Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za umožnenie tejto malej výmeny, veľmi si to vážim. Vďaka teda nejakej súhre okolností tu môžem dnes vystúpiť, keď bol tento bod na programe, tak som bola chorá, nemohla som tu byť, čo ma dosť mrzelo, ale teda vďaka obštrukcii parlamentu pánom Hlinom paradoxne som teraz mohla vystúpiť, za čo som teda veľmi vďačná.
Ja nebudem kritizovať pána ministra, dopredu to hovorím, možno také malé odporúčania, o ktorých som si istá, že on vie o nich, aj si je vedomý, a teda ja ho budem poväčšine chváliť. Možno sa to nenosí, ale tak to cítim, budem hovoriť o rozvojovej pomoci, o našej oficiálnej rozvojovej pomoci, je to moja taká srdcovka, čiže budem sa to snažiť tak zhrnúť, lebo si myslím, že bolo o tom celkom málo povedané. V správe je tomu venovaná istá časť, je tam asi štvrť strany tomu venované alebo pol strany, nie som si celkom istá, a sú tam veci, ktoré ma zaujali. Zaujali ma veci, ktoré sú v strednodobej stratégii, ktorá bola 15. januára, tuším, schválená, tento rok, na ďalšie štyri roky.
Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to pre vás, čo tu sedíte, možno, kto počúva doma, zhrnúť tú rozvojovú pomoc, pretože som na to, myslím si, že právom hrdá, ako Slovensko rozvojovú pomoc poskytuje a ako napriek tomu, s akými problémami sa boríme doma, vieme pomáhať takým ďalekým krajinám ako v subsaharskej Afrike alebo v Ázii, alebo v Latinskej Amerike.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k tejto stati. O to viac som rada, že tu môžem stáť, že mali sme v podstate minulý rok desať rokov od oficiálnej rozvojovej pomoci, teda od začiatku oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje. Počas tých desať rokov bolo takmer v 20 krajinách implementovaných viac ako 400 projektov v celkej hodnote asi 40 mil. euro. Pri tejto významnej príležitosti sa uskutočnila v októbri minulého roku aj medzinárodná konferencia, ktorú organizovala nadácia Pontis, bola na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pod jeho záštitou.
Cieľom bolo stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Za tú chvíľočku, čo som tam mohla byť, som nadobudla veľmi taký dobrý dojem. Boli tam mnohí odborníci, významné osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia a spolu hľadali vlastne možnosti využitia inovatívnych myšlienok, nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu s dôrazom na formulovanie nových výziev a príležitostí pre predsedníctvo v Slovenskej republike v Rade Európskej únie v roku 2016.
Za všetkých zúčastnených spomeniem aspoň ministerku zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky Aminu C. Mohamed, ktorá prišla na Slovensko mesiac po tom, čo sa v Nairobi odohral krvavý teroristický útok v nákupnom centre Westgate, určite si na to všetci spomínate, pri ktorom zomrelo 64 civilistov a 6 vojakov. Osobne ocenila našu rozvojovú pomoc, pretože, ako viete, máme tam, teda táto pomoc tam má dlhú históriu. Spomenula množstvo projektov, ktoré tam máme. Spomenula, aké sú dôležité pre jej miestnych ľudí, pre ich myslenie, ako ich posúva vlastne táto pomoc ďalej. A spomenula napríklad aj susediaci Južný Sudán, ako sa snaží aj samotná Keňa pomôcť Južnému Sudánu. Takže bol to taký celkom emotívny zážitok.
Ďalej by som sa chcela v mojom príspevku venovať, trošku tak bližšie popísať vlastne, čo to tá oficiálna rozvojová pomoc je. Možno pre tých, ktorí sa nezaoberajú tak tou témou, mnohé veci som sa dozvedela pri štúdiu týchto faktov aj ja, čiže dovoľte mi čo-to povedať. Tá pomoc sa delí na mnohostrannú rozvojovú pomoc a bilaterálnu rozvojovú pomoc. Tá mnohostranná pomoc predstavuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, príspevky medzinárodným organizáciám. Umožňuje, čo je výhodou teda, že umožňuje spájanie fondov darcov na realizáciu programov väčšieho rozsahu.
Slovensko má povinnosť prispieť určitým objemom financií, a vyplýva to z medzinárodných dohôd, ktoré sme uzavreli, a nemá veľkú možnosť ovplyvňovať smerovanie a opodstatnenosť tejto pomoci, čiže nemá možnosť sa ani nejako viac zviditeľniť. Však aj táto mnohostranná rozvojová pomoc je, samozrejme, dôležitá. Realizuje sa prakticky príspevkami do medzinárodných organizácií, do rozpočtov napríklad Európskej únie, do Európskeho rozvojového fondu, do Agentúry OSN, Svetovej banky a iných.
Multilaterálna starostlivosť predstavovala až 77 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenskom, pričom najväčší podiel tvorili príspevky do rozpočtu EÚ, bolo to až 36,3 mil. eur, a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu 5,4 mil. eur a iné príspevky tvorili asi 9 % z celkových výdavkov.
Oveľa podľa mňa účinnejšia je dvojstranná rozvojová pomoc, to znamená to, že je nasmerovaná konkrétne určitým krajinám na základe realizácie určitých projektov. Predstavuje napríklad príspevky na humanitárnu pomoc, humanitárne projekty, vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín či financovanie konkrétnych projektov rozvojového vzdelávania na školách na Slovensku alebo aktivity verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci a tak ďalej. Veľkou výhodou teda je okrem tej základnej, a síce pomoci tým najbiednejším, ktorí to v podstate najviac potrebujú, je okrem iného v tom, že sa prehlbujú vzťahy Slovenska s inými krajinami a zviditeľňuje Slovensko vo svete.
Celková táto bilaterálna rozvojová pomoc teda vrátane humanitárnej pomoci, mikrograntov, štipendií, misií a iných tvorila v roku 2012 13,8 mil., čo bolo len 23 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenska. V roku 2012 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v rámci programu SlovakAid a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podporilo rozvojové projekty realizované v rozvojových krajinách za viac ako 5 mil. euro. 44 % išlo do Afriky, 18 % do krajín Východného partnerstva, 15 % na západný Balkán a 10 % do iných krajín.
Z hľadiska sektorového zamerania sa naša krajina najviac venovala pomoci v oblasti vzdelávania (25 %) a zdravotníctva (18 %), čo si myslím, že sú naše priority a sú to oblasti, kde vieme veľmi dobre túto pomoc poskytovať s dlhoročnými skúsenosťami. Do spoločnosti sme venovali 13 %, nasledovalo budovanie demokratických inštitúcií 11 %, podpora pôdohospodárstva a potravinovej bezpečnosti 9 %, ochrana životného prostredia 6 %, sociálna infraštruktúra, služby, humanitárna pomoc, infraštruktúra, každá okolo 3 %, a vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 2 %.
Čo je zaujímavé, že až 65, skoro 66 % prostriedkov určených na realizáciu rozvojových projektov získali mimovládne organizácie, výrazne poklesla podpora pre podnikateľské subjekty len na 6,4 % a takmer dvojnásobne stúpol podiel realizátorov z akademického sektora 18,14 %. To sa prejavilo nepochybne aj vo vedúcom postavení podpory vzdelávania.
V rámci rozvojovej spolupráce sme v roku 2012 podporili Keňu, Afganistan, Južný Sudán ako programové krajiny, t. j. krajiny s dlhodobejšími cieľmi a väčšími možnosťami pre podporu.
V rámci technickej pomoci, to znamená využívanie transformačnej skúsenosti Slovenska z reforiem a integračných procesov, bol podporený región západného Balkánu, krajiny Východného partnerstva Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny južného susedstva (Tunisko a Egypt).
Veľmi oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa zaviazalo aj v tejto správe na rok 2014, že bude pokračovať v poskytovaní praktickej pomoci partnerom, odovzdávanie vlastných skúseností s transformáciou, reformami a integráciou prostredníctvom inštrumentária tejto oficiálnej rozvojovej pomoci.
Možno si kladiete otázku, tak ako väčšina občanov, prečo by Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc, keď sami máme dosť problémov, sú oblasti, kde ľudia možno žijú v podmienkach veľmi podobných podmienkam slumov v rozvojových krajinách. Tak je to okrem iného aj preto, že sme sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a preto, že až od roku 2000 sa Slovensko zaradilo k najvyspelejším štátom sveta.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že svet je vzájomne prepojený, nemôžte hovoriť o vzájomných vplyvoch spôsobu života, a teda činnosti v rozvojových krajinách a našej krajiny, a teda problémy vo vzdialenejších častiach sveta, napríklad následky klimatických zmien, bezpečnosti vo svete, migrácie, sa, samozrejme, týkajú nás všetkých, a teda záujem je nás všetkých, aby táto situácia bola lepšia aj tam, dotknem sa teda aj zdravotných problémov, ktoré môžu vplyvom teda šírenia sa rôznych ochorení z rozvojových krajín prísť aj ku nám.
Naším záujmom by mala byť, samozrejme, aj udržateľnosť stavu životného prostredia, ktorú spomínal môj kolega pán Huba, zároveň je aj siedmym miléniovým rozvojovým cieľom a spolu s ôsmym miléniovým rozvojovým cieľom, ktorým je budovanie svetového partnerstva pre rozvoj, zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce a podpory rozvojových a rozvinutých krajín. Možno niektorí vidíte, že miléniové rozvojové ciele boli stanovené do roku 2015 a už vieme, že ani zďaleka nebudú splnené. Priebežne sa robili prvé také hodnotenia po určitých obdobiach a nikdy teda nedosahovali tie ciele, ktoré si stanovili, ale budú stanovené nové stratégie a rok 2015 bude s vysokou pravdepodobnosťou európskym rokom rozvoja.
Prečo teda pomáhať? Veľmi krátko vám poviem len čísla, ktoré možno ste nevedeli. Viac ako miliarda ľudí v rozvojovom svete nemá stále prístup k zdravotnej starostlivosti, trpí hladom, na druhej strane zasiahla svet pandémia obezity a v rozvinutých krajinách je jedným z hlavných podstatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb, metabolických chorôb či ochorení pohybového aparátu. Čiže na jednej strane obrovské náklady vynakladané na liečbu týchto chorôb, na boj s následkami, ktoré sú vlastne aj následkom obezity, a na druhej strane pomerne vysoké finančné čiastky na boj s chudobou, najčastejšie napríklad u nás sa protestuje v súčasnosti, sú veľmi silné antivakcinačné aktivity, v treťom svete deti umierajú na očkovaním preventabilné ochorenie pre nízku zaočkovanosť.
Hlavnými zdravotnými problémami rozvojových krajín je podvýživa, malária, HIV, AIDS a tuberkulóza, ktorou dnes trpí až tretina svetovej populácie, čiže viac ako 3 mld. ľudí. Najviac ohrozené sú, samozrejme, ženy a deti a na základe týchto problémov boli zadefinované aj ďalšie miléniové rozvojové ciele, z ktorých má každý osobitné podciele a konkrétne plány ich plnenia.
Svet sa zaviazal, že odstráni extrémnu chudobu a hlad, bude sa snažiť o dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti, bude sa snažiť znížiť detskú úmrtnosť, ktorá vlastne najlepšie odráža kvalitu zdravotnej starostlivosti, špeciálne teda úmrtnosť detí do jedného roka, zlepší zdravie matiek. A šiestym miléniovým rozvojovým cieľom je bojovať s HIV, AIDS, maláriou a ďalšími chorobami.
Máme veľkú morálnu povinnosť voči ľuďom v núdzi a slovenskí občania chcú, aj rôznym spôsobom rozvojovým krajinám pomáhajú. Bol taký výskum, ktorý robil Eurobarometer o rozvojovej pomoci z roku 2012, a tí sa pýtali ľudí, čo si myslia o rozvojovej pomoci. Až 8 z 10 opýtaných odpovedalo, že si myslí, že je veľmi dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. Napríklad vám poviem, vo verejných zbierkach darovali ľudia v rokoch 2012 až 2013 viac ako 860-tisíc euro, bol to 18. ročník verejnej zbierky Dobrá novina na projekty v Afrike, a viac 100-tisíc euro v 7. ročníku verejnej zbierky Tehlička pre Južný Sudán. Alebo viac ako 63-tisíc euro vo verejnej zbierke UNICEF Týždeň modrého gombíka 2013 pre Ugandu a, samozrejme, mnohé ďalšie zbierky. Sú to úžasné čísla konkrétnej finančnej pomoci bežných ľudí, ktorí cítia spolupatričnosť s tými najslabšími a s tými najzraniteľnejšími.
O ochote mnohých ľudí osobne sa vydať do krajín tretieho sveta a prispieť malou kvapkou v mori vážnych existenčných problémov sa treba zmieniť osobitne. V súčasnej dobe nájdete šikovných slovenských poľnohospodárov, učiteľov, sociálnych a komunitných pracovníkov či lekárov v každom chudobnom kúte sveta, myslím si, že im patrí veľká vďaka, obdiv, tak ako aj ich rodinám, ktoré ich doma čakajú a podporujú.
Vrátim sa teda k tým našim medzinárodným záväzkom v rámci štátov Európskej únie na poskytovanie rozvojovej pomoci. Staré členské štáty Európskej únie by mali do roku 2015 dosiahnuť úroveň pomoci rozvojovému svetu 0,7 % hrubého národného dôchodku, nové členské štáty, kam patrí aj Slovensko, 0,33 % hrubého národného dôchodku. Slovensko sa v roku 2012 umiestnilo v rámci nových členských štátov Európskej únie na 9. mieste z 12, t. j. na rovnakom mieste ako rok pred tým. Poľsko a Lotyšsko, ktoré sa umiestnili na 18. a 12., zvýšili svoju pomoc oproti roku 2011, 5 krajín ju udržalo na rovnakej percentuálnej úrovni, patria sem Litva, ktorá je na 2. mieste, Estónsko na 6. mieste, Čechy na 4. mieste, Slovensko teda, ktoré je na 9., Slovinsko na 3. mieste, čo sa týka percent z hrubého národného dôchodku.
Negatívnym trendom v roku 2012 bola poznamenaná adresná bilaterálna pomoc, ktorá je podľa môjho názoru tá dôležitejšia, ktorá poklesla o viac ako milión eur dokopy vo všetkých krajinách. Medzinárodná komunita však poukazuje na to, že rozvojové ciele nemôžme dosiahnuť len zvyšovaním rozpočtu rozvojovej pomoci, ale aj zvyšovaním samotnej efektívnosti spolupráce a na to by som chcela teda v ďalšej časti aj poukázať. Mnohé ďalšie politiky rozvojových krajín najmä Európskej únie majú závažné pozitívne i negatívne dopady na menej rozvinuté krajiny, tieto by mohli byť eliminované zosúladením tzv. koherenciou iných nerozvojových politík na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľmi rozvojovej politiky.
Cieľom koherencie politík pre rozvoj, tzv. PCD (Policy Coherence for Development), je teda zabezpečiť to, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády, ktoré majú dopad na rozvojové krajiny. Poviem príklady. Môže ísť napríklad o obchod, financie, poľnohospodárstvo, životné prostredie, migráciu či bezpečnosť. Také paradoxy, ktoré vznikajú, sú napríklad politiky Európskej únie podporujúce masívnu produkciu biopalív v rozvojových krajinách, často však zaberajú pôdu lokálnych roľníkov, klčujú pralesy, poškodzuje sa životné prostredie. Nekoherentná je napríklad v rámci rozvojovej pomoci podpora malých poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale na druhej strane ich vystavenie konkurencii privezených lacných produktov z Európy, čo máme skúsenosť, samozrejme, aj na Slovensku. Rovnako nekoherentné je podporovať stavbu studní a zároveň produkovať zvýšené emisie CO2, ktoré majú závažné dopady najmä na krajiny subsaharskej Afriky, pretože spôsobujú redukciu zrážok, ochudobňujú ich o vodné zdroje, naposledy boli vidieť devastujúce účinky sucha pred dvomi rokmi, kedy bol v subsaharskej Afrike vyhlásený hladomor.
Ďalšou takou nekoherenciou pri zahraničnej rozvojovej politike je napríklad štipendiá pre zahraničných študentov v rozvojových krajinách, ktorí dostanú štipendium vo vyspelej krajine. Títo študenti sa nikdy nevrátia do svojej krajiny a hľadajú šťastie uplatnením inde, čo je do istej miery aj pochopiteľné, pretože často ostávajú v rozvinutej krajine a starajú sa o ďalších, teda početné rodiny ďalších členov svojej rodiny z tohto jedného príjmu. Ale nie je to teda riešenie, skutočné riešenie ich problémov.
Ďalej sú akútne krízy a humanitárna pomoc, ktoré, pomoc v takýchto prípadoch je určite zaujímavejšia, ale hasenie príčin bez hľadania koreňov pôvodu nie je trvalo udržateľné. Zodpovedná, spravodlivá obchodná a poľnohospodárska politika, neplytvanie potravinami, ich lokálna produkcia, šetrné zaobchádzanie so životným prostredím, zodpovedná spotreba a konzumné návyky, ďalej regulácia medzinárodného finančného systému, vyváženejší systém prerozdelenia bohatstva, ťažba nerastných surovín zodpovednejším spôsobom, to sú niektoré, ktoré som vymenovala, a sú to všetko témy, ktorými by sa mala zaoberať koherencia politík pre rozvoj. Jej uvedenie do praxe si vyžaduje vytvorenie inštitucionálneho rámca na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý sa s ňou bude zaoberať. Prvé lastovičky tejto teórie, ktorú som teraz spomenula, sú aj u nás.
Na úrovni Európskej únie, OECD sú snahy o odstraňovanie nekoherentnosti pri uplatňovaní vlastných politík. Definujú sa teda odporúčania jednotlivým členským štátom pre ich národné politiky, realizuje sa ich horizontálny projekt Stratégia OECD pre rozvoj, ktorej hlavnú podstatu tvorí práve koherencia politík.
Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií vydáva na dvojročnej báze správu ku koherencii politík a pre rozvoj ponúka konkrétne odporúčania pre zmenu politík, ktoré by túto koherenciu vylepšili. Samozrejme, benefit z toho budú mať najchudobnejší ľudia vo svete. V poslednej správe takejto boli rozpracované štúdie o živote konkrétnych ľudí a návrhoch na zlepšenie škodlivých opatrení, ktoré zasahujú do ich životov. Venuje sa napríklad aj stavu koherencie politík pre rozvoj v jednotlivých členských štátoch, z ktorých niektoré si vytvorili inštitucionálne systémy implementácie koherencie politík pre rozvoj, avšak ani jeden z nich nespája kombináciu politického záväzku na najvyššej politickej úrovni stratégie implementácie s jasnými politickými cieľmi, v rámci ktorých je možné merať pokrok, a ani vhodné mechanizmy koordinácie.
Ako som spomínala, už na Slovensku koherencia politík pre rozvoj existuje, je súčasťou zákona č. 617/2007 o oficiálnej rozvojovej pomoci, je u nás v začiatkoch na rozdiel od rozvojovej politiky, kde je hlavným gestorom ministerstvo zahraničných vecí. Koherencia politík pre rozvoj sa dotýka oveľa širšieho záberu aktérov, lebo aj politiky ďalších ministerstiev môžu mať dopady na rozvojové krajiny.
V rámci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí u nás existuje koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorý je aj bázou pre naštartovanie konkrétnych aktivít pre koherenciu politík pre rozvoj. Je poradným orgánom pána ministra a hlavnými úlohami sú hlavne vyššie uvedené výzvy, ktoré som spomínala. Jeho členmi sú predstavitelia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na našej rozvojovej spolupráci. Ďalšími členmi sú aj zástupcovia zahraničného výboru, platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Táto koherencia politík je aj súčasťou novej Strednodobej stratégie ODA, ktorá bola vypracovaná na roky 2014 až 2018 a bola schválená vládou nedávno. Je pomerne dobre zadefinovaná po právnej stránke, a teda v nadchádzajúcom období sa musíme sústrediť na jej uplatňovanie v praxi čo možno v najväčšej miere. Existuje kontaktný bod pre koherenciu politík, avšak je zatiaľ na ministerstve zahraničných vecí a v ďalších rezortoch takéto kontaktné body nie sú a mali by byť a mali by sa venovať koherencii politík daného rezortu s rozvojovými cieľmi.
Nie sú zatiaľ vytvorené mechanizmy na konzultácie s aktérmi v rozvojových krajinách ohľadom teda nekoherentných politík, a keďže mechanizmus implementácie v Slovensku zatiaľ nie je vytvorený, nie sú doň zapojené ani veľvyslanectvá Slovenskej republiky v rozvojových krajinách, ani Národná rada Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí má aj na základe odporúčaní, niektoré boli výsledkom tzv. Special Rewiev, realizovaného expertmi OECD a uskutočneného v roku 2011, v pláne je vlastne zintenzívniť diskusiu ohľadom tejto problematiky a ja sa tomu veľmi teším a je to teda aj na úrovni rôznych rezortov u nás. Zároveň deklaroval záujem o riešenie otázok spojených s touto témou v diskusiách na verejných odborných podujatiach.
Okrem inštitúcií verejnej správy na zosúladenie politík sa dotýka aj nás občanov, spotrebiteľov tovarov a služieb. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť 9 mld. ľudí, v súčasnosti je nás 7 mld., niečo viac ako 7 mld. Z pozície konzumentov máme možnosť prispôsobiť náš životný štýl limitom tejto planéty. Dokážeme tiež ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa rôznych politík. Môžeme spotrebovať menej a kvalitnejšie uprednostňovať lokálne a sezónne produkty priamo od slovenských pestovateľov, môžeme znížiť svoju závislosť na premiestňovaní sa autami, využívať napríklad MHD, bicykel či chôdzu, môžeme nakupovať produkty spravodlivého obchodu, test je, ktorým producentom v rozvojových krajinách zabezpečia stálosť ich príjmov, bývajú tieto potraviny špeciálne označené. Každý z nás si určite nájde spôsob, ako aktívnym prístupom môže prispieť k férovejšiemu svetu a reagovať na výzvy a potreby dneška.
Pozitívom, ale aj veľkým záväzkom je nedávny vstup Slovenska do Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tzv. Development Assistance Committee, v rámci OECD. Na jeho zasadnutí 17. septembra 2013 bolo v Paríži jednomyseľne schválené členstvo Slovenskej republike v tomto kľúčovom združení najvýznamnejších donorských krajín sveta. Išlo vlastne o také ocenenie Slovenska a jeho dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvojovej spolupráce a o zavŕšenie dlhoročného úsilia o budovanie kvalitnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Generálny tajomník OECD skonštatoval, že je obdivuhodné, že čo Slovensko dosiahlo pri tvorbe systému rozvojovej pomoci za necelých desať rokov a že môžme slúžiť ako inšpirácia pre ďalších členov OECD.
Členom sa stalo aj Česko pred nami a Poľsko po nás. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, ktorý bol založený v roku 1961, združuje tých najvplyvnejších svetových donorov vrátane Európskej únie, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom koordinácie a zlepšovania fungovania vlastných rozvojových politík.
Ministerstvo zahraničných vecí sa v svojej správe zameriava aj uvádza, že v krajinách subsaharskej Afriky na Slovensku bude sa usilovať o súčinnosť pri realizácii aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a klásť dôraz na bilaterálnu ekonomickú spoluprácu. Uvádza krajiny, ako je Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa a Nigéria. A dôležitou súčasťou pri tejto pomoci by mala byť prítomnosť slovenského veľvyslanectva v týchto krajinách.
Som rada, že v predkladanej správe je aj zmienka o dôležitosti ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po vyhodnotení plnenia miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a o tom, že Slovensko sa bude podieľať na formovaní efektívnej a aktívnej rozvojovej politiky EÚ.
V rámci strednodobej stratégie 2014 - 2018, ktorú som už niekoľkokrát spomínala, bola teda schválená v januári tohto roku, sa plánuje desať teritoriálnych priorít programovými krajinami, to znamená tými, ktoré majú dlhodobé strategické, s ktorými máme dlhodobé strategické partnerstvo, a ide do tých krajín vyšší objem financií, budú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Pre každú krajinu by mal byť zároveň vypracovaný Strategický dokument, tzv. Country Strategy Paper, ktorý je zatiaľ vypracovaný pre Keňu, pokiaľ viem. Zvláštna pozornosť by mala byť pre zložitú situáciu v krajine venovaná aj naďalej Južnému Sudánu, ktorý bol programovo krajinou predtým a pán minister vo svojej správe to teda aj spomína.
Ďalej sa bude pokračovať vysielaním dobrovoľníkov, ktoré sa podľa hodnotiaceho dokumentu platformy ukázalo ako dobrý a fungujúci mechanizmus rozvoja pomoci. Sama môžem potvrdiť, že medzi mladými ľuďmi je veľmi veľký záujem prakticky zadarmo pracovať v týchto krajinách a využiť svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudnú na vysokých, hlavne na vysokých školách.
Medzi také najdôležitejšie zmeny v rozvojovej spolupráci, ktoré sa chystajú na ďalšie obdobie, patrí zníženie počtu prioritných krajín, nastavenie programového prístupu definovaním programu bilaterálnej spolupráce a zapájaním nových aktérov, čo tiež veľmi oceňujem, vrátane podnikateľských subjektov, a počet prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím znížený z 19 na 10, s čím ja osobne nemám problém, pretože si myslím, že tá pomoc pôjde cielenejšie a adresne, keď tých krajín bude menej a budeme poznať pozadie, kde pomoc ide, a budeme vedieť sa lepšie rozhodnúť, ako pomôcť. Čiže cieľom je eliminovať fragmentáciu rozvojových intervencií a zvýšiť ich účinnosť.
Nový programový prístup strednodobej stratégie je postavený na ôsmich nosných programoch, pre ktoré sú zadefinované ciele, partnerské krajiny, sektory a nástroje využívané na dosiahnutie týchto cieľov.
Zároveň by som chcela ešte spomenúť záverom, že Slovensko bude podľa stratégie otvorené novým formám spolupráce s inými donormi. Za veľmi pozitívnu aj dôležitú považujem spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť komplementaritu a synergiu. Slovensko bude podporovať aj koordináciu, deľbu práce medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci v partnerských krajinách, spoluprácu s partnermi V4 bude presadzovať aj počas predsedníctva V4 v roku 2014 - 2015, toto považujem za veľmi zaujímavú a potrebnú hlavne pre zdieľanie skúseností v pôsobení jednotlivých krajín.
A mala som možnosť v rámci svojho pôsobenia tu v Národnej rade sa zúčastniť takého desaťdňového pobytu v Etiópii, kde sme sa stretli práve predstavitelia parlamentov krajín V4 a už na tejto úrovni sme si vlastne vymieňali skúsenosti. Boli sme priamo v teréne, videli sme projekty poľnohospodárske, veľmi dobré rozvinuté v Etiópii, ktoré mali Česi, ktorí tam pôsobili minimálne dva roky a vedeli všetky chyby, ktorých sa dopustili. Boli ochotní, otvorení spolupráci, čiže myslím si, že tadiaľto vedie cesta. Takisto sme videli niektoré zdravotnícke a vzdelávacie projekty zo Slovenska. Trošku v menšej miere sú zastúpení konkrétne v Etiópii Maďari a Poliaci, ale tí zas majú projekty v iných častiach a každý sa špecializuje na ten svoj odbor.
Záverom by som chcela zdôrazniť, že si veľmi cením snahu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí udržiavať množstvo celkových financií pre oficiálnu rozvojovú pomoc zhruba v rovnakých objemoch. Ako spomínal môj kolega pán prof. Huba, stále nedosahujeme medzinárodné záväzky, ktoré sme sa zaviazali do určitého roku dodržať, avšak celkový objem tých financií sa drží na istej úrovni, čo je v rámci toho, že bola, aj je teda celosvetová hospodárska kríza, veľmi pozitívnym signálom, ktorý vysielame do sveta. Napriek tomu, že sme tu mali, aj teda stále máme, množstvo konsolidačných opatrení, množstvo problémov, s ktorými sa boríme, stále udržiavame ten istý objem. Samozrejme, záväzok je záväzok, a pokiaľ raz dáme na papier, že sa budeme snažiť dotiahnuť sa k číslu 0,33 % hrubého národného dôchodku, mali by sme sa mu snažiť trošku približovať. Spomedzi 12 nových členských krajín EÚ podľa Rady EÚ sme sa zaradili opäť aj teraz, aj v 2011, aj v 2012, ako som už spomínala, na 9. miesto, predbehli nás Malta, Litva, Slovinsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko a Poľsko. Za nami sme nechali Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Nakoniec by som sa chcela úprimne poďakovať všetkým, ktorým nie je život v rozvojovom svete ľahostajný a prispievajú k riešeniu tejto neutešenej situácie. Osobitne by som sa chcela poďakovať platforme mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá združuje 33 organizácií, 25 má riadnych členov, 8 pozorovateľov. Tí pôsobia v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku a aktívne sa podieľajú na realizovaní našej oficiálnej rozvojovej pomoci a zastupujú šírenie informácií a globálne vzdelávanie pre rozvoj.
Chcela by som spomenúť takú zaujímavú celonárodnú, ich celonárodnú, prvú celonárodnú zbierku na verejnoprospešný účel. Zaujal ma emblém tej zbierky. Táto zbierka sa volá Ži fér a má symbol žirafy a zapájaním do nej sa každý môže vyjadriť za lepší život vo férovejšom svete. Jedna žirafa na tom obrázku je taká rozvojová (pozn. red.: správne má byť "slovenská"), ktorá je taká skormútená, so sklonenou hlavou, a hovorí, že má toho dosť, a vedľa nej je taká slovenská (pozn. red.: správne má byť "rozvojová") žirafa, ktorá pozerá na ňu a hovorí: "Tak sa podeľ."
Takže toto je taká moja výzva záverom a ďakujem, že ste si ma vypočuli až do konca.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem za vaše reakcie aj podporu, aj teda spolupredkladateľky, vystihli ste to veľmi dobre, v podstate som o tom hovorila aj ja. Trošku ma mrzí, že nikto zo SMER-u sa neozval, možno by som očakávala nejakú kritiku alebo nejaké poznámky k tomu, alebo dôvody, prečo sa to dá alebo nedá podporiť.
Ja teda na rozdiel od teba, pán poslanec Viskupič, verím, že, že poslanci SMER-u podporia túto novelu, pretože rieši zásadné veci. A pokiaľ nájdu nejaké nedostatky alebo chyby, tak verím, že sa dajú potom v druhom čítaní opraviť.
Ja sama, ak ste si všimli, som sa nezúčastňovala ani v rozprave, ani na odvolávaní pani ministerky, skôr si myslím, že, teda ako som už spomínala na začiatku, bolo by dobré, keby sama vyvodila z toho nejaké dôsledky. A jedným z tých vyvodením dôsledkov voči sama sebe by mohlo byť aj prijatie napríklad takejto novely zákona alebo navrhnutie niečoho podobného ňou, aby sa to nestalo napríklad v budúcnosti nejakému ďalšiemu ministrovi. Ona sama vlastne vyhlásila to výberové konanie 4 mesiace pred tým, ako uplynul, vypršal čas tejto licencie. Mohlo sa to stihnúť, nestihlo sa. My navrhujeme, že teraz striktne zo zákona to bude 7 mesiacov, pokiaľ bude chcieť prevádzkovateľ záchrannej zdravotnej služby sám ukončiť poskytovanie tejto starostlivosti, bude musieť 8 mesiacov pred tým požiadať o zrušenie tejto licencie, tým pádom sa všetky lehoty, sme to prepočítali podrobne, by sa to malo stihnúť. A myslím si, že takto bude tá úprava jasnejšia.
A čo je podstatné, tak zdravie nás všetkých, hocikomu z nás sa môže stať, že bude potrebovať záchranku, tak zdravie nás všetkých nebude ohrozené a bude zabezpečené na maximálnu možnú mieru a o to by nám malo všetkým ísť.
Takže ďakujem ešte raz za pozornosť.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, teda pre tých, ktorí nestihli podrobnejšie sa oboznámiť s našou novelou a zaujala ich myšlienka, ktorú som povedala na začiatku, a teda náš načrtnutý cieľ, dovoľte mi ju v takých bodoch, ktoré sme v novele a pri zmene týchto dvoch spomínaných zákonov zaviedli podrobnejšie, vám ich popísať.
V čl. I novelizujeme zákon 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Čo sa týka úpravy problematiky výberových konaní, všeobecne na všetky záchranné zdravotné služby dopĺňame lehoty, v ktorých je v závislosti od konkrétnej situácie nevyhnutné vyhlásiť výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, teda vo všeobecnosti všetky vrátane vrtuľníkových, v snahe o nepretržité poskytovanie.
Keďže takéto lehoty zatiaľ nie sú presne uvedené, konkretizujeme to, a to v dvoch prípadoch najmenej sedem mesiacov pred uplynutím doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. A po druhé sedem mesiacov pred požadovaným dňom zrušenia predchádzajúceho povolenia na žiadosť poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.
Takisto upravujeme to, čo teraz v zákone nie je prítomné, aby sa stanovila lehota najmenej sedem mesiacov pred niektorými ďalšími špecifickými situáciami, ktoré môžu nastať, a zároveň bezprostredne po vzniku nového sídla stanice záchrannej zdravotnej služby. Ďalej, po druhé, pri zrušení predchádzajúceho povolenia alebo pri zániku platnosti predchádzajúceho povolenia. Všetky tieto špecifické situácie môžu nastať za určitých okolností a sú v zákone bližšie špecifikované.
Zavádzame teda primárnu lehotu, v ktorej musí ministerstvo zdravotníctva vyhlásiť výberové konanie tak, aby sa stihlo skončiť pred vypršaním predchádzajúceho povolenia. Myslíme si, že plynulé pokračovanie obsadenia sídla záchrannej zdravotnej služby by malo byť podľa tohto nielen samozrejmosťou, čo sa, bohužiaľ, v spomínanom prípade nestalo, ale teda vyplývať aj priamo zo zákona.
V prípade zrušenia povolenia na základe žiadosti držiteľa sa musí podať žiadosť o zrušenie povolenia v osemmesačnej lehote tak, aby vlastne ministerstvo malo potom ešte tých sedem mesiacov na vyhlásenie výberového konania. A v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov v súvislosti s predloženým návrhom zákona je potrebné zvážiť v budúcnosti i doplnenie, v ktorom by bolo riešené bezodkladné obsadenie sídla v akomkoľvek prípade uvoľneného sídla, napríklad aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ako aj v prípade dočasného pozastavenia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Do úvahy by prichádzalo napríklad zastupovanie oprávnenou osobou a ustanovenia minimálneho rezervného počtu personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia jednotlivých typov ambulancií záchrannej služby, čo sa vlastne prakticky aj v súčasnosti deje, len to nie je uvedené presne v zákone a neni to jednoznačne stanovené.
Čiže pokiaľ by prišlo k takejto situácii a nie sú na to presné postupy, mohlo by dôjsť ku zlyhaniu organizácie zdravotnej záchrannej služby. Myslíme si, že týmto by sa potom dosiahla ochrana života a zdravia a prístup poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti v celom zásahovom území pre všetkých obyvateľov v Slovenskej republike v maximálnej možnej miere.
Súčasne sa platná právna úprava v záujme verejnosti a kvôli jednoznačnosti dopĺňa aj o lehotu na ukončenie výberového konania, to považujeme vlastne za kľúčové a príčinu možno aj zlyhania zabezpečenia vrtuľníkovej záchrannej služby v čase toho 12. do 16. septembra tohto roku.
Komisia, teda výberová komisia, ktorá rozhoduje o udelení nového povolenia, je povinná správu o výsledku výberového konania doručiť ministerstvu zdravotníctva v rámci päťmesačnej lehoty, ktorú zavádzame na ukončenie výberového konania, a teda ministerstvo zdravotníctva má ešte ďalšie dva mesiace na to, aby stihlo so všetkými náležitosťami, teda aj vrátane ukončenia správneho konania, vydať povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.
Do zákona ďalej pridávame zásadné ustanovenie, že v prípade zániku povolenia uplynutím 6-ročnej doby jeho platnosti sa má nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle vydať tak, aby nadobudlo právoplatnosť najneskôr v posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia, čo teraz nebolo zo zákona jednoznačne zrejmé. Doba platnosti nového povolenia súčasne musí bezprostredne nadväzovať na dobu platnosti predchádzajúceho povolenia.
Ďalej navrhujeme, aby sa na základe zákona výberové konanie okrem najmenej jedného denníka s celoštátnou pôsobnosťou vyhlasovalo aj na webovom sídle ministerstva zdravotníctva. A v záujme väčšej transparentnosti tiež navrhujeme rozšíriť minimálny počet členov komisie, a to z troch na piatich.
Zároveň si myslíme, že kritériá, ktoré musia spĺňať členovia komisie, nie sú dostatočne prísne v súčasnosti, a tak navrhujeme, aby sa vykonávacím predpisom ministerstva zdravotníctva určil rozsah požiadaviek na odbornú spôsobilosť takejto osoby, ktorá môže byť vymenovaná za člena komisie.
Ďalej sprísňujeme podmienky bezúhonnosti členov výberovej komisie, a síce tak, že člen komisie by nemal byť právoplatne odsúdený za akýkoľvek úmyselný trestný čin a nemal by to byť ani človek, komu bol vyhladený obzvlášť závažný úmyselný trestný čin alebo trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, či trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie.
Javí sa, že v súčasnosti platné kritériá a spôsob hodnotenia žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby nie sú dostatočne objektívne, preto by bolo potrebné v záujme čo najkvalitnejšieho poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a nediskriminácie ostatných žiadateľov okrem zvýšenia počtu členov komisie, ktoré navrhujeme my, zmeniť aj celý systém výberu žiadateľov tak, aby zaručoval transparentný a nediskriminačný výber a čestnú hospodársku súťaž. Nové podmienky výberového konania na prevádzkovanie záchraniek pripravujeme ako osobitnú právnu úpravu, pretože nie sme s týmto súčasným stavom spokojní.
V čl. I ďalej predkladáme v rámci zlepšenia efektívnosti a dostupnosti zdravotnej záchrannej služby zriadenie kontaktného miesta, ktoré doteraz neexistuje, a je to akési miesto v rámci nemocníc, kde pacienti v akútnom stave môžu byť privezení, a toto miesto by slúžilo na zabezpečenie komunikácie a súčinnosti s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby a podávalo by aktuálne informácie o počte voľných lôžok na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny v tej danej nemocnici a na urgentnom príjme. A bezodkladne by takisto informovalo operačné stredisko o skutočnostiach, ktoré podstatne obmedzujú poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, napríklad o závažných poruchách prevádzky.
Možno sa vám to zdá ako niečo nadbytočné, ale v praxi sa v súčasnosti stáva to, že pacient príde v akútnom stave na nejakú, do nejakej nemocnice na príjem, alebo teda na urgentný príjem a tento ho nemôže prijať. Čiže potom putuje v sanitke na ďalšie miesto. Sú to veci, ktoré sa teda v praxi bežne stávajú. Čiže myslíme si, že takéto kontaktné miesto, ktoré by malo povinnosť byť, teda stále nejaká osoba na linke a ktorá by odpovedala na otázky a aktualizovala informácie o dostupnosti zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach, by mohlo napomôcť predchádzať takýmto situáciám.
To bol v podstate tak v stručnosti zhrnutý čl. I.
V čl. II sa aj v nadväznosti na tento čl. I venuje skvalitneniu, ďalšiemu skvalitneniu poskytovania záchrannej zdravotnej služby. Spresňujeme organizáciu záchrannej zdravotnej služby, pretože súčasná právna úprava je podľa nášho názoru príliš všeobecná a nekomplexná, pričom treba popravde povedať, že väčšinu týchto nápadov sme, dali sme sa inšpirovať českým návrhom tohto zákona, teda českou úpravou.
Okrem plynulosti a nepretržitosti definujeme aj dostupnosť a efektívnosť poskytovania neodkladnej starostlivosti. Plynulosť a nepretržitosť je spomínaná pri vlastne kvalite poskytovania zdravotnej záchrannej služby, avšak neni presne zadefinovaná. Podľa nášho názoru dostupnosť má byť zabezpečená počtom a rozmiestnením sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby v závislosti od relevantných podmienok zásahového územia, a to tak, aby k miestu udalosti v rámci celého zásahového územia bola doba dojazdu ambulancie pozemnej záchrannej zdravotnej služby z najbližšieho sídla do 15 minút a aby rozmiestnenie sídiel staníc vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zabezpečilo rovnakú primeranú dobu doletu ambulancií záchrannej zdravotnej služby k miestu udalosti.
Navrhovaná doba dojazdu ambulancie záchrannej zdravotnej služby vychádza z praxe. Preštudovali sme si podrobne podľa, teda analýzu stavu záchrannej zdravotnej služby v Slovenskej republike, operačného strediska, z januára 2013 a podľa nej v roku 2012 nepresiahol priemerný čas dojazdu všetkých pozemných ambulancií záchrannej zdravotnej služby v jednotlivých krajoch 15 minút. Ale pokladáme za dôležité zakotvenie takejto istoty aj v zákone, keby sa náhodou menili počty ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú tiež zavádzame ako nový pojem do tejto novely, by mala byť zabezpečená najmä počtom a rovnomerným rozmiestnením jednotlivých typov ambulancií, a to rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotníckej pomoci, vrtuľníkovej záchrannej služby a vozidiel v rámci rýchlej lekárskej pomoci, ktoré majú vybavenie mobilnej intenzívnej jednotky.
Vysoko problematická je aj neodkladná preprava novorodencov, ktorá sa konštatuje v tejto spomínanej správe. Na nej sa do kvalifikovaného personálneho zabezpečenia a vozidiel s mobilnou intenzívnou jednotkou pre novorodencov, poukazuje teda aj táto analýza a konštatuje, že takýchto mobilných intenzívnych jednotiek máme pre celé Slovensko len päť. A neviem, či viete, ale takáto jednotka, keď prepravuje novorodenca, ktorý musí byť prepravený v inkubátore a nie je to úplne akútny stav, ale teda ten prevoz vyžaduje inkubátor, nie je potom dostupná pre tých pacientov, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu alebo pre akútnych novorodencov v ťažkom stave. Čiže tých päť jednotiek je veľmi málo.
Pôvodne sme rozmýšľali, že by sme dali do tejto novely zákona aj nejaké minimálne počty alebo nejakú snahu o to, ako regulovať počet takýchto zariadení. Uvedomujeme si, že však je to, že je to v súčasnosti nereálne pre veľmi vysokú cenu. Chceme však poukázať, že tento problém existuje a mal by byť čím skôr riešený v záujme teda starostlivosti o novorodencov a i ťažko chorých pacientov.
V súčasnosti je na Slovensku spolu 280 sídiel rýchlej zdravotníckej pomoci, z toho 7 sídiel je vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, a teda 5 tých sanitiek, ktoré sú vybavené tou mobilnou intenzívnou jednotkou.
Ďalej dopĺňame v tejto novele do zákona povinnosti operačného strediska, a to koordinovať neodkladnú prepravu vrátane určovania cieľového zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú vlastne v reáli aj robí, ale neni to povinnosť zo zákona. Myslíme si, že je to dôležitá vec, ktorá by tam mala byť uvedená.
Ďalej zabezpečiť komunikáciu medzi poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a kontaktným miestom a povinnosť vydávať inštrukcie na poskytnutie prvej pomoci.
Obdobné povinnosti sú zakotvené aj teda v spomínanej českej právnej úprave a realizujú sa aj na Slovensku, väčšina teda z nich, chýba však výslovné ustanovenie v platnom poriadku a my to považujeme za dôležité, preto sme sa rozhodli to predložiť.
Kvôli potrebám, ktoré vyplývajú z praxe, navrhujeme ďalšiu dôležitú vec, a síce zavedenie novej povinnosti poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby v prípade nevyhnutnosti vykonať zásah a neodkladnú prepravu aj bez pokynu operačného strediska. V takomto prípade musí poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, samozrejme, koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku bezodkladne nahlásiť čas výjazdu a zásah, miesto udalosti. Podobná povinnosť je aj v českej zákonnej úprave.
Stávalo sa totiž, že pokiaľ bola sanitka, ktorá išla z nejakého výjazdu, svedkom dopravnej nehody, stalo sa, že nemohla zasiahnuť, lebo nevedelo o tom operačné stredisko, a teda nebolo to určené v ich povinnostiach, čo je, čo je absurdné. Čiže to sme sa tam teda dohodli, že to tam dáme, a dúfam, že to nájde aj podporu a pochopenie u vás.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidíte, táto právna úprava sa mi, dúfam, že aj vám sa zdá racionálna, je apolitická a v podstate napráva chýb, z ktorých by sme sa mali poučiť my všetci, a myslím si, že rieši tú situáciu, ktorá nastala, a za takejto zákonnej úpravy viac takáto situácia nebude môcť nastať a výberové konania sa vyhlásia včas.
Týmto sa uchádzam o vašu podporu a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca, zároveň sa ospravedlňujem za také mierne meškanie. Som myslela, že ešte nebudem na rade, ešte bol jeden kolega predo mnou.
Takže, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladáme spolu s podpredsedníčkou Národnej rady Slovenskej republiky Erikou Jurinovou. Ako ste spomenuli, novelizujeme zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe.
Novelu sme sa rozhodli nepresunúť na ďalšiu schôdzu napriek situácii, ktorá tu vládne, napriek udalostiam, ktoré sú zjavne oveľa dôležitejšie pre stranu SMER - sociálna demokracia, ale pretože považujeme túto tému za veľmi dôležitú, rozhodli sme sa nechať ju na tejto schôdzi, a teda pevne sme verili, že ešte bude čas o nej hovoriť, pretože ju predkladáme v nadväznosti na päťdňové neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a v Trenčíne v dňoch od 12. do 16. septembra 2013, ktorého príčinou bolo oneskorené vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, a to až po zániku platnosti predchádzajúcich povolení.
Snažíme sa v tomto našom návrhu zákona ustanoviť také podmienky uskutočnenia výberového konania pre záchrannú zdravotnú službu, pri ktorých budú sídla záchraniek vrátane vrtuľníkov nepretržito obsadené. Stanovujeme presné lehoty, v ktorých sa musí uskutočniť výberové konanie. Výskyt neobsadeného sídla totiž zjavne predstavuje zvýšené riziko oneskoreného zásahu záchrannej zdravotnej služby v blízkom okolí sídla, najmä ak by v tejto oblasti súčasne došlo k viacerým udalostiam vyžadujúcim poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Ja osobne nie som zástancom odvolávania ministrov, keď dopredu vieme, ako to dopadne pri vláde a parlamentnej väčšine zloženej z jednej strany, a pri tejto príležitosti budem citovať môjho kolegu, ktorý si takisto ako ja myslí, že v každej normálnej krajine by v tejto situácii odstúpila ministerka sama. Myslíme si však, že okrem akože odvolávania ministerky je potrebné urobiť aj ďalšie kroky tak, aby sa podobná situácia vzájomnej bezpečnosti nás všetkých neopakovala.
Pani ministerka zdravotníctva sa opakovane vyjadrovala, že postupovala v súlade so zákonom. Keďže diskusia bola rozsiahla a venovali sme jej mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, nebudem sa ďalej venovať správnosti a opodstatnenosti argumentov pani ministerky či argumentom opozície.
Naša novela je odpoveďou na otázku, že ako je možné, že na Slovensku je neobsadiť sídla vrtuľníkovej záchrannej služby v bezprostrednej nadväznosti na ukončenie platnosti predchádzajúcich povolení v súlade so zákonom?
Pri tejto príležitosti sme v záujme skvalitnenia poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti v novele pridali aj ďalšie atribúty, ktoré by mala spĺňať. Okrem plynulosti a nepretržitosti, ktoré sú síce uvedené v zákone a nie sú zadefinované presne, musí byť zabezpečená aj dostupnosť a efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike, ktoré sa snažíme aj podľa vzoru zákonnej úpravy v Českej republike čo možno najpresnejšie zadefinovať.
Náš predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Náš návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne, skončila som, pani predsedajúca, a hlásim sa do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.

Ja by som sa len chcela opýtať, že kto je zodpovedný za tú netransparentnosť tohto procesu a či bude niekto zodpovedať osobne za to, že tieto peniaze budú krátené a v takejto sume?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani predsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, milí kolegovia. Ja by som sa chcela venovať len jednej časti, ktorá ma tak upútala vo vašej správe, a síce týka sa operačného programu vzdelávania pre implementáciu DRG systému, kde vo svojej správe uvádzate, citujem, že: "Z predbežnej správy auditu Európskej komisie operačného programu vzdelávanie vyplýva, že úradu bude krátených 25 % prostriedkov pridelených na projekt vzťahujúci sa k dodávateľskej zmluve uzatvorenej pre zabezpečenie realizácie projektu, čo predstavuje 1 mil. 162 tis. euro. Keďže úrad je zo zákona zriadený ako subjekt verejnej správy, takýto výpadok zdrojov na financovanie projektu DRG môže ohroziť realizáciu vládou schváleného projektu a úrad nemá možnosti nahradiť tieto finančné prostriedky bez doplnenia externých zdrojov. V prípade, že projekt nebude realizovaný v plnom rozsahu, bude nutné vrátiť všetky použité finančné prostriedky z európskeho sociálneho fondu, ktoré boli pridelené na operačný program vzdelávanie pre účely implementácie DRG systému na Slovensku."
Keďže si myslím, pani predsedníčka, že nie je to vaša chyba, že sa takéto niečo stalo, a potrebovala by som k tomu také bližšie vysvetlenie, keďže si myslím, že toto je dosť závažná vec, keďže sa môže ohroziť vlastne implementácia celého DRG systému, ktorý všetci odborníci dlhodobo, aj teda situácia v zdravotníctve si to dlhodobo vyžaduje, a očakávame, chcem sa teda opýtať, že prečo tie prostriedky budú krátené. Či máte nejakú informáciu o tom, čo bolo príčinou, keďže tu popisujete, že sa to týka zmluvy uzatvorenej na zabezpečenie realizácie projektu. A či vlastne tento výpadok už je zahrnutý, predpokladám, že asi nie, v terajšom rozpočte. A teda ako sa k tomu stavia ministerstvo financií. A teda, ako budete túto situáciu, túto vážnu situáciu podľa môjho názoru riešiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela oceniť váš príspevok, pán poslanec Blanár, poňali ste to veľmi komplexne, vyjadrili ste sa v podstate ku všetkým rečníkom, čo teda odráža váš rozhľad. S niektorými vecami súhlasím. Chcela by som sa dotknúť tých jazykových certifikátov, ako aj môj predrečník ich spomenul. Ja si nemyslím, že sú len biznisom, vzhľadom na to, že viem, ako prebiehajú tie certifikáty. Nie je možné to uplatiť, aspoň som, si myslím, vo väčšine tých, ktoré sú certifikované a uznávané ako náhrada. Nemyslím si, že je to biznis. Tie písomné testy, ktoré sa tam realizujú, sú častokrát v zalepenej obálke, vracajú sa do materskej inštitúcie, tam sú centrálne ohodnotené a vrátené späť. Čiže nie je možné podľa môjho názoru túto latku podliezť.
Ale nepáči sa mi, pán poslanec Blanár, vaše vyjadrenie ohľadne toho, že však aj z matematiky i z občianskej náuky by sa dali urobiť nejaké náhrady o uznávaní maturitnej skúšky. Viete tak ako ja, že to nie je možné. Špecifikum tohto jazykového vzdelania je práve v tom, že ide to naprieč Európou, svetom. Sú presné štandardy, ktoré sú rovnaké pre všetkých, čiže je v tom dobrá prehľadnosť podľa môjho názoru. Spomenula som ten stredoeurópsky referenčný rámec, podľa ktorého štandardov vlastne ide aj samotná maturitná skúška. Čo som nepovedala v rozprave, je to, že v podstate zachovávame možnosť uznania štátnej jazykovej skúšky, ktorej - viem z viacerých zdrojov -, ktorej úroveň je veľakrát sporná a určite nedosahuje kvality certifikátov, a túto ako náhradu maturitnej skúšky v súčasnom stave zanechávame.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky a za podporu. Pani poslankyne, poslankyni Roškovej by som chcela povedať, že nedá sa, myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov porovnávať napríklad s matematickou olympiádou alebo s inými aktivitami žiakov, ktoré sú. Je to niečo špecifické,  tieto skúšky sú veľmi náročné, sú medzinárodne uznávané podľa kritérií, ktoré som spomínala, a ak chceme zvyšovať kvalitu výučby a kvalitu stredných škôl tým, že nebudeme uznávať certifikáty, a tí žiaci, ktorí sú dobrí tak či tak, lebo tie certifikáty zvládnu, sa nám ukážu na maturite. Zdá sa mi to nie správna cesta. Skôr si myslím, že by sme ten certifikát mali uznať a započítať to hodnotenie v rámci maturitnej skúšky a mali by sme ten istý výsledok.
Takže ďakujem pekne za poznámky.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať uznávania jazykových certifikátov. Veľmi sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že si to bude musieť vypočuť ešte raz a takýto pozmeňujúci návrh na výbore podával pán poslanec Beblavý. Mala som ho pripravený aj ja a odvtedy, ako uplynul tento výbor, sa zamýšľam stále nad tým a nemôžem sa s tým nejako zmieriť, takže dovolím si to predniesť aj v pléne.
Myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrada maturitnej skúšky bola dobrá vec. Myslím si, že dokonca určitým študentom toto uznávanie mohlo pôsobiť motivačne na to, aby si takéto certifikáty urobili a mohli sa potom sústrediť na maturitné skúšky z iných predmetov. Chcem nadviazať na faktickú poznámku pani poslankyne Roškovej, ktorá hovorila o tom, že hodnotenie PISA a nekvalita vzdelávania, zlé výsledky, ktoré sme dosiahli, že je presvedčená, že to, že sa jazykové certifikáty nebudú uznávať a žiaci budú musieť povinne maturovať z jazykov a nebude im takáto náhrada uznaná, že bude vplývať na kvalitu. Nemyslím si, že tomu je tak. Skôr si myslím, že naopak. Tí študenti, ktorí absolvovali jazykové certifikáty, a tí, ktorí tie jazykové certifikáty máte, tak viete, aké je to náročné taký jazykový certifikát spraviť.
Zaoberala som sa aj pripomienkami Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Nemôžem sa s nimi stotožniť a myslím si, že veľa z týchto pripomienok sa dá vyriešiť veľmi elegantne, jednoducho, napríklad aktualizáciou zoznamu centier, licenčných centier a jazykových certifikátov, ktoré sú uznávané, napríklad na stránke ministerstva školstva.
Zvolanie mimoriadneho výboru kvôli výsledkom PISA určite podporím. Bola som aj z toho taká skormútená. Svedčí to o kvalite nášho školstva. Myslím si, že pán minister je takisto z toho smutný a bude robiť všetko preto, aby tá kvalita sa čo najviac zlepšila. Myslím si, že keby sme tie jazykové certifikáty nechali ako možnosť uznávania, že by to možno tých študentov ozaj motivovalo k tomu, aby, aby si ich robili viacej. Od roku 2009 totižto z počtu 580 študentov, ktorí si požiadali o uznanie tej maturitnej skúšky ako náhradu za svoje certifikáty, sa zvýšil počet do roku 2012 na 1 580, čo svedčí o tom, že veľa študentov si tie certifikáty robí a chce byť jazykovo zdatných a uplatniteľných na trhu práce. Dovoľte mi preto ďalej nepredlžovať túto diskusiu kvôli tomu, že už veľa bolo povedané aj v prvom čítaní, a prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 10 a 15.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15, na základe ktorých by malo dôjsť k zrušeniu jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") v dôvodovej správe k novelizačnému bodu 10 uvádza okrem iného, že v súčasnosti nie je možné kontrolovať zo strany štátu úroveň kvality inštitúcií, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, a rovnako tak nie je možné preverovať minimálnu kvalitu týchto skúšok, resp. jazykových certifikátov, ktoré sa uznávajú ako náhrada za skúšku, ako náhrada za maturitu z cudzieho jazyka. V § 89 ods. 8 je stanovená podmienka, že ako náhradu za maturitnú skúšku možno uznať len taký jazykový certifikát, ktorý bol získaný minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca (ďalej len "SERR"). Inak povedané, ako náhradu za maturitu možno uznať len taký certifikát, ktorý spĺňa požiadavky určené Spoločným európskym referenčným rámcom. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na získanie jazykového certifikátu. Rovnakú úroveň kvality, rovnaké požiadavky musí spĺňať podľa súčasne platného znenia školského zákona aj samotná maturitná skúška. Uvádza sa to ešte v súčasnosti platnej vyhláške.
Podľa § 74 ods. 6 školského zákona platí: "Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca." Samotný školský zákon teda uznáva za rovnocenné maturitnú skúšku z cudzieho jazyka s certifikátom vydaným podľa tých istých kritérií, a to požiadavky Spoločného európskeho rámca. Štát pritom sčasti zabezpečuje kvalitu inštitúcií, ktoré sú oprávnené vyučovať cudzie jazyky a nie sú školami, prostredníctvom stanovených podmienok na získanie povolenia na túto činnosť, ktorá je tzv. viazanou živnosťou. Osoba, ktorá chce vyučovať cudzie jazyky a poskytovať jazykové certifikáty, musí spĺňať odbornú spôsobilosť, ktorú garantuje štát akreditovaným vzdelávaním. Ministerstvo ďalej zdôvodňuje, že uznávanie náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl, ktorí o tom rozhodujú a že navyše nie sú kompetentní porovnať obsahy skúšok z maturity a jazykového certifikátu. Pokiaľ ide o porovnateľnosť obsahu skúšok, je potrebné zdôrazniť, že riaditelia nie sú povinní porovnávať obsah maturitnej skúšky s jazykovým certifikátom. Ich porovnateľnosť je totiž zabezpečená tým, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, a to požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Administratívnu záťaž v súvislosti so zisťovaním aktuálneho zoznamu skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, možno veľmi jednoducho odstrániť, a to napríklad uverejnením tohto zoznamu a jeho priebežným aktualizovaním na webovom sídle ministerstva. Vzhľadom k tomu, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, teda požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci, je možné porovnávať výsledky dosiahnuté na maturitných skúškach s výsledkami dosiahnutými na skúškach na získanie jazykového certifikátu. Tým pádom je možné pripočítať výsledky zo skúšok na jazykový certifikát k výsledkom z maturít na účely štatistiky. Argumenty ministerstva za zrušenie uznávania náhrady maturitnej skúšky jazykovými certifikátmi z dôvodu, že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, preto neobstoja.
Konštatujeme, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady za maturitnú skúšku z cudzieho jazyka umožňuje žiakom namiesto maturity absolvovať skúšky na získanie jazykového certifikátu, ktorý má v porovnaní s maturitou širšie využitie nielen v ďalšom vzdelávaní žiaka na štúdium na vysokej škole, ale tiež na pracovnom trhu, a to dokonca aj v zahraničí. Navyše ponechaním súčasne platného znenia školského zákona nedochádza k obmedzovaniu rovnosti šancí žiakov, ale práve naopak, ich šance sú širšie, keďže majú právo si slobodne vybrať, či vykonajú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, alebo či získajú jazykový certifikát, ktorý im túto skúšku nahradí.
Záverom si dovoľujeme citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 144/2012 z 27. 4. 2012: "Vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce." Zrušením jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak vláda ignorovala nielen požiadavky trhu práce, na ktorom majú jazykové certifikáty ďaleko širšie využitie ako maturitné skúšky z cudzieho jazyka, ale predovšetkým by tiež ignorovala narastajúci záujem samotných žiakov o získanie jazykového certifikátu ako náhrady za maturitnú skúšku, ktorý v priebehu posledných štyroch rokov stúpol takmer trojnásobne. Neuznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak bolo krokom späť, ktorý by bol v rozpore s vyhlásením, vyhláseným záujmom vlády realizovať program založený tiež na proeurópskej orientácii.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15 vládneho návrhu novely školského zákona, a tak ponechať súčasne platnú právnu úpravu umožňujúcu širšiu a najmä slobodnejšiu realizáciu práv žiakov v procese vzdelávania.
Ďakujem vám za podporu a za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja takisto tento zákon podporím. Podporili sme ho aj s členmi klubu OĽaNO aj v prvom čítaní, avšak priznám sa, že úplne v prvom momente, keď som si prečítala návrh zákona, ešte keď bol v prvom čítaní, som bola taká prekvapená z neho. Mne totižto nešlo do hlavy, ako vôbec niektorí lekári môžu takéto veci robiť. Pokiaľ ja mám skúsenosti z mne blízkemu okoliu, nezažila som takýto problém, že by, že by mali len, čo ja viem, v raňajších hodinách len tieto platené, platené, platených pacientov. Mne sa zdá absolútne scestné, keď lekár nedá, nenapíše na svoju ambulanciu oznam, že odvtedy dovtedy mám prednostných pacientov a zdá sa mi úplne až smutné, že musíme takýto zákon zavádzať, keď hovoríte, že toto ozaj problém je. Bola som z toho prekvapená, že by som, keď hovoríte aj vy, pán poslanec Novotný, že je to problém, chcela by som sa vás opýtať, že či viac sú to všeobecní lekári alebo špecialisti, či je to naprieč spektrom, lebo ja som takúto skúsenosť, priznám sa, nemala, hej, ale s tým, že sú preplnené ambulancie lekárov, že prídu tam ráno pacienti o šiestej, musia si zobrať nejaké lístočky, na rad prídu o jedenástej a sú povinní tam sedieť, toto mi príde ako úplne smutné. Nečudujem sa tým pacientom, že sú potom z toho deprimovaní, majú nedôveru k lekárom, plačú nad žalostným stavom zdravotníctva, keď takýmto spôsobom je to organizované.
Ja si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)