Vážená podpredsedníčka, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, ako už som povedal na gestorskom výbore, keď vláda sa rozhodla tak, že bude mať štátneho splnomocnenca pre šport, nech má, nemám s tým absolútne žiadny problém. Len dovoľte mi pár poznámok, ktoré som už povedal aj na gestorskom výbore.
Čo je úlohou splnomocnenca pre šport a mládež pri Úrade vlády? Príprava koncepčných materiálov, tvorba legislatívneho prostredia, ide najmä o zákon o mládeži a zákon o podpore športu budovaním futbalovej a hokejovej infraštruktúry. Ja si myslím, že pán vládny splnomocnenec by musel aj na ostatné športy dávať pozor, nielen na futbal a hokej, jak je to tu písané. Príprava nového systému riadenia športu realizáciou a prepojením národných programov v oblasti mládeže, športu súvisiacich s programami o zdravotníctve, sociálnej oblasti, cestovnom ruchu - áno, všetko so všetkým súvisí- prevenciou negatívnych javov v spoločnosti, informovaním a komunikáciou odboru s verejnosťou. Toto vyplýva z toho pracovného zadelenia pána štátneho splnomocnenca.
A táto novela, ktorá, ktorá zmení, vlastne pridáva mu nejaké právomoci, s čím tiež nemám problém, ale musím vymenovať, čo je, pod tým sa skrýva. Čiže rozdelenie dotácií v športe bude mať čiastočne pod palcom pán splnomocnenec. Nech to má, napríklad podporu regionálneho športu, mládežníckeho športu alebo akademického športu. Čiže myslím si, že skoro všetko. Podporu miestnych športových podujatí alebo regionálnych športových podujatí, toto už odznelo, že čo sa pod tým skrýva. To je taký široký pojem, že možno pánboh vie. Podporu športových podujatí nižších skupín. Nižšie skupiny, neviem, ktoré sú to, Dušan, asi ty budeš vedieť, ktoré sú tie nižšie skupiny. Nákup športovej výbavy, projekty zamerané na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameraný predovšetkým na deti a mládež. Súhlasím.
Dovoľte mi, aby som niečo o tom ešte povedal. Vážená Národná rada, financovanie športu tým, že teraz vieme, že z troch balíkov bolo financovanie športu na Slovensku, bolo ministerstvo školstva ako hlavné, potom bolo ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a teraz ešte bude štátny splnomocnenec. To je trošku podľa mňa obrovský chaos. A musím povedať, že teraz kto čo bude financovať, kto za čo bude zodpovedný? Existuje mládež, existujú centrá talentovanej mládeže, športové kluby, reprezentácie, národné zväzy, ktoré participujú tak isto na športe. Moja otázka je: Ako bude transparentné financovanie športu? Na základe akých kritérií budú tieto jednotlivé subjekty rozdeľovať štátne prostriedky? Ako budú stanovené kompetencie a zodpovednosti? Kto bude za tieto, tento balík peňazí zodpovedný? Ako je zabezpečená transparentnosť? Ako je nastavené, ako sa plánuje nastaviť túto, ako mienime kontrolovať a nastaviť túto trošku, si myslím, neprehľadnosť?
Nie som bojovníkom proti peniazom, ktoré idú do športu, ale chcem za, som bojovník za transparentnosť. Preto si aj na základe toho myslím, že čím viacej schodov, pôjdu tie peniaze dolu tam, kde by mali ísť tým športovcom, tým je tam najväčší, ako najväčšia možnosť, že sa tie peniaze strácajú. A keď už máme štátneho splnomocnenca, už som to tu povedal na tomto mieste, že veľa štátov okolo nás, napríklad Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rusko, mohol by som spomenúť ďalšie, majú ministerstvo športu. Ja som povedal, že áno, Slovensko nie je až taký lukratívny športový štát. Musíme si priznať, nie je taká veľká krajina, ale myslím si, keď máme štátneho splnomocnenca za šport, tak dajme mu všetky peniaze, nech rozdeľuje on. A je zodpovedný vláde Slovenskej republiky tým, že je to jednoducho lepšie kontrolovateľné.
Prečo si to myslím? Preto si to myslím, lebo jednoducho nevieme, a sám dobre vie Dušan, koľko stálo energie, kým sme vyskúmali, koľko ide peňazí z armády, kto ich má. Dukla? Existuje? Neexistuje? Ktoré športy? Koľko ide z polície, z ministerstva vnútra? Kam idú peniaze, kto ich má, ktoré centrá vytvárame?
Potom ide samozrejme odbor športu pri ministerstve školstva, kde je plno zamestnancov a štát by nepotreboval žiadnych, žiadnych nových zamestnancov. Títo ľudia, títo ľudia už tam roky robia a mohli by zastrešiť kľudne pod záštitou minis..., vlády, štátneho, mohli by patriť pod štátneho splnomocnenca a mohli by túto prácu vykonávať.
Takže nebudem to dlho naťahovať, lebo už sme tu tak poskromne, ani to veľký význam nemá. V konečnom dôsledku jedna vec je istá, keď je ďalší schodík rozdeľovania finančných prostriedkov, myslím si, že vedie to k väčšiemu chaosu v športe. A preto už som tu raz na tomto mieste povedal, že je na zváženie, pán minister, už sme aj my o tom hovorili, či nespraviť jeden fakt vládny úrad, ktorý by patril, keď chcú mať štátneho splnomocnenca, nech ho majú, nech ho má aj ďalšia vláda, ale nech on je zodpovedný za tie peniaze, ktoré štát dáva do športu. A nech on je zodpovedný za to, jakým smerom idú, nech sa vypracuje jedna koncepcia, koľko ide na štadióny, koľko ide na mládež, koľko ide na reprezentáciu.
Snáď aj s tým nemôžem veľmi súhlasiť. Som za všetko, čo sa buduje pre šport, ale myslím si, že Peter Osuský povedal o tom jednu myšlienku, keď Manchester United, neporovnávajme zas veľké veci, chce vybudovať štadión v Londýne, tak asi nepožiada vládu o pomoc, peniaze. Ale vo vládnom programe ste zas mali napísané, že budeme stavať národný štadión. O tom je teraz ticho. Ideme podporiť nejakými 40 mil. nejakú obnovu štadiónov v Trnave, v Dunajskej Strede a neviem, kde ešte. Myslím si, že na to peniaze nestačia, aj keď horizontálne je to rozpísané na určité roky. Ale ja som ešte stále za to, nech sa vybuduje, keď bude mať na to štát peniaze, jeden národný futbalový štadión, všeúčelový. Videli sme v Poľsku jak to funguje. Nech to je. Ale myslím si, že investovať do profesionálnych klubov peniaze, ktoré sú profesionálne, prvá liga vo futbale, v hokeji. Prečo? Čo má s tým štát spoločné!? Keď my predáme, keď štát predá. Keď ten klub predá futbalistu, nevieme, za koľko ho predá. Kam idú peniaze? Keď tenista... Robili sme veľké tenisové centrum, máme dobrých tenistov, ani jeden neplatí doma dane! A my sme ich vychovali. A to nasleduje jeden druhého. Takže toto by bolo treba zohľadniť pri tých veciach.
Som za podporu, som za výstavbu, som za, ako Dušan povedal faktickou poznámkou, áno, treba tie športoviská, ktoré máme, treba ich dať do poriadku, lebo nikto na to nebude mať peniaze. Bojujme o to! Ale nechoďme do kapusty profesionálov. Pretože pokiaľ na Slovensku nebudeme vedieť, za koľko sa predá jeden futbalista, tak nebude tu poriadok v tomto športe. A nikdy sa to nedozvieme, lebo niečo dostane keš, niečo dostane verejne a niekto dostane neverejne. To sú tie peniaze, ktoré nejakým spôsobom utekajú v tomto športe.
A nezabudne na to, nezabudnime na to, že kde sú tu tréneri, kde sú tu kluby, ktoré vychovávajú túto mládež. Viete, pán minister, hovorili sme o tom, ten zákon, ktorý tiež nepomohol športu, čo povedal pán Mihál, samozrejme odvody. Teraz nebude sa nikto zamestnávať, pretože sú také odvody tých dohodárov, že nie sú to schopní zaplatiť. Budú to čierne peniaze, znovu pôjdu tým trénerom, tým mládežníckym trénerom, lebo odvody nezaplatí ani jeden klub. Bude im vypisovať cestovné, bude im vypisovať to, čo sa dá dať do účtovníctva. To zas sme sa vrátil trošku. Myslím si, že toto, tento zákon nepomohol, nepomohol športu.
Ďakujem pekne.
