Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov v rozprave k tomuto návrhu zákona vládnemu aj v mojej osobe. A začnem, dá sa povedať, od piky.
Myslím si, že odborná verejnosť na základe toho, ako som dostával určité podnety, očakávala trošku viac, trošku hlbšie a viacej oblastí, ktoré by boli v tejto novele rozobraté. Dobre, nestalo sa zatiaľ, možno sa to stane v druhom čítaní, keď budeme mať možnosť nejaké pozmeňujúce návrhy dať. Alebo možnože aj z poslaneckých návrhov aj z vládnej strany niečo možnože príde, aspoň dúfam. A mnoho vecí už spomenul aj náš predseda výboru kolega Huba, ktorý povedal, že ako tieto problémy verejnosť vníma.
Nebudem, ako sa hovorí, trepať prázdnu slamu, poďme priamo k veci, k jednotlivým ustanoveniam.
Tu pozerám, že zavádzame v § 25a obecné chránené územie. To je pre mňa novinka. A myslím, že, dobre, keď obce uznajú, aby atraktivita ich územia, čo sa týka možnože aj finančných tokov, ktoré môžu prísť do územia, bola taká, že to územie vyhlásime, máme tam nejaké tie priestory, dobre, nech cez to VZN-ko to vyhlásia do tých 100 hektárov, ako sa uvádza v návrhu tohto zákona.
Čo ma ale trošku zahatilo, spomenul to aj pán kolega Gál, sú to tie reštitúcie. Viac-menej ten tlak na štátne pozemky, ktoré tu máme, je, by som povedal tak, salámovo naskladaný. Slovenský pozemkový fond na tých svojich 125 tisíc hektároch, ktoré má, pôdy všetkej, nie iba poľnohospodárskej a lesnej, ale všetkej pôdy, plus-mínus 125 tisíc hektárov, má už toho na tých bedrách dosť, musí plniť aj reštitúcie klasické, musí záhradkárov, možnože v budúcnosti aj energetikov, teraz aj ochranárov. No je toho dosť. O pozemkovej úprave ani nehovorím, kde musí dávať zámeny a kde musí štátne pozemky dávať na cesty a verejnoprospešné zariadenia. Takže ten tlak tam je veľký. Na druhej strane zase kvitujem, že konečne hýbeme aj s touto otázkou, ktorá rezonuje v ochrane prírody. Už odkedy ja som na svete, tak stále niekto proste sa cíti byť ukrátený tou ochranou prírody. Ja som tiež ochranár. Bol som v SZOPK. Teraz som v ornitologickej organizácii, kde prakticky tiež fungujeme na báze nejakého združenia. A myslím si, že ochrana prírody má tu miesto. Už som to pánu ministrovi vysvetľoval mnohokrát. Takže myslím, že tu sme na jednej lodi, že je ministrom ochrany, a nie likvidácie životného prostredia, poďme ale k veci.
Veľmi sa tu debatovalo teraz o tom výrube stromov v tom § 47. Tiež ma to trošku zaskočilo, pretože v súčasnom znení § 47 ods. 4 prakticky sme hovorili, že nebudeme vyžadovať en bloc, en bloc to je jedno, či ste v intraviláne alebo extraviláne, súhlas na ten obvod 40 centimetrov. To znamená, ja som to bral, že super v tej prsnej výške 1,30 metra, akože super je to, en bloc, a nebudeme debatovať, kde je to v intraviláne, extraviláne. Teraz viac-menej to delíme. A vyzerá to tak, ako keby sme povedali, že tá hrubina v intravilánoch a tá tenčina v extravilánoch proste by mala byť likvidovaná. Neviem, ja keď idem po Slovensku, niekedy vidím, som poľnohospodársky inžinier, poľnohospodársku púšť. Viete, čo je u mňa poľnohospodárskou púšťou? Iďte sa pozrieť medzi Žakovcami a Huncovcami, iďte sa pozrieť, ako idete z Janoviec do Kežmarku, na tie lúky, kde ten dravec, to vtáctvo, ktoré tu bolo Alojzom Hlinom spomínané, nemá si kde ani sadnúť okrem zemi. To je u mňa poľnohospodárska púšť. To sme urobili v rámci rekultivačných prác a v rámci hesla „So Sovietskym zväzom na večné časy", keď boli rozorané celiny a sme to aplikovali u nás. Žiaľ, naše územie nie je tak veľké ako celiny v Sovietskom zväze, kde som bol osobne na tých celinách a videl som ten nedozerný obzor. Takže u nás sa to tiež aplikovalo. A v súčasnosti ešte na niektorých územiach to môžeme u nás vidieť. Tak ja som za to. A hlboko sa skláňam pred tými ľuďmi, ktorí v prípade rekultivácie počas socializmu na Slovensku ten strom tam nechali rásť a možnože obišli aj ten rekultivačný nejaký projekt a povedali, že, nie, ten strom tam musí byť. A takéto územia na Slovensku, chvalabohu, ešte máme. A ja by som bol veľmi rád, keby sme ich tam zachovali.
Keď sa pozrieme na ten obvod 80 centimetrov, lesáci sú tu iní odborníci ako ja, aj pán spravodajca je lesníkom a lesným hospodárom, viac-menej debatujeme o nejakom priemere plus-mínus 25 centimetrov, ktorý tam je, a debatujeme o rokoch, keď už hovoríme, za aký čas ten strom vyrastie, tak pri nejakých rýchlorastúcich drevinách hovoríme o nejakých dvadsiatich rokoch, dvadsiatich piatich rokoch, ale pri nejakých tvrdých drevinách hovoríme o nejakých štyridsiatich rokov. To je jedna ľudská generácia, ktorá tu fakticky funguje a je. A ja sa teraz spýtam, keby tí naši predkovia to brali takto striktne, že všetko sa vyrúbe, čo rastie mimo lesa, no neviem, či by sme tu mali viac-menej teraz tú hrúbku, respektíve tie krásne, ja hovorím, panoramaticky otvárajúce prvky v krajine, ktoré v mnohých prípadoch slúžia, ako tu už kolega Huba spomenul, nie iba na nejakú tú drevnú hmotu, ale vlastne dotvárajú tú krajinu ako celok.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby, pán minister, ste mi zdôvodnili, prečo sme intravilán, extravilán takýmto spôsobom rozdelili, prečo viac-menej sa snažíme nenechať pôvodný ten 40-centimetrový obvod vo výške 1,30 metra. Nech to bude tak, ako to je, však to, myslím, bolo dobré, lebo aj tá náhradná výsadba je možno iba tam, kde ochrana prírody to uloží žiadateľovi. To znamená, že ten, na ten obvod keď už to bolo, tak musel žiadať o ten súhlas. Iná náhradná výsadba tu nebude. Aspoň ja to nededukujem takto. Keď sa mýlim, opravte ma, budem rád. Ja sa rád dám poučiť, lebo na chybe nemôžeme stavať ďalšiu nejakú právnu istotu.
Samozrejme, je tu, ako pán kolega spravodajca spomenul, že sa nepoužije, by som povedal, ten súhlas s druhým a tretím stupňom ochrany prírody, ktorý je v tomto. Ale, samozrejme, je to iba na tie prípady písmena a), to znamená ten 40-centimetrový obvod, na ostatné sa to kvázi akože môže použiť. Takže by som chcel keby sa mi to nejakým spôsobom vysvetlilo.
Poďme ďalej. Máme tu § 50 Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, odsek 2. Tam by som sa chcel trošku zastaviť. Nebudem rozoberať všetky odseky, lebo možno bude uvedené v druhom čítaní z mojej strany toto alebo aspoň taký nejaký nástrel. Takže beriem, v odseku 2 že orgán ochrany prírody má povinnosť voči vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého. Takže chcem, aby to takto čítala aj odborná verejnosť, respektíve tí, ktorí budú výkonom tohto paragrafu určený, aby to poslali všetkým trom, aby o tom vedel aj ten vlastník, aj ten správca, aj ten nájomca, pretože keď príde na lámanie chleba, tak bijeme toho vlastníka, keď ho teda máme. Ten je postavený pred nejakú tú bariéru. A keď mi niekto povie, že vlastníkov tu nemáme, tak potom tvrdím, že ROEP-y, ktoré nám prebehli, registre obnovenej evidencie práv pozemkov sú robené mimo nejakých tých 600 území, ktoré už sú rozpracované, 200 z nich ešte nie je začatých. Z tých 3 500 území, myslím, to nie je také veľké číslo. Takže tých vlastníkov my sa vieme dopátrať. Takže tu by som bol veľmi rád, keby tak to bolo čítané, ako je tu písané. Je tu písané, že orgán ochrany prírody je povinný vlastníka, správcu a nájomcu pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou oboznámiť s tým, že toto chce robiť, to znamená, aby dostali to všetci traja, aj vlastník, aj správca, aj nájomca, keď ich teda poznáme, lebo, hovorím, nakoniec sa to zvezie na toho vlastníka, lebo ten je tu zodpovedný kvázi. On ani nemusí vedieť, kto je tam správca, lebo to sa zapíše na katastri, že tam je neviem kto, že si to dá. A on chudák nemá ani nájomnú zmluvu, ako bolo povedané, s tým možno poľnohospodárom. On si tam aj síce berie subvencie, ale nevie vôbec, kto mu to tam gazduje. Takže to by som chcel, aby aj ten vlastník tam bol evidovaný.
Teraz sme stále v tom § 50 odseku 2. Máme tu ďalej uvedené: „Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou. Ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa určí jeho orgánu.“ Dúfam, že ešte pozemkové spoločenstvá budú na Slovensku fungovať po zákone, ktorý sme prijali, pretože už dostávam prvé hlášky, že sa to vykupuje. Takže, vážení, to predkupné právo tam musí byť. Nehnevajte sa, kolegovia z vládnej strany, pokiaľ nebude predkupné právo v urbárskom spoločenstve na predaj svojich podielov, tak nás rozkúpia, nám padnú urbariáty. Takže bacha na to. Takže dobre, tu ešte beriete, že urbariáty sú, ale už je veľký tlak.
Ale vrátim sa k meritu. Väčší počet, čo to je? Každý úradník si to vysvetľuje ináč. Hovorí niekto o piatich, niekto o tridsiatich, niekto o päťdesiatich, niekto o stovke. Myslím, v správnom poriadku to nie je určené, aspoň neviem o tom, že by to tam bolo, ale určitá legislatíva pozemková hovorí o päťdesiatich doručovaniach takouto vyhláškou, a neviem, ako to ministerstvo životného prostredia číta, tak bol by som veľmi rád, keby upresnilo aj túto nejakú pasáž tohto odseku dva a tak ďalej, alebo ak ich pobyt nie je známy, možno to doručiť verejnou vyhláškou. No, pozor, ak je neznámy, to znamená, zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo orgán správy lesov, teda Lesy Slovenskej republiky. To znamená, pozor, neznámy vlastník tiež je ten, o ktorom povieme, že je to Ján Lukáč. To je tiež neznámy vlastník, keď za jeho menom nemáme uvedené, napr. kde ho môžeme nájsť, lebo známosť sa určuje preto, že potrebujeme s ním komunikovať. Vy v pozemkovej vložke ku každému pozemku meno, kto to má, máte. To znamená, že aj toho, čo tam má napísané Ján Lukáč, my nevieme identifikovať, my nemôžeme s ním komunikovať ako štátna správa alebo iné orgány. To je ten neznámy vlastník. A preto nastupuje ako inštitút Slovenský pozemkový fond. Takže, vážení, to si trošku musíme ujasniť, ale, dobre, preto hovorím, že tu by som bol tiež rád, keby sme to nejakým spôsobom očistili, lebo v ďalšom hovoríme, že ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový fond, v odseku 9 to už máte jasne definované. A tam to dávate verejnou vyhláškou. Dajte to aj fondu. (Reakcia z pléna.) Dobre, kolega, oprav ma, ak sa mýlim. Ja hovorím, rád prijímam všetku kritiku, ktorá pôjde na moje vystúpenie, pretože o tom by to malo byť v parlamente, a to hlavne v prvom čítaní, keď musíme si utriasť to, ako chceme ten zákon vykreovať do konečnej fázy.
Takže poďme ďalej. Áno, sú v zmysle programového vyhlásenia tie možnosti náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia. Tak to je v programovom vyhlásení vlády. A chcem veriť tomu, že pokiaľ to máme zadefinované v § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), tak že v takomto poradí sa bude aj ponúkať tá náhrada za obmedzenie, ak nie, tak, pán minister, ma opravte, pretože to, či môžeme skočiť hneď na nájom, a ešte predtým sme nedali možnosť zámeny, alebo či to bude na ľubovôli, by som tiež chcel, aby to bolo jasné, lebo potom môžu byť tie kšefty, ako to hovoril Alojz Hlina. Proste začneme robiť niečo, čo prakticky ešte nebolo ponúknuté predtým, čo je tam ako možnosti dané. Takže bol by som tiež rád, keby ste nám to vysvetlili.
Ďalej je § 61 ods. 3. „Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu, nájom, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť.“ To znamená, že chcem veriť tomu, že to zvládnu, lebo neviem zatiaľ sa to asi nerobilo a prakticky je to nóvum a asi aj nová pracovná náplň. A ja sa budem tešiť, keď budeme vidieť tie možnosti, lebo už som sa raz k tomu vyjadril. Pre mňa štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody mal by byť automaticky v štátnych rukách, teda v rukách štátu, respektíve ním poverenej organizácie, ktorá sa ochranou prírody zaoberá, aby tam nemohli kšeftovať. Samozrejme, plejáda vlastníkov je rôzna, aj tých, čo to nadobudli pred rokom 1989, aj tých, čo to nadobudli po roku 1989. Tak už to budú špekulantské úmysly. Ale tomu sa asi nevyhneme, lebo ten život pohybu pozemkov pri predaji, zámene je veľmi kreatívny. A tam nebudeme môcť mať iba napríklad dedičov, ktorí majú takúto pozostalosť kvázi čistým spôsobom. Takže budú tam aj rôzne iné listy vlastníctva, nadobudnutia.
Ďalej by som sa chcel pristaviť pri ďalšom. A to je to, aká bude výška nájmu (§ 61b). Tam sa hovorí proste, že podľa toho sa nejde, podľa toho sa tiež nejde. Tak bol by som rád tomu predpisu bez ohľadu na to, či to bude iba dohodou, na čom sa dohodneme, alebo to bude zastrešovať nejaká vyhláška, ktorá povie, áno, takýmto spôsobom tam je, lebo zatiaľ mi tam tá štyristodeväťdesiatdvojka z toho vypadá. Takže neviem, viac-menej ako je to proste chápané.
Poďme ďalej. Tu je tá zmluvná starostlivosť. Áno, pri tej zmluvnej starostlivosti to vyzerá, že začíname to robiť na 30 rokov. To je teda dosť tiež dlhá doba, tým tiež jedna generácia nám odíde. Samozrejme, ja budem rád, keď vlastníci nebudú hendikepovaní. A dúfam, že aj tá zmluvná starostlivosť bude jasne vysvetlená vlastníkom, ktorí budú mať možnosť sa k nej vyjadriť.
Chcem sa ešte opýtať na tú finančnú náhradu. Tu citujem § 61e. Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti a dochádza tu v dôsledku obmedzení ďalej, tak prichádzame k tej finančnej. Čítal som to. Vyzerá to tak, že je to na trojročné obdobie. Alebo každý rok som dostal tú finančnú náhradu? Ako to tam je? Treba si o ňu žiadať raz za tri roky a každé tri roky to obnovovať a tá finančná náhrada sa nejakým spôsobom ročne vypláca k nejakému dátumu. Bol by som tiež rád, keby to bolo nejako vysvetlené, lebo teraz sa tu píše, že nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo pomernej časti finančnej náhrady (odsek 7) začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje, nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo jej pomernej časti uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou na orgány ochrany prírody v trojročnej lehote. To znamená, teraz sa uplatňuje na tri roky a potom už každý rok to budú vyplácať. No, hovorím, vysvetlite mi to faktickou. Ale je to prvé čítanie, aby sme si v druhom čítaní vedeli možnože aj z vašej strany to opraviť. Takže to je ďalšia moja nejaká výtka.
No a o chvíľu to dokončím, nebojte sa, kolegovia, už vás dlho nezdržím, ale myslím si, že takýto vážny zákon, ktorý tu je a zasahuje celé naše územie, tak sa nehnevajte, za tých 16 minút mojich vám stojí za to aj od poslanca iného.
Nakoniec by som sa pristavil pri § 65a Štátna ochrana prírody. A chcel by som veriť, že, tak ako je to tu definované, má tých právomocí veľa a neskutočne, iba v tom áčku, že obstaráva a zabezpečuje starostlivosť vrátane vykonávania ich revízií, ich revízií. Keď chodím po tých štátnych teda orgánoch, zisťujem, že sú zavalení takouto tlačovou agendou, že do toho terénu ani nestíhajú ísť. A potom v mnohých prípadoch sa tie relevantné, by som povedal, reálne stav dosvedčujúce skutočnosti z terénu chránených území ani nedostávajú do správ, ktoré môžu teda dávať, respektíve dávajú ako odborný garant. A ja by som bol preto veľmi rád, pán minister, tá ich revízia, ktorú majú vykonávať, možnože aj personálnym a iným teda posilnením, keby sa dala nejako zariadiť. Ja viem, že poviete, že financie nie sú. Ste minister životného prostredia. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme vedeli aj túto oblasť, tú revíziu tohto orgánu nejakým spôsobom v tom teréne zreálniť. Myslím, že ľudí na to by sa našlo dosť, akurát bude treba, hovorím, možnože tú byrokraciu trošku zahladiť a dať trošku mimo tohto.
Dobre, vážení, myslím si, že aj mne chodí veľa podnetov, akoby sa tento zákon mohol ešte opraviť, myslím, že nejaký pozmeňujúci návrh, pán minister, tu dáme v druhom čítaní. Prinesieme ho aj na ministerstvo, aby ste sa prípadne mohli s tým oboznámiť, ako to tam bude. Bude to z pripomienok odbornej verejnosti. V súčasnosti to nie sú desiatky, ale tisíce ľudí alebo, môžem povedať, desaťtisíce ľudí, ktorým na srdci leží ochrana prírody. Takže myslím, že aj niektoré z ich bodov, ktoré momentálne neboli v pripomienkovom konaní, ktoré bolo momentálne, budú tam zahrnuté. Tak dúfam, že po konzultáciách aj tieto niektoré ešte do tejto novely zapracujeme. Dobre. Ďakujem pekne. Z mojej strany toľko a teším sa na druhé čítanie pri tom skvalitnení. Ďakujem pekne.
