Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.5.2014 o 15:56 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 16:40 - 16:41 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja zareagujem iba na jedno z predložených vecí. Samozrejme, tiež vidím nedostatok, že tá lesná pôda tam nebola zahrnutá. A naša krajina, to je zhruba 40 % lesnej pôdy.
Čo sa týka tej obce, kto iný, ak nie tá miestna samospráva, ktorá by mala mať ten najvrúcnejší vzťah k tejto pôde, by mal mať predkupné právo pred nejakým zahraničným cudzincom, teda cudzozemcom? Takže myslím si, že mali by sme dať stranícke tričká preč a povedať jasne, že, áno, aj tá obec môže a predovšetkým ona by mala ten rozvoj územia garantovať aj pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, aby sme mohli povedať, aká si mi krásna, ty rodná zem moja. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 15:56 - 15:57 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, asi sme sa nepochopili. Samozrejme, ja beriem, že SHR-kár je tam, ale hovorím o tom, že pokiaľ mu pomáha pri tom jeho podnikaní doma manželka a jeho deti, nie sú pojaté ako keď sú zamestnanci na poľnohospodárskom podniku. My tu nemáme definovanú rodinnú farmu, to som myslel. Ja beriem že SHR-kár tam bude tak isto mať ponuku. Ale pýtam sa, prečo sú diskriminovaní jeho možnože rodinní príslušníci alebo tí, ktorí mu pomáhajú na farme. Keď toto budete garantovať týmto zákonom, respektíve nejakou vykonávacou vyhláškou, áno, beriem to potom späť. Ja to tam nevidím, pretože definíciu rodinnej farmy ani farmy ako takej nemáme na Slovensku. A na to som sa pýtal, ako je to zabezpečené, keď vlastne zvýhodňovaní sú tam tí, ktorí nebudú mať ani žiadnu možnože kvalifikáciu, ako si povedal, ale u SHR-kára jeho príslušníci rodiny, ktorí mu tiež pomáhajú a tiež sú akože u neho kvázi zamestnaní, nezamestnaní, nemajú šancu sa dostať k takejto pôde. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.5.2014 15:18 - 15:54 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte aj mne povedať pár slov k predloženému vládnemu návrhu zákona.
V prvom čítaní, myslím, som tu povedal časť aj týkajúcu sa merita veci. Otvorene poviem, že bol som v očakávaní, koľko vecí sa dobrých a možnože takých, ktoré by sme mohli použiť z iných krajín, ktoré už tieto zákony majú, u nás použije a nejakým spôsobom uplatní. Niečo tu máme, ako povedal kolega Muránsky, áno, je to nastavené nie na ochranu predaja, ale skôr na ochranu pôdy ako takej. Takže je to trošku filozofia mimo tohto dátumu, čo sa nám skončilo vlastne a čo nám zabránilo cudzincom to predávať. Ale, dobre, minister zvolil takýto postup, je to jeho, by som povedal, portfólio, ako sa na to pozerá.
Keď si to pozrieme aspoň tak v kocke, je to síce aj v dôvodovej správe, ale aspoň pre občanov, aby vedeli, ako je to prípadne v iných krajinách, aspoň heslovito, by som si dovolil povedať, Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Veľká Británia, Česká republika nemajú prakticky žiadne obmedzenie. V Českej republike podľa mediálnych zistení viceprezidenta agrárnej komory viac-menej za tri roky, čo to oni majú, od roku 2012, keď si dobre pamätám, to vyzerá, že 20 % územia je už skúpených, alebo pod, by som povedal, vplyvom cudzozemcov a v okrajových oblastiach, hraničných, teda s Rakúskom a Nemeckom je to až vraj 30 %. Samozrejme, presné informácie nie sú, tak ako u nás, v našej republike nemáme presnú mieru, ale nechcel by som sa dožiť takéhoto stavu. Či tento zákon tomu zabráni alebo nie, to ukáže až prax, ako som už v prvom čítaní povedal, 30 % je týmto iba zasiahnutých, chcem tomu veriť, ale tých 70 % budeme musieť ešte možnože nejako riešiť ale pýtam sa: Ako? Na to si ešte budeme musieť asi trošku počkať alebo sa vynasnažiť maximálne úsilím zjednotiť nejaké tie kapacity a na tom pracovať, ako by sme to mali dať.
Faktom je, že v iných krajinách, iba tak to letmo prebehnem, napríklad v Nemecku predaj nesmie spôsobiť drobenie pozemkov, pozemok musí mať aspoň jeden hektár, obce majú predkupné právo, farmári majú mať trvalý pobyt, kde podnikajú, v tej obci. Takže to je napríklad Nemecko. V Rakúsku farmári majú tiež predkupné právo, zákony podporujú rodinné farmy, právo na predaj pôdy sa udeľuje len vtedy, ak sa netýka štátnych záujmov Rakúska, ak má nadobúdateľ pôdy v Rakúsku trvalý pobyt najmenej desať rokov. V Holandsku legislatíva prísne chráni prevod pôdy na iné ako poľnohospodárske účely, čo je viac-menej aj tu. My sme to vlastne postavili na tej ochrane pôdy ako takej, aby nešla na iné účely. Vo Švédsku napríklad v určitých oblastiach treba na to povolenie a vyžaduje to odborné vzdelanie. V niektorých prípadoch musí dokonca ten nadobúdateľ aj bývať na tomto pozemku. Francúzsko napríklad tam má v sporoch špecializovanú organizáciu, tzv. SAFER, ktorá je zložená zo zástupcov profesijných združení a obcí. A jej činnosť hodnotí štát. A dokonca môže aj zakázať takýto predaj nejaký špekulatívny. Takže viac-menej majú tam tak to poriešené. V Taliansku predkupné právo má osoba, ktorá obrába pôdu najmenej dva roky, alebo vlastníci pôdy v susedstve. Trh reguluje agentúra, ktorá tiež prihliada, aby sa k pôde dostali aj mladí farmári. Takže to je iba taký zhruba prierez aspoň niektorými krajinami, aby sme sa poučili, ako to je inde. Ešte by som chcel vyzdvihnúť, že napríklad Nemecko dokonca tam reguluje aj cenu. Pokiaľ ste viacej ako 150 % z hodnoty pozemku, kde je navrhovaná kúpna cena, tak môže dokonca sa to zakázať. Takže v Nemecku až do takej regulácie išli. Ja tvrdím, že najlepší obchod je ten, kde je spokojný predávajúci aj kupujúci. Takže to by malo byť aj v tomto asi. A myslím si, že takto obmedzovať nášho vlastníka, čo sa týka ceny, v tomto zákone je cena stanovená jasne, že on si ju povie, aká tam je, tým pádom by to takto malo byť. Toľko z tejto strany.
To, že u nás máme jednu možnože z najlacnejších pôd, čo sa týka aj predajnej pôdy, aj možnože k nej nájomného vzťahu, to je asi fakt. A ako to už pán minister spomínal, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva viac-menej vypracoval štúdiu, kde v tých dvanástich okresoch, od Dunajskej Stredy až po Michalovce, viac-menej tak parciálne rozdelených po celom Slovensku túto štúdiu vypracoval, kde presne definoval, v akej cene, či už v predajnej, kúpnej, sa momentálne tieto limity pohybujú. Pri nájomných zmluvách to vyzerá, že to vychádza okolo 70 – 120 eur na hektár na rok. V iných krajinách sa tieto nájmy pohybujú až v stovkách eur. Česká republika má toho trošku menej, tam je asi 30 eur. Keď sú tieto údaje, a ja dúfam, že sú relevantné, tak takýto je stav.
Myslím si, že všetky veci, ktoré súvisia s pôdou, majú hlboký význam. A mali by sme im venovať patričnú pozornosť. To, že nám pôda ubúda, je fakt. Faktom je síce aj to, že vlastníctvo pôdy je nedotknuteľné, ako také je v ústave garantované. A ja len verím, že vláda nepredkladá protiústavné zákony. Žiaľ, momentálne som k tomuto zákonu žiadne vyjadrenia ústavných právnikov nenašiel, keď nejaké také je, tak budem rád, keď mi ho odporučíte, lebo, ešte raz hovorím, chcem veriť, že nie je to protiústavný zákon, ktorý by mal byť zrušený.
Môžem povedať, že celá tá filozofia zákona je vlastne postavená na tom profesijnom postavení toho nadobúdateľa, ktorý akože ide do tejto transakcie. Takže, samozrejme, môže to robiť dosť veľké problémy, lebo keď si to tak parafrázujem, tak keď nie som technický typ, nemôžem si kúpiť auto, ale to uvádzam tak akože v úvodzovkách. Je to dosť tak pre mňa, by som povedal, neštandardné.
Dobre, v dôvodovej správe minister uvádza, ako sa stará o poľnohospodársku pôdu momentálny vlastník, respektíve tí, ktorí ju majú obrábať, že nemáme na jej, by som povedal, zvyšovanie potenciál, to znamená hnojenie, vápnenie a ďalšie veci, kde chýbajú ťažké tisíce eur. No musím povedať, že asi neviem, teda po tom roku 1990 aká bola filozofia, ako to chceme riešiť, pretože som to nevidel. Raz tam, by som povedal, ja neviem boli nejaké podniky, ktoré to mali vo svojom portfóliu, pravidelne skúmali, aká je tá naša kvalita pôd. Teraz to nie je. Financie na to nie sú a máme veľký problém, to je pravda. Ja len chcem veriť, že tí nadobúdatelia, ktorí majú vo svojej profesijnej činnosti, že sú agropodnikatelia, že sa nebudú k pôde správať teda koristnícky. Chcem tomu veriť. No v niektorých prípadoch, samozrejme, nie všetky ovce sú biele, lebo sú aj čierne, tak chcem tomu veriť, že ten, kto to vyštuduje a kto sa tomu v živote nejako bude venovať, tak že bude mať ten vzťah k pôde taký, aby ju nedegradoval, ale zveľaďoval, nie tým, že tam bude hnojiť a zvyšovať dávky hnojiva, to sme mali za socializmu. Takto si to prehnojili Francúzi. A zistili, že majú haldy, by som povedal, pôdy, ktorá je už neúrodná. To už je za nami. To boli tie celiny, čo sme tu vytvárali ako veľké bloky a všetko možné, takže, bacha, toto by som nerád videl.
Ale ten potenciál pôdy musí byť, prirodzene, zachovávaný a udržiavaný tak, aby sme pre ďalšiu generáciu zanechali pôdu, ktorá bude obrábaniaschopná. A tú obživu národa, za ktorú aj pán minister horlí, ako som počúval, tak dodržíme. Že nám to klesá, je to jasné aj zo štatistík. Je tu prehľad jednotlivých kultúr, ja iba časť toho prebehnem. Orná pôda za 10 rokov nám klesla zhruba o 17 tisíc ha, chmeľnice z 560 na 515 ha nám klesli, vinice nám klesli o nejakých 400 ha, záhrady nám klesli o nejakých 800 ha, ovocné sady nám klesli o nejakých 1 100 ha a trvalé trávnaté porasty nám klesli (okolo 12 tisíc ha) od roku 2002 do roku 2012. Takže fakt je taký, že zmeny druhu pozemkov na inú pôdu, samozrejme, sa tu dejú. A musíme garantovať aj obývateľnosť, hoci som povedal v prvom čítaní, že, áno, je to tak, že súčasné zákony sú podľa mňa dostatočné a mohli by vykryť túto obrábateľnosť aj pri súčasnej legislatíve, ktorú tu máme.
Poďme ale k meritu veci, teda k predmetu zákona.
Dokonca to mali až dva výbory. Takže sme tam prijali aj pozmeňujúce návrhy niektoré, ktoré sú v spoločnej správe.
Takže iba tak pre ozrejmenie veci, aby aj ostatní, ktorí nie sú zainteresovaní, vedeli, poviem, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prijaté, napríklad rozširujú okruh osôb, ktoré nebudú tú celú tortúru akože absolvovať. To znamená, že podľa Občianskeho zákonníka berieme tu aj ďalšie osoby, nie iba blízke, teda v priamom rade, ale aj ďalších.
Ďalšia vec, ktorá tam je, je, že zverejnenie na úradnej tabuli bude bezplatné, lebo tam tiež sa polemizovalo, ako to bude.
Takže to sú také podľa mňa dobré veci, ktoré vyprecizujú určité veci.
Ďalej tam máme, že mladý poľnohospodár sa zaväzuje nescudziť pozemok, kde sa v úprave doby tri roky nahrádzajú desiatimi rokmi. Takže to je podľa mňa tiež dobré.
A je tam, samozrejme, aj tá zmluva o prevode, že kedy to nemožno previesť.
Fakt je taký, že sankcia tam nie je. A to mi teda chýba. A to, môžem povedať, chcem dať a je v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teraz budem o chvíľu predkladať.
Takže myslím, že sú tu určité vylepšenia, ale nie je to až tak, ako by sme si to predstavovali.
Chcem povedať z tohto miesta, by som povedal, že naše orgány, ktoré budú s tým pracovať, a to je jedno, či to budú súdy, štátna správa alebo ďalší, že vyzerá to tak, že na tento zákon pokiaľ nebude vykonávacia vyhláška, a zatiaľ nie je z ministerstva nejakým spôsobom hlásené, že by mala byť, môžu si tú vyhlášku vykladať, ako chcú. Viete, že je jeden súd, traja právnici a štyri názory.
Takže bol by som veľmi rád, lebo mnoho vecí ani v dôvodovej správe nie je k jednotlivým paragrafom a ustanoveniam, aby sa jasne nejakým spôsobom deklarovalo, že tá pôda, ktorá je predmetom, obsahuje iba určité pozemky. Musím to zopakovať znovu, lebo ľudia si to mýlia, myslia, že je to na všetku pôdu.
To znamená, ešte raz hovorím, výmera pozemku 2 000 metrov štvorcových nie je podiel. Nespadá pod tento zákon. To znamená, nepovažuje sa za poľnohospodársky pozemok.
Nepovažuje sa za tento poľnohospodársky pozemok záhrada, pozemok v zastavanom území obce, lebo aj takýto môže byť poľnohospodársky pozemok, čo by nemal byť, ale je.
Ďalej, ak je pozemok v zastavanom území obce určený na iné ako poľnohospodárske využitie alebo je jeho poľnohospodárske využitie obmedzené inými predpismi, ktoré je tam definované presne, alebo prilieha k stavbe, s ktorou svojím umiestnením a využitím tvorili funkčný celok. Tu by chcel trošku polemizovať. Neviem, či by nebolo tam dobré možnože aj dať, vlastne neviem, či by to bolo iba ku tej stavbe, ten vlastník že by to mohol priamo ponúknuť tomu susedovi. Ale to už je druhá vec. To už je na zvážení, či niekto takýto pozmeňujúci návrh dá alebo nedá.
Chcem ešte povedať k predloženému zákonu, akoby sme definovali tých nadobúdateľov iba v § 4 ods. 4. Nie je to pravda, lebo nadobúdateľ ten, ktorý môže prevod urobiť, sa nachádza aj v § 4 ods. 1. A v celom tom zákone sa to vidí, ako keby iba tamtí to mohli. A ten, čo je v tom § 4 ods. 1, to je vlastne ten domáci, áno, ten, čo tam podniká v tej obci, hovoríme, 3 roky. Ale potom je tu ešte aj spoluvlastník pozemku. To znamená, je to vtedy, keď máte spoluvlastnícke podiely. A potom je tu ešte osoba blízka, ktorá sa odlišuje od tej ďalšej osoby. To si musíme uvedomiť, že do tohto vzťahu nadobúdania vlastníctva vstupujú aj tieto osoby, ktorých sa táto tortúra tohto zákona nebude týkať, to je tiež určitá masa ľudí. Nebude to tak, ako to povedal pán Galko, keď na mňa reagoval, keď už som nemohol reagovať, lebo bola, by som povedal, iba faktická, tak viac-menej povedal, že dvoch miliónov sa to dotkne, budú z toho vylúčení tí, tento zákon prakticky, ako som povedal, beriem, že iba to, čo je v jednej jednine, to znamená, tiež sú to skomasované pozemky, ale to sú tie najkvalitnejšie, by som povedal, čo sa týka držby vlastníctva, lebo robíme preto komasácie, pozemkové úpravy respektíve, aby sme mali v jednej jednine, aby ten pozemok bol prístupný. Spoluvlastníkov sa to netýka, tým pádom ideme na podiel jedna jednina k pozemku. Takže táto celá plejáda ľudí je tiež dotknutá možnosťou nákupu týchto pozemkov, ale zákon ju ako takú spomína, ale podľa môjho názoru nie veľmi explicitne pri ďalších odkazoch, ktoré nastupujú po § 4 ods. 1. A aj to je jeden z dôvodov môjho pozmeňujúceho návrhu, kde takto definujem, aby bolo jasné, že pred týmto zákonom ešte títo musia byť v hre a musia byť aj oslovení. Chcel som dokonca v pozmeňujúcom návrhu mojom pôvodnom, čo som dal na výbore, dávať to, aby to bolo povinné zasielať. To sme trošku prehodnotili, po vykreovaní názorov na výbore. Takže od toho som upustil a kreujeme to trošku ináč. O chvíľu to prečítam, ale je to tak, aby bolo jasné, že tí museli byť oslovení tiež v tom ponukovom konaní, ktoré nastupuje až od § 4 ods. 3.
Jeden veľký problém mám s týmto zákonom, a síce v § 7, respektíve ani nie v § 7, ideme ešte skôr a sme v § 4 ods. 9, lebo tu sa hovorí, že nadobúdať vlastníctvo môže za tých istých podmienok ako nadobúdateľ ten, ktorý je uvedený v tom odseku 4, nie tí, čo boli predtým, aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú dobre všetko možné, ktoré sú v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu na podnikanie. To znamená, beriem to tak, ako kolega Muránsky hovoril, že je to pre tých súčasných agropodnikateľov, keď v družstve, resp. v tej prosperujúcej organizácii, ktorá teraz tam podniká, sú zamestnanci, jasné, každý zamestnanec keď tam je viac ako 3 roky, môže to nadobúdať podľa tohto zákona, ale ja sa pýtam, či nie je to diskriminácia našich súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú iba živnosť na seba, nemáme zadefinované, čo je rodinná farma, a ich manželky, deti nemôžu takýmto spôsobom byť oslovené, že mohli by si kúpiť pôdu. Pýtam sa: Nie je to diskriminácia? Mne sa zdá, že áno. Nemám k tomu pripravený pozmeňujúci návrh. Pán spravodajca, keď mi to vysvetlíte, budem veľmi rád, keď sa to takto bude brať. Zatiaľ to tu nevidím. A vidím to iba v takom, že musia tam byť v pracovnoprávnom vzťahu s tým. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aj túto otázku, ktorá asi vzbudzuje veľa otáznikov, vysvetlili, lebo pokiaľ nebude nejaký vykonávací predpis na to, tak toto bude tiež kameňom úrazu. A nerád by som zahlcoval súdy nejakými žalobami, ktoré by iba kvôli tomu išli, že sme zákon síce v chvate, ale predsa len nejaký prijali, a vyzerá, že mohol by spôsobiť ďalšie nezrovnalosti.
Takže toľko asi k tým, by som povedal, takým všeobecným veciam.
A teraz by som pristúpil k môjmu, nášmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte rozdaný aj v laviciach, ku ktorému v kocke aspoň 3 vety poviem, čoho sa týka. Potom ho prednesiem, ako to ukladá litera zákona, aby odôvodnenie bolo patričné, aby som sa nemusel dvakrát opakovať.
Takže chceme tí, ktorí sú tu podpísaní, aby to predkupné právo, respektíve možnosť nákupu mala aj obec a štát. To, čo bolo vytýkané, že predsa nepodnikajú, tak hovorím, že aj tí, ktorí sú v § 4 ods. 1, sú možní nadobúdatelia pôdy. A tam sú aj tí príbuzní, tam sú aj tí spoluvlastníci. A oni tiež nemusia podnikať. To znamená, že nie iba nadobúdatelia, ale aj oni môžu vstupovať do vzťahu mimo tohto zákona, to znamená, sú tam, tak preto aj štát, aj obec v pohode by mohla tak robiť. To je jedna vec.
Druhá vec. Aby sme zrovnoprávnili postavenie právnických a fyzických osôb, lebo teraz tu hovoríme o darovacích zmluvách a kúpnych zmluvách, podnik môže mať a vlastniť poľnohospodársku pôdu, respektíve môže ju nakupovať aj cez Obchodný zákonník, nielen cez Občiansky. A preto tam dávame aj takúto moc, aby sme to zrovnoprávnili.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú nášho pozmeňujúceho návrhu. Musím povedať, že precizujeme určité postavenie, sú to teda nadobúdatelia a tí predtým. Takže ja to dám presne vyšpecifikované v paragrafoch, ktorých sa to bude týkať.
Ďalej, naša filozofia v tomto bola a je taká, že chceli by sme zabrániť nákupu tejto pôdy, to znamená, aby ten prevod, ktorý nastane, nebol špekulatívny po tom prevode ďalších 10 rokov toho, kto to nadobudne. Tak preto tam nedávame slovo „neprenajímať“, ale iba slová „nemôže predať alebo darovať, respektíve ináč to poslať ďalej“.
A jedna z posledných vecí, ktorú tu máme, tak to je tá sankčná vec, že pokiaľ povieme, že nepredá alebo nedaruje to, tak hovoríme, že tá zmluva bude neplatná na katastri, lebo v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré momentálne sú už schválené v spoločnej správe, takáto sankcia nie je. A myslím si, že mohlo by to byť aj protiústavné a takáto sankcia by tam mala byť, pretože keď niečo dám, ak to niekto nesplní, je tu potom prakticky vágny priestor a nevieme, ako to potom môžeme ďalej s tým nakladať.
Takže toľko zhruba v kocke.
A teraz dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Heleny Mezenskej, Jozefa Viskupiča, Igora Hraška, Jána Mičovského, Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Branislava Škripeka k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 3 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová „a podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka, ak je predmetom zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti poľnohospodársky pozemok“.
Odôvodnenie.
Vlastnícke právo k poľnohospodárskemu pozemku možno okrem použitia ustanovení o kúpnej a darovacej zmluve podľa Občianskeho zákonníka previesť aj na základe zmluvy o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka. Podnik pritom tvoria hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania, ktoré patria podnikateľovi, napríklad družstvu, a slúžia alebo majú slúžiť prevádzkovaniu podniku. Medzi hmotné zložky možno podradiť nehnuteľnosti, teda i poľnohospodárske pozemky. Ak sú teda súčasťou podniku a nehnuteľností, vzťahuje sa predaj aj na tieto nehnuteľnosti. Ich presná identifikácia v zmluve je nevyhnutná pre prevod vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza povolením vkladu vlastníckeho práva.
Na základe uvedeného je žiaduce, aby sa postup podľa tohto návrhu zákona o nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku uplatnil i v prípade predaja podniku, napríklad družstva, ktoré vlastní poľnohospodársky pozemok v zmysle čl. I § 2 návrhu zákona a bude ho chcieť previesť inej, napríklad zahraničnej, právnickej osobe, čím sa zároveň dosiahne rovnosť v postavení fyzických osôb a právnických osôb ako potenciálnych prevodcov poľnohospodárskeho pozemku.
Bod dva. V článku I sa § 4 ods. 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) obce, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza“.
Odôvodnenie. Rozširuje sa okruh osôb, ktorým prevádzajúci môže previesť poľnohospodársky pozemok bez použitia postupu podľa § 4 ods. 3 až 10 a § 5 a 6 návrhu zákona, a to na obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí územná kontinuita pri prevode a nadobudnutí vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý je súčasťou katastrálneho územia obce.
Bod tri. V čl. I § 4 ods. 4 úvodnej vete sa slová „osoba oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode poľnohospodárskeho pozemku", nahrádzajú slovami „iná osoba ako osoba podľa odseku 1 oprávnená nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku je osoba, ktorá pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo najmenej desať rokov a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky pred týmto dňom“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu s nejasným znením dotknutého ustanovenia návrhu zákona.
Bod štyri. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete a tretej vete sa slová „odseku 4" nahrádzajú slovami „odseku 3".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s chybným označením číslovania odsekov v predmetnom ustanovení návrhu zákona. Toto je v pôvodnom znení a je tu chybné číslovanie, takže upozorňujem, že je to potrebné opraviť.
Bod päť. V čl. I § 4 ods. 5 prvej vete sa slová „nadobúdateľ z obce, kde je ponúkaný poľnohospodársky pozemok evidovaný" nahrádzajú slovami „osoba uvedená v odseku 1" a slovo „so" sa nahrádza slovom „zo" a v druhej vete sa slová „nadobúdateľ z obce" nahrádzajú slovami „osoby uvedené v odseku 1".
Odôvodnenie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh spresňuje a upravuje otázku súvisiacu s uplatnením prednostného práva. Osoby uvedené v čl. I § 4 ods. 1 návrhu zákona sa štandardne nezúčastňujú ponukového konania. Garantuje sa im však možnosť zapojiť sa rovnako ako ostatným do ponukového konania s prednostným právom nadobudnutia poľnohospodárskeho pozemku, čo zohľadňuje aj ich zákonné predkupné právo, ktoré majú napríklad v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka.
Bod šesť. V čl. I § 4 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Ponuka sa podľa odseku 3 vždy zverejňuje osobám uvedeným v odseku 1."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 2 a 5 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod sedem. V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „previesť na" vkladajú slová „Slovenský pozemkový fond11) a v druhom poradí na". Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Nedá sa vylúčiť, že o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku bude mať záujem aj štát, Slovenská republika, aby zabránila účelovému prevodu takéhoto pozemku na inú osobu ako nadobúdateľa, t. j. aj na zahraničnú osobu. Prijatie tohto bodu pozmeňujúceho návrhu, si však vyžiada aj novelizáciu nariadenia vlády Slovenskej republiky uvedeného v poznámke pod čiarou k novému odkazu 11, a to konkrétne § 5 ods. 1, ktorým sa Slovenskému pozemkovému fondu umožní nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nielen vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úloh tohto fondu, ale aj vtedy, ak je to nevyhnutné z dôvodu národných záujmov štátu v zmysle osobitného predpisu, ktorým je tento návrh zákona.
Bod osem. V článku I § 4 odsek 10 znie: „Na nadobúdateľa, ktorý je mladým poľnohospodárom11), sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Zmluva o prevode poľnohospodárskeho podniku musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje; ak svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Čl. 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20. 12. 2013).“
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej mladý poľnohospodár nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa zabezpečí minimálne jej desaťročné poľnohospodárske využitie.
Sankciou pri nesplnení záväzku mladého poľnohospodára je neplatnosť prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu. Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teraz okresný úrad, príslušný odbor, v zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“), ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a teda v zmysle uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona návrh mladého poľnohospodára ako prevodcu na vklad zamietne.
Súčasne sa vypúšťa zákaz prenajatia nadobudnutého poľnohospodárskeho pozemku. Z dôvodu pôsobnosti zákona výlučne na prevod vlastníctva kúpou alebo darovaním sa javí ako značne obmedzujúce neumožniť mladému poľnohospodárovi poľnohospodársky pozemok prenajať. Uvedené obmedzenie nevyplýva ani z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. 12. 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347 z 20.12. 2013). Takýto zámer by bolo namieste upraviť v inom právnom predpise, napríklad v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Bod deväť. V čl. I § 5 ods. 3 sa slová „§ 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. e)".
Odôvodnenie. V čl. I § 4 ods. 3 návrhu zákona sa stanovuje povinnosť zverejnenia ponuky v registri, a to stanovením doby zverejnenia minimálne 15 dní. Zákon však nestanovuje jednotnú a presnú dobu, dokedy má byť ponuka zverejnená. Rovnako tak nie je známe, či vyplnenie takejto informácie bude súčasťou zverejnenej ponuky v registri. Z dôvodu, že nie je zrejmé, kedy sa lehota zverejnenia ponuky skončí, pretože lehota je stanovená slovom „minimálne“, nie je možné ani presne stanoviť, od ktorého momentu začína plynúť päťdňová lehota, po uplynutí ktorej nastáva právna fikcia, že nadobúdateľ písomnú informáciu nezaslal. Vzhľadom na to, že v čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona je stanovená požiadavka na prevádzajúceho určiť presný termín a adresu na predkladanie ponúk na prevod vlastníctva, navrhuje sa, aby začiatok plynutia päťdňovej lehoty bol spojený práve s touto lehotou podľa čl. I § 5 ods. 1 písm. e) návrhu zákona.
Bod desať, predposledný bod. V článku I sa § 6 dopĺňa odsekom 9, ktorý znie: „Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku musí obsahovať záväzok, že osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) a nadobúdateľ získaný pozemok počas desiatich rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku nepredá ani nedaruje, inak je zmluva neplatná. Ak osoba podľa § 4 ods. 1 písm. a) alebo nadobúdateľ svoj záväzok poruší, prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na tretiu osobu je neplatný.
Odôvodnenie.
Zavádza sa ochrana poľnohospodárskej pôdy v podobe predĺženia doby, počas ktorej osoba podľa čl. I § 4 ods. 1 písm. a) a osoba podľa čl. I § 4 ods. 4 písm. a) a b) návrhu zákona nebude môcť poľnohospodársky pozemok previesť, predať ani darovať, čím sa predpokladá zabezpečenie minimálne jej desaťročného poľnohospodárskeho využitia. Stanovenie povinnosti učiniť záväzok v zmluve nebolo stanovené plošne, ale len na tých nadobúdateľov, ktorí už v čase prevodu vlastníctva vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Vzhľadom na to, že ide o podstatnú náležitosť zmluvy, absencia ustanovenia jej sankcionovaná neplatnosťou zmluvy. Neplatná je aj zmluva medzi nadobúdateľom a treťou osobou, ak bola uzatvorená v čase plynutia desaťročnej lehoty od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku na nadobúdateľa. Navrhovaná úprava je identická s úpravou vládneho návrhu zákona vo vzťahu k mladým poľnohospodárom podľa čl. I § 4 ods. 10.
Túto neplatnosť bude povinný zohľadniť príslušný katastrálny úrad, teda okresný úrad, odbor katastra, v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý pri rozhodovaní o vklade prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na povolenie vkladu.
Toľko pozmeňujúci návrh, ktorý som si dovolil predniesť.
A chcel by som tu ešte pre spravodajcu upresniť hlasovanie, ako by som o našom pozmeňujúcom návrhu žiadal hlasovať. Takže žiadam hlasovať o bodoch 5 a 6 spolu a o ostatných bodoch samostatne. Je tam 10 bodov, takže okrem bodov 5, 6 o všetkom navrhujem hlasovať samostatne.
Toľko k nášmu pozmeňujúcemu návrhu.
Budú tu ešte vystupovať kolegovia, ktorí majú ďalšie pozmeňujúce návrhy, kde som tiež spolupredkladateľom. Myslím si, že precizujeme zákon, ktorý podľa mňa nie je všeliekom a ním nebude asi ani. Ukáže, ako som povedal, prax, ako sa to bude vyvíjať, ale niečo sa robiť musí. A nakoľko filozofia odsúhlasenia zákona v súčasnom volebnom období je jasná, tento zákon bude schválený, pokiaľ nepríde nejaká veľká búrka, takže vyzerá to tak, že mali by sme ho maximálne, ako sa dá, skvalitniť, aby, ako ja hovorím, straty boli minimálne. Takže pokiaľ by sme chceli ochrániť našu pôdu, ja hovorím, pred jej odchádzaním do iných rúk ako do rúk našim občanom, tak myslím, že aj naším pozmeňujúcim návrhom sa k tomu chceme dopracovať. A bol by som veľmi rád, keby sme odložili stranícke tričká a k tomuto pozmeňujúcemu návrhu sa postavili čelom a so svojím svedomím, nie cez politickú prizmu dali prechod dobrým, kvalitným návrhom, ktoré, myslím, boli v tomto našom pozmeňujúcom návrhu podané.
Toľko z mojej strany, ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2014 10:45 - 10:46 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, tiež si mi hovoril zo srdca. A myslím, že dodať veľa nebudem mať čo.
Áno, strach víťazí nad pravdou u nás. Mne sa to každý týždeň potvrdzuje na mojich mítingoch, kde chodím medzi ľudí. A môžem povedať, že hovoria mi: „Pán poslanec, keď som na dôchodku, už môžem povedať pravdu, lebo keby som na dôchodku nebol, mám problém a veľký problém.“ A keď to má byť výsledkom demokracie, tak ja to neberiem a hanbím sa za to, kam sme to dospeli. A nezamestnanosť, ktorú tu máme v takej percentuálnej miere, v akej ju máme, žiaľ, sa využíva na to zastrašovanie, o ktorom momentálne neviem, kde, v akých dimenziách skončí. Neviem, ako sa to rozleje všetko, a prakticky nemá tú pravdu nášho ľudu, kto sa za ňu postaví. Myslím si, ako si povedal, ticho nebude donekonečna. A možnože to bude bez nás, že tí ľudia prídu a povedia, tak to stačilo. Tak mali by sme si vstúpiť do toho svedomia všetci poslanci a na svojom poli aspoň toľko tej vážnosti tomu nášmu mandátu dať a robiť maximum, čo je v našich silách. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 17:53 - 17:54 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval len na jedno tvoje vyjadrenie, ktoré si povedal, že áno, niekto sa zastrešuje 2 miliónmi ľudí a vlastníkov. Tiež by ma veľmi zaujímalo, skade to má kolega, ktorý sa takto zastrešil, pretože tento zákon sa nebude týkať spoluvlastníckych podielov. To znamená, pokiaľ má niekto spoluvlastnícky podiel, tak ide mimo tohto zákona, keď si ho bude kupovať. To je to predkupné právo, ktoré tam má ten spoluvlastník, že musí ísť a tie predkupné práva sú ešte, samozrejme, v tých urbariátoch. To znamená, tento sa bude iba to, čo je iba v jednej jednine, a ja neverím, že na Slovensku máme 2 milióny vlastníkov, ktorí majú jednu jedninu, tomu neverím. To znamená, v takomto duchu by to bolo, je na škodu, že tu kolega neni, pretože tie 2 milióny, to nie sú títo, ktorých sa to, lebo to sú väčšinou spoluvlastníci, ako to bolo hovorené.
A keď si povedal, čo sa týka toho Obchodného zákonníka a týchto vecí. Áno, pozmeňovák mám, 21 bodov je tu pripravených. To znamená, je tu, aj som niektoré predstavil vo svojej rozprave. To znamená, dávame konkrétne veci, ktoré by sme chceli, aby išli, a uvidíme, ako sa k tomu vládni poslanci, respektíve ostatní postavia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 17:12 - 17:13 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem znovu, ako som reagoval na pána Galka, čo sa týka Českej republiky a informácia je z úst jeho viceprezidenta Agrárnej komory Českej republiky pána Šmejdrlu, ktorý nám povedal oficiálne, že v rukách cudzincov, respektíve pod ich vplyvom v Českej republike je 20 % územia a v prihraničných oblastiach s Rakúskom a Nemeckom 30 % územia. To znamená, žiadne nič sa nedeje. Deje sa. A na Slovensku podľa vyjadrení, ktoré, samozrejme, tiež nemáme presnú špecifikáciu, je 20- až 30-tisíc hektárov už v rukách cudzozemcov. Keď si vezmeme, že jeden chotár, jedno katastrálne územie má tisíc hektárov, to je 40 obcí. Veľa? Málo? Jeden okres. Podľa mňa veľa.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 16:04 - 16:05 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval na jednu tvoju pasáž a síce týkajúcu sa Českej republiky, kde hovoríš, že nič sa nedeje. Podľa viceprezidenta Agrárnej komory Českej republiky pána Šnejdrlu už 20 % územia Českej republiky je buď priamo vo vlastníctve, alebo v správe cudzozemcov a v prihraničných oblastiach s Nemeckom a Rakúskom je to až 30 %. To znamená, to je ich predpoklad, pretože presné údaje neexistujú, tak ako u nás, kde sa hovorí, že plus-mínus 20-, 40-tisíc hektárov je už v rukách cudzozemcov.
A čo sa týka tej hranice mladí - nemladí, samozrejme, v každom zákone, keď máš nejakú hranicu, stále sa nájde skupina, ktorá bude nejakým spôsobom hendikepovaná. To znamená, tam si to, tam sa to nedá tomu vyhnúť.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 15:35 - 15:36 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, iba jedno budem reagovať, týkajúce sa, že by sme nemuseli vymýšľať koleso ani teplú vodu, jasné, že mohli sme sa poučiť. A poviem iba k tej cene, že napríklad v Nemecku to majú tak, že pokiaľ nesplníš, že trhová cena je v nepomere k hodnote pozemku maximálne do 150 %, tak predaj je nepovolený. To znamená, oni dokonca ešte Nemci regulujú aj cenu. My ju momentálne nechali sme tú cenu akože na vlastníka, nech si povie, koľko za to chce. Ako sa to vyvinie, to už uvidíme. Hovorím, v Nemecku, ktoré berieme ako za vzor, dokonca ich zákon reguluje cenu. Takže to len tak na ozrejmenie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2014 15:08 - 15:10 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, že ste na mňa zareagovali. Takže začnem od konca. Áno, výrobný prostriedok, z ktorého poľnohospodár platí aj daň, to som zabudol povedať. To znamená, pýtam sa, ktorý iný živnostník zo svojho výrobného prostriedku platí daň, takže možnože aj na to bude treba. Súhlasím. Je to tak. Takže asi tak. Takže aj to je jeden veľký, by som povedal, že biľag týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, aby ho, ako výrobného prostriedku. Samozrejme, mne veľmi záleží na tom, aby mladí ľudia, hlavne začínajúci poľnohospodári mohli sa dostať k poľnohospodárskej pôde a nejakým spôsobom ju, mohli sa k nej dostať.
Tento návrh, ktorý je tu vládny, viete, ako opozičné návrhy prechádzajú. On bude schválený. Bude schválený. Nemáme šancu. Je tu 83 poslancov SMER-u. To znamená, vychádzam z toho, to, čo tu je, vylepšíme aj vašimi návrhmi tak, aby sme prakticky ho maximálne skvalitnili. To je moja filozofia, ktorú hovorím, pokiaľ toto hovorí, áno, dajte, budem veľmi rád a hovorím, zdvihnem za to ruku, nemám s tým problém. Za lacný peniaz, samozrejme, cena, cenu si určuje vlastník. Áno, je tu možnosť, že si poviem, chcem 50 eur za meter štvorcový a pokiaľ sa tu nenájde nikto, celú ceremóniu prečkám, potom to pôjde vonku. Hej? Je to vybavené.
To znamená, aj takto sa môžu správať naši vlastníci, pretože oni si cenu postavia vysokú. Postavia si ju a ten záujemca, ktorý tu je zahraničný, to skúpi. Môžme momentálne iba apelovať na ľudí, aby tú svoju rodnú hrudu nejakým spôsobom cez tie financie nevideli iba takto a aby to nepredali tomu zahraničnému. Je to veľký problém, viete ako, ako keď finančne ich nejako nepodporíme. A môžem povedať, že; ešte to stihnem; chcel by som, aby Slovenský pozemkový fond prednostne musel dávať zo štátnej pôdy tým, ktorí budú začínať alebo sú mladí farmári, a vtedy budeme hovoriť o rozvoji malých fariem a agropodnikateľov malých.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2014 14:41 - 15:02 hod.

Martin Fecko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi tiež vystúpiť v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Aká si mi krásna, ty rodná zem moja, že, tak dúfam, že tá rodná zem moja bude ospevovaná aj našimi vnukmi, pravnukmi, prapra, pretože ináč sa nebudeme môcť pozrieť normálne do očí našich predkov, keď raz budeme tamto hore odčítať, ako sme tu žili, keď tu už oni neboli, a či sme to naše územie udržali alebo neudržali.
V prvom čítaní by sme mali rozoberať, či tento problém je, alebo nie je nutné riešiť, či máme, nemáme sa ním zaoberať, takže poďme asi na to, čo si myslím o tom ja.
Čo je štát? Štát je pozemok a ľudia. Keď nemáte pozemok, nemáte štát, keď nemáte ľudí, tiež nemáte štát. To znamená, je to jednoduchá politika obyčajných ľudí, keď takto vidia. To znamená, toto keď nebudeme chrániť, to znamená ani ľudí, ani pozemok, tak nás tu netreba, môžme ísť viete kam. Takže berte takto, že myslím si, že debatovať o vlastníctve k pôde je nevyhnutné a je dobré, že hoci po desiatich rokoch, dobre, v skrátenom legislatívnom konaní niečo také tu je.
Kolegovia, ktorí už vystúpili predo mnou, veľa vecí aj spomenuli, aj kolega Mikuš. Som rád, že číta aj moje myšlienky niektoré, ktoré by som chcel dať v pozmeňujúcich návrhoch, k tým sa vyjadrím trošku neskôr.
Teraz by som možno začal tým, že viac-menej keby sme sa otvárali iba Európe, Európskej únii, nepoviem nič, dobre, sme tu. Ale my sa otvárame svetu. Rakušáci povedali, že nechcú ten svet, stačí im EÚ. My sme povedali, chceme svet, to je cez tie zmluvy, ktoré máme o, by som povedal, garancii pohybu voľného kapitálu, ktorý tu bude vložený z týchto krajín, a my musíme garantovať - oni náš a my ich - kapitál, ktorý sa tu bude pohybovať, aj v nákupe pri pôde. To je ďalších 50 plus-mínus zmlúv, ktoré máme uzatvorené, a ja budem veľmi rád, keď mi to vyvrátiš, že to neni pravda, pretože podľa mojich informácií je to tak, že tieto zmluvy aj na tento kapitál budú viazané. A teraz nehovorím o krajinách ako nejaký, neviem, možnože nejaké Pobrežie Slonoviny, ale teraz hovorím o krajinách, ako sú Kanada, Spojené štáty, India, Čína, Ruská federácia, Ukrajina, Thajsko, hovorím, tu je potenciálnych miliarda kupcov a miliardy kupcov, potenciálnych miliardy kupcov. Pre niekoho je 10-tisíc eur nič, nič, on tu príde na dovolenku a si kúpi za 10-tisíc päť hektárov, v pohode, počas dovolenky sa stane majiteľom časti slovenského územia a pôjde naspäť do svojej krajiny.
Vážení, ako som už povedal predtým, zákony musia byť v prvom rade preventívne, aby ich to vôbec ani nenapadlo, lebo potom už budeme iba následky riešiť, ktoré viac-menej už budú asi niekedy neskoro, a preto ja hovorím, to hovorí aj váš premiér, zákony sa musia robiť do zlého počasia. To hovoríme aj my Obyčajní ľudia to isté, som rád, že aspoň v tomto sme sa zhodli s pánom premiérom, a poďme robiť do toho zlého počasia. Zlé počasie je to, že nebude mať tu nášho slovenského vlastníka, a pýtam sa, ako chceme naše cyrilometodejské tradície ďalším generáciám rozdávať, keď na nich staviame aj našu ústavu, je to v preambule. Keď mi niekto povie, že sa tu bude asimilovať nejaký občan na naše tradície a všetko možné, no tak nehnevajte sa, dobre, 10 %, a 90 % nie, si ju drží, pretože oni tú hrdosť ešte majú, oni ešte tú hrdosť majú na tú svoju krajinu, odkiaľ sú.
Žiaľ, u nás sme v štyridsiatom ôsmom odstrihli našich vlastníkov od pôdy, to znamená, vzťah k pôde je nulový, môžem povedať za 20 rokov či 25 rokov, čo sme tu, povedzte mi, ktorá vláda tento vzťah k pôde povýšila na svoj záujem, aby ľudia boli hrdí, že sú Slovákmi a že môžu mať tú pôdu, povedzte mi ktorá. Keď mi ju definujete, budem veľmi rád, ja ju nevidím, necítim, nepoznám, a preto sa pýtam, poďme zase naopak, ako možnože zvýšiť tú hrdosť na tú slovenskú pôdu, na slovenskú zem, že chcem ju mať, lebo ja som tu rodák, ja som sa tu narodil, tu sú moje korene. Akým spôsobom?
Teraz všetko pozeráme iba cez money, money, cez peniaze, tak dobre, poďme to naspäť cez tie peniaze, teda keď už takto by sme to až mali extrémne povedať. Keď momentálne čerpajú dotácie iba agropodnikatelia, čo tak dať tie dotácie vlastníkovi? Poviete, že nonsens, no dobre, aspoň pouvažujte o tom, či by sa to nedalo, lebo tým pádom si vlastník povie, však počúvajte, ja to môžem čerpať dotácie na to, je to moja pôda. Komu ju dám, tie dotácie ďalej, už bude na mne závisieť. Samozrejme, ty ako vlastník poľnohospodárskej pôdy musíš garantovať to, že bude poľnohospodársky využitá, musíš garantovať. Keď nebudeš garantovať, máš smolu, dostaneš pokutu, čo sa doteraz nestáva, áno, nestáva sa to. Záväzný druh pozemku v C registri katastra v liste vlastníctva je záväzný, vážení, to si hovorte, čo chcete.
Takže znovu apelujem na vyberanie možnože aj pokút, lebo v niektorých zákonoch hovoríme, ako je dobre, že môžeme dávať pokuty, ako bude štátna kasa mať z toho príjem, a u nás hovoríme, že nie. Ja hovorím prečo, však chceme ju ochraňovať. A my sme celý tento zákon, samozrejme, postavili na systéme, ak nie si poľnohospodár a nebudeš ju chrániť, nemôžeš nadobúdať. Ja tiež nie som, som takisto poľnohospodársky inžinier, tiež som za to, dokonca chcem ešte zvýšiť možno tie odvody za vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, nech sú doslova neskutočné, ja som za, nemám s tým problém a budem sa za to biť, pretože máme dosť neobrobených pozemkov aj v kultúre inej, ako je poľnohospodárska pôda a tie sa nevyužívajú. Nechcem hovoriť o celých priemyselných parkoch, kde nemáme nič a bolo to už vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a my ideme znovu na tú pôdu, takže s týmto ja problém nemám.
Trošku myslím si, že mali by sme, samozrejme, brať do úvahy toho nášho občana, v akej situácii je. Neviem, či mohla prísť v horšej dobe nášho vývoja slovenského národa takáto situácia, že vlastne otvárame ten trh s pôdou, pretože naši vlastníci v mnohých prípadoch nedisponujú tisícami eur mesačného príjmu, ale sú to obyčajní ľudia, ktorí majú doslova dennodenné problémy, ako prežiť, a preto je tu tá hrozba, že mnohí ani toľko veľa peňazí, ako keď to bude ponúkané, nikto ešte v živote nevidel. Takže tu sa musíme nad tým zamyslieť, a tak ako to kolega Mikuš spomenul, že viac-menej je to v tej dôvodovej správe, aj k tomu skrátenému, aj teraz k tomu prvému čítaniu, že vlastne prečo ten zákon tu je. Je to preto, že to moratórium skončilo, nie kvôli tomu, že chceme silou-mocou chrániť, ale dobre, sme to premostili, pán minister, pán spravodajca, dobre, sa to premostilo tak, že aj cez tú pôdu, dobre, beriem, že ju musíme ochraňovať, samozrejme, som za. To, že sme to nestihli, k tomu som už povedal svoje pri skrátenom legislatívnom konaní. Teraz, aby som trošku uviedol aj na správnu mieru po informácii z nášho výboru, lebo tento zákon sa týka iba poľnohospodárskej pôdy, a verím, že kolega Mičovský to ešte rozoberie vo svojej rozprave, že lesná pôda viac-menej už je tu nejaký spôsob od roku 2011 jej nadobúdania u nás a že vraj veľké pohyby sa neudiali. Tak ako pri iných zákonoch, keď sa hovorí o zdravotníckych alebo o iných, teraz ma napadá obraz zdravotníctva, kde povedia, že keď tým zákonom iba jedného občana ochránime a bude zdravý, tak má zmysel ten zákon alebo tá novela zákona, tak hovorím aj v tomto prípade, keď tu iba možnože jeden ár alebo jeden hektár ochránime nejakým zákonom, ktorý bude chrániť naše, našu slovenskú pôdu, tak má zmysel sa tým zaoberať.
Z celkovej výmery, vážení občania, aby som vás trošku uviedol do obrazu, lebo nie každý si môže tú štatistiku zobrať, začnem ňou a potom sa trošku budem venovať pozmeňovákom, ktorý by som chcel dať v druhom čítaní, aby už sa mohlo o tom nejakým spôsobom uvažovať, pretože čas je krátky a uvidíme, kedy bude druhé čítanie.
Takže poľnohospodárskej pôdy máme, teraz ma neberte, na metre štvorcové zhruba 2,4 mil. hektárov, je to 49,7 %, to znamená 50 % máme poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, hovorím o slovenskej krajine. 41 % máme lesnej pôdy, to znamená 50 + 41, hovorím o nejakých, 91 percent je v takejto kultúre zaevidovaných poľnohospodárskej a lesnej. Zastavané plochy máme okolo 5 % z územia Slovenska, vodné plochy 2 %, ostatné plochy sú 3 %. To je plus-mínus celá výmera Slovenskej republiky. Preto tú poľnohospodársku pôdu a lesnú, ktorá tvorí gro, mali by sme si vážiť a nemalo by to byť na úkor jej výmery do iných kategórii pôd.
To, či je to v súlade s ústavou, alebo nie, nakoľko je to vládny návrh zákona, predpokladám, že túto otázku majú, má ministerstvo a pán minister ujasnenú, keby prišlo nejaké podanie na Ústavný súd, tak tiež budem očakávať, ako to tam dopadne.
Poďme ale k zákonu, ktorý je tu, a ja nemám rád okolky dookola a politickú debatu o tom, či som modrý, biely, fialový, červený, ale o tom, aby sa veci pohli dopredu. Tak chcem sa opýtať, dávam do pléna, opravte ma, ak je to nepravdivé číslo, že vraj tento návrh zákona sa bude dotýkať iba 30 % poľnohospodárskej pôdy. Ak je to zlé číslo, tak ma opravte, pretože v § 2 tu máme, samozrejme, pôda, ktorá nebude spadať pod tento zákon. Nebude sa za poľnohospodársky pozemok považovať: a je to záhrada, pozemok v zastavanom území obce, pozemok mimo zastavaného územia, ak je určený na iné ako poľnohospodárske účely, je možnosť jeho poľnohospodárskeho užitia obmedzená podľa osobitných predpisov, je jeho výmera menšia ako 2-tisíc metrov štvorcových. Tu by som chcel vysvetlenie prečo tých 2-tisíc metrov štvorcových, či kvôli tomu sa nedá drobiť pod 2-tisíc poľnohospodárska pôda, alebo iný účel je tam. Chcel by som sa opýtať, že prečo aj túto výmeru sme nedali do hry, keď už chceme chrániť tú pôdu, pretože 30 % chrániť pôdy, keď je teda správny údaj, ktorý som dostal aj z ministerských miest, tak myslím, že je to dosť málo, a chcem upozorniť aj všetkých, že sa tu jedná o výmeru pozemku, nie podielu. Výmeru pozemku, nie podielu, to znamená všetky pozemky, ktoré sú 2-tisíc metrov nižšie, nebudú spadať pod tento zákon, nie váš podiel, ešte raz upozorňujem, nie váš podiel, vážení spoluvlastníci alebo vlastníci pozemkov. Zdá sa mi, že tento zákon sa bude týkať iba v jednej jedine pozemkov, to znamená po pozemkových úpravách skomasovaných, ktorých máme okolo 250 katastrálnych území už takto urobených a ďalších niekoľko 140 rozpracovaných. Takže je to šité na tie podľa mňa najlukratívnejšie pozemky, ktoré momentálne máme, a je paradoxom, ako to už bolo spomínané aj z úst pána ministra v minulých jeho vystúpeniach, že tá rozdrobenosť, ktorú sme zdedili po Uhorsku, nám vlastne hatí ten veľký rozpredaj našej pôdy. Ale nemôže to byť donekonečna, samozrejme, pretože aj to musíme nejakým spôsobom riešiť, takže tuto máme takúto dilemu, ale to už by bolo o inom zákone asi, ako s ním majú nakladať.
Mne čo v tomto zákone viac-menej vadí, sú asi nasledovné veci. Prečo, keď sme urobili tú chronológiu jednotlivých možností ponúk, prečo sme tam vynechali obec a štát? Čo je štát? Respektíve, čo je obec? Ja hovorím, obec je malý štát a štát sa skladá z malých štátov a to sú tie obce, v úvodzovkách povedané. To znamená, keď sa ZMOS a jeho predstavitelia vedia biť za pôdu, ak je potrebné dajme tomu zo Slovenského pozemkového fondu prevádzať na obce a mestá, pýtam sa, prečo tu sa nebili, prečo tu to nebolo zapracované, že aj oni budú mať predkupné právo. To znamená, keď už budem ponúkať od toho gazdu miestneho, v ktorom sa nachádza katastrálny, teda nachádza v katastrálnom území ten pozemok, prečo by nemohla teraz ešte vstúpiť do toho obec. A potom idem na susedné územie a potom idem na štát a potom idem na svet. To znamená, to mi veľmi chýba a v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, samozrejme, to dávať, pokiaľ to, samozrejme, nebude z iných úst a z iného podania, možnože aj poslancov SMER-u, pokiaľ by ich tento návrh zaujal. To znamená, to je jedna moja výtka, ktorú myslím, že je to dosť dôležité, lebo kto iný, ak nie obec, by mal stáť o tú integritu svojho územia, aby tam mala svoj majetok a svojich občanov, ktorí budú hájiť tú obec alebo ten štát, a tí občania, že áno a štát to bude mať.
Máme štátnej pôdy koľko to? 135-tisíc, plus-mínus 130-tisíc hektárov? Veľa? Málo? Ja si myslím, že na to, čo má štát plniť z tejto pôdy, je to málo, hovorím o reštitúciách a záhradkárskych osadách a ochrane prírody, kde musíme tiež, jedna z možností je výmena tejto pôdy. To znamená, že aj tu by mohol štát nadobúdať určité pozemky, keď teda si povie, že tento pozemok je taký, že ho chcem, a možnože by sme pomohli aj pánu ministrovi Žigovi, sa budú ponúkať pozemky, ktoré možnože budú aj v nejakom tom stupni ochrany na ochrane prírody alebo ináč zaviazané, ktoré, hovoríme si, že za to nemôžu, dobre, že tieto budú vyňaté z tohto, ale čert nikdy nespí. Môžu byť aj takéto prípady a tým pádom by sme mohli ten pozemok kúpiť priamo. Samozrejme, každý hovorí, že je kríza a všetko možné. Ale hovorím: Kde je vôľa, je aj cesta. Takže to je jedna moja výtka dosť taká podstatná.
Druhá. Tu by som chcel povedať: Prečo iba mladých farmárov, to znamená, tak ako tu sú definovaní v Európskej smernici, to znamená do nejakých štyridsiatich rokov a plus ďalšie veci, aké tam musia spĺňať. Prečo iba tých? Ja tvrdím, že trošku sankčne postihujeme, že bude musieť, keď nadobudne majetok, tri roky ešte podnikať v poľnohospodárstve. Iní takúto sankciu nemajú. Vy si myslíte, že tu neni priestor na korupciu? Ja si to nemyslím. Ten, čo podniká dvadsať rokov, ešte neznamená, že zajtra to nemôže skončiť, pokiaľ nadobudne určitý zaujímavý, zaujímavú výmeru pozemkov a zajtra ju môže v pohode predať neviem komu a sme skončili. Takže to je ďalšia moja taká podstatná nejaká pripomienka k tomuto predloženému návrhu zákona, ktorý momentálne mám pred sebou.
Som veľmi rád, že do vlády išiel síce v mini verzii, ale predsa len iný zákon a z vlády vyšiel v inej verzii, a verím, že aj spoločným úsilím, možnože aj naším apelom a tým, že kolegyňa Helena Mezenská rozbehla akciu na ochranu slovenskej pôdy a petíciu, že ten, kto bude nadobúdať tento pozemok a je oprávnený, bude musieť preukázať, že pokiaľ je fyzickou osobou, že je tu desaťročný, má trvalý pobyt, aj právnicky desaťročný, desaťročné sídlo. Áno, toto vyšlo z vlády. A som rád, že možno aj naším apelom sa to stalo, takže za to, pán minister, ďakujem, že ste to takto ako urobili, a myslím, že je to to, čo tu musí byť.
Preto chcem, aby aj to gazdovanie po nadobudnutí majetku tohto poľnohospodárskeho pozemku bolo garantované, keď už hovorím o tej ochrane poľnohospodárskej pôdy, keď hovoríme, že to je ten základ, ktorý sme chceli v tomto zákone dať. Tak preto hovorím, že áno, tak dajme ďalších desať rokov, že musíš to užívať, dokonca chcem ísť ešte ďalej, aby to nemohol prenajímať. Lebo on je garantom. On je vlastníkom, on môže tento majetok zakladať do banky a brať naňho úvery. On, nadobúdateľ. Nie iný. To znamená, aby ho nemohol ešte prenajímať ďalšiemu alebo aby on, lebo on sa zaviazal, že bude poľnohospodársky ho využívať, pretože na to je tento zákon stavaný, aby sa poľnohospodársky využíval. Dobre, beriem. Nech sa páči, nech to tam je.
Za ďalšie. Sú tam veľmi nepriehľadné možnosti, kedy čo končí, čo začína. Hlavne čo sa týka ohlasovania, dokedy mám tú možnosť, nemožnosť sa prihlásiť. Desať dní, pätnásť dní, tridsať dní. Rôzne. Vysvetlím to potom pri pozmeňujúcom návrhu v druhom čítaní. Nebudem teraz, dávam teraz iba na vedomie, že aj tam sa treba pozrieť, kolegovia z legislatívy, z ministerstva a z predkladateľa, aby možnože aj tam trošku sa ujasnilo, že kto, kde, kedy má niečo končiť a kde niečo začína. To je taký ďalší nedostatok, ktorý by som chcel vytknúť.
Ďalším z nich je ten, že keď už ten mesiac nám máj beží, neviem, koľko nám hektárov za ten mesiac zo slovenského občana prejde na iného, na cudzozemca alebo na firmu nie slovenskú, chcem, aby účinnosť zákona bola dňom vyhlásenia. Pokiaľ sme v skrátenom legislatívnom konaní a mali by sme možnože chuť niekoľko dní ešte, by som povedal, skrátiť ten mesiac, tak myslím, že je tu možnosť aj v takejto legislatívnej zmene to urobiť. Samozrejme, žiadny zákon nie je perfektný, nie je neobíditeľný, to znamená, všade sa môžu nájsť nejaké diery. Ja budem veľmi rád, keď aj ďalší kolegovia - a to je jedno, či sme sprava, zľava, alebo kde sme - keď ešte vylepšia svojimi pozmeňujúcimi návrhmi. Nie som majster sveta, nie som najmúdrejší, som obyčajný hriešny, biedny človek ako každý iný a to dúfam, že si každý uvedomuje, takže, svoju nevedomosť. Dám sa veľmi rád poučiť aj od iných kolegov a zdvihnem za každý skvalitňujúci pozmeňovací návrh svoj hlas a svoju ruku, pokiaľ bude vylepšovať a bude garantovať, že slovenská zem ostane v rukách našich občanov a nebude mať problém ani ďalšia generácia si povedať, že "aká si mi krásna, ty rodná zem moja".
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis