Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyne, kolegovia, znovu tu máme nejaký zákon o pozemkových právach a vysporiadaní vlastníctva k nim, takže dovoľte, aby som stručne odôvodnil môj návrh zákona, teda pozmeňujúci návrh k zákonu č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dúfam, vážení, že sme tu Národná rada Slovenskej republiky, že každý z nás sa vie povzniesť nad to, že je ešte županom, že je ešte primátorom, že je ešte poslancom VÚC-ky, poslancom mestského zastupiteľstva a že zastupujeme tu 5,43 mil. obyvateľov Slovenskej republiky a že zastupujeme územie, ktoré má rozlohu 49,35 kilometrov štvorcových, nato sme tu. Títo občania Slovenskej republiky povedali, že vy ste tí správni, ktorí máte hájiť a najlepšie nakladať s našimi financiami, ktoré tu v štáte sa vyrobia, a máte zároveň ich spravovať tak, aby sme prežili aj do ďalších rokov.
Okrem financií je to aj majetok, ktorý tento štát, títo občania zverujú do vašej pôsobnosti ako poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a medzi inými sú to aj štátne pozemky. Pozemky, ktoré momentálne aj zo zákona spravuje Slovenský pozemkový fond. A práve k tomuto správaniu a nakladaniu s tými pozemkami mieni, á, mieri aj moja novela tohto zákona č. 66/2009 Z. z. Neni to veľká novela, ale myslím, že aj mininovely vedia urobiť dobrý zákrok priamo, jak sa hovorí, v teréne na území vlastníckeho práva k pozemkom štátu.
Dúfam, že všetci viete, že u nás platí duálny spôsob vlastníctva, to znamená, ak ste vlastníkom pozemku, nemusíte byť vlastníkom stavby a naopak, ste vlastníkom stavby, nemusíte byť vlastníkom pozemku. Táto právna úprava sa dostala do nášho Občianskeho zákonníka č. 40/1950 Zb. a prelomila vtedy všeobecne platnú zásadu "superficies solo cedit" (latinsky), "vrch ustupuje spodku" vo význame "stavba je súčasťou pozemku". Avšak pozemky pod takýmito stavbami ostali majetkovoprávne neusporiadané touto úpravou právneho nášho poriadku Občianskeho zákonníka. Vypustenie vyšetrovanej zásady v prípade stavieb znamená, že vlastníkom stavby sa automaticky nestáva vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená, a teda že vlastník môže byť celkom odlišná osoba. Socializmus to ešte zvýraznil napríklad na poľnohospodárskych, hospodárskych a iných dvoroch, kde ani nebolo potrebné majetkovoprávne vysporiadanie pri vybudovaní stavieb, a v súčasnosti je to jedna veľká dilema, ako vysporiadať pozemky aj poľnohospodárskych, nejakých hospodárskych dvorov, kde vlastníci pozemkov sa nevedia domôcť ani nájomného vzťahu, resp. majetkovoprávneho vysporiadania k majiteľom budov.
Samozrejme, že s touto anomáliou sa snažili vysporiadať aj mestá a vyššie územné celky a obce, a preto bol prijatý zákon, ktorý to kvázi mal riešiť. Pravdou je, že na vyššie územné celky a na obce a mestá prešli stavby v zmysle zákona 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov a zákona 135/1961 o pozemných komunikáciách, resp. zákona č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov. Koľko je tých nevysporiadaných, nechcem hovoriť, je proste v tom neporiadok, niekedy nevieme, koľko tam máme, samozrejme, vlastníkov, tak preto bol prijatý aj tento zákon 66/2009.
Súčasné znenie tohto zákona umožňuje a je na vôli, dá sa povedať, obce alebo vyššieho územného celku, že môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Je to v § 2 ods. 1 tej 66-ky. V odstavci 2 sa hovorí, že "ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu". Ten osobitný predpis je zákon 330/1991 o pozemkových úpravách. To znamená, že v súčasnosti je na vôli obcí alebo vyššieho územného celku, či ponúkne zo svojho portfólia vlastníckych pozemkov niečo formou zámennej zmluvy na vysporiadanie pozemku pod budovou, alebo keď to neuplatní, tak môže ísť do pozemkových úprav. To znamená požiadať o pozemkové úpravy a tam už hovoríme o štátnych pozemkoch. Tam sa berie už od štátu a to si myslím, že neni správne. Pretože prvý sa mal vysporiadať s vlastným majetkom, ktorý má, a dať náhradný pozemok, až potom siahať na štátny, ktorý je všetkých občanov Slovenskej republiky.
Preto moja novela tohto zákona prináša túto zmenu. Konkrétne: Ak vlastník stavby nemá k dispozícií náhradný pozemok, ktorý je adekvátny pre uplatnenie postupu podľa odseku 1, ktorý som pred chvíľou čítal, tak usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav.
Takže, vážení, dúfam, že uznáte, že máme tú zodpovednosť chrániť aj štátnu pôdu, ktorú nám zverili naši občania, a obce a VÚC-ky si v prvom rade musia uvedomiť, lebo aj štát im tento majetok previedol. Boli to niekedy okresné národné výbory, mestské národné výbory, miestne národné výbory, boli to kraje, aj z tohto majetku vtedy akože štátu socialistickej republiky to prešlo do majetku obcí, miest a vyšších územných celkov.
Tento návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne výkyvy a nemá iné vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Myslím, vážené kolegyne a kolegovia, že je to naprieč politickým spektrom novela zákona bez nejakého pravého, ľavého, čierneho, bieleho, fialového trička, tak dúfam, že sme tu za občanov, ktorým treba chrániť aj majetok, ktorým je aj štátna pôda, a myslím si, že touto novelou dosiahneme to, aby sa tento štát, táto štátna pôda chránila na úkor miest, obcí, resp. vyšších územných celkov.
Preto by som vás chcel z tohto miesta poprosiť o jeho podporu, aby sme záujmy štátu a našich občanov aj touto novelou chránili.
Ďakujem.
Skryt prepis