Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, sme Homo sapiens a máme ten veľký dar, že dostali sme okrem, ako spomenul Alojz Hlina, že Števo Kuffa je z Marsu, a tak vyzerá, že my ostatní sme dostali krásny dar, že žijeme na tejto Zemi. A máme tú prírodu, ktorú tu máme, a myslím si, že mali by sme sa k nej adekvátne správať.
Som rád, že máme tu zákon o CITES, ktorý už bol v prvom, teraz je...
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, sme Homo sapiens a máme ten veľký dar, že dostali sme okrem, ako spomenul Alojz Hlina, že Števo Kuffa je z Marsu, a tak vyzerá, že my ostatní sme dostali krásny dar, že žijeme na tejto Zemi. A máme tú prírodu, ktorú tu máme, a myslím si, že mali by sme sa k nej adekvátne správať.
Som rád, že máme tu zákon o CITES, ktorý už bol v prvom, teraz je vlastne v druhom čítaní, a dám na začiatku jednu takú otázku, aby ste - otázku - sa zamysleli, či máte radi svoje deti a svojich vnukov a vnučky. Na konci by som sa k tejto otázke vrátil.
To, čo vidíte predo mnou na týchto maketách, resp. fotografiách, sú papagáje, ktoré už vo voľnej prírode neuvidíme. Padli z našej prírody na základe obchodovania s chránenými druhmi živočíchov za posledných päť rokov. Dúfam, že si každý uvedomuje, že takýto proces je nezvratný, pokiaľ nejaký druh vyhubíme. Neurobíme ho, nevyrobíme ho v továrni, nevymodelujeme ho. Je to unikát.
Ja som bol veľmi rád, keď ešte ako chlapec som sa dozvedel, že tá komercia, ktorá sa okolo druhov rastlín a živočíchov, ktorí boli vo svete už ohrození, že sa našli ľudia, ktorí pristúpili 3. marca 1973 vo Washingtone a prijali medzinárodný dohovor CITES, ktorý hovorí o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočích a rastlín. Začal platiť, to si musíme pripomenúť, pán minister, nehnevajte sa, ale musíme, pretože neverím, že každý z poslancov, ktorých tu máme teraz poriedko, pozná túto legislatívu a vy ste jej obhajca, ten najvyšší v našej republike, tak myslím si, že aj opakovanie je matka múdrosti, takže dovolím si trošku zacitovať aj históriu CITES-u. Začal platiť od 1. júla 1975.
Pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol dohovor CITES platnosť 28. mája 1992. Po rozdelení naša Slovenská republika zabezpečila pokračovanie členstva dňom 1. januára 1993. V súčasnosti, k dnešnému dňu, pokiaľ mám dobré informácie, k tomuto dohovoru pristúpilo 165 členských štátov sveta. Není to zákon regionálny, európsky, je to zákon svetový. Zasahuje celú planétu Zem, tú krásnu planétu, ktorú sme dostali do daru my ľudia. Je to dôsledok a vlastne bol dôsledkom toho, že začal byť neúmerný tlak na obchod s týmito druhmi a prakticky boli vystavené na prahu vyhubenia.
Musím povedať, že v súčasnosti predmetom ochrany je zhruba 25-tisíc druhov rastlín na svete a cca 4 700 druhov živočíchov na svete. Ohrozené druhy rastlín a živočíchov sú na základe tohto zákona rozdelené podľa stupňa ohrozenia do jednotlivých príloh, príloha 1, 2 a 3.
Príloha 1 hovorí o druhoch, ktoré sú bezprostredne ohrozené vyhubením vo voľnej prírode na svete. Je tu zahrnutých 500 druhov živočíchov a 300 druhov rastlín.
Do prílohy č. 2 sú druhy, ktoré by boli ohrozené, to znamená, išli by do prílohy 1, keby sa obchod s nimi ne-re-gu-lo-val. A v tejto kategórii máme gro, máme gro druhov rastlín a živočíchov; 4-tisíc druhov živočíchov a 25-tisíc druhov rastlín.
V prílohe 3 sú druhy, ktoré sú ohrozené na území jednotlivých štátov. Sú to viac-menej lokálne veci. Je tu 220 druhov živočíchov a 8 taxónov rastlín.
Musíme pripomenúť, že dohovor sa nevzťahuje iba na živé exempláre, ale vzťahuje sa aj na uhynuté, ich časti a produkty, ktoré sa z nich vyrábajú. Vážené kolegyne, je to aj o kabelkách, peňaženkách, ale, páni poľovníci, aj o trofejach, teda slonovine a ďalších výrobkoch z nich, o koži napríklad.
Hlavnými vývozcami sú krajiny zo Strednej a Južnej Ameriky, Afriky, Ázie, na druhej strane dovoznými oblasťami sú Severná Amerika, samozrejme, Európa, Ďaleký východ, Japonsko, Kórea, Čína, najviac z tohto východu Stredný východ a Austrália.
Musím povedať, že som veľmi rád, že Európa, do ktorej sme vstúpili, a stále tu počúvam, že sme jej súčasťou a musíme plniť jej smernice a transformovať, bola tak prezieravo múdra, že musíme zachovať túto prírodu, že tento CITES aplikovala na svoje územia v sprísnenejšej forme. V sprísnenejšej forme, opakujem ešte raz, a urobila svoje kvalifikácie ohrozenosti druhov rastlín a živočíchov v Európe. Urobila kategórie A, B, C, D.
Druhy v kategórii A zahrňujú CITES-ové druhy 1 a časť CITES-ových druhov 2, druhej skupiny. B druhy európske zahrňujú CITES-ové, zvyšné CITES-ové druhy skupiny 2 a niektoré CITES-ové skupiny 3. Plus druhy, ktoré ohrozujú ekologickú stabilitu. C druhy sú vlastne zvyšné CITES 3, ktoré ostali ako, neboli v B, a D kategória v Európe, v Európskej únii sú druhy neCITES, u ktorých Európska únia monitoruje dovoz na svoje územie.
Takže, vážení, aby sme boli v obraze, v čom sa pohybujeme v Európe, v čom sa pohybuje ostatný svet. Takže ja som veľmi rád, že u nás to bolo sprísnenejšie a platí to aj doteraz.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme sa mohli dotknúť, a dotknem sa jednej kategórie triedy, a to je teda AVES, to znamená vtáky, nie kvôli tomu, že som ornitológ, teda aj, že je to jeden z mojich životabudičov na tejto Zemi, ale že cez vtáky vieme veľmi dobre indikovať, aký máme stav životného prostredia. Lebo okrem trvale žijúcich vtákov na našom území máme tu aj sťahovavé vtáky, ktoré nám jasne ukazujú, ako to vyzerá na ich ťahu, keď idú a kde potrebujú aj zastaviť, aj prenocovať, aj načerpať potravu a, samozrejme, aj prezimovať, resp. aj vyhniezdiť, keď sú na svojich hniezdiskách. Takže dovoľte mi, aby som vás trošku týmto previedol a potom by sme prešli ku konkrétnym návrhom.
To, čo som už tu spomínal, čo tu visí predo mnou na tejto nástenke, je lori červenočelý z Filipín, lori harlekýn z Indonézie a ara sivá z Paraguaja, ktoré už vo voľnej prírode neexistujú. Prirodzeným úbytkom by bol jeden druh za sto rokov. V súčasnosti, musím povedať, že podľa dostupných informácií, vezmeme to od základu, orientačne je 13 300 druhov, bolo na svete doteraz e-vi-do-va-ných. V súčasnosti žije, o ktorých vieme, samozrejme, aj niektoré sú nové, ale väčšina, by som povedal, je ... strata, že ich strácame. Máme 9 865 známych druhov vtákov na svete. To znamená, 3-tisíc aj niekoľko stoviek už nám vyhynulo. To znamená, to je štvrtina, alebo možno aj tretina.
Tak, vážení, to myslím, že to je tiež na zváženie. A z týchto 9 865 druhov máme 1 253 o-hro-ze-ných. Je to 13 %. Z toho je 192 druhov kriticky ohrozených. Sú v červenej knihe svetovej.
Za ostatných 30 rokov vyhynulo na svete 21 vtáčích druhov. Ešte raz, za posledných 30 rokov 21 vtáčích druhov zahynulo. Nenávratne, nezvratne, skončené. Viacej ich neuvidíme.
Samozrejme, že ani Slovensko není bez vtákov. Vtáky hranice nepoznajú. A u nás máme 360 druhov, ktoré boli videné, hniezdiace, migrujúce, zimujúce. Samozrejme, že v súčasnosti je trošku problém, pretože z voľných, teda z chovov nám unikajú niektoré druhy, ktoré nevieme zaradiť, že čo to vlastne je. Napríklad takú kačicu mandarínsku, či je, alebo není u nás, lebo v niektorých európskych krajinách už sa domestikovala. Niektoré papagáje nám ulietavajú z voliér, napríklad papagáj mních, a nevieme, ako sa s tým vysporiadať.
V Čechách dokonca už máme kolónie prvé. Angličania už majú ďalší druh práve toho mnícha. Je to veľmi adaptabilný druh, ktorý viac-menej je taký zelenosivý, vo veľkosti zhruba kavky, a robí si hniezda ako straka. Má veľké hniezdiská, na jednom strome aj dvadsať. Takže veľmi zaujímavý bočný otvor. A predstavte si, že naša zima mu vyhovuje. Nemá problém.
To znamená, buď je čas, že asi aj na Slovensku budú lietať, možno že aj v Medzilaborciach, papagáje, pán kolega. (Povedané so smiechom.) Takže asi tak. Takže berte takto, že áno, to je o tom živote, ktorý môže byť trošku aj o tej zvýšenej biodiverzite, že niektorý druh vám tu pribudne.
Na Slovensku, musím povedať, že máme, samozrejme, tiež kriticky ohrozené. Na svete, ešte vrátim sa k tomu svetu, najviac sú ohrozené tie sťahovavé, jak som už spomínal. A je to napríklad ibis skalný, hvizdák tenkozobý, ktorý je aj u nás, sem-tam sme ho mali evidovaný, žeriav biely, cíbik stepný, albatros tropický, papagáj tráviar úhľadný. V tomto roku pribudli ďalšie 13 druhy, ktoré idú do kritického stavu. Jeden z nich je napríklad drop čiernotemenný, ktorých posledných 250 jedincov sa nachádza na stepi v Pakistane a Indii. Dvestopäťdesiat jedincov na svete. Nič viac, nič menej.
Ďalší, ktorý pribudol v poslednom roku, je trupial. Posledných 180 exemplárov žije na Karibských ostrovoch. A čo ho ohrozuje? Ohrozuje ho ochorenie kokosových paliem, kde hniezdi, ktoré prakticky začínajú odumierať. A prílet ďalšieho vtáka, ktorému vyhovuje, samozrejme, tento biotop, volá sa molothrus bonariensis, slovenský názov som ešte nestihol pozrieť, ale môžem. Pán minister, tiež darovaného, takže môže si ho tiež pozrieť. A tento sa správa ako naša kukučka. To znamená, že znáša vajcia do cudzích hniezd, a tým pádom tento trupial má smolu. Znáša do jeho hniezd, a tým pádom je vychovaný tento, by som povedal, že cudzinec v jeho hniezde. V roku 2011 nám vyhynula na svete potápka jazerná z Madagaskaru. Už ju neuvidíme.
Takže, vážení, myslím si, že je to na zváženie, čo by sme s tým chceli robiť. To, že aj u nás máme toho dosť, myslím, že netreba hovoriť. A v súčasnosti iba spomeniem, ktoré sú naše druhy z pôvodných, len musíme rozlišovať, že, samozrejme, do CITES berie aj tie, ktoré sa ku nám importujú, ale aj naše druhy, ktoré sa teda exportujú. A mal by zabrániť týmto nekalým obchodným praktikám.
Na území Slovenska z našich pôvodných živočíchov napríklad do tej prílohy CITES 1 patrí, nebudem hovoriť iba o vtákoch, ale aj o zvieratách všeobecne, orol kráľovský, sokol sťahovavý, orliak morský, vydra riečna. Do prílohy 2 sú zaradené sovy, drob fúzatý, žeriav popolavý, medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá. Tá mačka divá, ktorú sme minule rozoberali tu v parlamente neviem koľko dní, že, pán kolega. Takže budeme sa biť za ňu stále, dúfam, žeby nám ostala. A jasoň červenooký, napríklad.
Ak mi niekto povie, že u nás sa ochrana nemusí sprísnievať v obchodovaní s týmito ohrozenými druhmi a kriticky ohrozenými, tak mu poviem, že neviete, kde žijete. Lebo naši ochranári chodia strážiť hniezda. Hniezda dravých vtákov. Je to veľký biznis. A ako je spomínané aj v CITES, neobchoduje sa iba so živými, ale aj napríklad s vajcami, s perím, vypchávkami, preparátmi, není problém.
Takže, vážení, máme tu čo chrániť. A ja som rád, že tento zákon je celosvetový a my by sme ho mali dodržiavať tak, ako sa má.
Prenasledovanie vlastne týchto vtákov, resp. týchto zvierat, ja hovorím, že je to taký ľudský rozmar. Niekto sa chce vybiť, že niečo zabije. Niekto sa chce vybiť, že bude mať vypchatého nejakého kakapa sivého, jediného bezlietajúceho papagája. Bude ho mať doma vo vitríne, že aký on je frajer, lebo on ho tam má. A pritom je kriticky ohrozený. Takže ja hovorím, že to je barbarstvo, ktoré sa deje na týchto druhoch, a dúfam, že parlament Slovenskej republiky takémuto barbarstvu nebude napomáhať.
Keď sa vrátim trošku k tomu CITES, ktoré tu máme, ja to musím povedať, lebo máme tu aj poľovníkov, no žiaľ, že tu nie sú. Škoda, že nemáme poľovníkov, lebo... (Reakcia z pléna.) Áno, pán kolega, asi z tej možno desiatky alebo dvadsiatky niekto tu je. Je vás tu pomerne málo, aby som vám doslova prečítal, čo máme v áčku. (Reakcia z pléna.) Áno? Dobre. Dobre, pani kolegyňa, ďakujem pekne za upozornenie, že zle vidím asi, takže sorry. (Povedané so smiechom.)
Takže poďme na to. Takže chránime na Slovensku áčko v kategórii, príloha A, to, čo Európska únia má sprísnené, aby bolo jasné. V súčasnosti, teda aj pán kolega Záhumenský povedal, že to béčko nemusí, áčko iba musí, a k tomu sa ešte vrátim v mojej rozprave.
Takže v áčku čo máme?
- Kačica chrapľavá.
- Chocholačka bielooká.
- Bernikla červenokrká.
- Hvizdák tenkozobý. Hvizdáka tenkozobého sme mali štyrikrát na našom území, tiahol, máme ho chráneného.
- Volavka biela. Zvyšujúci stav. Som veľmi rád.
- Volavka chochlatá. Niekoľko desiatok až stoviek jedincov.
- Volavka striebristá. Hniezdi nám, vážení. Hniezdi nám na Sennom. Volavka striebristá, som veľmi rád, ďalší druh, ktorý nám oživil hniezdiace druhy.
- Bocian čierny. Predpokladám, že viete, že máme okrem bieleho aj čierneho bociana. Tajuplný brodivec, ktorý, si predstavte, že má päť hniezd, takže si vyberá hniezdo, ktoré je v tom roku najmenej napádané, najmenej rušené. To znamená, počet hniezd neznamená počet párov. Na Slovensku máme 700 párov plus-mínus bociana čierneho. Závidia nám to. Závidia nám tú hustotu na takomto malom území. O bocianoch bielych ani nehovorím, lebo to nám závidí aj Anglicko, aj Holandsko, lebo tí to tam vôbec nemajú, takéto niečo. Pritom hlavné mesto, a viete, kde je hlavné mesto bocianov bielych v Európe? No Belgicko, že vraj. Nebol som tam ešte, ale že vraj Belgicko je hlavné mesto. Super, som rád.
- Ďalej. Máme tu lyžičiara bieleho. Znovu, ďalší hniezdič na Sennom. Krásny druh, čisto biely vták.
- Ďalej tu máme holub skalný.
- Hrdlička poľná. Vážení, hrdlička poľná sa dostáva do kategórie A. Najprísnejšie chránená v rámci Európy. Není to hrdlička záhradná, je to hrdlička poľná. Trošku taká tmavšia, môžte ju vidieť po poli lietať. Väčšinou teda, viacej v intravilánoch, teda není pri obciach, je trošku ďalej v tom teréne a hniezdi v remízkach. Nehniezdi na nejakých tých stĺpoch, alebo kde, ako hrdlička záhradná, hej. Takže, vážení, veľmi zaujímavý druh. A je v áčku, super.
Samozrejme, prichádzame ku dravcom. Tam to je o tom, že je to, jak pán kolega spomínal, sokoliari. Áno, nastupuje ďalšia partia, ktorá, samozrejme, má svoju záľubu. A Európa hovorí, všetky dravce sú v áčku. U nás to je:
- Jastrab lesný.
- Jastrab krahulec.
- Sup tmavohnedý. Aj toho sme tu mali na našom území.
- Orol skalný. Máme 100 párov, vážení, 100 párov orla skalného.
- Orol hrubozobý. 3 až 5 výskytov, prevažne ide nám z Ruska cez Ukrajinu. Bol tu. Krásny, tmavý, veľký orol.
- Orol kráľovský. Pri tom sa zastavím. Vážení, na rozhraní Ukrajina, Maďarsko, Slovensko žije 40 % svetovej populácie; 40 % svetovej populácie, opakujem ešte raz. Na Slovensku máme 30 párov. Tak to ho nebudeme chrániť? Sto percent ho budeme chrániť! Lebo ináč nemôžeme sa postaviť do Európskej únie, že jakí my sme tu veľkí členovia EÚ.
- Orol krikľavý. To je náš najbežnejší orol, 800 až 1 100 párov.
- Myšiak lesný. Myslím, že každý ho pozná, ináč sa volá kaňa, ale, žiaľ, je to počeštené, lebo kaňa, to je kaňa lesní, u nás je to myšiak lesný alebo hôrny, niekedy to bolo. Takže to je najbežnejší dravec, ktorého vidíte na tých stĺpoch stáť, teraz v zime hlavne. A k nemu teraz prichádza aj myšiak severský, ktorý je tiež u nás v áčku, samozrejme.
Teraz si dám samé áčka:
- Myšiak hrdzavý. Ďalší, ktorý je tiež úzky profil, sme radi, keď ho sem-tam postretneme, ale nemáme ho už tu.
- Hadiar krátkoprstý. Jediná pára ostala na Slovensku. Jediná. Už aj teraz nevieme tri roky, hniezdo kde to má. Bolo to na Vihorlate. Pán kolega, raz sme to mali, a už ho tam niet.
- Kaňa močiarna. Ďalší druh áčkový. Chvalabohu, kaní máme dosť. Dosť. Čo je dosť? Čo je dosť? Ale je to na stovky párov.
- Kaňa sivá. Migrant, nehniezdi u nás, zimuje. Teraz prichádza zo Švédska, z Dánska, z Fínska. Je u nás.
- Kaňa stepná. Úzky profil, 3 až 5, možno niekde sa vyskytol(vyskytla). Rusko.
- Kaňa popolavá. Máme 20 párov na Slovensku, hniezdi na zemi, v obilí, veľký gniavič - kombajny. Práve v tom čase, keď sa kosí, ona vyvádza mladé, chránime normálne celé hony, aby sa nekosilo. Veľký problém s ochranou u tohto druhu. Kaňa popolavá, aby ste si uvedomili.
- Luniak sivý. Bol tu niekedy, není. Skôr to je taký južanský druh.
- Sup bielohlavý. Áno, objavujú sa u nás supy, predstavte si. Hlavne vtedy, keď sme zrušili kafilérky. Kafilérky sa sprivatizovali. Družstvá nechávali zahynúť statky, kde ostali, aby nebolo, začali robiť mrchoviská. A predstavte si, že ten sup zo Španielska má ten pohľad, prišiel. V roku ´96 sme evidovali 8 supov v Levočských vrchoch na Jelenici. Normálne máme doklad. Prišli tam, predstavte si to. To znamená, že áno, zväčšujeme potravnú ponuku aj pre ďalšie druhy vtákov v rámci Európy. Takže sup bielohlavý takisto u nás evidovaný v skupine A.
- Orliak morský. Chvalabohu, orliak morský od roku ´53 konečne hniezdi. Posledných nejakých 6-7 rokov hniezdi na Dunaji, hniezdi ale aj na Sennom, na Zemplínskej šírave. Super, sme radi. Není to iba jeden, je to viacero.
- Orol jastrabovitý. Úzky profil. Iba bol orol myšiakovitý, to isté, nevidený.
- Haja tmavá. Ďalší druh, ktorý u nás hniezdi výnimočne. A hlavne na východe Slovenska, severovýchode, tam ho máte.
- Haja červená. Prekrásny druh, ktorý Španieli majú relatívne dosť, tam to aj tiahne. Česi majú toho viacej. U nás je, dá sa povedať, skoro výnimočná, ale máme ju tiež.
- Sup biely. Ďalší druh.
- Včelár lesný. Tiež niekoľko stoviek párov máme na Slovensku. Živí sa klasicky nektárom, resp. aj včelím medom, a vyberá tie plásty. Samozrejme, aj nejakými tými blanokrídlovcami.
- Sokol tmavý.
- Sokol rároh. Ten je veľmi ohrozený u nás. Sokol tmavý, by som povedal, že toho sme tu poriadne asi ani nemali, ale sokol rároh, ten je ohrozený a často sa používa aj na, možno sokoliarstvo učiť.
- Sokol kobec. Sokol kobec, ten nám zase sem prichádza zimovať. Ďalší áčkový druh.
- Sokol lastovičiar. Hniezdi u nás niekoľko stoviek párov, krásny druh.
- Sokol myšiak. Najbežnejší sokol, ktorý máme, a hniezdi dokonca aj na balkónoch v bytovkách.
- Sokol červenonohý. Veľká tragédia, pred dvoma rokmi sme evidovali posledný pár. Je to jediný druh, ktorý potrebuje mať poľnohospodársku krajinu. Tu bol evidovaný v Bratislavskom kraji, už ho nemáme.
- Kršiak rybožravý. Ďalší druh, ktorý prakticky je u nás tiež v niekoľkých možnože pároch, ale tiež úzky profil.
Čo tu máme ďalej? Hovorím, všecko áčkové druhy, to znamená najväčšia ochrana:
- Žeriav popolavý (Grus grus). Áno, máme prvé hniezdenie. Prvé hniezdenie, ktoré bolo tiež na Sennom v roku 2009.
- Drop fúzatý. Vážení, o dropovi sa veľa hovorí, pán minister hovorí, keď mu niekto povie drop, tak hneď vidí, že peniaze zlikvidované, či nevie čo. Jaké tieto boli, tak treba to prešetriť. Samozrejme, som za, aby to bolo transparentné, keď niečo také akože sa stalo, lebo nerád by som zakrýval vtáčkarov, keď urobili. (Reakcia ministra.)
Moment, môžem vám povedať, kde je, pán minister? Na Slovensku máme 38 dropov, ktoré nám tu zimujú. Viete kde? V Rusovciach. A presúvajú sa, no máte pravdu, presúvajú sa po pomedzí Rakúsko, Maďarsko, Slovensko. Najväčší problém je ten, však, viete, bola tá kauza, že celá Európa vie, že tu je zimovisko dropa fúzatého, len miestny agronóm nevie, že ho tam má. Hej? Takže nech sa nehnevajú, poľnohospodárske družstvo, ktoré prakticky nevie, čo mu tam behá po jeho chotári. Samozrejme, že pripravili sme pre neho také podmienky, aké si nezaslúži. Lebo keď niekto mu tam vyseje kukuricu, tak asi v tej kukurici drop nebude. Potrebuje, to je stepný vták, aby ste boli v obraze, takže potrebuje mať trošku iný biotop vytvorený.
- Ďalej, drop obojkový, ďalší druh, ktorý je áčkový.
Preletím to, lebo vyzerá, že u nás máme tú veľkú výhodu, alebo, neviem, či nevýhodu, ja hovorím, že výhodu, väčšinou máme áčkové druhy. Či už sú svetovo, alebo európsky ohrozené. Áčkové druhy, my tu nemáme béčkové, céčkové gro.
Áčkové sú najviac:
- Všetky sovy.
- Kuvik kapcavý. Vymizieva nám.
- Myšiarka močiarna. Tá nám väčšinou zimuje.
- Myšiarka ušatá. Máme ju, stráca sa.
- Kuvik plačlivý. Tiež je problém.
- Výr skalný. Poznajú ho naši poľovníci, aj myslím, že takí akože, najväčšia sova, ktorú na Slovensku máme.
- Kuvičok vrabčí. Najmenšia zase sovka, ktorú tu máme, hej. Tiež dutinový, hniezdi, krásny vtáčik.
- Sova snežná. Sovu snežnú máme možno 8, možnože údajov na Slovensku, ktorá nám tu viac-menej chodí iba zimovať.
- Výrik lesný. Ďalší krásny druh, ktorý tu máme.
- Sova lesná. To je klasika, musím povedať, že nám ubúda. Sov lesných klasických nám ubúda.
- Sova bradatá. Možnože 2 údaje boli. Ona je Fínsko a Škandinávia, to je krásna sova.
- Sova dlhochvostá. U sovy dlhochvostej máme západnú hranicu rozšírenia. Ešte pred 30 rokmi šla hranica po Východoslovenskom kraji, dnes už je to Trenčín, ide na Moravu. To znamená, sova dlhochvostá je ten druh, ktorý ide prirodzeným spôsobom na západ.
- Krahuľa hôrná. Krásna sova, ktorá je u nás možnože 3-krát evidovaná.
- Plamienka driemavá. Južný druh, ktorý prakticky hniezdil, hniezdil v starých stodolách, to je teda dutinový hniezdič, kde potrebuje mať nejakú búdku, resp. nejakú dutinu. A v súčasnosti nám z tých južných našich slovenských krajín, krajov odchádza.
To sú áčkové druhy.
Béčkové prakticky u vtáctva skoro ani nemáme. Tam sú niektoré druhy týkajúce sa hlavne teda papagájov a ďalších.
A, samozrejme, že, pán kolega Záhumenský, že na váš pozmeňovací návrh sa reagovať nedá, lebo tam vlastne to béčko vyhadzujete z hry. Ale vrátim sa aj k tomu, pretože tvrdím, že není to správne, aby sa pri tom preukazovaní, aký je to exemplár, preukazovali iba áčkové druhy, béčkové nie. Viete kvôli čomu? Lebo rozdiel, čo sa týka počtu jedincov medzi áčkom a béčkom, resp. béčkom a áčkom, je taký krehký, že sa debatujeme o desiatkach párov. Že akonáhle desiatky párov prepadnú, ide to do áčka. Viete, ako aj prísne je chránený. Takže dúfam, že nechceme robiť to, aby sme dostávali túto kategóriu do nemiestnych čísel a aby sme zhoršovali u týchto druhov ich existenciu.
Vrátim sa ešte ku vládnemu návrhu, ktorý tu bol predložený, lebo chcel by som vysvetlenie možnože aj od pána ministra alebo koho tu budeme mať, že keď na jednej strane hovoríme, samozrejme, to, že sa tam v ňom sprísňujú pravidlá hry pre výrobcov krúžku a krúžkovateľov, beriem. Áno, mali by sme to, lebo aj tam je možný únik rôznych pofidérnych nejakých výrobcov a únik financií, resp. toho jednoznačného evidenčného nejakého mechanizmu, ako odevidovať tie druhy.
Ale pýtam sa, keď vylučujeme evidenčné číslo držiteľa exemplára, to evidenčné číslo podľa všeckého dáva ten orgán, ktorý je spôsobilý, podľa § 21, keď si dobre pamätám, premiestnenie a dáva aj, vedie evidenciu držiteľov toho exemplára, sa pýtam, že prečo rozširujeme to na, že budeme udávať adresu, názov tej firmy, meno, priezvisko a ďalšie veci, keď to bolo tam uvedené iba to číslo? To znamená, že už bolo jasné, že on je niekde evidovaný, že není to načierno, nejaký ten chovateľ alebo ten obchodník, a zrazu proste my miesto toho evidenčného čísla uvedieme celý ten zoznam tých jeho údajov. Myslím, že ideme oproti, hej. Neviem, či sa nebije so zákonom o, samozrejme, že prístupe, resp. o utajovaných skutočnostiach, ale myslím, že asi nie, tam rodné číslo nebude. Ale myslím, že keď ideme spätne, miesto jedného evidenčného čísla uvádzame, by som povedal, že podstatne väčšie údaje o tom, kto to buď chová, alebo koho sa to týka.
Pozmeňujúci návrh pána Martináka, ktorý predložil na výbore, myslím, že tam to nemám k tomu, by som povedal, čo povedať. Dobre, beriem, pán kolega.
A vrátim sa k tomu, čo sa nedá ovplyvniť, a síce, že to béčko. Neviem prečo, neviem, prečo chcete zmierňovať podmienky, keď smernica Európskej únie hovorí, že štát si môže ich sprísniť. A predstavte si, ľudia boží, že Nemci to majú prísnejšie. Nemci to majú prísnejšie. Pochopili a vlastne my tým, že to béčko nebudeme musieť preukazovať, urobíme to, že možnože ten náš chovateľ, ktorý bude chcieť ísť to predať nemeckému záujemcovi, bude musieť aj to béčko zabezpečiť, a tým pádom nemecký kolega od neho nebude mať záujem. Neviem, či ste si to uvedomili. Aj tak to potom bude vyzerať, že vlastne im budeme brániť v možnosti, keď také sú, s tým predávať, resp. obchodovať legálne.
Takže ja by som bol veľmi nerád, keby sme možnože aj zabraňovali, keď už teda máme tu tých chovateľov. Ja som bol tiež chovateľ a tiež musím povedať, že je to časť môjho života, za ktorú sa nehanbím. Choval som papagáje ako pán Muňko, škoda, že ho tu nemám, pretože tento ešte v tom pokračuje a vedel by o tom asi veľa hovoriť, a moja myšlienka bola tá, že chovať to preto, aby sme to mohli do budúcna nejakým spôsobom možnože do tej prírody vrátiť. Hoci reintrodukcia naspäť do prírody je veľmi ťažká. Sú rôzne pokusy a, musím povedať, tie pokusy v mnohých prípadoch nie sú zdarilé.
Takže, páni kolegovia, blíži sa 15. hodina, myslím, že zasadáme dneska do 15., takže aby sme to nejakým spôsobom utriasli, tak dovoľte, aby som ešte predsa len dal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ja chcem, aby ostali sankcie v takom duchu, ako sú v súčasnom zákone. Pretože vládny návrh zákona tieto sankcie zjemňuje a hovorí, že v prípade, že máte nejaký priestupok, tak buď dostanete pokutu, alebo zhabanie exemplára. Súčasný stav hovorí, pokuta a zhabanie exemplára okamžite.
Ja sa pýtam, keď prejde ten vládny návrh, ktorý asi, žiaľbohu, prejde aj v tejto časti, sa pýtam, keď niekomu iba, bude to na rozhodnutí toho inšpektora alebo toho obvodného úradu životného prostredia, keď mu iba zhabú a nedajú pokutu a on si za chvíľu zadováži ďalší taký istý druh a znovu mu ho zhabú a znovu zabezpečí ďalší druh, není to kontraproduktívne? Vlastne vykrádame ten vzácny druh z prírody a naši mu to iba zhabú, ani pokutu nedostane.
Tak myslím si, že súčasný stav je dobrý, a preto môj pozmeňujúci návrh ho zavádza nazad, aby ostal taký, aký je pôvodný, to znamená, ten pozmeňujúci teda vládny návrh upravuje tak, ako je v súčasnosti. Takže na záver si dovolím môj pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka.
Vládny návrh zákona, ktorým a mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa bod 15. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 17. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
3. V čl. I sa vypúšťa bod 20. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 3: Navrhuje sa ponechať pôvodné znenie zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré je vyhovujúce v tom, že ako sankčnú povinnosť ustanovuje aj monetárnu pokutu a aj prepadnutie exemplára, na rozdiel od návrhu zákona, ktorým sa ustanovuje sankcia vo forme buď pokuty, alebo prepadnutia exemplára.
Takže toto, myslím, že jednoznačne by malo byť zachované, aby ten sankčný postih bol aj výchovný. Nemôže predsa byť, že nič, alebo ti dám zaplatiť pokutu a ty ho chováš ďalej. No to je čo za anomália?! Hej? Nehnevajte sa, ja tomu nerozumiem, nechápem, možnože mám malé IQ, tak ma doplňte, keď takto to není.
No a, vážení, aby sme to dlho neťahali, pretože aj, pani predsedajúca, aj pán minister, by sme chceli dneska skončiť, tak tú myšlienku, resp. tú otázku, ktorú ste dali, čo som vám dal na začiatku, či máte radi svoje deti a svoje vnúčatá. (Reakcia z pléna: "My máme.") Ja ich mám, ja ich mám, keď ich nejaké teda budem mať aj vnúčatá, zatiaľ mám iba deti, tak preto nemôžme ich ochudobniť o to, aby nevideli na slovenskom nebi lietať orla, na svetovom nebi lietať supa alebo nejakého kondora, pretože my sme našimi zákonmi spôsobili to, že ho vyhubíme nezvratne a tento druh už viacej neuvidí. Lebo nie sme potom hodní ani našich predkov a zase naše deti nie sú hodné svojich rodičov, keď takto sa správajú k prírode. Lebo je to o tom, že my máme nie zneužívať, ale užívať v rámci toho, aby sme tu biodiverzitu ešte zväčšovali, nie umenšovali.
Ďakujem pekne. Je to z mojej strany všecko, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vydržali, a držím palce v ochrane živočíchov celého sveta, aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis