Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa zastupujúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ani zďaleka ekonóm, takže hoci som mal z matiky jednotku, ale myslím, že ekonomika je o niečom inom, nie iba o číslach a v politike dupľom. Ale dovoľte, aby som sa ako poslanec Národnej rady tiež vyjadril k rozpočtu, ktorý nám tu bol predložený takou formou, akou bol, aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ako sa hovorí u...
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa zastupujúca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ani zďaleka ekonóm, takže hoci som mal z matiky jednotku, ale myslím, že ekonomika je o niečom inom, nie iba o číslach a v politike dupľom. Ale dovoľte, aby som sa ako poslanec Národnej rady tiež vyjadril k rozpočtu, ktorý nám tu bol predložený takou formou, akou bol, aj s pozmeňujúcim návrhom, ale ako sa hovorí u nás: I tak še dá, i tak še dá. Takže je to asi o tom, že politické maniere sú nevyspytateľné.
Keď dovolíte, úvodom by som zacitoval pána Jána Košturiaka z jeho knihy Peniaze v rukách kresťana. "Vlastne prvé platidlá", trošku do histórie zájdeme, "za poskytovanie tovaru vznikli deväť tisíc rokov pred Kristom. Bol to dobytok a plodiny, neskôr kúsky kovu a drobné mince. Skutočné peniaze sú na Zemi zhruba od roku tritisíc sedemsto pred Kristom, a to v Mezopotámii, kde okrem platidla začali mať aj funkciu zachovania hodnoty a vytvárania bohatstva." Koniec citátu. Áno, vyzerá, že vymysleli nám financie, a odvtedy sú nevyhnutné k životu, a sú aj v rozpočte štátu o financiách.
Pán Košturiak ďalej hovorí, že "mali by sme šetriť, aby sme mali rezervy na prežitie v budúcnosti. To platí pre rodiny, ako aj pre podniky, ale aj pre štát. Šetriť by sme mali aj preto, aby sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí potrebujú peniaze viac ako my. Na druhej strane je mi ľúto starých ľudí, ktorí musia šetriť, lebo nemajú na primárne životné potreby. Nie je dobrá spoločnosť, ktorá núti starých ľudí šetriť na základných veciach." Koniec citátu.
Vážení, myslím si, že je to povedané dosť veľa a dosť závažných myšlienok, ako by sa spoločnosť mala správať. Hovorím, kto vie gazdovať v malom, vie aj vo veľkom. V malom, znamená, v rodine, potom vie aj v štáte. Dúfam, že, pán minister, v rodine viete gazdovať, takže dúfam, že to prenesiete aj do parlamentu, aby sme ten rozpočet utiahli.
Prvé, čo ma v navrhnutom rozpočte zaráža, nie iba na tomto, aj tých v minulosti, je mínusová stránka. To znamená, deficit. Keď si pozrieme, v roku 2009 deficit 886 miliónov. V kocke. Potom prišla kríza samozrejme, takže okolo 2010 už to je okolo 3 mld. 746 mil. eur. V roku 2011 je to strata 3 mld. 809 mil. eur. V roku 2012 strata 3 mld. 675 mil. eur. A teraz ju plánujeme na 3 mld. 85 mil. eur. No to je 90 mld. slovenských korún. To je pre mňa nepredstaviteľné číslo. Samozrejme, že štát musí fungovať, takže pôžičky nejaké sa vybrať musia. Dúfam, že ekonómovia si to vedia zrátať, aby sme neostali skrátka.
Keď dovolíte, trošku by som sa pristavil pri našom rezorte, teda mojom, v ktorom som by som povedal, že asi doma trošku, a to je rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ako si môžeme všimnúť, tak celkové dispozičné zdroje máme vo výške 1,25 mld. eur, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje pokles o 163 mil. eur. To znamená, zhruba o 11,6 percenta. Z tohto celého rozpočtu 1,15 mld. eur sú výdavky EÚ a spolufinancovanie 1,13 mil. eur, to znamená, zo štátneho. Je to tiež v porovnaní s rokom 2012 pokles o 12,8 percenta. Keď sa na to pozrieme, tak prakticky zo štátneho rozpočtu idú iba nejaké, v úvodzovkách, sto miliónov. To znamená, pán minister možno s týmto rezortom má možnože najmenšie problémy, pretože gro vykrývajú európske peniaze.
K všetkým správam, ktoré som mal z tohto nášho rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, musím konštatovať jedno, že aj v nejakých tých, v úvodzovkách, konštatovaných pojmoch stále nevieme ešte, čo tu máme a čo nemáme zavedené v našej legislatíve. Hovoríme o priamych platbách, áno, sú tu podľa vopred stanovených kvót, ktoré stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov. Pýtam sa: Máme v slovenskej legislatíve definíciu farmára, farmy? Ja zatiaľ o nej neviem. To, že v legislatíve EÚ je, je pravdou, no zatiaľ sme ju ešte netransponovali. Zatiaľ sa iba o tom hovorí, minimálne tie dva roky, čo som ja tu, mám tú česť teda byť, a farmári nie sú zadefinovaní. Tu vidím tiež jednu z možností, ktorá by otvorila ľuďom šancu sa tým farmárom stať.
V súčasnosti máme súkromne hospodáriacich roľníkov, máme poľnohospodárske organizácie, lesné organizácie, ale nemáme farmy a farmárov. Takže bol by som veľmi rád, keby v budúcoročnom rozpočte, alebo v každých iných dokumentoch, ktoré vychádzajú, tento pojem bol až vtedy, pokiaľ ho budeme mať zadefinovaný v našej republike. Zatiaľ ho nemáme.
Je to aj o tom, že tí ľudia, ktorí chcú v tejto oblasti vziať zodpovednosť za svoj život na svoje plecia, aby neboli na ťarchu štátu, by mali dostať šancu, aby ich štát podporil. Konkrétne môžem vytknúť, týmto začínajúcim farmárom aj v súčasnosti, sme schválili takzvanú červenú naftu, opäť pre našich teda agropodnikateľov, ja im hovorím takto agropodnikatelia, ale je tam podmienka, tri roky už musíš mať túto živnosť. Myslíte si, že keby sme tú podmienku dali, že aj začínajúcim, im pomôžeme v ich štarte touto úľavou, myslíte že by sme niekoľko, možnože aj stoviek, aj tisíc miest nenašli? Že ľudia by chceli a videli, že štát má záujem, aby tu ten farmár bol, aby sme dali mu šancu žiť. Potom je problém, lebo zisťujeme, že mnohé tie aj 3-ročné existujúce akože poľnohospodárske podniky nespĺňajú kritériá, ako konštatoval aj pán minister pôdohospodárstva na našom výbore, a pokiaľ by sa vraj v jeho rezorte bývalom na hospodárstve takto gazdovalo, tak už rezort hospodárstva neexistuje a naši podnikatelia by skrachovali. Takže tu by som chcel tiež apelovať, aby sme takto možnože pritiahli tiež nejaké koruny do rozpočtu, hoci malé. Ale ja tvrdím, radšej milión malých ako jednu veľkú, na ktorú budeme musieť zháňať mnohé, možnože aj väčšie financie na to, aby sme to udržali. Neberme entuziazmus našim ľuďom, ktorí chcú túto zodpovednosť vziať na seba!
Keď dovolíte, v rozpočte minister pôdohospodárstva, náš, vie, kde má slabé a silné stránky. My ako poslanci si to môžeme iba domýšľať, pretože on ho tvoril, u neho to bolo. Mňa samozrejme zarazilo aj to, že v prvom návrhu rozpočtu dával priority, kde bola, bolo 6 priorít, jedna z nich bola podpora vidieckej zamestnanosti, požiadavka navýšenia v roku 2013 o sumu 2 mld. eur; po druhé, podpora bezpečnosti potravín, požiadavka o navýšenie v objeme 5,9 mil. eur v roku 2013; podpora predaja slovenských poľnohospodárskych produktov, požiadavka na 470 000 eur podpory; podpora opatrenia zmiernenia následkov klímy, požiadavka o navýšenie 7,1 mil. eur; dobudovanie informačných systémov Poľnohospodárskej platobnej agentúry, požiadavka na 12,3 mil. eur, ako aj doplnkové vnútroštátne platby farmárov v objeme 93 mil. eur na rok 2013 boli zo strany ministerstva financií neakceptované.
Takže, žiaľ, náš rezort sa nachádza tam, kde sa nachádza. Nechcem hovoriť, že sme na chvoste chvosta, ale pravdou je, že veľká podpora zo strany štátu, nehovorím Európskej únie, ani v tomto rozpočte nie je badateľná.
Samozrejme, nie som za to, ako tu včera povedal kolega Štefanec, myslím, že to bol, aby sme za mulčovanie platili a brali dotácie. Som proti tomu. Chcem aj pripomenúť, aj ministrovi financií, aj ministrovi pôdohospodárstva, keď náhodou ma bude počúvať, aby sme viazali čerpanie dotácií z eurofondov na výrobu. Aby sme tieto eurofondy, ktoré hovoríme, áno, mnohé sa aj zneužívajú, aby nemali garanciu, že tieto eurofondy môže čerpať aj ten, ktorý má zo svojej podnikateľskej nejakej činnosti iba 5 percent poľnohospodárskej výroby, aby sme to upravili. Lebo potom tie peniaze idú všade inde, len nie na to, aby sa zveľaďoval náš poľnohospodársky rezort, poľnohospodárska výroba. Takže áno, pán kolega Kuffa, ďakujem pekne. (Hlas z pléna.) Áno, hovoril to pán kolega Mikuš, takže ďakujem za upozornenie, čo sa týka využívania týchto podpôr.
Ďalej, keď dovolíte, chcel by som sa dotknúť jednej oblasti. A tá oblasť sa nazýva, jeden z centrálnych štátnych orgánov, a to je Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Tam musím povedať, že udržujeme ho v bdelej kóme. Čo plní vo vzťahu k občanom a podnikateľským subjektom kataster nehnuteľností? Tak plní jednu z najvýznamnejších úloh, prostredníctvom ktorej je realizované jedno zo základných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, a to je ochrana vlastníckeho práva. Stále tu hovorím, že grunt je základ, pôdu nepresťahujeme, pôda bude stále na slovenskej zemi a mali by sme jej dať aj príslušnú vážnosť. Samozrejme, kataster je ten, ktorý eviduje. Vieme, čo je bývalá geodézia, a on je zodpovedný zo zákona, aby tú evidenciu viedol. Žiaľ, staviame sa k nemu, ako povedala kolegyňa Vášáryová, ako k Popoluške. Úrady správy katastra, katastrálne úrady bojujú s veľkými problémami a vyplýva to aj z ich návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015, ktorý sme preberali v našom výbore a kde som tiež kriticky vystúpil k tejto položke.
Na základe uznesení vlád, ktoré sme tu mali za existencie Slovenskej republiky, musím povedať, že každá si to dávala, že to je priorita a sledovaná úloha. Prísne sledovaná úloha. Aby sme si oživili trošku pamäť, tak dáme, pod akými uzneseniami vlády to šlo. Uznesenie vlády č. 970 z roku 2005, uznesenie vlády 742 z roku 2006, uznesenie vlády 216 z roku 2007, 969 z roku 2007, uznesenie vlády 63 z roku 2009, 882 z roku 2009, 890 z roku 2009 a 88 z roku 2011. Všetky tieto uznesenia, všetky tieto uznesenia zaväzovali Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, aby boli zostavené registre, to znamená, registre obnovenej evidencie pozemkov a kontrahovali sa zmluvy tak, aby úloha bola dokončená do roku 2015. Máme na to necelé dva, dva a pol roka, tri roky nech to bude, že by sme aj ten rok 2015 zahrnuli.
Aká je situácia? Situácia je taká, že rozpočet Úradu geodézie, kartografie a katastra sa oproti minulému roku znížil o 2,75 percenta, oproti roku 2011 o 10,48 percenta a oproti roku 2010 dokonca o 21 percent. Samozrejme odrazilo sa to aj na týchto možných ukončovaných prácach. A v súčasnosti musím povedať, že nie je ukončených z 3 542 katastrálnych území na Slovensku 533 katastrálnych území. Má to nadväznosť na celý chod spoločnosti, nemôžu sa plánovať investičné celky, projekty. Samozrejme, pokiaľ nemáme adekvátny doklad, či už k reštitúciám, či už k dedičským konaniam, nemôžu ani príslušné orgány konať. A vyzerá, že ani tento rozpočet, ktorý tu máme, veľmi s tým nepočíta, aby sme to nejakým spôsobom už konečne ukončili. Od roku 1526, kedy je na slovenskej zemi evidované nejaké to vlastnícke právo k pozemkom, bola by to prvá nejaká súborná práca, kde by sa v každom katastrálnom území povedalo, koľko máme parciel a koľko máme vlastníkov. Mnohí vládcovia, ktorí tu boli, sa o to pokúšali, nestalo sa. Máme historickú šancu ukončiť celé Slovensko a vlastne pozemkovú knihu, ten grundbuch, dať po ukončení registrov do archívu. Samozrejme do takého archívu, kde sa to zachová aj pre budúce generácie, keby náhodou, nedajbože, niekto chcel napadnúť činnosť v danej oblasti v príslušnom roku, že to bolo protiprávne, alebo ináč zmanipulované.
Žiaľ, musíme konštatovať, že pokiaľ to chceme nejakým spôsobom aj zachovať, tak mali by sme mať, aj kam to dáme. Samozrejme digitalizuje sa, ale originál je originál. A dostávame sa do ďalších problémov Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností, pretože ideme do kapitálových výdavkov. Majú budovu, ktorá sa volá Centrálne evidenčné registratúrne stredisko v Liptovskom Mikuláši, ktorá, si predstavte, že tam sme v nájme. Sme v nájme, a to zmluvou, ktorá bola urobená a uzatvorená na päťdesiat rokov s opciou na ďalších päťdesiat rokov. Nevypovedateľná, a pokiaľ by sme ju chceli vypovedať, tak nás to bude stáť až 20 mil. eur. No pýtam sa, kto je za to zodpovedný? Akým spôsobom sme mohli takto hájiť záujmy, nehovorím štátu, záujmy našich ľudí, ktorí tento štát tvoria, že takúto zmluvu niekto podpísal, a pritom, ako sa konštatuje v tejto správe, ktorú mám pred sebou z úradu, že môže dochádzať k neustálemu zvyšovaniu nájmu. Veď to je na hlavu! Keď toto je zdravý gazdovský rozum predstaviteľa, ktorý to podpisoval, tak ja neviem potom, kde sa nachádzam!
Samozrejme, okrem tejto budovy majú aj ďalšie budovy. Mnohé, ako je tu konštatované, sú technicky a morálne zastarané, najmä z pohľadu elektrických vedení, zatekania striech a bez zateplenia. A mnohé budovy, ich stav hraničí s havarijným stavom. A tam majú chodiť naši občania a dostávať informácie, ktoré sú potrebné k bežnému životu.
Celkove kataster spravuje 11, teda Úrad geodézie, kartografie a katastra spravuje 11 organizácií, 8 katastrálnych úradov a samostatné katastrálne úrady spravujú celkom 72 správ katastra. To znamená, je to síce malý, ale veľmi dôležitý článok našej štátnej správy, ktorú tu mám. A musím povedať, že pokiaľ toto zanedbáme, tak potom ja vlastne neviem, na čom chceme stavať. Na čom chceme stavať túto republiku? Na čom chceme stavať ďalšie podnikanie? Na čom chceme stavať ďalší rozvoj? Kam chceme vlastne investovať, keď nemám grunt zabezpečený?!
Takto ešte, aby som sa vrátil k tým budovám. Ich celková hodnota predstavuje asi 126 mil. eur a na ich údržbu sa počíta 600 000 eur. Je to necelých 0,47 percenta hodnoty a reálny stav, ktorý by mohol tie budovy dostať do akože prevádzkyschopného stavu a udržať aspoň to, čo tam teraz je, predstavuje hodnotu zhruba 6,3 mil. eur. Žiaľ, to sa asi nestane, pretože v minulosti to bolo spôsobom asi takým, že z čiernych čísel slovenského pozemkového fondu sa časť tohto zisku delimitovala na Úrad geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Toto v súčasnosti nie je, takže držíme úrad v kóme. Myslím si, že nemali by sme sa takto k nemu stavať a dať mu príslušnú vážnosť.
Ďalej, keď dovolíte, kde by sme mohli nájsť tie financie. Aj Úrad geodézie, kartografie a katastra si dovolí dať jednu takúto možnosť, ktorá v súčasnosti vyzerá, že nie je veľmi docenená. A ja kvitujem, keď pán minister financií povedal, že zvyšuje sa o 8 - 9 tis., myslím 9 tis., keď si dobre pamätám, stav daňových pracovníkov na výber daní. Super! Beriem. Dúfam, že títo daňoví pracovníci budú plniť svoju úlohu tak, aby to nebolo iba vtedy, ak je ten daňový subjekt poverený kontrolovať. Lebo dostalo sa mi do uší, dúfam, že to nie je pravda, dúfam, že mi to pán minister vyvráti, že kontrolujeme iba tých, kde vyššia moc povedala, že môžeme kontrolovať.
Vážení, tak to neberiem, pretože mali by sme si byť rovní. A ešte rovnejší, dúfam, že tu nemáme takýchto. Takže z čerešne dolu a štát je v kríze, takže poďme tak, ako to má byť podľa zákona, a nerobme zo seba nejakých tých, ktorí nevedia, čo majú robiť, keď sú vo výkone štátneho zamestnanca. Úrad geodézie, kartografie a katastra vám, pán minister, navrhuje ďalšiu možnosť, ako sanovať verejné financie, ako do tej kasy prispieť tiež nie malými čiastkami. Úrad disponuje deviatimi inšpektormi. Keď si myslíte, že je to na Slovensku dosť, tak to nie je dosť. A počet týchto inšpektorov na takú širokú problematiku, akou je evidencia vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nemôže na veľkosť územia a počet riešených prípadov v žiadnom prípade stačiť a je hlboko poddimenzovaný. Zároveň sa nevytvára priestor na efektívny výkon inšpekcie užívateľov, ktorí sú konečnými spotrebiteľmi poskytnutých údajov a dát, čím nie je možné dôsledne predchádzať ich následnému zneužitiu tretími osobami. Štát takto prichádza o státisíce eur, za ktoré by inak boli nútení užívatelia organizáciám v rámci katastra zaplatiť. Nehovoriac o skutočnosti, že i výber pokút je takmer nulový, čo sa následne prejavuje aj v príjmovej stránke rezortu. Takže, vážení, možnože inšpirácia pre pána ministra, aby tam sa to posilnilo, aby sa ten zákon aj v týchto veciach dodržiaval.
Ďalší možno, že taký môj nejaký príspevok k ďalšiemu naplneniu štátnej pokladnice. Všade hovoríme, koľko máme akože neobrobenej pôdy. Ale ja skôr poviem, že tej zaburinenej. Keď si myslíme, že nemáme na to nejaký legislatívny, právny nejaký rámec, ako to ošetriť, tak máme. Máme úsek ochrany pôdneho fondu, pretože zákon o katastri a vykonávacia vyhláška hovorí, že všetky poľnohospodárske pozemky, aj lesné, samozrejme, aj pozemky, by sme mali využívať v tej kultúre, v akej sú definované, v C registri katastra nehnuteľností. To znamená, poľnohospodárska pôda ako poľnohospodárska pôda, ktorá má presný osevný postup, a nemôžu sa z tejto poľnohospodárskej pôdy šíriť buriny na susedné pozemky.
Takže chcel by som tiež vyzvať našich kolegov, ktorí pracujú na úseku ochrany pôdneho fondu v rámci pozemkových obvodných úradov Slovenskej republiky, aby si tiež vyšli do terénu. Myslím si, že podnety chodia. Máme dosť podnetov na takúto kontrolu. A myslím si, že to je ďalší zdroj financií, ktorý by tu mohol byť.
Ešte, ak dovolíte, nechcem to dlho naťahovať, pretože, myslím si, že sú tu odbornejší ekonómovia, ktorí majú podstatne viac čo k tomu povedať. Ja by som ešte jedno, povedal to pán Kaník, že máme tu dépeháčku, že je to daň kvázi nešťastná. Nebol som podnikateľom, neviem sa v tom orientovať, hovorím otvorene. A hovorí, teda pán Kaník, že nemáme šancu zabrániť jej zneužívaniu. Ja zase som toho názoru, že to, čo stvoril človek, čo vytvoril človek, nie je najdokonalejšie a nesúhlasím s jeho tvrdením, že nevedeli by sme nájsť aj tu nejakú cestu, ako zabrániť týmto daňovým únikom a rôznym machináciám pri tejto dépeháčke. Tvrdím, kde je vôľa, je aj cesta. A keď je politická vôľa, je aj politická cesta. Takže nechcem, aby to bolo nejakým spôsobom chápané, že pravý, ľavý. Zamyslime sa nad tým. A tí, ktorí máte čo do toho povedať, že máte s tým skúsenosti, s DPH, zamyslime sa a urobme aj tu zadosť, aby nám tieto veľké financie neunikali aj v tejto časti života slovenskej spoločnosti.
Myslím, že toľko nateraz z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne, pán minister, že ste prerývane aj bol, aj nebol tu, ale možno, že nejaké podnety jasné budete aj z môjho prejavu možnože mať za to, aby ste sa na nich pozreli. A budem rád, keď sa to aj naplní.
Ďakujem pekne, páni kolegovia a kolegyne, za pozornosť.
Skryt prepis