch ho postihli najprv spodné vody, keď nepozbierali vôbec nič, na druhý rok mali akú-takú úrodu a toho roku majú také isté sucho. Zase nepozbierali nič. Takže keď nechceme ich nejak zruinovať, alebo proste potrebujeme, aby sme im pomohli a nedýchať im po krku, tak tá pôžička jednoducho podľa mňa mala byť rozložená minimálne na dva-tri roky, a myslím si, že dva-tri roky sú normálne, nehovoriac o tom, že tie klimatické zmeny, a teraz nechcem sa hádať, prečo sú, ale jednoducho sú, jednak pôsobia lokálne a veľmi často pôsobia tak, že za sebou idúce dva roky sú zlé, katastrofické, alebo veľmi slabé. A na druhej strane nemusí byť človek ekonóm, keď povedzme si, že jeden rok má výpadok 50 percent, čo teoreticky mohlo, môže alebo malo byť nárokom na, na pomoc, na druhý rok iluzórne si myslieť, že urodí sa dobrá úroda plus ešte 50 percent, aby to mohli vrátiť. Takže si myslím, že rozloženie takejto pôžičky po určitú dobu, ako navrhoval som tri roky, je vhodné. No a s tým súvisí aj vlastne ďalší bod, ten posledný, čo navrhujem tam vložiť.
A je to § 15a kde by sa vkladal, za 15a sa vkladá 15b. "Právnická alebo fyzická osoba podľa osobitného predpisu môže požiadať o pôžičku s úrokom 0,5 percenta na zmiernenie alebo odstránenie následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, maximálne raz za tri roky." To by malo byť tá časť, aby táto podpora nemohla byť zneužitá dlhodobo, skrátka, aby nekumulovali sa podmienky, aby sa zachránil tomu, že keď, áno, ten farmár za sebou dva alebo tri roky nedokáže, tak skôr či neskôr, žiaľ, musí ísť či už do krachu, alebo reštrukturalizácie podniku, aby nenaberala pôžičky kvôli tomu a potom mala z toho zbytočné problémy. Áno, tento pôžičkový systém u farmárov je celkom známy, koniec-koncov aj dneska farmári pracujú tu takýmto spôsobom, či je to zelený úver, alebo hocijaký preklenovací úver po dobu jedného roka, založí sa úroda, v priebehu roka sa pozbiera a potom na konci roka sa vyrovná či už komoditami, ak sú to nebankové subjekty, alebo priamo s peniazmi, ak sú to bankové subjekty. Takže myslím si, že ten princíp je celkom dobrý a dokonca maximálne chváliteľný, že ten úrok, tá úroková sadzba 0,5 percent. A včera síce bola taká debata, že prečo 0,5 percent, keď bežný komerčný úrok je na úrovni 4, tak myslím si, že poľnohospodár si to zaslúži, lebo tie komodity a trh s poľnohospodárskymi komoditami úplne ináč funguje ako, ako bežné trhy.
Na konci ešte by som, na záver by som požiadal o to, aby o jednotlivých bodoch dali hlasovať, alebo aby sme hlasovali zvlášť.
A na záver chcel som, aby, som poďakovať za to, že ste ma vypočuli a ďakujem.