Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj mne k tejto predkladanej novele zákona o ochrane prírody a krajiny.
Ako som už v prvom čítaní povedal, občania mnohí, ktorým nie je ľahostajná ochrana prírody, čakali, že bude to nový zákon. Je to iba novela. Dobre, musíme sa aj s tým zmieriť. Takže vidíme, že tých pripomienok relatívne veľa je, možnože aj bude.
Pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pracuje komisia pre ochranu životného prostredia. Do tejto komisie, ktorá je jedna z ďalších, mohol každý poslanec nominovať jedného svojho odborníka, ktorý mohol sa vyjadrovať k zákonom týkajúcim sa rezortu životného prostredia, má 9 členov.
A ich pripomienky, a mám tú česť byť predsedom tejto komisie, som dostal v takejto forme, v takomto objeme. (Ukázanie objemu pripomienok.) Bolo ich celkove 60. Snažili sme sa navzájom nájsť súlad medzi týmito pripomienkami, ktoré prišli od týchto členov komisie. A tam, kde prevažovala väčšinová zhoda, sme ich akceptovali. A dali sme ich na posúdenie legislatíve ministerstva životného prostredia. Z celkových 60 pripomienok bolo vybratých 27, ktoré boli rezortu životného prostredia zaslané, ku ktorým sme dostali aj určité vyjadrenie. Z týchto 27 doplňujúcich návrhov, ktoré boli touto komisiou deklarované vo väčšinovej zhode, zhruba 3,5 bolo akceptovaných, dobre, chvalabohu, aj za to ja hovorím. Jedna z nich bola aj moja, o ktorej som minule povedal, že koľko vlastne ľudí má predstavovať počet, väčší počet účastníkov konania. Takže ďakujem, pán minister, aj za to, že ste to akceptovali a že to tam bude v spoločnej správe pod č. 2.
Ostatné tieto body, boli viac-menej spomenuté v pozmeňujúcom návrhu môjho predrečníka pána kolegu Hubu, ako už bolo spomenuté z jeho úst, ja sa budem venovať ďalšej stránke tohto zákona týkajúcej sa stráže prírody. Ako spomenul, je to vlastne možnosť zlepšiť akcieschopnosť tohto stavu, stavu, ktorý, myslím si, berie životné prostredie srdcom. Ja som svojho času tiež bol adeptom na strážcu prírody. A viac-menej myslím, že tento kolektív, ktorý funguje aj teraz, sú to tí ľudia, ktorí doslova srdcom myslia a ten terén vedia si prešliapať, vedia tú ochranu prírody aj v tom reálnom živote realizovať, resp. upozorňovať ľudí, ako by to mali chápať.
Nechcem tu politikárčiť, môj pozmeňujúci návrh, ktorý ste dostali do lavíc má 13 bodov. Nakoľko myslím, že odôvodnenia sú dostatočne zrozumiteľné a dôvodové, pristúpim k predneseniu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme sa nemuseli opakovať.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 726).
Vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa za bod 19 vkladajú nové body 20 a 21, ktoré znejú:
Bod 20: „V § 13 ods. 2 písm. c) sa slová „a zvážnic" nahrádzajú slovami „zvážnic, protipožiarnych pásov a ciest".“
Bod 21: „V § 13 ods. 2 sa za písmeno o) vkladá nové písmeno p), ktoré znie: „p) terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Z aplikačnej praxe vyplýva, že vlastníci, nájomcovia a správcovia pozemkov pri výkone hospodárskej činnosti bez predošlej konzultácie často poškodia a nenávratne ničia chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Preto navrhujeme, aby na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžadoval súhlas orgánu ochrany prírody na výstavbu protipožiarnych pásov a ciest. Rovnako táto skupina osôb pri výkone hospodárskej činnosti alebo pri úprave pozemkov bez predošlej konzultácie často poškodí a nenávratne zničí chránené druhy rastlín a živočíchov a ich biotopy. Tohto sa dopúšťajú aj jazdci na terénnych motocykloch a motorových trojkolkách a štvorkolkách. Preto navrhujeme, aby sa aj na terénne úpravy a narúšanie pôdneho krytu v druhom stupni ochrany vyžadoval súhlas ochrany prírody.
Po druhé. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie: „V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e) ktoré znie: „e) ochranné pásmo chráneného územia".“
Odôvodnenie. Hoci v ochrannom pásme chráneného územia platí druhý až štvrtý stupeň ochrany, nie je toto územie považované za chránené územie, a tak hoc je doň zakázaný vjazd motorovým vozidlom, nemôže toto vozidlo člen stráže prírody zastaviť, aby odkontroloval oprávnenosť jeho vjazdu. Taktiež postavenie nelegálnej stavby nie je dosiaľ v ochrannom pásme trestným činom, pričom najviac sa nelegálne stavby správe stavajú v týchto ochranných pásmach v národných parkoch. Takže toto chcem tiež odstrániť a zlepšiť.
Po tretie. V čl. I bod 25 znie: „V § 17 sa vypúšťa odsek 3." Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.
Odôvodnenie. Keďže sa v § 17 ods. 1 zavádza ako chránené územie aj ochranné pásmo, doterajší odsek 3 stráca opodstatnenosť.
Po štvrté. V čl. I v bode 103 v § 65a ods. 2 sa za písmeno z) vkladajú nové písmená za) až zc), ktoré znejú: „za) prostredníctvom Stráže prírody Slovenskej republiky vykonáva strážnu službu ochrana prírody, zb) riadi a kontroluje činnosť Stráže prírody Slovenskej republiky, stará sa o udržiavanie a zvyšovanie odbornej úrovne profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody, zc) vedie evidenciu priestupkov riešených profesionálnymi strážcami prírody a dobrovoľnými strážcami prírody a údaje z evidencie pravidelne zasiela do centrálnej evidencie priestupkov, ktorú vedie ministerstvo".
Odôvodnenie.
V súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky nie je zaviazaná k výkonu strážnej služby a zamestnaných strážcov využíva aj na plnenie rôznych technických a hospodárskych úloh tak, že výkon strážnej služby je následne neefektívny.
Z dlhodobej praxe, odkedy je zriadená stráž prírody, vyplynula potreba jednotného riadenia profesionálnych a dobrovoľných strážcov. V doterajšej praxi sa však ku koordinácii ich činnosti pristupovalo iba individuálne. Osvedčila sa koordinácia činnosti a vzdelávanie profesionálnych a dobrovoľných strážcov v rámci jedného chráneného územia povereným pracovníkom, spravidla vedúcim odboru strážnej služby. Preto navrhujem, aby takýto systém jednotného riadenia bol upravený zákonom.
Povinnosť viesť evidenciu priestupkov vyplýva z § 89 a 89a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Po piate. V čl. I v bode 114 v § 68 písm. h) sa slová „tretím stupňom ochrany" nahrádzajú slovami „druhým a tretím stupňom ochrany".
Odôvodnenie. Prax ukázala, že obce často nie sú dostatočne kompetentné a personálne vybavené na to, aby posudzovali vhodnosť vykonania výrubov v chránených územiach a ich ochranných pásmach. Respektíve tejto problematike nevenujú sa vôbec alebo dostatočnú pozornosť, a tak dochádza často k výrubom drevín nad rámec zákona. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby sa zachovalo pôvodné znenie zákona, kde táto kompetencia obce bude v druhom a treťom stupni spadať pod okresné úrady. Myslím si, že má to svoju logiku a musíme tú odbornosť aj do tohto vniesť.
Po šieste. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „§ 72 vrátane nadpisu „Stráž prírody Slovenskej republiky“ znie:
Odsek 1: „Stráž prírody Slovenskej republiky (ďalej len „stráž prírody") je poriadkový útvar, ktorý plní úlohy pri zabezpečení kontroly dodržiavania právnych predpisov na úseku ochrany životného prostredia.“
Odsek 2: „Stráž prírody je organizačne začlenená do Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a člení sa na a) profesionálnu stráž prírody a b) dobrovoľnú stráž prírody.“
Odsek 3: „Stráž prírody sa organizačne člení na odbory stráže prírody.“
Odsek 4: „Člen profesionálnej stráže prírody (ďalej len "profesionálny strážca prírody") je k Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme106a) so všetkými oprávneniami a povinnosťami upravenými v tomto zákone.“
Odsek 5: „Profesionálny strážca prírody má územnú pôsobnosť v rámci celého územia Slovenskej republiky.“
Odsek 6: „Člen dobrovoľnej stráže prírody (ďalej len „dobrovoľný strážca prírody") nie je k ministerstvu v pracovnoprávnom vzťahu a má rovnaké oprávnenia a povinnosti ako profesionálny strážca prírody.“
Odsek 7: „Územnú pôsobnosť dobrovoľného strážcu prírody určuje Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky.“
Odsek 8: „Profesionálnym strážcom prírody a dobrovoľným strážcom prírody môže byť fyzická osoba, ktorá a) dosiahla vek najmenej 18 rokov, b) je občanom Slovenskej republiky, c) je bezúhonná, d) je úplne spôsobilá na právne úkony, e) je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilá, f) je odborne spôsobilá, g) zložila sľub podľa odseku 15.“
Odsek 9: „Za bezúhonnú sa na účel ustanovenia odseku 8 písm. c) považuje osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti72); tieto skutočnosti sa preukazujú dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.“
Odsek 10: „Odborná spôsobilosť uchádzača za člena stráže prírody podľa ods. 8 písm. f) sa preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja pred komisiou, ktorú tvorí jeden zástupca okresného úradu v sídle kraja, jeden zástupca organizácie ochrany prírody a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru.“
Odsek 11: „Obsahom skúšky podľa odseku 10 je preukázanie základných znalostí z trestného práva, právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať.“
Odsek 12: „Okresný úrad v sídle kraja môže od povinnosti overenia odbornej spôsobilosti skúškou a zloženia sľubu upustiť, ak ide o člena stráže prírody, u ktorého dochádza iba k zmene obvodu pôsobnosti.“
Odsek 13: „Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 10 a 11 zabezpečuje okresný úrad v sídle kraja v spolupráci s organizáciou ochrany prírody.“
Odsek 14: „Členom stráže prírody sa fyzická osoba stáva dňom zápisu do zoznamu členov stráže prírody, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja. Fyzická osoba môže byť zapísaná do zoznamu členov stráže prírody najmä na návrh orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody, obce alebo občianskeho združenia, ktorého poslaním podľa jeho stanov je ochrana prírody a krajiny. Do zoznamu členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja zapíše aj vlastníka súkromného chráneného územia po preukázaní spôsobilosti na výkon funkcie člena stráže prírody podľa odseku 8.“
Odsek 15: „Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle kraja sľub v tomto znení: "Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.".“
Odsek 16: „Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“
Odsek 17: „Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky raz za päť rokov preveruje odbornú spôsobilosť profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody formou povinného preskúšania, ktorého podrobnosti upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.".“
Poznámka pod čiarou k odkazu 106a znie: „106a) Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k tejto celej pasáži. V súčasnosti chýba presná definícia funkcie a pracovnej náplne stráže prírody, jej členenie a kompetencie. Aj z tohto dôvodu navrhujeme úplne nové znenie § 72, podľa ktorého sa delí táto stráž prírody na profesionálnu a dobrovoľnú. Rovnako je snaha zadefinovať kompetencie jednotlivých zložiek stráže prírody, čo by malo smerovať k skvalitneniu samotného výkonu strážnej služby ochrany prírody. Zároveň sa navrhuje, aby odbornú spôsobilosť pred výkonom funkcie stráže bolo potrebné preveriť nielen u dobrovoľných, ale aj u profesionálnych strážcov prírody. Podrobnosti takéhoto preskúšania upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V tomto paragrafe sme, samozrejme, prevzali aj súčasné znenie, ale pre úplnosť legislatívnej čistoty procesu sme doplnili ďalšie odseky, ktoré sú tam.
Po siedme. V čl. I sa za bod 121 vkladá nový bod 122, ktorý znie: „Za § 72 sa vkladá nový § 72a, ktorý vrátane nadpisu „Odbor stráže prírody“ znie:
Odsek 1: „Odbor stráže prírody a) koordinuje a riadi výkon strážnej služby ochrany prírody prostredníctvom profesionálnych strážcov prírody a dobrovoľných strážcov prírody, b) prerokúva priestupky na úseku ochrany prírody, c) spolupracuje s odbornými pracovníkmi, d) vykonáva environmentálnu výchovu.“
Odsek 2: „Na účel prerokúvania priestupkov je člen stráže prírody oprávnený a) ukladať a vyberať blokové pokuty, b) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vysvetlenia jej konania, c) predvolať si osobu podozrivú zo spáchania priestupku za účelom vyšetrenia priestupku v blokovom konaní.“
Odsek 3: „Osoba podozrivá zo spáchania priestupku je povinná dostaviť sa na predvolanie.“.“
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Z dlhodobej praxe vyplynula potreba vytvorenia jednotného systému riadenia činnosti profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody tak, aby plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a v rámci jednotlivých odborných organizácií nesuplovali činnosti, ktoré so strážnou službou nesúvisia. Vzťah k zákonu č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je vyjadrený už v platnom zákone o ochrane prírody, ktorý to cituje v § 92 ods. 10.
Po ôsme. V čl. I bod 124 znie: „V § 74 odsek 2 znie: „Použitie nápisu „STRÁŽ PRÍRODY" inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou je zakázané."."
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zabráni zneužívaniu označenia a vydávaním sa za stráž prírody neoprávnenými osobami. Takéto prípady sa už v doterajšej praxi objavili.
Po deviate. V čl. I sa za bod 124 vkladá nový bod 125, ktorý znie: „V § 74 sa vypúšťa odsek 5." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Tento bod tohto pozmeňujúceho návrhu je obsahovo zhodný s bodom 124 vládneho návrhu zákona, takže tento bod by som vyňal na osobitné hlasovanie, pán spravodajca.
Po desiate. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 písmeno o) znie: „o) zastaviť a kontrolovať dopravný prostriedok a osoby v ňom, ak sa nachádza v chránenom území a jeho ochrannom pásme na účel overenia oprávnenosti jeho vjazdu na toto územie"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Páchatelia priestupkov a trestných činov do území s druhým až piatym stupňom ochrany často nelegálne vchádzajú rôznymi dopravnými prostriedkami, v ktorých potom odvážajú nelegálne získané jedince chráneného druhu, zver, ryby, rastliny a ich plody, plodnice húb, ako aj nerasty a skameneliny. Stráž prírody dosiaľ môže zastaviť dopravný prostriedok len v chránenom území, a nie v jeho v ochrannom pásme. Takže dúfam, že toto má svoju logiku, aby sme tento bod podporili, aby stráž prírody mala tú kompetenciu aj v ochrannom pásme zasahovať, pretože niekedy je to iba o metroch, či ho stihne alebo nestihne v tom či chránenom alebo pásme tej oblasti chránenej v ktorej je, a nie v ochrannom pásme.
Po jedenáste. V čl. I sa za bod 125 vkladá nový bod 126, ktorý znie: „V § 75 ods. 1 sa za písmeno s) vkladajú nové písmená t) a u), ktoré znejú: „t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov"." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie.
Zriaďovanie skládok síce upravuje zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, a teda v prípade pristihnutia osoby vysýpajúcej odpad nemá možnosť účinne zasiahnuť, nemôže osobu vyzvať, aby sa identifikovala, a ani ju zadržať a následne vec vyriešiť. Myslím, že toto by malo byť.
Čo sa týka zákazu vypaľovania trávnatých porastov, remízok a krovísk, tento je síce upravený v zákone č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a v zákone č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale stráž prírody nie je oprávnená kontrolovať vykonávanie tohto zákona, pritom sa s touto činnosťou v teréne veľmi často potýka.
Po dvanáste. Body 122 až 126 sa vypúšťajú. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať nárok člena stráže prírody na rovnošatu vzhľadom na to, že zrušenie tohto nároku by viedlo k ďalšiemu nežiaducemu znižovaniu autority stráže prírody.
Po trináste. V čl. I sa za bod 126 vkladá nový bod 127, ktorý znie: „V § 78 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie: „f) člen stráže prírody nepreukáže svoju odbornú spôsobilosť pri pravidelnom preskúšaní podľa § 72 ods. 17".“ Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno g). Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k poslednému bodu pozmeňujúceho návrhu. Nepreukázanie dostatočnej odbornej spôsobilosti bude dôvodom na ukončenie členstva v stráži prírody.
Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý sa týkal hlavne stráže prírody. Myslím si, vážení, že mali by sme dať tejto, ja im hovorím, takejto profesijnej skupine, ktorá pomáha chrániť našu prírodu, vážnosť, ktorú by mali mať. A tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme aj s kolegami, nevyšli ani z našich hláv, ale priamo od nich. Oni vedia, ako majú strpčený život pri tom reálnom výkone podľa tohto zákona o ochrane prírody. Tak preto sa prihováram, aby sme naprieč politickým spektrom dali tomuto nášmu návrhu pozmeňujúcemu zelenú, pretože myslím, že chceme zachovať prírodu aj pre ďalšiu generáciu. Takže nehrajme sa tuná na politikov, hrajme sa na odbornú vec, odbornú Stráž prírody Slovenskej republiky. A myslím si, že keď sa nebudeme pýtať tých, ktorí priamo sú za tento výkon zodpovední, nemôžeme vykonávať z vlastnej hlavy a navrhovať zákony. Takže tieto body, ktoré som predniesol, je priamo ich výklad, ako si ich predstavujú, aby tá ich vážnosť nabrala aj v tom reálnom výkone ich služby nejakú tú, ešte raz opakujem, vážnosť.
Keď môžem, tak pánu spravodajcovi by som doporučil hlasovanie o bode 1 samostatne, o bode 2 samostatne, zapíšte si to, buďte tak dobrý, nemám to spracované, takže tak by som vám to dal, o bodoch 3 až 8 spoločne, o bode 9 samostatne a bodoch 10 až 13 spoločne tiež. Tie body, ktoré sú viacčíselné môžeme dať spolu.
Dobre, toľko z mojej strany. A žiadam alebo aj prosím, samozrejme, o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne, páni, že ste ma vypočuli a odovzdávam pozmeňujúci návrh pánu spravodajcovi. Ďakujem pekne.
