Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za umožnenie tejto malej výmeny, veľmi si to vážim. Vďaka teda nejakej súhre okolností tu môžem dnes vystúpiť, keď bol tento bod na programe, tak som bola chorá, nemohla som tu byť, čo ma dosť mrzelo, ale teda vďaka obštrukcii parlamentu pánom Hlinom paradoxne som teraz mohla vystúpiť, za čo som teda veľmi vďačná.
Ja nebudem kritizovať pána ministra, dopredu to hovorím, možno také malé odporúčania, o ktorých som si istá, že on vie o nich, aj si je vedomý, a teda ja ho budem poväčšine chváliť. Možno sa to nenosí, ale tak to cítim, budem hovoriť o rozvojovej pomoci, o našej oficiálnej rozvojovej pomoci, je to moja taká srdcovka, čiže budem sa to snažiť tak zhrnúť, lebo si myslím, že bolo o tom celkom málo povedané. V správe je tomu venovaná istá časť, je tam asi štvrť strany tomu venované alebo pol strany, nie som si celkom istá, a sú tam veci, ktoré ma zaujali. Zaujali ma veci, ktoré sú v strednodobej stratégii, ktorá bola 15. januára, tuším, schválená, tento rok, na ďalšie štyri roky.
Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to pre vás, čo tu sedíte, možno, kto počúva doma, zhrnúť tú rozvojovú pomoc, pretože som na to, myslím si, že právom hrdá, ako Slovensko rozvojovú pomoc poskytuje a ako napriek tomu, s akými problémami sa boríme doma, vieme pomáhať takým ďalekým krajinám ako v subsaharskej Afrike alebo v Ázii, alebo v Latinskej Amerike.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k tejto stati. O to viac som rada, že tu môžem stáť, že mali sme v podstate minulý rok desať rokov od oficiálnej rozvojovej pomoci, teda od začiatku oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje. Počas tých desať rokov bolo takmer v 20 krajinách implementovaných viac ako 400 projektov v celkej hodnote asi 40 mil. euro. Pri tejto významnej príležitosti sa uskutočnila v októbri minulého roku aj medzinárodná konferencia, ktorú organizovala nadácia Pontis, bola na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pod jeho záštitou.
Cieľom bolo stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Za tú chvíľočku, čo som tam mohla byť, som nadobudla veľmi taký dobrý dojem. Boli tam mnohí odborníci, významné osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia a spolu hľadali vlastne možnosti využitia inovatívnych myšlienok, nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu s dôrazom na formulovanie nových výziev a príležitostí pre predsedníctvo v Slovenskej republike v Rade Európskej únie v roku 2016.
Za všetkých zúčastnených spomeniem aspoň ministerku zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky Aminu C. Mohamed, ktorá prišla na Slovensko mesiac po tom, čo sa v Nairobi odohral krvavý teroristický útok v nákupnom centre Westgate, určite si na to všetci spomínate, pri ktorom zomrelo 64 civilistov a 6 vojakov. Osobne ocenila našu rozvojovú pomoc, pretože, ako viete, máme tam, teda táto pomoc tam má dlhú históriu. Spomenula množstvo projektov, ktoré tam máme. Spomenula, aké sú dôležité pre jej miestnych ľudí, pre ich myslenie, ako ich posúva vlastne táto pomoc ďalej. A spomenula napríklad aj susediaci Južný Sudán, ako sa snaží aj samotná Keňa pomôcť Južnému Sudánu. Takže bol to taký celkom emotívny zážitok.
Ďalej by som sa chcela v mojom príspevku venovať, trošku tak bližšie popísať vlastne, čo to tá oficiálna rozvojová pomoc je. Možno pre tých, ktorí sa nezaoberajú tak tou témou, mnohé veci som sa dozvedela pri štúdiu týchto faktov aj ja, čiže dovoľte mi čo-to povedať. Tá pomoc sa delí na mnohostrannú rozvojovú pomoc a bilaterálnu rozvojovú pomoc. Tá mnohostranná pomoc predstavuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, príspevky medzinárodným organizáciám. Umožňuje, čo je výhodou teda, že umožňuje spájanie fondov darcov na realizáciu programov väčšieho rozsahu.
Slovensko má povinnosť prispieť určitým objemom financií, a vyplýva to z medzinárodných dohôd, ktoré sme uzavreli, a nemá veľkú možnosť ovplyvňovať smerovanie a opodstatnenosť tejto pomoci, čiže nemá možnosť sa ani nejako viac zviditeľniť. Však aj táto mnohostranná rozvojová pomoc je, samozrejme, dôležitá. Realizuje sa prakticky príspevkami do medzinárodných organizácií, do rozpočtov napríklad Európskej únie, do Európskeho rozvojového fondu, do Agentúry OSN, Svetovej banky a iných.
Multilaterálna starostlivosť predstavovala až 77 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenskom, pričom najväčší podiel tvorili príspevky do rozpočtu EÚ, bolo to až 36,3 mil. eur, a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu 5,4 mil. eur a iné príspevky tvorili asi 9 % z celkových výdavkov.
Oveľa podľa mňa účinnejšia je dvojstranná rozvojová pomoc, to znamená to, že je nasmerovaná konkrétne určitým krajinám na základe realizácie určitých projektov. Predstavuje napríklad príspevky na humanitárnu pomoc, humanitárne projekty, vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín či financovanie konkrétnych projektov rozvojového vzdelávania na školách na Slovensku alebo aktivity verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci a tak ďalej. Veľkou výhodou teda je okrem tej základnej, a síce pomoci tým najbiednejším, ktorí to v podstate najviac potrebujú, je okrem iného v tom, že sa prehlbujú vzťahy Slovenska s inými krajinami a zviditeľňuje Slovensko vo svete.
Celková táto bilaterálna rozvojová pomoc teda vrátane humanitárnej pomoci, mikrograntov, štipendií, misií a iných tvorila v roku 2012 13,8 mil., čo bolo len 23 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenska. V roku 2012 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v rámci programu SlovakAid a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podporilo rozvojové projekty realizované v rozvojových krajinách za viac ako 5 mil. euro. 44 % išlo do Afriky, 18 % do krajín Východného partnerstva, 15 % na západný Balkán a 10 % do iných krajín.
Z hľadiska sektorového zamerania sa naša krajina najviac venovala pomoci v oblasti vzdelávania (25 %) a zdravotníctva (18 %), čo si myslím, že sú naše priority a sú to oblasti, kde vieme veľmi dobre túto pomoc poskytovať s dlhoročnými skúsenosťami. Do spoločnosti sme venovali 13 %, nasledovalo budovanie demokratických inštitúcií 11 %, podpora pôdohospodárstva a potravinovej bezpečnosti 9 %, ochrana životného prostredia 6 %, sociálna infraštruktúra, služby, humanitárna pomoc, infraštruktúra, každá okolo 3 %, a vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 2 %.
Čo je zaujímavé, že až 65, skoro 66 % prostriedkov určených na realizáciu rozvojových projektov získali mimovládne organizácie, výrazne poklesla podpora pre podnikateľské subjekty len na 6,4 % a takmer dvojnásobne stúpol podiel realizátorov z akademického sektora 18,14 %. To sa prejavilo nepochybne aj vo vedúcom postavení podpory vzdelávania.
V rámci rozvojovej spolupráce sme v roku 2012 podporili Keňu, Afganistan, Južný Sudán ako programové krajiny, t. j. krajiny s dlhodobejšími cieľmi a väčšími možnosťami pre podporu.
V rámci technickej pomoci, to znamená využívanie transformačnej skúsenosti Slovenska z reforiem a integračných procesov, bol podporený región západného Balkánu, krajiny Východného partnerstva Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny južného susedstva (Tunisko a Egypt).
Veľmi oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa zaviazalo aj v tejto správe na rok 2014, že bude pokračovať v poskytovaní praktickej pomoci partnerom, odovzdávanie vlastných skúseností s transformáciou, reformami a integráciou prostredníctvom inštrumentária tejto oficiálnej rozvojovej pomoci.
Možno si kladiete otázku, tak ako väčšina občanov, prečo by Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc, keď sami máme dosť problémov, sú oblasti, kde ľudia možno žijú v podmienkach veľmi podobných podmienkam slumov v rozvojových krajinách. Tak je to okrem iného aj preto, že sme sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a preto, že až od roku 2000 sa Slovensko zaradilo k najvyspelejším štátom sveta.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že svet je vzájomne prepojený, nemôžte hovoriť o vzájomných vplyvoch spôsobu života, a teda činnosti v rozvojových krajinách a našej krajiny, a teda problémy vo vzdialenejších častiach sveta, napríklad následky klimatických zmien, bezpečnosti vo svete, migrácie, sa, samozrejme, týkajú nás všetkých, a teda záujem je nás všetkých, aby táto situácia bola lepšia aj tam, dotknem sa teda aj zdravotných problémov, ktoré môžu vplyvom teda šírenia sa rôznych ochorení z rozvojových krajín prísť aj ku nám.
Naším záujmom by mala byť, samozrejme, aj udržateľnosť stavu životného prostredia, ktorú spomínal môj kolega pán Huba, zároveň je aj siedmym miléniovým rozvojovým cieľom a spolu s ôsmym miléniovým rozvojovým cieľom, ktorým je budovanie svetového partnerstva pre rozvoj, zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce a podpory rozvojových a rozvinutých krajín. Možno niektorí vidíte, že miléniové rozvojové ciele boli stanovené do roku 2015 a už vieme, že ani zďaleka nebudú splnené. Priebežne sa robili prvé také hodnotenia po určitých obdobiach a nikdy teda nedosahovali tie ciele, ktoré si stanovili, ale budú stanovené nové stratégie a rok 2015 bude s vysokou pravdepodobnosťou európskym rokom rozvoja.
Prečo teda pomáhať? Veľmi krátko vám poviem len čísla, ktoré možno ste nevedeli. Viac ako miliarda ľudí v rozvojovom svete nemá stále prístup k zdravotnej starostlivosti, trpí hladom, na druhej strane zasiahla svet pandémia obezity a v rozvinutých krajinách je jedným z hlavných podstatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb, metabolických chorôb či ochorení pohybového aparátu. Čiže na jednej strane obrovské náklady vynakladané na liečbu týchto chorôb, na boj s následkami, ktoré sú vlastne aj následkom obezity, a na druhej strane pomerne vysoké finančné čiastky na boj s chudobou, najčastejšie napríklad u nás sa protestuje v súčasnosti, sú veľmi silné antivakcinačné aktivity, v treťom svete deti umierajú na očkovaním preventabilné ochorenie pre nízku zaočkovanosť.
Hlavnými zdravotnými problémami rozvojových krajín je podvýživa, malária, HIV, AIDS a tuberkulóza, ktorou dnes trpí až tretina svetovej populácie, čiže viac ako 3 mld. ľudí. Najviac ohrozené sú, samozrejme, ženy a deti a na základe týchto problémov boli zadefinované aj ďalšie miléniové rozvojové ciele, z ktorých má každý osobitné podciele a konkrétne plány ich plnenia.
Svet sa zaviazal, že odstráni extrémnu chudobu a hlad, bude sa snažiť o dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti, bude sa snažiť znížiť detskú úmrtnosť, ktorá vlastne najlepšie odráža kvalitu zdravotnej starostlivosti, špeciálne teda úmrtnosť detí do jedného roka, zlepší zdravie matiek. A šiestym miléniovým rozvojovým cieľom je bojovať s HIV, AIDS, maláriou a ďalšími chorobami.
Máme veľkú morálnu povinnosť voči ľuďom v núdzi a slovenskí občania chcú, aj rôznym spôsobom rozvojovým krajinám pomáhajú. Bol taký výskum, ktorý robil Eurobarometer o rozvojovej pomoci z roku 2012, a tí sa pýtali ľudí, čo si myslia o rozvojovej pomoci. Až 8 z 10 opýtaných odpovedalo, že si myslí, že je veľmi dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. Napríklad vám poviem, vo verejných zbierkach darovali ľudia v rokoch 2012 až 2013 viac ako 860-tisíc euro, bol to 18. ročník verejnej zbierky Dobrá novina na projekty v Afrike, a viac 100-tisíc euro v 7. ročníku verejnej zbierky Tehlička pre Južný Sudán. Alebo viac ako 63-tisíc euro vo verejnej zbierke UNICEF Týždeň modrého gombíka 2013 pre Ugandu a, samozrejme, mnohé ďalšie zbierky. Sú to úžasné čísla konkrétnej finančnej pomoci bežných ľudí, ktorí cítia spolupatričnosť s tými najslabšími a s tými najzraniteľnejšími.
O ochote mnohých ľudí osobne sa vydať do krajín tretieho sveta a prispieť malou kvapkou v mori vážnych existenčných problémov sa treba zmieniť osobitne. V súčasnej dobe nájdete šikovných slovenských poľnohospodárov, učiteľov, sociálnych a komunitných pracovníkov či lekárov v každom chudobnom kúte sveta, myslím si, že im patrí veľká vďaka, obdiv, tak ako aj ich rodinám, ktoré ich doma čakajú a podporujú.
Vrátim sa teda k tým našim medzinárodným záväzkom v rámci štátov Európskej únie na poskytovanie rozvojovej pomoci. Staré členské štáty Európskej únie by mali do roku 2015 dosiahnuť úroveň pomoci rozvojovému svetu 0,7 % hrubého národného dôchodku, nové členské štáty, kam patrí aj Slovensko, 0,33 % hrubého národného dôchodku. Slovensko sa v roku 2012 umiestnilo v rámci nových členských štátov Európskej únie na 9. mieste z 12, t. j. na rovnakom mieste ako rok pred tým. Poľsko a Lotyšsko, ktoré sa umiestnili na 18. a 12., zvýšili svoju pomoc oproti roku 2011, 5 krajín ju udržalo na rovnakej percentuálnej úrovni, patria sem Litva, ktorá je na 2. mieste, Estónsko na 6. mieste, Čechy na 4. mieste, Slovensko teda, ktoré je na 9., Slovinsko na 3. mieste, čo sa týka percent z hrubého národného dôchodku.
Negatívnym trendom v roku 2012 bola poznamenaná adresná bilaterálna pomoc, ktorá je podľa môjho názoru tá dôležitejšia, ktorá poklesla o viac ako milión eur dokopy vo všetkých krajinách. Medzinárodná komunita však poukazuje na to, že rozvojové ciele nemôžme dosiahnuť len zvyšovaním rozpočtu rozvojovej pomoci, ale aj zvyšovaním samotnej efektívnosti spolupráce a na to by som chcela teda v ďalšej časti aj poukázať. Mnohé ďalšie politiky rozvojových krajín najmä Európskej únie majú závažné pozitívne i negatívne dopady na menej rozvinuté krajiny, tieto by mohli byť eliminované zosúladením tzv. koherenciou iných nerozvojových politík na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľmi rozvojovej politiky.
Cieľom koherencie politík pre rozvoj, tzv. PCD (Policy Coherence for Development), je teda zabezpečiť to, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády, ktoré majú dopad na rozvojové krajiny. Poviem príklady. Môže ísť napríklad o obchod, financie, poľnohospodárstvo, životné prostredie, migráciu či bezpečnosť. Také paradoxy, ktoré vznikajú, sú napríklad politiky Európskej únie podporujúce masívnu produkciu biopalív v rozvojových krajinách, často však zaberajú pôdu lokálnych roľníkov, klčujú pralesy, poškodzuje sa životné prostredie. Nekoherentná je napríklad v rámci rozvojovej pomoci podpora malých poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale na druhej strane ich vystavenie konkurencii privezených lacných produktov z Európy, čo máme skúsenosť, samozrejme, aj na Slovensku. Rovnako nekoherentné je podporovať stavbu studní a zároveň produkovať zvýšené emisie CO2, ktoré majú závažné dopady najmä na krajiny subsaharskej Afriky, pretože spôsobujú redukciu zrážok, ochudobňujú ich o vodné zdroje, naposledy boli vidieť devastujúce účinky sucha pred dvomi rokmi, kedy bol v subsaharskej Afrike vyhlásený hladomor.
Ďalšou takou nekoherenciou pri zahraničnej rozvojovej politike je napríklad štipendiá pre zahraničných študentov v rozvojových krajinách, ktorí dostanú štipendium vo vyspelej krajine. Títo študenti sa nikdy nevrátia do svojej krajiny a hľadajú šťastie uplatnením inde, čo je do istej miery aj pochopiteľné, pretože často ostávajú v rozvinutej krajine a starajú sa o ďalších, teda početné rodiny ďalších členov svojej rodiny z tohto jedného príjmu. Ale nie je to teda riešenie, skutočné riešenie ich problémov.
Ďalej sú akútne krízy a humanitárna pomoc, ktoré, pomoc v takýchto prípadoch je určite zaujímavejšia, ale hasenie príčin bez hľadania koreňov pôvodu nie je trvalo udržateľné. Zodpovedná, spravodlivá obchodná a poľnohospodárska politika, neplytvanie potravinami, ich lokálna produkcia, šetrné zaobchádzanie so životným prostredím, zodpovedná spotreba a konzumné návyky, ďalej regulácia medzinárodného finančného systému, vyváženejší systém prerozdelenia bohatstva, ťažba nerastných surovín zodpovednejším spôsobom, to sú niektoré, ktoré som vymenovala, a sú to všetko témy, ktorými by sa mala zaoberať koherencia politík pre rozvoj. Jej uvedenie do praxe si vyžaduje vytvorenie inštitucionálneho rámca na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý sa s ňou bude zaoberať. Prvé lastovičky tejto teórie, ktorú som teraz spomenula, sú aj u nás.
Na úrovni Európskej únie, OECD sú snahy o odstraňovanie nekoherentnosti pri uplatňovaní vlastných politík. Definujú sa teda odporúčania jednotlivým členským štátom pre ich národné politiky, realizuje sa ich horizontálny projekt Stratégia OECD pre rozvoj, ktorej hlavnú podstatu tvorí práve koherencia politík.
Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií vydáva na dvojročnej báze správu ku koherencii politík a pre rozvoj ponúka konkrétne odporúčania pre zmenu politík, ktoré by túto koherenciu vylepšili. Samozrejme, benefit z toho budú mať najchudobnejší ľudia vo svete. V poslednej správe takejto boli rozpracované štúdie o živote konkrétnych ľudí a návrhoch na zlepšenie škodlivých opatrení, ktoré zasahujú do ich životov. Venuje sa napríklad aj stavu koherencie politík pre rozvoj v jednotlivých členských štátoch, z ktorých niektoré si vytvorili inštitucionálne systémy implementácie koherencie politík pre rozvoj, avšak ani jeden z nich nespája kombináciu politického záväzku na najvyššej politickej úrovni stratégie implementácie s jasnými politickými cieľmi, v rámci ktorých je možné merať pokrok, a ani vhodné mechanizmy koordinácie.
Ako som spomínala, už na Slovensku koherencia politík pre rozvoj existuje, je súčasťou zákona č. 617/2007 o oficiálnej rozvojovej pomoci, je u nás v začiatkoch na rozdiel od rozvojovej politiky, kde je hlavným gestorom ministerstvo zahraničných vecí. Koherencia politík pre rozvoj sa dotýka oveľa širšieho záberu aktérov, lebo aj politiky ďalších ministerstiev môžu mať dopady na rozvojové krajiny.
V rámci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí u nás existuje koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorý je aj bázou pre naštartovanie konkrétnych aktivít pre koherenciu politík pre rozvoj. Je poradným orgánom pána ministra a hlavnými úlohami sú hlavne vyššie uvedené výzvy, ktoré som spomínala. Jeho členmi sú predstavitelia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na našej rozvojovej spolupráci. Ďalšími členmi sú aj zástupcovia zahraničného výboru, platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Táto koherencia politík je aj súčasťou novej Strednodobej stratégie ODA, ktorá bola vypracovaná na roky 2014 až 2018 a bola schválená vládou nedávno. Je pomerne dobre zadefinovaná po právnej stránke, a teda v nadchádzajúcom období sa musíme sústrediť na jej uplatňovanie v praxi čo možno v najväčšej miere. Existuje kontaktný bod pre koherenciu politík, avšak je zatiaľ na ministerstve zahraničných vecí a v ďalších rezortoch takéto kontaktné body nie sú a mali by byť a mali by sa venovať koherencii politík daného rezortu s rozvojovými cieľmi.
Nie sú zatiaľ vytvorené mechanizmy na konzultácie s aktérmi v rozvojových krajinách ohľadom teda nekoherentných politík, a keďže mechanizmus implementácie v Slovensku zatiaľ nie je vytvorený, nie sú doň zapojené ani veľvyslanectvá Slovenskej republiky v rozvojových krajinách, ani Národná rada Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí má aj na základe odporúčaní, niektoré boli výsledkom tzv. Special Rewiev, realizovaného expertmi OECD a uskutočneného v roku 2011, v pláne je vlastne zintenzívniť diskusiu ohľadom tejto problematiky a ja sa tomu veľmi teším a je to teda aj na úrovni rôznych rezortov u nás. Zároveň deklaroval záujem o riešenie otázok spojených s touto témou v diskusiách na verejných odborných podujatiach.
Okrem inštitúcií verejnej správy na zosúladenie politík sa dotýka aj nás občanov, spotrebiteľov tovarov a služieb. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť 9 mld. ľudí, v súčasnosti je nás 7 mld., niečo viac ako 7 mld. Z pozície konzumentov máme možnosť prispôsobiť náš životný štýl limitom tejto planéty. Dokážeme tiež ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa rôznych politík. Môžeme spotrebovať menej a kvalitnejšie uprednostňovať lokálne a sezónne produkty priamo od slovenských pestovateľov, môžeme znížiť svoju závislosť na premiestňovaní sa autami, využívať napríklad MHD, bicykel či chôdzu, môžeme nakupovať produkty spravodlivého obchodu, test je, ktorým producentom v rozvojových krajinách zabezpečia stálosť ich príjmov, bývajú tieto potraviny špeciálne označené. Každý z nás si určite nájde spôsob, ako aktívnym prístupom môže prispieť k férovejšiemu svetu a reagovať na výzvy a potreby dneška.
Pozitívom, ale aj veľkým záväzkom je nedávny vstup Slovenska do Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tzv. Development Assistance Committee, v rámci OECD. Na jeho zasadnutí 17. septembra 2013 bolo v Paríži jednomyseľne schválené členstvo Slovenskej republike v tomto kľúčovom združení najvýznamnejších donorských krajín sveta. Išlo vlastne o také ocenenie Slovenska a jeho dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvojovej spolupráce a o zavŕšenie dlhoročného úsilia o budovanie kvalitnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Generálny tajomník OECD skonštatoval, že je obdivuhodné, že čo Slovensko dosiahlo pri tvorbe systému rozvojovej pomoci za necelých desať rokov a že môžme slúžiť ako inšpirácia pre ďalších členov OECD.
Členom sa stalo aj Česko pred nami a Poľsko po nás. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, ktorý bol založený v roku 1961, združuje tých najvplyvnejších svetových donorov vrátane Európskej únie, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom koordinácie a zlepšovania fungovania vlastných rozvojových politík.
Ministerstvo zahraničných vecí sa v svojej správe zameriava aj uvádza, že v krajinách subsaharskej Afriky na Slovensku bude sa usilovať o súčinnosť pri realizácii aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a klásť dôraz na bilaterálnu ekonomickú spoluprácu. Uvádza krajiny, ako je Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa a Nigéria. A dôležitou súčasťou pri tejto pomoci by mala byť prítomnosť slovenského veľvyslanectva v týchto krajinách.
Som rada, že v predkladanej správe je aj zmienka o dôležitosti ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po vyhodnotení plnenia miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a o tom, že Slovensko sa bude podieľať na formovaní efektívnej a aktívnej rozvojovej politiky EÚ.
V rámci strednodobej stratégie 2014 - 2018, ktorú som už niekoľkokrát spomínala, bola teda schválená v januári tohto roku, sa plánuje desať teritoriálnych priorít programovými krajinami, to znamená tými, ktoré majú dlhodobé strategické, s ktorými máme dlhodobé strategické partnerstvo, a ide do tých krajín vyšší objem financií, budú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Pre každú krajinu by mal byť zároveň vypracovaný Strategický dokument, tzv. Country Strategy Paper, ktorý je zatiaľ vypracovaný pre Keňu, pokiaľ viem. Zvláštna pozornosť by mala byť pre zložitú situáciu v krajine venovaná aj naďalej Južnému Sudánu, ktorý bol programovo krajinou predtým a pán minister vo svojej správe to teda aj spomína.
Ďalej sa bude pokračovať vysielaním dobrovoľníkov, ktoré sa podľa hodnotiaceho dokumentu platformy ukázalo ako dobrý a fungujúci mechanizmus rozvoja pomoci. Sama môžem potvrdiť, že medzi mladými ľuďmi je veľmi veľký záujem prakticky zadarmo pracovať v týchto krajinách a využiť svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudnú na vysokých, hlavne na vysokých školách.
Medzi také najdôležitejšie zmeny v rozvojovej spolupráci, ktoré sa chystajú na ďalšie obdobie, patrí zníženie počtu prioritných krajín, nastavenie programového prístupu definovaním programu bilaterálnej spolupráce a zapájaním nových aktérov, čo tiež veľmi oceňujem, vrátane podnikateľských subjektov, a počet prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím znížený z 19 na 10, s čím ja osobne nemám problém, pretože si myslím, že tá pomoc pôjde cielenejšie a adresne, keď tých krajín bude menej a budeme poznať pozadie, kde pomoc ide, a budeme vedieť sa lepšie rozhodnúť, ako pomôcť. Čiže cieľom je eliminovať fragmentáciu rozvojových intervencií a zvýšiť ich účinnosť.
Nový programový prístup strednodobej stratégie je postavený na ôsmich nosných programoch, pre ktoré sú zadefinované ciele, partnerské krajiny, sektory a nástroje využívané na dosiahnutie týchto cieľov.
Zároveň by som chcela ešte spomenúť záverom, že Slovensko bude podľa stratégie otvorené novým formám spolupráce s inými donormi. Za veľmi pozitívnu aj dôležitú považujem spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť komplementaritu a synergiu. Slovensko bude podporovať aj koordináciu, deľbu práce medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci v partnerských krajinách, spoluprácu s partnermi V4 bude presadzovať aj počas predsedníctva V4 v roku 2014 - 2015, toto považujem za veľmi zaujímavú a potrebnú hlavne pre zdieľanie skúseností v pôsobení jednotlivých krajín.
A mala som možnosť v rámci svojho pôsobenia tu v Národnej rade sa zúčastniť takého desaťdňového pobytu v Etiópii, kde sme sa stretli práve predstavitelia parlamentov krajín V4 a už na tejto úrovni sme si vlastne vymieňali skúsenosti. Boli sme priamo v teréne, videli sme projekty poľnohospodárske, veľmi dobré rozvinuté v Etiópii, ktoré mali Česi, ktorí tam pôsobili minimálne dva roky a vedeli všetky chyby, ktorých sa dopustili. Boli ochotní, otvorení spolupráci, čiže myslím si, že tadiaľto vedie cesta. Takisto sme videli niektoré zdravotnícke a vzdelávacie projekty zo Slovenska. Trošku v menšej miere sú zastúpení konkrétne v Etiópii Maďari a Poliaci, ale tí zas majú projekty v iných častiach a každý sa špecializuje na ten svoj odbor.
Záverom by som chcela zdôrazniť, že si veľmi cením snahu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí udržiavať množstvo celkových financií pre oficiálnu rozvojovú pomoc zhruba v rovnakých objemoch. Ako spomínal môj kolega pán prof. Huba, stále nedosahujeme medzinárodné záväzky, ktoré sme sa zaviazali do určitého roku dodržať, avšak celkový objem tých financií sa drží na istej úrovni, čo je v rámci toho, že bola, aj je teda celosvetová hospodárska kríza, veľmi pozitívnym signálom, ktorý vysielame do sveta. Napriek tomu, že sme tu mali, aj teda stále máme, množstvo konsolidačných opatrení, množstvo problémov, s ktorými sa boríme, stále udržiavame ten istý objem. Samozrejme, záväzok je záväzok, a pokiaľ raz dáme na papier, že sa budeme snažiť dotiahnuť sa k číslu 0,33 % hrubého národného dôchodku, mali by sme sa mu snažiť trošku približovať. Spomedzi 12 nových členských krajín EÚ podľa Rady EÚ sme sa zaradili opäť aj teraz, aj v 2011, aj v 2012, ako som už spomínala, na 9. miesto, predbehli nás Malta, Litva, Slovinsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko a Poľsko. Za nami sme nechali Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Nakoniec by som sa chcela úprimne poďakovať všetkým, ktorým nie je život v rozvojovom svete ľahostajný a prispievajú k riešeniu tejto neutešenej situácie. Osobitne by som sa chcela poďakovať platforme mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá združuje 33 organizácií, 25 má riadnych členov, 8 pozorovateľov. Tí pôsobia v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku a aktívne sa podieľajú na realizovaní našej oficiálnej rozvojovej pomoci a zastupujú šírenie informácií a globálne vzdelávanie pre rozvoj.
Chcela by som spomenúť takú zaujímavú celonárodnú, ich celonárodnú, prvú celonárodnú zbierku na verejnoprospešný účel. Zaujal ma emblém tej zbierky. Táto zbierka sa volá Ži fér a má symbol žirafy a zapájaním do nej sa každý môže vyjadriť za lepší život vo férovejšom svete. Jedna žirafa na tom obrázku je taká rozvojová (pozn. red.: správne má byť "slovenská"), ktorá je taká skormútená, so sklonenou hlavou, a hovorí, že má toho dosť, a vedľa nej je taká slovenská (pozn. red.: správne má byť "rozvojová") žirafa, ktorá pozerá na ňu a hovorí: "Tak sa podeľ."
Takže toto je taká moja výzva záverom a ďakujem, že ste si ma vypočuli až do konca.