Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem. Pardon. (Manipulácia rečníka s mikrofónom.) Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pán podpredseda vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nie som ekonóm, takže dovoľte môj pohľad možnože trošku z inej platformy, lebo ekonómovia sa už tu vyjadrovali a musím povedať, že niekedy tá čitateľnosť je taká, aká je, tých údajov, a potom máme z toho aj niekedy hokej. Ale máme tu zákon roka, ako sa stále hovorí, takže dovoľte aj niekoľko slov mne.
Bol som naučený sa prikrývať perinou, na ktorú mám, a skákať do výšky, na ktorú mám. Takže keď si pozriem, akým spôsobom sa vyvíjal náš schodok alebo prebytok nášho rozpočtu za posledných nejakých štyri-päť rokov, tak mám stále mrazenie v chrbte, a je jedno, či to bola modrá, červená alebo neviem aká vláda, pretože keď sme v roku 2008 mali schodok okolo 800 mil. eur, dobre, prišla kríza, beriem, tak momentálne sa to vyšplhalo v minulom roku na 3,5 mld., tento rok, ktorý navrhujeme, 2015. vyzerá, že plánujeme schodok 2,4 mld. eur. Je to veľké číslo, ale vyzerá, že konsolidácia verejných financií je tu nejakým spôsobom nastavená a podľa napísaných zámerov by sme v roku 2017 mohli mať aj možnože vyrovnaný rozpočet, ktorý by bolo super, keby sme ten schodok mali nulový. Držím palce, ale bude asi čo robiť.
Chcem sa venovať dvom rezortom, ktoré z môjho pohľadu sa zdajú, že sú stále na chvoste chvosta, a síce rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezort životného prostredia. Asi pánu ministrovi dobre padne, keď zistí, že nejakých 85 percent z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa vykryje z eurofondov a pri rezorte životného prostredia to je až nejakých 97 - 98 percent, tak samozrejme, že tie financie, ktoré musí zohnať z nášho rozpočtu z vlastného financovania, je teda minimálny. Ale tak je to nastavené. A tu by som chcel sa opýtať, keď eurofondy padnú, na čom budú tieto rezorty stáť? To je otázka aj normálne obyčajných, bežných ľudí, ktorí sa pýtajú, čo ďalej, čo sme z tých eurofondov, ktoré boli aj v tých rezortoch dané, akú sme bázu tých podnikov, resp. tých aktivít, ktoré by nám akumulovali do budúcna kapitál, akú sme vytvorili?
No v mnohých prípadoch neviem dať odpoveď, či už v rezorte jednom, alebo v rezorte druhom, a bojím sa, že po tomto bude veľký prepad a možnože aj hanba, nie že možno, stopercentná hanba, keď zistíme, že nemáme na čom stavať. V závere potom možno dám aj nejaké podnety, možnože aj budú, ako k nejakým tým financiám prísť z môjho hľadiska ako neekonóma, ale myslím, že normálneho zmýšľajúceho človeka.
V rezorte pôdohospodárstva vyzerá, že rok čo rok, od roku 2010 mám tu nejaké tie údaje, stále nám tie rozdiely medzi príjmami a výdavkami sa hýbu v stovkách miliónoch eur. Je to tiež veľmi na pováženie, v roku 2010 bolo mínus 380 mil., v roku 2011 – 344 mil., v roku 2012 – 330 mil., v roku 2013 – 266 mil. a aj teraz sa počíta s veľkým schodkom, ktorý predstavuje tiež sumu niekoľkých sto miliónov eur. Zdá sa, že takýto trend je tu ako keby už bežný a zažívaný. No ja hovorím, keby takto gazdovali všetky rodiny, tak neviem, kde by sme ďalej sa dostali, a raz tomu musíme dať koniec, pán minister, musíme dať tomu koniec a ja budem veľmi rád, keď ten čas sa bude toho konca krátiť, žeby sme to čím viacej a... (reakcia ministra), áno, to ste povedali teraz vy, ja vás beriem za slovo. Predpokladám, že ešte pánboh nám dá roky života, že si to potom budeme v tom 2017. môcť povedať, že áno, tak sme to splnili alebo nesplnili a mohli sme urobiť viacej, aby ten 2017. bol taký, že je to nula nula. Potom si poviem áno, a poďme ďalej.
V rezorte pôdohospodárstva, tam budem sa venovať iba dvom oblastiam, a síce rezortu pozemkového práva, to znamená pozemkových úprav. Veľké haló bolo, koľko príde z eurofondov, hovorilo sa o 80 mil. eur, že tam môže byť, potom 40 mil. eur. Teraz keď si pozerám, že akým spôsobom je to rozpočtované, koľko tam by sme chceli do toho vraziť a v týchto rozpočtoch sú aj eurofondy, to znamená, nehovorím iba o našom nejakom spolufinancovaní, ale tie eurofondy, dostávam sa na čísla 2,1 mil., dostávam sa na čísla 1,5 mil. a 1,6 milióna. Áno, dneska sme schválili na našom výbore dislokáciu finančného výsledku Slovenského pozemkového fondu, kde ďalšie 2 mil. eur boli dislokované na pozemkové úpravy a pôjdu do vlády. Dobre, ďalšie 2 mil., ale pýtam sa, je to dostatok? Aj v našom výbore bolo konštatované v súvislosti s iným, by som povedal, konfliktom týkajúcim sa poľovných revírov, kde znovu narážame na tú citlivú otázku vlastnícke práva k pozemkom a iným nehnuteľnostiam, že viac-menej pokiaľ neurobíme poriadok s tým gruntom, tak bude veľký problém. S tými pozemkami, keď neurobíme poriadok, a myslím si, že tie pozemkové úpravy, ten poriadok majú za cieľ ten zákon urobiť.
Západné krajiny nemali to naše uhorské právo, že sme si to delili na meter štvorcový, tí dedičia, západné krajiny mali vo väčších blokoch, a my vlastne teraz ich musíme dobehnúť. A my potom si môžeme hovoriť o nejakom investičnom rozvoji stavania diaľnic, priemyselných parkov a neviem, všetkého možného, nič nebude. Lebo prvé, na čo naďabíte, neni možné majetkoprávne vysporiadanie, lebo nepoznáme vlastníkov. Takže ja by som bol veľmi rád, keby aj rezort financií bral túto, možnože to beriete, ale zatiaľ v tomto rozpočte to nevidím, že by takto sme nejako plánovali. Lebo tých území, ktoré máme rozpracované, je zhruba jedna sedmina. Máme okolo 400 z 3,5-tisíca katastrálnych území. Tak ja by som bol veľmi rád, keby sa urobilo zadosť, aby sme tu zase nejakých 10 rokov nehovorili, že zase sme sa pohli iba o nejaký pol krôčik dopredu a stále máme problémy s tými vlastníkmi, ktorí nie sú zistení alebo sú neidentifikovaní, zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, potom je tam depozit, potom to musíme skladať na samostatné účty, potom sa to vypláca, nevypláca a všetko možné okolo toho, len nie nájsť vlastníka a urobiť s tým poriadok. Takže bol by som veľmi rád, keby ste aj na to nejakým spôsobom v ďalších rozpočtoch dozreli a pokiaľ bude nejaký apel na navýšenie prostriedkov a bude možný, aby sme na tie pozemkové úpravy, resp. na registre, obnovené evidencie práv, to zase má teraz správa katastra, úrad geodézie, kartografie na starosti, aby aj tam sme našli tie financie.
Ako som rozprával s pani riaditeľkou Úradu geodézie, kartografie a katastra, stále, keď bolo potrebné, oni sú v takej stále, v takej bdelej kóme, by som povedal, že nie sú tam, nevyskakujú tiež a stále, keď bolo potrebné, dostali pomocnú ruku z ministerstva. Tak dúfam, že takúto nejakú, by som povedal, že líniu si udržíte aj naďalej, pretože oni sú tí prví, ktorí by mali urobiť poriadok s týmito pozemkami. Takže aj s tými registrami, ukončiť ich a, pán minister, môžem vám povedať, že to bude historická chvíľa, keď posledný register bude zapísaný do katastra nehnuteľností, pretože za éru existencie Slováka na slovenskej zemi sme jednou metodikou nemali vlastnícke právo spracované nikdy. To znamená, to by som chcel docieliť vo volebných obdobiach, ktoré sú ešte pred nami, aspoň dúfam, lebo parlament, dúfam, že bude fungovať ďalej v tejto republike, aby sme takto mali a mohli si povedať, áno, vidíte, my sme to urobili a máme jednou metodikou register urobený a všetky pozemky vieme nájsť vlastníka, alebo toho neznámeho, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond. Tak to je k tomuto nášmu rezortu pôdohospodárstva v oblasti pozemkovej agendy.
Druhá oblasť je ministerstvo životného prostredia, no a tu vidím ten veľký sek, ktorý, zdá sa mi, ako keby sme ten rezort k nejakému zániku odsudzovali, tak ako to už bolo pred niekoľkými rokmi, kde prakticky rezort prestal existovať a znovu sme ho kreovali. A znovu, keď si pozriem na tie rozpočty, ktoré rezort životného prostredia a ministerstvo malo k dispozícii v roku 2010, tak viac-menej štátny rozpočet sa tam pohyboval, to znamená, mimo tých prostriedkov EÚ bolo iba niekoľko stoviek tisíc eur, nič viacej, nič menej. Od 350 do nejakých 240-tisíc v roku 2013. To znamená, znovu tam je možnože 98 percent európskych fondov a tam tiež bude asi potom veľké bolenie hlavy, ako ich nahradiť, tie fondy. Rozdiely v príjmoch a výdavkoch v tomto rezorte životného prostredia v roku 2010 do roku 2013 bolo 93 mil., 160 mil., 98 mil., 140 mil., aj teraz je takáto nejaká výška, to znamená, je tam tiež riadny prepad a najväčší prepad tam vidím v tých štátnych príspevkových organizáciách, ktoré spadajú pod tento rezort.
A som veľmi rád, že minister životného prostredie, a bolo to už spomínané aj kolegom Hubom, v svojom rozpočte vyhodnotil reálne, čo spôsobí takéto poníženie rozpočtu tohto jeho rezortu. Musím povedať, že kvitujem túto jeho, by som povedal, že realitu, ktorú sa nebál dať aj do svojej správy, kde na záver, budem ho citovať: "V rámci rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, neregulované platby. Plnenie povinností štátu uhrádzať neregulované platby prispieva k zhoršovaniu ekonomickej situácie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., a k neplneniu povinností podniku nielen na úseku protipovodňovej ochrany, ale aj v oblasti správy vodných tokov ako celku."
Správa vodných tokov ako celku je stále tiež u nás, by som povedal, na dennodennom poriadku. Ja som ako aj ornitológ a chodím po tom teréne po tej slovenskej zemi a môžem vám povedať, že mnoho záplav, ktoré nám potom spôsobujú neskutočné problémy pri odstraňovaní týchto, by som povedal, že dôsledok týchto záplav, viac-menej by nemuseli byť, keby boli vodné toky vyčistené. Keby neboli a boli udržiavané tak, ako by mali byť, a na to je ten Slovenský vodohospodársky podnik, resp. možnože aj ten Melioračný podnik, štátny podnik, ktorý proste funguje, aglomerácie, kde mali toto riešiť. Žiaľ, ani im sa nedostávajú financie v takom objeme, ako by bolo potrebné, a to je iba tá základná údržba, už nehovorím o rozvoji, takže tam by som bol tiež veľmi rád, keby sme predchádzali preventívou aj takýmito cestami, že budeme tie vodné toky čistiť, to, čo majú v náplni práce, aby sme našli na to financie a potom nebudeme musieť sanovať podstatne väčšiu finančnú čiastku po následkoch, ktoré po tejto povodni musíme odstraňovať.
Ďalej musím citovať pána ministra, že upozorňuje, vzhľadom na nízky limit výdavkov kapitoly bude problémom zabezpečiť základné prevádzkové výdavky ministerstva jednotlivých organizácií. A tu má priloženú tabuľku, hovorím o roku 2015, ale je to plánované aj v roku 2016 a ´17, kde konštatuje, aké sú v jednotlivých tých organizáciách problémy a s čím hlavne. Všade skoro, každý druhý riadok, je tam presne vymodifikované, napríklad Hydrometeorologický ústav monitoring kvality ovzdušia mínus 742-tisíc eur nedostatok bude. Meteorologické stanice mínus 712-tisíc eur, máme tu monitoring rádioaktivity životného prostredia, 52-tisíc eur budú v strate, nebudú môcť vykonávať úlohy, ktoré im vyplývajú z ich náplne práce. Máme tam sledovanie ovzdušia, 132-tisíc eur nebudú môcť vykryť práce v takomto objeme, aby splnili to, čo majú zo zákona. Agentúra životného prostredia tam je, dokonca mzdy, odvody zamestnancov, za to idú už do likvidačného procesu, tam chýba nám 276-tisíc eur. Vyzerá, že to isté je aj v banskom múzeu, dokonca nebudú mať ani na elektriku a na plyn, kde im bude chýbať 100-tisíc eur.
Ja viem, to sú čísla, ktoré veľmi zle sa čítajú a viac-menej nevidím, akú perspektívu tí zamestnanci majú vidieť a ako sa to potom bude sanovať, keď už zistíme, že tam nebudeme mať nič. Štátna ochrana prírody je tak isto v tom, je tam aj výskumný ústav vodného hospodárstva, ZOO Bojnice, je tam aj inšpekcia, Slovenská inšpekcia životného prostredia aj geologický ústav. Všetci títo, dokonca aj ústredný orgán, budú mať veľké problémy v rezorte životného prostredia, aby vôbec mohli existovať, nieto že by si nejak zveľaďovali svoj, by som povedal, fond, ktorý tam spravujú, alebo budú mať so základnými prevádzkovými nákladmi problém, aby vôbec tu nejakým spôsobom udržali.
Takže, pán minister, možnože by dobré bolo postaviť sa čelom k tomu a povedať, akým spôsobom sa to môže alebo bude, alebo máte snahu, alebo budete mať snahu to riešiť, lebo chcem veriť, že minister životného prostredia si svoju úlohu zastane a v prípade, že bude havarijný stav na týchto inštitúciách, tak bude asi žiadať nejak tie financie, aby z nejakého toho, nechcem povedať, že z bočného šuflíka, ale proste z iných rezerv, aby nejakým spôsobom boli uvoľnené. Chcem veriť, že nedáte padnúť rezortu životného prostredia, lebo potom padne vlastne, ja hovorím, celá nejaká filozofia, že čo tu vlastne máme rozvíjať, keď nie životné prostredie. A aby sme nehovorili iba od veci, tak ja by som si dovolil také námety, možnože niektoré budú pochopené, niektoré nie, ako k nejakým tým zdrojom prísť.
Jedným z nich vidím aj tento a myslím si, že je to aj podkuté rôznymi či už štúdiami, bakalárskymi prácami, výskumnými úlohami a inými prieskumami, ktoré hovoria, že je to realizovateľné aj u nás v Slovenskej republike, pretože nevymýšľame teplú vodu. Je to proste už vo svete a by dobré bolo sa k tomu nejakým spôsobom primäť, aby sme na naše podmienky slovenskej pospolitosti a slovenskej krajiny tieto modifikovali, na naše podmienky. A mám na mysli konkrétne spravovanie národných parkov.
Momentálne národné parky pýtajú, štát, daj, aby som mohol to prevádzkovať, a keď si pozrieme v okolitých štátoch, tak nemusí to takto byť. Kolega zo zoologickej brandže, ako sa hovorí, doc. Janiga má prehodnotené národné parky na spôsob talianskeho národného parku Ambruzo, kde už na to prišli pred niekoľkými, myslím, aj desiatkami rokov, kde sa snažia byť maximálne sebestační a nenapojení na rozpočet štátu, a takéto prepočty, ktoré oni urobili a realizujú sa aj v iných krajinách Európskej únie, mali by sme sa nad tým zamyslieť a aj u nás nejakým spôsobom to možnože zaviesť.
Čo viem, je to už urobené, takýto prepočet, je tam nejakým spôsobom, v hrubom ryse poviem, je tam selektívny spôsob čerpania alebo prijímania financií, z čoho vlastne budú fungovať. Je tam jedno samofinancovanie, jedna viac-menej vlastná nejaká produkcia a ďalšie štát. To znamená nejaké také trojcestné alebo trojmožné financovanie a sú už jednotlivé národné parky rozpracované, aj aký prínos by to malo pre štátnu kasu, resp. čo by sa z toho dalo pre regionálny rozvoj z týchto financií použiť.
Pokiaľ bude o to záujem, je to k dispozícii, pán docent tu dokonca bol a tlmočil to aj v našej rokovacej sále Národnej rady, pardon, v kinosále Národnej rady, do rokovacej sály sa nemohol dostať, takže bolo to na seminári asi pred dvoma-tromi rokmi už, takže myslím si, že môže hocikedy to prísť znovu tlmočiť. Ide iba o to, ako sa stále hovorí, aby bola politická vôľa, ktorá niekedy, žiaľ, a nieže niekedy, myslím, že vo väčšine prípadov tu nie je, a teraz nebudem hovoriť, neberte ma, kolegovia, akože nejak vzťahovačne, či ste modrí, bieli, červení alebo akí, ale všeobecne. Už vyjdime z tej ulity a hovorme, že ako problémy riešiť, nie dôvody, ako to neriešiť, aby sme si nekládli zbytočne pod nohy nejaké tie polená.
Takže to je jeden návod, že ako by sa možnože dala tá finančná špirála a dotácia pre národné parky možno obmedziť a mohli by sa tieto financie použiť na ďalšie veci.
Ďalej, máme tu rezorty, kde keď sa predkladá nejaký návrh z tohto rezortu, a to som si všimol, že neni to možnože u nás na rezorte pôdohospodárstva ani životného prostredia, napr. možnože v hospodárstve, možnože niekde v zdravotníctve alebo inde, kde jeden zo zdrojov príjmov, ktorý je niekedy aj dosť zaujímavý, sa ukazuje ako zdroj pokút, zdroj pokút, ktoré vyberú príslušníci daného rezortu, nechcem hovoriť o ministerstve vnútra, to je ďalšia partia, ale je to tak proste, zdroj pokút a s tým sa počíta v štátnom rozpočte.
Tak ja sa pýtam, vážení, že keď správy, teda tam sú oddelenia, Úrad geodézie a kartografie a katastra rok čo rok vo svojej správe uvádza, že má málo inšpektorov, má málo inšpektorov, ktorí by chodili a kontrolovali, ako je dodržiavaný katastrálny zákon v praxi, a sú tam aj možné sankcie pre určité či už právnické, alebo fyzické osoby, ktoré nedodržiavali tento zákon, a stále hovoria, že dajte, deväť na Slovensko je málo, to je nič. Posilnime tento personál a tento personál si na seba vyrobí a prinesie do štátnej kasy nejaké tie peniaze. No, žiaľ, nie sú vypočutí, tak sa pýtam, jeden rezort akože to preferuje, druhému sa to nejakým spôsobom nemôže nejakým spôsobom dať, že by mali tam tú personálnu otázku vyriešenú aj po takejto nejakej odbornej stránke?
Neviem, aká je tu filozofia, ale nepáči sa mi, hovorím otvorene, pretože keď nebudete kontrolovať, tak viac-menej bude tu znovu a znovu porušovanie zákonov a to je jedno, v ktorej oblasti budeme. Nie sme ešte tak vyspelá krajina, aby dodržiavanie zákonov u nás bolo alfou a omegou, nie sme ešte takto. Naši občania nie sú takto naučení a po ´90. my sme ich nevymenili, to nieže prišiel ´90. rok a ´89. a zrazu sme tu postavili nových občanov Slovenska, ktorí všetko budú v súlade so zákonom, nebudú rozkrádať a budú fungovať, no nie. My máme tých ľudí, ktorí prešli zo socializmu do demokracie, a to heslo, že keď neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu, si priniesli aj do tej demokracie, teraz sa nechcem nikoho dotknúť, nechcem sa nikoho dotknúť, hovorím, pán kolega Bublavý, nechcem sa nikoho dotknúť. Ale áno, je to tak, pretože aj u súkromných firiem sa kradne, pretože tí zamestnanci mnohí majú vyhadzov a poznám kopu kolegov, ktorí takto svojich pracovníkov nejakým spôsobom pristihli, pretože oni toto zdedili, žiaľ, to nás naučil socializmus. Áno, štát, to je ten veľký mech peňazí, z ktorého sa dá brať.
A na to by som chcel upozorniť, že neni to tak, vážení občania, lebo ten mech peňazí sa plní z vašich daní, a čo sú voľby, raz za štyri roky pošlete do parlamentu 150 najlepších gazdov, aby gazdovali s vašimi peniazmi, to sú voľby, a to je jedno, či tu budeme v parlamente, VÚC-ke, komunále. To znamená, s tými peniazmi by sa malo gazdovať tak, aby neboli rozkrádané, ale aby sa kumulovali aj pre ďalšie generácie. Takže apelujem, aby sme aj kontrolnú činnosť na rôznych úsekoch a v rôznych odvetviach našich, by som povedal, že skvalitnili a keď raz to má v náplni práce, tak nech si to páni kontrolóri aj tú náplň práce urobia, lebo za to berú plat.
A vrátim sa ešte k jednej myšlienke, tvrdím, že z cestovného ruchu, ktorý by sme tu mohli a mali a museli rozvíjať, ja hovorím, to je najčistejší príjem. To je najčistejší príjem, pretože tú krajinu len treba udržiavať, už ju tu máme. Nepotrebuješ postaviť múzeum, nepotrebuješ postaviť nejaký mrakodrap, aby si tam vodil tých ľudí, už tú krajinu máme, vážení občania, to si uvedomme, len ju udržiavať tak, aby bola zaujímavá, a tvrdím, že slovenská krajina je zaujímavá, len my si ju v mnohých prípadoch tak degradujeme aj tými možnože skládkami, aj tými možnože nejakými, by som povedal, anomáliami, čo sa týka správania sa k nášmu životnému prostrediu, že mnohých ľudí, ktorí by sem chceli prísť možnože aj na dlhšie, odpudíme tak, že povedia, stačilo, stačilo, viacej na Slovensko neprídem.
Tak sa pýtam, keď takýmto spôsobom chceme robiť nejaký príjem do našej štátnej kasy v oblasti cestovného ruchu, tak to asi sme na celkom inej koľaji. A keď som si pozrel, koľko ide na cestovný ruch a propagáciu Slovenska, vyzerá, že je plánovaných v roku 2015 okolo 11 mil. eur. Budem veľmi rád, keď z týchto peňazí sa dostane, nechcem povedať, že vagóny, ale dobre, povedzme vagóny propagačných materiálov na naše veľvyslanectvá, konzuláty. Pretože mal som tú česť byť na jednom konzuláte na ázijskom kontinente a keď som videl, že tam majú päť našich propagačných knižočiek o Slovensku, tak som sa hanbil. Som sa hanbil, pretože tvrdím, tam má byť vagón, lebo tam je tá miliarda. S rozpočtom to má to, že tam by sme mali dostať tých našich turistov, ktorí k nám budú chodiť, pretože o Slovensku budú vedieť, mnohí si nás ešte stále mýlia so Slovinskom a nevedia, kde sme. Takže bol by som veľmi rád, keby ten propagačný materiál, ktorý ide na rozvoj cestovného ruchu, z tých 11 mil. eur sa dostalo aj na tie konzuláty a našim veľvyslancom, ktorých máme po svete, lebo tí sú tí styční dôstojníci, ktorí musia takýmto spôsobom nás reprezentovať a doslova že naháňať ľudí, aby prišli tu sa k nám rekreovať a obdivovať našu krásu, ktorú tu máme.
A poďme ďalej, pýtam sa, prečo nerozvíjame oblasť, v ktorej sme svetoví, prečo nerozvíjame? Každý rozvíja oblasť, v ktorej je svetový, a nie v tej oblasti, že dneska postavím, zajtra som milionár, nie, v tej, v ktorej môžem už za 30 rokov mať ten zisk aj som svetový v nej. Tak poďme ju rozvíjať a viete, aká je to oblasť? (Reakcia z pléna.) Neviete, pán Přidal, môžem povedať (reakcia z pléna), a aj poviem, nebojte sa, poviem, kúpeľníctvo, kúpeľníctvo. Viete, koľko bolo za Márie Terézie u nás kúpeľov? Viete, vážení? 125. Koľko ich je dnes? 25. Pýtam sa, kde zmizla stovka? Myslíte si, že tí ľudia pred 150. rokmi boli mimo? Ja tvrdím, že nie. Myslíte si, že nebude treba to zdravie naďalej v ľudskej populácii, teda o to zdravie sa starať aj cez kúpele? Myslíte, že nie? Ja by som navrhoval, aby to bol štátny priemysel, že by sme sa stali v tomto doménou. Keď môže byť Fínsko krajinou tisícich jazier a chodíme tam sa pozerať na ich jazerá, tak nech je Slovensko krajinou stoviek kúpeľov, a to nemusia byť kúpele, ktoré budú mať tisíce rekreantov, resp. tých, čo sa budú liečiť, to sú aj tie miestne, ktoré sme porušili, zlikvidovali a momentálne iďte sa tam pozrieť, aj u nás v okolí Prešova ich máme, a ja sa hanbím, kde sme dospeli. Takže, pán Přidal, to je tá svetovosť, v ktorej sme (reakcia z pléna), tak vidíte, jasne, však všetko vieme.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, a to je jedno, či to bude modrá, biela, fialová, aby sme v tom, v čom sme svetoví, rozvíjali a ukázali svetu, že aj Slovák má čo dať do svetového portfólia. Takže to je ďalší príjem možnože, možný zdroj príjmov aj do budúcna, aby sme takýmto spôsobom mohli etablovať Slovensko aj po ekonomickej stránke.
Samozrejme, to, že veda, výskum je podhodnotená a že kolegovia výskumníci boli štrajkovať, je fakt, takže ja sa tiež prihováram za nich. Nie som žiadny vedec, ale myslím si, že pokiaľ zabudneme na vedu a na výskum, tak potenciál našich mladých ľudí, ktorí chcú sa niečomu venovať, proste zakape a budeme na chvoste chvosta.
Dovoľte, aby som prečítal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávame spolu s kolegami Mikulášom Hubom, Jánom Mičovským a Igorom Hraškom, ktorý sa týka návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorý máte pod tlačou 1170. Dovoľte mi ho predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, tlač 1170.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975".
V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "123 792 440" sa nahrádza sumou "141 792 440".
2. V prílohe č. 4 v časti 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975", suma výdavkov na program 06M – Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975" a suma prvku 700 – Kapitálové výdavky "3 331 992" sa nahrádza sumou "331 992".
V prílohe č. 4 v časti 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676", suma výdavkov na program 075 – Starostlivosť o životné prostredie "624 208 463" sa nahrádza sumou "642 208 463" a suma výdavkov na podprogram 07505 – Ochrana prírody a krajiny "5 303 227" sa nahrádza sumou "8 303 227".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a to aj s prihliadnutím na znenie spoločnej správy o sumu 3 mil. eur. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené medzi kapitálové výdavky určené na pokrytie investičnej akcie.
Myslím si, že tak poddimenzovaný rozpočet ministerstva životného prostredia by si zaslúžil tie 3 milióny, o ktorých tu hovoríme, aby bolo presunuté tak, ako som to prečítal v tomto pozmeňujúcom návrhu, a tento pozmeňujúci návrh odovzdám pánu spravodajcovi a ešte to rozmnožíme, aby to bolo každému rozdané.
Takže na záver by som zhodnotil predložený návrh rozpočtu, že je, ako povedal pán minister, do dvoch rokov akože vyrovnaný. Chcem veriť, že tieto sľuby, ktoré sú dané, ukáže až reálny život, či budú naplnené v takej miere, ako si predkladatelia, ako sa nádejajú. A pokiaľ takto bude, tak myslím si, že neni problém, ale nakoľko rezorty, ktorým som sa venoval, sú tak hlboko poddimenzované, za tento návrh rozpočtu nebudem môcť hlasovať, pretože išiel by som sám proti sebe. A vážne sa chcem ešte raz opýtať pána ministra, ako si predstavujeme financovanie tohto štátu, keď európske fondy tu nebudú, pretože roky zbehnú, ani nevidíme ako, a my nebudeme vedieť, na čom sme a na čom máme stavať. A ukončím svoju reč tak, ako to ukončujem stabilne, odkazom našich predkov, ktorí hovoria zo životnej múdrosti, ktorú za tie stáročia tu na Slovensku zažili: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 3.12.2014 14:56 - 15:30 hod.
Martin FeckoBol som naučený sa prikrývať perinou, na ktorú mám, a skákať do výšky, na ktorú mám. Takže keď si pozriem, akým spôsobom sa vyvíjal náš schodok alebo prebytok nášho rozpočtu za posledných nejakých štyri-päť rokov, tak mám stále mrazenie v chrbte, a je jedno, či to bola modrá, červená alebo neviem aká vláda, pretože keď sme v roku 2008 mali schodok okolo 800 mil. eur, dobre, prišla kríza, beriem, tak momentálne sa to vyšplhalo v minulom roku na 3,5 mld., tento rok, ktorý navrhujeme, 2015. vyzerá, že plánujeme schodok 2,4 mld. eur. Je to veľké číslo, ale vyzerá, že konsolidácia verejných financií je tu nejakým spôsobom nastavená a podľa napísaných zámerov by sme v roku 2017 mohli mať aj možnože vyrovnaný rozpočet, ktorý by bolo super, keby sme ten schodok mali nulový. Držím palce, ale bude asi čo robiť.
Chcem sa venovať dvom rezortom, ktoré z môjho pohľadu sa zdajú, že sú stále na chvoste chvosta, a síce rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rezort životného prostredia. Asi pánu ministrovi dobre padne, keď zistí, že nejakých 85 percent z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa vykryje z eurofondov a pri rezorte životného prostredia to je až nejakých 97 - 98 percent, tak samozrejme, že tie financie, ktoré musí zohnať z nášho rozpočtu z vlastného financovania, je teda minimálny. Ale tak je to nastavené. A tu by som chcel sa opýtať, keď eurofondy padnú, na čom budú tieto rezorty stáť? To je otázka aj normálne obyčajných, bežných ľudí, ktorí sa pýtajú, čo ďalej, čo sme z tých eurofondov, ktoré boli aj v tých rezortoch dané, akú sme bázu tých podnikov, resp. tých aktivít, ktoré by nám akumulovali do budúcna kapitál, akú sme vytvorili?
No v mnohých prípadoch neviem dať odpoveď, či už v rezorte jednom, alebo v rezorte druhom, a bojím sa, že po tomto bude veľký prepad a možnože aj hanba, nie že možno, stopercentná hanba, keď zistíme, že nemáme na čom stavať. V závere potom možno dám aj nejaké podnety, možnože aj budú, ako k nejakým tým financiám prísť z môjho hľadiska ako neekonóma, ale myslím, že normálneho zmýšľajúceho človeka.
V rezorte pôdohospodárstva vyzerá, že rok čo rok, od roku 2010 mám tu nejaké tie údaje, stále nám tie rozdiely medzi príjmami a výdavkami sa hýbu v stovkách miliónoch eur. Je to tiež veľmi na pováženie, v roku 2010 bolo mínus 380 mil., v roku 2011 – 344 mil., v roku 2012 – 330 mil., v roku 2013 – 266 mil. a aj teraz sa počíta s veľkým schodkom, ktorý predstavuje tiež sumu niekoľkých sto miliónov eur. Zdá sa, že takýto trend je tu ako keby už bežný a zažívaný. No ja hovorím, keby takto gazdovali všetky rodiny, tak neviem, kde by sme ďalej sa dostali, a raz tomu musíme dať koniec, pán minister, musíme dať tomu koniec a ja budem veľmi rád, keď ten čas sa bude toho konca krátiť, žeby sme to čím viacej a... (reakcia ministra), áno, to ste povedali teraz vy, ja vás beriem za slovo. Predpokladám, že ešte pánboh nám dá roky života, že si to potom budeme v tom 2017. môcť povedať, že áno, tak sme to splnili alebo nesplnili a mohli sme urobiť viacej, aby ten 2017. bol taký, že je to nula nula. Potom si poviem áno, a poďme ďalej.
V rezorte pôdohospodárstva, tam budem sa venovať iba dvom oblastiam, a síce rezortu pozemkového práva, to znamená pozemkových úprav. Veľké haló bolo, koľko príde z eurofondov, hovorilo sa o 80 mil. eur, že tam môže byť, potom 40 mil. eur. Teraz keď si pozerám, že akým spôsobom je to rozpočtované, koľko tam by sme chceli do toho vraziť a v týchto rozpočtoch sú aj eurofondy, to znamená, nehovorím iba o našom nejakom spolufinancovaní, ale tie eurofondy, dostávam sa na čísla 2,1 mil., dostávam sa na čísla 1,5 mil. a 1,6 milióna. Áno, dneska sme schválili na našom výbore dislokáciu finančného výsledku Slovenského pozemkového fondu, kde ďalšie 2 mil. eur boli dislokované na pozemkové úpravy a pôjdu do vlády. Dobre, ďalšie 2 mil., ale pýtam sa, je to dostatok? Aj v našom výbore bolo konštatované v súvislosti s iným, by som povedal, konfliktom týkajúcim sa poľovných revírov, kde znovu narážame na tú citlivú otázku vlastnícke práva k pozemkom a iným nehnuteľnostiam, že viac-menej pokiaľ neurobíme poriadok s tým gruntom, tak bude veľký problém. S tými pozemkami, keď neurobíme poriadok, a myslím si, že tie pozemkové úpravy, ten poriadok majú za cieľ ten zákon urobiť.
Západné krajiny nemali to naše uhorské právo, že sme si to delili na meter štvorcový, tí dedičia, západné krajiny mali vo väčších blokoch, a my vlastne teraz ich musíme dobehnúť. A my potom si môžeme hovoriť o nejakom investičnom rozvoji stavania diaľnic, priemyselných parkov a neviem, všetkého možného, nič nebude. Lebo prvé, na čo naďabíte, neni možné majetkoprávne vysporiadanie, lebo nepoznáme vlastníkov. Takže ja by som bol veľmi rád, keby aj rezort financií bral túto, možnože to beriete, ale zatiaľ v tomto rozpočte to nevidím, že by takto sme nejako plánovali. Lebo tých území, ktoré máme rozpracované, je zhruba jedna sedmina. Máme okolo 400 z 3,5-tisíca katastrálnych území. Tak ja by som bol veľmi rád, keby sa urobilo zadosť, aby sme tu zase nejakých 10 rokov nehovorili, že zase sme sa pohli iba o nejaký pol krôčik dopredu a stále máme problémy s tými vlastníkmi, ktorí nie sú zistení alebo sú neidentifikovaní, zastupuje ich Slovenský pozemkový fond, potom je tam depozit, potom to musíme skladať na samostatné účty, potom sa to vypláca, nevypláca a všetko možné okolo toho, len nie nájsť vlastníka a urobiť s tým poriadok. Takže bol by som veľmi rád, keby ste aj na to nejakým spôsobom v ďalších rozpočtoch dozreli a pokiaľ bude nejaký apel na navýšenie prostriedkov a bude možný, aby sme na tie pozemkové úpravy, resp. na registre, obnovené evidencie práv, to zase má teraz správa katastra, úrad geodézie, kartografie na starosti, aby aj tam sme našli tie financie.
Ako som rozprával s pani riaditeľkou Úradu geodézie, kartografie a katastra, stále, keď bolo potrebné, oni sú v takej stále, v takej bdelej kóme, by som povedal, že nie sú tam, nevyskakujú tiež a stále, keď bolo potrebné, dostali pomocnú ruku z ministerstva. Tak dúfam, že takúto nejakú, by som povedal, že líniu si udržíte aj naďalej, pretože oni sú tí prví, ktorí by mali urobiť poriadok s týmito pozemkami. Takže aj s tými registrami, ukončiť ich a, pán minister, môžem vám povedať, že to bude historická chvíľa, keď posledný register bude zapísaný do katastra nehnuteľností, pretože za éru existencie Slováka na slovenskej zemi sme jednou metodikou nemali vlastnícke právo spracované nikdy. To znamená, to by som chcel docieliť vo volebných obdobiach, ktoré sú ešte pred nami, aspoň dúfam, lebo parlament, dúfam, že bude fungovať ďalej v tejto republike, aby sme takto mali a mohli si povedať, áno, vidíte, my sme to urobili a máme jednou metodikou register urobený a všetky pozemky vieme nájsť vlastníka, alebo toho neznámeho, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond. Tak to je k tomuto nášmu rezortu pôdohospodárstva v oblasti pozemkovej agendy.
Druhá oblasť je ministerstvo životného prostredia, no a tu vidím ten veľký sek, ktorý, zdá sa mi, ako keby sme ten rezort k nejakému zániku odsudzovali, tak ako to už bolo pred niekoľkými rokmi, kde prakticky rezort prestal existovať a znovu sme ho kreovali. A znovu, keď si pozriem na tie rozpočty, ktoré rezort životného prostredia a ministerstvo malo k dispozícii v roku 2010, tak viac-menej štátny rozpočet sa tam pohyboval, to znamená, mimo tých prostriedkov EÚ bolo iba niekoľko stoviek tisíc eur, nič viacej, nič menej. Od 350 do nejakých 240-tisíc v roku 2013. To znamená, znovu tam je možnože 98 percent európskych fondov a tam tiež bude asi potom veľké bolenie hlavy, ako ich nahradiť, tie fondy. Rozdiely v príjmoch a výdavkoch v tomto rezorte životného prostredia v roku 2010 do roku 2013 bolo 93 mil., 160 mil., 98 mil., 140 mil., aj teraz je takáto nejaká výška, to znamená, je tam tiež riadny prepad a najväčší prepad tam vidím v tých štátnych príspevkových organizáciách, ktoré spadajú pod tento rezort.
A som veľmi rád, že minister životného prostredie, a bolo to už spomínané aj kolegom Hubom, v svojom rozpočte vyhodnotil reálne, čo spôsobí takéto poníženie rozpočtu tohto jeho rezortu. Musím povedať, že kvitujem túto jeho, by som povedal, že realitu, ktorú sa nebál dať aj do svojej správy, kde na záver, budem ho citovať: "V rámci rozpočtu nie sú vôbec zabezpečené výdavky na protipovodňové opatrenia a udržiavanie splavnosti vodných ciest, neregulované platby. Plnenie povinností štátu uhrádzať neregulované platby prispieva k zhoršovaniu ekonomickej situácie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., a k neplneniu povinností podniku nielen na úseku protipovodňovej ochrany, ale aj v oblasti správy vodných tokov ako celku."
Správa vodných tokov ako celku je stále tiež u nás, by som povedal, na dennodennom poriadku. Ja som ako aj ornitológ a chodím po tom teréne po tej slovenskej zemi a môžem vám povedať, že mnoho záplav, ktoré nám potom spôsobujú neskutočné problémy pri odstraňovaní týchto, by som povedal, že dôsledok týchto záplav, viac-menej by nemuseli byť, keby boli vodné toky vyčistené. Keby neboli a boli udržiavané tak, ako by mali byť, a na to je ten Slovenský vodohospodársky podnik, resp. možnože aj ten Melioračný podnik, štátny podnik, ktorý proste funguje, aglomerácie, kde mali toto riešiť. Žiaľ, ani im sa nedostávajú financie v takom objeme, ako by bolo potrebné, a to je iba tá základná údržba, už nehovorím o rozvoji, takže tam by som bol tiež veľmi rád, keby sme predchádzali preventívou aj takýmito cestami, že budeme tie vodné toky čistiť, to, čo majú v náplni práce, aby sme našli na to financie a potom nebudeme musieť sanovať podstatne väčšiu finančnú čiastku po následkoch, ktoré po tejto povodni musíme odstraňovať.
Ďalej musím citovať pána ministra, že upozorňuje, vzhľadom na nízky limit výdavkov kapitoly bude problémom zabezpečiť základné prevádzkové výdavky ministerstva jednotlivých organizácií. A tu má priloženú tabuľku, hovorím o roku 2015, ale je to plánované aj v roku 2016 a ´17, kde konštatuje, aké sú v jednotlivých tých organizáciách problémy a s čím hlavne. Všade skoro, každý druhý riadok, je tam presne vymodifikované, napríklad Hydrometeorologický ústav monitoring kvality ovzdušia mínus 742-tisíc eur nedostatok bude. Meteorologické stanice mínus 712-tisíc eur, máme tu monitoring rádioaktivity životného prostredia, 52-tisíc eur budú v strate, nebudú môcť vykonávať úlohy, ktoré im vyplývajú z ich náplne práce. Máme tam sledovanie ovzdušia, 132-tisíc eur nebudú môcť vykryť práce v takomto objeme, aby splnili to, čo majú zo zákona. Agentúra životného prostredia tam je, dokonca mzdy, odvody zamestnancov, za to idú už do likvidačného procesu, tam chýba nám 276-tisíc eur. Vyzerá, že to isté je aj v banskom múzeu, dokonca nebudú mať ani na elektriku a na plyn, kde im bude chýbať 100-tisíc eur.
Ja viem, to sú čísla, ktoré veľmi zle sa čítajú a viac-menej nevidím, akú perspektívu tí zamestnanci majú vidieť a ako sa to potom bude sanovať, keď už zistíme, že tam nebudeme mať nič. Štátna ochrana prírody je tak isto v tom, je tam aj výskumný ústav vodného hospodárstva, ZOO Bojnice, je tam aj inšpekcia, Slovenská inšpekcia životného prostredia aj geologický ústav. Všetci títo, dokonca aj ústredný orgán, budú mať veľké problémy v rezorte životného prostredia, aby vôbec mohli existovať, nieto že by si nejak zveľaďovali svoj, by som povedal, fond, ktorý tam spravujú, alebo budú mať so základnými prevádzkovými nákladmi problém, aby vôbec tu nejakým spôsobom udržali.
Takže, pán minister, možnože by dobré bolo postaviť sa čelom k tomu a povedať, akým spôsobom sa to môže alebo bude, alebo máte snahu, alebo budete mať snahu to riešiť, lebo chcem veriť, že minister životného prostredia si svoju úlohu zastane a v prípade, že bude havarijný stav na týchto inštitúciách, tak bude asi žiadať nejak tie financie, aby z nejakého toho, nechcem povedať, že z bočného šuflíka, ale proste z iných rezerv, aby nejakým spôsobom boli uvoľnené. Chcem veriť, že nedáte padnúť rezortu životného prostredia, lebo potom padne vlastne, ja hovorím, celá nejaká filozofia, že čo tu vlastne máme rozvíjať, keď nie životné prostredie. A aby sme nehovorili iba od veci, tak ja by som si dovolil také námety, možnože niektoré budú pochopené, niektoré nie, ako k nejakým tým zdrojom prísť.
Jedným z nich vidím aj tento a myslím si, že je to aj podkuté rôznymi či už štúdiami, bakalárskymi prácami, výskumnými úlohami a inými prieskumami, ktoré hovoria, že je to realizovateľné aj u nás v Slovenskej republike, pretože nevymýšľame teplú vodu. Je to proste už vo svete a by dobré bolo sa k tomu nejakým spôsobom primäť, aby sme na naše podmienky slovenskej pospolitosti a slovenskej krajiny tieto modifikovali, na naše podmienky. A mám na mysli konkrétne spravovanie národných parkov.
Momentálne národné parky pýtajú, štát, daj, aby som mohol to prevádzkovať, a keď si pozrieme v okolitých štátoch, tak nemusí to takto byť. Kolega zo zoologickej brandže, ako sa hovorí, doc. Janiga má prehodnotené národné parky na spôsob talianskeho národného parku Ambruzo, kde už na to prišli pred niekoľkými, myslím, aj desiatkami rokov, kde sa snažia byť maximálne sebestační a nenapojení na rozpočet štátu, a takéto prepočty, ktoré oni urobili a realizujú sa aj v iných krajinách Európskej únie, mali by sme sa nad tým zamyslieť a aj u nás nejakým spôsobom to možnože zaviesť.
Čo viem, je to už urobené, takýto prepočet, je tam nejakým spôsobom, v hrubom ryse poviem, je tam selektívny spôsob čerpania alebo prijímania financií, z čoho vlastne budú fungovať. Je tam jedno samofinancovanie, jedna viac-menej vlastná nejaká produkcia a ďalšie štát. To znamená nejaké také trojcestné alebo trojmožné financovanie a sú už jednotlivé národné parky rozpracované, aj aký prínos by to malo pre štátnu kasu, resp. čo by sa z toho dalo pre regionálny rozvoj z týchto financií použiť.
Pokiaľ bude o to záujem, je to k dispozícii, pán docent tu dokonca bol a tlmočil to aj v našej rokovacej sále Národnej rady, pardon, v kinosále Národnej rady, do rokovacej sály sa nemohol dostať, takže bolo to na seminári asi pred dvoma-tromi rokmi už, takže myslím si, že môže hocikedy to prísť znovu tlmočiť. Ide iba o to, ako sa stále hovorí, aby bola politická vôľa, ktorá niekedy, žiaľ, a nieže niekedy, myslím, že vo väčšine prípadov tu nie je, a teraz nebudem hovoriť, neberte ma, kolegovia, akože nejak vzťahovačne, či ste modrí, bieli, červení alebo akí, ale všeobecne. Už vyjdime z tej ulity a hovorme, že ako problémy riešiť, nie dôvody, ako to neriešiť, aby sme si nekládli zbytočne pod nohy nejaké tie polená.
Takže to je jeden návod, že ako by sa možnože dala tá finančná špirála a dotácia pre národné parky možno obmedziť a mohli by sa tieto financie použiť na ďalšie veci.
Ďalej, máme tu rezorty, kde keď sa predkladá nejaký návrh z tohto rezortu, a to som si všimol, že neni to možnože u nás na rezorte pôdohospodárstva ani životného prostredia, napr. možnože v hospodárstve, možnože niekde v zdravotníctve alebo inde, kde jeden zo zdrojov príjmov, ktorý je niekedy aj dosť zaujímavý, sa ukazuje ako zdroj pokút, zdroj pokút, ktoré vyberú príslušníci daného rezortu, nechcem hovoriť o ministerstve vnútra, to je ďalšia partia, ale je to tak proste, zdroj pokút a s tým sa počíta v štátnom rozpočte.
Tak ja sa pýtam, vážení, že keď správy, teda tam sú oddelenia, Úrad geodézie a kartografie a katastra rok čo rok vo svojej správe uvádza, že má málo inšpektorov, má málo inšpektorov, ktorí by chodili a kontrolovali, ako je dodržiavaný katastrálny zákon v praxi, a sú tam aj možné sankcie pre určité či už právnické, alebo fyzické osoby, ktoré nedodržiavali tento zákon, a stále hovoria, že dajte, deväť na Slovensko je málo, to je nič. Posilnime tento personál a tento personál si na seba vyrobí a prinesie do štátnej kasy nejaké tie peniaze. No, žiaľ, nie sú vypočutí, tak sa pýtam, jeden rezort akože to preferuje, druhému sa to nejakým spôsobom nemôže nejakým spôsobom dať, že by mali tam tú personálnu otázku vyriešenú aj po takejto nejakej odbornej stránke?
Neviem, aká je tu filozofia, ale nepáči sa mi, hovorím otvorene, pretože keď nebudete kontrolovať, tak viac-menej bude tu znovu a znovu porušovanie zákonov a to je jedno, v ktorej oblasti budeme. Nie sme ešte tak vyspelá krajina, aby dodržiavanie zákonov u nás bolo alfou a omegou, nie sme ešte takto. Naši občania nie sú takto naučení a po ´90. my sme ich nevymenili, to nieže prišiel ´90. rok a ´89. a zrazu sme tu postavili nových občanov Slovenska, ktorí všetko budú v súlade so zákonom, nebudú rozkrádať a budú fungovať, no nie. My máme tých ľudí, ktorí prešli zo socializmu do demokracie, a to heslo, že keď neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu, si priniesli aj do tej demokracie, teraz sa nechcem nikoho dotknúť, nechcem sa nikoho dotknúť, hovorím, pán kolega Bublavý, nechcem sa nikoho dotknúť. Ale áno, je to tak, pretože aj u súkromných firiem sa kradne, pretože tí zamestnanci mnohí majú vyhadzov a poznám kopu kolegov, ktorí takto svojich pracovníkov nejakým spôsobom pristihli, pretože oni toto zdedili, žiaľ, to nás naučil socializmus. Áno, štát, to je ten veľký mech peňazí, z ktorého sa dá brať.
A na to by som chcel upozorniť, že neni to tak, vážení občania, lebo ten mech peňazí sa plní z vašich daní, a čo sú voľby, raz za štyri roky pošlete do parlamentu 150 najlepších gazdov, aby gazdovali s vašimi peniazmi, to sú voľby, a to je jedno, či tu budeme v parlamente, VÚC-ke, komunále. To znamená, s tými peniazmi by sa malo gazdovať tak, aby neboli rozkrádané, ale aby sa kumulovali aj pre ďalšie generácie. Takže apelujem, aby sme aj kontrolnú činnosť na rôznych úsekoch a v rôznych odvetviach našich, by som povedal, že skvalitnili a keď raz to má v náplni práce, tak nech si to páni kontrolóri aj tú náplň práce urobia, lebo za to berú plat.
A vrátim sa ešte k jednej myšlienke, tvrdím, že z cestovného ruchu, ktorý by sme tu mohli a mali a museli rozvíjať, ja hovorím, to je najčistejší príjem. To je najčistejší príjem, pretože tú krajinu len treba udržiavať, už ju tu máme. Nepotrebuješ postaviť múzeum, nepotrebuješ postaviť nejaký mrakodrap, aby si tam vodil tých ľudí, už tú krajinu máme, vážení občania, to si uvedomme, len ju udržiavať tak, aby bola zaujímavá, a tvrdím, že slovenská krajina je zaujímavá, len my si ju v mnohých prípadoch tak degradujeme aj tými možnože skládkami, aj tými možnože nejakými, by som povedal, anomáliami, čo sa týka správania sa k nášmu životnému prostrediu, že mnohých ľudí, ktorí by sem chceli prísť možnože aj na dlhšie, odpudíme tak, že povedia, stačilo, stačilo, viacej na Slovensko neprídem.
Tak sa pýtam, keď takýmto spôsobom chceme robiť nejaký príjem do našej štátnej kasy v oblasti cestovného ruchu, tak to asi sme na celkom inej koľaji. A keď som si pozrel, koľko ide na cestovný ruch a propagáciu Slovenska, vyzerá, že je plánovaných v roku 2015 okolo 11 mil. eur. Budem veľmi rád, keď z týchto peňazí sa dostane, nechcem povedať, že vagóny, ale dobre, povedzme vagóny propagačných materiálov na naše veľvyslanectvá, konzuláty. Pretože mal som tú česť byť na jednom konzuláte na ázijskom kontinente a keď som videl, že tam majú päť našich propagačných knižočiek o Slovensku, tak som sa hanbil. Som sa hanbil, pretože tvrdím, tam má byť vagón, lebo tam je tá miliarda. S rozpočtom to má to, že tam by sme mali dostať tých našich turistov, ktorí k nám budú chodiť, pretože o Slovensku budú vedieť, mnohí si nás ešte stále mýlia so Slovinskom a nevedia, kde sme. Takže bol by som veľmi rád, keby ten propagačný materiál, ktorý ide na rozvoj cestovného ruchu, z tých 11 mil. eur sa dostalo aj na tie konzuláty a našim veľvyslancom, ktorých máme po svete, lebo tí sú tí styční dôstojníci, ktorí musia takýmto spôsobom nás reprezentovať a doslova že naháňať ľudí, aby prišli tu sa k nám rekreovať a obdivovať našu krásu, ktorú tu máme.
A poďme ďalej, pýtam sa, prečo nerozvíjame oblasť, v ktorej sme svetoví, prečo nerozvíjame? Každý rozvíja oblasť, v ktorej je svetový, a nie v tej oblasti, že dneska postavím, zajtra som milionár, nie, v tej, v ktorej môžem už za 30 rokov mať ten zisk aj som svetový v nej. Tak poďme ju rozvíjať a viete, aká je to oblasť? (Reakcia z pléna.) Neviete, pán Přidal, môžem povedať (reakcia z pléna), a aj poviem, nebojte sa, poviem, kúpeľníctvo, kúpeľníctvo. Viete, koľko bolo za Márie Terézie u nás kúpeľov? Viete, vážení? 125. Koľko ich je dnes? 25. Pýtam sa, kde zmizla stovka? Myslíte si, že tí ľudia pred 150. rokmi boli mimo? Ja tvrdím, že nie. Myslíte si, že nebude treba to zdravie naďalej v ľudskej populácii, teda o to zdravie sa starať aj cez kúpele? Myslíte, že nie? Ja by som navrhoval, aby to bol štátny priemysel, že by sme sa stali v tomto doménou. Keď môže byť Fínsko krajinou tisícich jazier a chodíme tam sa pozerať na ich jazerá, tak nech je Slovensko krajinou stoviek kúpeľov, a to nemusia byť kúpele, ktoré budú mať tisíce rekreantov, resp. tých, čo sa budú liečiť, to sú aj tie miestne, ktoré sme porušili, zlikvidovali a momentálne iďte sa tam pozrieť, aj u nás v okolí Prešova ich máme, a ja sa hanbím, kde sme dospeli. Takže, pán Přidal, to je tá svetovosť, v ktorej sme (reakcia z pléna), tak vidíte, jasne, však všetko vieme.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, a to je jedno, či to bude modrá, biela, fialová, aby sme v tom, v čom sme svetoví, rozvíjali a ukázali svetu, že aj Slovák má čo dať do svetového portfólia. Takže to je ďalší príjem možnože, možný zdroj príjmov aj do budúcna, aby sme takýmto spôsobom mohli etablovať Slovensko aj po ekonomickej stránke.
Samozrejme, to, že veda, výskum je podhodnotená a že kolegovia výskumníci boli štrajkovať, je fakt, takže ja sa tiež prihováram za nich. Nie som žiadny vedec, ale myslím si, že pokiaľ zabudneme na vedu a na výskum, tak potenciál našich mladých ľudí, ktorí chcú sa niečomu venovať, proste zakape a budeme na chvoste chvosta.
Dovoľte, aby som prečítal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý dávame spolu s kolegami Mikulášom Hubom, Jánom Mičovským a Igorom Hraškom, ktorý sa týka návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorý máte pod tlačou 1170. Dovoľte mi ho predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Mikuláša Hubu, Jána Mičovského a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, tlač 1170.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2015 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975".
V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ "123 792 440" sa nahrádza sumou "141 792 440".
2. V prílohe č. 4 v časti 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "26 557 975" nahrádza sumou "23 557 975", suma výdavkov na program 06M – Zákonodarná a kontrolná činnosť parlamentu "26 557 975" sa nahrádza sumou "23 557 975" a suma prvku 700 – Kapitálové výdavky "3 331 992" sa nahrádza sumou "331 992".
V prílohe č. 4 v časti 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "662 344 676" nahrádza sumou "680 344 676", suma výdavkov na program 075 – Starostlivosť o životné prostredie "624 208 463" sa nahrádza sumou "642 208 463" a suma výdavkov na podprogram 07505 – Ochrana prírody a krajiny "5 303 227" sa nahrádza sumou "8 303 227".
Odôvodnenie: Navrhuje sa zvýšenie výdavkov v kapitole č. 18 – Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a to aj s prihliadnutím na znenie spoločnej správy o sumu 3 mil. eur. Tieto prostriedky sa odoberú z kapitoly č. 1 – Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zaradené medzi kapitálové výdavky určené na pokrytie investičnej akcie.
Myslím si, že tak poddimenzovaný rozpočet ministerstva životného prostredia by si zaslúžil tie 3 milióny, o ktorých tu hovoríme, aby bolo presunuté tak, ako som to prečítal v tomto pozmeňujúcom návrhu, a tento pozmeňujúci návrh odovzdám pánu spravodajcovi a ešte to rozmnožíme, aby to bolo každému rozdané.
Takže na záver by som zhodnotil predložený návrh rozpočtu, že je, ako povedal pán minister, do dvoch rokov akože vyrovnaný. Chcem veriť, že tieto sľuby, ktoré sú dané, ukáže až reálny život, či budú naplnené v takej miere, ako si predkladatelia, ako sa nádejajú. A pokiaľ takto bude, tak myslím si, že neni problém, ale nakoľko rezorty, ktorým som sa venoval, sú tak hlboko poddimenzované, za tento návrh rozpočtu nebudem môcť hlasovať, pretože išiel by som sám proti sebe. A vážne sa chcem ešte raz opýtať pána ministra, ako si predstavujeme financovanie tohto štátu, keď európske fondy tu nebudú, pretože roky zbehnú, ani nevidíme ako, a my nebudeme vedieť, na čom sme a na čom máme stavať. A ukončím svoju reč tak, ako to ukončujem stabilne, odkazom našich predkov, ktorí hovoria zo životnej múdrosti, ktorú za tie stáročia tu na Slovensku zažili: Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.12.2014 12:54 - 13:03 hod.
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2014 10:01 - 10:02 hod.
Martin FeckoSpomeniem napríklad aj centrá voľného času, ktoré pán minister, ešte pán Čaplovič sľúbil, že áno prehodnotíme, hej. Keď som sa pýtal, tak bolo to také, no, že áno, niečo prehodnocujeme, niečo nie. Takže myslím si, že 100-percentne každý zákon by mal byť taký, aby bol odpočítateľný, čo sa urobilo alebo neurobilo, a potom príslušné zmeny robiť. Takže ďakujem pekne za túto pripomienku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2014 9:49 - 9:50 hod.
Martin FeckoHovoril si, že áno, že aby sme nevyvážali, by som povedal, aby sme dorábali možnože aj tú pridanú hodnotu k tým našim prvoproduktom, ktoré tento, takže 100-percentne súhlasiť, aby bola aj tá pridaná hodnota, to znamená, aby nešla pšenica, ale chlieb vonku. To znamená, o tom to je, aby sme tie pracovné príležitosti vytvárali na tých našich mikroregiónoch, kde prakticky tam by som videl ako tú, zníženie tej nezamestnanosti v mikrozamestnaní.
No a dotkol si sa aj poplatku za vodu pri zavlažovaní. Samozrejme, tiež som proti tomu, aby to bolo spoplatnené. A keď si takto pozrieme, vlastne poľnohospodár platí aj daň zo svojho výrobného prostriedku, aj z pôdy, keď na to príde. To znamená, že neviem, či ešte, s tým by sa nedalo ešte aj trošku nejak pouvažovať. Ja viem, že by bol veľký pád v štátnych financiách a vo všetkých samosprávach, že by to bola asi veľká vzbura, ale myslím si, že nikto, alebo nech ukážu, ktorí nejakí tí podnikatelia z výrobného prostriedku platia daň za to, že niečo vyrábajú. Takže možnože nad tým by sme sa mali v budúcnosti zamyslieť.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.11.2014 9:29 - 9:31 hod.
Martin FeckoJa ešte som zabudol sa spýtať, že ako bude riešený, a to by som chcel doplniť, nie mladý do 40 rokov, ale začínajúci. To znamená po 40-tke napríklad, lebo to nejako hodne nachádzam. Takže ešte aj to bude asi treba, sa týmto zaoberať v ďalších nejakých legislatívnych návrhoch alebo v nejakých iných usmerneniach a nariadeniach.
Pán kolega Simon, áno, preto som aj povedal, že budem pozerať, ako to bude aj dosledovanie nejaké do konca, aby bola aj tá bodka. Lebo napísať sa dá všetko, ale realita beží o živote v konkrétnom regióne na konkrétnom hone, na konkrétnom družstve, na konkrétnej farme, takže je tu aspoň snaha niečo deklarovať. A aký bude výsledok, to už môže závisieť aj od nás, ako to budeme možnože aj my nejakým spôsobom spätne kontrolovať, súriť a ako budeme na ministra nejakým spôsobom tlačiť, aby to, čo sľúbili, aj splnili. Takže myslím si, že áno, máš pravdu, niektoré veci sa, jak si spomínal aj ty, čo boli vytopení, udiali tak, ako sa udiali. Ale momentálne iné ako to, že aspoň snaha tu je, tak oceniť sa teda má, že vôbec sa to chce riešiť. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 27.11.2014 9:03 - 9:25 hod.
Martin FeckoPán minister, na začiatok prvú vec, meškáme. Ja hovorím, meškáme minimálne dvadsať rokov s tým, aby sme dali zadosť malým, mladým začínajúcim farmárom, respektíve...
Pán minister, na začiatok prvú vec, meškáme. Ja hovorím, meškáme minimálne dvadsať rokov s tým, aby sme dali zadosť malým, mladým začínajúcim farmárom, respektíve agropodnikateľom na Slovensku. Keď sme v 90. roku, mal som tú česť aj ja byť pri tom, vznikali pozemkové úrady v roku ´91 a začali sme vyčleňovať pôdu, bral som za to, že tá, ten náš agrosektor, čo sa týka družstiev a štátnych majetkov, bude nejak rovnomerne rozdelený medzi aj tých malých, aj tých veľkých. Žiaľ, po tých dvadsiatich piatich rokoch aj vy vo vašich správach konštatujete, že tí veľkí majú a tí malí majú iba nejakých 10 % z výmery poľnohospodárskej pôdy, ktorú obrábajú. Takže beriem, že máme čo doháňať, aby sme aj týchto malých, mladých začínajúcich, aj farmárov rodinných dostali trošku do popredia a dali im tú vážnosť, ktorú majú mať.
Nebudem sa opakovať, čo tu bolo včera povedané kolegom Csicsaiom. Tiež sa stotožňujem s jeho vyjadreniami aj s jeho pozmeňujúcim návrhom, ktorým deklaroval určité skvalitnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, vášho vládneho, k zákonu 330 o pozemkových úpravách. Myslím, že má to svoju logiku, ratio a podporím ho. Verím, že nájde podporu aj v ďalších radoch poslancov.
Včera, ako ste spomínali, bola koncepcia podpory pre malých, mladých a rodinných farmárov schválená na vláde. Je to iba koncepcia. To znamená, že má sa, samozrejme, premietnuť do nasledovných legislatívnych krokoch v príslušných zákonoch. Je to aj tam konštatované. Mal som možnosť si to prečítať, zamyslieť sa nad určitými pasážami, ktoré sú tam dané. Myslím si, že každá vláda, ktorá tu bola, sa snažila nejakým spôsobom deklarovať aj túto formu podpory pre takýto subjekt v argrosektore. Žiaľ, neverím, keby nebol vyhlásený rok v Európskej únii rodinných a mladých farmárov, neviem, či u nás by sa to dostalo, takéhoto materiálu. Takže ďakujem z tejto strany, že ste takto zaujali, hoci koncom roka, takýto postoj k tejto problematike.
Ako je v tomto koncepte konštatované a na začiatku sú zadefinované určité pojmy, ako to máme chápať, je tam zadefinovaný aj v farmách, aj mladý farmár. Je to iba v tej koncepcii. Zatiaľ. Bol by som veľmi rád, keby sa to dostalo do nejakej tej zákonnej úpravy legislatívnej. Ako vieme, zákon o rodinných farmách a firmách už tu bol zo strany poslancov KDH predložený v tomto volebnom období tohto roku. Nebol prijatý. Preto by som bol veľmi rád, keby sa nejakým spôsobom, keď už teda vládna moc tento návrh neakceptovala, aby prišla so svojou víziou, svojou verziou a aby sme sa mohli tiež k nej vyjadriť. Pretože pokiaľ je to iba v koncepcii, neznamená to ešte skoro nič. Ako v nej konštatujete, náš prírodný potenciál je na sebestačnosť nášho národa v potravinách pri počte obyvateľov 6,2 mil. obyvateľov. To znamená, že je náš potenciál pôd, je tu na to, aby sme naše obyvateľstva uživili a nemuseli tu mať dovážené potraviny a produkty. Samozrejme, konštatujete tam, aký bol úpadok tohto poľnohospodárstva, kde boli ďalšie veci, ja by som povedal, podcenené, a momentálne sme na kolenách, náš sektor. Aby bolo jasné, tak máme na jedného obyvateľa 0,44 hektára poľnohospodárskej pôdy a z toho je 0,26 hektárov ornej pôdy. Vo svete je to 0,80 hektárov poľnohospodárskej pôdy a ornej pôdy 0,27. To znamená, že viac-menej ornej pôdy máme zhruba, plus-mínus, ako je to v celosvetovom priemere. U poľnohospodárskej pôdy máme zhruba polovicu výmery. Ako aj vy v tejto správe konštatujete, a musím to uviesť, pretože z toho sa vlastne bude vychádzať v ďalších zákonných a legislatívnych úpravách, od roku 1950 ubudlo 380-tisíc hektárov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a išlo to na investičnú výstavbu, to znamená na iné ako poľnohospodárske využitie, čo samozrejme každému poľnohospodárovi a každému človeku, ktorému trošku bije srdce pre poľnohospodárstvo, musí byť ľúto, že až toľko poľnohospodárskej pôdy odišlo. Ale neplačme nad rozliatym mliekom, musíme hľadieť do budúcnosti a musíme si povedať, čo by sme s tým chceli urobiť. A chcem veriť... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) A chcem veriť, že by táto koncepcia, ktorá myslím, že má tam veľa dobrých myšlienok, mohla uzrieť svetlo sveta aj cez tie legislatívne úpravy.
Chcem sa opýtať, máte v tejto koncepcii spomínaných, že na Slovensku máme 20... Na zdravie, pani spravodajkyňa! Máme 24-tisíc, cez 24-tisíc farmárov. Tam hovoríte, že sú medzi nimi aj títo, čo sú samozásobovatelia, a tí, by som povedal, že drobní. Takže viac-menej chcem sa opýtať, akým spôsobom budú môcť títo ľudia prísť k tejto pôde, pokiaľ nebudú akože farmárčiť, nebudú SHR-kári. Je pravdou, že v nariadení vlády 238/2010 máme určené, že do päť hektárov pôdy trvale trávnych porastov a do dvoch hektárov môže Slovenský pozemkový fond vyčleniť aj na nepoľnohospodárske účely, na nejaké samozásobovanie. Chcel by som teda z vašich úst, pán minister, počuť, akým spôsobom to chceme, lebo tam je iba "môže", že akým spôsobom uvažujete aj tento potenciál ľudí, ktorí možnože by chceli a chcú ísť nejakým spôsobom sa takto samozásobovať, ako si to predstavujete, ako by to mohlo byť riešené, aby sa k tejto pôde mohli dostať. Je jasné, že teraz máme mnoho pôdy aj neobrobenej. Náhradné užívanie sme v roku 2008 zrušili. To znamená, vyčleňovanie pozemkov iných neni možné cez nejakú štátnu správu, pokiaľ nepôjde cez nejaký § 12a zákona 330, ktorý je síce dosť komplikovaný, a mnohých to aj odrádza. Chcel by som teda vedieť, možnože aj koncepciu ministerstva, že ako si predstavuje, ak niekto nechce podnikať a chce tú pôdu dostať iba na samozásobovanie, ako si to predstavujete, že by sa mohol k tejto pôde dostať.
Poďme ďalej. Pýtal som sa aj v prvom čítaní, že z čoho bude hradené toto vyčleňovanie pozemkov, ktoré si popýta mladý začínajúci mikro a malý podnik v agrosektore. Bolo mi tlmočené, vážení občania, tí, ktorí by ste mali o to záujem, že bude to hradené tak, ako je to doteraz, pokiaľ požiadate o vyčlenenie pôdy nejakého agropodnikateľa, 50 % žiadateľ, 50 % ten, ktorý tú pôdu odovzdáva. Takže tento režim bude pokračovať aj pri tomto zákone týkajúcom sa vyčleňovania pozemkov pre mladých farmárov.
V spoločnej správe, ktorá tu bola spravodajkyňou prednesená, sa okrem legislatívnych nejakých výhrad, ktoré malo oddelenie Národnej rady, legislatívne oddelenie a aproximácie práva Národnej rady, ktoré boli zapracované do tejto spoločnej správy, je tam aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol prijatý na výbore, v ktorom sa hovorí, že Slovenský pozemkový fond doterajšiemu nájomcovi nezníži výmeru ani na pozemkoch zaradených do viacročného záväzku podľa osobitného predpisu. Je tam odkaz na 10f pod čiarou, ktorý hovorí o nariadení vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov. To znamená, keď tento pozmeňujúci návrh, ktorý je v spoločnej správe pod bodom 4 a, myslím, že pod bodom 9, bude prijatý, tak prakticky vyzerá, že aj to deklarované množstvo pôdy, ktoré by malo byť týmto mladým a malým začínajúcim farmárom vyčlenené, tých 10-tisíc hektárov, cez 10-tisíc hektárov, viac-menej bude týmto pádom oklieštené. To znamená, znovu ponižujeme výmeru, ktorá bude možná byť disponibilná na takéto využitie pôdy. Tým pádom aj celá tá tabuľka, respektíve tá mapka, ktorá tam je farebná, myslím, že dobre, že ste ju tam dali na to zdôvodnenie, ktorá deklaruje, v ktorých okresoch máme akú možnosť týchto pozemkov pre týchto mladých začínajúcich a malých farmárov, dá sa povedať, žiadať, bude asi trošku zmenená.
Chcel by som teda od vás aj odpoveď, či ste sa zamýšľali nad tým, že aký to bude úbytok a ako ho prípadne vieme nejakým spôsobom nahradiť, lebo vyzerá, že o takúto nejakú viazanú, viacročný záväzok, viazaný viacročný záväzok si asi mnoho tých agropodnikateľov, ktorí momentálne majú Slovenským pozemkovým fondom spísané nejaké zmluvy a budú tieto zmluvy nanovo spisovať, asi si takúto podmienku dajú. To znamená, z tých 508 subjektov, o ktorých momentálne v tomto návrhu zákona sa uvažuje, že by mali byť dotknuté ponížením výmery, asi toto číslo bude trošku skreslené, respektíve pôjde dolu. Takže, samozrejme, tým následne ani tých možno že ďalších 2-tisíc pracovných miest, ktoré je deklarované aj v koncepcii rozvoja malého podnikania, teda rodinných fariem, asi nebude reálne.
Tak ako tu povedal kolega Csicsai, je tam ešte niekoľko otázok týkajúcich sa tej špeciálnej výroby, kde sa hovorí, že pokiaľ bude mať túto špeciálnu výrobu aj ten agropodnikateľ doteraz, a to je jedno, či to bude mať v hektárovej, dvojhektárovej alebo tisíchektárovej výmere, tiež sa ho to nebude dotýkať, možnosť vziať pozemky, ktoré má v nájme Slovenského pozemkového fondu od tohto subjektu. Tam myslím, že tiež by bolo dobré vysvetliť, ako by sme boli možní takýmto, ako by sme to chceli viac-menej riešiť, aby tento možnože handicap alebo že by tá pôda mohla byť aj od týchto agropodnikateľov tiež braná.
Myslím si, že celková koncepcia návrhu, pozmeňujúceho návrhu tohto zákona je dobrá. Je správna, pretože naši agropodnikatelia, tí malí majú dostať šancu, aby sa konečne mohli dostať na vlastné nohy. Vy to aj v tej koncepcii spomínate, akým spôsobom ich chcete finančne podporiť, aby nemuseli zo svojho vrecka, ako sa hovorí ľudovo, priamo dávať na ten začiatok, že štát by tam mal dať pomocnú ruku a postaviť ju minimálne na jednu nohu, keď nie na obidve, aby mohli s čistým svedomím tie prvé najťažšie roky zvládnuť. Pokiaľ budete dôsledne plniť to, čo je tam napísané, a keď dovolíte, tak budem sa tým zaoberať, akým spôsobom v ďalšej legislatíve budete postupovať, či tieto vaše, vaša koncepcia bude naplnená, tak chcem veriť, že aj agropodnikatelia, tí malí a malí farmári budú mať zadosť, aby mohli mať rovnakú štartovaciu čiaru, ako majú tí, ktorí už sú niekoľko rokov pri pomerne veľkej výmere, aj od Slovenského pozemkového fondu.
Som si vedomý, že s inou pôdou ako Slovenského pozemkového fondu vy ako minister nemôžte disponovať, pretože iná pôda je na základe nájomných vzťahov už daná do užívania a Slovenský pozemkový fond ako taký nemôže sám podnikať. Takže, pán minister, chcel by som aj na vás apelovať, aby sme možnosť tejto pôdy, aby táto pôda bola daná začínajúcim mladým a malým farmárom, aby bola v budúcnosti možnože aj s ďalšími legislatívnymi návrhmi ešte vo väčšej miere, ako je teraz do tých 28 hektárov, aby bola nejakým spôsobom zakomponovaná. Ja by som bol najradšej, keby všetku túto pôdu musel Slovenský pozemkový fond dať týmto začínajúcim mladým, keď hovoríme, že chceme ich podporiť, lebo to je, by bola podľa mňa tá priama, žiadna fiktívna, ale konkrétna podpora malých, mladých a rodinných farmárov.
Samozrejme, že ďalšou z možností ako sa dostať k pôde podľa mňa sú aj pozemkové úpravy, ktoré schválili sme, tie jednoduché pozemkové úpravy, na minulej schôdzi. Myslím si, že je to jedna z ciest a možnože aj tu by sme mali nájsť ten nejaký prierazný model, ktorý by ukázal to svetlo na konci tunela tým malým, mladým a rodinným farmárom, že môže aj touto cestou prísť k serióznemu podnikaniu a hlavne k pôde, pretože poľnohospodárske podnikanie, ja hovorím, začína pôdou. Začína pôdou, a pokiaľ ju nemáš, tak nemáš šancu. Potom je zbytočné aj celé naše školstvo v poľnohospodárstve, či už stredné alebo vysoké, lebo tým pádom nie každý má poľnohospodársku pôdu. O tom sa nemusíme presviedčať, myslím, že, pán minister, to všetko vieme, chápeme a sme si toho vedomí.
Myslím si, že ďalšia legislatíva, ktorá by mala nasledovať v zmysle vašej koncepcie, mala by zachytiť čo najširší záber, aby sa nevytvorilo korupčné prostredie. Reálne si síce neviem predstaviť, ako bude Slovenský pozemkový fond vyčleňovať pôdu, pani riaditeľka fondu bude mať s tým asi trošku hlavybolenie, pretože v celosti, kde má Slovenský pozemkový fond, je veľmi málo takýchto pozemkov. Väčšinou je v spolupodieľníctve, náhradné užívanie sa už nedáva. Ja viem, že budeme asi apelovať na dohodu medzi doterajším užívateľom a žiadateľom. No bude to asi závisieť na ich vzájomných vzťahoch, ako vlastne vychádzajú v tom svojom regióne, či sú nejak voči sebe priateľskí alebo antagonistickí a budú si robiť naprieky. Bodaj by to tak nebolo! Ale keď sme vyčleňovali náhradné pozemky a mal som tú česť byť pri týchto konkrétnych vyčleňovaniach, vyčlenil som niekoľko tisíc hektárov pre súkromne hospodáriacich roľníkov na pozemkovom úrade v deväťdesiatych rokoch, musím povedať, že to boli ťažké boje. To boli ťažké boje, niektoré končili aj na súde.
Takže neverím, že po dvadsiatich rokoch bude prevažujúca časť dohôd o dobrovoľnom odovzdaní týchto pozemkov pre týchto malých, mladých a rodinných farmárov umožnená bez nejakej bolesti. Takže, pán minister, ja by som veľmi bol rád, keby ste aj vytvorili nejaký manuál, ktorý by hovoril o tom, ako majú postupovať títo malí, mladí a rodinní farmári, ktorí, by jasne bolo povedané, čo všetko musia splniť, lebo účinnosť je od 1. januára, to znamená, veľa času nemáme, a aby sa mohli viac-menej s plnou vážnosťou začať teraz v decembri zaoberať všetkými podkladmi, ktoré budú musieť deklarovať ku svojej žiadosti.
Som veľmi rád, že ste tam doplnili v pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol prijatý na výbore, aj sídlo Slovenského pozemkového fondu, kde majú byť tieto žiadosti dané. Aby to nebolo na regionálnych odboroch, pretože nakoniec zistíme, že nebudú platné. To znamená, musí to byť v Bratislave, vážení občania. To znamená, tu treba prísť, ako kolega Alojz Hlina už deklaroval, tu by sme to mali podať toho 1., respektíve 2., 1. januára. Proste, aby to tu bolo, aby sme tu tie žiadosti v Bratislave mali. A chcem veriť, že budú, tak ako budú podávané, tak aj budú evidované a vybavované postupne tieto žiadosti v jednotlivých okresoch, v jednotlivých našich katastrálnych územiach.
Jedna vec, ešte by som chcel, aby ste mi odpovedali, prečo sme tú kategóriu do 100 hektárov nechali zatiaľ visieť. Aj včera kolega Csicsai spomínal, že niekto má 50 hektárov od Slovenského pozemkového fondu aj ďalších tisíc hektárov od ľudí. To znamená, on má 1 050 hektárov. On neni ani malý, on je proste, on je už trošku vo väčšej vekovej, teda veľkostnej kategórii obhospodarovania pôdy. To znamená, že prečo sa nedala možnože trošku menšia výmera ešte, možnože do tých 50, do 100 hektárov, pretože zdá sa mi, že nevidieť ani dôvod a nebolo to ani zdôvodnené, prečo tá kategória bola až od 100 vyššie.
Myslím si, že veľa vecí by sa dalo aj v tej koncepcii, jak som tu spomínal, pozemkových úprav, kde by možnože aj to mali byť dôvody na pozemkové úpravy jednoduché, že chcú tí malí farmári, mladí a rodinní, začať v katastrálnom území hospodáriť. Je na to priestor. Samozrejme, budeme naliehať na tie financie, preto som si dovolil, pán minister, aj dať otázku dneska na hodine otázok priamo vám, že ako je to s koncepciou pozemkových úprav, aký máme na to názor, ako ich chceme robiť, nechceme, či chceme robiť iba komasácie a či aj pozemkové úpravy, či chceme iba dokončiť tie, čo boli rozbehnuté. Takže verím, že mi to poobede o tej druhej na hodine otázok odpoviete, aká je koncepcia, lebo tam vidím, jak som už spomínal, tiež veľkú nejakú šancu, aby sa mohli títo malí, mladí rodinní farmári začleniť.
Takže chcem len veriť, že všetko to, čo je v tejto vašej koncepcii spomínané, a myslím, že v dobrej viere mienené, ako rozbehnúť túto oblasť agropodnikania, že budete aj dôsledne plniť cez legislatívne úlohy či už vášho ministerstva, respektíve ktoré budú predkladané nám ako návrhy zákonov alebo aj vyhlášok, nariadení vlády, lebo iba tak občania pochopia, že ste to mysleli úprimne a že s nimi cítite. A tvrdím jedno, ako aj vy uvádzate, že tá špeciálna výroba, ktorá by tam mala sa týmto malým, mladým a začínajúcim farmárom nejakým spôsobom byť blízka, že ona vlastne by mala doplniť ten priestor, ktorý nám tu chýba v tejto našej poľnohospodárskej výrobe.
Spomínate v tej vašej koncepcii dosiahnutie sebestačnosti 80 percent. Som rád, že sa k tomu vraciame, a čo budem môcť, samozrejme, tiež podporím všetky legislatívne návrhy, ktoré by zlepšovali a zvyšovali sebestačnosť nášho národa v potravinách a potravinárskych výrobkov na tých 80 percent, možnože aj vyššie. Za socializmu sme mali asi 83, 87 percent, teraz podľa posledných, aktuálne okolo 42, 45. Takže chcem veriť, že aj tam urobíme kus dobrej roboty, aby sme túto sebestačnosť zvýšili.
Nebudem ďalej viacej rozvádzať, kolega Csicsai, myslím, to včera povedal, nebudem ho opakovať, myslím si, že máme spoločné myslenie aj spoločné nejaké názorové myšlienky, ktoré boli v jeho pozmeňujúcom návrhu dané. Takže nakoniec len poviem to naše, ten náš odkaz našich predkov, ktorí nám hovorili, že: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Takže dúfam, že toto by malo byť v parlamente Národnej rady do bodky splnené, pretože ináč nie sme hodní našich predkov, ktorí nám túto našu krajinu aj s poľnohospodárstvom zanechali a povedali, že môžme ju ďalej rozvíjať, alebo devastovať. Takže dúfam, že náš sektor, poľnohospodársky, to bude rozvíjať a že necháme ju aj našim potomkom, ktorí prídu po nás.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.11.2014 18:06 - 18:07 hod.
Martin FeckoTakže, samozrejme, že vítam, a dúfam, že poslanci SMER-u tento návrh podporia pretože ukážu tým, ako sociálne cítia s našimi občanmi, keď sú poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.11.2014 13:15 - 13:16 hod.
Martin FeckoOdôvodnenie je jednoduché. Týmto návrhom zákona plníme domácu úlohu vládnej strany SMER, ktorú si nesplnila v rokoch 2006 až 2010 a musím povedať, že nebyť tohto prísľubu, ktorý nebol splnený, o odškodnení týchto poškodených klientov pri...
Odôvodnenie je jednoduché. Týmto návrhom zákona plníme domácu úlohu vládnej strany SMER, ktorú si nesplnila v rokoch 2006 až 2010 a musím povedať, že nebyť tohto prísľubu, ktorý nebol splnený, o odškodnení týchto poškodených klientov pri nebankových subjektoch, nebol by výsledok volieb v roku 2006 taký, aký bol. Preto mal by to predkladať minister, nie ja. Preto navrhujem takýto presun zákona. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2014 1:06 - 1:06 hod.
Martin FeckoTakže, Martin, ďakujem pekne za tento a beriem, áno, je to aj o tom slovníku, že či to je občan, alebo národnosť. Áno, beriem.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 10.11.2014 0:14 - 1:03 hod.
Martin FeckoV prvom rade chcem povedať, že sa ostro vyhradzujem proti tomu, aby mi pán premiér cez nejakú tlačovku povedal, že patrím do skupiny poslancov, ktorí sú opití v rokovacej sále. Fecko Martin v živote nebol opitý. V živote nebol opitý, pretože ja už som tu nemal byť. Keď som mal 6 rokov, bol som v kóme. Som veriaci a Pán Boh ma vrátil späť. Ja si vážim každý deň a každú minútu, ktorú mám, keď môžem otvoriť oči. A Pán Boh mi dal ešte ďalších 46 rokov na to, že tu na tejto zemi som. Každého človeka, ktorý je v delíriu, aj od OH skupiny, ja hovorím, že si nevie vážiť cenu života, ktorú dostal. Koľko detí sa nemôže narodiť? Koľko je mrzákov? A my, čo sme živí, zdraví, nehovorím, ako si tu pijeme nervy navzájom, a nehovorím o tom, koľko trávime čas možnože aj tým, že sme opití.
Tak, pán premiér, Fecko Martin neni z tejto kategórie a Fecko Martin s Obyčajnými predkladal zákon v Národnej rade, možnože viete, aby sme takéto skutky, ktoré sa tu udejú, že nakoniec bude opitý, aby bolo od predsedu Národnej rady urobené zadosť, aby sa dokázalo, či je, alebo neni opitý. Tento zákon neprešiel, takže to je moja prvá výhrada.
Po druhé. Pán premiér, doteraz vidím ten šum, to hulákanie, keď sme odvolávali, žiaľ, alebo ste odvolávali teda pani premiérku Radičovú. Ako tu už bolo spomínané, nemohla sa ani pohnúť z tohto miesta, kde mala sedieť v rokovacej sále. Keď odišla, bolo prerušené. Doteraz mi to zneje v ušiach. Áno, boli ste dôslednou opozíciou, ako ste sľúbili, že budete rezať tu ten zlepenec, ako ste nás nazývali. Boli ste. To, čo nám teraz vyčítate, keď my sa snažíme to isté, čo rokovací poriadok vyžaduje, aby ste tu sedel, aby ste tu bol, to už neni v súlade s dôslednou opozíciou, ktorá by mala byť voči vášmu zoskupeniu akože dôsledná? Tak robme si rovnaké miery, aj keď ste v opozícii, aj keď ste vo vláde.
Pán Fico, hovoríte, že mali by sme, čo tu otravujeme, mali by sme byť v regióne na kampani. No ja osobne kampaň nerobím, pretože tvrdím, že jeden post stačí, jeden plat z verejných financií stačí, aj to nestíham. Aj to nestíham, takže nevzťahujte a priori všetko na všetkých. To, že sme tu, sa asi nezberalo behom týždňa ani behom mesiaca, to sa kumulovalo, odkedy ste prevzali žezlo premiéra v tomto VI. volebnom období. Keď ste tu vystúpil v prvom dni, tak ste stále oponovali, že ideme jedna k jednej. Vy dva roky, my dva roky, čo bolo. Tak si povedzme, kedyže to boli voľby v V. volebnom období? 10. 6. 2010. Kedyže sa poslanci ujali mandátu? Keď si dobre pamätám, 5. 7. 2010. Kedyže to skončila pani Radičová? Nebol to náhodou október 2011? Aké dva roky? Koľko je to mesiacov? Neni to náhodou 15 mesiacov? Koľko má rok mesiacov? To si máme robiť základnú rétoriku? Čo ste nám povedali?
Pán kolega, pokračujem, pán Kéry, pokračujem.
Čo ste nám povedali od októbra 2011? Budete tu chodiť zhasínať a kúriť. Je to tak, páni kolegovia, ktorí ste vtedy boli v opozícii? To znamená, berte na vedomie, že toto som mal tú česť zažiť. Tak nikto mi tu nebude hovoriť, že sme. Dva roky sú dva roky. Nie sú.
Keď ste nastúpili, hneď ste začali hovoriť, teraz hovorím o tomto volebnom období, koľko sme vám to urobili škrtov cez váš rozpočet, nakoľko sme menili zákony, ktoré vy ste teda v roku 2010 nestihli potom pokračovať v ďalšom volebnom období. Spomínali ste každý rezort, že všade sme vám niečo porobili. Chcete mi povedať, že garnitúra, ktorá vládla za pani Radičovej, bola tak šikovná, že za 15 mesiacov bola vstave zvládnuť 4-ročný volebný program? Keď si to myslíte, tak hold, česť práci kolektívu pani Radičovej, ktorý tu bol a mal som tú česť byť aj ja jej členom.
Takže aby sme si ujasnili dojmy a pojmy a fakty, lebo nerád hovorím o tom, že niekto niečo povedal, nie, tak to bolo. Sme tu vlastne kvôli tomu, že jeden vrchol ľadovca, tá špička sa ukázala, a to je tá, hovorím, že nešťastná piešťanská nemocnica a česť a chvála, že sa nájdu ľudia, ktorí na to upozorňujú. Žiaľ, bolo to už spomínané, zatiaľ takýchto ľudí oceňuje iba naše hnutie Obyčajných ľudí a nezávislých osobností tou medailou a ocenením Ďurka Langsfelda. Máme ju, myslím, že piati, keď si dobre spomínam, takéto ak hovorím tomu Biele vrany, ale teda v podaní inom a ja by som bol veľmi rád, keby sme raz takéto nejaké ocenenie odovzdávali možnože aj z rúk prezidenta alebo premiéra tejto našej Slovenskej republiky. Pretože čestnosť, spravodlivosť, morálka a miera etiky hodnôt sa tu nejakým spôsobom stráca a to ma veľmi mrzí.
Preto musím povedať, že, tak ako je to v odôvodnení, že predseda slovenskej vlády dlhodobo preukazuje očividnú neschopnosť, a ja hovorím hlavne neochotu. Nechcem povedať, že nie ste schopný, ale dajte ochotu, dajte, poďte, ukážte, veď vy ste predsa premiér sociálnej demokracie aj okrem SMER-u a ste sľúbili istoty. Je to tak ťažko si plniť svoj sľub? A keď ochotu nemáte, tak viac-menej tie účinné mechanizmy na zamedzenie dopadov v straníckej korupcii a klientelizmu na hospodárení štátu sú viac-menej iba chimérne výroky, chimérne výpovede aj z vašich úst. A ja som trošku sklamaný, a nie iba ja.
Keby ste videli, koľko ľudí v teréne, s ktorými sa stretávam, a budem sa biť aj za pána Kažimíra, keď ho tu budem mať, keď nie, tak aspoň sprostredkovane budem sa pýtať to, čo sa pýtali ľudia obyčajní, ktorí chodia na moje mítingy, že ako si to vlastne sme si to predstavovali s tou euromenou, ako sme mali ďalej robiť. Pán Dzurinda a pán Mikloš mi nevedia odpovedať, tak opýtam sa aj vás, ministra financií, ako to malo byť. To, čo vám odkazujú moji občania, ktorí chodia na moje mítingy a mítingy Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. To, že dlhodobo v tejto spoločnosti a zvlášť teraz, keď sme v tom VI. volebnom období, dochádza k tolerancii voči korupcii a stáva sa z toho, dá sa povedať, nejaká móda a ten prah nejakej citlivosti sa dostáva do takýchto polôh, ktoré pre mňa nie sú pochopiteľné. A keď niekto povie, že je normálne, ak vládna strana uprednostňuje svojich kandidátov, tak ja hovorím, to je o čom. Veď to sme boli kritizovaní, že aby sme robili výberové konania transparentne. Pamätám si, bol Mihál, tu stál, že ako vyhadzuje ľudí na úradoch práce a sociálnych vecí a rodiny.
Sa pýtam, keď vy ste povedali, že uprednostniť vášho nominanta neni korupčné, tak ja sa pýtam, to je, akože naplňujete to, čo povedal Braňo Škripek: Vykrádanie obsahu významu slov. A ja sa s tým stotožniť nemôžem. Keď toto neni klientelizmus a partokratický a poriadne stranícky, tak potom neviem, či neviem čítať po slovensky, ale toto neni význam tohto slova, ktorý hovorí, že to neni protikorupčné a protistranícke. Nakoľko, pán Fico, nahnevajte sa, ale dávate to dokonca aj na stranícku a štátnu doktrínu a, samozrejme, že ľudia v mnohých prípadoch si berú vzor od toho, kto je nad ním. Tak by to malo byť v normálnej spoločnosti. To má byť výplod tých najlepších ľudí, ktorých máme v našej republike.
Ste to momentálne vy, vás zvolili, áno, v demokratických, legálnych voľbách, nemôžme nič povedať, takto si vybral národ. A preto myslím si, že vy to viete, len neviem, prečo to nechcete. Možnože nemôžete, len to nemôžte povedať, možnože sa naplnia tie veci, ktoré tu boli spomenuté aj z úst pána predkladateľa a iných. Ale myslím si, že žiť celý život v strachu, pretože mali sme to za socializmu, že sme nemohli ani vyjsť vonku, aj mňa fotili, keď som išiel do kostola a mal som z toho problém, lebo som bol veriaci a boli z toho veľké problémy.
Vážení, riadiť štát tým spôsobom, že prídu ľudia na môj míting a mi povedia, pán poslanec, nefoťte ma spredu, lebo keď zistia, že som bol na vašom mítingu, tak prídem o robotu, to je pre mňa nemysliteľné. Vážení, a takýto stav je momentálne u nás v našich regiónoch a ja sa hanbím za to. A predsa takto nemôžte riadiť tento štát. Musíme dať šancu každému, ktorý tu je, zastať sa toho najposlednejšieho, ktorý príde ku vám a dá vám podnet.
Viete, čo sa mi teraz stalo? Predvčerom, keď som bol v Prešove na mítingu, prišiel za mnou jeden pán, normálne oblečený, a hovorí, že mám tri eurá na deň, ako mám z toho vyžiť?
Za vami nechodia tak títo ľudia? Nedobýjajú sa k vám? Veď vy ste premiér, vy ste ten, čo môžte, čo máte. A tvrdím, že musíte splniť a musíte slúžiť tomuto národu. Lebo čo sú voľby? Raz za štyri roky občan tejto republiky povie, kto vie gazdovať s jeho peniazmi najlepšie. Posiela tu 150 najlepších gazdov, nás poslancov a poslankýň Národnej rady, aby gazdovali s peniazmi našich ľudí. A z týchto 150 sa vytvára vláda. Ak to neni tak, tak ma opravte. Pretože pani Vaľová mi povedala, že sa tomu nerozumiem, že ja som ešte mladý a politicky ešte nie som taký ako ona.
Áno, pani Vaľová, uznávam, každý sa učí, ja sa učím aj z toho, že počúvam, čo sa tu deje, a snažím sa vyvodiť z toho možno aj pre seba nejaké či už pravidlá hry, ako sa správať ďalej, alebo pravidlá hry, ako sa takto nesprávať.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme túto kauzu, ktorá teraz tu vznikla a ktorá hovorí o tom, že to naše bezplatné, zdravotná starostlivosť asi takou bezplatnou neni, ako sa ukazuje. A boli tu aj spomenuté tie percentá, u nás je to 24 percent, sa platí. Platí naša domácnosť z celkových výdavkov, ktoré má. Sme oproti Spojeným štátom a Francúzsku, ktoré má 8 a 12 percent, raz taký, resp. trojnásobne taký. Sa pýtam, to bol zmysel revolúcie Nežnej? Aj nežná, áno, bola nazývaná Nežná.
Debatoval som s poslancami, ktorí boli v tejto Nežnej revolúcii od toho roku ´89. Som sa ich pýtal, sú aj niektorí medzi vami tu, som sa ich pýtal, že, páni kolegovia, kde ste spravili chybu? Jak je to možné, že máme ceny európske a platy socialistické? Mi povedzte, jak je to možné? Ľudia sa ma toto pýtajú. A viete, čo mi povedali títo kolegovia, ktorí sú, ja neviem, 20 rokov v politike a sú medzi nami, nebudem menovať, keď bude treba, aj pomenujeme.
Povedali, že sa spravila zásadná chyba a tou chybou bolo, že v ´90. roku sa, a ďalších, sa od verejných funkcií neodstrihli politické špičky KSČ a KSS. To bola zásadná chyba a som rád, že to priznali. A to boli vtedy pri moci. Tak som rád, že máme poučenie, ako sa hovorí, z krízového vývoja, ktoré bolo z ´68., tak máme poučenie z krízového vývoja ´89/90 a som veľmi zvedavý, ako sa to ďalej bude prejavovať možnože aj v správaní a logike ďalších možnože opozícií, koalícií, ja neviem, čo tu všetko bude v ďalšom volebnom období. Takže toto bolo jedno poučenie, ktoré som mal česť od starších kolegov, ktorí tu začali a boli pri tom. Ja som pri tom nebol.
Klientelizmus, ktorý je jedným, nehovorím, že molochom, ktorý v tejto republike funguje a je veľmi ťažko proti nemu bojovať, pretože je v každom rezorte. A ja keď som, zabŕdnem trošku do rezortu môjho pôdohospodárstva, lebo som poľnohospodársky inžinier, a ako sa čerpajú eurofondy, už som tu minimálne trikrát na to upozorňoval a dával som aj pozmeňujúci návrh, pretože nemôžme čerpať eurofondy na čestné prehlásenie. No nemôžme, vážení, nemôžme. Preto keď platobná agentúra má, že môže skontrolovať, či daný žiadateľ má alebo nemá legálne v užívaní pôdu, tak u mňa to znamená, že môže, nie musí. A takýto stav je pre mňa korupčne jak vyšitý. A keď niekto povie, že ten štátny zamestnanec, ktorý tam sedí, sa nezlomí, tak sa opýtam: Akéže to majú platy štátni zamestnanci? Môžem vám povedať, že nižšie ako na VÚC-ke vo verejnej správe, keď sú, nižšie, s kompetenciami takými, že niektorým sa ani o tom nesníva, čo oni tam všetko robia. Má 500, 700 euro v hrubom, vážení! Chcete mi povedať, že on sa nezlomí, keď má ísť dať pokutu za neobrobenú pôdu a poriadnu pokutu, ktorá môže ísť do tisíc a viacej eur a keď dostane 200, 300, tak sa nezlomí pri 500-eurovom plate?
Žiaľ, tak sme dopadli, ako sme dopadli, a preto hovorím, že mali by sme tu mať nejaký rezort, ktorý bude nejaký vzorový, ktorý by povedal, že tak sa majú čerpať eurodotácie, eurofondy, tak sa robí výberové konanie, tak majú pracovať štátni zamestnanci v mojom rezorte. A sa pýtam: Ktorý rezort je takýto? Navrhol som aj nášmu ministrovi pánu Jahnátkovi, čo keby to bol náš rezort. Viete, čo mi povedal? Nemysliteľné. No čo mám na to povedať, čo mám na to povedať?
Keď som dával tento zákon, ako sa čerpajú eurofondy, kde som povedal, nie ja, čo ja, bol to návrh ešte kolegov z SDKÚ, ktorí už tu nie sú. Bola to pani Tkáčová a bol to pán Galbavý, ktorí už nie sú poslancami. Tak sme si vtedy povedali, že keď niekto z nás troch bude v ďalšom volebnom období, tento zákon budeme dávať ďalej. Som tu iba ja, už odteraz ho budem dávať, teraz ho dávam štvrtýkrát, myslím, alebo tretíkrát už tu bol daný. Kde hovorím jednou vetou, nič viacej, ak chceš čerpať eurodotácie, musíš mať buď list vlastníctva, to je vlastná tvoja pôda, na pôdu keď čerpáš dotácie, alebo máš to v nájme, máš nájomnú zmluvu. Nič viacej, nič menej. Keď mi toto poviete, že to je korupčné, tak ja hovorím, že toto je protikorupčné, vážení!
A čo mi povedal pán minister? "Pán poslanec, veď ja som to zdedil, no čo ja s tým môžem robiť?"
"Tak vy ste minister či ja som minister?" som na to povedal.
Takže, vážení, ja si boj s korupciou predstavujem asi takýmto štýlom. Takže keď ste, vážení, je to vyhlásenie nedôvery premiérovi a zároveň aj celej vláde, takže, páni ministri, je to aj o vás, tak, pán Jahnátek, nehnevajte sa, to som vám musel povedať, pretože to je pravda. A ja si nebudem zakrývať ústa pred pravdou a človek, ktorý vidí krivdu a nedvihne aspoň hlas, tak s ňou súhlasí. Nepostaví sa zlu a kedy sa bude šíriť zlo? Keď dobro bude mlčať. Takže, vážení, urobme si jasno, kde je dobro a kde je zlo, a poďme robiť aj s tou korupciou, ktorá tvrdím, že je zlo pre túto republiku, poďme s tým niečo robiť. Ideál, utópia, fatamorgána? Raz začať treba.
Možnože sme začali, možnože sme nezačali, možnože chceme začať. Takže, vážení, budem veľmi rád, keď vaše programové vyhlásenie z roku 2012, kde sa okrem iného píše, že zvýši sa vymožiteľnosť práva a systematická likvidácia korupcie na všetkých stupňoch spoločnosti, sa bude aj vašimi ministrami, vašimi poslancami dôsledne plniť. Lebo toto vám budeme vyčítať v ďalšom volebnom období, keď by ste, či chvalabohu, či nedajbože, zostanete vo vláde, lebo sľuby sa majú plniť. A na tejto schôdzi budem plniť jeden váš sľub, ktorý ste dali ešte v roku 2006 našim občanom, a vyzerá, že úlohu ste si nesplnili. Takže to je, nerád vodu kážem a víno pijem, a bol by som rád, keby sa takto dialo aj u vás. A potom si môžme rovno pozrieť do očí a povedať, áno, ty Fecko, ty Fico, ty Lipšic, tak alebo inak. Takže poďme trošku ďalej.
Na konci sa ešte vyjadrím ku pánu premiérovi, ktorý hovoril v svojom úvodnom slove nejaké veci aj na nás, na teda bývalú vládnu, terajšiu opozičnú garnitúru tých poslancov, ktorí sme tu, takže aj trošku k jeho slovám sa vyjadrím.
Aj teraz by som chcel vyjadriť, by som povedal, svoje spolucítenie s kolegom Galkom Ľubom, ktorý sa vyjadril tak emotívne a rozhorčene, keď videl to video, ktoré tu bolo. Ľubo, viem sa vžiť do tvojej situácie a tak isto som to cítil ako ty, ale chcel by som ťa poprosiť, aby si, lebo to vyzeralo na infarkt v mojich očiach u teba, a vieš, koľko ešte tu je roboty, vieš, koľko je tu ešte roboty na tejto zemi, na slovenskej pôde a v parlamente? Tak aby sme to prežili, tak nejaký taký sebareflexný nejaký obranný val si budeš musieť vytvoriť. Ja som si ho vytvoril na vojne, keď ma naštvali moji vojaci a vtedy som bol doslova na infarkt a som si povedal vtedy, že stačilo. Teraz som možno v inej pozícii, takže, Ľubo, doporučujem, lebo vieš ako, roboty vyše hlavy. Takže asi tak.
Ďalej, chcel by som povedať, že to, čo som videl aj ja a videli sme ostatní, aký tam bol ten nominant, tak nehnevajte sa, ale neviem, kto bol pod akými látkami alebo neviem, ako to bolo spomenuté pánom Ficom, že my sme tu nejakí opití alebo čo sme. Ale váš nominant mi tiež nepripadal nejaký veľmi neviem aký a ja neviem si predstaviť, aké tam boli kritériá na výber. Ja keď som robil výberové konania, resp. som bol ako štátny zamestnanec a mali sme výberové konania na, alebo dosadzovanie nejakých ľudí do určitých komisií, a toto ja beriem, že to je nejaká odborná, ktorá by tam mala byť, posudzovať, čo sa tam má vlastne robiť, tak sme prevetrávali až tak tých ľudí, a teraz hovorím o 90. rokoch minulého storočia, že mnohí geodeti, ktorí si mysleli, že sú majstri sveta, nakoniec zistili, že u nás asi majú trošku problém. A prišli im takéto rôzne, by som povedal, že dobrovzdania dokonca aj z ministerského rangu a, žiaľ, niektorí u nás v Prešove na výberovom, resp. na nejakom tom konaní na nejakú zákazku neprešli. Neprešli, vážení! Takže stavajme kritériá také, aké majú byť kritériá.
Neviem, akého je tento kolega rangu, ale keď som videl jeho iba slovník, stačí iba slovník, ja nič iné nepotrebujem, iba slovník, tak vedzte, ja sa za neho nepodpíšem. Vy sa za neho podpíšete, páni kolegovia zo SMER-u? Áno, mali ste klub, vyvodili ste nejaký dištanc voči nemu, áno, všetko beriem. Kolega Martvoň mal tú silu povedať to priamo v pléne, keď sa debatovalo, okej.
Ale, vážení kolegovia, spomínam si doteraz, keď sme sa tu prvýkrát stretli, prišiel tu pán Fico, tu, prechádzal tade, pozrel sa, ako tu sedíte, a povedal, to je nás až toľko? Aj on bol z toho, mierne povedané, zhrozený, koľko vás tu je, ale keď už je to tak, tak o to väčší by ste mali mať dohľad, lebo je vás tu až toľko, aby ste tých vašich nominantov takýchto nenominovali, vážení. My sme predsa, nejaký 13-členný klub OĽaNO sa nemôže s vami porovnávať, čo sa týka počtu a výberu ľudí. Máte to lepšie zorganizované, vážení, a mi povedzte, ako je to možné, že do takýchto lapsusov sa môže dostať, z ktorých nakoniec vyvádzame z toho túto schôdzu, veď to je nonsens, ľudia, to je nonsens. Tak bol by som rád, keby ste si stúpli do svedomia vo vašom, nejakej dobrej viere, aby ste vlastnými ľuďmi nepodkopávali vlastného premiéra. Tak sa to nerobí, aspoň u nás nie, keď u vás áno, tak sorry. Nechodím na vaše kluby, neviem, ako to máte, ale môžem povedať, že dávali ste nám zabrať dobre a vaše rozpravy, ktoré boli ako opozičných, mali, neviem, kto vám to robil, ale okej, beriem.
Vážení, ďalej chcel by som sa vyjadriť k ďalším veciam, ktoré tu možno aj boli spomínané mojimi predrečníkmi. Nepôjdem, nie som lekár, nie som ani nejaký zdravotník, ani nejaký farmaceut, takže odborné veci nechám odborníkom. Jedno veľmi dobré heslo nám dávajú naši predkovia, už som ho tu spomínal a budem ho spomínať stále, lebo v takýchto nejakých prísloviach a odkazoch našich predkov je veľká hĺbka múdrosti, životnej múdrosti, ako máme žiť, a hovoria; viete, čo nám hovoria a odkazujú? "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba." Ešte raz: "Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba."
Keď si myslíte, že chlieb a nebo ste v stave dosiahnuť cez korupciu a klientelizmus, tak ja si to nemyslím. A nemysleli si to podľa mňa ani naši predkovia. Chcete mi povedať, že vaši, v mnohých prípadoch už nebohí alebo žijúci rodičia a starí rodičia vás učili od mladosti, aby ste kradli, boli úžerníkmi voči svojmu blížnemu, aby ste klamali, to mi chcete povedať? (Reakcia z pléna.) Mňa to (reakcia z pléna), áno, jasné. To znamená, ja si myslím, že vás to neučili, stopercentne neučili a mali by ste týmto riadiť, viete ako. To znamená, keď prídeme už do toho reálneho života, kde treba povedať, ako sa máme riadiť, nemôže byť menšie zlo, väčšie zlo, menšia pravda, väčšia pravda, tam by to malo byť asi jasné. A tak ako aj pán kolega Podmanický povedal, že je aj teológom, teda vyštudovaným kňazom, skončil teológiu, tak o to viacej by to Desatoro malo sa u vás prejavovať, že nie že nepokradneš iba toľko, nepokradneš, nie že nezosmilníš iba toľko, nezosmilníš, nie že cti otca, matky iba toľko, na tristú, päťstú generáciu musíš ctiť, lebo oni dali život a z ich vôle ty si tu.
A ja sa nechcem hanbiť pred svojimi rodičmi, už sú nebohí, Jolana a Jozef Fecko sú nebohí a otec mi zomrel na rukách, mal alzheimera, nikomu to neprajem takúto chorobu, a keď mohol ešte artikulovať, tak mi povedal, že, Martin, dúfam, že keď raz budeme môcť zhora na teba pozerať, aby sme sa za teba nemuseli hanbiť, čo tu robíš na tejto zemi. Neverím, že to isté neprajú aj vaši rodičia a nepozerajú na vás, takže, vážení, vstúpte si do svedomia a robme tak, aby sme aj v politike neboli našimi občanmi charakterizovaní, vy ste tí, čo idete k válovu, čo idete rozkradnúť, čo nás idete zničiť, a neviem, aké iné nadávky, a to je výsledkom, žiaľ, 25-ročnej politickej praxe. Takže ja sa tiež za to hanbím, lebo už som tiež tu medzi vami a mám čo robiť, to vysvetľovať na mítingoch, ako to je, alebo ako to nie je. Či to vysvetľujem dobre alebo zle, to nech potom povedia občania vo voľbách, ale nie predseda strany, nech to povedia občania, že: „Fecko, ty si ten cvok, ktorý tu nemáš čo robiť, iď preč!“ Nemám s tým problém. A preto my hovoríme, že musia tu byť ľudia, ktorí musia mať určitý charakter a tento charakter musí sa viesť ich životom. Aký ste viedli život, tak budete aj tu vystupovať v pozíciách, ktoré máte, a to ma nepresvedčí nikto.
Nehnevajte sa, mladí kolegovia, nechcem nikoho dehonestovať, predsa nemôže tvoriť zákon, alebo zastupovať ho v nejakej správnej rade 26-, 27-ročný chalan, dievčina, no nemôže. Nemá životné skúsenosti, ani v tej oblasti nie je doma, nie, pán kolega, to je iba teória. Musíte prejsť praxou, lebo politika je iba teória, nie, ja nehovorím, že nie sú, ale hovorím, keď má 26 rokov, je po vysokej škole, je mladý, o tom hovorím, neprešiel životom. Debatoval som aj s inými poslancami z iných parlamentov a zdieľajú môj názor, v parlamente by mali sedieť ľudia, ktorí chcú darovať svoju životnú know-how v danej profesii, v ktorej vyrástli, celému národu, a to si myslím aj ja. Čiže takto by sme sa mali k tomu stavať a to ma nepresvedčí nikto.
Musím povedať, že ten spoločný mešec, ktorý nazval kolega Kadúc, že je mešcom, vláda, ktorá tu je, ho nevlastní, ale iba spravuje, nevlastní, iba spravuje, a to si musíte uvedomiť, kolegovia.
Pán kolega Novotný vašu stratégiu SMER-u, je tu už dlhšie ako ja, charakterizoval, že sprvu neuznať chybu, potom sa uraziť a potom znevážiť oponenta. No neviem, keď to tak čítate si to tak, mne to zhruba aj niekde sedí, tak by to mohlo aj byť. Neviem, prečo je pre vás tak ťažké uznať si chybu. Je to tak ťažké? A z nej sa poučiť, aj verejne povedať, dobre, nehnevajte sa, národ slovenský, chybil som, áno, poučím sa, už to viac nespravím. Ale neviem, či na jednej ruke by som našiel prsty, koľkokrát som za tie dva a pol roka, čo sme tu, z vašej strany videl, že sorry, takto tu verejne, možnože niekde na ulici áno, to nehovorím, že nie, možno nejaký poslanec povedal, že áno, toto bolo trošku mimo, ale tu nie. Prečo, vážení? Cítite sa byť neomylní, alebo tí, ktorých vy poviete, a všetko tak musí ísť. Mne sa zdá, že všetku múdrosť sveta nikto nezjedol a neverím, že takýto človek existuje ani takéto zoskupenie politické, ktoré by takúto, mohlo to o sebe povedať. Je to iba o nejakej možnože sebareflexii alebo nejakom priznaní si toho, čo tu chceme alebo nechceme.
Preto aj my ako naše hnutie hovoríme, že tie chápadlá klientelizmu, ktoré sú všade, vychádzajú aj z tých politických nominácií, ktoré tu máme. A to je jedno, to už povedal aj Igor Matovič, či daňový úrad, či polícia, či prokurátor, NKÚ tiež, áno, dobre, bolo to spomenuté, že mali sme tu Kamila Krnáča, takže berieme ho za slovo, čo nám dneska tu bolo tlmočené, že pokiaľ dáme nejakého kandidáta opozícia, tak že bude schválený, takže dúfam, že opozícia dá, možno aj Kamila Krnáča, a bude aj v tom NKÚ nejaká tá opozičná kontrola.
Vážení, pokiaľ toto neodstránime, že tam nebudú politické nominácie, môžeme si robiť, čo chceme, nebude to dobré. Predsa nikto nepôjde proti vlastným a ja to vidím aj v štátnej správe, z ktorej som vzišiel, kde táto politická nominácia robí takú paseku, hlavne keď tam nie je odborník, že to by ste ani neverili, to by ste ani neverili. Keď on tam príde a vám povie, že máte napísať rozhodnutie, ktoré má byť v súlade s jeho myšlienkovým chodom. Viete si predstaviť, že príde na pozemkový úrad človek, ktorý v živote nerobil s pozemkami a s pozemkovým právom, a vám povie, že vy sa máte dostať do jeho myšlienkových chodov, lebo ináč vám rozhodnutie nepodpíše? Viete si toto predstaviť? A to som zažil ja. Takže Pán Boh povedal, že tam budeš mať cvičisko, teraz ideš na bojisko, takže som tu a chcem veriť, že raz tie stranícke nominácie odstránime. A v štátnej správe by som bol najradšej, keby sme tam mali tú definitívu, čo mnohé vlády o tom hovoria, ale ešte málo sa to realizovalo a my vlastne si nevytvárame ďalšiu generáciu štátnych úradníkov, aj vo verejnej správe, aj v štátnej, to je jedno, nevytvárame si ju, ktorí by nám školili ďalšiu generáciu, ktorá preberie tú štafetu, nerobíme to tak, vážení. Sú tam väčšinou tie politické nominácie a to je katastrofa!
Keby tu bol pán Kaliňák, tak by som mu povedal aj niečo okolo toho ESA, ako je to tam. Bojím sa, že nie sú takéto úspory, ako sú deklarované, a neviem, či aj tá finančná zložka bude taká, aká sa očakáva. Aspoň po tých skúsenostiach, ktoré ja mám, obišiel som niekoľko okresov, nie je to všetko také ružové, ako sa opisuje.
Takže, vážení, aj tento klientelizmus, ktorý je, tento štát, resp. tento politický, ktorý je pri dosadzovaní, je tiež nami kritizovaný a budeme dávať zákon, ktorý bude hovoriť aj o tej definitíve. Bude hovoriť aj o absolútnom krúžku, aby ľudia volili osobnosť, človeka, ktorého poznajú, dôverujú mu, ktorý je, my hovoríme nezávislý, zodpovedný odborník a ktorý v parlamente bude vedieť, že do toho parlamentu chce ísť. Mali sme tu aj takých, ktorí nepovedali za celé volebné obdobie skoro nič, iba "sľubujem", tak dúfam, že takýchto poslancov táto Národná rada nepotrebuje. Poslanci by mali byť aktívni, keď už majú byť zákonodarným zborom, takže jednoznačne aj za takýchto sa budeme biť, aj tu je jeden dôvod, prečo by to nemalo byť iba stranícke, ale nezávislé alebo o nejakých absolútnych krúžkoch, možnože delegovanie do nášho parlamentu.
Ideme sa ešte pozrieť na to, čo nám odkázal pán Fico, keď tu vystúpil. Takže nám odkázal, aby sme sa mali učiť, ako sa má vyvodzovať politická zodpovednosť. Tak ja to zopakujem ešte raz, že mal som tú česť vidieť jedného ministra, ktorý stál za týmto pultom v piatom volebnom období za pani Radičovej, bol to minister kultúry Daniel Krajcer, ktorý povedal, že pokiaľ mu nevyjde jeho projekt v rezorte, a to zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie pod jeden blok, keď to nebude úspešné, že podáva demisiu a dokonca neviem, či aj nevzdá sa mandátu. A to nebolo až vtedy, keď sa niečo stane a že sa mu na to príde, ale vopred, vážení, vopred, že idem do niečoho a keď to nevyjde, tak, žiaľ, mám smolu, idem z kola von. Takže česť a chvála, že aj takých som mal tú možnosť zažiť. A teraz sa môžeme doťahovať, čo sa má stať, aby podali demisiu ministri, štátni tajomníci a neviem akí iní, alebo aj poslanci, aby si urobili tú vlastnú reflexiu a odstúpili alebo vzdali sa mandátu.
Takže, pán premiér, áno, mali sme tu, vieme to tiež, nemusíme sa iba od vás učiť, aj my máme takýchto. Že nechodíme medzi ľudí? Minulý rok som mal 18 stretnutí, toho roku bolo menej, musím povedať, áno, možnože nejakých 5 – 7, chodíme, stretávame aj vašich poslancov niektorých a je to v regióne východného Slovenska, takže môžem povedať, že chodíme, to je už vecou poslanca, ako si to zariadi, takže toto neberiem.
Ďalej. Hovoríte, že ako by vás ako premiéra mohol počúvať nominant napríklad Daniela Lipšica. Ja sa pýtam, my tu robíme zákony pre nominantov politických strán v štátnej a verejnej správe a zákony pre nenominantov politických strán v štátnej a verejnej správe? My tu neprijímame jeden jednoznačný zákon, ktorý má byť uvedený cez štátnych zamestnancov a verejných zamestnancov do života, do reálnej praxe? Tak mi vysvetlite, prečo tam musí byť politický nominant, on to má čítať ináč tento zákon, ako nepolitický, má ho ináč presadzovať, ako sme mu to my určili alebo ministerstvo určilo, keď je predkladateľom zákona? Nemalo to byť jednotné čítanie, jednotné presadzovanie do praxe, nemá byť stíhaný za to, ako to robí, a nie, že pre koho to robí? Veď to sú normálne logické veci, ktoré ľuďom nejdú do hlavy, ako je to možné.
A poviem vám konkrétny príklad, keď chcete vidieť. Postavil som sa do radu, keď som potreboval ísť na oddelenie sociálnych vecí, tiež nejaké papiere, manželka tam bola už dvakrát, vybavili sme za ten čas tie papiere, čo sme mali ešte vybaviť, mal som nejakých päť papierov, stojím v rade, predo mnou dvadsať ľudí, za mnou dvadsať ľudí, zhruba ten istý problém, ako ja mali s tými papiermi, debatovali sme, nenosím na čele, že som poslanec. Prišiel som do miestnosti a tá pani za tou prepážkou mi hovorí, ešte ďalšie na treťom poschodí, na ôsmom poschodí a ešte neviem kde, až potom. Ja hovorím, to snáď nemyslíte vážne. Manželka tu bola dvakrát, ja som už tretíkrát a vy mi hovoríte, že ešte ďalšie papiere? Vedúceho. Neni tu. Zástupca. Neni tu. A kto je tu vlastne vedúci? Tak akože nič, tak že ona, tak som ukázal, viete čo, poslanecký preukaz. Reakcia? Pán poslanec, sa hlboko ospravedlňujem. Okamžite to budete mať.
Pán kolega, povedali ste, je to o ľuďoch. Je to aj o nás, ako si ich vychováme, ako si ich vychováme, možno aj tým, že tomu okresnému poviem: Pán kolega, iď sa tam pozrieť, ako na tom úrade, inkognito, vybavujú stránky. Je to aj o tom. Za tri minúty som mal všetko. Som povedal, za mnou stojí ďalších dvadsať ľudí, si počkám, ako budú rýchlo vybavení. Boli vybavení za dvadsať minút všetci. Vážení, to je o tom, to je o tom, že niekto si tam myslí, že nad neho neni, lebo on je možnože nejaký nominant a si povie, nie, ja, čo ty tam budeš, ty si obyčajný človek. Ty si iba stránka.
A zopakujem ešte aj tento prípad, lebo to je o tom klientelizme, o tej politickej nominácii. Keď sme sa tu pýtali jedného pána poslanca, ktorý tu tiež strávil niekoľko päťročníc, že ako pomáha ľudom, a on povedal: Viete, koľko ľudí sa na mňa obracia? A viete, koľko som už pomohol? Ja som na to: Ako ste pomohli? Jedna pani prišla, že nemôže zostať na operáciu v martinskej nemocnici, lebo je až na 124. mieste. Viete, čo som urobil? Telefonát. O tri dni išla. O tri dni išla. Ja hovorím: Pán kolega, to nemyslíte vážne. To nemyslíte vážne. Tých 122 ľudí, to bolo čo? To bol kus kameňa? To bol kus dreva? To neboli občania Slovenskej republiky? Vy sa týmto chválite? Ja sa za to hanbím. A hanbím sa doteraz zaňho, ako to urobil. Keď toto má byť o politickej kultúre, neberiem. Neberiem.
Takže, vážení, bol by som veľmi rád, keby sme si vstúpili do vlastného svedomia a začali od seba a v každej politickej strane, ktorá tu je. A ja nebudem rozlišovať vpravo, vľavo, stredopravý, stredoľavý a neviem aký. Vážení, sme tu na jednej lodi, za jedných občanov, za 5,4 milióna národa slovenského. A poviem iba jedno. Viete, kedy bude dobre? Viete, kedy bude dobre na Slovensku? Keď poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky splnia určité kritériá. Zatiaľ mám dvoje.
Prvé. Keď dáš na ústavu sľub, pán poslanec, pani poslankyňa, ten, ktorý je predpísaný, povieš to dobrovoľne, tak tvoje ja sa mení na my, zabudni na klientelizmus, zabudni na stranícku príslušnosť, že neviem, čo si, kde si, zabudni, že zamestnáš pol Komjatíc ako pán Jahnátek a ďalší, zabudni na to, lebo zastupuješ 5,4-miliónový národ, to je prvá podmienka.
A druhá podmienka, keby, nedajbože, si dostal aj úplatok miliardu, ju nevezmeš, lebo to nie sú tvoje peniaze. Ty iba spravuješ peniaze. To nie sú tvoje peniaze. Tieto peniaze chýbajú v zdravotníctve, školstve, všade, kde ich potrebujeme.
Keď toto splní poslanec Národnej rady, tak hovorím, budeme sa mať dobre. Lebo peňazí tu je, len nejdú tam, kam by mali ísť.
A na východ, žiaľ, tých peňazí chodí poriedko. Že, pán kolega? Pán starosta. Že sa tratia po ceste. Tratia sa po ceste, pokiaľ prídu na východ. Áno, neni tam cesta, lebo sa stavala z Bratislavy, nie z Košíc do Bratislavy, nie z Bratislavy do Košíc alebo naopak teda. Mala sa stavať z Košíc do Bratislavy. A sme tam. A sa pýtam, jak je to možné, že eurofondy, ktoré nám za chvíľu možno ani ich nebude o nejakých šesť, sedem rokov, jak je to možné, že ich nebudeme mať, tie regióny, ktoré sa mali s nimi, tá rozdielnosť tých regiónov sa mala vyrovnávať cez tie eurofondy, jak je to možné, že sa to neudialo. Na čom potom má stavať východ, keď tie eurofondy už nebudú? Na čom? Mesto Prešov nemá ešte ani obchvaty, máme katastrofálny stav. Sa pýtam, jak je to možné, že Žilina má a Prešov nemá? Tretie najväčšie mesto. Pýtam sa ja, obyčajný človek, ktorý som nebol ministrom, nebol štátnym tajomníkom, nebol som poslancom do roku 2010. Jak je to možné? Ako je to rozdelenie tých verejných financií v prospech regiónov? Je to tak, že keď nemáte poslanca, nedostanete nič? Lebo váš okres je mimo? Kto má lepší lobing, nedostane peniaze? Toto je o Národnej rade Slovenskej republiky? Toto je o nej? Neberiem, vážení, neberiem.
Takže, vážení, keď si nevstúpi do svedomia každý z nás, na ktorom poste bude, či bude premiérom, či bude poslancom, či bude ministrom, nemá tu čo robiť. Lebo my sme NR SR. Ešte raz: NR SR. Žiadna Žilina, Prešov, Košice, Sečovce, Partizánske, Topoľčany. Slovenská republika. Rovnomerný rozvoj a bijem sa za každého Slováka, ktorého tu mám. Žiaľ, dopadli sme, ako sme dopadli, ja to už nebudem naťahovať, poviem iba jedno, že takýmto spôsobom odstraňovania korupcie, aký doteraz, kolegovia z vládnej strany SMER, predvádzate, nespĺňate u mňa kritériá, aby som nebol podpísaný pod týmto návrhom, ktorý tu máme pred sebou, a nakoľko pred 25 rokmi aj ja som bol v Prešove na námestí, aj ja som viedol určitých mladých, ktorí sme tam vtedy sa bili, aj bili sme sa, doslova sme sa aj bili, keď bolo treba, lebo bolo to tam tiež veľmi zaujímavé, nechcem, aby sme boli sklamaní z toho, čo sme tam vtedy chceli dosiahnuť, lebo za viac by bolo sklamaní. Viac by bolo sklamaní.
A preto vyzývam súčasnú vládnu špičku, pán premiér, a všetkých vo vláde, aby ste si vstúpili do svedomia, lebo iba takto môžte dať nejakú nádej tomuto národu, aby sme nevyháňali našich mladých, lebo národ, ktorý vyháňa mladých, nemá veľkú budúcnosť, a aby sme povedali, že je tu šanca, aby ďalšia generácia vyrastala na slovenskej zemi, ktorá je, myslím, že toho hodná, aby Slovák mal svoju zem rád a spravoval ju tak, ako ju má. Nateraz ste ma nepresvedčili, pán premiér a páni ministri, tak preto som podpísaný aj pod týmto návrhom. Končím, ako som povedal, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.