Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by... mňa upútalo na vašom vystúpení, ako ste spomínali, že ak zmenia význam slova, to znamená, čo pod ním rozumieme, že to je veľká, veľké zlo. Náš kolega Braňo Škripek keď prišiel do parlamentu, v prvom svojom vystúpení povedal, že v politike dochádza k vykrádaniu obsahu významu slov. K vykrádaniu obsahu významu slov. A to je to veľké zlo, ktoré ja tu cítim aj v našej politike možnože slovenskej, a pomenoval to presne.
Samozrejme, pred dvadsiatimi rokmi nebolo, hovorím, že náš národ nebol pripravený na to, aké veľké tlaky z každej strany naňho môžu prísť a, samozrejme, že život ukazuje, že musíme sa aj venovať ústave. Ja som, samozrejme, tiež za rodinu a za manželstvo a myslím si, že na čom inom, ak nie na rodine a manželstve sa má stavať tento náš slovenský národ.
Ďakujem.

Ďakujem, pripomínam tiež, že výbor pre kontrolu činnosti NBÚ sedí dnes o 12.15 hodine vo zvyčajnej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, takto, keď sme sa neporozumeli, tak ja som sa pýtal, či nemalo byť iné kritérium na to, ako určiť to územie, ktoré sa má vyjadrovať k tejto ťažbe. Či to má byť iba to, kde je ten dobývací priestor. Čo keď sa bude to rádioaktívne žiarenie na nejakom odkladisku šíriť takisto a tí občania, chvalabohu, nemajú dobývací priestor, majú tam iba odkladisko rádioaktívneho odpadu, tak oni žiadne referendum, nič. My sme vám to, len vyvezieme a vybavené. To znamená, to som sa pýtal, že čo to znamená, že iba v tom území, kde je dobývací priestor, ak ten element ohrozujúci má byť jasne v zákone daný, že by aj iní občania, na inú vzdialenosť možnože zasiahnutí, mohli sa v tom referende vyjadriť. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, ktorí ste reagovali na mňa. Pán Senko, beriem vás za slovo, čo ste povedali, že to budete riešiť. Predpokladám, že aj váš pán minister to potvrdí vo svojom vystúpení, že to bude, ako ste povedali, komplexne a že to bude bez nejakých spätných chodov. Takže dobre, je na ťahu pán minister, resp. poslanci vládnej strany SMER.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, niekoľko slov aj z mojich úst dovoľte k tomuto zákonu. Nie som geológ ani atómový fyzik, som poľnohospodársky inžinier, k prírodným vedám mám síce blízko, takže moje úvahy nebudú podporené možno nejakým špeciálnym štúdiom, ale myslím si, zdravým rozumom sedliackym, a myslím, že tak to cítia aj obyčajní ľudia. V prvom rade chcem povedať, že zahlasujem za tento zákon, pretože rieši určitú vec, ktorá nás tu - ako pán minister povedal - traumatizuje už roky a hlavne občanov, ktorých sa to bezprostredne dotýka. Lebo to, čo sa nedotýka bezprostredne poslancov, to neriešime. Žiaľ, to, čo sa nás bezprostredne netýka a netýka sa to sedemdesiatich šiestich a viac, tak to neriešime. Ja to takto beriem, nehnevajte sa.
Hovorilo sa, že aké sú tu otvorené zákony. Áno, je tu veľa nepriamych noviel, samozrejme, súvisí to, tento zákon predkladaný vládny aj s ďalšími zákonmi, takže aby bolo jasné, že okrem geologických, zákona geologického máme ešte zákon banský otvorený, máme otvorený zákon o obecnom zriadení, zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a o Košiciach. Aby to bolo každému jasné, že do týchto zákonov sa môžu dávať pozmeňujúce návrhy, pokiaľ by nejaké boli. Pán Raši už niektoré dal, takže áno, toľko zákonov je otvorených.
Chcel by som vyjadriť takú, také presvedčenie, že vláda to myslí úprimne a že svoj štát prejavil, a teda štát prejavil veľkú starostlivosť o zdravie našich občanov podaním tohto vládneho návrhu zákona. Bodaj by takúto starostlivosť o našich občanov sme prejavovali aj pri ďalších problémoch, ktoré máme v našich každodenných životoch, pretože áno, tento zákon je prijatý v skrátenom legislatívnom konaní. Ako hovorí § 89, môže to byť prijaté "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody". Beriem, že sa to bralo, že asi bezpečnosť našich občanov, ich zdravia, takže dobre, skrátené konanie, kvitujem, je to tu.
Ja to vezmem trošku možno z iného konca a síce pýtam sa, aký je vlastne ten škodlivý element, ktorý nám hrozí. Hovorím teraz o tých rádioaktívnych nerastoch. Nehovorím o tých ostatných, ktoré nám hrozia, samozrejme, tiež. Takže ja by som sa opýtal, či rádioaktívne nerasty sa správajú v hraniciach vytvorených ľudskou osobou, že vlastne čo ten hroziaci element pri týchto nerastoch, čo predstavuje. Je to teda jeho dobývanie, prevoz, skládkovanie, spracovanie odpadu ďalšieho, ktorý z neho vzniká?
Napadám, resp. chcem sa dotknúť tej myšlienky, že áno, to miestne referendum, beriem. Samozrejme, občania sú v prvom rade tí, ktorých sa to najviac dotýka bytostne, ale veď predsa ten dobývací priestor neni lokalizovaný formou, že je v strede toho územia. Môže byť na kraji, môže byť na rôznych iných územiach. Nemala by tu byť norma, ktorá povie, že ten rádioaktívny teda nerast pôsobí do toľkých a toľkých kilometrov? Hovorím, nie som atómový fyzik, neviem, aké je to ohrozenie, keď ste tu nejaké, a, pán minister, rátam, že vy mi to nejako vysvetlíte alebo váš tím, ktorý je expertný, že viac-menej tu sa malo asi uvažovať s tým dosahom na ten bezprostredný ohrozený ľud, ktorý tu je. To znamená, my to rozširujeme o susedné obce, áno, beriem, aj tam. Takže bol by som veľmi rád, keby som na túto otázku nejakú odpoveď dostal, pretože mne sa zdá, že je to najpodstatnejšie u tohto druhu ako nerastov.
Samozrejme, že stále sa nám tu vyčíta, že pokiaľ dá opozícia nejaké návrhy, nie sú komplexné. Neriešia ďalšie veci, ktoré by mohli byť, a to je dôvod v mnohých prípadoch, že nie sú prijímané tieto zákony. No a práve tu, keď tú komplexnosť by sme chceli zahrnúť, tak zase hovoríte, že to je nejaké zlé, to sa nedá. Stále - ako povedal kolega Mičovský - nie je politická vôľa. No ja neviem, dokedy sa tu budeme hrať na múdrych a múdrejších a hlúpych a hlúpejších, ale mne sa zdá, že už táto doba prešla do inej dimenzie a občania sa už nedajú jednoduchými poetickými sloganmi a nejakými pretvárkami zavádzať. A, páni kolegovia, myslím, že vstúpte do svedomia, ktorí ste tu možnože prišli, nechcem nikomu vstupovať osobne do svedomia z iných účelov, ako aby ste riešili nejakú tú vec. Tak poďme na tú vec v tej politike, lebo bol by som veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom mohli pomôcť našim občanom, lebo na to sme tu. Na to sme tu, na nič iné tu nie sme. Sme tu na to, aby sme pomohli našim občanom.
Ešte by som sa chcel vyjadriť k jednej veci, ktorá, znovu vidím, že je braná dvojkoľajne. Pokiaľ to dá opozičný, je to o ničom, pokiaľ to dajú vládni, super. Prejde to.
Budem citovať z dôvodovej správy: "Predložený návrh zákona v súvislosti so zákazom dobývania rádioaktívnych nerastov vychádza tiež z princípu rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje priame rozhodovanie obyvateľov obce s najvyššou legitimitou." Ešte raz, "s najvyššou legitimitou". Reprezentované miestne referendum, najvyššia legitimita. "Kladný výsledok miestneho referenda v každej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok ako prekonať zákaz dobývania rádioaktívnych nerastov v danom území."
Áno, beriem, super, ale to miestne referendum pokiaľ chceme urobiť v inom zákone, ktorý je zákon o obecnom zriadení napríklad, ktorý som už tu predkladal trikrát a budem ho aj štvrtýkrát, aj piatykrát ho budem predkladať, dokiaľ tu budem. Tam, keď chcem miestne referendum, aby sa mohli oddeliť ľudia, lebo to je tá najreprezentatívnejšia zložka, keď sa chcú od nejakej miestnej časti oddeliť obce, lebo už majú jej plné zuby, tak zrazu vy my poviete, že sa to nedá, lebo to musí celý komplex riešiť. No, vážení kolegovia, nehnevajte sa, ako vám to vyhovuje, tak to dávame, to neberiem! Pán Raši to teraz vysvetlil vo svojom pozmeňováku, áno, potrebuje to rozšíriť na všetky mestské časti. Je to opak, že Košice budú celé ohrozené. A ja sa pýtam, aj tie ďalšie obce, ktoré sú nie ku Košiciam, ale z druhej strany tohto územia, tie nebudú ohrozené? A preto nejak to paralyzujem do jednej nejakej koľaje, že aj tá najväčšia komunálna demokracia sa berie raz tak, raz tak.
Takže, vážení kolegovia, bol by som veľmi rád, keby sme tu hrali s rovnakými kartami, lebo pokiaľ jedni majú žolíkových a druhí majú sedmových, tak to je veľký problém hrať nejakú hru. A bol by som veľmi rád, keby sme už konečne a raz ukázali našim občanom, že tá ich vôľa riešiť ich problémy sa nebude riešiť politickou vôľou, ale reálnou vôľou riešiť konkrétny problém, a tak ako sme to videli aj u nás včera na výbore, kde áno, bolo to, aké to bolo, tak myslím si, že toho konštruktívneho, konštruktívnych nápadov tam bolo dosť a boli niektoré aj vysvetlené, niektoré boli zmietnuté, ale to už je vec každého poslanca, ako sa k tejto veci postavil.
Na záver, aby som nebol veľmi dlhý, chcel by som veriť v to, že zdravý úsudok všetkých poslancov nájde uplatnenie pri hlasovaní o tomto vládnom návrhu. O vládnom návrhu, neni to poslanecký, je to vládny návrh. To znamená, že vláda hovorí, že chce chrániť občanov, nie iba poslanci, v úvodzovkách iba poslanci, takže verím, že dostane zadosť a počet rúk pri pozmeňujúcich návrhoch, to je, tvrdím, že ho skvalitňujú, ktoré tu boli predložené a možnože ešte aj budú predložené, že bude taký, aby ten priechod dostali. Občania Slovenska, pozorujte, ako sa správajú vaši volení zástupcovia v parlamente, pretože iba cez takúto mierku hodnôt môžte vyhodnotiť pred ďalšími voľbami, ktoré prídu. A nechcem tu politikárčiť, ale, ľudia boží, nech nám ide o vec. Nech nám ide o vec, aby sme nestrácali zbytočne čas. Lebo keď ho budeme otvárať ešte trikrát, päťkrát, osemkrát v tomto volebnom období iba kvôli tomu, že dneska sme to neboli ochotní a schopní prijať, lebo nejaká politická vyššia moc, tak to je potom smutné. Takže bol by som veľmi rád, keby ste dali priechod našim pozmeňujúcim návrhom aj vašim, samozrejme, ktoré predkladali aj iní poslanci, všetkým, ktoré zlepšujú danú situáciu v danom zákone.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím si, že bolo to jasne povedané v tvojom vystúpení a ja tvrdím, že každý zákon musí pôsobiť v prvom rade prevenčne, takže tá prevencia tu musí byť a majiteľ psa je stopercentne zodpovedný, aký ten pes je. A neviem, prečo kolegovia si to nezladili s pánom ministrom. Veď dá sa to aj stiahnuť a samozrejme som za tú trestnoprávnu zodpovednosť, lebo iba takýmto tvrdým režimom môžme donútiť našich chovateľov k zodpovednosti za správanie ich psa. Riešiť následky, ako si spomínal, už je neskoro. Takže som stopercentne za to, aby to pán Borec dotiahol do úspešného konca a aby to bola trestnoprávna zodpovednosť daného majiteľa. Ďakujem pekne.

Pardon. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby aj ja som sa vyjadril k predmetnému návrhu vládneho zákona. Nie som lesník, som poľnohospodár. Myslím, že kolega Mičovský je najkompetentnejší, povedal si už veci, ktoré mám na srdci ja. Keď som si prehliadal tento zákon, tak iba tak v kocke, mňa zaujalo, že tak ako bolo spomenuté predkladateľom, chceme to, čo sa v praxi vyprecizovalo, že máme problémy, chceme to samozrejme odstraňovať. Tak by sa mala tvoriť legislatíva podľa mňa, že vychytať tie muchy a tie nedostatky, ktoré prax ukáže. Mne sa tam napríklad páči, že akým spôsobom meníme druh pozemku, že sa tam ujasnilo, konečne tam príde nejaký ten odborník. Hoci ja doteraz tvrdím, že to malo byť, ale asi, neviem, jak si to vysvetľovali. Predsa niekto môže povedať, keď idem zmeniť druh pozemku z poľnohospodárskej na lesnú, ak nie je lesák, hej? Kto iný, ak nie on? To znamená, myslím si, že takto lesáci mali konať. Či konali, to už nech si spytujú svedomie, ale pokiaľ dobre sme to dali do paragrafového znenia, až tak úplne, super, beriem, to sa mi po tejto stránke páči.
Ďalej prípadne tam s tými cestami lesnými, tam je veľký problém, kto ich môže využívať, ako ich môže využívať. Sanácia, údržba, tiež je tam určitá pasáž, v ktorej sa hovorí, aký je ďalší sled udalostí, ak takúto cestu chceš využívať na svoje účely a chceš prípadne približovať alebo nejak ju využívať. Dobre, beriem. Aká je sanácia územia, ak si to nejakým spôsobom znehodnotil. Aj to, pokiaľ to nechceme do vykonávacej vyhlášky, nech je v zákone. Dobre beriem, super, není problém.
Mňa skôr, tak by som povedal, že z tejto stránky k lesníckej knihe sa vyjadrovať nebudem, pretože hovorím, sú tu kompetentnejší, ale mňa skôr vyrušilo to, že otvárame tu nepriamou novelou aj zákon o pozemkových spoločenstvách. Tak to je v spoločnej správe pod bodom 19, tým pádom my sa hráme aj s ďalším zákonom, hráme v úvodzovkách teda, otvárame ho. Ja viem, že tento zákon už bol predtým, kde sme mali také stresujúce situácie, akým spôsobom ten zlý pozemkový, zákon o pozemkových spoločenstvách, v úvodzovkách, teda zlý, nebol samozrejme celý zlý, ale určité pasáže boli, ako to opraviť. Bolo to už opravené sčasti, keď sme tu mali zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ale v tomto zákone o lesoch ostáva tiež v spoločnej správe, ktorá už sa nemení a je taká, aká je, tiež otvárame tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Preto nakoľko aj my s mojimi kolegami z nášho hnutia máme problém s mnohými pasážami v tomto zákone, tak samozrejme, že nemôžem nereagovať a nedať pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať tohto zákona, keď ho teda otvárame aj pri zákone o lesoch. Myslím, že urbárnici a iní vlastníci si to zaslúžia, aby, keď už to otvárame aj v jednom, aj v druhom nejakom poli pôsobností, aby to mali vyprecizované čo najlepšie.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 724).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. V sa vkladá nový čl. A, ktorý znie:
"Čl. A
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 8 až 10, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 6 (§ 9 ods. 7) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 účinného zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), ktorý sa s prihliadnutím na body 10 a 12 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu prečíslovať, je potrebné prečíslovať na § 11 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách a mal by byť tam vzhľadom na svoje znenie tiež uvedený v § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách.
2. V § 2 ods. 3 sa za slovo "prevode" vkladajú slová "alebo prechode".
3. V § 2 ods. 3 sa na konci dáva, bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.".
Odôvodnenie k bodom 2 a 3: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, to jest zákon o pozemkových spoločenstvách v tomto prípade, upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, je možné sa nazdávať, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku, by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o ich výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. To jest, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmera je v prípade poľnohospodárskej pôdy menšia ako 2000 a v prípade lesnej pôdy menšia ako 5000. Tento zákon, ktorý bol prijatý, hovoril o 2000 metroch štvorcových tiež pri lesnom pozemku u pozemkových spoločenstvách. Chcem to vrátiť naspäť na 5000 metroch štvorcových.
4. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 13 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 13 ods. 3 a 5".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 13 § 13 ods. 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
5. V § 8 ods. 1 prvej vete sa slovo "pozostáva" nahrádza slovami "môže pozostávať".
Odôvodnenie: Ide o terminologické ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov - podielnikov. Takže myslím, že tu tiež musí byť jednoznačne povedané, ako ten výklad má byť daný.
6. V § 9 ods. 7 prvá veta znie: "Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve15).", v druhej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe" a na konci sa pripája táto veta: "Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred.".
Odôvodnenie: Už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne, teda nielen v prípade spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v prípade spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, a to v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Vypustením možnosti uplatniť si predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a jeho predajom sa môže javiť ako účelové a zmysel pozemkového spoločenstva ako takého sa ako keby rušil. V praxi tak môže dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšiny, ktorá má s pozemkovým spoločenstvom nekorektné úmysly.
S cieľom zabrániť možnosti vzniku takýchto situácií považujeme za dôležité zachovanie predkupného práva vo všetkých prípadoch tak, ako to ustanovuje § 140 Občianskeho zákonníka. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 7 sa bude predkupné právo vzťahovať či už v prípadoch prevodu podielu medzi členmi spoločenstva alebo prevodu na tretie osoby. Zavádza sa tiež povinnosť vlastníka spoluvlastníckeho podielu, aby v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom ako predajom (napr. darovaním alebo zámenou) informoval o tejto skutočnosti písomne vopred výbor spoločenstva. To už sčasti je, ale my to trošku precizujeme ešte v lepšej podobe, tak ako sme to pôvodne uvažovali. Takže myslím, že toto znenie je ešte lepšie, ako je súčasné, ktoré je platné.
7. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho, nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú podstatu tohto typu spoločného hospodárenia na pôde. To znamená, tam to chceme negovať, aby viac-menej tie, ak máme spoločne obhospodarované, aby neboli do tých spoločných dávané. Takže myslím, že tiež logická úprava v tomto paragrafe.
8. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len pre tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhradu. V zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa tak v plnej miere rešpektuje ústavné právo všetkých vlastníkov na ochranu vlastníctva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Myslím, že je to tiež logické, keď sa nad tým zamyslíme, tak ste v jednej, v jednom spoločenstve, kde prakticky by to malo byť.
9. V § 11 ods. 1 prvej vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".
10. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
11. V § 11 odsek 2 znie, v § 11 odsek 2 znie, odsek 3, ale to je odsek 2, pardon, takže: "(2) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti.".
12. V § 11 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Odôvodnenie k bodom 9 až 12: Znenie zákona o pozemkom)ch spoločenstvách odporuje základnému princípu vzniku a fungovaniu pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely výmerou. Podiely štátu na spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty veci ako takej neprípustná.
Z tohto dôvodu sa navrhuje zmena týkajúca sa okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond. Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše, takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku. To dúfam, že nechceme.
Na rozdiel od účinného zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh to umožňuje aj v prípade prevodu podielu zo strany fondu, a to s prihliadnutím na bod 7 § 9 ods. 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
13. V § 13 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať záujmy svoje, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve 29a), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.".
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a) znie:
"29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.".
Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone o pozemkových spoločenstvách upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálny štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev, ako i znovu zaviesť úpravu týkajúcu sa povinnosti uzatvoriť s členom orgánu zmluvu o výkone funkcie.
Na uzavretie zmluvy o výkone funkcie sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a musí byť schválená buď zhromaždením alebo dozornou radou pozemkového spoločenstva. Medzi základné štandardy výkonu funkcie člena orgánu spoločenstva zakotvené priamo zákonom patrí hospodárnosť, odborná spôsobilosť, odborná starostlivosť, mlčanlivosť o dôverných informáciách, profesionalita, kvalifikovanosť, zákaz klientelizmu a zodpovednosť za škodu. Ide o štandardné ustanovenia, ktoré sú upravené aj v iných zákonoch, napríklad v zákone o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. alebo v Obchodnom zákonníku, ktoré upravujú štandardy výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva napríklad.
V zmysle § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka zodpovedá likvidátor za výkon svojej pôsobnosti tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Keďže toto ustanovenie Obchodného zákonníka sa na likvidátora pozemkového spoločenstva vzťahuje v zmysle § 7 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, a to primerane, štatutárnym orgánom sa v tomto prípade rozumie príslušný člen orgánu spoločenstva, ktorého zodpovednosť je okrem zmluvy o výkone funkcie upravená v základných otázkach aj navrhovaným znením § 13 ods. 4. Navrhované ustanovenie teda neupravuje len zodpovednosť člena orgánu spoločenstva, ale zároveň aj zodpovednosť likvidátora takéhoto spoločenstva.
14. V § 14 ods. 1 siedmej vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".
Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou a súvisí s bodmi 9 až 12 tohto pozmeňujúceho návrhu.
15. V § 15 ods. 2 znie:
"(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.".
Odôvodnenie: Zvýšenie kvóra pri rozhodovaní o pôvodnej nadpolovičnej väčšine na dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov možno považovať za vhodné, najmä z dôvodu značnej závažnosti prijať rozhodnutia, akým je napríklad vstup spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, respektíve aj zrušenie spoločenstva. Myslím si a myslíme si predkladatelia, že nadpolovičná väčšina v takýchto prípadoch je nepostačujúca. Mala by tam byť minimálne dvojtretinová väčšina, ako to bolo doteraz. V ostatných vlastne otázkach sa zachováva pôvodné znenie zákona.
16. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými piatimi osobami. Takýto problém môže vyvstať najmä v prípadoch malých pozemkových spoločenstiev. Navrhujeme preto znížiť počet členov výboru na najmenej troch.
17. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.".
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
Odôvodnenie: V § 16 sa vkladá nový odsek 5, ktorým sa z dôvodu jasnosti vzťahov v spoločenstve a jednoznačnej zodpovednosti za vedenie a konanie spoločenstva ustanovuje majetková zodpovednosť predsedu za škodu a prekročenie svojich právomocí. Myslím, že niet o čom diskutovať.
18. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.".
Odôvodnenie: Ide o ustanovenie súvisiace s bodom 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktoré stanovuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu. Takúto úpravu je vhodné zaviesť i vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.
19. V § 16 ods. 7 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu z rozpočtu pozemkového spoločenstva disponovať. Preto sa navrhuje, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady. Takýmto návrhom však nie je rozhodnutie, teda zhromaždenie viazané. Myslím, že je logické, aby všetci aj tí, ktorí sú mimo obce a nežijú s tým spoločenstvom tak, nie sú tak prepojení, aby vedeli, za čo tie odmeny dávajú.
20. Je to už posledný bod, kolegovia, takže ešte trošku vydržte. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena dozornej má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však nevedia, vlastne je toto to isté, čo bolo odôvodnenie v predchádzajúcom bode.
Doterajší článok sa následne prečísluje.
Odôvodnenie: Článok A tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa zvolil z dôvodu, že nielen spoločná správa, ale aj niektoré ďalšie poslanecké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú rozšírenie vládneho návrhu zákona a ďalšie nové novelizačné články. A keďže nie je zrejmé, ktoré návrhy budú podporené, konkrétne označenie dostane tento nový čl. A až pri následnej legislatívno-technickej úprave zo strany príslušných útvarov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Pán spravodajca, takže vám ho odovzdávam, máte ho, dobre. Takže ďakujem. Myslím, že hlasovanie nemám pripravené, môžme dať hlasovať ako celok.
Musím povedať, že tie nedostatky, ktoré sme teda vytkli v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý už teda existujúci zákon má, sú dôvodné, tak ako som to v rozprave a v odôvodnení hlavne uvádzal. Je to aj odozva praxe. To isté čo pri zákone o lesoch, to isté aj v pozemkových spoločenstvách.
Takže, vážení kolegovia, bol by som rád, keby ste sa k tomu postavili tiež korektne a zvážili, že či pozmeňujúce návrhy, ktoré sú tu predkladané, by nemohli zlepšiť, a mne sa zdá, že idú zlepšiť, kvalitu života tohto zákona v praxi. A dúfam, že naprieč politickým spektrom bude mať podporu, o ktorú vás chcem týmto aj požiadať.
Ďakujem pekne za vaše vypočutie

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ešte zareagujem na kolegu Csicsaia, pretože život nezastavíme, to znamená, že budú tu dedenia aj nákupy a predaj, samozrejme, budeme v tom pokračovať. Ale je to aj na tej osvete, keď každý plače z tých vlastníkov, ako to majú rozdrobené. Ja som tiež jeden z tých, ktorí tam boli, proste pri tom sme tú osvetu robili u tých ľudí slovami: „Ľudia, neblbnite, lebo potom vlastne idete sami proti sebe.“ Môžem povedať, že veľa sa tam dalo povedať. A udržujú to, že v rodine sa dojednajú, že jeden to dedí a vyplatí. To nie je tak, že za jednu generáciu budeme znovu tam. Nie, nebudeme mať, že budeme mať jednu tridsaťpätinu, nie, pán kolega, lebo potom by sme mohli všetko možné zamietnuť, celá filozofia mať vo vlastníctve jeden pozemok je o ničom. A celé Rakúsko to takisto robilo 50 rokov, má teraz toho 98 % skomasovaného. A vyzerá to tak, že funguje to u nich. Tak my sme horší ako Rakúšania? Takže ja to proste beriem tak... (Hlas z pléna.) Dobre, iba toľko k tomu.
Vážení, nebudem dlhý. Myslím si, že keď už raz sme to nestihli urobiť tak, ako to urobili Bulhari, Estónci, Maďari a časť Dánska, že to moratórium sme si museli nejakým spôsobom vydobyť na tých desať rokov a od 1. mája to nejako máme, tak že tá ochrana našej pôdy musí byť cez nejakú tú legislatívu, o ktorej nehovorím, že je perfektná. A myslím si, že bude ešte čo robiť na tom.
Dovoľte, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať toho kvázi akože „predkupného práva" alebo ponuky pre obec a štát, ktorý si dovoľujem predložiť spolu s kolegom Dušanom Bublavým k vládnemu návrhu, ktorý je teraz predložený, takže dovoľte, aby som prečítal jeho znenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Dušana Bublavého k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „previesť na" vkladajú slová „obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v druhom poradí Slovenský pozemkový fond11) a v treťom poradí na." Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Nedá sa vylúčiť, že o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku bude mať záujem obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a aj štát, Slovenská republika, aby zabránila účelovému prevodu takéhoto pozemku na inú osobu ako nadobúdateľa, t. j. aj na zahraničnú osobu. Prijatie tohto bodu pozmeňujúceho návrhu si však vyžiada aj novelizáciu nariadenia vlády SR uvedeného v poznámke pod čiarou k novému odkazu 11, a to konkrétne § 5 ods. 1, ktorým sa Slovenskému pozemkového fondu umožní nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nielen vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úloh tohto fondu, ale aj vtedy, ak je to nevyhnutné z dôvodu národných záujmov štátu v zmysle osobitného predpisu, ktorým je tento návrh zákona.
Ešte musím doplniť, že ten odkaz 1 ide v druhom poradí, Slovenský pozemkový fond ako odkaz na jedenástku.
Myslím si, že tak ako sa borili za svoje majetky obce a štát v prípade reštitučných konaní, kde bol som na veľa konaniach, kde fyzické osoby mali oprávnený nárok, skončilo to na súde a viac-menej obce a štát doslova nechceli to vydať dohodou, musel to riešiť až súd, resp. pozemkový úrad svojím rozhodnutím, musím povedať, že ma prekvapilo, ak teraz ZMOS nezabojoval za to, aby obce a mestá mohli tiež byť oslovené pri tomto predaji, samozrejme, bol by to už odplatný prevod za nejakú tú sumu, ale myslím si, že mohli tam takúto iniciatívu prejaviť, zatiaľ sa mi to do uší nedostalo, že by tam takto bojovali, tak som rád, že môžeme to takto tiež dať, a štát, myslím, má dosť málo pozemkov na to, aby poriešil reštitúcie a záhradky a zámeny pri ochrane prírody, tak preto aj štát, pokiaľ bude mať financie, myslím si, mohol by mať to právo v nejakej tej hierarchii ponúk, aby mohol odkupovať túto pôdu od týchto občanov, ktorí sa ponúknu ju odpredať. Myslím si, že má to zmysel, a som rád, že bolo to vyslyšané, a myslím si, že toto je dobrá robota urobená cez politické spektrum, ktoré tu v Národnej rade sedí, a ide o vec, a nie o nejaké politikárčenie.
Takže, vážení kolegovia, ďakujem pekne a týmto som tento pozmeňujúci návrh oficiálne uviedol. Odovzdávam ho pánu kolegovi spravodajcovi, aby ho zaradil do hlasovania, ktoré, predpokladám, bude asi zajtrajším dňom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré vnieslo aj trošku iný pohľad do toho, a som rád, že to poľnohospodárstvo produkuje aj hodnoty, ktoré sa nedajú vyčísliť. Už boli nejaké štúdie, dajú sa vyčísliť, ale sú to také enormné čísla, ktoré hovoria o tom, že keby sme to chceli nejakým spôsobom vykrývať, tak nevieme sa pohybovať na rovnakých úrovniach.
A chcem sa dotknúť hlavne toho, čo ste povedali, že sa to bude dotýkať 2 až 3 % pôdy, lebo to nemáme v jednej jednine. Pán kolega, máme 250 katastrálnych území, kde máme urobené pozemkové úpravy. Z 250 katastrálnych území máme 80 % pozemkov v jednej jednine. To znamená, keď vezmeme, že jedno katastrálne územie má nejakých tisíc hektárov plus-mínus, to znamená, 250 tisíc hektárov máme už po pozemkových úpravách, keď už iba polovica z toho, to znamená stotisíc hektárov, môže byť dotknutých. To znamená, v takomto duchu ja to beriem. A ešte tam máme rozpracovaných, samozrejme, nejakých 145 území katastrálnych, kde sa pozemkové úpravy robia, z ktorých niektoré sú ukončené. To znamená, že to percento bude trošku vyššie.
Myslím si, že, tak ako ste spomenuli tých Francúzov, kde to môžu regulovať, áno, ja som tiež za takýto spôsob. Nemci tu dokonca majú to isté a regulujú aj cenu a keď je to viac ako 150 %, tak seknú, že nedá sa to robiť z nejakej bežnej ceny. Takže myslím si, že dalo by sa to robiť. Keby bola vôľa, bola by aj cesta. Takže som rád, že to takto tiež beriete. A beriem to aj ja takto. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Števo, ja tiež iba krátko zareagujem. Samozrejme, tento zákon nevychytá všetky muchy, ako som už povedal.
A bol by som najradšej, keby sme mali k nemu aj vyjadrenie Ústavného súdu, či je v súlade s ústavou. Chcem len veriť, že vláda nekoná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Je to vládny návrh, takže v prvom rade minister by mal garantovať, že tento rozpor tu nie je. A vtedy by sme s čistým svedomím mohli zdvihnúť alebo hlas za návrh, alebo hlas proti návrhu. Ďakujem.