Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja ako síce poľnohospodársky inžinier, ale majiteľ lesa asi desať hektárového, ktorý tento výkon aj konkrétne realizuje v tom lese, vyjadril tiež k tomuto. (Reakcia z pléna.) Nie. Desať hektárov. Desať hektárov, pán spravodajca, takže asi tak. Takže poďme k tomu. Vážení, budem mať s tým stále problém. Nebudem samozrejme tu rozoberať odborné veci, pretože odborníkom sa necítim. Ale to, čo si myslím, že môžem k tomu povedať, tak to poviem.
Po prvé, termín. Sme pred koncom roka 2013. Máme tu správu za rok 2012. Pýtam sa, ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí, tú súslednosť, ako to vychádza? Prakticky tá správa by mala hodnotiť situáciu, aká je zlá, aká je dobrá, čo treba urobiť? Samozrejme, že občania to nemôžu všetko evidovať aj v tejto oblasti. To znamená, táto správa by mala povedať, čo v ďalšom roku by sme mali urobiť lepšie, čo horšie, čo je super, môžeme v tom pokračovať. Keď my ju preberáme teraz, pýtam sa, už nám niečo nezhorelo v roku 2013? Nebolo potrebné z toho roku 2012 niečo opraviť v tom roku 2013? A vyzerá, že takto ja už to registrujem tretí rok, že takto tie správy chodia koncom roka. No chvalabohu, dúfam že to nebude tak, že alebo bohužiaľ, dúfam, že to nebude tak, že budeme v januári 2014 hodnotiť 2012 rok, hej? To je u mňa trošku nonsens, pretože niečo zhorieť už musí za ten čas, ročné obdobie. To je veľké obdobie, o ktoré ide. Ja viem, možno že mi poviete, že nejaký časový, tá svodka sa robí po nejakých tých termínoch. A nehnevajte sa, v decembri 2013 hodnotiť rok 2012 je pre mňa trošku neskoro. Nehnevajte sa. Ja to vidím takto ako obyčajný človek, ktorý, myslím si, že zastupujem aj svojich voličov, ktorí to takto cítia a vidia.
Ďalej. Asi štyri, päť oblastí rozoberiem, takže ideme k oblasti číslo dva. Reštitúcie. Pán minister, aj vo vašom úvodnom slove k tomuto bodu ste povedali, že nie ste schopný momentálne povedať, kedy budú ukončené, ako vlastne budeme s nimi nakladať, čo sa vlastne s nimi urobí? Nemá náhodou strana SMER v názve aj sociálna demokracia? Neoháňate sa tu tým, že aj sociálne viete cítiť? Ja nechcem politikárčiť, ale ma tlačíte do politiky. Ja chcem tu odborne debatovať. Ale toto musím premostiť, nehnevajte sa. Musím to premostiť, pretože sociálne cítenie ku reštituentom tu nevidím. Nehnevajte sa, páni poslanci a pani poslankyne, nevidím. Keď niekto čaká dvadsať rokov, aby bol uspokojený a vy poviete, že neviete, kedy to bude ukončené, tak toto u mňa sociálne cítenie neni. To neni o sociálnej demokracii. To je o niečom inom. Áno, odvolávate sa, že máme tam určitý portál o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom za príslušný rok, ktorý je zverejňovaný na našom portáli Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale myslím si, že keď vlastníctvu a hospodáreniu venujeme v svojej správe polku A4, tak u mňa to je prabiedne málo. Nehnevajte sa. To je prabiedne málo a keď sme tam mohli dať, áno je to hospodárenie, ale hospodárenie začína o pôde. Keď my nemáme jasnú a nevieme, čo ešte aké máme dlhy, tak čo môžme stavať, kde môžme ísť? Takže myslím si, že ďalšia tabuľka, ktorá by povedala, že na pozemkových úradoch je toľko a toľko nevybavených žiadostí, lesný závod, lesné závody majú toľko a toľko, lesné úrady konajú v takých a v takýchto veciach, myslím, že malo tu zaznieť, malo tu byť a ešte raz hovorím a to hovorím, budem to opakovať stále, reštituenti nie sú developeri, špekulanti, úžerníci, to sú rody, ktorých slovenská socialistická alebo Československá socialistická republika pripravila o majetok. To, že ich zgniavila psychicky, zgniavila ich aj hmotne, že ich majetok prepadol na štát, alebo iné právnické osoby. Možnože aj lesy Slovenskej republiky, ktoré majú list vlastníctva na pôdu, ktorá má byť v reštitučnom konaní vrátená naspäť vlastníkom, ktorý si uplatní na pozemkovom úrade. Nehovorte mi tu o fonde, hovorte o pozemkovom úrade, ktorý má vydať rozhodnutie o tom, že toľko ešte štátnych lesov sa má vrátiť fyzickým osobám. To dúfam, že každý má jasné, pretože ja som sa zhrozil, keď minule jeden pán minister nevedel, čo je Slovenský pozemkový fond a čo je Pozemkový úrad. Tak vážení, tu dúfam, že máme jasné, odborníci v tejto oblasti a hlavne z nášho výboru, že kde sa pohybujeme, na jakej platforme.
Takže vážení páni kolegovia, bol by som veľmi rád, keby v ďalšej správe, ktorú budeme, dúfam, že nebudeme ju čítať v decembri 2014, aby bola aj táto stať, možnože iba preklopená z tej správy, ktorá je na portáli, aby bola aj v tejto správe.
Takže toľko k tomu. Poďme ďalej.
Jedna veľmi zaujímavá stať ma zaujala, ktorá tu ešte nebola hovorená a myslím si, že tak by to asi malo prebiehať, aby každý hovoril o tej oblasti, ktorej sa rozumie. Nehovorím, že som požiarnik, ale myslím si, že požiare majú tiež svoj význam v živote, aj v našej spoločnosti a je to deklarované aj v tejto správe. Áno, máme protipožiarnu ochranu na strane 8, bod 3.7, ktorá hovorí, že v roku 2012 bolo evidovaných 517 lesných požiarov. Zhorelo nám 1683 hektárov, vyčíslená škoda 793 860 eur. To je pre našich počúvajúcich, alebo občanov, ktorí majú o to záujem.
Predstavte si, že pri tomto počte konštatujeme, že mali sme nárast o 303 požiarov. O 303 požiarov bolo viacej ako v roku 2011. U mňa to je alarm, u mňa to je alarm, ktorý hovorí, že pozor, červené svetlo bliká, treba s tým niečo robiť a keď pokračujeme vo vete, respektíve v čítaní tejto state zisťujeme, že 5 zranených osôb, 1 osoba usmrtená. U mňa znamená, že jeden človek, možnože aj z nejakej nedbanlivosti a neviem z akej kontroly prevencie, prišiel o život. Ešte odcitujem, že najviac požiarov bolo v marci, 167 a najčastejšie príčiny boli vypadávanie trávy a porastov, 135 pri poškodenej ploche 1 034 hektárov. Aké sú to okresy? Najviac kde horelo, tak sú to Malacky 58, Gelnica 41, Spišská Nová Ves 32, Čadca 26 a Žilina 23. K tomu je samozrejme aj príslušná finančná škoda, ktorá bola spôsobená.
Vážení kolegovia, zo strany vládnucej, pýtam sa, keď hovoríme, že máme robiť prevenciu a myslím si, že požiare si nevyberajú oblasť, kde majú horieť, či budú horieť v intraviláne, v extraviláne, pýtam sa, akú sme robili prevenciu proti tomu a ako sme sa možnože v tom roku 2013 dali zadosť nejakej právnej ochrane prevenčnej aj v tomto, v tejto oblasti života?
Keď si to vezmem z pôsobenia v Národnej rade v tomto roku, tak musím povedať, páni kolegovia, že čo sa stalo? Akéže to bolo? Dvadsiateho deviateho, 28.11.2013, akéže sme to mali hlasovanie? O akýchže to bodoch? Aby som trošku oživil, mali sme tu zákon o ochrane prírody a krajiny 543 z roku 2002. Čože to tam predkladali ten Fecko, Huba a Mičovský? Čo to tam bolo pod ich pozmeńujúcim návrhom v bode 12? Ja vám to odcitujem, vážení kolegovia. Bolo, bol tam návrh pozmeňovací, ako sa majú kompetencie člena stráže prírody rozšíriť. Tieto neboli z našej hlavy, kolegovia a kolegyne, ale bolo to z reálneho života, z týchto reálnych fyzických osôb strážcov prírody, ktoré, ktorí za svoju pôsobnosť v reálnom priestore a čase zistili, že tu ich ešte tlačí päta a preto nám dali podnet, s ktorým sme sa stotožnili, aby aj táto kompetencia bola im ustanovená.
Budem citovať. V § 75 ods. 1, ktorý hovorí, že: "člen stráže prírody je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený vo svojom obvode pôsobnosti, dávali sme tam písmeno t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov a písm. u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov.". Zopakujem ešte raz, kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov. Není to náhodou prevencia? Keď stráž prírody vám povie, to nemôžem kontrolovať, to nemôžem pokutovať?
Vážení kolegovia, nehnevajte sa, ale hlasovanie dopadlo klasicky, keďže sme opozícia a to ešte z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, z neštandardnej strany, ja hovorím, že my sme hnutie, ako nás momentálne pomenuvávate, takže toto hlasovanie dopadlo 40 poslancov za, keď si to vezmeme presne, tak ďakujem, že sa aspoň zdržali, pretože všetci poslanci vládnej strany SMER-SD, ktorí samozrejme majú drvivú väčšinu a rozhodujú o tom, čo sa prijme a čo sa neprijme, tak ďakujem za zdržanie sa pánu Bublavému, za zdržanie sa pani Laššákovej a za zdržanie sa pani Pavlovičovej a pánovi Podmanickému pri tomto návrhu zákona. Všetci ostatní z vládnej strany SMER boli proti, respektíve neboli prítomní. Ostatné politické subjekty sa zachovali tak, ako sa zachovali, takže myslím si, že nie je to dobrá vizitka, lebo reči sa hovoria, chlieb sa je. A to bol aj reálny príklad. Preto som to vyňal na samostatné hlasovanie, aby ste nemohli hovoriť, že tak o tom, bolo tam ďalších 5 bodov, ktoré nemajú čo s tým spoločné. Boli tam 3 body, ktoré prakticky nadväzovali na to a myslím si, že neboli vôbec nejakým spôsobom politicky, ale vecne príslušné, aby mohli takto byť.
Takže vážení pani kolegovia, nehnevajte sa, ale toto u mňa není reálny boj prevenčný, proti požiarom a škody, aj tá osoba, ktorá zhorela, bude to vyčítať. To je, ja to beriem ako výčitku voči poslancom, ktorí nezabránili. Neviem, koľko toho roku už pohorelo. Neviem, akú sme urobili prevenciu, keď sa robila nejaká, budem rád, keď ma upresníte, pretože nesmieme byť, by som povedal nepoučiteľní a mali by sme sa poučiť z toho, čo sa stalo, aby sme tie chyby neopakovali. Tak budem veľmi rád, keď aj v tomto, nebudeme to brať politicky, ale budeme sa snažiť aj dobré nápady, pretože stále vy to tvrdíte, že všetko, čo príde systematické, konzistentné, odborné, tématický zhodné, aj z opozície, že bude priznané. No tu som to nevidel, nehnevajte sa, toto u mňa nie je konzistentné, ani odborné.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, poďme k bodu číslo 4 u mňa a síce, je to bod, ktorý hovorí o náhradách škody. Vieme, že je to taký kameň úrazu, ktorý stále tlačíme pred sebou a aby sme si trošku pripomenuli, tak sú tu škody samozrejme spôsobené aj veľkými šelmami, ktorých bolo v finančnom rozsahu za 709 tisíc, z toho 697 tisíc vlk spôsobil, 77 tisíc medveď a rys 13 200 eur. Keď to vezmeme, by som povedal, nejakým spôsobom odborne, tak v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve to bola hodnota 75 tis. eur z týchto škôd, ktoré boli spôsobené veľkými šelmami. Za tieto škody, z týchto 907 tisíc bolo uhradených 31 700. Viete, ako to je zlomok, to je zlomok z toho, čo bolo uhradené. Neviem, akým spôsobom by sa to malo, nemalo, budem rád, keď nad tým sa, aby sme sa zamysleli, že ako toto samozrejme hradí štát, takže viac menej vyzerá, že tieto sú na trovách štátu, tak bol by som veľmi rád, keby sme aj tu mali nejakú víziu, ako si to predstavujeme alebo nepredstavujeme. Ale ja by som sa chcel opýtať, keď v roku 2012 bol zaznamenaných 47 útokov medveďa na človeka a v zátvorke je napísané, že vyšetrených bolo, alebo dokončených iba dva prípady. Ja by som, možnože aj občania by boli radi počuť a vidieť, že tie ďalšie prípady, čo rozpracovaných chýba, chýbajú nejaké iné dôkazy, alebo je to pred ukončením ako, hej? Lebo 47 a 2 ukončených, to je podľa mňa takisto ďalší nepomer, hej? Kde je chyba? Čo, kto nekonal? Les teda nekonal, nejaké naše ministerstvo, súdy nekonajú, prokuratúra, kto? Nech mi niekto toto povie, pretože to mi v správe chýba, to vám musím povedať otvorene, že to mi chýba, aby som ne, nerád bol, aby sme to o rok opakovali to isté, že áno, zase tam to neni a s tým sme sa nevyrovnali. Takže to by bolo ďalšie. Samozrejme že to, že máme aj nárast, by som povedal, škôd, aj nejakou tou raticovou zverou, to je jasné, proste tam tie diviaky, tam robia proste iba škodu. Stále to nejako ľudia atakujú.
Čo mňa osobne potešilo, ako aj ornitológa, ale v tom negatívnom slova zmysle, že v tejto správe ste sa nevyhli ani teda hodnoteniu aspoň z časti teda tej poľovnej pernatej zveri, alebo tak by som to proste nazval. Ja tvrdím, že nemala by to byť poľovná, malo by to všetko byť chránené, pretože ja to vidím takto, že tieto, teraz hovorím o hlucháňovi tetrovovi, to sú také glaciálne relikty, ktoré proste by sme si tu mali chrániť a nie že ešte po nich strieľať, takže tu konštatujem, že sa znižuje populácia a keď si pozrieme aj do tých tabuliek, ktoré máme, tak zhruba to, čo sme v roku 2000, v roku 2000 pri našom atlase rozšírenia hniezdnych párov vtáctva na Slovensku konštatovali, že máme tu plus mínus nejakých 300 až 350 párov tetrova, teda hlucháňa holniaka a tetrovova, teda holniaka a nejakých 700 párov tetrova hlucháňa, že plus mínus sme asi v týchto, (reakcia spravodajcu) no áno, takže hovorím, ja by som bol rád, aby to vôbec v nejakej poľovnej zveri neboli, hej, na to som myslel pán spravodajca, lebo vyzerá, že mňa to trošku proste bolí, hej, keď sme boli v Antone Svätom, myslím, že dobre, opravte, tam ten pán Coburg, proste keď každý rok nezastrelil hlucháňa, tak mu povedala jeho veštkyňa, že umrie. Hej? A koľko rokov žil, tak jeden padol, no a že vraj v tom roku, kedy neodstrelil, tak zomrel. Že vraj to bola pravda, no aj dúfam, že tomu teraz nebudeme v 21. storočí veriť, takže berte to takto, že to chcem, ja by som bol tiež len rád, keby sa to nejakým spôsobom aj v tej poľovníckej nejakej hantýrke trošku utriaslo.
Ale poďme trošku ďalej a síce, som veľmi rád, že v tejto správe sú navrhované opatrenia, ktoré hovoria: podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity pri obhospodarovaní lesov. To znamená, ja chcem veriť, že to nebude iba takto deklaratórne klišé. Dúfam, že pán Saniga Miro, ktorý je odborník na týchto hlucháňov, nám nebude konštatovať v roku 2014 z roku 2013 znovu nejaké tie tokaniská hlucháňa, aj tým lesným, hospodárskym, hospodárskou činnosťou mu znovu nejaké zabrali a zlikvidovali a zistíme, že tá, zvyšovanie biodiverzity aj v tejto oblasti nám bude klesať. To by som nebol rád.
Takže na to chcem upozorniť, aby aj lesníci proste pozreli na to a že tie odborne, by som povedal, vydokladované tokaniská, aby boli chránené. Lebo je to o tom. Je to o tom, vážení kolegovia, keď hovoríme, že majú aj iné vlastnosti, ten les, ja už neviem ten nový názov, aký vy tu máte, to sú iné mimo produkčné vlastnosti lesa, tak tvrdím, že ten vták má tam stopercentne miesto.
Takže to by bolo z ďalšej časti a vari nakoniec by som ešte chcel povedať jedno, že pokiaľ bolo konštatované aj v úvodnom slove pána ministra, že vlastne tie neodovzdané lesy zaťažujú štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré sú tam vymenované ako povinné osoby, tak aj vlastne, keď naozaj nás to zaťažuje, tak samozrejme sa chceme tej záťaže zbaviť, to je logická úvaha, hej? Tak dajme, že na prvý ten môj vstup k dobu č. 2, že vlastne prečo potom tie reštitúcie neriešime? A môžem vám povedať, že bol som na rokovaniach, lebo keď mi poviete, že stále je iba tá chyba na strane tých vlastníkov alebo tých, čo si požiadali o vrátenie, respektíve o reštitúciu, tak musím vám povedať, že nie. V mnohých prípadoch sa ešte kalkuluje s tým porastom, ktorý má byť odovzdaný, či ho tam nechám alebo nechám pred tým, ako ho odovzdám tomu vlastníkovi. A musím povedať, že ja som zasiahol v niektorých prípadoch, kde až prišli pracovníci riaditeľstva štátnych lesov, teda Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, aby príslušného riaditeľa lesného závodu, by som povedal, utriasli do právnych noriem, ako má byť pri vracaní lesov.
Takže vážení, tam a máme ešte veľa čo naprávať a bol by som veľmi rád, keby sme tie neodovzdané lesy a hlavne tie reštitučné, ktoré finančne zaťažujú, ako konštatujeme, aby sme to nemuseli konštatovať ešte ďalších dvadsať rokov. Samozrejme neznámy vlastník, to je iná kategória. Neznámy vlastník, tam my budeme musieť sa asi s nimi vysporiadať trošku ináč, možnože aj tým, že ako ich spraviť známymi a to by sme si, páni kolegovia, mali asi tiež trošku vydiskutovať, to bude asi moja ďalšia téma, ktorú, keď dovolíte vám, pán minister, nastolím, aby sme sa trošku aj s tým pohrali a povedali, že ako by to malo byť, ale hovorím teraz o tých známych vlastníkoch neodovzdaných a reštitučných. Tam je problém. Tam je problém, to znamená, budem veľmi rád, keď o rok povieme, že ten problém sme nejakým spôsobom, ja neviem, dali na desatinu objemu, aký bol v roku 2012 a vtedy poviem, že áno, niečo sa pohlo a keď budem môcť tomu pomôcť, samozrejme budem nápomocný, aby sme to nejakým spôsobom spolu kontrolovali.
Dobre, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem, že ste ma vypočuli. Nakoniec ja poviem jedno príslovie, ktoré možnože vám tu budem opakovať, nehnevajte sa, ale stále, lebo ja tvrdím, že naši predkovia vkladali svoju životnú múdrosť aj do prísloví, ktoré hovorili o tom, že ako má ďalšia generácia žiť, pretože ináč by sme tu asi neprežili, Slováci pod Tatrami, takže ja to beriem takto, vážení, a ja som si pred dvoma týždňami v Katolíckych novinách prečítal veľmi zaujímavé slovenské príslovie, ktoré som vôbec doteraz nepočul, možnože vy ste ho počuli, tak sa ospravedlňujem, keď ste ho už mali v merku a myslím si, že toto je krédo a to je slovenské, to nie je ani čínske, ani tchajwanské, ani americké, je to slovenské príslovie, keď Katolícke noviny neklamú a dúfam, že neklamú, takže hovorí jedno a to je krátka veta, ktorá hovorí o všetkom. Takže odkaz našich predkov pre našu generáciu, ktorú teraz tu žijeme v roku 2013 slovenských: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Ešte raz: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Takže vážení páni kolegovia, urobme zo Slovenska to, čo naši predkovia nám odkázali a vtedy, myslím si, že by sme mali mať aj o tom chlebe aj o tom nebe v pohode a dobre pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
