Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tvojím vystúpením, ktoré si povedal, a ja to cítim tiež ako opozičný poslanec, že môžeš tu dať aj perpetuum mobile, modré z neba, žiaľ, neprejde to. Skôr to ide tak, že vykuchať mozog a potom pod svojou vlajkou to podať. Ale dobre, pokiaľ to pôjde o vec, super, len bojím sa, že tu o vec, nie že nechce, ale nechceme, aby išlo o vec, aspoň mne sa to takto vidí. Aj pri tom zákone, keď sa hovorilo, že koľko prác bude k dispozícii, no povedzte mi, aká bola príprava tohto zákona, keď to dali obmedzene na intravilán? Povedzte mi, tá práca pred tými, ja neviem, desiatimi rokmi nebola tá istá, ako je teraz? Veď to je základná logika, keď chcem niekoho zaviazať na prácu a viem, že tam mám veľký počet ľudí, tak to, že sa to môže tá práca uplatňovať na celom katastrálnom území, to znamená - ako ty si povedal - aj na tých melioračných kanáloch, aj na tých nejakých odvodňovacích priekopách, aj v lesných pozemkoch, veď to je normálna logika zdravého gazdovského rozumu. Ja tomu nechápem, že my sa teraz začíname handrkovať. Kde tých 500 ľudí umiestnime, čo s nimi budeme robiť? A ako si povedal, tvoj návrh neprešiel, pretože tú prácu ako keby sme im vyškrtávali, že tam už nemôžeš ísť. Veď to nemá logiku, ľudia boží! Proste poďme riešiť veci, aby sme ľuďom povedali, že áno, sme tu tí, ktorí chceme vám pomôcť a sme za to zodpovední a berieme za to aj plat - a nemalý plat - a to nám často aj vyčítajú. Takže, poslanci, vstúpme si do svedomia a poďme riešiť problémy ľudí!
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem si stáť za svojím, kolegovia, nehnevajte sa. Budem si stáť, pretože ja nemením životnú filozofiu, takže berte to asi tak, že, pán kolega, dobre, nabudúce vám to nafotím, aby ste videli, o koho sa jedná, keď už takto chcete, nemám s tým problém.
Pani kolegyňa Vášáryová, že ho zvolili, no uvidíme, ako to bude nabudúce, keď náhodou sa dozvie, že ako sa tu pohyboval, pretože občania vás nevidia. Občania vás nevidia okrem tejto rokovacej sály nikde, že ako vy sa tu správate, možnože v iných situáciách. Takže áno, a neťahám čas a chcete mi povedať, že dospelého človeka nemôžte upozorniť na jeho chyby, nemôžte? Keď už je niekto dospelý, už je tabu? Veď každý sa predsa musíme vyvíjať nejako a zlepšovať svoj životný štandard alebo svoje životné návyky. Ja som bol takto učený. Kritizujte a ja budem rád, keď ma budete kritizovať, čo robím zle. Veď my vlastne dávame príklad našej ďalšej generácii, veď si to uvedomme konečne. A Národná rada? Ja sa ešte teraz trasiem, keď mám vystúpiť, pretože som v Národnej rade Slovenskej republiky, nie som ani v krčme, nie som ani na ulici, nie som ani v hostinci. Som v Národnej rade Slovenskej republiky, ešte raz hovorím. A akonáhle ste povedali, že sľubujem - a to budem tvrdiť stále -, tak vaše ja sa mení na my. Sa mení na my občania Slovenskej republiky, ktorých zastupujete, áno, ako ste povedali, že sú to vaši voliči. Tak sa správajte, správajme dôstojne, aby sme sa nemuseli hanbiť, aký čas sme tu prežili v tejto Národnej rade, keď sme tu boli poslanci a poslankyne Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať tú vážnosť aj v tomto pléne Národnej rady a mali by sme sa ním zaoberať. Je to prvé čítanie. To znamená, prvé čítanie hovorí o tom, či kvári to národ slovenský, alebo nekvári táto téma? Ja si dovolím povedať, že kvári táto téma národ slovenský, a verím, že aj napriek súčasnej konštelácii číselného hlasovania, ktoré bude asi nasledovať, Braňa to neodradí a bude ho podávať stále až do konca volebného obdobia, lebo je to o princípe, o veci. Neni to o tom, že kto tu teraz sedí, ale či je to problém, alebo neni problém. Tak ako si, pán predkladateľ, povedal, že hovoríme o viditeľnej opilosti. Takže áno, aj to beriem, lebo to je tá, by som povedal, že pre mňa nepochopiteľná vec, že takto môže pristupovať niekto k svojmu mandátu. Ja som sa už svojho času vyjadril, že u mňa človek, ktorý prežije čo i len hodinu v tom, že nevie o svete, lebo je v nejakom tom delíriu po opilstve, u mňa si neuvedomuje, načo je na svete. Aký je život veľmi krátky, koľko tu je treba vecí urobiť a on vlastne tú šancu premrhal. Dobrovoľne ju premrháva. Nehovorím o tom, že si ničí zdravie za vlastné peniaze alebo že mu kamaráti kúpia, partia. Ja som v živote nebol opitý a nemám sa kvôli čomu chváliť alebo haniť. Ale hovorím jedno a budem hovoriť stále, že gerojstvo, možnože aj mladých ročníkov, že koľko vydržíš v krčme, kedy si už pod stolom, tak to ťa nejako na tom ich piedestáli dvíha hore, u mňa nemá nijakú logiku. A tiež som žil, bol som aj na vojne, bol som aj na vysokej škole. Aj tam sme, vieme, ako sa na vysokých školách niektorí správajú. Ale je to asi o tom, akú ste dostali výchovu z domu, aký ste silný a ako viete tomu odolať. Takže každý máme nejaký iný, by som povedal, nástroj, ako sa možnože z nejakých kritických situácií dostať, ale to, že by to mal byť alkohol, tak ja tvrdo hovorím, že nie. Choď robiť niečo iné, zmysluplnejšie, čo by ti nelikvidovalo tvoje zdravie a aby si nerobil problémy iným.
Panie poslankyne, páni poslanci, myslíte, že keby sme teraz dali v referende, dali takú otázku: Občania Slovenskej republiky, chcete, aby vaši poslanci chodili opití v parlamente? Myslíte, že odpoveď na túto otázku by bola aká? Že áno, chceme? Ja viem, že u nás, aby prešlo referendum, to je modré z neba, že? Máme takú kvótu a kvórum, ktoré, ťažko, a bol som poučený, že ani 995-tisíc hlasov neni vôľa ľudu. Toľko hlasov hlasovalo v poslednom referende, ktoré robila SaS-ka. Bolo to v otázke, myslím, číslo päť, kde sa pýtalo, táto otázka znela: Koľko poslancov má byť v parlamente? Či 150, či 100? 925-tisíc povedalo "áno". Samozrejme, referendum nebolo platné a keď som to tlmočil, že však to je hlas ľudu, tak mi to bolo vtedy zo strán aj vtedajších koaličných partnerov a ich poslancov povedané, že to neni hlas ľudu. Tak, vážení, ja neviem, čo je hlasom ľudu? U mňa 900-tisíc, to je neskutočný hlas ľudu.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, aby si každý urobil doma v svojom svedomí tú hierarchiu hodnôt. A neviem, či by ste sa boli alebo by ste boli ochotní ísť s opitým taxikárom sa zviesť, alebo ísť sa dať operovať opitému chirurgovi, lekárovi. Veď to je nonsens. Myslíte, že občania chcú vás tu vidieť v tom, tom inom stave ako v normálnom? Ja si to nemyslím. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. A preto, myslím si, že tento zákon stojí za to. A pokiaľ budete mať nejaké výhrady, samozrejme, druhé čítanie je tu na to, aby sa to vylepšilo, precizovalo, systémovo zatriedilo a neviem ako ešte. Ale uvažujte o tom, vážení kolegovia a kolegyne, lebo dehonestujeme túto rokovaciu sálu, dehonestujeme Národnú radu aj v očiach nie iba našich občanov, ale v očiach Európy a sveta, ja tvrdím. Pretože neni problém pri súčasných mediálnych možnostiach sa dopracovať k tomu, aké stavy sa aj v našom parlamente vyskytujú. Vážení, vstúpme si do svedomia, hovorme, že život je tu o tom, aby sme boli triezvi, normálne funkční ľudia. Pretože tie tisíce, ktoré sa nemôžu narodiť a ktoré vôbec nemajú šancu na svete žiť, by túto šancu tisícnásobne prijali. A myslím si, že národ slovenský je ešte natoľko súci a múdry a súdny, že nebude podporovať viditeľnú opilosť v parlamente.
Kolegovia a kolegyne, ak vás môžem poprosiť, podporte tento poslanecký návrh zákona, ktorý tu predkladá kolega Škripek, a dajme mu šancu a v druhom čítaní sa pobime, aj v tej rozprave, môže aj v tomto čítaní, ale už veľa asi toho nebude, lebo tu už je vyhlásená ústne rozprava. Dajme tomu šancu. Dajte argumenty, prečo by to malo takto ostať. Dajte argumenty, budem veľmi rád, keď nám vyvrátite našu chybnú tézu, že vôbec s týmto tu prichádzame. Pretože život, ešte raz poviem, mal by byť o tom, že si ho máme vážiť a byť súci zastávať každý post. Aj ten, čo je kopáč kanálov a je opitý, tiež asi nevie, do akej schizofrénie sa dostal, a tiež to neschvaľujem.
Takže, kolegyne a kolegovia napriek politickým spektrom, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega, že si reagoval a vyznal sa zo svojich pocitov k stromom. Môžem k tomu dodať iba jedno, že pokiaľ si národ neuvedomí, že, resp. ľudské stvorenie si neuvedomí, že my potrebujeme rastliny, aj stromy, oni nás nepotrebujú, tak neprežijeme. Neprežijeme na tejto planéte a to si musíme uvedomiť aj u nás na Slovensku, pretože súčasná technokracia, resp. biznis, ktorý sa vedie aj, samozrejme, na drevárskom poli, je neskutočný, tak dúfam, že slovenský národ sa doslova že spamätá a dá zadosť aj lesom a drevu na Slovensku, ale musíme preto urobiť niečo aj my poslanci Národnej rady, aby tá legislatíva bola taká, aby ten les tu zostal. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyňa a kolegovia, vážení hostia, ja tiež voľne nadviažem na môjho predrečníka kolegu Hubu, kde ten význam lesa niekedy je veľmi podceňovaný a braný tak, že no veď my ho tu máme, tak čo sa deje, hej, je tu a hotovo. U mňa tiež není strom kubík dreva, u mňa tiež je strom zdrojom života, zdrojom nádeje, zdrojom budúcnosti a moje prvé slová, keď som sa mal tú česť stretnúť s ministrom životného prostredia ešte v minulej vláde, tak som sa ho opýtal, že čo je pre vás kubík dreva. Ak je to iba biznis, tak nemáte tu čo robiť a on povedal, že nie je to tak, tak som veľmi rád, že aj ministri si to v niektorých volebných obdobiach uvedomujú.
Ale poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.
Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.
Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne, reagujem na, na kolegu Galka. Pán kolega, áno, máte pravdu treba prv upratať kataster, upratujeme už 20 rokov a stále je tam veľký problém, takže myslím si, že je to ten kameň úrazu, ktorý je potrebný tiež riešiť, aby sme vôbec vedeli, čo tu máme a čo tu nemáme.
Čo sa týka obnovy automaticky toho, tej doby nájmu, tak ja si myslím, že dobré by to bolo znovelizovať asi v takom duchu, aby užívateľ pozemkov mal povinnosť sa, dajme tomu ten rok, rok a pol predtým ohlásil u toho vlastníka a povedať mu, áno, končí vám, aby ste sa slobodne mohli rozhodnúť, pretože keď tu bude teraz 25 rokov, tak nikto si nebude pamätať, že 24 rokov sa má prihlásiť o nejaký nájom. Však to je nonsens. Takže ten termín 25, samozrejme, musí byť, teda mal by byť zmenený, lebo to je vôbec niečo celkom iné.
Ale, čo ma tu ešte zaráža. Zaráža ma tu a trochu komplikuje tento zákon, ktorý, myslím, že bol v dobre viere, v roku 2003 robený a v súčasnosti, keď som si ho prečítal, tak musím povedať, že tam vôbec není zosúladená terminológia. Máme tam užívateľa, nájomcu, vlastníka, prenajímateľa a stále nejak tu debatujeme. To znamená, že aj na to by sa, keď by to išlo do druhého čítania, bol by som veľmi rád, keby sme sa aj na to pozreli, lebo to bude veľmi komplikovať život obyčajnému bežnému človeku, ktorý tam príde, si to prečíta a nebude vedieť, čo je vlastne, kto je kto, kto za kým stojí. A tak ako som povedal aj predtým, veľký problém vidím v tom, že vlastník pozemku mal rozumný dôvod pochybovať, to je v tom § 13 ods. 3. No rozumný dôvod na pochybovanie, tak neviem, ako sa to bude dokazovať, keď budú nejaké súdne konania alebo nejaké prieťahy. Tak to by si, samozrejme, treba, bolo dobré tiež nejakým spôsobom premyslieť, nejak to majú vo vykonacej vyhláške, nejak dať k tomu niečomu vysvetlenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, iba takto vo faktickej, do rozpravy som už nestihol sa prihlásiť.
Takže, pán kolega, jasné je to pravda, že 25 rokov, to je vlastne jedna generácia ľudská, takže je to neúnosné veľká časová lehota, ktorá bola prijatá pri minulej novele tohto zákona, takže som tiež za, aby sa to znížilo, aj tých 15 je pre mňa veľa, išiel by som na 10. To, že u nás 90 % je v nájme, je faktom, iba 10 % je vlastnej pôdy, ktoré užívajú súčasne naši poľnohospodári, resp. agropodnikatelia. V západnej Európe a aj v iných európskych krajinách je to naopak, najviac gazdujú na vlastných pozemkoch, ktoré majú na liste vlastníctva. Spomínal si tu poľnohospodárske podniky, keď majú uzavretú zmluvu na tisíc a viac hektárov, a že je to veľmi lukratívne. No ja chcem veriť, že tie zmluvy sú uzavreté tak, že sú jednoznačne identické a že má každý vlastník pozemku s daným poľnohospodárskym subjektom takúto zmluvu uzavretú. Žiaľ, čerpanie eurodotácií mi to nepotvrdzuje a v mnohých prípadoch tie zmluvy absentujú, nie sú vôbec a vlastník prakticky ani nevie, kto jeho pôdu užíva. Myslím si, že v druhom čítaní, dá sa, samozrejme, veľa vecí opraviť, ja by som chcel upozorniť, že aj tá výpovedná lehota, ktorá je jeden rok, a predkladatelia sa jej dotkli u trvalých trávnych porastov, resp. u iných trvalých kultúr, myslím si, že není potrebné ju zvyšovať na dva až tri roky, tá ročná výpovedná lehota v pohode stačí a myslím, že problémom je tu § 12a, na ktorý by sme sa mali pozrieť, lebo tam je pes zakopaný, že prakticky človek sa nemôže k poľnohospodárskej pôde vôbec dostať a je nútený inými cestičkami si zariadiť, akým spôsobom poľnohospodársku pôdu, keď chce začínať, vôbec sa k nej dostať, takže myslím si, že v druhom čítaní, pokiaľ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Takže na záver, ešte raz by som chcel apelovať, aby sme to urobili, aby to bolo nadrezortné a nadstranícke. Viem, že asi veľkú šancu nemáme, ale nádej zomiera posledná. Tak ako mi to rokovací poriadok dodržuje, teda prikazuje a umožňuje, každý polrok to budeme dávať znovu, aby ľudia videli, že to, čo je pre vec, by malo byť pre vec stále, aby sa tá anomália z tohto zákona dostala preč a spoločenstvá, aby mohli dýchať normálnym slovenským tepom, životom pozemkových spoločenstiev.
Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, nie som rád, že tu musím stáť znovu k tomuto zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2013, v máji, pretože svedčí to asi o nie veľmi dobrej legislatívnej príprave, keď musíme ho tak skoro novelizovať.
Žiaľ, to, čo som avizoval aj v rozprave, ktorá tu bola zhruba trištvrte hodiny z mojej strany, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý dostal č. 97 v roku 2013 a je účinný od 1. mája, má svoje veľké trhliny, ktoré už avizuje aj prax. Mnoho pozemkových spoločenstiev je momentálne v šoku. A v šoku z toho, čo všetko musí stíhať do konca februára 2014. Je v šoku z toho, ako sa začína to predkupné právo reálne ohýbať, ktoré sme zo zákona vypustili. Je v šoku z toho, že mnoho pripomienok, ktoré boli dané rezortu pôdohospodárstva, neboli akceptované. Je v šoku z toho, že niečo sa hovorí a niečo sa robí. Je mi z toho smutno. Takže tak ako pán minister doporučil, keď tento zákon bol prijímaný, že pokiaľ budú operatívne vylepšujúce pozmeňujúce návrhy tohto zákona, že budú konštruktívne riešiť a vylepšovať ho, že budú prijaté, dokonca i sľúbil tu za týmto pultom, odporúčal poslancom vládnej strany SMER, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali vtedy tiež s pánom Mičovským, s pani kolegyňou Mezenskou, že sú dobré a je potrebné ich prijať. A rozdelil som hlasovanie o týchto bodoch, aby to nebolo nejakým spôsobom povedané, tak všetko, alebo nič. Aj napriek tomu odporúčaniu pána ministra, poslanci vládnej strany SMER hlasovali proti. Žiaľ, realita vás dobehla a v súčasnosti, pán minister a páni poslanci zo strany SMER, sa vám to bude vracať.
Preto predkladám ako navrhovateľ zmenu tohto zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá znovu sleduje tie isté výhrady a tie isté veci, ktoré som predkladal v máji 2013. Máte to pred sebou, vyjadrím sa iba k tým najpodstatnejším veciam, ktoré v súčasnosti vnímam, že keď sa s týmto niečo nestane, tak pán Jahnátek bude braný ako hrobár pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Či sa niekomu páči alebo nepáči, pravda vás dobehne a život pozemkových spoločenstiev bude ako veľká výčitka aj vám poslancom, ktorí ste takýto zákon prijali.
Takže poďme k meritu veci. V prvom rade by som chcel upozorniť, že predkupné právo fyzických osôb, členov spoločenstva, ktoré z tohto zákona bolo vyňaté a vyhodené, hoci v pôvodnom zákone, ktorý platil od roku 1995, to bolo jednoznačne dané, sa prejavuje takýmto spôsobom, ako bolo povedané. Začínajú prví priekupníci, ktorí začínajú skupovať podiely, a začínajú handrkovať, akým spôsobom týmto urbariátom a hlavne s majetkom týchto urbariátov, ako s nimi naložia. Ohlasujú sa mi urbárnici zo Šariša, z Liptova, z Oravy aj z Gemera. Žiaľ, nikto ich nechce počúvať alebo veľmi málo, tak som zvedavý, ako zareagujete na náš pozmeňujúci návrh.
V prvom rade chceme, aby sa znovu to predkupné právo na predaj podielu spoločných pozemkov v spoločenstvách bolo uplatnené. To znamená, po lopate povedané, keď člen pozemkového spoločenstva chce predať svoj podiel, aké sú dôvody, to už je na jeho vôli a na jeho presvedčení, aby bol v prvom rade nútený ho ponúknuť svojim spolupodieľníkom na tej spoločnej nehnuteľnosti, svojim urbárnikom, členom pozemkového spoločenstva. To je to predkupné právo! To je ten marazmus, ktorý bol dosiahnutý týmto zákonom, keď sme ho, toto predkupné právo, vyhodili. To znamená, prvých, ponúkneš svojim, až potom cudzím zvonku, obyčajnými slovami povedané.
My dokonca chceme ísť trošku ďalej aj v tejto našej novele, ktorú predkladáme. Chceme ísť do toho, aby ešte aj pozemkové spoločenstvo tento podiel mohlo kúpiť ako celok. Či ho už potom, ako sa hovorí, rozpustí medzi ostatných členov spoločenstva podľa podielov, alebo ako naloží, to už bude vecou nejakých stanov a pravidiel, aké majú v pozemkovom spoločenstve. To znamená, toto bola najväčšia výtka, ktorú teraz vznášam, a preto predkladám viac-menej identický návrh, ako bol v máji 2013.
Takže to predkupné právo, ktoré sme zanechali alebo ponechali v zákone pre Slovenský pozemkový fond, neviem prečo by nemali mať aj fyzické osoby, členovia pozemkového spoločenstva.
Takže prejdem k druhému bodu, ktorý vyrušuje celé Slovensko, a to je bod, ktorý hovorí znovu o delení na menšie časti podielov v pozemkových spoločenstvách. Doteraz platilo u lesných pozemkov pod 5000 metrov štvorcových, u poľnohospodárskych pozemkov pod 2000 metrov štvorcových sa nemôže deliť podiel. Žiaľ, tento zákon aj v pozemkových spoločenstvách prechádza u lesných pozemkoch na výmeru 2000 metrov štvorcových. Keď toto není drobenie, tak ja potom nerozumiem matematike! Keď je 2000 viacej ako 5000, tak mi to vysvetlite. Takže aj to predkladáme, aj to chceme znovu vrátiť do jednokoľajky tak, ako to je v zákone č. 180/1995, ktorý hovorí, že tá výmera 5000 u lesných pozemkoch a 2000 metrov štvorcových u poľnohospodárskych pozemkoch musí byť zachovaná pri rôznych dedičských a iných prevodoch pozemkov, ktoré sa robia u notára aj kúpnymi zmluvami, ktoré potom kataster vracia späť, už nie sú zapísania schopné. Takže, vážení, to je náš ďalší apel, znovu ho predkladáme a chceme, aby nebola dvojkoľajnosť. A jednokoľajnosť, to znamená aj pri lesných pozemkoch minimálna výmera lesného pozemku a dielu v pozemkovom spoločenstve bolo 5000 a viac metrov štvorcových.
Tretia veľká výhrada, s ktorou nemôžme súhlasiť, pretože hovorí o degradácii a likvidácií aj pozemkového spoločenstva, je tá, že sa znižuje kvóta, koľko ľudí musí hlasovať za to, aby pozemkové spoločenstvo zaniklo okrem iného alebo sa zmenilo na obchodnú spoločnosť alebo na inú nejakú eseročku, kde doterajšia kvóta podľa starého zákona bola dve tretiny, opakujem, dve tretiny, a tento zákon to znižuje na 50 percent. To znamená nad 50 %, 50 % plus jeden. Hovorím, že pri tak vážnej udalosti pre pozemkové spoločenstvá, ako je zánik, zánik, neodvolateľný zánik spoločenstva, nemôže predsa rozhodovať 50 % plus jeden. Veď to je na hlavu postavené! Tak preto dávame, aby v týchto dvoch podmienkach, to znamená zánik pozemkového spoločenstva, likvidácia, dá sa povedať, a zmena na obchodnú alebo inú spoločnosť, aby rozhodovala dvojtretinová väčšina, nie nadpolovičná väčšina. Ostatné veci, dobre, polovičná väčšina, nemám s tým problém, ale v týchto dvoch bodoch musíme, lebo ináč znovu kopeme hrob pozemkovým spoločenstvám.
Ďalšia veľká by som povedal, že záležitosť, ktorá by mala touto novelou byť riešená, je zodpovednosť. Priama zodpovednosť jednotlivých funkcionárov v pozemkových spoločenstvách. Žiaľ, sme svedkom toho, že náš ľud je veľmi flexibilný, veľmi rýchlo sa zžil s pozemkovou problematikou a hlavne so špekulantskými metódami, ktoré sa pri pozemkovom práve môžu použiť, žiaľ, aj v spoločenstvách. A poznám spoločenstvá, kde výbor si bačuje a mnohí členovia ani nevedia, že tam majú podiel, že majú nejaké možnože aj výplaty, a, žiaľ, dozorná rada aj výbor sú v stave v takom, že pozemkové spoločenstvo ide od piatich ku dvom pre spoločenstvo ako celok, ale od dvoch ku piatim pre predsedu a výbory, respektíve dozornú radu. Takže, vážení, preto my hovoríme a v našom novelizačnom bode pod č. 21 hovoríme o zodpovednosti člena orgánu pozemkového spoločenstva, čo zodpovednosť má znamenať, ako ju máme chápať, aby všetky práva a povinnosti vyplývajúce z držby spoločnej nehnuteľnosti pre jednotlivých členov kolektívu tohto, tejto spoločnej nehnuteľnosti boli transparentné, jasne dané a dodržiavané.
Je tu celkovo v našom pozmeňujúcom návrhu 36 bodov. Ešte niektoré vypichnem, pretože myslím si, že mali by ste o nich niečo vedieť. Lebo tvrdím: každá rodina na Slovensku je nejakým spôsobom s urbariátom prepojená. A to je jedno, či je to generácia dedov, otcov. synov, vnukov, máme tri a pol tisíc urbariátov na Slovensku. To znamená, táto veľká spoločnosť by mala mať aj adekvátny zákon, ktorý bude jasne hovoriť, akým spôsobom sa majú tieto pravidlá utriasť.
Hovoríme o tom, že súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť aj zoznam členov, ktorý je definovaný v § 18. Žiaľ, u predkladateľov nového zákona, ktorý bol vami predkladaný ako vládny návrh, toto akoby uniklo a dáva na zváženie, aký vlastne zoznam použijú. Tak to nie, vážení! My chceme to mať jasné. To sú tí podielnici, ktorí sú tam daní v § 18, kto je vlastne členom pozemkového spoločenstva.
Ďalej, spoločná nehnuteľnosť predsa nepozostáva iba z viacerých pozemkov, môže pozostávať z jedného pozemku. To tiež uniklo legislatívcom, ktorí dávali takýto podnet. Preto aj to opravujeme, aby tam bolo slovné spojenie, nieže pozostáva, ale môže pozostávať z viacerých pozemkov, ale môže byť aj z jedného pozemku.
Ďalšia veľká výhrada, ktorú, ktorá bola tlmočená, ale pravdou je, nemám ju započítanú v našom pozmeňujúcom návrhu, je tá, ktorú nám tlmočil predseda urbariátov Slovenska pán Vanko, že prakticky v zmluvách o založení týchto spoločenstiev, pozemkových, prakticky chýba termín "spoločne obhospodarovaných". Pretože súčasný zákon nehovorí iba o pozemkových spoločenstvách, ktoré vznikajú na nedeliteľných nehnuteľnostiach, ale aj na spoločne obhospodarovaných. Ale už ustanovujúca zmluva, listina, ktorá vzniká a dáva základ k takémuto vzniku, nehovorí o tejto možnosti, že vznikajú aj pozemkové spoločenstva, ktoré budú spoločne obhospodarovať rôzne nehnuteľnosti, iba obhospodarovať, nebude to spoločná nehnuteľnosť. A to je pre tých, ktorí sa tomu rozumejú, jasný dôkaz toho, že ten zákon nebol pripravovaný s takou dôslednosťou, ako som si aj ja osobne, aj moji kolegovia predpokladali, že bude. Vracia sa nám to a som z toho smutný.
Ďalej jedna veľká časť pozemkov a respektíve prevodov, respektíve nakladaní na iného majiteľa hovorí o tom, že prechod a prevod to sú dva rôzne termíny, ktoré si musíme ujasniť. A tu sa dostávame do ďalšieho, by som povedal, veľkého nejakého marazmu, kde zisťujeme, že zakázaný prevod je, k podielu na spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, ale prechod nie je zakázaný. To je tiež veľký problém. Takže dávame aj ten prechod.
Ďalej hovoríme, že minimálny počet členov v urbariátoch výboru môže byť päť. To som vytýkal aj minule, že prečo päť. Máme urbariáty, ktoré majú 15 členov, keď budú piati minimálne, už tretina je výbor, ďalšia bude nejaká revízna rada, alebo dozorná rada, a zisťujeme, že každý bude funkcionár. Preto my to upravujeme na tri. Dajme šancu aj tým malým pozemkovým spoločenstvám! Proste to nemá opodstatnenie. Takže to je ďalšia naša výtka.
Veľký problém v súčasnosti majú aj so zverejňovaním v médiách s celoštátnou pôsobnosťou valných zhromaždení. Ja som včera čítal noviny a áno, valné zhromaždenia, ktoré musia skončiť do 28. februára 2014, teraz tie valné zhromaždenia idú. A mnoho pozemkových spoločenstiev, ktoré negazdujú, že boli bez právnej subjektivity a nemajú príjem žiadny, vlastne musia sa skladať na to, aby vôbec mohli do tých médií dať to oznámenie, ktoré sme im dali v tomto zákone. Preto my to nahradzujeme tým, že médium s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle nahrádzame slovami na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby naše ministerstvo bezplatne, lebo je to jeho rezort, pozemkové spoločenstvo patrí pod tento rezort, aby tam bezplatne uverejňoval takéto výzvy, takéto valné zhromaždenia oznamoval ľuďom. Takže to je ďalšie ťahanie financií pozemkovým spoločenstvám, hlavne tým malým, ktoré vyslovene, že boli bez právnej subjektivity a negazdovali. Takže nemôžme všetko hádzať do jedného vreca.
Ďalej jednu veľkú výhradu sme mali aj k odmeňovaniu ako dozornej rady, tak aj ostatných funkcionárov, kde odmenu odsúhlasuje samozrejme zhromaždenie, ale zhromaždenie sa stretne raz za rok, dva razy za rok. Ľudia predsa nepoznajú, keď sú cezpoľní a nepoznajú ten chod pozemkového spoločenstva na tej obci, ako tam prebieha, predsa musí im tú odmenu niekto povedať, za čo vlastne to je. Nie iba takto, že niekto navrhne. Tak my navrhujeme, aby to bolo na základe výboru, čiže dozorná rada rozhodne na základe výboru, ktorý bude citovať, čo sa urobilo, že tá odmena je zaslúžená a že doporučuje alebo nedoporučuje valnému zhromaždeniu ju schváliť. Tak preto dávame tam v bode 33, že odmenu zhromaždeniam na základe návrhu výboru odsúhlasuje to zhromaždenie.
Takže to je aspoň taký mierny výťah z našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré znovu predkladáme. A musím povedať, tak ako som povedal v prvom rokovaní v máji, že tieto nevzišli ani z rozumu Fecka, Mičovského, ani Mezenskej, ale vzišli z návrhov tri a pol tisíc urbariátov Slovenska, ktoré som mal tú česť osloviť, a ktorí mi spätnou väzbou, a moji kolegovia tiež, a mi spätnou väzbou tieto návrhy poslali a nám poslali navzájom, ktoré sme navzájom skĺbili a vypracovali v takejto polohe, v akej sú.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste zhodnotili, ako vyzerá tento náš predkladaný návrh a nebrali to, že to predkladá opozičný poslanec a k tomu ešte Fecko s Mičovským a s Mezenskou, ale aby ste sa nad to povzniesli. Pretože toto je bod, ktorý traumatizuje pozemkové spoločenstvá, takto schválený a účinný zákon, ktorý od 1. mája 2013 o pozemkových spoločenstvách pod č. 97/2013 traumatizuje pozemkové spoločenstvá. Preto by sme sa ho mali snažiť vylepšiť. A budem veľmi rád, keď aj z vašich lavíc a z lavíc vládnych poslancov SMER-u prídu v druhom čítaní, keby sa to dostalo do druhého čítania, keby došli pozmeňujúce návrhy. Nemáme s tým problém ich zakomponovať. A tak ako vy hovoríte, že by to malo byť nejaké súdržné a systematické a skvalitňujúce, tak myslím si, že ten náš návrh takýto je, a pokiaľ by ste ho dali aj vašim legislatívcom na pretras, tak neverím, že nám z toho trištvrte vyškrtajú, pretože takýto bol hlas aj pána Vanka, ktorý povedal, že tento legislatívny náš návrh je v súlade aj s ich myslením a s ich nejakou legislatívnou úpravou, a má to svoju váhu.
Takže predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvolá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Preto by som vás chcel, kolegyne a kolegovia, ešte raz v mene všetkých predkladateľov tohto návrhu zákona k zákonu o pozemkových spoločenstvách naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť o podporu, aby sme dokázali, že vieme sa zastať našich pozemkových spoločenstiev aj zákonom, ktorý bude spĺňať aj požiadavky tohto, by som povedal, združenia, týchto účastníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nám tlmočili, a, žiaľ, neboli vypočutí. Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja tiež len krátko. Myslím si, že aj keby ste prechádzali napríklad cez Ružomberok ako vodič, to znamená, máte sa venovať riadeniu a nie pozeraniu do nejakého internetu alebo do mobilu, tak prakticky tá tabuľa, ktorá by hovorila o takomto stave ovzdušia, asi mnohých by aj trošku upútala a povedala by áno, znovu som tu a znovu ten Ružomberok je taký, aký je v tom ovzduší. Lebo vyzerá, že je to málo, my len skonštatujeme a nič sa nerieši. To znamená, poďme riešiť! A pokiaľ tu budem 30-krát chodiť desať rokov a stále sa nebude s tým nič robiť, tak prídu tam aj možno, že tie apelácie väčšieho množstva občanov. A povedia: Tak konečne už niečo s tým robte, lebo je to neúnosný stav!
A tak ako ja som sa tešil po roku 1989, keď som videl, že komíny, ktoré boli z teplární na tuhé palivo likvidované a prestali dymiť. Ako to povedal pán navrhovateľ,  nechali sme sa učičíkať. Áno, komíny nám padli a teraz zisťujeme, že sme ešte v horšom stave možno v iných látkach, ako sme boli. Tak preto myslím si, že všetko, čo bude upozorňovať na to, aký tu máme nevyhovujúci stav životného prostredia, aj v oblasti ovzdušia, by sme mali iba podporiť. A myslím, že to nie sú miliardy, ani milióny pre týchto znečisťovateľov, ktorí by mali do toho investovať. Je to iba o tom, aby ukázali, že majú seriózny vzťah k tomu, aby ukázali reálne informácie, ktoré sa dejú, sú v tom danom čase, a že chcú s tým niečo robiť. Takže aj napriek tejto diskusii, ktorá tu vznikla, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.
Ďakujem pekne.