Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, je nás tu síce pobiedne, ale, dobre, beriem. Stále tie piatky sú také, aké sú. A Slovensko je asi veľké, takže každý musí ísť po svojom.
Nechcem to znovu nejako veľmi naťahovať. Pretože myslím, že už to odznelo aj v prvom, aj v teraz v druhom čítaní veľmi veľa, hlavne negatívnych, názorov na tento predložený, na túto predloženú novelu zákona, ktorá aj podľa môjho usúdenia nemala ísť poslaneckým návrhom. Mala sa zúčastniť klasického pripomienkového konania, pretože neverím, že by prešla v takomto rozsahu a v takomto znení, ako je momentálne predkladaná.
Musím sa vrátiť do minulosti, nedá sa nič robiť. Pretože začiatkom 90. rokov mnoho občanov, a môžem povedať, státisíce občanov Slovenskej republiky si konečne vydýchlo, že to bezbrehé vyvlastňovanie, ktoré zažili za socializmu, ktoré bolo v halierových položkách, konečne prestane a že to vlastnícke právo, ktoré, chvalabohu, začala garantovať aj Ústava Slovenskej republiky ako novovzniknutého štátu. Občania v to vkladali veľkú nádej. Žiaľ, postupom rokov musím konštatovať ako občan tejto republiky, že to vlastnícke právo docenené neni v takýchto hodnotách, v takýchto vážnych, by som povedal, úlohách, ktoré má zohrávať v bežnom živote v iných štátoch a u nás sa stále po ňom šliape. Vlastnícke právo vyvolených je nad vlastníckym právom nevyvolených. Je to tak. Pokiaľ ste občan, ktorý máte iba tam nejaké podiely, nemáte peniaze, ale ste iba vlastník, máte smolu.
Pýtam sa, to má byť zmysel ´89. roku? To má byť zmysel demokracie? K tomu sme sa chceli dopracovať, vážení kolegovia a kolegyne? A mne je to jedno, či tu bude vláda prvá, ľavá, modrá, fialová, to stále hovorím, mali by sme dať zadosť, aby ten vlastník, pokiaľ to vlastnícke právo má, a ja tvrdím, že prišiel k nemu normálnou, nie výpalníckou cestou, malo by mu byť priznané tak, ako si zaslúži.
Už v prvom čítaní som kritizoval hlavne to znenie, ktoré hovorilo o, a je, musím povedať, aj v pôvodnom zákone, kde sa hovorí, že tou významnou investíciou môžu byť aj stavby, ktoré nespĺňajú to kritérium finančného obnosu, ale logisticky súvisia. No nehnevajte sa, myslím si, že aj vývoj ľudského myslenia na Slovensku podnikateľov predsa len napreduje a to logistické splynutie tej stavby, resp. jeho zastrešenie, má neobmedzené možnosti, hej. To má neobmedzené možnosti. Nehovorte mi, že nie. (Povedané so smiechom.) Pretože akonáhle, jak som povedal, pokiaľ poviem, že potrebujú tí robotníci topánky, tak logisticky mi to s tým súhlasí, s tou investíciou, a postavím tam továreň na topánky. Keď tam potrebujem postaviť, že by mali paradajky, tak postavíme tam fóliovníky - skleníky. Keď poviem, že tam potrebujeme mať energiu, postavme tam atómku. (Reakcia predkladateľa). Áno. Áno, jasné, jasné.
Ale myslím si, že pokiaľ sa to deklaruje takto, tak tam by som to hlavne teraz, nehnevajte sa, ale pokiaľ tá vláda doterajšia, sme mali, by som povedal, viacfarebnú, v súčasnosti je jednofarebná. Ja nechcem vás vopred nejako zatracovať, kolegovia z vládnej strany, a hlavne vládu, ktorá momentálne tu je, ale nechcem sa toho dožiť, aby sme po nejakých troch rokoch konštatovali, že ako to dopadlo. Hoci, pán kolega, hovoríte, že neuletíte, áno, nechcem uletieť, chcem vám veriť, že to, čo hovoríte, je aj reálna vaša, by som povedal, že tá cieľová nejaká méta, ktorú chcete dosiahnuť. Ale predkladaním aj takýchto zákonov ma o tom veľmi neutvrdzujete v niektorých tých štádiách. A neviem si predstaviť, čo by sa tu mohlo stať, aby ste tie naše pripomienky, prídu sprava, zľava, zvrchu, zospodu, aby ste ich brali vážne.
Ja napríklad som veľmi kvitoval, že tam bolo tých 300 zamestnancov, lebo každý hovorí, ide nám o tú zamestnanosť našich občanov, hej, že nemáme. Zrazu vy, ja som myslel, že ešte pritvrdíte, že keď to nebude 300, a skontrolujeme ho každý polrok, či ich tam má, alebo neviem čo ešte, ja si nechcem tu vymýšľať, ja som myslel, že toto ešte pritvrdíte. A vy ste to vyhodili! Veď tu ide ako kontra pre mňa, hej, však jako, hej? A tým pádom sa dostávame do všeobecných fráz - verejný záujem. No, definujte! Bol som na mnohých súdoch, kde tento verejný záujem som zistil, že nemáme zadefinovaný, akým spôsobom. A takéto všeobecné frázy, že, ja neviem, chceme mať zdravé životné prostredie. No chceme ho mať. Chceme žiť v dobrom štáte. No chceme, to je verejný záujem a to je veľmi široký pojem. To znamená, ten verejný záujem aj z tohto zákona proste môže sa vysvetľovať na milión päť spôsobov a nakoniec zistíte, že vlastne nemáme sa o čo oprieť.
No a v pôvodnom zákone, ktorý, otvorene musím povedať, tá stodesať, devina, je veľmi krátky, neni to nejaký siahodlhý zákon a vyzerá, že tam sme napríklad mali, v tom paragrafe, teda v § 1 ods. 3, že sa to robilo s tou, že môže byť tá stavba, aj teda technologicko-logisticky súvisí a mali sme tam "alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov a polotovarov pre finálne výrobky". To znamená, že zase sa to nejak viazalo, hej, že musí to byť aj s tým, hej, ďalšie. My sme to zase vyhodili, to znamená, zase je voľnejší priestor pre mňa, hej, alebo pre toho investora, čiže pre toho, ja hovorím, pre tých, ktorí proste chcú to, dá sa povedať, využiť.
Takže, vážení, ja hovorím, nejak sa mi to nezdá, pretože začínam mať dojem, že aj pri dobrej myšlienke nakoniec sa to tak všetko nakoniec vyvŕbi, že sa tá dobrá myšlienka stratí z tohto návrhu.
Poďme teda ďalej. Ja sa pýtam, keď bol tu aj spomenutý, myslím, že z úst pána Zsolta Simona, prečo prakticky ZMOS nejakým spôsobom, keď mu berieme tú kompetenciu, prečo sa nevyjadruje k tomuto. Žiaľ, no neviem, prečo teda sa nevyjadrujú, to už by museli byť oni, nechcem byť ich nejaký ich zástupca alebo ich hovorca. To už nech si vo svojom svedomí vyhodnotí. Ale ja sa pýtam, prečo potom vznikol ZOMOS, to je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. To znamená, asi ten ZMOS nebol až tak pre tých občanov, by som povedal, transparentný, že ich zastupuje, že vznikol nejaký ZOMOS, teda nejaký v úvodzovkách, teda nechcem sa nikoho dotknúť a uraziť ho. Takže vyzerá, že, a tento už vôbec nemá nijaký dosah na debatu s týmto, čo viem. Takže, vážení, tu sa máme, tu by sme si mali uvedomiť, že prakticky my by sme mali byť zástupcami tej najširšej občianskej platformy, ktorá tu je. To znamená tých našich občanov, všeckých našich voličov. Takže aj vyjadrenie takejto organizácie možnože mi aj chýba, lebo tí občania budú v prvom rade trpieť, resp. mať z toho nejaké tie výhody, nevýhody.
Ďalej chcem sa opýtať, nebol som tu, mnohí ste tu boli, niektorí ste tu už 10., 15., niektorí neviem koľký rok, ktoré volebné obdobie, ja sa pýtam, ja som to ešte nevidel, keď niekde to je, usmernite ma, budem veľmi rád, ja nie som vševed. Povedzte mi, ako boli vyhodnocované jednotlivé veľké investície, ktoré tu boli vložené do jednotlivých akcií, ktoré tu prebehli za tých 20 rokov, neviem za koľko, a ako sme sa z nich poučili? Čo sme povedali, že, ja neviem, vy ste boli zodpovední, poďme, nevyšlo to, do basy? Alebo čo sme povedali, urobili sme politickú zodpovednosť, že už nič z toho, lebo...? Povedzte mi, kde máme to vyhodnotenie? Ako sme sa poučili z tých neobsadených priemyselných parkov? Čo sme vlastne, ako sme vyvodili zodpovednosť, nezodpovednosť? Ako budeme vyvodzovať teraz, keď sa to nepodarí?
Tak ako napríklad som mal pána Blanára, ktorý povedal, keď CVC-čka, ktoré sme tu, viete, ako tiež kritizovali, neviem koľko dní sme do nich búšili, a ja ho chcem chytiť za slovo, povedal, že pokiaľ sa to dokáže, že to nevyjde po roku, po pol, že dôjde k ústupu tých CVC-čiek, že normálne že to prehodnotíte a poviete áno. Tak ja čakám, že kedy príde to vyhodnotenie aj v tomto napríklad prípade. A myslím, že je to logické, však to je logický uzáver nejakých činností, hej. Predsa nemôžem povedať, že je to super a potom povieme nič, že všecko je okej, hoci máme tam stranu a neviem čo. To je, to sa tak nedá fungovať, viete, ako ani v tejto republike našej, nehnevajte sa. Takže ja by som teda chcel vidieť.
A ďalšia vec, veď mne tu stále chýba ten cieľ. Mne stále chýba v tej našej republike cieľ. A pritom tu máme toľko výskumných ústavov kadejakých. Máme tu poradné, neviem aké tímy, všetko možné, ale cieľ mi tu chýba.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj toto nejakým spôsobom vedeli vyhodnotiť, keď teda predpokladám, že tento zákon bude prijatý, lebo vieme, aká je konštelácia Národnej rady, aké sú tu počty a tá matematika nepustí, a preto ja by som bol veľmi rád, keby, apelujem na vás, poslanci vládnej strany SMER, aby ste možnože po nejakom tom období urobili vyhodnotenie. Možno aby ste boli čo najtransparentnejší, že, áno, my sa nebojíme pozrieť občanom do očí. Pretože momentálne mi to vyzerá tak, ako by sme sa báli vlastných občanov a voličov, a to aj kvôli tomu, že im nedáme možnosť pripomienkovať takýto podľa mňa závažný zákon, ktorý sa dotkne toho vlastníckeho práva.
Ako som už povedal aj vo faktickej pripomienke, nerobme z toho vlastníckeho práva nejaké pofidérne, pofidérny pojem, pretože pokiaľ nedokážeme slovenského občana presvedčiť, že jeho najväčšie bohatstvo, ktoré tu má, je jeho zem, ktorú nemôžeš preniesť nikam, tak potom to bude veľmi ťažko. A vyzerá podľa doterajších skúseností, tých 20 rokov na to nestačilo. To znamená, 50 rokov socializmu spôsobilo, že viac-menej, alebo 40, to je jedno, spôsobilo, že 20 rokov nestačí, aby sa ten vlastnícky vzťah obnovil, aby sme sa za tú zem bili a aby sme jej dali zadosť aj pri konaniach, ktoré sú možnože vo verejnom záujme a v nejakých veľkých investíciách, a ten vlastník stále ťahá za kratší koniec.
Hovorili sme tu aj o územných plánoch, že územný plán je vlastne to, ktoré povie, a to už je nepriestrelné, a tam sa to dá a nedá. Vážení, hovorte si, čo chcete, ja som bol účastníkom tiež mnohých územných konaní, ktoré fungovali, a keď si niekto povedal, že v tej roli v strede, kde bol poľnohospodársky lán taký že 30-hektárový, a si povedal, že tu postavím to a tam to bolo. Dal štúdiu, okamžite to bolo schválené a ideme. A neni problém. Viete, ako teraz nie že územný plán nám tu zastreší všetko, alebo teda to je strecha, cez ktorú nič neprepadne. Vážení, prepadne tak, že až-až.
Mali sme veľkú polemiku s projektami pozemkových úprav, ktoré viac-menej tiež kolidovali, ako to územie má vyzerať v budúcnosti. Nechcem hovoriť, aké tam boli úniky informácií, aké tam boli ďalšie možné špekulácie s pozemkami, lebo to vlastníctvo pozemkov je veľmi lukratívne, tak to nebudeme si o tom hovoriť, to každý vie. A musím povedať, že ani ten projekt pozemkových úprav neni nejaký nepriestrelný, že by prakticky povedal, že sa to nedá. Dá sa to. Proste je to, je to všetko iba hranie sa na slovíčka a v reálnom výkone nám to v mnohých prípadoch neodchádza.
Vážení, ja budem veľmi rád, keď, neviem síce prečo teraz, keď pán Senko tu predniesol pozmeňujúci návrh, sa týka iba tých banských nejakých zásahov do územia, prečo by sme to nemohli aj v iných, nejakých ďalších, ktoré by tu mohli byť. Pretože tie investície, ja neviem, možno tam vznikne nejaká, neviem, chemička alebo čo tam vznikne, hej, proste. A teraz ako? Hej. Vy rozhodnete, že tam bude nejaká chemická továreň, ktorá nám bude robiť tu nejaké geneticky modifikované, neviem čo, osivá alebo neviem čo, hej, a prakticky rozhodne o tom vláda, hej. Pretože ona si povie, že, áno, chceme to tam mať.
No tak sa pýtam, tak, vážení, tak potom prečo iba tú banskú činnosť, že iné činnosti nás, by som povedal, alebo tých občanov nebudú ohrozovať na ich nejakom, by som povedal, v tom mierumilovnom žití v tom území, kde sa narodili a kde možno majú svoje korene 300-500-ročné? Iba kvôli tomu, že teraz tu máme vládu, ja neviem, jednostrannú, proste SMER - SD a vlastne oni rozhodli, že tam bude na ďalších 150 rokov nejaká chemická výroba, ktorá, žiaľ, je nejakým spôsobom deklarovaná. Áno, že ona to uzná, že ozaj je nejaká významná investícia. Vážení, to je u mňa, by som povedal, že občan až na nie že poslednom, na ďalekom mieste, ako ho zastupujeme, hej.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby takýto pozmeňujúci návrh prišiel na rôzne činnosti a nie iba na to, na tú banskú činnosť, ktorá tu bola spomínaná. Pretože možnože je to aj apel alebo je to aj výsledok toho, že sa to už kritizovalo možnože v prvom čítaní a hneď som na to zareagoval. Takže asi tak.
Vážení, nemám z toho dobrý pocit, poviem otvorene. Občania Slovenska, uvedomte si, že znovu to vyvlastňovacie konanie, ktoré, tá primeraná náhrada. Ja tvrdím, že primeraná náhrada je tá, s ktorou je vlastník spokojný. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. Keď raz ten vlastník povie, že "chcem pozemok a budem s ním spokojný", nech je ten pozemok. A zažil som to pri náhradných pozemkoch, ktoré sme dávali či už pri reštitúciách, alebo pri záhradkárskych osadách. Koľko ráz sme museli toho vlastníka, dá sa povedať, nie že lámať, ale dať mu šancu, nech si vyberie, z čoho to tam má.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi nerád, aby sme, keď už ten zákon bude prijatý, aby sme možnože po nejakom roku, dvoch, troch konštatovali, že koľko my tu máme zase nejakých odvolaní, koľko tu máme nejakých možno petícií, možnože aj v Štrasburgu súdov kvôli tomu, že bude dehonestované vlastnícke právo možnože aj týmto zákonom, ktorý sa tu prijme, novelou. Pretože vláda povie, že je to významná investícia a nikoho sa nebude pýta. A tá primeraná náhrada bude možno niekde vo hviezdach, s ktorou asi nebude spokojný. A tým pádom urobíme nie krok, ja hovorím, urobíme 5 krokov dozadu a budeme sa vracať do možnože kolektivizácie, resp. nejakého toho vyvlastňovania za smiešne peniaze, ktoré nemá nič spoločné s tým vlastníckym právom, ktoré by malo byť garantovateľné, nedotknuteľné a náhrada primeraná, s ktorou vlastník bude spokojný.
Takže, nehnevajte sa, ja sa s týmto pozmeňujúcim návrhom nemôžem stotožniť, takže budem hlasovať proti. A dúfam, resp. dávam návrh, aby sa nepokračovalo v ďalšom konaní o tomto zákone, aby bol stiahnutý.
Ďakujem pekne.
