Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pánovi Petrákovi, áno, vždycky máme nejaké obavy, my sme taký štát, že neustále sa obávame, aj teraz, ako vidíte, sú momenty, kedy sa štát obáva, ale čo sa týka tých poukazov, neobávajme sa, lebo máme vytvorenú kontrolu, ktorú platíme. Zas sú to peniaze, ktoré odoberieme športovcom, na kontrolórov, a keď to nebude fungovať, tak za účelom týchto, odhalenie, machinácie s poukazmi treba kontrolovať. A preto to hovorím, lebo ja tam vidím vôbec možnosť honorovať tých športových trénerov alebo plus im dať nejaké peniaze, pokiaľ má veľa tých kupónov, prečo by nemal, mal veľkú členskú základňu, ktorí ho navštevujú, tak mal by mať v tomto smere viac zarobené ako ostatní, ktorí vyzbierajú menej kupónov, lebo je to atraktívnosť a tak ďalej. Tam vidím túto možnosť.
Čo sa týka pána Kuffu, áno, tak súhlasil so mnou. Pán Fronc konštatoval.
Ďakujem za slovo.

8.
Ďakujem za slovo. Vážená pani presedajúca, vážený pán minister, vážený pán kolega, dovoľte mi, aby som pár, pár slovami alebo myšlienkami prispel k tomu, aby ten zákon bol lepší.
Myslím si a treba uznať, že podľa terajšieho funkčného zákona je určite tento zákon lepšie pripravený, je podrobnejší a myslím si, že viacej pozitívnych vecí prinesie do športu. Ak by sme dostali do športu väčšiu vážnosť, ja stále a hovoril som to už párkrát z tohto miesta, by som navrhoval, aby zastrešoval na ministerstve školstva celý šport štátny tajomník športu a mládeže, ktorý by mal kompetencie v týchto veciach konať, a potom funkcia pána Galisa by bola zbytočná, splnomocnenca, pretože toto je vyšší level, ktorý určite je bližšie k ministrovi a určite si to zaslúži, pretože v ostatných štátoch Európskej únie aj vo svete existujú ministerstvá športu a mládeže. Myslím si, že ako na veľkosť Slovenska je to, je to príliš veľký luxus, ale určite by som podporoval, aby túto funkciu zastrešoval štátny tajomník pre mládež a šport.
Určite aj k tomu mám pár pripomienok. K § 55 bod 2, kde sa píše, riadenie vrcholového športu. Aj, aj k tomu som už povedal na tejto pôde veľa myšlienok. Samozrejme, vrcholový šport na Slovensku teda zabezpečujú tri rezorty, to je obrana, vnútro a školstvo, a kde nie sú vôbec rovnaké podmienky pre vykonávanie tejto činnosti, čiže vrcholového športu. A hovorím to práve preto, lebo, samozrejme, platovo, funkčne na ministerstve obrany a ministerstve vnútra sú lepšie podmienky a tým pádom najlepší športovci sa tlačia do tých rezortov, kde sú väčšie peniaze a, samozrejme, už sami dobre viete, prijal sa jeden zákon tu v Národnej rade, kde je kompenzácia dôchodkov, a tuto vidím rozpor, pretože tí športovci, ktorí odídu z ministerstva vnútra alebo ministerstva obrany do predčasného dôchodku, nie predčasného, ale výsluhového dôchodku a povie, že ja nechcem pracovať, a nejaký 42-ročný chlap môže požiadať práve kompenzáciu tohto dôchodku na základe toho zákona, ktorý sme, ktorý sme v Národnej rade prijali, a je tým pádom ten športovec, ktorý športuje v civilnej zložke, a to je ministerstva školstva, vo vrcholovom športe, túto možnosť nemá a musí dočkať do tých 65 rokov a eventuálne, keď nebude mať taký dôchodok, tak môže o túto kompenzáciu požiadať. Prijímam aj to, čo som dostal písomne, lebo písal som to medzi pripomienkami, že by prehodnotiť optimalizáciu, by sa malo stať do roku 2016 z týchto troch stredísk rezortných.
A ja stále navrhujem, že vytvoriť jedno, jedno silné stredisko vrcholového športu, ale, samozrejme, na tých podmienkach, v ktorých sú teraz najlepšie, či to je armáda alebo polícia, neviem, ale rozhodne nie je to športovec, ktorý športuje pod záštitou ministerstva školstva.
Ďalším bodom, ktorým by som chcel upozorniť, je postavenie Slovenského olympijského výboru. Na základe svojich možností a marketingovej činnosti a štátnych dotácií by malo okrem iného ako zabezpečovať zimné a letné olympijské hry, samozrejme, držať, držať úzky kontakt s Medzinárodným olympijským výborom, si myslím, že práve tu je tá, tu je tá možnosť tohto Slovenského olympijského výboru a paraolympijského výboru takisto porozmýšľať nad tým, že práve tu, čo som už predstavoval v tomto parlamente, tú doživotnú rentu, mali by mať oni vytvorené podmienky, aby k týmto úspešným olympionikom mohli mať určitý budžet, možno aj príspevok, určite aj s príspevkom štátu, aby mohli vyplácať túto olympijskú rentu tým športovcom, ktorí sú úspešní na olympijských hrách. Samozrejme, ešte okrem toho rozmýšľam nad tým, že dôležité je, aby olympijský výbor nejakým spôsobom podchytil aj tých športovcov vrcholových, ktorí zároveň aj študujú. By som mohol, mohol, vedel by som si predstaviť, aby bol vytvorený jeden štipendijný fond aj na olympijskom výbore, ktorý by podporoval týchto športovcov. Hovorím o vrcholových športovcoch, o reprezentantoch, ktorí si nájdu čas na to popri úspešnom športovaní, aby mohli, aby mohli študovať, a tým pádom Slovenský olympijský výbor by mohol, mohol poskytnúť určitú finančnú pomoc pri štúdiu.
V tomto zákone mi chýba jednoznačne postavenie fakúlt telesnej výchovy a športu. A teraz nehovorím len o bratislavskej, hovorím o prešovskej, o..., o..., myslím, že v Trnave je fakulta, ktorá vychováva, má podmienky vytvorené na to, aby, aby vykonávala tú činnosť, čo chýba, aj keď zákon teraz predpisuje. Čiže jedná sa o doškoľovanie a školenie odborných kádrov cvičiteľov, jedine si myslím, že na to je adekvátny, a práve preto ich máme, tie fakulty, aby mohli mať možnosť si dať certifikáty a boli jediní, ktorí tieto certifikáty mohli vydať, lebo zo zákona vyplýva to, že musí zabezpečiť doškoľovanie na tých nižších úrovniach zväz, ale myslím si, že malo by to ísť cez fakulty telesnej výchovy a športu.
Nedá mi to nepovedať, že, samozrejme, v zákone hovoríme o testovaní športovcov, testovaní žiakov, tried, ale otázka je to, kto bude tieto testy vykonávať a kto bude ich vyhodnocovať. Veľmi dôležité je, mnohí sa pamätáte, starší, že existoval pri fakulte telesnej výchovy takpovediac výskumný ústav pre šport, ktorý práve by túto úlohu mal spĺňať a mal by možnosti spracovávať tieto výsledky a dať verejnosti na známosť, že kde stoja tí naši športovci, akým smerom by sa mali uberať, pretože ak to nebude jednotné, ak to testovanie nebude jednotné, ak to nebude vyhodnocovať jeden, jeden nejaký orgán, tak môžu byť tam rôzne výsledky, ktoré kedy komu vyhovujú, pretože na fakultách telesnej výchovy a športu majú na to vytvorené podmienky, čo sa týka študentov, diplomantov a práve týchto výskumných, riešenie týchto výskumných úloh na základe, na základe prichádzajúcich podnetov z testovania.
Telovýchovné lekárstvo takisto. Pamätáte si? Telovýchovné lekárstvo za onoho času fungovalo. Teraz telovýchovné lekárstvo nefunguje a, samozrejme, my chceme, aby sme mali zdravých športovcov, pretože každý mesiac skoro čítame v novinách, že niekde mladý športovec dostal srdcovú nejakú nemoc, alebo ja neviem, jak sa to volá, infarkt a umrel na športovisku.
Ale preto si myslím, ak my vyžadujeme od športovcov, a musíme vyžadovať špeciálnu prehliadku, čo sa týka smerom k športu, tak toto by malo vykonávať nejaké odborné telovýchovné lekárstvo, ktoré určí, čo je potrebné, aby sme vykonali v tej kategórii, v ktorej sa ten športovec nachádza, a je to, vláda o tomto hovorí v § 55 bod 2 písm. e): "zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov". Čiže tam ja vidím povinné prehliadky, samozrejme, ale v rámci tých povinných prehliadok čo. Teraz to sami dobre viete, kto v športe trošku robí, idete za lekárom, obvodným, poviete, pán doktor, chcem športovať, nech sa páči, zaplať 50 euro alebo 20 euro, koľko je tam, všade je to iné, dám vám pečiatku a ideš, môžeš športovať. To je celé. Toto si myslím, že je veľmi zlé a toto by mal zastrešovať práve taký orgán, ktorý špeciálne robí pre telovýchovu.
A tu musím povedať, že v tom prvom návrhu zákona bolo, v zákone bolo aj to, že zdravotné poisťovne by mali prispievať určitým percentom pre zdravie ľudí práve do športu, a tu som, škoda, že to vypadlo, tu som videl tú možnosť, že áno, ak zdravotné poisťovne prispievajú, tak nech preplácajú aspoň tým športovcom tie povinné lekárske prehliadky, ktoré musia absolvovať. Čiže registrovaný športovec, ak chceš závodiť, musíš mať lekársku prehliadku. Ale dobré je to aj pre normálneho človeka, ktorý robí len amatérsky šport. Čiže z tých peňazí sa dalo zaplatiť tieto, tieto lekárske zákroky alebo lekárske testovanie, čo by sa, samozrejme, bezpodmienečne týkalo športovcov.
Mám tu ešte nejaké veci, ktoré by som chcel, športový odborník v § 6, bod... "športovým odborníkom je kontrolór športovej organizácie". Myslím si, že kontrolór nie je športovým odborníkom. To je odborníkom na to, aby sa nepodvádzalo, a to si myslím, že je ďaleko od toho. A potom je tam, to je, v bode e) a v bode f) je napísané "funkcionár športovej organizácie". Myslím si, že funkcionár športovej organizácie by nemal byť v tomto zákone vedený ako športový odborník, lebo funkcionárom športovej organizácie môže byť každý, a zvykne byť ten, kto prináša do tej organizácie určité peniaze.
Národný zväz - § 16 ods. 1 písm. c) - "národný športový zväz a jeho úlohy", vždycky som vybral len tú vec, ktorá ma zaujala. Možnože nebudú, áno, možnože budú niektoré športové zväzy, lebo tu je presne napísané: "musí byť desať funkčných oddielov a minimálne 200 registrovaných športovcov". Možnože budú niektoré olympijské športy – taekwondo, karate, možno aj šerm –, kde nebude desať funkčných oddielov a nebude 200 registrovaných športovcov, ale budú mať dobré medzinárodné výsledky. Ja viem, že sa k tomu treba, treba snažiť, aby sme dostali, dostali aj k masovosti, určitej masovosti týchto špecifických športov, možno aj vrcholových, ale myslím si, že to je na zváženie, že tých desať funkčných oddielov je veľa. Asi treba stanoviť nejaké kritérium, ale 200 športovcov, aby závodilo, to je už také, to je už také, to je už také veľmi na hrane, ale môže sa to stať, že založia oddiely preto, aby zas splnili túto úlohu, zaregistrujú z telefónneho zoznamu nejakých športovcov a nejakých známych a v živote s tým nemali čo dočinenia, lebo tu sa píše "200 registrovaných športovcov", čiže nie ani závodníkov, ale 200 registrovaných.
Ďalšia vec, ktorú som tu našiel, je udeľovanie čestných titulov, § 56, majster športu, zaslúžilý majster športu, zaslúžilý odborník, zaslúžilý pracovník v športe. My starší sa pamätáme, za socíku boli majstri športu, zaslúžilí majstri športu, ale tieto tam ďalšie už neboli, že odborník, zaslúžilý, to je jedno. Ale ak to tam máme, nech to tam je, aspoň sa pár ľudí poteší, ale nie sú stanovené presné kritériá ani možnosti získania. Keď sa bavíme o zaslúžilom majstrovi športu, tak musíme vyšpecifikovať asi pravdepodobne pre každého rovnaké kritériá. Čiže poviem príklad, niekedy za socíku bolo, kto bol trojnásobný majster Československa v senioroch, bol majster športu, kto mal medailu z majstrovstiev sveta, bol zaslúžilý, mal nárok na získanie titulu zaslúžilý majster športu. Tu to nevidím, že by bolo, a, samozrejme, tento titul, musíme o to dbať.
A chýba mi to tam, zas je tam bezúhonnosť. Prosím vás pekne, pokiaľ niekto dáva za to, že čestný športovec dáva dobré výsledky a zviditeľňuje štát vo svete, tak musíme mať páku na to, ak ten športovec sa zmení a bude dopovať a bude nejakým pedofilom, lebo sa dostane, tak toto je eticky v športe neprijateľné, čiže musíme tam stanoviť možnože úmyselný trestný čin, o čom sme včera rozprávali – doping, nečestnosť a tak ďalej –, že tento titul, keď je niekto zaslúžilý majster športu, tak mal by mať všetky etické a tie veci, ktoré vyžaduje ako etika celého športu.
A ešte ma zarazilo, že návrh na udelenie čestného štátneho titulu môžu predkladať vláde alebo ministrovi školstva a tak ďalej zväzy, ale môže sa udeliť aj bez návrhu. Myslím si, že nejaký návrh by mal byť, lebo budeme niekedy, kto bude, to je jedno, kto bude pri moci alebo minister, alebo niekto, niekto si zmyslí, že ten mi je sympatický a pridelí mu titul čestný alebo nečestný a tak ďalej. Niekto by ten, zospodu ten návrh by mal byť, s ktorým by potom ministerstvo mohlo narábať.
Financovanie športu. Rozdelenie finančných prostriedkov podľa vzorca. Áno, je to, je to jeden pozitívny krok dopredu a tuto v prvom čítaní, vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona došli nejaké úpravy, lebo treba uviesť, že tento vzorec musí okrem členskej základne výrazne zahŕňať aj výsledky individuálnych športovcov, pretože sú zväzy, ktoré sú malé, ale sú veľmi úspešné. Veľmi úspešné na olympiádach, na majstrovstvách sveta. Toto sa musí vykompenzovať určitým spôsobom, určitým koeficientom, keď je ten malý šport úspešný a má také výsledky, samozrejme, ide o to, aby, prezentuje Slovensko na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, to je jedno, ten zväz má podľa nového 200 členov, ale 150, ale má olympijského víťaza, ale on keď nemá za sebou určitú členskú základňu, tak aby nevypadol z toho, že musí byť honorovaný a musí mať možnosť ďalej rozvíjať tento šport smerom k ďalšej olympiáde. Takže na to v druhom čítaní ešte dám trošku, dám trošku pozor, ale myslím si, že je to tam opravené, že by nemali tí individuálni športovci úspešní byť nejakým spôsobom ukrátení.
Paragraf 76, príspevok na športový preukaz. Áno, je to dobrá vec a zarazila ma jedna vec. Citujem: "Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový preukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov v štátnom rozpočte." Tak pokiaľ nebude v štátnom rozpočte toľko peňazí, tak nebudeme musieť dávať na tieto poukazy alebo poukazy pre športovcov do 14 rokov, určité, nedáme poukazy. Čiže poukazy sú finančné prostriedky. Ale, ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo tie poukazy majú určitý dopad. Majú dopad na to, že keď odovzdám v tom klube poukaz, kde športuje ten, športuje moje dieťa, a chcem, aby tam ostalo, tak z tých poukazov, finančných prostriedkov, ktoré majú krytie v tých, tieto poukazy, je odmeňovaný tréner alebo pracovník v športe. A toto tu nevidím. Ak nebudú poukazy, nebude na to krytie, tak nebudú môcť byť odmeňovaní tréneri.
A na druhej strane ešte musím skonštatovať, že práve o tréneroch a športových cvičiteľoch sa v tomto zákone nehovorí, a bol by som rád, keby sa tam dostalo takisto ako bezpečnosť športovca, keď podpíše zmluvu, má tieto predpoklady, tak aj tréner by mal mať určité istoty, keď chceme, aby šport mal pozitívny ohlas, aby sme išli dopredu, pretože bez trénerov, bez školiteľov, cvičiteľov neexistuje robiť už teraz šport.
Financovanie, § 77, t. j. zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu. Je tu jedna vec, že štát, presne percentuálne, koľko finančných prostriedkov by malo ísť do športu, nie je tu napísané. Čiže bolo by dobré, keby v zákone sme mali mať napísané, že, ja neviem, 0,5 % alebo 1 % alebo koľko percent zo štátneho rozpočtu by malo ísť priamo na šport, a nech to určuje zákon. Bývavalo to niekedy, aj to treba povedať, že žiadna vláda nenaplnila nikdy to percento, ale podľa môjho názoru v zákone by malo byť napísané, aby vedeli športovci, ak štát napreduje a má možnosti, tak šport získa z toho, z toho budžetu určité množstvo peňazí, ktoré sa dá vypočítať, koľko je to.
Áno, je pozitívne, o tom som tiež tu hovoril, v Národnej rade, že príjem z prevádzkovania lotériových hier, je to menej, jak sa plánovalo, asi minister financií povedal na to svoj názor. V roku 2016 by to malo byť 25 %, v roku 2017 50 %, 2018 75 %, výťažky z lotérií. Z tohto objemu 80 % príspevkov by malo ísť uznanému športu a zvýšená časť na národné športové projekty a správu, prevádzku informačného systému. Dobre, ide z toho 80 %, ale vypočítal som to, že koľko je asi, koľko to obnáša financií. Výpočet, zisk zo zdanení v roku 2014 výťažky v lotérii bol 160 mil., možnože sa mýlim o niečo, ale ako príklad je to dobré. Z toho 25 % by malo ísť na budúci rok do športu, je 40 mil., z toho 80 % na šport samotný je 32 mil. a ostatných 8 mil. ide na informačný systém a ide na... Čo som tu povedal ešte? Na športové projekty. Dobre, čert to ber, nech je to tak, beriem to. Otázka je, my sme chceli asi podľa mňa, pán minister, viacej vydobyť na ministerstve financií, minimálne 50 % na vlaňajší rok, ale asi to minister financií nejakým spôsobom si to prepočítal a mu to nevyšlo.
Ešte raz opakujem, tento zákon by mal riešiť aj osobitné postavenie trénerov, cvičiteľov a ľudí, ktorí práve tento šport zabezpečujú, preto, aby bolo dobré.
Súhlasím s tým, že áno, stredná škola, ktorá vznikne, stredná športová škola je dobrá vec. Tu treba dávať pozor na to, aby zakryla regionálne, regionálne možnosti športu. Mám na mysli, že napríklad v Poprade by nemala byť nejaká škola, ktorá sa týka rýchlostnej kanoistiky, ale mala by tam práve byť lyžiarska trieda a tak ďalej, lebo teraz je také, že kde máš protekciu, tam dostaneš na športovú triedu svoje decko, to je jedno, či je tam alebo hentam, nikto to nejakým spôsobom nesleduje. A toto je asi aj o sponzorstve. Samozrejme, sponzorstvo športu je pozitívna vec. Myslím si, že uvidíme v praxi, zaregistrovanie, dobre, nech to funguje. Uvidíme v praxi, že čo prinesie po prvom roku platného zákona toto sponzorstvo, ktoré má byť priamo v tomto športe, a potom môžeme o tom uvažovať. V niektorých štátoch to majú úplne, presnejšie ináč riešené. Toto skôr sú vybrané športy a tak ďalej, ale toto teraz nebude rozoberať.
Myslím si, že strana MOST - HÍD podporí v prvom čítaní tento návrh a v druhom čítaní by sme radi nejaké veci tam dostali, ktoré, si myslíme, že sú dobré.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. V krátkosti. Pán poslanec Lipšic, nejde o žiadnu grandióznu dohodu, nemyslíte si to. Tie politické strany, ktoré majú zastúpenie v menšinových alebo väčšinových školstvách málotriedok, ide o záchranu a posunutie o jeden rok účinnosti tohto zákona. Ani štát, ani, ani zriaďovateľ nie je pripravený na tento stav. Nie sú malé autobusy, zatvárali by sme školu, nie je to dobré nikomu. Preto sa tento zákon, pozmeňujúci návrh posúva o jeden rok.
Ďakujem pekne.

66.
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister dovoľte mi, aby som stiahol môj pôvodný návrh číslo jedna z rokovacieho poriadku a zároveň predložil pozmeňujúci návrh, ktorý vyhovuje legislatívnym podmienkam, a dovoľte mi, aby som ho prečítal.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Arpáda Érseka k vydaniu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní (školský zákon) v znení a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498).
K návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelaní (školský zákon) v znení a doplnení niektorých zákon (tlač 1498), podávam nasledujúci pozmeňovací návrh:
1. Čl. I bod 13 znie:
13. V § 29 ods. 5 písm. b) za slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
2. V čl. I za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
14. V § 29 ods. 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Nový bod číslo 14 [§ 27 ods. 8 písm. b)] nadobúda účinnosť 1. septembra 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.
Navrhovanými zmenami v bode 1 a 2 sa zosúlaďuje dikcia § 30 ods. 2 a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy.
3. V čl. I bod. 34 sa vkladajú nové body 35 a 36, ktoré znejú:
35. V bode § 161 e) sa vypúšťa ods. 1)
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
36. Za § 161e sa vkladá zákon 161f, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 161f
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 sa ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016."
Nový bod 35 nadobúda účinnosť 31. augusta 2015 a nový bod 36 nadobúda účinnosť 1. septembra 2016, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhovaná úprava reflektuje vloženie nového čl. IV (bod 4 tohto pozmeňujúceho návrhu), ktorým sa v novele školského zákona - zákon č. 464/2013 Z. z. upravuje/posúva účinnosť § 29 ods. 8 zákona písm. a) až d).
4. Za čl. IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
Čl. V
Zákon č. 464/2013 Z. Z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
V čl. VI sa slová "a čl. I desiateho bodu" nahrádzajú slovami "čl. I § 29 ods. 8 písm. a) a e) deviateho bodu" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a čl. I § 29 ods. 8 písm. b) až d) desiateho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. septembra 2016."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Zámerom predkladaného návrhu je predloženie účinnosti ustanovenia zákona upravujúceho minimálne počty žiakov v triedach základnej školy, a to v nadväznosti na novelizačný bod č. 13 prerokúvanej vládnej novely školského zákona.
Vládny návrh v dôvodovej správe k novelizačnému bodu č. 13 uvádza, že navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je možné do jednej triedy spájať žiakov najviac dvoch ročníkov. Máme za to, že prerokúvaný vládny návrh zákona novelizačným bodom č. 13 rieši problém málotriednych základných škôl a z tohto dôvodu sa stanovenie minimálneho počtu žiakov v triede základnej školy, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015, javí ako nadbytočné.
Napriek uvedenému, v záujme získania reálnych relevantných informácií o počte žiakov v základných školách, ako aj vo vzťahu k úprave obsiahnutej v novelizačnom bode č. 13 vládneho návrhu zákona a jej dopadu na aplikačnú prax navrhujeme zatiaľ len posunutie účinnosti ustanovení, ktoré stanovujú minimálne počty žiakov v triedach na prvom stupni základnej školy podľa § 29 ods. 8 písm. a) až d) zákona 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcel som hlasovať za, ale mi neregistrovalo hlasovacie zariadenie.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, nakoľko som vystúpil k tomuto zákonu v prvom čítaní, nemienim sa opakovať, preto mi dovoľte, aby som prečítal naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tohto zákona, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa... - prvý pozmeňovací návrh - k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498) podávam nasledujúce pozmeňovacie návrhy:
1. § 29. ods. 1 nadobúda účinnosť 1. septembra 2016.
Odôvodnenie:
Zámerom predkladaného návrhu je odloženie účinnosti ustanovenia zákona upravujúce minimálne počty žiakov v triede základnej školy, a to v nadväznosti na novelizačný bod č. 13 prerokúvanej vládnej novely zákona o výchove a vzdelávaní. Vládny návrh v dôvodovej správe k novelizačnému bodu č. 13 uvádza, že navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je možné do jednej triedy spojiť žiakov viac ako dvoch ročníkov. Máme za to, že prerokúvaný vládny návrh zákona novelizačným bodom č. 13 rieši problém málotriednych základných škôl, a z tohto dôvodu sa stanovenie minimálneho počtu žiakov v triede základnej školy, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015, sa javí ako nadbytočné. Napriek uvedenému za účelom získania reálnych relevantných informácií o počte žiakov v základných školách, ako aj vo vzťahu k úprave obsiahnutej v novelizačnom bode č. 13 vládneho návrhu zákona a jej dopadu v aplikačnej praxi navrhujeme zatiaľ len posunutie účinnosti § 29 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prvý pozmeňovací návrh.
V druhom pozmeňovacom návrhu mi dovoľte prečítať k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498), podávam nasledujúci pozmeňovací návrh:
Čl. 1
1. V § 11 ods. 2 sa v prvej vete za slová „Pedagogická dokumentácia" vkladajú slová „a vnútorná pedagogická dokumentácia" a v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „a vnútorná pedagogická dokumentácia sa vedie v jazyku národnostnej menšiny, v ktorom sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie".
2. V § 1 odsek 3 znie:
„(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) štátny vzdelávací program,
b) výchovné štandardy,
c) triedna kniha,
d) triedny výkaz,
e) katalógový list dieťaťa,
f) katalógový list žiaka,
g) osobný spis dieťaťa,
h) osobný spis žiaka,
i) protokol o maturitnej skúške,
j) protokol o záverečnej skúške,
k) protokol o absolutóriu,
l) protokoly o komisionálnych skúškach,
m) protokol o štátnej jazykovej skúške."
3. V § 11 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Vnútornú pedagogickú dokumentáciu tvoria:
a) školský vzdelávací program,
b) výchovný program,
c) denný záznam školského zariadenia,
d) rozvrh hodín,
e) školský poriadok školy,
f) školský poriadok školského zariadenia,
g) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
h) plán práce školy,
i) plán práce školského zariadenia,
j) denník výchovnej skupiny,
k) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov."
Doterajšie odseky 4 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 13.
4. V § 11 ods. 5 sa v prvej vete slová "písm. a) až f)" nahrádzajú slovami "a) a b)", v druhej vete sa slová ,,Pedagogickú dokumentáciu" nahrádzajú slovami "Učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy a výchovné osnovy", vypúšťajú sa slová uvedené v odseku 3 písm. a) až d)".
5. V § 11 odsek 6 znie:
"(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. c) až m) a vnútorná pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 4 písm. c) a d) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny, sa pedagogická dokumentácia podľa odseku 3 písm. c) až m) vedie na dvojjazyčných tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, a vnútorná pedagogická dokumentácia podľa odseku 4 písm. c) a d) sa vedie na tlačivách schválených a zverejnených ministerstvom školstva v jazyku príslušnej národnostnej menšiny."
Odôvodnenie:
Navrhujú sa zmeny za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny a ktorí v súčasnosti vedú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne, t. j. aj v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny. Diferencuje sa pôvodná pedagogická dokumentácia na
1. pedagogickú dokumentáciu, ktorú bude tvoriť štátny vzdelávací program, výchovné štandardy, triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list dieťaťa, katalógový list žiaka, osobný spis dieťaťa, osobný spis žiaka, protokol o maturitnej skúške, protokol o záverečnej skúške, protokol o absolutóriu, protokoly o komisionálnych skúškach, protokol o štátnej jazykovej skúške a
2. na vnútornú pedagogickú dokumentáciu, ktorú bude tvoriť:
a) školský vzdelávací program, výchovný program, denný záznam školského zariadenia, rozvrh hodín, školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacích činností, plán práce školy, plán práce školského zariadenia, denník výchovnej skupiny a tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.
Podstata zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny, bude spočívať najmä v tom, že na rozdiel od súčasného stavu, keď sú títo zamestnanci povinní viesť celú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne, predkladaný pozmeňujúci návrh zákona umožňuje vedenie vnútornej pedagogickej dokumentácie len v jazyku národnostnej menšiny, v ktorom sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v danej škole alebo školskom zariadení. Nakoľko vnútorná pedagogická dokumentácia slúži najmä na interné účely konkrétnej školy a školského zariadenia, jej dvojjazyčné vedenie v súčasnosti nadbytočným spôsobom zaťažuje prácu pedagogických zamestnancov, ktorí by svoj daný čas mohli účelnejšie využiť na prácu s deťmi a žiakmi daného zariadenia.
Keďže niektoré dokumenty pedagogickej dokumentácie alebo vnútornej pedagogickej dokumentácie sa vedú na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ministerstvo školstva ukladá povinnosť schváliť a zverejniť dvojjazyčné vzory tlačív pre vedenie takejto pedagogickej dokumentácie v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, a povinnosť schváliť aj zverejniť vzory tlačív v jazyku príslušnej národnostnej menšiny na vedenie takejto vnútornej pedagogickej dokumentácie v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
ČI. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 35/2011 Z. z. a zákona č. 204/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 3 sa za slová "národnostnej menšiny" vkladá čiarka a slová "ak osobitný predpis neustanoví inak" a sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie:
Aby bolo možné viesť vnútornú pedagogickú dokumentáciu v jazyku národnostnej menšiny, je nevyhnutné zabezpečiť súlad so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnosti explicitne ustanovuje povinnosť dvojjazyčného vedenia pedagogickej dokumentácie v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem za faktické otázky. Moc dlho nebudem k tomu hovoriť. Súhlasím s pánom Čaplovičom, s tým, čo povedal. Samozrejme, politika tam nepatrí, ja som o tom vôbec nerozprával, ale sme už druhýkrát predložili my tú olympijskú rentu a to je druhý iný zákon. Je to podľa mňa štandardnejší zákon, ktorý sa týka len olympijských športov a olympionikov a olympijských víťazov. Čiže tam by sme odbremenili tieto možnosti, či v tom zahrnutý má byť alebo nemá byť šach, majster Európy, majster sveta. Ten zákon, čo sa týka olympijskej renty, je vo svete štandardný. Majú ho Ukrajinci, Maďari, Rusi, Poliaci, Rumuni. Myslím si, že je tu z čoho sa odraziť. Tento zákon je iný v niečom, to sa týka príplatku ku dôchodku. Ale ja si stále myslím, že bezúhonnosť tam musí byť v každom prípade.

A nehovorte mi o tom dopingu a tak ďalej, odobratí medaily. Ale niekto môže byť trestaný za to, musím povedať vulgárne, že robí trénera a znásilní svoju žiačku, potom odsedí si v base dva-tri roky. A potom takýto človek bude dostávať tento príplatok za to, že bol špičkový športovec? Špičkový športovec musí byť vzorom ako tréner aj ako športovec.
Stretávame sa s týmito viac-menej udalosťami, ktoré sú vo svete a môžu byť aj na Slovensku. A ja neviem, na Slovensku či vôbec sú, možno aj sú alebo možno aj nie sú. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážení predkladatelia, vážená Národná rada, k tomuto návrhu zákona už som viackrát vystúpil pri prvom čítaní, ale dovoľte mi niektoré veci zopakovať a potom by som predniesol pozmeňujúce návrhy, ktoré mienim k tomuto zákonu predložiť.

Pozeral som všade, kde som získal informácie o štandardných odmeňovaniach športovcov olympijských víťazov, s takýmto zákonom som sa nestretol. Asi s tým budete súhlasiť, lebo neexistuje, aby dostávali športovci nejaký vyrovnávajúci príspevok k svojim zarobeným, ťažko zarobeným peniazom čiže k základom dôchodku.

Chýbajú mi tu dve veci, ktoré som už tiež povedal.

A dovolím si povedať ešte jednu vec, aby som na ňu nezabudol, si hovoril, áno, oddelili ste to, na čo som poukazoval, ale olympijský víťaz a majster sveta rovná sa jedna ku jednej, čo je, myslím si, obrovská diferencia. Ale je to na úsmev, pretože športovci tí, ktorí fakt vedia, čo znamená šport, čo znamená olympiáda, čo znamenajú majstrovstvá sveta, vedia to posúdiť.
Ale dovoľte mi povedať, ste už tam zaradili aj majstrov Európy, strieborných medailistov z majstrovstiev sveta a bronzových medailistov z majstrovstiev sveta, ale na to, na čo som už minule poukazoval, zabudli ste, a to, že v roku 1980, a o tom bude môj pozmeňujúci návrh, bola olympiáda v Moskve, ktorá nebola úplná, neboli tam športovci mnohí zahraniční (Ale v roku 1984 do Los Angeles nešli socialistické štáty na túto olympiádu.), kde vy nepočítate s tými, ktorí tam boli a získali umiestnenia, tam išli nie z vlastnej vôle, ale z vôle socialistického režimu.

Dovoľte mi, aby som k tomu povedal pár slov. Boli to Hry priateľstva (Družba 84), ktoré sa uskutočnili v bývalých štátoch Zväzu sovietskych socialistických republík a neskôr v iných socialistických štátoch a ktoré mali plne nahrádzať olympijské hry v Los Angeles. Uvedené podujatia pre štáty bývalého socialistického bloku nahrádzali letné olympijské hry, na ktorých boli reprezentanti dotknutých krajín. A hovorím o letných olympijských hrách, lebo pri zimných olympijských hrách táto truc metóda nebola, čiže jedná sa o letné jedny hry z roku 1980 letné a druhé hry z roku 1984, ktorých reprezentanti dotknutých krajín z politických dôvodov sa nezúčastnili. Hry priateľstva (Družba 84) tromfli vtedy olympiádu na počet rekordov, bolo to v pomere 48 ku 11. Čiže zo socialistického tábora vtedy tí športovci získali 48 svetových rekordov oproti 11 svetovým rekordom, ktoré boli na olympiáde v Los Angeles. Vo vzpieraní napríklad Slovák Miloš Čiernik tam bol tretí vo vzpieraní vo váhovej kategórii do sto kilogramov a dosiahol rovnaký výkon ako vtedy v LA zlatý Nemec Milser. Športovci z Česko-Slovenska získali na uvedených hrách spolu už spomínaných 48 medailí, boli z toho 2 zlaté, 18 strieborných a 28 bronzových. Tak viac ako 60 výkonov dosiahnutých v rôznych športoch na hrách Družba 84 by stačilo na získanie medailí na olympiáde v Los Angeles v roku 1984. Bývalý zápasník Anatolij Kolesov povedal, zahynula tým celá jedna generácia. Áno, zahynula tým generácia Bugára, Kratochvílovej, Fibingerovej. Možnože niektorí si na týchto športovcov pamätáte. A toto v česko-slovenských športovcoch v roku 1984 zanechalo tvrdú ranu, najmä pre atlétov, ktorí skôr v Helsinkách (v roku 1983) na majstrovstvách sveta v atletike získali 9 medailí (4 zlaté, 3 strieborné a 2 bronzové medaily). V Los Angeles v roku 1984 teda sa očakával opakovaný triumf, a to nielen svetových šampiónov Jarmily Kratochvílovej, Fibingerovej a Bugára, lebo vrcholnú formu vtedy mali aj cyklisti, hádzanári, veslári aj vzpierači, zápasníci. Nakoniec žiadny z olympijských víťazov v Los Angeles v roku 1984 nepredviedol lepší výkon než táto trojica (uvedené v denníku Pravda v roku 2009).

Tu by sa dali otvárať ďalšie veci, ale nechcem týmto zdržiavať, ale navrhujem na posúdenie pozmeňujúci návrh, podmienku nároku na uvedený príspevok rozšíriť o podmienku bezúhonnosti fyzickej osoby, pretože tí majú dostať tento príspevok k dôchodku. Dôchodok musí dostať každý podľa toho, čo odpracoval. Ale toto je príspevok k dôchodku. A tu by bola požadovaná bezúhonnosť, bezúhonnosť v tom smere, že z týchto športovcov je viacero trénerov, ktorí sa zaoberajú mládežou a tak ďalej, na druhej strane sú tam dopingové prečiny, ktoré neriešite. A preto túto podmienku považujem za dôležitú. Keď som tento pozmeňujúci návrh uvádzal na výbore s tým, že príde k tomuto, odznela pripomienka, že príspevok sa predsa bude vyplácať k dôchodku a dôchodok sa musí priznať každému, kto splnil podmienky pre jeho priznanie. Sú to dve nesúvisiace veci, pretože dôchodkové nároky upravuje osobitný predpis, aby som bol presný, tak sú dva predpisy na to. Z nich jeden je všeobecný zákon o sociálnom poistení a druhý je osobitný zákon pre policajtov a vojakov. Nárok na tento príspevok športovému reprezentantovi bude upravovať iný samostatný zákon, v ktorom majú byť podmienky určené bez ohľadu na podmienky nároku pre dôchodky. Dotyčná osoba ak spĺňa podmienky pre priznanie dôchodku a ak si oň požiada, tak tento jej bude priznaný, to je nespochybniteľné, ale ak napríklad nesplní podmienku bezúhonnosti, tak príplatok jej nebude môcť byť priznaný. Tieto dve veci spolu nesúvisia. Takže nevidím problém, aby sme podmienky nároku na tento osobitný príspevok rozšírili aj o to, že budeme vyžadovať bezúhonnosť tohto človeka, ktorý ho má dostať.

V tejto súvislosti som chcel upozorniť aj na to, že ak sa má príspevok každému športovcovi priznať až po dosiahnutí dôchodkového veku, čiže teraz je to vek 62 rokov, treba preto túto skutočnosť v návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi aj uviesť, a to v § 2 ods. 1 písm. e) doplnením slov „podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s odkazom na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a znení v neskorších predpisov".

Nechcem sa ďalej k tomuto vyjadrovať, lebo podľa môjho názoru to je jeden svetový unikát, ktorý nikde v žiadnej krajine neexistuje, len bude existovať na Slovensku. Ako ste hovorili, vy ste predložili tento zákon, odvolávate sa na pána ministra Kažimíra, že vám na to povolil ešte ďalšie finančné prostriedky. Vy ste mali s týmto rátať. To v niektorých zákonoch, dovoľte mi spomenúť z nich asi ten, čo predkladá pán Kadúc a pán Kaník, už nebude platiť, lebo vy ste ho s tým predbehli vo vašom pozmeňujúcom návrhu, čo ste teraz prečítali. Dovoľte mi opýtať sa, či Zdeno Cíger, je v tom zozname, na základe ktorého by dostal za to, že bol druhý na majstrovstvách sveta v hokeji, tento príspevok, ten príspevok dostane. Asi ho nedostane, lebo je to tu napísané, ale to je od teba, prepáč, čítam len to, čo už asi nepredložíte, lebo taký istý návrh je predložený. A chcem sa spýtať, neplatili doma dôchodok, dostanú základný dôchodok nejaký a k tomu ešte my im dáme tých 700 eur? Myslím si, že toto v týchto veciach je úplne zlé.
Ale nechcem sa venovať tomu, čo vy asi prednesiete, dovoľte mi povedať ešte jednu vec. Napríklad šachisti vôbec nie sú sem zahrnutí a povedali ste, že to má byť v tých športoch, ktoré zastrešuje Svetová olympijská federácia. (Reakcia z pléna.) Šachová olympiáda tiež existuje, pokiaľ dobre viem. A zastrešuje ju Medzinárodný olympijský výbor (Reakcie z pléna.) Je uznaným olympijským športom, že. (Reakcie z pléna.) Dobre, dobre, však k tomu nebudem ja teraz diskutovať.
Dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme.

K návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča a Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1410), podávam nasledujúci pozmeňujúci návrh.
Po prvé. V § 1 sa za slová „deaflympijských hrách" vkladá čiarka a slová „Hrách priateľstva (Družba 84), ktoré sa uskutočnili v bývalých štátoch Zväzu sovietskych socialistických republík a ďalších ôsmich štátoch v roku 1984,“.
Odôvodnenie. Navrhujem, aby sa predmet úpravy zákona rozšíril aj o poskytovanie príspevku športovým reprezentantom, ktorí sa zúčastnili Hier priateľstva (Družba 84). Ostatné som k tomu povedal.
Po druhé. V § 2 ods. 1 sa vkladá nové písmeno e), ktoré znie, a to je tá bezúhonnosť: „e) je bezúhonná,". Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a g).
Po tretie. V § 2 sa dopĺňa sa nový odsek 4, ktorý znie: „Na účely tohto zákona sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ak sa na neho nehľadí, ako keby nebol odsúdený."
Odôvodnenie. Navrhuje sa rozšíriť podmienky nároku na príspevok o bezúhonnosť fyzickej osoby, ktorá si uplatňuje nárok na príspevok, a súčasne sa definuje bezúhonnosť na účely tohto zákona.

To je jeden pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka práve tých šachistov, ktorý predkladáme spolu s pani Žitňanskou o príspevku, nebudem sa opakovať.

Návrh zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1410), sa mení takto:

Po prvé. § 1 sa slová „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy" nahrádzajú slovami „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, šachovej olympiáde, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy“.
Po druhé. V § 2 ods. 1 písm. a) 1. bode sa slová „na olympijských hrách, paralympijských hrách alebo deaflympijských hrách" nahrádzajú slovami „na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách alebo šachovej olympiáde".
Po tretie. V § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa slová „Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách alebo Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách" nahrádzajú slovami „Medzinárodným olympijským výborom na olympijských hrách, Medzinárodným paralympijským výborom na paralympijských hrách, Medzinárodným výborom športu pre nepočujúcich na deaflympijských hrách alebo Svetovou šachovou federáciou (FIDE) na šachovej olympiáde“.

Odôvodnenie.

Spresňuje sa okrem olympiády (letnej a zimnej), paralympiády, deaflympiády i pojem šachová olympiáda, ktorá sa historicky vyvinula podobne ako zimné olympijské hry od roku 1924. FIDE je členom Asociácie medzinárodných športových federácií (ARISF), uznanej Medzinárodným olympijským výborom.

Premietnutie šachu do národnej legislatívy súčasne napĺňa písomné vyhlásenie (rezolúciu) Európskeho parlamentu (EP) z 30. 11. 2011 pod číslom 0050/2011, ktoré adresoval EP Európskej komisii a členským štátom EÚ (vrátane Slovenskej republiky).
Toto je tento pozmeňujúci návrh, ešte ti ho podám. (Podanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.)
Vážení priatelia, preto hovorím, že nebudem hlasovať proti tomuto zákonu, lebo uškodil by som inak tým napríklad pánovi Zacharovi, ktorý má možno nízky dôchodok a nedostal by tak tento príspevok, ak by sa ho dožil, ale myslím si, že toto je absolútne nesystémové riešenie, ktoré nikde vo svete nie je, bude rarita, ako dlho bude na Slovensku, neviem. A potom ho môžeme rozšíriť a môžu aj skanderáci dostať odmenu za účasť, boli majstri sveta v 220 disciplínach. Takže som veľmi rád, že som to mohol povedať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, neviem s tebou súhlasiť v tom prvom bode, samozrejme, keď hovoríš o tom, že sa idú školy spájať alebo nespájať alebo radšej zrušiť. Prosím ťa, keď si vieš predstaviť, keď v malej obci zrušia školu, zrušia kostol a krčmu, tá obec prestane fungovať.

Ale vrátim sa k podstate veci v tom smere, ak zrušíš málotriedky, nebude to fungovať, lebo bude tam tak málo detí, v úvodzovkách povedané, tak nebude žiadna kultúra zabezpečená, bude vyľudňovanie obcí, lebo ľudia sa odsťahujú tam, kde sú veľké školy, možnože sa potom nenasťahujú do malých obcí, pričom chceme ich mať v malých obciach. Prečo by sa každý mal sťahovať do veľkomesta alebo do veľkých obcí a neostať niekde na vidieku?

A hovorili ste o socializácii. Sú tu aj iné formy, to si nespomínal, napríklad kluby, krúžky a, samozrejme, šport. Tam je možnosť socializácie týchto detí, keď vyjdú z málotriedok.

Ale povedzme si ešte vec. Áno, ja som povedal, že nie je systémové to, čo sa teraz rieši, spájanie týchto tried, súhlasím s tým. Treba nájsť ten systém, ktorý by mal fungovať a dlhodobo fungovať, a nie meniť vždycky tento zákon č. 245/2008 Z. z.

Ale chcel som povedať len to, že priorita tohto celého je, a tu súhlasím s pánom Petrákom, s tým, čo povedal, že jednoducho aj obce vnášajú veľké finančné prostriedky do týchto škôl, aby školy fungovali, ostali a boli činné.

A dovoľte mi povedať ešte jednu poznámku. Nie je jednoduché zrušiť všade málotriedky, pretože väčšina málotriedok a malých škôl bola zrekonštruovaných z financií Európskej únie. A tam platí päťročná lehota, že musia existovať za tým účelom, za akým účelom dostali finančné prostriedky. Ak by sme ich teraz zrušili možno, som presvedčený o tom, že štát by mal tieto peniaze vrátiť Európskej únii. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja som nehovoril o žiadnych typoch škôl, či to sú súkromné, cirkevné alebo štátne. Ja som povedal, že ide o nedemokratický spôsob, ktorý už tu bol pred rokom 1989. Bol tu aj za éry pána Mečiara, keď ten spôsob nebol dobrý. Hovoril som o tejto jednej veci.

Na druhej strane si nemyslím, že je to dobré. Ale môžeme sa k tomu vrátiť. Nebudem sa brániť tomu v druhom čítaní. Ktorý je najlepší model voľby riaditeľa školy? Jednofarebnosť niekde, kde vy hovoríte, že budú v zastupiteľstvách a tak ďalej, čiže vidím v tom, politické možnosti, politické nominácie namiesto riaditeľov škôl a ostatných inštitúcií, kde platí tento zákon. Ďakujem.