Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Aj mne dovoľte citovať jednu novinárku: „Právnu neistotu a chaos v zákonoch spôsobujú poslanci parlamentu, keď sa snažia dosiahnuť zmenu niektorých právnych noriem tým, že ich novelizujú cez nesúvisiace zákony."
Dovoľte mi niečo povedať práve k tomu štvrtému bodu toho článku, že čo týmto sledujete. Novelou sa má zabezpečiť podľa vyjadrenia autora tohto návrhu plynulá realizácia financovania strategických a dlhodobých projektov v oblasti športovej infraštruktúry tak, aby sa umožnilo v rámci poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu na výstavbu športovej infraštruktúry osobitného významu preplatenie aj tých výdavkov, ktoré už boli uhradené v minulých rokoch, ešte pred podpisom zmluvy poskytnutej dotácie. Vážený pán predkladateľ, čo týmto sledujete? Čo to má byť? Má to byť antidatovanie faktúr? Alebo ako vysvetlíte potom retroaktivitu? Budeme stavať tieto štadióny, asi tento zákon je na to šitý, že za štátne peniaze postavia súkromníci štadión a ešte im to štát dodatočne spätne bude môcť preplácať. Nesúvisí to práve s týmito výstavbami?
Vy ste hovorili, že osobitný význam je to, keď niekde hocijakému malému mestečku prepadne nejaká telocvičňa. Výstavbou osobitného významu sú práve tie futbalové štadióny, ktoré sa idú stavať teraz, alebo hokejové štadióny, na ktoré snáď bude treba neskôr preplácať určité faktúry. Nehovorte mi o veľkej vode alebo záplavách. O čom tu rozprávate, pán predkladateľ? To s tým absolútne nemá nijaký súvis, lebo nie sú to stavby osobitného významu, osobitného významu sú stavby dané v zákone. A to sú práve futbalové štadióny, ktoré idú teraz stavať. Čiže môžeme konštatovať, že za štátne peniaze môžeme vystavať súkromné futbalové štadióny. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som povedal pár viet aj ja k tejto situácii, čo sa odohráva alebo bude odohrávať v školských bufetoch. Ja si myslím jednu vec, že výdaj a príjem kalórií týchto našich detí nie je vôbec v rovnováhe. Ak si zoberieme príjem kalórií, nejakým spôsobom ich treba odbúrať, a na to som už reagoval aj pri školskom zákone, čo sa týka telesnej výchovy. Tam ja vidím problém v tom, že pohyb týchto našich detí nie je adekvátny tomu, jaké veľké množstvo kalórií prijímajú.
Na druhej strane,dovoľte mi povedať, a písal som to raz v mojom blogu, že každé ôsme dieťa na Slovensku smeruje k tomu, aby bolo obézne. Čiže je to obrovský problém a nielen našej spoločnosti. A podľa prieskumu je 30 mil. obéznych školákov ako vo svetovom meradle, čo je veľmi, veľmi zlý moment. Ale i napriek tomu si myslím, že ak by som to premietol, a to som povedal aj na školskom výbore, že jak sa vôbec dostanú deti k tomu jedlu. No tak keď desiata sa pripraví doma a dá sa do tašky aj s pitím, tak je za to zodpovedný rodič. To je etický kódex rodičov, jaké potraviny im nachystajú. Druhá vec, ak rodič nestíha, čo sa dostávame k realite, tak rýchlo zastaví v potravinách, kúpi mu Tatranku, hodí mu tam kolu a ide ďalej, a ešte stále je to určité množstvo desiaty. Ale tretia, najhoršia vec je to, že musí mu dať peniaze, lebo absolútne nestíha, dá mu peniaze, a kúp si v školskom bufete, čo chceš. A on má nejaké euro, nejaké dve eurá, on si vyberie to, čo, myslím si, nie je dobré, alebo v tom bufete sa akurát predáva.
Ale keď sa vrátime k tým činnostiam, tým celým bufetom. Kto je za to zodpovedný? Samozrejme riaditeľ bufetu podpisuje zmluvu s tou bufetárkou alebo firmou, ktorá, riaditeľ školy, ktorá bude zásobovať tento bufet. Čiže etika je na strane riaditeľa. Potom je to samozrejme kontrola... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja by som trošku to videl aj z iného pohľadu. A viem to povedať z vlastnej skúsenosti, čo sa týka športu, mládeže a využitia voľného času alebo voľného dňa v týždni, nakoľko musím povedať jednu vec, že odkedy otvorili nákupné centrá, teraz nebudem hovoriť o predavačkách, na Slovensku a hlavne vo veľkých mestách, klesla iniciatíva mládeže v športe. Čiže mladí ten svoj voľný čas, ktorý majú po škole, využívajú prechádzkou v nákupnom centre. A myslím si, že to nesmeruje k tomu.
Druhá vec, s ktorou mám tiež problém, je jeden voľný deň pre celú rodinu, keď tá celá rodina môže byť doma spolu a nemusí ísť zas spolu do nákupného centra. Ja vidím problém v týchto veľkých mestách, že tieto nákupné centrá, ktoré otvorili, takú veľkú škálu a paletu služieb ponúkajú ľuďom, že nie je to ono, keď sú otvorené a vyberieme z toho len určité segmenty tak, že toto bude zatvorené a to druhé môže byť otvorené. Ja si myslím, že tie nákupné centrá negatívne pôsobia na rodinný život, pretože aj keď niektoré „zamestnankyne", nechcem spomenúť predavačky, nebudú pracovať v nedeľu, tak pôjdu s celou rodinou, a to je tu chyba, do toho nákupného centra sa prechádzať a nebudú robiť nič pre seba. Tam sa najedia, dajú si nedeľňajší obed a nedeľňajšia spoločná siesta rodín vypadáva. S týmto ja mám problém a chcem to práve premietnuť do toho športu, aké negatívne vplyvy mali otvorené sedem dní do týždňa nákupné centrá. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi pár poznámkami z inej stránky veci sa pozrieť na to. Hovorí sa o podzemných vodách na Žitnom ostrove, to je naša jedna z výhod, ktoré tam máme a je to obrovské zlato pre našu republiku.
Vážení, výstavbou Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros sa obrovským množstvom prispelo k tomu, že voda, ktorá je podzemná, sa nedopĺňa a je sčasti kontaminovaná. Príčinou je toho megalomanská stavba Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros, kde sa vyrúbalo obrovské množstvo hektárov lesa. Čiže táto voda nemá cirkuláciu tak, ako bolo zvykom v tom priestore.
Nedá mi nespomenúť, v tomto priestore je postavený aj práve Slovnaft, ktorý tiež nepomáha tomu, aby podzemné vody na Žitnom ostrove boli také ako pred tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi.
Ale chcem povedať jednu vec. Hlavne by sa malo zamerať ministerstvo životného prostredia na to, aby sme uchránili tieto vody. O tom nerozprávame, chceme ich čerpať, chceme ich predávať, ale ako ich budeme uchraňovať, o tom tu nepadla ani reč. Práve preto hlavne občania, ktorí žijú na tých ostrovoch, sami dobre viete, keď aj vodu budú musieť platiť za to, že polievajú tie papriky, paradajky, ktoré nám nesú do Bratislavy na trh, tak neviem, odkiaľ ich budeme brať, ale možno zo Španielska, tie sú bez chuti a bez farby a bez žiadneho svetla slnečného.
Takže toľko som chcel povedať.
Na záver mi dovoľte povedať, myslím si, že tento zákon nie je dobrý, ale mali by sme sa starať na tom životnom prostredí o to, aby sme to ešte, čo máme, zachovali v takom stave, aby sme sa tým mohli pýšiť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja nespochybňujem to, že tento zákon má niečo v sebe, pán poslanec, ale vrátim sa k tomu, lebo mám sa vyjadrovať k pánovi Hlinovi, lebo ten bol predrečníkom, a súhlasím s ním, keď hovoril, že práve tie vysielače, ktoré sa montujú, znehodnocujú pozemky, znehodnocujú určité lokality, kde sa má stavať alebo sú v intraviláne. Pretože robia to jednoducho tak, že prenajmú si pozemok, ktorý rozdelia tak, aby najbližší sused mal to vyjadrenie. Je to vždycky, stále ten istý vlastník, ktorý za to dostane určitú cenu, a tým niekde postavia tento zosilňovač, ktorý tak isto vysiela určité a musí vysielať určité vlnové dĺžky. Nerozumiem sa dobre do tohto, ale keď už dokázali, že telefóny, mobilné telefóny nie sú zdravé, hlavne pre deti a aj pre žiadnu populáciu, tak určite ani tieto vysielače nie sú nejakým spôsobom, nie sú zdravé. A preto si dovolím povedať, že, samozrejme, treba brať do úvahy dve veci. Oni platia určité množstvo peňazí, nejaký prenájom za to, že na streche postavia, postavia ten vysielač, z toho profituje, ja neviem, asi celá tá budova, ale musí s tým súhlasiť, ale kde robia tieto stožiare mimo, mimo územia alebo mimo striech týchto vysokopodlažných domov, tak určite som presvedčený o tom, že znehodnocujú tú lokalitu, v ktorej sú postavené, a hlavne tam, kde sa týka intravilánu.
Ďakujem.

Tak ďakujem veľmi pekne. Ďakujem v prvom rade za faktické poznámky. Ja myslím, že medzi sebou ste si zodpovedali sami.
Len na záver mi dovoľte jednu myšlienku. Že myslím si, že tento návrh zákona je európskejší, nič nemení, len trošku približuje nám možno aj len Rakúsko, kde netreba dvojjazyčne písať každý bilbord a každý leták. Myslím si, že tento zákon je európskejší, a preto ho podporujem.
Ďakujem ešte raz za faktické poznámky.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, nebudem konfrontačne ako Maďar, poviem len fakta. Pán Jarjabek, k vám poviem niečo na záver, ale chcem konštatovať (reakcia z pléna), pán Bugár, chcem konštatovať jednu vec. Kolega Osuský predkladá novelu zákona o štátnom jazyku. Moja pozícia k tomuto návrhu ako reprezentanta národnostnej menšiny je takáto.
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk a používanie iných jazykov než jazykov, štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon o používaní jazykov národnostných menšín. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Slovenská republika ratifikovala medzinárodné zmluvy o ochrane ľudských práv, ktoré zakazujú diskrimináciu na základe jazyka a ktoré ochraňujú práva menšín žijúcich na území Slovenskej republiky. Slovenská republika sa zaviazala, že bude jazykové práva národnostných menšín ochraňovať.
Stotožňujem sa s Preambulou Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktorá konštatuje, že ochrana a podpora regionálnych a menšinových jazykov by nemala byť na úkor úradných jazykov a potrebu učiť sa ich. Benátska komisia, ktorá posudzovala aj náš zákon o štátnom jazyku, po jeho novelizácii v roku 2009 vyjadrila poľutovanie nad tým, že vzťahy medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín nie je stanovený jemnejším a menej rozporným spôsobom. Komisia vo svojom vyjadrení tiež poukázala na skutočnosť, že ak vznikne rozpor medzi zákonom o štátnom jazyku a zákonom o používaní jazykov národnostných menšín, tak vo väčšine prípadov má prednosť zákon o štátnom jazyku.
Takýchto a podobných vyjadrení zo strany Benátskej komisie, napríklad aj otázka vedenia pedagogickej dokumentácie na národnostných školách, ktorej zákonná úprava je síce legitímna zo strany štátu, ale nie je odôvodnená v takom širokom rozsahu, v akom ju zákon vyžaduje, by sa dalo spomenúť viacej eventualít.
Na základe tejto skutočnosti sme predložili zákon - zmenu k 245-ke v minulom období, vlastne v tomto volebnom období, a neprešla. Nech už akokoľvek bolo by nešťastné a kontraproduktívne, keby sme spoluobčanom - príslušníkom národnostných menšín, dávali dôvody na vznik nepozitívnych pocitov, mám zato, že by bolo vhodné neísť nad rámec legitímnej opodstatnenosti a, takýchto legislatívnych, silovými riešeniami demonštrovať svoju mocenskú prevahu v multietnickom štáte, akým Slovenská republika je.
Zákony, ktoré schvaľujeme, by mali presadzovať záujem všetkých občanov bez ohľadu na príslušnosť, ak ostanú, či k štátno-právnemu národu, alebo národnostnej menšine. Menej šťastnou legislatívnom iniciatívou by sme vzťahy medzi majoritou a národnostnými menšinami nepozitívnymi emóciami zaťažovať nemali.
Z týchto dôvodov podporujem návrh novely zákona o štátnom jazyku kolegu Osuského a uchádzam sa o jeho podporu.
Dovolil som si ešte pár poznámok napísať, čo sa týka vôbec používania jazyka národnostných menšín. Pamätáte sa, predložili sme už tretíkrát napríklad názov obcí, ktoré boli pri, tabuľami označených pri železniciach, zákon neprešiel. Predložili sme zmenu, vlastne zľahčenie školského zákona 245-ky, neprešiel.
Ja si tiež nemyslím, že to, čo povedal pán Hlina, že tento zákon nepatrí sem a je úplne zlý. Nie, treba hovoriť o tých veciach bez emócií, normálne, ktoré nás spájajú a niektoré nás rozdeľujú. Ide práve o to, ak pokiaľ som vyčítal dobre z návrhu pána Osuského, tak aj napríklad shop by sme nemohli písať na Slovensku, lebo sa nedá premenovať v slovenskom jazyku. A je ich hodne.
Vážený pán Jarjabek, most engedje meg, hogy magához szóljak, Jarjabek úr, hogy egy pár mondatot elmongyak. Köszönöm szépen, hogy meghalgatot.
A teraz by som pokračoval, že čo som spáchal s tým zločin, že som vám niečo povedal maďarsky tu v parlamente? Myslím si nič. A poďakoval som vám, že ste ma vypočuli, preto práve nechcem byť konfrontačný.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som reagoval aj ja na túto tému. Ja si nemyslím vôbec, že mýtny systém je zlý. Mýtny systém je predražený, to vie každý, ale mýtny systém musí fungovať, pretože je to obrovské množstvo finančných prostriedkov do Štátnej pokladnice. Otázka mýtneho systému je toľko, koľko stálo, keď sme ho budovali. A teraz, samozrejme, aj mýtne poplatky sú k tomu stavané, aby sme mohli vracať tieto peniaze tomu, kto to staval, ale nie je podstata veci.
Podstata veci, vidím v tom, že, áno, pán predkladateľ, mýto na školské výletné autobusy. Ťažko sa bude identifikovať, ktorý autobus je školský, berie školákov a tak ďalej, lebo tie majú OBU jednotku, ktorú odpočítavajú, ktoré sa dostane do kontaktu s tým zariadením, tak, samozrejme, naskakujú kilometre a počíta sa mu to. Ale potom v tom prípade prídu sem invalidi, prídu dôchodcovia, ktorí tiež nejakým spôsobom chodia na výlety, chodia na svoje takpovediac aktivity, ktoré by, je na zváženie v tomto smere, či by mali byť spoplatnené.
Ale čo chcem povedať? Chcem povedať to, že toto je, včera ste sa nám trošku tak vysmieval z duše, že sme dali tú ambróziu, ktorá nejakým spôsobom, pán poslanec, nezabudnite na to, na Slovensku má obrovský dosah na alergikov, a tým pádom im pomôžeme. Ale chcem povedať jednu vec. Pokiaľ zavedie ministerstvo školstva školské autobusy, od roku 2015 má byť ten zákon v platnosti, tak určite na to by som bol za, pokiaľ školský autobus sa dostane do kontaktu s diaľnicou alebo s poplatnou cestou I. triedy, tie školské špecifické autobusy by nemali platiť, lebo budú slúžiť za tým cieľom, aby dovážali deti z okolitých obcí do škôl, kde bude zlúčená výuka v týchto malých školách.
Ďakujem.