Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som vystúpil v rozprave aspoň niekoľko mojich úvah, ktoré cítim, povedať pri predkladaní novely tohto zákona.
Ako už navrhovateľ kolega Huba to rozviedol v úvodnej reči, zákon, jeho znenie hovorí o ochrane prírody a krajiny, hovorím „a krajiny“. Táto krajina sa nám po poslednej novele z toho vytratila. Preto vlastne je aj ten, nechcem povedať, taký ako posledný apel, aby sme to vrátili späť, pretože časovo už je to dané a tie dôsledky môžu byť nedozerné. Aj ja som dostal niekoľko podnetov, ako sa správame v súčasnosti ku tým stromom, ktoré ten obvod majú do 80 centimetrov a sú rastúce mimo lesa. A myslím, že je to macošské, nehumánne a nehodné Slováka a našej Zeme. Ako povedal kolega Hlina, mamona nás tu kvári a my si drancujeme našu krajinu.
A uvedomujete si, kolegyne a kolegovia, že celé naše územie je v prvom stupni ochrany? Uvedomujete si to? Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je také celé naše územie. A čo to znamená? Môžete si to prečítať v časti dva, ako sa máte správať vy podnikatelia, vy občania v krajine našej na území Slovenskej republiky.
V mnohých zákonoch teraz keď vyhodnocujeme ich ekonomickú efektivitu, opiera sa aj o to, koľko pokút sa vyberie a koľko príde do štátnej kasy z týchto pokút. Pýtam sa, ako sa na poli ochrany prírody koľko pokút vybralo, koľko pokút nevybralo, keď v iných zákonoch to glorifikujeme, ako super prijímame, aby sme na tých pokutách utŕžili tú sumu, ktorú štátny rozpočet pýtal, resp. ktorá mu nedochádza.
Vážení, uvedomujete si jedno, že rastliny nás nepotrebujú? My ľudia potrebujeme rastliny. To nevymyslel Fecko, to vymysleli múdrejší odo mňa. Bez rastlín vymrie ľudské pokolenie na zemi. Buďme radi, že tá naša príroda, ktorú stvoril Boh, ja som veriaci, ešte je ochotná tie naše seky v prírode eliminovať.
Tie seky sú nedozerné. Keď si myslíte, že na našom území nemáme čo naprávať, tak vám iba pripomeniem 198 ekologických havárií, ktoré máme ako environmentálne záťaže z bývalého režimu, ďalších 1 900 je ich v tej nižšej kategórii environmentálnych záťaží. To sú neskutočné veci, ktoré my tu máme. A my v zákone o ochrane prírody ideme proti ochrane prírody a krajiny? Myslím si, že nedospejeme k dobe, že ministerstvo životného prostredia nebude potrebné, ako sme to mohli vidieť vo IV. volebnom období.
Chcem veriť, že súčasný minister životného prostredia dá zadosť svojim slovám, že preňho životné prostredie je tiež srdcová záležitosť. A preto som veľmi nerád, že zákon, ktorý má chrániť krajinu, našu krajinu, slovenskú, dať jej ráz, ktorý bol aj na výbore spomínaný, že paralelne bude predkladaný, tu nevidím. To je vlastne dôvod, prečo kolega Huba povedal, tak už dosť, spamätajme sa. Ja už som to raz tu povedal, my plytváme časom nášho národa. My ním plytváme a my si robíme zákony na dobu spotreby. A potom citujeme, veď to bolo v súlade so zákonom, tak ako sme to videli pri návrhu o pozemkových spoločenstvách, kde sme apelovali, aby to predkupné právo bolo . Pol roka nám ubehlo a teraz sme to pred mesiacom schválili, že to predkupné právo tam nejaké je. Aj za toho pol roka sa urobila znova kopa hriechov v pozemkových spoločenstvách. Prečo aj tu v tomto zákone sme nepredložili ďalší zákon o ochrane krajiny? Nechce mi pán minister povedať, že nemá dosť spolupracovníkov, odborníkov v tejto oblasti? Tomu neverím.
To, čo pán navrhovateľ predkladá, viac-menej, v 98 % je pôvodná verzia zákona, ktorý tu bol. Ostali tam niektoré ustanovenia, resp. tie, ktoré boli vynovené.
Napríklad § 95, kde sa rozširuje stupeň ochrany aj o tretí stupeň pri určení spoločenskej hodnoty drevín a lesných porastov. Tak, áno, kvitujeme, tam, kde sa to sprísňuje, samozrejme, nemáme dôvod pre to, je to zákon o ochrane, nie o neochrane prírody a krajiny, vážení.
Obdobne napríklad § 53, kde na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny môže okrem vlastníka dať návrh aj správca alebo nájomca. Áno, to beriem, samozrejme. Keď už nie je dôvod na ochranu, nech sa páči, poriešme to takto, ale, hovorím, stále s vedomím vlastníka.
Nechcem sa vracať k náhradám, ktoré vlastníci nedostávajú za obmedzenie užívania svojho majetku a možnosti hospodárskeho nejakého výsledku z tohto ich majetku, to je samostatná kapitola.
Myslím si, kolegovia a kolegyne, že bude dávať odpočet každý z nás bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nepáči. Svätý otec František povedal, za pohrebným vozom ešte nevidel ísť sťahovací voz, ešte nevidel ísť voz s majetkami, tehličkami zlata. To sa nedeje v ľudskej spoločnosti, kolegovia. Hore si odnesieme iba to, čo sme urobili našim blížnym, buď zlé, alebo dobré. A pokiaľ si toto neuvedomíme, že politika má byť najväčším prejavom dobra, zase som to nepovedal ja, to povedali múdrejší, tak, páni kolegovia, sme na celkom zlej ceste a sme na ceste do skazy a záhuby slovenského národa. Som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, takže budem v prvom rade hájiť našich občanov, lebo tí mi dali mandát tak ako vám. A odpočet dá každý z nás. Prečo si takto robíme naprieky, ja tomu nerozumiem. Každý tu hovorí, že chceme riešiť problémy. Keď na ne upozorníme ako z opozície, povie sa, je to nesystémové, nekomplexné, nezdôvodnené. A pritom to dobro by malo byť na prvom mieste. Keď si niekto myslí, že tomu unikne, tak asi nechápe význam života, ktorý dostal tu, že môže na tejto zemi žiť. Väčší tu boli ako sme my, z ktorých zo smrteľnej postele niekto povedal, sorry, nezvládol som tento život, a vzdal pokoru tomu najvyššiemu, že tento život viedol, ako ho viedol.
Ja sa nechcem hanbiť, dúfam, že ani vy sa nechcete hanbiť pred svojimi voličmi a občanmi tejto republiky za to, čo sme v rokoch, dajme tomu, 2012 – 2016 robili v tomto volebnom období. Neverím, že dennodenne nedostávate aj vy ich hlasy ponôs na, by som povedal, zlá, ktorým v dennodennom živote oni teda sú vystavovaní. A na nás sa obracajú. A musím spomenúť, aj teraz keď som išiel do práce, jedna pani zo Zlatých Moraviec prišla, že chce ísť za pánom Ficom. Išla do Národnej rady. Ja hovorím: „Pani kolegyňa, nehnevajte sa, tu je Národná rada, tu môžete pána Pašku, predsedu Národnej rady, stretnúť, pána Fica musíte ísť hľadať na Úrad vlády.“ Predstavte si, že ľudia si to mýlia, oni nás berú, ako nás berú. A ja som jej povedal, že: Choďte tam.“ Verím, že pán premiér si nájde na ňu čas a chce sa ona so svojou ponosou jemu vyžalovať.
Ale vráťme sa k zákonu.
Môžem povedať, že to, čo je tu navrhnuté, malo by ten režim znovu vrátiť tam, kde sme to mali pred poslednou novelou. Môžete mi vytýkať alebo môžete nám vytýkať, prečo sme to takto pojali až, by som povedal, drasticky, že máme tam ako predkladatelia okolo 105 pozmeňujúcich návrhov. Ale viac-menej toľko ich bolo aj v tom vládnom návrhu, ktorý zmenil pôvodný zákon. To znamená, je to vlastne reciprocita, to isté množstvo, ktoré bolo naspäť, aby sa to vrátilo, lebo to sú tie základné neduhy, na ktoré sme chceli upozorniť. A myslím si, že tak by to malo aj byť, aby sme pána ministra upovedomili, že je tu veľký nesúlad, hlavne reálny výklad tohto zákona, ktorý ide po novele, ktorý ide v neprospech týchto území.
Chcel by som sa zastať aj našich strážcov ochrany prírody, ktorí strážia, ktorí sú v teréne, ktorí by podľa mňa mohli, keď chceme teda aj z tých pokút nejako plniť štátnu kasu, aj na tomto poli teda prispieť. Aj tých staviame na vedľajšiu koľaj. Prečo takto sa snažíme dehonestovať aj tých bojovníkov, ktorí by mali stáť v prvom rade na tej line. Je tam ráno o piatej ten strážca prírody. On tam má pokutovať. On tam má naháňať, čo treba. Pozrite, zase horí nám Betliar. Pýtam sa, ako je to možné u tých, ktorí to berú srdcom, lebo strážcovia prírody nie sú tí milionári, nemyslite si, ani miliardári nie sú, to sú, tí, ktorí to berú srdcom a obetujú aj svoj čas, aj svoje peniaze, aj možnože niekedy svoju rodinu, že nám tam idú o piatej a možnože mali odviesť decká do škôlky. Nejdú do tej škôlky, idú do prírody, dostane nejaké hlásenie a idú tam. A my im znovu neposilňujeme ich možnosti v zákone o ochrane prírody. Vážení, myslíte si, že to všetko stihneme my? Ja si to nemyslím. My to musíme rozložiť na ľudí, ktorí sú v prvých šíkoch. A tu je jedno, či je to štátna správa, stráž prírody, poľovná stráž, poľná stráž. Títo sú v prvom kontakte. A pre nich by sme mali vytvárať podmienky, ktoré povedia, že: „No tak tí poslanci tam vedia, o čom to je, vedia, ako sa nás majú zastať. A my budeme ten zákon v teréne reálne vykonávať, pretože vieme, že nás podržia.“ Žiaľ, ukážte mi rezort, ktorý je ukážkový. Ukážte mi rezorty, kde netreba nič robiť, ukážte mi ich.
A, kolegyne a kolegovia, aby my sme na každú schôdzu mali 80 – 100 noviel zákonov. Nehnevajte sa, my sme po vojne, my tu nemáme zákony žiadne? Kde to sme? Kam to bude spieť? Veď už ani tí, čo majú v tom robiť, tí úradníci, či už štátni, verejní a iní, ktorí majú vykonávať tie zákony, sa v tom nevedia ani vyznať. Vážení, spamätajme sa.
A poviem na záver iba toľko. Kto vie robiť dobro, a myslím, že všetci dobro vieme robiť, a ho nečiní na svojom poste, na ktorom je, hriech má. A to znova nepovedal Fecko, to povedali múdrejší ľudia predo mnou. A ja na vás apelujem, aby sme to dobro pre našich občanov tu v parlamente robili, aby sme sa čestne mohli postaviť tvárou v tvár po skončení volebného obdobia, keď budeme dávať odpočet, ako si ten mandát pojal či už pán minister, či už pán poslanec, či štátny tajomník, či pracovník ministerstva alebo pracovník Národnej rady.
Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver povedal, že naša krásna slovenská zem si zaslúži ochranu, ochranu aj legislatívnu, samozrejme, ktorá by mala dať zadosť všetkým sľubom aj programovému vyhláseniu vlády, že ministerstvo životného prostredia je ministerstvom životného prostredia a zákon o ochrane prírody a krajiny je zákonom o ochrane prírody a krajiny, a nie o ochrane. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine vo zvyčajnej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 882 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že predkladáš takúto novelu zákona. Ja nie som nejaký automobilový profesionál, ale to číslo 130-, 160-tisíc podvedených občanov každý rok, to ma trošku zatriaslo. Je to riadne kvantum našich ľudí, ktorých, myslím si, že mali by sme chrániť. Je veľa oblastí u nás na Slovensku, resp. opýtam sa, koľko oblastí na Slovensku máme takých, kde nemáme robiť poriadok. Asi by sme nenašli ani jednu z ľudských činností u nás na Slovensku. Myslím si, že ak sú nejaké výhrady, pretože sme opoziční, som si toho vedomý, myslím, že prvé čítanie je tu na to, aby sa vôbec nastolil problém, a v druhom by sa dalo vykreovať. Takže myslím si, že všetky pozmeňujúce by si, myslím, že aj akceptoval, pokiaľ by to mali zlepšiť, účinnosť tohto zákona. Ale mne sa v tvojom pozmeňováku páči aj to, že okrem toho, že identifikujeme toho, kto to urobí, rovnako sa bude trestať aj ten, kto vyhotoví, obstará sebe alebo inej osobe technické prostriedky v úmysle sfalšovať alebo zmeniť a tak ďalej. To znamená, že nie iba ten, ale aj ten ďalší, ktorý je ako spolupáchateľ. Takže myslím, že je to podľa môjho, teda nie až tak právnického vzdelania veľmi dobre tiež kreované. Takže pokiaľ, myslím, že sú nejaké výhrady, tak v druhom čítaní, páni kolegovia, by sa to dalo opraviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež trošku zareagujem na tvoje vystúpenie. Snažil si sa trošku zdramatizovať priechodnosť tohto zákona obavami, či to prejde alebo neprejde. No myslím, že matematika v parlamente v súčasnom volebnom období je jasná. Takže povedz mi, koľko zákonov, ktoré predkladali vaši poslanci vládnej strany, neprešlo v parlamente doteraz v tomto volebnom období. Zároveň si pozdvihol aj a vyzdvihol pozmeňujúce návrhy, ktorých bolo vraj až 50, lebo je až 50, a hovoríš, že skvalitňujú ideu zákona, samozrejme, beriem to, apeloval si, aby sa pri hlasovaní nebralo do zreteľa politické tričko, skade to prichádza. Som veľmi zvedavý, koľko opozičných pozmeňujúcich návrhov bude pri tomto zákone odsúhlasených, keď takto apeluješ ty vládny poslanec, a vyzerá, že realita v mnohých prípadoch je celkom iná. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Škoda, že tu nemáme pána kolegu, ale, dobre, dúfam, že nás niekde počúva.
Pán kolega Podmanický, hovorili ste, že nič sa nedá garantovať, že musíme si počkať, ako aj garancia priechodnosti ústavného zákona u vás prejde alebo neprejde. Ale potom hovoríte v rozpore s vaším premiérom a vaším predsedom strany, ktorý povedal, keď bola kríza v tom minulom volebnom období, pýtal sa pani premiérky Radičovej, koľkými hlasmi garantuje schválenie eurovalu. A takto fungujú politické klasické strany. To znamená, že toto je trošku u mňa v rozpore.
A pýtali ste sa, zrušenie imunity, ktorú ste síce neklasifikovali, či priestupkovej alebo trestnoprávnej, či bol obchod alebo nebol obchod. No keď dovolíte, už som mal tú česť byť pri tom, tvrdím, že bolo to tesne pred voľbami, hovorím teraz o priestupkovej imunite, pretože v januári 2012 aj ja som na priechodoch stál s autom, aby sme tú priestupkovú imunitu ukázali občanom, čo to znamená, keď ju máte, že vás nikto nemôže pokutovať. A nakoľko to bolo pred voľbami 2012 v marci, tak na poslednej schôdzi sa to schválilo. Áno, každá politická strana aj štandardná si povedala, že bolo by to zlé, a tak pred voľbami pre to všetci zahlasovali. Áno, je to tak. A povedzte že nie je to tak, bol som pri tom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tebou, čo si povedal. A chcem ťa iba doplniť, že dúfam a chcem veriť, že sa ešte vo svojom živote dožijem toho, že v slovenskom parlamente poslanci, ktorí budú zastávať funkcie a urobia nejaký prešľap, tak bude to taký dôvod, ktorý vyvodí v ich svedomí potrebu dobrovoľne odstúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja poviem len veľmi krátko, na záver zareagujem. Ako ste povedali, nie že nepokradneš iba toľko, nepokradneš, a to je dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež trošku aspoň vo faktickej. Bol som na ministerstve, nestihol som do rozpravy. Takže začnem od konca, to, čo si spomínal, že či vo vlastnej záhrade môže, alebo nemôže rozhodovať vlastník. Áno, po tejto novele, ktorá bola prijatá, tam už sa súhlas na výrub stromov v ovocných záhradách nevyžaduje. Áno, takže je to už zadosťučinenie tomu tvojmu, tej tvojej výhrade. Ale otvorene poviem, že stromy rastúce mimo les, lebo to sú tie stromy, ktoré momentálne sú, týmto, touto novelou, ktorá bola tým obvodom, sú atakované, tak ja som bol veľmi zhrozený, že vlastne začíname deliť intravilán, extravilán, a podľa súčasne platného prijatého zákona, ktorý bol prijatý pred niekoľkými mesiacmi, prakticky, ja hovorím, tá hrubina ani nedorastie, nedorastie tá hrubina, ktorá prakticky je mimo nejakého toho lesa alebo nejakého iného územia, ktorý tvorí nejaký lesný porast.
Takže som za to, aby sme znížili tento obvod, tak ako to pán navrhovateľ navrhuje, pretože aj teraz poľnohospodársku pôdu môžeš rekultivovať, keď máš tam nejaké samonálety. Ty ako vlastník máš nie iba práva, máš aj povinnosti a musíš ju udržiavať v takej kultúre a druhu pozemku, v akom je to nadefinované na katastri, na tvojom liste vlastníctva v C registri. To znamená to, že pracovníci ochrany pôdneho fondu teraz už na okresných úradoch, pozemkových odboroch, nejdú dávať pokuty tým, ktorí v takejto kultúre to neudržujú, to je už vec toho človeka. Ako hovorí kolegyňa Košútová, je to o ľuďoch, ako si svoju prácu vykonávajú. Takže aj teraz takéto samonálety sa môžu rekultivovať a môžu sa čistiť na tú poľnohospodársku pôdu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dá sa súhlasiť skoro so všetkým, čo si povedal, ja by som asi tri takéto veci vystihol.
Samozrejme, cieľ a nemennosť zámeru cez politické spektrum a cez politické dejiny, ktoré na Slovensku sú, by mala byť tá hlavná ideológia nie iba v zahraničnej politike, ale v každej oblasti. Áno, potom náš občan je skeptický, nevie, kde vlastne je, a vyplýva to aj z toho, že sme veľmi rýchlo po revolúcii sa stali Slovákmi a hneď na to sme sa stali euroobčanmi. Neboli sme si ešte ani v stave uvedomiť, že čo znamená byť Slovák, akí by sme mali byť hrdí, že tu máme niečo, a zrazu už sme v nejakom tom väčšom celku a to mnohých metie. A ako si povedal, mnohí tie sľubované výhody z toho EÚ necítia.
Chce sa mi veriť, že štáty, ktoré boli v západnej Európe naučené kolonizovať po stáročia a čerpať z iných krajín ich zdroje, takto nepristupovali ku krajinám strednej a východnej Európy. Chcem veriť, že takto nepristupovali. Žiaľ, zatiaľ skúsenosť, keď nám tu ponúkali druhotriedne technológie v 90. rokoch, teraz to vidíme aj na potravinách, že nejaká celkom iná kategória kvality k nám sa dostala, to mi veľmi za tú pravdu, že takto nemysleli s nami, nedáva.
Chcem veriť, že tieto podmienky sa zlepšia a bol by som veľmi rád, keby aj naše ministerstvo zahraničných vecí propagovalo cez svoje zastupiteľské úrady to, v čom sme svetoví. V čom sme svetoví, aby naši diplomati takto hájili svoju krajinu, keď sú už vyslaní hájiť našu farbu.
Ďakujem pekne.