Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, spravodajca, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k tomuto návrhu zákonu tým, že som svojho času pôsobil ako funkcionár ministerstva obrany a zároveň aj teda z pozície predsedu výboru pre financie a rozpočet. Čo sa týka tohto zákona, je podľa mňa do veľkej miery farizejský, pretože tu pán predkladateľ pôsobil ako minister obrany a jednoducho mal dostatok času na to,...
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, spravodajca, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k tomuto návrhu zákonu tým, že som svojho času pôsobil ako funkcionár ministerstva obrany a zároveň aj teda z pozície predsedu výboru pre financie a rozpočet. Čo sa týka tohto zákona, je podľa mňa do veľkej miery farizejský, pretože tu pán predkladateľ pôsobil ako minister obrany a jednoducho mal dostatok času na to, aby takýto návrh zákona, pokiaľ teda to myslí úprimne s tým návrhom, ktorý predkladá, tak mal dostatok času na to, aby si to legislatívne vyriešil, aby predložil počas svojho ministrovania takýto zákon a celá vec mohla byť jednoducho vybavená.
Ale podľa môjho názoru tu vôbec nejde o to, aby sa verejnosť dozvedela o rozpočte Vojenskej spravodajskej služby čo najviac, tu vôbec nie je úprimný záujem na to, aby sa dostali informácie o tom, aký je rozpočet, ako sa s ním nakladá, verejnosti. Tie ciele sú úplne iné, ale k tomu sa dostanem neskôr. Treba však zdôrazniť jednu vec, že bežná verejnosť podľa môjho názoru ani nerozlišuje medzi Vojenskou spravodajskou službou alebo Slovenskou informačnou službou. Jednoducho sú to veci, o ktorých sa bežný občan príliš nezaujíma. A už vôbec mu nič nepovie nejaké číslo, ktoré by bolo zverejnené vo vzťahu k rozpočtu. Jednoducho nemá šancu z tohto čísla, akokoľvek by bolo štruktúrované, akokoľvek by bolo detailnejšie rozpísané, zistiť a vyhodnotiť, reálne vyhodnotiť oprávnenosť takýchto nákladov.
Toto, si dovolím tvrdiť, že nevedia vyhodnotiť ani mnohí poslanci, tak ako tu sedíme a možno ani mnohí členovia kontrolného výboru, ktorí sú na to určení, aby skúmali a kontrolovali, ako sa nakladá s financiami, ktoré sú vyčlenené na Vojenské spravodajské služby. Na to, aby vôbec bežná verejnosť, ale aj odborná, ale aj poslanci vedeli zhodnotiť, reálne vyhodnotiť, či tieto financie sú oprávnené alebo nie, tak by museli poznať do hĺbky činnosť, zámery Vojenského spravodajstva, ich ciele, ich v podstate charakter a toto jednoducho bežný občan nemá šancu nijakým spôsobom vyhodnotiť.
Zároveň treba povedať, že porovnanie so Slovenskou informačnou službou v tomto ohľade nie je na mieste, pretože Slovenská informačná služba je samostatná rozpočtová kapitola, pričom Vojenské spravodajstvo je súčasťou rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany. To znamená, sú to dva odlišné subjekty a z tohto pohľadu aj samozrejme ich rozpočty sú, sú, rozpočet SIS je teda do nejakej miery zverejnený. Na druhej strane, od roku 2009 je tak isto, síce v súhrnnom čísle, aj rozpočet na Vojenskú spravodajskú službu zverejnený na stránke Ministerstva obrany. Takže ak sa bavíme o tom celkovom čísle, tak toto od roku 2009 je, je zverejnené.
Pán navrhovateľ hovorí o členení kapitálových výdavkov a bežných, ale pritom Vojenské spravodajstvo kapitálové výdavky v zmysle metodického pokynu Ministerstva financií nerozpočtuje. To znamená, že ani toto nemá reálnu opodstatnenosť, aby, aby v podstate bolo navrhované a schválené zákonom.
Pán poslanec Galko sa veľakrát vyjadril, že vojenská, Vojenské spravodajstvo míňa veľa peňazí, o ktorých verejnosť nevie a teda, že požaduje väčšiu kontrolu. Ale kontrola je v zmysle zákona určená iba Osobitnému kontrolnému výboru. To znamená, aj tu je základný rozpor, že nemôže tu verejnosť nejakým spôsobom kontrolovať hospodárenie Vojenskej spravodajskej služby, nemôže v podstate nazerať do ich vnútorných predpisov a do ich hospodárenia, pretože toto prináleží len Osobitnému kontrolnému výboru. To znamená, aj tu je, tu je základný rozpor a preto hovorím, že celý ten zákon ako taký je neodborný, nesystémový a jednoducho do veľkej miery aj populistický. A podľa môjho názoru sleduje ten cieľ, ktorý tu vidíme už dlhšiu dobu, že tu pán bývalý minister pán poslanec Galko dlhodobo diskredituje, kriminalizuje a podrýva autoritu funkcionárov a vôbec Vojenskej spravodajskej služby ako takej.
Veľakrát vo svojej minulosti sa prezentoval tým, že ako teda on prišiel na rezort a odhaľoval tam nejaké biznisy, podával trestné oznámenia. Ten počet, s tými číslami veľakrát šermoval. Proste raz ich bolo 14, potom 7, alebo neviem koľko. Podstatné je to, že rezort obrany eviduje podstatne menší počet týchto trestných oznámení, ale zásadná informácia je tá, že ani jedno z týchto trestných oznámení nebolo začaté. Boli zastavené, ale boli zastavené ešte počas vlády Ivety Radičovej, to znamená, ich opodstatnenosť a zmysluplnosť samozrejme bola niekde úplne, úplne mimo.
Ak sa bavíme o činnosti Vojenskej spravodajskej služby počas ministrovania pána poslanca Galka, tak dochádzalo tam k mnohým veciam najmä vo vzťahu k personálnym opatreniam, ktoré výrazným spôsobom znížili autoritu, ale vôbec aj funkčnosť Vojenskej spravodajskej služby. Bolo tam vykonaných celkovo 400 personálnych opatrení a dochádzalo tam k takým anomáliám, že napríklad archivár bol preradený na činnosť, ktorá sa mala venovať pôsobeniu zahraničných agentov na území Slovenskej republiky. Alebo personalista zas bol pridelený na sledovanie činnosti na boj proti terorizmu a proste ďalšie anomálie, čoho dôsledkom bolo, že vzťahy, ktoré boli predtým vybudované a ktoré v podstate boli vybudované na báze dôvery, sa prerušili a vôbec, partnerské spravodajské služby prestali s Vojenskou spravodajskou službou počas ministrovania pána Galka spolupracovať, čím samozrejme utrpel výrazným spôsobom kredit tejto služby ako takej.
To znamená, to, čo tu vy tvrdíte a veľakrát ste tu povedali, že so súčasnými spravodajcami sa nebaví ani upratovačka v NATO, tak opak je pravdou. Už aj ja, keď som pôsobil na rezorte, tak som získal, alebo boli vyjadrené pochvalné uznania vo vzťahu k spolupráci so, s našimi spravodajcami. Aj od zlúčenia, od doby zlúčenia dostali predstavitelia Vojenskej spravodajskej služby desiatky ďakovných listov, ktoré vyjadrovali vysokú mieru spokojnosti na báze multilaterálnych, multilaterálnej spolupráce prevažne samozrejme so spojencami NATO.
Tým chcem teda povedať to, že nie je pravda, čo tu pán poslanec tvrdí a Vojenská spravodajská služba aj počas prvej vlády Roberta Fica, ale nakoniec aj teraz používa vysoký stupeň dôvery, čo sa prejavuje práve v spolupráci so zahraničnými partnermi. Samozrejme tá služba za vášho ministrovania na základe aj týchto personálnych rozhodnutí utrpela výrazným spôsobom, utrpel jej kredit, jej dôvera a nehovoriac o tom, že pokiaľ sa celá služba eliminovala len na to, aby sa vykonávali odpočúvania, ktoré samozrejme prepukli v masívny škandál a vieme všetci, že doplácali na to aj nevinní ľudia, ktorí boli z nejakých, neviem akých dôvodov a cieľov odpočúvaní. Samozrejme, že pokiaľ takýmto spôsobom degradujeme a dehonestujeme službu, tak aj tie náklady potom sa môžu eliminovať, pretože na to, aby ste niekoho odpočúvali, tak samozrejme, že nepotrebujete veľa peňazí. Takže ak tu hovoríme o nejakom postupnom náraste, tak ten je spôsobený a súvisí s tým, že tá služba sa musela z tých trosiek a z toho stavu, ktorý tam bol zanechaný, sa musela vybudovať nanovo a to samozrejme, že vyžaduje aj isté finančné náklady.
Ďalej by som sa rád zmienil k veľakrát spomínanej a medializovanej kauze údajného tunelovania. Aj tu treba povedať, že celý tento materiál a vôbec celá táto kauza bola pripravovaná s cieľom diskreditácie bývalých predstaviteľov. To, čo som už aj minule spomenul, je ten fakt, že človek, bývalý riaditeľ, ktorý v spolupráci aj s inými dôstojníkmi celý ten materiál pripravoval, ho nakoniec skartoval. Skartoval ho pravdepodobne z toho dôvodu, že sám uznal, že celý ten spis nezakladá v podstate žiadnu podstatu a skutočnosť na to, aby sa začalo trestné stíhanie. Tak, ako som sa už v minulosti zmienil, boli tam použité klamlivé tvrdenia, boli tam opisované budovy, ktoré boli údajne prevedené, ale tie sú či už v majetku spravodajskej služby alebo v majetku iných rezortov. Bolo tam hovorené, že súčasný riaditeľ pôsobil vo Vojenskej spravodajskej službe, čo vôbec nie je pravda. A ďalšia skutočnosť, na celom, celý ten materiál vypracoval dôstojník, ktorý z titulu svojej funkcie sa vôbec nemá zaoberať takýmto materiálom. Ak niekto môže vykonávať kontrolu a robiť nejaký, nejaké šetrenie, tak je na to osobitne určený odbor. To znamená, došlo tu aj k porušeniu vnútorných predpisov, aj k zavádzaniu a celý tento spis a celý tento materiál bol robený s cieľom poškodiť dobré meno a poškodiť v podstate povesť bývalých predstaviteľov Vojenskej spravodajskej služby.
Poslednú vec, ktorú by som tu spomenul a dal do pozornosti, súvisí s tým, ako vy, pán poslanec, apelujete na dodržiavanie zákonov, ako v podstate vyzdvihujete, akým spôsobom ste bojovali proti, ja neviem, nejakým nekalým biznisom a podobným veciam. Ale už aj na výbore vidíme, ako vy vlastne ignorujete zákony, pretože na zasadnutie Osobitného kontrolného výboru všetci dostávame zošity, do ktorých si máme písať jednak otázky, ale aj skutočnosti, o ktorých sa dozvieme, pretože výbor prebieha v utajenom režime a dozvedáme sa tam informácie, ktoré by mali zostať na výbore, tak samozrejme každý, kto si potrebuje, tak si tam či už tú otázku alebo nejaké tie poznámky urobí. Ale tu pán poslanec so slovami "nech si do zošitov píšu smerácki panáčikovia", jednoducho toto ignoruje a píše si poznámky kde-kade po papieroch a s týmito utajovanými skutočnosťami potom odchádza a výsledok je ten, že nám tu potom novinári volajú a pýtajú sa na veci a hovoria o skutočnostiach, o ktorých sa nemohli nikde dozvedieť, lebo boli povedané jednoducho na tomto výbore. Ako konkrétny príklad môžem uviesť aj to, keď na jednom z posledných výborov sa pán poslanec dotazoval, či je nejaký problém s predávaním informácií z vojenskej, bývalej vojenskej kontrarozviedky medzi Českou republikou a Slovenskom. Samozrejme dostal patričné vysvetlenie a odpoveď a na druhý deň sa objavil v novinách článok, zmätočný článok o tom, že sú tam nejaké ťažkosti a toto vôbec vyvolalo, vyvolalo aj odozvu u českých partnerov, ktorí, ktorí sa začali právom pýtať teda, že čo sa tu deje a vôbec, o čom sú tie články, ktoré tu boli písané.
Takže na jednej strane prezentácia o tom, ako tu treba dodržiavať zákony, ako sa tu bojuje proti porušovaniu zákonu, na druhej strane prejav arogancie a podľa môjho názoru aj nerešpektovanie zákonných povinností. Takže ak na záver zhrniem, ako som povedal v úvode, zákon je neodborný, nesystémový, sleduje úplne iné ciele a preto samozrejme sa nedá podporiť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis