Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

4.12.2013 o 18:05 hod.

PaedDr.

Árpád Érsek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.12.2013 18:43 - 18:44 hod.

Árpád Érsek
Ďakujem za slovo. Dovolil by som si požiadať Národnú radu, aby sme spojili 55-ku a 56-ku, to znamená tlač 784 a 785, rozpravu, pretože sú blízke. Všeobecný súhlas.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 16.12.2013 17:54 - 17:58 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážená pani podpredsedníčka, chcem povedať, čo tu neodznelo, a potom v náväznosti predložím tento náš poslanecký návrh. Že zabudli ste povedať, že Štefánik chodil rok do školy v Šamoríne, a preto, aby sa naučil maďarsky. A je to fakt.
A teraz idem naspäť k tejto veci, čo sa týka toho celého, v súvislosti s vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní, školský zákon, skupina poslancov MOST-u - HÍD predkladá poslanecký návrh zákona a jeho zmenu.
Slovenská republika patrí ku krajinám pomerne s rôznorodou národnostnou štruktúrou obyvateľstva, pričom všetkým z týchto menšín právny poriadok Slovenskej republiky garantuje celý rad osobitných práv. Národnostné zloženie obyvateľstva Slovenskej republiky sa premieta aj do výchovno-vzdelávacieho procesu a to najmä v súvislosti s uskutočňovaním výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach v jazyku národnostných menšín. Novela, ktorú predkladáme, zachováva pôvodnú koncepciu, sústavu škôl a školských zariadení v Slovenskej republike, ako aj súčasný systém fungovania výchovy a vzdelávania detí a žiakov v týchto školách a školských zariadeniach.
Navrhované zmeny sa týkajú osobitostí výchovy a vzdelávania detí, žiakov v jazyku národnostných menšín ako ich základného ústavou garantovaného práva. V zmysle uvedeného medzi základné ciele, princípy výchovy a vzdelávania sa explicitne dopĺňajú princípy a ciele, odzrkadľujúce osobitosti výchovy a vzdelávanie detí, žiakov patriacich k národnostným menšinám.
O čo hlavne ide? Za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov navrhujeme úpravu vedenia pedagogickej dokumentácie škôl a v školských zariadeniach, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelanie v jazyku národnostných menšín, navrhujeme úpravu používania geografických názvov v učebniciach, v učebných textoch, v pracovných zošitoch, ktoré sa používajú pri vzdelaní v jazyku národnostnej menšiny. V súvislosti so zmenou, ktorú zavádza predpokladaná novela školského zákona ohľadom jazyka, ktorým sa má viesť vnútorná pedagogická dokumentácia, t. j. v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ide o to, aby nemuseli suplovať učitelia tie výkazy, ktoré môžu byť písané napríklad v jazyku národnostnej menšiny, aby nemuseli písať aj slovensky a v jazyku národnostných menšín. A v súvislosti s úpravou používania geografických názvov v učebniciach, tu veľmi krátko vysvetlím, keď v začiatku citátu je napísané v zátvorke povedzme Bős - Gabčíkovo, aby to nemuselo pri každom znovu opakovanom názve byť vypísané aj slovensky práve preto, lebo sa jedná o učebnice, ktoré používajú žiaci v národnostných školách, vlastne v školách národnostnej menšiny. To je zhruba k tomuto zákonu zmeny všetko.
Ďakujem pekne.
A ešte, dovoľte, jednu chybu som, tento zákon by mal byť, právoplatnosť v roku, keď sa príjme, od 1. 7. 2014. Tam je chyba v tom texte, tam je písané 2013.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 18:16 - 18:18 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V krátkosti, pomenovali ste, pán kolega, prebytočný majetok štátu. Ale tento prebytočný majetok štátu nikdy nebude slúžiť, keď sa bavíme o Iuvente, možnože to nebude práve Iuventa alebo niečo iné; nikdy tam nebudú vytvorené také možnosti v tej budove, aby sa mohol prevádzkovať taký šport alebo také tréningové stredisko, čo potrebuje mať olympijský výbor. Ak olympijský výbor bude stavať nový štadión, olympijský štadión, pochybujem o tom, že na to bude mať či olympijský výbor, alebo štát finančné prostriedky, z ktorého by to postavil.
A druhá vec, z čoho olympijský výbor zveľadí tento majetok, keď vieme, že v akom je stave? Odkiaľ bude mať finančné prostriedky, bude pýtať aj budovu, aj finančné prostriedky od štátu? Alebo tie peniaze, ktoré získa a mal by vrátiť do športu, napríklad olympijská renta, čo tu neprešlo, pre tých olympionikov, ktorí už niečo pre Slovensko dokázali, z čoho to jednoducho bude financovať? Čiže ak tomu dobre rozumiem, on dostane budovu, potom bude pýtať od štátu peniaze, v týchto priestoroch, sami dobre vieme, že olympijský šport sa nemôže prevádzkovať, lebo neni to na toto postavené, a na druhej strane potom tieto peniaze sa nikdy do olympijského hnutia, pre olympionikov sa tieto peniaze nevrátia. Ak má toľko peňazí olympijský výbor, tak mal vyplatiť alebo má vyplatiť tým športovcom, ktorí sa zásluhami zaslúžili o reklamu Slovenskej republike, by malo dať určitú rentu, napríklad boxer Zachara, ktorý má možno 300 euro dôchodok a vieme, že bol olympijský víťaz.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.12.2013 18:05 - 18:12 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený navrhovateľ, vážená Národná rada, dovoľte mi povedať pár myšlienok o tom, čo to má znamenať, hospodárenie so štátnym majetkom olympijského výboru. Na čo slúži olympijský výbor, vážení? Olympijský výbor slúži na to, aby zo svojich prostriedkov, ktoré, ktoré čiastočne dostáva od štátu a čiastočne dostáva od sponzora, aby zabezpečil prípravu olympionikov pred olympijskou súťažou, počas olympijskej súťaže a eventuálne ich nejakým spôsobom odmenil za to, že úspešne reprezentovali náš štát. Prečo k tomu je potrebné, aby olympijský výbor narábal so štátnym majetkom? Neviem, neviem, o ktorý štátny majetok sa jedná. Hovoria tu o Iuvente, hovoria tu o ostatných veciach, ktoré si myslím, že do súvisu dať s vrcholovým športom a dostávať objekty, štátne objekty s tým, aby s tým podnikal olympijský výbor, neviem, ktorý štát to má ešte v Európe takto spravené. Sami dobre viete, boli sme v Poľsku podaktorí poslanci z Národnej rady, keď sme otvorili prvé kolo rokovania o tom, či spoločná olympiáda s Poliakmi, jedná sa o zimnú olympiádu, a tam sme videli, ako to spravili Poliaci.
Čo potrebuje olympijský výbor? Olympijský výbor má svoje sídlo, ktoré možno je malé. Možno potrebuje olympijský výbor olympijské múzeum, áno, nech má. Možno potrebuje olympijský výbor nejaké reprezentačné priestory pri prijímaní zahraničných delegácií alebo nejaký priestor na školenie. Dávam na zváženie, existuje, existuje napríklad dom športu, ktorý slúži doteraz športu, neviem, ako je zadlžený, ale asi je a dom športu je tiež ohrozený. Ale tí, ktorí sme trošku starší a pamätáme sa a sme športovci, takéto nejaké centrum existovalo v Bojniciach. Prosím vás pekne, a, samozrejme, hotel FIS na Štrbskom Plese.
Treba povedať jednu vec, jak dopadli Bojnice. Jeden predtým, ako to sprivatizoval, alebo kúpil pán generálny sekretár olympijského výboru, rok predtým sme do toho investovali 20 miliónov korún, potom on to za nejakú čiastku kúpil a už to štát nemá. Čiže mali sme Bojnice.
Hotel FIS. Hotel FIS bol, jak sa to volalo presne, zariadenie ÚV ČSTV. Samozrejme, po rozdelení štátu to dostal šport. Viete, jak, komu slúži hotel FIS? Neexistuje. Štát tu nemá. Jak slúžia skokanské mostíky? Asi možno ten bungee jumping sa dá z toho skákať, ak tam funguje výťah. Tak tam sme sa dopracovali s majetkom štátu, ktorý obhospodaroval aj nejakým spôsobom olympijský výbor.
Preto sa pýtam, jedná sa o budovu Iuventy? Prečo potom štát tuto, keď je nadbytočný majetok, túto Iuventu nepredá, získa z toho určité prostriedky a spoločne s olympijským výborom vystavia na tých pozemkoch, ktoré sú okolo Iuventy, napríklad vystavia jedno olympijské sídlo. Samozrejme, ja nie som proti tomu, aby Slovenský olympijský výbor nemal adekvátne sídlo, ale čo tam chce robiť? Čo tam chce robiť napríklad v týchto priestoroch? Zabezpečovať prípravu olympionikov smerom k olympiáde? Alebo v tom 25-metrovom bazéne chce, aby sa pripravovali plavci, keď olympiáda je o 50-metrovom bazéne? Alebo sa tam budú kúpať zamestnanci olympijského výboru? Nemôžem s týmto súhlasiť, pretože si myslím, že to nevedie dobrou cestou. Pred, olympijský výbor má svoje ciele, má svoje logá, má svoje, má svoje pole pôsobnosti a má, má argumenty v rukách, čím môže získať sponzorov.
Už aj s logom päť kruhov olympiády doteraz získal olympijské, Slovenský olympijský výbor určité finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom vracia do športu. Ja som za to, aby, aby olympijský výbor podporoval v prvom rade športovcov a nie svoj majetok, ktorý je aj tak štátny.
Dovoľte mi, dovoľte mi povedať jednu vec. Tu čítam župný magazín č. 20/´13. Vo Voderadoch, vo Voderadoch, len 13 kilometrov od Trnavy, by som, by malo vzniknúť Národné olympijské centrum. Slovenský olympijský výbor tu chce s podporou vlády postaviť strelnicu, plavecký bazén a zrekonštruovať kaštieľ a atletický štadión. Toto je také protirečenie, prosím vás pekne, tu je to napísané, že to, o čo ide? Ide o pozemky, alebo ide o kaštieľ, alebo čo? V živote si tam neviem predstaviť atletický štadión, ktorý by mal slúžiť príprave, v živote si tam neviem predstaviť bazén a v živote si tam neviem predstaviť strelnicu, ale je to tu napísané čierne na bielom. Navštívil v rámci nejakých osláv pán Chmelár, ktorý sa o to zaujímal. Toto je tiež, síce patrí to pod župu, ale je to štátny, štátny majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mal zveľadiť?
Pán predkladateľ, v Šamoríne robí súkromný investor najmodernejšie olympijské centrum v strednej alebo v Európe. Nemali by sme sa prikláňať v tom smere, že tam by mohli využívať naši športovci na základe dobrej zmluvy s týmto súkromným investorom a nemáme túto vec vyriešenú? O čo tu ide, o čo tu ide olympijskému výboru? Ja vám poviem, som športovec, nikdy nebudem, nikdy nepôjdem voči športu, ale toto sa mi zdá byť zahmlené. Vy za olympijské logá schovávate, musím povedať, nejakú privatizáciu? Alebo čo pod tým schovávate? Keď olympijský výbor potrebuje múzeum, nech povie presne, čo potrebuje a kde. Keď olympijský výbor, už som povedal, potrebuje školiť? Koho? Potrebuje na to priestory? Nech sa páči, toto treba povedať. Ale to, že olympijský výbor z akých peňazí vystavia olympijské centrum, má na to fond? Potom nech tie peniaze, ktoré má, nech investuje do športu, nech investuje do olympionikov, nech investuje do príprav olympionikov smerom ku kvalifikácii a smerom k úspešnému športu. Toto sa mi zdá byť zahmlené, to jednoducho, jednoducho nevidím, čo je schované pod to; aj vidím, čo je schované, schovaným pod týmto zákonom, ktorý idete rozširovať a idete dať právomoci olympijskému výboru zaobchádzať so štátnym majetkom. Toto bude asi rarita v Európe, u nás je to asi tak.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 14:15 - 14:17 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja už som v mojom vystúpení asi povedal všetko a kto chcel, tak ten to pochopil, že o čo ide, čo nás trápi. My nechceme na školské autobusy maľovať strany, ktoré vy tu preferujete niektoré. Ale aj vašu by sme tam mohli pomaľovať, keby ste tam mali, lebo mesiac má štyri týždne, takže ešte stále sa tam jedna-dve zmestia. Ale nie je podstata tých autobusov to, aby sme tam využívali túto reklamu. Čo si myslím, že ste hovorili zo srandy. Na druhej strane hovoríte o socializácii a my hovoríme o výuke v materskom jazyku. Preto sa nás to lepšie týka ako väčšinové školy slovenské, lebo ich je viac. Ale aj tie budú postihnuté, postihnuté v tomto smere. Ale na druhej strane nám ide o to, čo pán minister pochopil, že ide o výuku v materinskom jazyku. Toto je dôležitá vec, a preto, keď zavriete tie málotriedky, spojíte, nejakým spôsobom sa rušia, toto nás bude trápiť, lebo zaniknú tie školy. A čo som už povedal, že možno za dva, za tri roky by tam sa tá škola mohla otvoriť, lebo bude tam toľko žiakov, tak už sa v živote neotvorí, pán poslanec. Toto je pre nás dôležitá vec a takto my zvažujeme. Nejde nám o tie školy, kde sú dvaja, traja prihlásení a vieme, že tam nebude náhrada. Áno, tam sme s tým zmierení, ak sa zabezpečí to, že deti sa dostanú bezpečne do školy. To je celé.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 10:37 - 10:39 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, to, čo ste povedali v začiatku, že sa to týka päť škôl na zmiešanom území maďarsko-slovenskom, nebude sa to týkať päť škôl. V tomto momente možno áno, ale ja sa vás pýtam, pokiaľ teraz tam zanikne málotriedka, lebo je tam málo detí - a toto je ten, ten je najväčší problém - a za dva roky tam bude viacej detí, ani nikto nebude mať silu otvoriť tú málotriedku. Nikto, čiže preto, na toto veľmi, veľmi mám ťažké srdce, že áno, teraz sa to dá jedným machom zrušiť a povie starosta, že nemá na to peniaze, zruší sa to, ale keby náhodou tam za dva, za tri roky, čo oni vedia, koľko je detí v škôlkach, teraz že sa zvýši ten počet, nebude sila, nebude sila, aby sa tá škola otvorila a nebude aj vtedy, keď sa tam vymení aj starosta, ten ktorý neni, alebo, alebo zastupiteľstvo, zmeny v zastupiteľstve budú také, že tam nebude mať podporu táto škola na zmiešanom území. Toto je presne to, čo povedal pán premiér začiatkom, že status quo bude fungovať. Toto nie je status quo. Zachovanie status quo. Ďakujem veľmi pekne.
A k tomu, čo ste povedali na záver, musím podporiť tu pani poslankyňu Žitňanskú, že tomu asi len pánboh rozumie, čo ste tu prečítali a možno tí, ktorí to robili, pretože môžem sa spýtať tak, či je to nejaká privatizácia, nejaká taká stratená privatizácia pozemkov a tak ďalej. Okamžite to vyvoláva túto reakciu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2013 10:14 - 10:16 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, viem, že určite tam, kde sú tri, štyri deti, určite dôjde k zlúčeniu škôl. O tomto bude rozhodovať, keď je to bohatá obec a zriaďovateľ je obec, o tomto bude rozhodovať obec, akým spôsobom sa s týmto vysporiada. Takže toto nie je v kompetencii ministerstva, lebo nie je zriaďovateľom, ale ministerstvo určuje vždy tú spodnú kvótu, kedy tá dotácia bude ako vyzerať, či to bude na hlavu, alebo na triedu, nie je to jedno. Doteraz boli dotácie na hlavu, koľko tam je detí atď. a teraz by to malo byť na triedu, s týmto máme problém.
Na druhej strane, čo sa týka týchto školských autobusov, nemyslím si, kde je niekde zosúladený grafikon, tak áno, ale niekedy deti prechádzajú z jedného kraja do druhého kraja do školy len najbližšej, bývajú na hraniciach, vtedy ten grafikon zosúladený nie je. Čiže existuje aj taká škola v Dobrohošti, kde 20 km nie je maďarská škola a chodí tam osem detí teraz do triedy. Na druhej strane moderná Európa, nielen Európa, svet ide tým smerom, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre našich žiakov, 6-ročných detí, ktoré začnú chodiť do školy, prosím vás pekne, aby chodili SAD-kou rannými spojmi, aby sa vracali SAD-kou, myslím si, že toto nie je o bezpečnosti. Toto je treba zabezpečiť a ak k tomuto dôjde a budú sa nejaké školy zlučovať, tak toto štát je povinný zabezpečiť. Minimálne ide o bezpečnosť, minimálne ide o úsporu, stratu rodičov, ktorí práve idú na opačnú stranu do práce, musí dieťa zobrať, aby ho bezpečne dopravili, musí sa vrátiť po jednej hodine, po druhej, keď skončí vyučovanie, domov bezpečne. O to ide, s tým nemôžem súhlasiť, že toto vie zabezpečiť, tieto grafikony, SAD-ka.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2013 10:01 - 10:12 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, k tomuto už som vystupoval viackrát a dovolím si poďakovať pánovi ministrovi hneď na úvod, že už spomenul, že spraví všetko preto, aby výuka  slovenského jazyka  na maďarských školách bola ako cudzieho jazyka. Ďakujeme, lebo to, myslím, pomôže k tomu, aby sa tie deti lepšie naučili ten slovenský jazyk, lepšie naučili komunikovať, a možno nebudú vedieť tak rýchlo recitovať Slávy dcéru, ale budú vedieť hovoriť a budú im rozumieť a budú vedieť, čo chcú.
Ale dovoľte mi, aby som sa vrátil k tomuto zákonu, ku ktorému som už vystúpil. Máme problém s niektorými vecami, lebo sa výsostne dotýkajú aj menšinového národnostného školstva. Je to o tom znížení minimálnych počtov, to už pán Fronc tu predo mnou hovoril, žiakov, bude to mať dôsledok na zánik viacerých málotriednych škôl na vidieku a nielen maďarských alebo zmiešaných, alebo na územiach zmiešaných, ale, samozrejme, aj slovenských.
Toto je veľmi citlivá otázka, ktorú treba veľmi citlivo aj komunikovať, pretože, ako viete, poobede naši pedagógovia sa rozhodli, že idú pred Národnú radu vyjadriť svoje názory práve k tomuto. A sú tu ďalšie veci, ktoré musím spomenúť, že je skutočnosťou, že na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa každoročne znižuje počet žiakov, či to je z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho demografického vývoja, alebo z dôsledku asimilácie, samozrejme, národnostných menšín. My sme za to, že čo môžme, spravme preto, aby tie menšiny na Slovensku - či maďarské, rusínske, alebo iné - nezanikli a vytvorili sa im podmienky také, aby mohli komunikovať a mohli si zachovať svoj materinský jazyk. Ide hlavne o to.
Ďalší, čo sa týka môjho ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr odovzdám, je, zdôrazňujem, že skutočnosť, že predpokladaný návrh zákona je pre národnostné menšiny diskriminačný. Diskriminačný preto, lebo možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov v triede je možná len v tých obciach, kde popri škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje len slovenská škola. To je fakt, my dávame k tomu pozmeňovací návrh a vieme, že - ako ste povedali, pán minister - tento zákon, niektoré ustanovenia tohto zákona začínajú fungovať v roku 2015 a hlavne tieto, čo sa týka zlučovaní týchto škôl. Myslím si, že práve preto aj pán Sólymos minule tu predniesol v pléne návrh, aby sme tieto body tohto zákona oddialili, pretože získame čas tým, aby sme ešte mohli na nich popracovať a eventuálne nájsť spoločnú reč o tom, že čo sú v tomto zákone také veci, ktoré by sa dali ešte nejakým spôsobom spraviť lepšími. A vieme to, že najprv mal tento zákon platiť do roku 2014, potom ste to oddialili na rok 2015, ustanovenia, niektoré ustanovenia tohto zákona. Vieme, preto lebo budú na budúci rok voľby do obecných zriadení a veľa starostov by padlo na tom, že ktorý musí zavrieť tieto školy, lebo citlivo, citlivo rodičia berú to, či môžu deti, ich deti navštevovať školy práve tam, kde bývajú. Takže určite má to s tým niečo spoločného. Najprv, viete sám dobre, že sme vychádzali, určili sme kružnice, určili sme kružnice najprv 20 kilometrov, bol prvý návrh, potom sme išli na 10 kilometrov, teraz sme už pri kružniciach 6 kilometrov.
Pán minister, ako sme sa spolu rozprávali o tom, hovorili ste, že na budúci rok prinesiete do Národnej rady, keď sa bude prerokovávať rozpočet na rok 2015, to, že chcete zaviesť autobusy, školské autobusy, aby tieto deti, pokiaľ tento zákon bude platný, aby mali, aby sa postaralo o bezpečnosť detí, aby sa postaralo o to, že ako dobre vieme, ako fungujú SAD-ky, že ráno ide o pol siedmej autobus z dediny do druhej obce alebo do druhej, do druhej strany toho regiónu, kde sú tieto dediny, a poobede o piatej ide naspäť. Čiže rodičia budú bojovať o to a keď už, tak potom treba zabezpečiť a toto by bolo, toto by malo asi taký efektnejší dopad, keby sme to dali súčasne. Áno, sme, budeme niektoré školy zlučovať z finančných predpokladov, ale zabezpečíme to, že tie deti sa bezpečne dostanú školským autobusom do druhej obce ráno pred vyučovaním a po vyučovaní budú mať bezpečný návrat domov. Toto mi tu v tomto momente chýba, a preto je to tak napnutá táto situácia. Buď budú mať úsporné opatrenia.
Pán minister, tu je, tu je článok, ktorý je z Hospodárskych novín, ktoré obce sa rozhodli zlúčiť školu, v ďalších 78 musia šetriť, aby dostali peniaze od štátu. Dovoľte mi zacitovať. Sú to tri obce, ide o Malé Chudince, Nitra, okres Nitra, Podhradie, okres Martin, Litmarová, okres Stará Ľubovňa. Chcem len povedať, že toto sú výlučne slovenské obce, kde nie sú zmiešané školy, aj, aj tam bude dosť veľký problém, pretože sa to vo veľkej miere dotkne aj slovenských škôl, a myslím si, že aj spoločne musíme preto nájsť riešenie, aby nejakým spôsobom toto mohlo ďalej fungovať. Tu sa ďalej píše, milióny euro, koľko peňazí by sa mohlo zmenami na málotriednych školách ušetriť. Zatiaľ pán minister Čaplovič o tom hovoriť nechce. Podľa odhadu Hospodárskych novín by mohlo ísť približne o 1,5 milióna eura, ktoré použije na zvýšenie platu učiteľov. Ale ja vám poviem, že milión päťstotisíc euro na zvýšenie platu učiteľov je ako kvapka do mora, to nie je vôbec cena, vlastne výška toho, čo by mali, mali učitelia dostať, hovoríme rádove o tých percentách, čo ste zvyšovali, je to 60 miliónov, pokiaľ, pokiaľ sa tu píše správne.
Ďalšia moja otázka smeruje k tomu, keď budeme zlučovať školy, niektoré školy a väčšina škôl poberala podporu Európskej únie na zveľaďovanie, výmenu okien a zateplenie atď., kúrenie. Vieme dobre, že z predpisov Európskej únie vyplýva to, že 5 rokov musia byť tie školy využívané za tým cieľom, aké došli dotácie. Máme to, pán minister, niekde podchytené, ktoré sú to školy, aby sme nemuseli vrátiť Európskej únii peniaze preto, lebo tá škola tam zanikne?
Mám ďalší problém s tým, že keď tá škola, viete, keď jedna málotriedka zanikne v niektorej obci, to má obrovský dopad na kultúrny život dediny, obce. Viete sami dobre, že na všetkých vystúpeniach - či blížiaci sa Mikuláš - vystupujú deti z málotriedok, adventné vence atď. Toto bude veľmi zlý dopad, toto bude veľmi zlý dopad na to, že ak by tam ostalo sedem detí v škole, tak musí zaniknúť, pretože samospráva ako zriaďovateľ nebude mať finančné prostriedky na to, aby zaplatila kúrenie, ak nedostane naviac peniaze od ministerstva školstva a bude prinútený starosta konať tak, že musí zavrieť školu. Nebude mať na kuriča, upratovačku, nebude mať na zaplatenie plynu atď., na kúrenie. Čiže v tomto vidím obrovský, veľký problém. Samozrejme, ako som spomenul, nie je to len problém, nie je to len problém menšinového školstva. Je to problém celoslovenského školstva, zatváranie týchto menšinových tried, a preto mi dovoľte, pán minister, aby som podal pozmeňovacie návrhy, ktoré by som v krátkosti prečítal, pretože.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Érseka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245-ka, vynechám.
K bodu, k bodu 2, v § 29 odsek 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
Druhý pozmeňovací návrh, k bodu 3, v § 29 ods. 15 sa za slovo "zriaďovateľom" vkladajú slová "alebo ak je na území obce zriadená škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Tretí bod, v § 33 ods. 7 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) 12 žiakov v triede školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Jedná sa o stredoškolské limity, odborné učilištia, odborné školy.
K bodu 8 k čl. II v § 11 ods. 7 sa pripája veta, ktorá znie:
"Pre žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje preklad textov okresného a krajského kola súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti a predmetových olympiád žiakov škôl a školských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti."
V krátkosti odôvodním. Prvý pozmeňovák znel, zabezpečiť, aby minimálny počet žiakov v triede základnej školy mohol byť naplnený z viacerých, nielen dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy. Druhý pozmeňovací návrh riešil zabezpečiť, aby sa možnosť zníženia počtu žiakov v triede o dvoch žiakov vzťahovala aj na tie obce, zriaďovateľov, v ktorých je len, je len škola príslušnej národnostnej menšiny. Po tretie, ustanoviť najnižší počet žiakov v triede strednej školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. A posledný pozmeňovací návrh bol, za účelom zabezpečenia kvalitných prekladov textov súťaží a predmetových olympiád detí a žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, sa okresným úradom ukladá povinnosť tieto preklady zabezpečiť, aby sme mali.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Odovzdám pozmeňovacie návrhy. Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.11.2013 17:06 - 17:07 hod.

Árpád Érsek
Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľujem si stiahnuť moje pozmeňovacie návrhy k vládnemu zákonu č. 513/2009 Z. z., číslo tlače 722, nakoľko sa tam vyskytli legislatívne nedostatky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2013 18:11 - 18:20 hod.

Árpád Érsek Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, Národná rada, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Jedná sa o jednu veľmi malú vec, a to je označenie železničných staníc v jazyku národnostných menšín, čiže o zosúladenie zákonných noriem, ktoré vychádzajú z Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý má na starosti práve tieto železničné tabule, a zákona o používaní jazyku národnostných menšín. Minule sme predniesli zákon, ktorý sa nepodarilo presadiť v Národnej rade, boli by sme radi, keby toto pozitívne gesto bolo v tomto smere, a preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podávame tento pozmeňovací návrh:
1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
"V § 30 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len "úrad") v určenej lehote označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostných menšín."."
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).
Doterajšie body 20 až 43 sa označujú ako body 21 až 44.
Odôvodnenie: Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa železničnej dráhy označovať prevádzkované železničné stanice v jazyku národnostných menšín, a to na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Povinnosť sa týka vykonania rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktoré je úrad povinný vydať pre obce ustanovené na základe zákona č. 184/1990 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. V navrhovanom prípade nejde o zmenu názvu prevádzkovaných železničných staníc, ale o doplnkové označenie názvu obce v jazyku národnostnej menšiny. Prevádzkovateľ železničnej dráhy je povinný označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostnej menšiny v lehote, ktorú určí Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v rozhodnutí.
2. V čl. I bod 31 znie:
"V § 101 písmená a) a b) znejú:
a) ministerstvo,
b) úrad a."
Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena.
3. V čl. I sa za bod 31 vkladajú dva nové body 32 a 33, ktoré znejú:
"32. V § 103 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
"g) rozhoduje o umiestnení označenia staníc v jazyku národnostnej menšiny v obciach podľa osobitného predpisu."."
Doterajšie písmená g) až v) sa označujú ako písmená h) až x).
Poznámky pod čiarou k odkazom 31aa) a 31ab) znejú:
"31aa) § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
31ab) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z."
33. V § 103 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Úrad v rozhodnutí podľa § 103 ods. 3 písm. g) určí prevádzkovateľovi dráhy lehotu pre splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 písm. f), ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Označenie stanice v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniu obce ustanovenému osobitným predpisom, na území ktorej sa stanica nachádza. Náklady označenia stanice v jazyku národnostnej menšiny sa uhrádzajú v rozpočtovej kapitole úradu."
Doterajšie body 32 až 44 sa označujú ako body 34 až 46.
Odôvodnenie: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy so zákona rozhoduje o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom je povinný tak urobiť vo všetkých obciach, v ktorých sa v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a nachádza sa v nich železničná stanica. Navrhovaná zmena sa týka celkovo asi 144 obcí.
Navrhovaná úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ako aj s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch.
Vlastný jazyk je základom, základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy je povinný v rozhodnutí o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny určiť prevádzkovateľovi dráhy lehotu na označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri mesiace. Označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniam obcí, ktorých zoznam je na základe § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z.
Všetky náklady súvisiace s umiestnením označenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.
4. V čl. I bod 36 znie:
"36. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"112a Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014.
(1) Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona strácajú platnosť uplynutím doby desať rokov odo dňa ich vydania. Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré platia viac ako desať rokov, strácajú platnosť 31. decembra 2014.
(2) Úrad je povinný vydať rozhodnutia podľa § 103 ods. 3 písm. g) do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona."."
Odôvodnenie: Ide jednak o legislatívno-technickú úpravu pôvodne navrhovaného ustanovenia a zároveň sa dopĺňa lehota, v ktorej je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy povinný vydať rozhodnutie o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona.
Skončil som.
Skryt prepis