Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Na účely konsolidácie verejných výdavkov v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 a s ohľadom na uplatnenie ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje v roku 2015 ponechať platy a paušálne náhrady niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky odmeňovaných podľa zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na úrovni v roku 2014 určenej v roku 2011 s výnimkou sudcov Ústavného súdu a sudcov, u ktorých plat vychádza z úrovne určenej v roku 2012.
Obdobne sa navrhuje nezvyšovať platy v roku 2015 ani tým, u ktorých je plat naviazaný na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, a navrhuje sa ponechať ich na úrovni určenej v roku 2011. Predmetný návrh zákona predpokladá v roku 2015 úspory výdavkov štátneho rozpočtu v sume 14,1 mil. eur.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Ja by som rád uviedol na pravú mieru niektoré skutočnosti týkajúce sa napríklad aj prepúšťania v Panasonicu. Vôbec to nie je z dôvodu toho, že by sa tu zhoršovalo podnikateľské prostredie, ale jednoducho treba brať v úvahu aj to, že sa konkrétne v prípade Panasonicu mení trh, čo sa týka výroby dévedečiek, respektíve Blu-ray nosičov. Jednoducho ten trh sa správa úplne ináč. Dnes sa uprednostňuje sťahovanie virtuálneho, proste hudby a tak ďalej. To znamená, na toto tá spoločnosť musela reagovať tým, že objem jej výroby sa rapídne znižuje.
A vôbec nie je pravda, že by sem neprichádzali nové investície. Predsa je tu holandský výrobca komponentov požiarnej techniky, ktorý má v pláne vytvoriť 50 miest. Ďalej je rakúska spoločnosť ZKW v Krušovciach, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, ktorá dnes deklaruje, že do konca roku plánuje zvýšiť počet zamestnancov z 1 200 na 1 400, preinvestovať 55 mil. eur do nových hál, strojov a administratívnej budovy a tak ďalej. Ďalej holandská spoločnosť na výrobu betónových prefabrikátov.
To znamená, chcem len povedať toľko, že Slovensko naďalej zostáva zaujímavou krajinou aj z pohľadu príchodu nových investícií. A už vôbec neplatí to, že by tu spoločnosti končili a odchádzali z dôvodu zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Jednoducho len reagujú na zmeny správania sa trhu, na zmeny v podstate objemu ich zákaziek, ktoré vyplývajú z úplne iných faktorov.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujal stanovisko vôbec aj k procesu a vôbec k včerajšiemu výboru, ktorý odsúhlasil uznesenie tak, ako bolo rozdané, ako bolo prednesené aj v mojej úvodnej reči. A vôbec k niektorým otázkam, ktoré tu zazneli z úst kolegov, či už v rámci faktických poznámok alebo aj v rámci vystúpení.
Takže po prvé, ešte raz zdôrazňujem, že včerajší výbor sa konal v koordinácii a v súčinnosti s ministerstvom hospodárstva, a takto som aj zodpovedal otázku, na koho podnet bol výbor vôbec zvolaný alebo na koho podnet sa bude diať celá kontrola. Takže v tomto je, myslím si, že úplne jasno a je zrejmé, prečo sa daný výbor konal.
Podstatné ale podľa môjho názoru je, že ani tak nie sú otázky, ktoré boli prednesené v rámci doplňujúcich uznesení pánom poslancom Kollárom, respektíve Miklošom, ale naozaj vôbec zásadná otázka znie, v akej úlohe sa ocitol štát po privatizácii Slovenských elektrární a vôbec či celá transakcia bola z pohľadu štátu a teda občanov výhodná pre štát? Pretože podľa môjho názoru sa po privatizácii štát ocitol skôr v úlohe štatistu, ktorý jednoducho môže pozerať na dianie, ktoré sa deje v Slovenských elektrárňach, ale nemá reálny výkon a reálne právomoci zasahovať do týchto viacerých rozhodnutí a viacerých opatrení, ktoré sa v Slovenských elektrárňach diali.
Samotná kontrola NKÚ doteraz nebola možná, pretože štát formálne by mal vlastniť 34 %, ale podľa vyjadrení čelných predstaviteľov ministerstva hospodárstva vlastní 33,999. V podstate tam chýba jedna akcia, ktorá, ktorá by, v prípade jej vlastníctva, umožňovala pustiť Najvyšší kontrolný úrad do Slovenských elektrární.
To, že sa tá kontrola deje aj teraz, a to je možno aj odpoveď na otázku, ktorú tu položil pán poslanec Mikloško, je, že akcie z Fondu národného majetku prechádzajú pod ministerstvo hospodárstva, toto sa udialo niekedy v auguste tohto roku, a preto teda štát má oprávnenie, aby jednoducho mohol vstúpiť a vykonať kontrolu v Slovenských elektrárňach, ktorá je zameraná – a tu sa dostávam k otázke, ktorú položil pán poslanec Hraško, že čo má byť výsledkom kontroly – kontrola je zameraná na to, či požadované navýšenie finančných prostriedkov na dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec, či je jednoducho opodstatnené. Pokiaľ kontrola zistí, že nie, tak samozrejme sa vláda ako tretinový vlastník bude zaoberať tým, že či jednoducho tieto prostriedky tam majú byť vynaložené, alebo nie. To znamená, je to vyslovene cielená kontrola zameraná na to, či sú, či je opodstatnenosť navýšenia finančných prostriedkov v Eneli na dostavbu, na dostavbu 3. a 4. bloku Mochoviec ako opodstatnená.
Samozrejme ďalšie otázky, ktoré by mali byť vôbec zodpovedané a ktoré podľa môjho názoru sú veľmi podstatné, je napríklad, aká bola dividendová politika v prípade, keď sa uzatvárala privatizácia.
Ďalšou podstatnou otázkou a podstatnou skutočnosťou je, ako sa zmenila cena za megawatt hodinu po privatizácii a aká bola pred privatizáciou, pretože v roku 2005 bola cena za megawatt hodinu 32 eur a následne po privatizácii bola už 80 eur. To znamená, z môjho pohľadu, z môjho pohľadu sú tu viaceré nezodpovedané otázky a môžme už dnes konštatovať, že privatizácia Slovenských elektrární tak, ako bola vykonaná, sa javí dnes ako nevýhodná pre štát. A dnes keby, keď Enel prípadne pristúpi k odpredaju svojho podielu, tak je viac ako zrejmé, že cenu, ktorú dostane za odpredaj tohto podielu, bude aj po zohľadnení inflácií ďaleko vyššia ako tá, ktorú utržil štát pri, pri odpredaji toho podielu Enelu, ktorý odpredal.
Takže z môjho pohľadu sú toto podstatné otázky a dovolil som si takisto zaujať stanovisko k tomu, ako včera prebiehal výbor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán Kollár tu síce nie je prítomný, ale považujem za povinnosť zareagovať k tomu, ako prebiehal včerajší výbor a najmä na jeho vznesenú pripomienku, že som nevedel reagovať na otázku, že na koho iniciatívu bol vôbec zvolaný výbor alebo na koho iniciatívu sa deje uvedená kontrola. Nie je to pravda, pretože na túto otázku som jasne odpovedal a dokonca dvakrát, že táto iniciatíva je v koordinácii s ministerstvom hospodárstva. Myslím si, že je to dostatočná odpoveď na to, aby každý pochopil, že jednoducho je to v súlade a v súčinnosti s ministerstvom hospodárstva, kde formálne finančný výbor ako nadriadený orgán Najvyššieho kontrolného úradu poveruje Najvyšší kontrolný úrad týmito úlohami.
Ale podľa môjho názoru sú oveľa dôležitejšie otázky, ktoré by mali byť zodpovedané, a nad rámec toho, čo jednak tam na výbore predniesol, či už pán poslanec Kollár alebo pán poslanec Mikloš. A k týmto otázkam sa možno dostanem aj vo svojom vystúpení a verím, že časom budú objasnené, pretože jedna z tých podstatných otázok je vôbec samotná privatizácia Slovenských elektrární, či bola výhodná pre štát alebo nevýhodná, a tak ďalej a tak ďalej.
Takže v tejto časti možno, pretože pán poslanec Kollár až teraz vstúpil, pred chvíľočkou do rokovacej sály, znovu opakujem, že jasne som zodpovedal, na koho podnet bola, bol zvolaný výbor a teda vznesená požiadavka, aby NKÚ vykonal kontrolu v Slovenských elektrárňach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nadväznosti na súčasnú situáciu týkajúcu sa vývoja dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce navrhujem vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
Jedným z najvýznamnejších projektov v oblasti energetiky v Slovenskej republike je v súčasnosti Projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Výstavba 3. a 4. bloku začala v roku 1986, kedy sa vybudovali základy hlavných objektov, a pokračovala do roku 1992. V roku 1992 boli stavebné práce prerušené. V období rokov 1992 – 2000 pôvodní hlavní dodávatelia a konštruktéri vykonávali údržbu a konzervačné práce uskladnených zariadení a stavebných častí, na ktorých boli prerušené práce. V roku 2007 Slovenské elektrárne dokončili štúdiu, uskutočnili a pripravili požiadavku na investovanie, ktorá bola potrebná na ohodnotenie projektu. Spoločnosť Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, v júli 2007 informovala o Projekte EMO 34 Európsku komisiu v súlade s čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva EURATOM). V júli 2008 získala kladné stanovisko Európskej komisie, po ktorom nasledovalo schválenie zmien pôvodného projektu Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky v auguste 2008. Stavebné práce na stavenisku sa opätovne začali v novembri 2008.
V rámci Projektu dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce spoločnosť Slovenské elektrárne vystupuje ako investor stavby, ale zároveň aj ako hlavný dodávateľ a koordinátor stavby. Úlohy Slovenských elektrární ako hlavného dodávateľa boli zadefinované ako projektové riadenie, inžiniering, výstavba, ako aj uvádzanie do prevádzky. Z tohto pohľadu je jediným a rozhodujúcim z najdôležitejších aspektov zvládnutie úlohy hlavného dodávateľa a „architekta stavby“ zo strany Slovenských elektrární.
Predseda predstavenstva spoločnosti Slovenské elektrárne začiatkom januára 2012 uviedol, že dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce sa uskutoční v súlade s pôvodne stanoveným plánom. V krátkej dobe po vymenovaní a nástupe súčasnej vlády vyhlásil, že dostavba 3. a 4. bloku sa oneskorí zhruba o jeden rok. Uvedené priznal i ďalší čelný predstaviteľ spoločnosti ENEL. Následne začalo predstavenstvo Slovenských elektrární eskalovať svoje požiadavky na navýšenie finančných prostriedkov potrebných na dostavbu 3. a 4. bloku. Pôvodne plánovaný termín ukončenia dostavby bol v roku 2013. Pôvodný dátum spustenia 3. bloku do komerčnej prevádzky bol 28. 2. 2013. Následne došlo k zmenám predpokladaných termínov spustenia 3. a 4. bloku do komerčnej prevádzky. Ostatný aktuálny predpokladaný termín spustenia do komerčnej prevádzky bol v prípade 3. bloku v roku 2015 a v prípade 4. bloku v roku 2016.
Z uvedeného je zrejmé, že termíny spustenia 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce do komerčnej prevádzky sa opakovane posúvajú.
Náklady na dostavbu 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce boli pôvodne stanovené vo výške 261 mil. eur. V súčasnosti aktuálny schválený rozpočet na Projekt EMO 34 je vo výške 3 mld. 800 mil. eur.
Spoločnosť Slovenské elektrárne predložila ďalší návrh na navýšenie investičných nákladov a rozpočtu na Projekt EMO 34 a s tým tiež súvisiaci posun termínov ich dostavby.
Cieľom kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne je overiť plnenie podmienok vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných prostriedkov a plnenie podmienok dohodnutých v zmluvách uzatvorených s dodávateľmi projektových a inžinierskych prác a stavebných prác.
Vzhľadom na rozsah a náročnosť overovaných oblastí navrhujeme, aby kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, kde vykonávateľom akcionárskych práv je práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v súčinnosti s pribratými osobami z oblasti financovania, rozpočtovania a problematiky v stavebníctve, ktorých úhradu zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je oprávnený kontrolovať aj hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb s majetkovou účasťou štátu.
Dámy a páni, na túto tému sme diskutovali vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a dovoľte mi informovať vás, že 23. septembra, t. j. včera, 2014 výbor prijal uznesenie, podľa ktorého súhlasí s návrhom na prijatie uznesenia k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom a takisto odporučil Národnej rade schváliť takéto uznesenie. Čiže môj návrh je, aby sme hlasovali o uznesení v tomto znení:
Uznesenie Národnej rady k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne z dôvodu ďalšieho navýšenia investičných nákladov a rozpočtu na projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a posunov termínov ich dostavby, ako aj v súvislosti s už uskutočnenými navýšeniami rozpočtu dostavby jadrovej elektrárne.
Toľko teda návrh uznesenia. A dovoľte mi, vážené dámy a páni, požiadať vás o podporu schválenia takejto formy uznesenia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Týmto si dovoľujem oznámiť zasadnutie výboru pre financie a rozpočet o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, ja by som ohodnotil to vaše vystúpenie ako veľmi demagogické. A dokonca objavili sa tam viaceré nepresnosti.
Konkrétne napríklad ste hovorili, že rovnomerné odpisovanie, to je rana pre podnikateľov. Ale predsa v návrhu sa hovorí, že sa ponecháva zrýchlené odpisovanie pre 2. a 3. odpisovú skupinu. To znamená, cieľom je, aby sa rýchlejšie obnovovali výrobné prostriedky, technológie a tak ďalej. To znamená, nie je paušálne rovnomerné odpisovanie pre všetky skupiny.
Ďalej ste hovorili niečo, že týmto návrhom ako keby sme chceli, aby tu bola iba montážna dielňa. Ale to predsa nie je pravda, pretože napríklad aj predchádzajúca novela zákona o dlhopisoch umožňuje, aby sa start upy lepšie financovali, čo je, samozrejme, asi želateľný cieľ pre či už vládnu stranu, ale aj opozíciu.
Takisto sa tu hovorí o super odpisovaní pri činnostiach alebo pri podnikateľských aktivitách, ako sú start upy, resp. výskumná a vývojová činnosť. Takže takisto je to zrejmá podpora práve činností a aktivít s vyššou pridanou hodnotu.
Čo sa týka tej problematiky virtuálnych pokladníc, ktorú ste otvorili, tak tam sa vychádza v ústrety napríklad tým činnostiam, aké majú lekári a doktori, ktorí majú svoje privátne ambulancie. A oni vlastne sami hovorili o tom, že tých úkonov je tak málo, že zakúpenie registračnej pokladnice by pre nich predstavovalo významný náklad. A preto sa vlastne vychádza týmto spôsobom v ústrety, že tam budú zavedené virtuálne pokladnice.
A je zrejmé, ten, kto niekedy pracoval v zdravotníctve, tak vie, o čom hovorím, že naozaj tuto je pomerne veľký priestor na to, aby sa jednoducho tieto príjmy podchytili, pretože tieto príjmy dnes mnohokrát sú mimo akejkoľvek účtovnej evidencie. To znamená, naozaj tam reálne dochádza k daňovým únikom.
A ešte... No už to nestihnem. Ďakujem.