Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja, moja maličkosť dala trošku mojich postrehov k tejto podávanej novele zákona. A myslím si, že pani Mezenská, to je tá jej parketa, ktorej sa v doterajšom živote venovala. To znamená, myslím, že keby tá iniciatíva, ktorá ide z jej doterajšieho pôsobenia, nebola odignorovaná iba kvôli tomu, že sme vpravo,...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja, moja maličkosť dala trošku mojich postrehov k tejto podávanej novele zákona. A myslím si, že pani Mezenská, to je tá jej parketa, ktorej sa v doterajšom živote venovala. To znamená, myslím, že keby tá iniciatíva, ktorá ide z jej doterajšieho pôsobenia, nebola odignorovaná iba kvôli tomu, že sme vpravo, vľavo, hore, dole, stred, liberál, ľavica a ja neviemakí, takže asi tak, takže bol by som iba rád, keby ste sa všetci zamysleli, aké to svedomie a vedomie máme a čo sa v tomto zákone predkladá.
Keď som to dobre dedukoval aj s mojím tímom, tak navrhujeme lehotu na odstúpenie od zmluvy, ktorá sa má predĺžiť zo 7 na 14 dní. Zle? Dobre? Nech si to každý zváži, ja nie som obchodník, ale myslím si, že je to dobré, lebo to rozmyslenie by tam malo byť, je to na 14, dobre, predajca má vrátiť peniaze hneď. No, to je veľký problém, pretože ten náš obchod, ako hovoril pán Hlina, pokiaľ by malo platiť chlapské slovo, tak v obchode, to už neviem, kde to chlapské slovo je, faktúry, nefaktúry. A ďalší fenomén, že, a to je jedno, či sme v hospodárstve, v obchode, alebo či sme v inej sfére života, súdy, naše súdy. Pani Žitňanská by vedela hovoriť, ako to tam funguje, takže celá spoločnosť, ktorá chce niekoho dobehnúť, kalkuluje s tým, tak ho daj na súd, no, daj ma, päť rokov, desať rokov, dvadsať rokov, okresný, krajský, najvyšší, ústavný. No, žiaľ, k tomu sme sa dopracovali za tieto roky a musím povedať, že ak by to malo pokračovať v takomto štýle, no tak ďakujem pekne. Aj v oblasti hospodárstva a aj v oblasti kúpnych zmlúv, respektíve aj tohto podomového predaja, ktorý tu funguje.
Ďalej, čo tam máme, aké ďalšie návrhy. Má sa zakázať podmienené uzavretie zmluvy platbou vopred. Dobre, zle? Zvážte. Myslím si, že logické, takže nemal by byť s tým nejaký vážny problém. Ďalej, predajcovi nebude stačiť koncesovaná živnosť, bude musieť dosiahnuť minimálne stredné odborné vzdelanie s maturitou a mať aj prax. Koľkokrát som už aj v tejto snemovni počul odbornosť, odbornosť a ešte zase odbornosť, tak hovorím, dobre, keď to chceme, tak buďme teda dôslední aj v tomto. Aj teraz pán Záhumenský pred chvíľou hovoril, že chce mať aj pri veterinároch odborných superasistentov, ktorí budú mať príslušné vzdelanie, ktorí budú vedieť, o čom to je, ktorí budú vedieť, chcieť s tým robiť a vedieť s tým robiť. No, dobre, tak poďme aj tu, zase budú nejaké výnimky? A to je to najhoršie, že my sme si zvykli na výnimky. Výnimka z jedného, výnimka z druhého, výnimka z tretieho a nakoniec zistíme, že máme tu chaos, pustili sme to nadivoko, to divoko sa nám rozbehlo do takých neúnosných mier, že nevieme, kde prv skočiť. Ukážte mi jeden rezort, ktorý by bol ukážkový, ktorý by sme mohli povedať, že to je ten vzor, ku ktorému chceme dotiahnuť aj iné rezorty. Takže myslím si, že všetko, čo skvalitní aj túto sféru, bude len v prospech vecí. A nemali by sme takéto iniciatívy dávať bokom a brať to cez prizmu politickej príslušnosti.
Áno, kúpa výrobkov a služieb mimo prevádzkových priestorov podnikateľa, takzvaný ten podomový predaj a komunikácia na diaľku, zásielkový predaj sa stali možnosťami, ktoré by sme si možnože pred tiež tridsiatimi rokmi nevedeli ani predstaviť. Je to tu, ale pýtam sa, je na to pripravená naša spoločnosť? Naša spoločnosť, to nie sú iba tí dvadsať-, tridsaťroční. To sú aj tí, ktorí sú na dôchodku, pred dôchodkom, staršia generácia, títo vyrastali v celkom iných podmienkach pri kúpe a predaji tovaru. A tak ako som dostal minule jednu otázku od jedného nášho sympatizanta, že, pán poslanec, povedzte mi, prečo ja musím pozerať reklamu počas nejakého filmu, keď ja tú reklamu nechcem vidieť, ja chcem vidieť ten film. Ja som mu povedal, no, tak sme v trhovom hospodárstve, no, sorry. Áno, sme v tom. Urobme si reklamný kanál alebo neviem čo, a tam budú reklamy. Tak som mu povedal, dobre, áno, je to tak. A je to, by som povedal, že reálna otázka zo života. No, povedzte, dajte odpoveď. No, prečo? No, prečo? No, lebo všetko je o biznise? Všetko je o biznise. A dokonca, už sa bojím, žeby nám nezakázali ešte aj dýchať, pretože niektoré tie normy, ktoré nám tu prichádzajú z EÚ, nech sa nehnevajú, proste, to sú ešte horšie, ako sme mali my. A preto, ja si myslím, že by sme mali mať aj tú svoju prirodzenú hrdosť. Je pravdou, že nemali sme na to čas, lebo zrazu sme boli Čechoslováci, potom sme sa stali zrazu Slovákmi na niekoľko rokov, zrazu sme Európania. Takže je to veľký problém.
No a práve tá generácia, ktorá vyrastala ešte za socializmu, podstatnú časť svojho života, tak práve tú si vytipovali títo kadejakí špekulanti aj v tomto rezorte, aby ich využívali. A je to smutné. Je to smutné, keď, žiaľ, aj Slovák dobieha Slováka a život nie je o tom, ako mu pomôcť, ale začína byť životom, ako ho dobehnúť. Ako ho dobehnúť pre svoje ego, pre svoje ja, preto, že ja som teraz tu a ty si ten blbší, ty si ten menej skúsený, ty si ten, ktorý to nevie rozlíšiť. A keď to ešte my dáme do nejakého zaujímavého sofistifikovaného zákona, ktorý už potom nerozlúšti nikto, tak je to hyper. A potom sa čudujeme, čo nám tí voliči hovoria? Čo nám tí občania tu splietajú, že čo my tu v tej Národnej rade stvárame.
Vážení, ja s takýmto vedením tejto republiky v živote nebudem súhlasiť. Zákony majú byť o tom, aby sa život zjednodušoval, aby ten občan povedal, že chcem tu žiť, chcem byť v tejto republike, chcem byť na Slovensku, vytiahnem si vlajku, keď budem potrebovať, a poviem, to je naša vlajka, to je vlajka Slovenska. Nie, že si tu budeme robiť z toho dobrý deň a potom zistíme, že na naše dôchodky nebude mať kto zarobiť. Všetko sa nám vysťahuje a je tragédia, keď my nie sme v stave ani našich občanov podržať, či už v zahraničí v mnohých prípadoch. A potom je to cesta do pekla podľa mňa.
Hovorím si, že sme národ, ktorý verí, sme veriaci podľa posledného prieskumu, ale je to v mnohých prípadoch trošku aj farizejské, lebo tak sa správame v mnohých oblastiach života. A preto ja hovorím jednoznačne kategoricky nie, takže budem podporovať všetky zákony, ktoré sa budú snažiť tomuto farizejstvu zabrániť. Myslím, že aj tento zákon, ktorý predkladá kolegyňa, jeden z tejto plejády. Žiaľ, stále viac a viac prichádza na náš trh tých, ktorí vedia veľmi šikovne to využiť, a nie sme pripravení. To mi už hovorí každý, kto chce, že na takýto atak stovky, desiatky rokov praktizovaných možno v západnej my sme pripravení. No, nie sme pripravení. No, nie sme. Môže mi tu hovoriť každý, kto chce. A to neznamená, že bude pripravených päťtisíc tých vrcholových. Nie, pripravený je národ ako taký. Lebo my tu nie sme za seba. My tu sme za občanov Slovenskej republiky. A vieme, z ktorého sme regiónu. Takže takýto tvrdý atak nezvládneme ani v tomto obchode a v tomto predaji.
Kamenné obchody sa stávajú pomaly niekedy aj minulosťou, hlavne v tých, samozrejme, najlukratívnejších a najviac nejakých tiahnucich sa komoditách. Samozrejme, že často v podmienkach, keď ten daný predkladateľ nemá ani šancu, aby si porovnal, ako je to niekde inde. To je o tom, že nemá dostatok informácií. A pýtam sa, má to byť iba pri podomovom predaji? Nemali by tie informácie byť vo svetskej oblasti jednej, druhej, ako potrebujeme? A potom je aj o tej politike, ktorú my tu vedieme. Je to o tom. Takže, vážení, či mi tu budete tlieskať, alebo nebudete tlieskať, ja si to poviem, pretože aj vaša kolegyňa minule vystúpila, že ako to vyzerá s tým, že akým spôsobom sa z nej vysmievajú. No, ja keď som si porovnal, keď som tu prišiel ako prvýkrát, ako sa tu bučalo, ako sa tu pískalo, ako sa tu vysmievalo, tak kolegovia z terajšej teda vládnej strany, spomeňme si. Nemajme krátku pamäť. Toto je u mňa teraz tu labutia pieseň, ružová záhrada. To, čo bolo, čo sme zažili my ako nováčikovia, tak to bolo nebo a dudy. Takže v takomto duchu. Tak preto možnože aj my trošku sa priúčame tej nejakej rétorike, ktorá tu vládne. Ale nechceme sa jej podrobiť na tisíc percent. To viete možno aj z toho, ako prechádzajú rozhodnutia. A musím povedať, že tu ešte stále nejako sa traduje - oko za oko, zub za zub. Ako štyri roky ty mne, tak ja teraz štyri roky tebe. A je to tak. Áno, idem aj k veci. To znamená, že takáto forma sa prenáša aj tu do parlamentu.
Ponuky vysávačov, kníh, výhodných paušálov vystriedala momentálne aj ponuka výhodných zmlúv, zmlúv na dodávky energie, elektriny a ja neviem čoho všetkého možného, pričom práve tu sa prejavujú tie problémy najvypuklejšie. A práve tí neskúsení starší občania, ktorí nemajú šancu. Skúsenosti zákazníkov potvrdzujú, že podomoví predajcovia nepoznajú mieru. Nepoznajú mieru, a dokonca sú ochotní zneužiť aj v niektorých prípadoch aj susedov najbližších. A to je, to je zle. To je veľmi zlé. A fenomén peňazí robí z nás, v úvodzovkách, "vlkov" voči blížnemu svojmu. Tak preto by som bol veľmi rád, keby tieto sľuby a presviedčačky o nižších cenách, ktoré často počujem pri týchto predajoch, aj zákonnými normami boli odstránené a nemuseli sme sa zodpovedať za takúto deravú legislatívu, ktorú tu máme. Neraz sa používajú praktiky na počet zaplatených a podpísaných zmlúv a pod ťarchou nejakej psychózy, ktorá sa vytvorí pri jednaní s takýmito podomovými predajcami, ten človek je nakoniec dotlačený, keď je psychicky labilnejší, k podpísaniu takejto zmluvy. Niekedy príchod podomových predajcov dokonca oznamuje obecný rozhlas s tým, že prišli energetici, že obyvatelia budú mať lepšie podmienky, budú sa znižovať mesačné zálohy a len treba podpísať zmluvu, len treba podpísať zmluvu. Nieže až treba podpísať, ale len. A nech mi láskavo ten obecný úrad zagarantuje tú výhodnosť, tú vierohodnosť tohto predajcu v takej dôležitej oblasti, ako je prísun energie do môjho domu, do môjho bytu, do tejto bytovky, do ďalších vecí. Nie, aj tu by si mali zástupcovia samospráv vstúpiť do svedomia a povedať, čo a o čom informujeme.
Zo správania predajcu je, samozrejme, niekedy veľmi ťažko zistiť, prečo a hlavne kto pre koho pracuje, a veľakrát za súčasného poskytovateľa energie sa vydávajú aj tí, ktorí tento mandát od tohto zamestnávateľa nemajú, dodávateľa týchto energií. Preto hovoria, že stačí jeden podpis, jeden formulár, mesačne sa ušetrí niekoľko percent, len podpíšte faktúru. V individuálnych prípadoch sa tieto faktúry kopírujú a ideme ďalej. Len aby som mal čím viacej podpísaných. Ale čo zabudnú, priatelia, povedať? Niekedy práve to, čo je najdôležitejšie. Doba viazanosti zmluvy, skutočná totožnosť predajcu a firmy, ktorú zastupuje, skryté poplatky, o ktorých sa spotrebiteľ dozvie až pri prvej fakturácii, alebo to, že ponúkaná zľava sa týka približne len polovice celkovej ceny na faktúre. Spotrebitelia sú vydávaní a vystavovaní riziku, že dohodnutá cena v konečnom dôsledku nemusí byť nižšia, zmluvne sa zaviažu na dlhé obdobie, ktoré by im ani nenapadlo. Ďalším rizikom sú skryté zmluvné poplatky, nedostatočná zákaznícka starostlivosť, neexistencia zákazníckych centier, nedostupná zákaznícka linka, samozrejme, spoplatnenie služieb, ktoré sú u súčasného dodávateľa zadarmo, samozrejme. U toho, ja viem, aké budú, ale budú ešte asi zadarmo na druhú, ja neviem, možnože až tak. Tak to by som teda chcel vidieť. Ale hovorím, že to je aj o tej nevedomosti a o tom zavádzaní, ktoré tu vychádza z reálneho života, nie z nejakých utópií, nie z nejakých ďalších fikcií, ale z reálneho života týchto obyvateľov našej krajiny. Vplyvom zavádzajúcich informácií spotrebitelia nakoniec v mnohých prípadoch len podpíšu takto klamlivo predkladané s vidinou výhodnosti tieto dokumenty a následne nastupuje bohatá plejáda sťažností týchto nespokojných zákazníkov. Kto si to vezme na triko? No, máš smolu človeče. Ty, obyčajný, ty, ktorý si to podpísal a ktorý si možnože ani nemal šajnu, že dostaneš sa do takéhoto stavu.
Na otázku, o koľko lacnejšiu energiu ponúkajú, firmy obyčajne ani neodpovedajú. Hovoria, bude to lacnejšie. No, tak to je odpoveď par excellence. Predajcovia hovoria o siedmich percentách obyčajne, v mnohých prípadoch, oproti pôvodnému, o desiatich percentách, pätnástich a nakoniec to máte aj predražené. Dokonca existujú prípady, že keď potenciálny klient argumentuje, že on už je odberateľom v konkurenčnej spoločnosti, tak predajca inej konkurenčnej firme ponúkne ešte desaťpercentnú zľavu za cenu. Však to je na hlavu. To znamená, to je, ja neviem, moje myšlienkové chody tomu nerozumejú. Zarážajúci je aj postup, keď tieto spoločnosti uvedú do takého omylu občana, že viac-menej ten bez rozmyslu povie susedovi a ten okamžite podpisuje. To ide celá ulica radom, buch. Je to tak. Hlavne si vytipujú tých miestnych múdrych, áno, tých v krčme, tam ich nájdu dosť. Tam sú tí najlepší ministri aj tí politici aj tí odborníci na všetko. A tých si vytipujú tam, že počúvaj, tu potrebujem tridsať zmlúv, tu to máš a už je to o ďalšej provízii a už ideme. To znamená, keď takýmto spôsobom by to malo ísť ďalej, tak hovorím, zdvíham všetky ruky, ako hovorí Alojz Hlina, dávam všetko za, aby sme tomu zabránili, všetkými možnými spôsobmi, lebo džentlmenské slovo, už ani faktúra neplatí v mnohých prípadoch. No, neplatí. Dá ju, zistí, že to je podvojná, že to je nejaká iná, to je iba fiktívna. Tí, čo ste podnikatelia, máte s tým bohaté skúsenosti, ako to bolo svojho času spomínané aj tu, naučili sme občana neplatiť dane kvôli tomu, že ten štát sa oňho nestará, a tým pádom robím všetko preto, aby som tie dane nemusel platiť. A to je to najhoršie, čo môže byť, lebo tento štát žije z tých daní. Takže verte, takto že nie. To je všetko podľa mňa choré a chorý je aj tento postup, ktorý, samozrejme, nemá miery a je veľmi zarážajúci. Uzatváranie zmlúv uzatvárajú tí obyčajní dobrovoľníci. Dobrovoľníci možnože z ulice, možnože z rodiny, možnože z nejakých ďalších komunít, z ďalších spoločností, ktorí nemajú možno ani šajnu, len vidia vidinu zisku. To je ďalšie choré. Preto jednoznačne vzťah k predajcovi musí byť daný tak, ako to možnože aj navrhuje sa. Nehovoríme, že všetko je super, hyper, všetko sa dá vylepšiť. Je to prvé čítanie, to znamená, ďalšie čítania sú pred nami. Myslím, že aj pani Mezenská bude v tomto, predpokladám, že ústretová, pokiaľ by boli nejaké doplňujúce a skvalitňujúce návrhy, tak myslím, že malo by to viesť k jednému cieľu. A ten cieľ je jednoznačná a by som povedal, že maximálne možná spokojnosť občana pri súčasných podmienkach toho divokého trhu. Divokého trhu, ktorý tu pôsobí.
Často sa získavajú aj alternatívne dodávatelia energií. A tam sú už brigádnici vyberaní takisto halabala, ako im to prišlo. A ten Klondajk, ktorý teraz tu funguje na tú fotovoltaiku, tak tam prakticky títo budú mať ďalšie veľké spektrum možností, ako koho zase, nechcem povedať, že obalamutiť, ale priviesť do úzkych a zaviesť v omyl.
Na takéto nekalé praktiky podnikateľské, samozrejme, upozorňujú aj médiá. No, pýtam sa, ako je to riešené? U nás sa to rieši, môžem povedať, alebo z mojich skúseností, nedôsledne, neúplne a bez nejakého výstražného zdvihnutia prsta, že keď takto budeš robiť, budeš mať problém a veľký problém budeš mať. A je to jedno, hovorím ešte raz, kde sme. Dodávka energie sa dotýka najväčšieho počtu občanov, našich voličov, a to je jedno, či sme vpravo, vľavo. A keď aj týmto budeme takto iba hovoriť, však vy ste pre trh, tak nech vás tam obalamutia, je to jedno. Tak hovorím nie, toto nie.
Čo znamená úspora? Na čo sa premení v reálnom živote, to už tiež nikto nenapíše, nepovie, neupozorní. Nehovorím už o poplatkoch, ktoré môžu prísť, upomienky z omeškania platby, predčasné odstúpenie od zmluvy alebo takzvané genetické poradenstvo. To sú všetko také hry tých obchodníkov, na ktoré sme neboli doteraz naučení, a mnohí na to doplácame aj cez svoju dobrú vieru, že ten človek to myslí s nami dobre a spravodlivo, len na to sa už asi v našej republike spoliehať nedá.
Predajcovia naďalej tvrdia, a to mnohí, že dokážu ponúknuť energiu nižšiu, a to až v období dvoch až päť rokov. No, tak chcel by som vidieť toho prognostika, ktorý povie, čo bude tu o päť, desať, dvadsať, tridsať rokov, päťdesiat rokov, to by som chcel teda vidieť. Hovoríme, že my nevieme, čo bude zajtra, nieto, žeby sme vedeli, čo bude o päť, o desať rokov. A podmienky sa neustále menia. My sme v tom víre európskych skutočností strhovaní s ním, samozrejme, tiež. Jeden vie reagovať lepšie, druhý horšie, ale myslím si, že sme tu nato, aby sme chránili v prvom rade našich občanov. Takže toto by mal byť zmysel každého zákona.
Samozrejme, máme tu aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý takúto cenu, myslím, že určuje na každý rok, takže to by malo byť nejaké také to memento, ktoré by malo byť tou brzdou. Ale neviem, ako aj tento úrad, by som povedal, je spropagovaný, ako o ňom občania vedia, aké má tam právomoci, čo robí, ako sa môže kreovať, akým spôsobom sa rozvíja do budúcna. Tu by bolo tiež dobré spraviť nejakú takú menšiu osvetu, lebo mnoho týchto nevedomostí našich občanov spôsobuje, že dávame živnú pôdu pre takýchto akože podnikateľov, áno, aj takýchto podnikateľov. Ja sa ako možnože taký polonový poslanec hanbím aj za to, že táto legislatíva má takéto diery, a ja by som veľmi prijal, keby sme tu našli tých odborníkov, ktorí, hovorí aj strana SMER aj všetky ostatné strany, že chceme tu mať odborníkov. Tak spojme sa. Dajme sily aj v tejto oblasti, tí, čo sa tu cítite byť na to, lebo najlepšie, viete, čo je najlepšie podľa mňa? Keď človek, ktorý vyrastie a je Slovák a vyrastal na tejto zemi, dá svoju celoživotnú know-how v prospech tohto národa. Áno, vo forme, dajme tomu, aj toho zákona, v ktorom je doma. A to je u mňa to najväčšie, čo vy môžete dať tomuto národu, v ktorom sa teraz nachádzate alebo v ktorom žijete, myslíte si, že ste súčasťou tohto národa, ktorému teraz my tu vládneme.
Keď takto nepochopíte svoj život a život odborníka, ktorý by mal niečo predať ďalej, tak sa dostávame naspäť do nejakého, neviem, či feudalizmu, či čoho, pretože teraz tu dennodenne sa stretávame s tým, že nemáme nasledovníkov. Nemáme nasledovníkov, ktorí by naše myšlienky zdieľali, nemáme ani odborníkov na rôzne profesie, ktoré prakticky sme nejakým spôsobom pustili nadivoko.
Takže pokiaľ ten podomový predaj skomplikoval tisícom a stovkám ľuďom tento život, tak bol by som rád, keby sme urobili všetko pre to, aby sme si to uvedomili a s plnou vážnosťou a dôslednosťou tieto diery, ktoré sú v zákonoch, a to nehovorím o tomto, sú aj v ďalších zákonoch, aby sme ich zaplátali, ale nie jednorazovou záplatou, ale záplatou, ktorú ani tá ekonomická kríza možno, ktorá by tu mohla byť, by nemusela nejako znovu prederaviť. A že by tá záplata chránila našich občanov, našich odberateľov tejto energie, ktorí inú energiu nemajú. No, nemajú, on, občan, je odkázaný na to, čo dostane z toho potrubia. A keď si niekto myslí, že sa napojí na len také, tak nech si to myslí. No, nemá. No, ja si neviem predstaviť, čo by bolo, keby sa to odpojilo. No, to sme niekde celkom inde, to sme v dobe kamennej.
Takže, vážení, dúfam, že aj túto novelu nejakým spôsobom uznáte za vhodné aspoň sa jej povenovať z vašej odbornosti, v ktorej ste odborníkom, a dáte tú kvalitatívnu zložku z vašej know-how do tohto zákona, ktorá by mala priniesť zlepšenie podmienok aj pri podomovom predaji takýchto výrobkov, respektíve výrobkov, ktoré sa v takomto podomovom predaji zúčastňujú.
Takže dúfam, že táto iniciatíva bude vyslyšaná a budem veľmi rád, keď podporíte postúpenie tohto zákona aj do druhého čítania, a ja hovorím, že nech nám v tom Pán Boh pomáha.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis