Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.10.2013 o 14:19 hod.

PaedDr.

Árpád Érsek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

29.10.2013 16:38 - 16:41 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem. Pani predsedajúca, vážení ministri, vážená Národná rada, chcem interpelovať na pána ministra Kaliňáka.
Pán minister, prečo ste z platného referenda o zmene názvu obce, konkrétne Tešedíkovo - Pered urobili obyčajnú anketu, a to len preto, že nejaký názov niekomu znie príliš maďarsky?
Vážený pán minister, dňa 16. 10. 2013 vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala návrh obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered, ktorý predložil minister vnútra pán Kaliňák a ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vysloviť nesúhlas s názvom obce. Tento postoj je prejavom tvrdého komunistického chápania moci a jasne ukazuje, že názor 14 členov vládneho kabinetu a niekoľko členov nejakej komisie a subkomisie je viac ako názor, vôľa viac ako 2 000 ľudí, ktorí v tejto obci žijú a v platnom referendu v marci 2012 sa za zmenu názvu vyslovili. S obavou vnímam dôvody, ktorými Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôvodnilo svoj zamietavý postoj. Poukazuje na skutočnosť, že názov Tešedíkovo bol obci Pered určený v roku 1948 a že ide v súčasnosti o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história tohto názvu, a používa sa aj pred rokom 1948.
Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už ale neuvádza skutočnosť, že po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 vtedajší komunistický politik, marxista Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna roku 1948 číslo A-311-1948 pristúpil k vymazaniu 710 historických názvov obcí, a to prevažne na južnom Slovensku. Išlo o väčšine názvov obcí, o tie, ktoré mali súvislosti s maďarskou alebo nemeckou menšinou.
Vláda Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered vyslala jednoznačný signál, že sa hlási štýlu politiku povojnového obdobia, ktorý charakterizoval mocenská politika zamerané proti menšinám a uplatňovala princíp kolektívnej viny. Je to signál, že pán Robert Fico sa vydáva po ceste politiky skrachovaného nacionalizmu a nerobí politiku, ktorá by túto krajinu kvalifikovala medzi civilizované a kultúrne štáty Európy. Takýto štýl politiky totiž tento štát diskvalifikuje aj v očiach medzinárodnej verejnosti.
Vyjadrujem vážne znepokojenie, že dochádza k uplatňovaniu štýlu politiky, ktorý bol odsúdený a vníma niekto, a vnímam to ako pokus o reinkarnáciu totalitného štátu. Zmena názvu obce je možno na prvý pohľad nevyzerá záležitosť, avšak v princípe je to križovatka, či bude budeme štát totality alebo štát uplatňujúci princíp civilizovaných štátov Európy.
Tak sa znovu pýtam, prečo ste z platného referenda, z prejavenej vôle ľudu stala obyčajná nezávislá anketa? Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 29.10.2013 15:23 - 15:28 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Budem vystupovať k bodu č. 7. Dovoľte mi, aby som, moja interpelácia smerom k pánovi ministrovi Maďaričovi bola podané vo veci zaujatia odborného stanoviska ministerstva k zmene názvu obce Tešedíkovo - Pered. Dovoľte, aby som v tejto prvej časti môjho vystúpenia hovoril o tej, práve o tej odbornej komisii, ktorá o Tešedíkove rozhodla, že akým smerom má táto kauza smerovať.
V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.
Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.
Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 15:45 - 15:46 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som ešte jednu vec povedal. Súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský. Ale je tu zhoda na tom, že niektoré veci by sa na tomto zákone mohli zmeniť. Myslím si, že sa to dá upratať do tej miery, aby sme postihovali tých, ktorí fakt robia problém na tých štadiónoch.
Len jednej veci sa obávam, ak ten zákon bude dobrý, samozrejme, vykážeme tých najväčších hráčov z tých štadiónov, čo tam robia neplechu. Obávam sa jednej veci, že im nejde ani o to, že chcú vidieť ten futbal alebo dobrý hokej, im ide o to, aby sa niečo stalo, keď tam už prídu, aby sa niečo stalo. Obávam sa tej veci, potom či sa nepresunú tam, kde sa nič zatiaľ nestalo, na také podujatia aj športové, a môžu byť aj spoločenské, kvôli tomu, aby sa tam niečo stalo. Myslím si, že aj s týmto budem musieť do budúcna počítať, lebo fakticky aj z okolitých štátov vieme, že existuje skupina týchto jedincov ktorým ide len o to, aby sa tam niečo stalo, aby sa pobili, aby niečo rozlámali, aby niečo dokopali. Vidíme to, čo má vlak spoločného s futbalovým zápasom. Kým dôjde ten vlak z Trnavy alebo opačne z Bratislavy do Trnavy, ten vlak vyzerá tak, že môže ísť na generálnu opravu. Takže nesmieme zabúdať ani na tento moment, že sú to fakt jedinci, ktorým ide o bitku a o neplechu a ktorým nejde o žiadnu športovú činnosť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 14:30 - 14:31 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Martin, my sme si to povedali.
Pán Kéry, ja neodsudzujem tento zákon hneď v prvom, len hovorím, aké bude mať dopady na tie športy, kde sa takéto násilnosti nevyužívajú a chodia ľudia, chodí viacej ľudí ako tristo. Nech mi nikto nehovorí, že prevencia je to, že uvidia tam policajtov a uvidia tam SBS-károv na takých podujatiach, kde nikdy násilnosti neboli. Ja nehovorím o tom, čo ste aj vy spomínali, že sa stávajú prípady, že to tam treba. Ale na to je tam usporiadateľ, aby to predvídal a zabezpečil. Čiže toto sú rizikové zápasy, o ktorých vy hovoríte. My nevylučujeme tento návrh, len ho chceme vylepšiť. Len ho chceme vylepšiť z dôvodu, aby to nemalo dosah na tie športy, ktoré teraz nejakým spôsobom sa nestretávajú s touto násilnosťou. Ináč, tam problémy nevidíme. Preto je to asi všetko. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 14:19 - 14:27 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený Dušan futbalista, v krátkosti budem na to reagovať, pretože nedá mi, aby som do týchto športových tém nevkročil bližšie.
Mám tu tie poznámky, ktoré dali aj predsedovia zväzu, aj generálny sekretár k tomuto zákonu.
Ja tiež som toho názoru, že, samozrejme, treba násilie zastaviť na štadiónoch za každú cenu, by som povedal, aby tí slušní diváci, ktorí chodia na štadióny, netrpeli tým, čo tam vytvára určitá skupina chuligánov, obávam sa však jednej veci, a to by som tu chcel zdôrazniť, že ani doteraz vytvorený zákon, ktorý by kvázi mal byť funkčný, nie je funkčný, nepoužívame ho ani v tých prípadoch, keď fakt ide o ohrozenie života, pričom sa obávam, že ak tento zákon prejde do účinnosti, či bude v plnej miere využívaný.
Ale chcem sa venovať jednej veci. Otázka ostáva, či z vaničky nevylejeme vodu aj s dieťaťom, pretože keď dáme všetky športy do jednej skupiny, čo, si myslím, nie je dobré, tak určite finančné malé športové kluby, malé zväzy nebudú vedieť zabezpečiť tie súťaže, ktoré týždenne vykonávajú. Preto by som navrhoval, a budeme o tom ešte určite hovoriť vo výbore, aby sme rozdelili na základe doterajších poznatkov, ktoré sú tie športy, kde sa môže nejakým spôsobom vyskytovať a sa vyskytuje určité násilie, musíme zaradiť do kategórií, ktorými sú prvá kategória, druhá kategória a tretia kategória, pretože, ako môj predrečník povedal, niekde fakticky, kde hrajú tretiu, štvrtú triedu futbalu, je viacej divákov na futbalovom štadióne. A málokedy sa stáva, že sa pobijú medzi sebou. Ale vždycky asi naháňajú rozhodcu, pretože je korupčný, lebo je podplatený niektorou stranou. A ten vytvára ten najväčší problém, ale na druhej strane, aby ten malý klub, ktorý ledva má na dresy, ledva vie zaplatiť štartovné do tej súťaže, platil bezpečnostnú službu, vyškolil určitých ľudí, ktorí tam budú o tú bezpečnosť dbať, myslím si, to je dosť veľká záťaž. A týka sa to hlavne aj malých športových podujatí, napríklad v takých športoch, ako sú úpolové športy, šerm a napríklad gymnastika a tak ďalej, stolný tenis. Keď sa to na to bude vzťahovať, také súťaže oni nebudú robiť. A je to likvidačné. Nebudú tak mať kde závodiť naše nádeje na domácich podujatiach. A možno budú vyhľadávať v blízkom okolí športové turnaje. Jednoducho preto ich nemôžeme robiť doma, lebo ich finančne neviem pokryť kvôli týmto ďalším nákladom. Preto by som citoval, prikláňam sa k tomu, cyklistického šéfa Privaru, ktorý je tiež toho názoru, že cyklistom robia najväčšie problémy autá, a nie tí fanúšikovia, ktorí sú vedľa cesty, kde nikdy problém nebol, ale určite viacej ako 300 ľudí. Takže ja neviem ani, ako by sme tam zabezpečovali ten celý pelotón. Vidíte často v televízii, Tour de France ide. Takže neviem, koľko SBS-károv by sme tam mali dať. A je to tam voľné a páskou oddelené napríklad. A on sa tiež prihovára za to, aby sme tieto športy rozdelili a kategorizovali. Toto je, myslím si, riešenie. A určite budete sa aj vy za to prihovárať v tom smere, že nechceme, aby zanikli turnaje, ktoré už doma robíme také pre mládež, kde by sme mali ochranku. Ani to nie je dobré na výzor, keď tam behajú ochrankári, vlastne SBS-kári, lebo tam je viacej ako 300 ľudí. A myslím si, že škoda vyhodiť tieto peniaze. Tu je názor aj napríklad pri kolektívnych športoch, ako napríklad je hádzaná, volejbal, basketbal. Ani pri týchto kolektívnych športoch doteraz nemá nejaké informácie, že by sa aj u nás vyskytli také nejaké ťažké situácie, kde by museli zasahovať nejakým spôsobom už v konečnom dôsledku policajti alebo organizátori. Vedia to zvládnuť a nemajú s tým problém. A tiež píšu o tom, že to bude taká veľká čiastka. A chodí tam viacej ako 300 ľudí. Samozrejme, aj pre nich to bude zbytočne vyhodený peniaz, ktorý by mohli investovať do svojich mladých športovcov a rozvoja určitej športovej kategórie.
V krátkosti si dovoľujem povedať, že ide o plošnú právnu úpravu, ktorá nie je dobrá. Skúsme ju rozdeliť, nech táto právna úprava nie je plošná. Skúsme nájsť riešenie, aby sme nedali do jedného vreca každé športové odvetvie a každé športové podujatie. Samozrejme, súhlasím s tým, že treba spraviť maximálne opatrenia tam a na to sa sústrediť, kde sa tieto športové správania vymkýnajú z rúk, či to je futbal alebo málokedy hokej už, a napríklad aké sú štatistiky diváckeho násilia . Vieme o tom, že sú štatistiky kde vykazujeme, aké sú v priemere tieto násilnosti, koľko percent je týchto násilností. Vieme, že keď hrá futbal Trnava so Slovanom alebo Dunajská Streda so Slovanom, sú rizikové. Ale tie zápasy vieme zabezpečiť. Posledný čas sa to lepší. Ale myslím si, že aj keď to ošetríme novým zákonom, tak to bude mať určité dopady, ak ten zákon bude dodržiavaný.
A ešte sa chcem spýtať, samozrejme, máme na to zákon, koľko bolo odsúdených na tých rýchlych súdoch, čo terajšia právna norma povoľuje, medzitým nikto nebol odsúdený, Dušan mi to potvrdí, potom načo bola táto právna norma, ktorá existuje, ktorá mala práve týchto ľudí vytiahnuť z toho davu a odsúdiť ich za 24 hodín. A myslím si, tam mal byť niekto odsúdený, ale hovorí, že tam nikto v tomto nebol, a medzitým boli porozbíjané aj vlaky, boli porozbíjané štadióny, vieme ich identifikovať, a tam nikto nebol odsúdený za 24 hodín.
Dovoľte, aby som povedal k § 2 písm. j), že je tam príliš vágna definícia rizikového účastníka podujatia. Podľa návrhu zákona je to fyzická osoba, u ktorej je daný predpoklad. U koho môžeme predpokladať toto? To slovíčko nezapadá do toho. Nemôžeme my predpokladať, že niekto spraví neporiadok, pričom ho vytiahneme z davu a okamžite ho nejakým spôsobom pošleme von. Čiže o tom sa ešte budeme baviť na výbore. Je to taká voľná úvaha, že niekto si myslím, že o tebe predpokladá, že spravíš zle, tak ťa vytiahne a zoberie ťa preč. To je ako čipovanie terajšie. Potom by sme každého fanúšika mohli načipovať. A tým pádom by sme ho mali pod kontrolou. Myslím si, že nie je toto podstatné toho celého návrhu.
Samozrejme, problém je tam s účasťou na mnohých podujatiach, už sme hovorili o tom, keď je viacej ako 300 ľudí. Do 300 ľudí je tam určitý počet organizátorov. Potom keď je to nad tristo, treba viacej SBS-károv, zas viacej usporiadateľov, treba ich školiť. Neviem, či toto je pravá cesta, ale myslím si, že ak rozdelíme tieto športy, pri ktorých som to navrhoval, dá sa tam nájsť riešenie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2013 11:45 - 11:46 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď to sú len 2 % z celého rozpočtu, tak prečo tu ideme robiť tieto opatrenia, ako ste to sám dobre povedali? A čítal som tu nejaké štatistické veci. V prípade národnostného školstva na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským je to 72 základných škôl, 27 % všetkých škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín a 359 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, čiže 18 %. Aj s tým súhlasím, že, samozrejme, v roku 2014 sú miestne voľby. A, samozrejme, všetci tí starostovia si nejakým spôsobom bačujú, bojujú o hlasy voličov. Ale v tom, že to nie je to podstatné, súhlasím s vami. Podstatné je to, že ak tento pomer sa zmení a stojí to len 2 %, tak by som tieto opatrenia nerobil, pretože nebude to dobré ani na národnostné územia, ani na školy výlučne slovenské.
A ešte mi nedá nepovedať, čo znamená hodný osobitného zreteľa. To znamená, že niekto o tom rozhoduje. Keď je to v zákone, tak je to iná vec. Zákon dáva podmienky, ale nie hodné osobitného zreteľa. Čo bude osobitný zreteľ? Vieme, že na Orave zvykne byť veľa snehu, a vieme, že na Žitnom ostrove zvykne byť 30 stupňov tepla. To bude hodné osobitného zreteľa? Niekto to bude posudzovať. Myslím si, že nie je to v poriadku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2013 10:16 - 10:18 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok k novele zákona o výchove a vzdelaní z dielne ministerstva školstva, ktorý dnes máme na stole.
Už sme skoro zvyknutí na to, že vláda predkladá nové reštriktívne opatrenia, ktoré negatívne vplývajú na rôzne sociálne činné skupiny obyvateľstva. Nie je tomu tak ani teraz. Novelou školského zákona sa totiž zavádza do praxe minimálny počet žiakov v jednej triede, ktorý má za následok zánik niektorých málotriednych škôl na vidieku. Veľmi citlivo to zasiahne národnostné školstvo, podotýkam, nielen maďarské. Totiž v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa z roka na rok znižuje počet žiakov jednak pre demografický pokles a na druhej strane aj v dôsledku asimilácie menšín, ktorá jasne vyplýva z údajov sčítania obyvateľstva. Pre nás, teda pre príslušníkov národnostných menšín toto opatrenie znamená smrteľný úder, hlavne vo vidieckych oblastiach, kde jedinou inštitúciou, ktorá zabezpečuje usadenie ostatných, ostávanie mladých rodín, je škola.
Podotýkam, návrh zákona z hľadiska národnostných menšín je vysoko diskriminačný, nakoľko možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov povoľuje návrh zákona len v takých obciach, kde popri školstve s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje aj slovenská škola. Čo to znamená v praxi? Tam, kde existuje aj slovenská škola, dovoľujete, aby boli triedy s vyučovacím jazykom menšín zaradené pod spoločné riaditeľstvo so slovenskou školou, a tam, kde žiadna slovenská škola neexistuje, a sú to aj také prípady v obciach, kde žije viac ako 80 % Maďarov, národnostné školy budú odsúdené na zánik.
Pán minister, nedá mi nepoložiť otázku, aký cieľ vlastne sledujete týmto zákonom, naozaj ide len o šetrenie alebo máme iný úmysel, úplne zničiť, znemožniť fungovanie málotriednych škôl a takýmto spôsobom napomáhať asimilácii menšín? Asi ste už úplne zabudli na sľub vášho pána predsedu o tom, že v prípade práv národnostných menšín sa zachová status quo, teda pôvodný stav. To, čo sa tu teraz deje, je závažné porušenie tejto džentlmenskej dohody, ale nech sa neradujú ani školy pochádzajúce z malých slovenských obcí, tieto reštriktívne opatrenia sa netýkajú len národnostných škôl
A by som povedal aj niekoľko čísiel na ilustráciu. Tento zákon, ak ho Národná rada podporí, bude mať negatívny dopad v prípade národnostného školstva na 72 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Teda plánuje sa zrušiť 27 % všetkých maďarských základných škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín, čo znamená 16 % takýchto základných škôl. Ale okrem nich sa to týka 359 slovenských základných škôl, čo tu znamená vyše 18 %. A z čísiel vyplýva, že najhoršie z toho dopadnú maďarské školy, ale negatívne to ovplyvní aj ďalší osud malých obcí na čisto slovenských územiach. Áno, vieme, že môže sa na nejaké demografické veci v tomto zákone prihliadať. Čiže keď bude veľký sneh, čo zvykne byť v horách, tak tam asi sa nebudú rušiť školy, ale kde je teplo 30 stupňov na juhu, to je možno únosné, tam sa to môže diať.
Viete, pán minister, čo bude následkom týchto opatrení? Nič iné, len ďalšie vyľudňovanie slovenských a zmiešaných území. Keď sa tento zákon tvoril, už sme mali pochybnosti o tom, lebo najprv sme hovorili o spájaní škôl v okruhu 20 kilometrov, následne sme klesli na 10 kilometrov a teraz sme pri šiestich kilometroch.
Koľko finančných úspor prinesie táto novela? Peniaze dáme do jedného vačku a na druhej strane minister sociálnych vecí ich vydá nezamestnaným, ktorí z týchto škôl budú vyplývať. Koľko je to úspora, pán minister, vie nám to niekto povedať?
Áno, a tieto ustanovenia zákona majú platiť v roku 2015. Prečo? Vieme, lebo budú miestne voľby a toho starostu, ktorého sa to bude týkať a ktorý zruší malú školu, základnú školu, tak asi nezvolia.
Môžem vyhlásiť len toľko, my pri tom nebudeme asistovať. Tento zákon nepodporíme a žiadame ctenú Národnú radu, aby návrh zákona vrátila predkladateľom na prepracovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.9.2013 9:06 - 9:08 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som hneď na začiatku povedal, že podporíme za stranu MOST - HÍD tento zákon, pretože musíme sa o to snažiť, aby paralympiáda a olympiáda zdravých ľudí bola na rovnakej úrovni.
I tento zákon je o tom, neni to teraz o financovaní, jak to včera odznelo. Niektorí poslanci si neuvedomili, o čom je tento zákon. Je o tom, aby práve nemohli zneužiť tieto symboliká. Nemohli bez toho, aby mohli byť potrestaní tým, že vyrobia určité množstvo čiapok, ceruziek pri príležitosti týchto paralympijských hier alebo iných športových podujatí predávajú a na tom získajú komerčné účely. Treba to chrániť, nakoľko v roku 1994, si myslím, že bol v parlamente zákon o tom, že sa chránia aj olympijské symboliká ako zdravých športovcov. Takže myslím si, že aj postihnutí športovci musia mať túto možnosť. Musí to mať tento zväz tak, aby to vedela ona sama koordinovať. A v konečnom dôsledku i z toho možnosť získať nejaké finančné prostriedky pre paralympijských športovcov. Vidím toto, že je to v poriadku.
Treba sa o to snažiť, aby sa zrovnoprávnili tak čo do médií, tak čo do vykonávania olympijských hier pre paralympionikov a pri príležitosti normálnych olympijských hier, pretože aj medzinárodná federácia, či jedna, alebo druhá, zabezpečujú, už idú, myslím si, že ruka v ruke aj v tom smere, že sa dohodli na tom, že paralympijské hry sa budú konať hneď po olympiáde na tom istom mieste. Čiže je to dobrá myšlienka, že to zrovnoprávnia, a myslím si, že na tomto si môžu len paralympijskí športovci nejakým spôsobom trošku prilepšiť. Nebudú to veľké, myslím, honosné veci, ale budú mať chránené, že nemôže nikto zneužívať ich symboliká a nemôže na tom komerčne zarábať. Ide o to, myslím si, že v tomto zákone.
Prosím vás, podporte. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

18.9.2013 18:33 - 18:36 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore (tlač 667) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č.  85 z 2. septembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Zákon bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 621 z 15. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na opatrenia (Pozn. red.: správne má byť - "oprávnenia"), ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre vzdelávanie, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní, v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.9.2013 10:25 - 10:26 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na základe toho, že sme prejednávali tento zákon aj na výbore, školskom výbore, podporujem to, čo povedal pán Fronc, i keď som komunikoval s pani predkladajúcou v tom smere, že zákon je nad vyhláškou a zákon je nad určitými vecami, ktoré by, ktoré v konečnom dôsledku by mohli byť zneužité. Hovorili sme o tom, že podľa vyhlášky, alebo niekde je zachytené to, že sedem hodín môže učiť učiteľ, ktorý príde povedzme zo zahraničia začas domov a nemá tieto kredity nazbierané. Ja si myslím, že mali by sme to, už keď je to, je otvorený tento zákon, dať túto možnosť, aby ten minister mohol dať v týchto prípadoch, čo uviedol pán Fronc, určité výnimky, aj keď nie som veľmi za tieto výnimky. Ale poviem jeden prípad, mám jedného a zo športu máme super trénera, ktorý trénuje 12 mesiacov alebo menej ako 12 mesiacov v zahraničí, príde domov, pozvú ho na športovú školu, ktorá sa zaoberá športom, aby učil dva mesiace u nich a určite to bude mať viacej hodín ako 7 týždenne, nebude mať na toto možnosť, je to odborník, ktorého potrebujeme - a málo máme takých -, aby sme mu túto možnosť cez ministra, cez výnimku pre takéto osoby umožnili. Som za to, aby sme tento zákon, vlastne túto, čo navrhol pán Fronc, aby sme podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis