Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie na úvod tejto schôdze rozdelím do štyroch bodov.
Po prvé, pretože to bolo veľakrát spochybňované, pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby o tejto kauze rokoval parlament a aby sme schválili navrhované uznesenie.
Po druhé, budem vás informovať o tom, čo v tejto záležitosti robil a robí kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Po...
Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie na úvod tejto schôdze rozdelím do štyroch bodov.
Po prvé, pretože to bolo veľakrát spochybňované, pokúsim sa vysvetliť, prečo je dôležité, aby o tejto kauze rokoval parlament a aby sme schválili navrhované uznesenie.
Po druhé, budem vás informovať o tom, čo v tejto záležitosti robil a robí kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
Po tretie, vyjadrím sa k stanovisku vlády k tejto schôdzi, resp. k navrhovanému uzneseniu.
Po štvrté, môj pohľad na to, čo by sa malo akútne udiať a aké sú predbežné poučenia z celého tohto škandálu alebo kauzy, keď chcete.
Viete, že opatrne a skôr výnimočne používam silné slová, ale táto kauza prekonala všetky doterajšie kauzy okolo spravodajských služieb, ktoré sme tu mali, bohužiaľ. Už teraz má pre Vojenské spravodajstvo nezmerateľný, devastačný rozsah. Toto už nie je o ministrovi obrany, toto očividne nemá povahu nejakej problematickej jednotlivosti vo Vojenskom spravodajstve. Toto je o funkčnosti alebo zlyhaní dôležitého prvku bezpečnosti štátu. Áno, presne tak, jedného celého odvetvia v sektore obrany štátu. Ak teda niekto kladie otázku, že prečo o tom má rokovať parlament, keď veci vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, tak presne pre toto.
Národná rada rokuje a reflektuje čo častokrát oveľa menej závažné problémy. My tu máme v sektore obrany a bezpečnosti vážny problém, bezpečnostný problém. Musíme si byť vedomí, že máme vážny bezpečnostný problém dokonca aj v takom prípade, keby nám o nejaký čas orgány činné v trestnom konaní povedali, že vo Vojenskom spravodajstve nemáme žiaden trestnoprávny hospodársky problém, že sa tam s ničím neplytvalo, že sa tam nič nespreneverilo a že tam všetko prebiehalo tip-top, lebo približne toto nám naznačuje pán minister. Niekto tomu verí? Aj keby to bola pravda, aj keby sme tomu všetci uverili, aj tak je tu vážny problém a ten problém sa volá sebadeštrukcia Vojenského spravodajstva v priamom prenose. Jeho sebakompromitácia pre potreby medzinárodnej spolupráce. Ten problém sa volá likvidácia samotných základov, existencia normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby. Hovorím to nerád, hovorím to s veľkou ľútosťou, ale hovorím to aj preto, ak by niekto náhodou pochyboval, či ide o vec dostatočne vážnu, aby o nej rokoval tento parlament.
Dovoľte mi, aby som na tomto mieste môjho vystúpenia dal do pozornosti aj niektoré závery správy, ktorú prijal osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Ako viete, výbor, ktorému predsedám, sa celej veci venoval prakticky nepretržite skoro tri týždne. Stretli sme sa veľakrát, vypočuli si informácie od mnohých ľudí zo súčasného aj bývalého vedenia, aj viacerých bývalých dôstojníkov Vojenského spravodajstva.
Výbor v správe, ktorú prijal, konštatuje, že, a dovolím si zacitovať: "V období rokov 2010 až 2012 prebiehali najmenej dve interné prešetrovania vo Vojenskej spravodajskej službe o podozreniach z nezákonného alebo nehospodárneho nakladania s hmotným a nehnuteľným majetkom v období rokov 2006 až 2010."
Výbor tiež konštatuje, a opäť citujem, že "interné prešetrovania podozrení neboli z minulosti ukončené spôsobom, aký by si ich povaha vyžadovala".
Okrem toho, znovu citujem zo správy: "Výbor konštatuje, že okrem vážnych podozrení z nezákonného alebo nehospodárneho konania existujú aj svedectvá o nezdravých vzťahoch vo vnútri Vojenského spravodajstva, eventuálne informácie o neprimeranom nátlaku, a to v nedávnej minulosti, ale aj po zlúčení oboch zložiek Vojenského spravodajstva."
Niekomu sa tieto formulácie môžu zdať nie dosť krvavé, ale vzhľadom na to, že sme museli dospieť k zhode väčšiny vládnych poslancov aj opozície, tak sú tieto informácie dosť jasné a dosť znepokojujúce.
Keď som pred chvíľou povedal, že Vojenské spravodajstvo nám predviedlo a predvádza likvidáciu základov existencie a normálneho fungovania každej dôveryhodnej spravodajskej služby, tak som mal na mysli presne toto a toto hovorí aj správa výboru, teda že nie "slohové práce", ale existencia vážnych podozrení z ekonomických prechmatov, že tu máme masívne úniky autentických dokumentov, že tu máme podľa všetkého nezvládnutý personálny manažment a nezdravé vzťahy v komunite Vojenského spravodajstva.
Vážené kolegyne, kolegovia, vždy som sa držal vecnosti na rozdiel od hysterických prejavov. Táto kauza prerástla cez hlavu súčasného vedenia Vojenského spravodajstva aj ministra obrany. Koľko ešte podozrení sa má objaviť, aby sme priznali, aký veľký problém na Slovensku máme? Koľko ešte musí uniknúť utajovaných dokumentov? Koľko dôstojníkov ešte musí prehovoriť a aké nechutnosti chceme ešte počuť?
Hovoríme tu o zlyhaní jedného z dôležitých prvkov bezpečnosti štátu, ale v takom prípade sa pýtam, čo robí premiér a predseda Bezpečnostnej rady štátu? Vláda má aj podpredsedu zodpovedného za oblasť bezpečnosti štátu, ani od neho sme nič doposiaľ na túto tému nepočuli.
Považujem za divné, neprimerané, nepatričné, ale i ignorantské, ak premiér hovorí, že čo sa deje okolo Vojenského spravodajstva, tomu ani vraj "divá sviňa" nerozumie. Nám tu pred očami prebieha samodeštrukcia Vojenského spravodajstva a predseda Bezpečnostnej rady štátu tomu vraj nerozumie?!
Vyzývam predsedu vlády, aby sa v tom teda zorientoval a aby sa ako predseda Bezpečnostnej rady aj v tom patrične angažoval. Pretože tu dnes nie je, posielam mu aspoň správu, ktorú v tejto veci prijal kontrolný výbor.
Vážené kolegyne, kolegovia, tu je asi vhodná chvíľa vyjadriť sa aj k stanovisku vlády, ktorá neodporúča prijať navrhované uznesenia. Veľmi vám odporúčam toto stanovisko si prečítať, pretože tvrdím, že toto stanovisko je úplne odfláknuté a úplne od veci. S čím teda vlastne vláda nesúhlasí? Nesúhlasí s tým, že Vojenské spravodajstvo nemá kauzu? Alebo si vláda myslí, že táto kauza neznižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva? Alebo vláda nechce, aby minister obrany informoval parlament o postupe vyšetrovania? Kauza tu je a je veľká, to hádam nikto nepoprie, na tom nie je nič vládne alebo opozičné. To je predsa fakt. Že kauza znižuje dôveryhodnosť Vojenského spravodajstva, to je tiež isté, bez ohľadu na to, kto má pravdu, je to celé, ako často hovoríme, poriadny prúser.
A tiež si myslím, že keď môže minister vnútra informovať parlament o vyšetrovaní kauzy Gorila, potom má parlament dostať aj informáciu o vyšetrovaní kauzy, ktorá dehonestuje a deštruuje jeden z dôležitých sektorov bezpečnosti štátu. Preto nerozumiem stanovisku vlády, a musel ho písať nejaký politický snaživec, ktorý si riadne neprečítal, s čím vlastne v skutočnosti nesúhlasí.
Vážené kolegyne, kolegovia, hneď ako táto kauza alebo kríza okolo Vojenského spravodajstva vypukla, zvolal som zasadnutie výboru. Usilovali sme sa o to, aby sme išli v medziach zákona, ale tam, až kam to ide. Stále som však opakoval, že kontrolný výbor nie je vyšetrovacia komisia, že tu v parlamente nikoho nemôžme označiť za páchateľa trestného činu a vymerať mu príslušnú sadzbu. Ani ja som to osobne nikdy nerobil.
Udalosti vo Vojenskom spravodajstve majú s najväčšou pravdepodobnosťou aj trestnoprávny rozmer. Navrhované uznesenie je práve o tom, aby nás pán minister obrany o tom náležite informoval. Ale kauza Vojenského spravodajstva prerástla rozmer nejakej jednotlivosti, nejakej konkrétnosti a nepríjemnosti. A našou povinnosťou je nielen kontrola, ale aj identifikácia systémových problémov. Viaceré problémy zapísala alebo naznačila už správa nášho výboru a to hovoríme o nedostatočnej kontrole a nedotiahnuté interné prešetrovanie. Hovoríme o nezdravom, nezdravých a narušených personálnych vzťahoch vo vnútri spravodajskej komunity. Hovoríme o zlyhaní personálneho manažmentu.
Bohužiaľ, sa javí, že zlúčenie vojenských tajných služieb, ako bolo zrealizované, žiaden z týchto problémov nevyriešil a v ničom nedáva záruky, že sa poruchy opravia a že sa neobjavia v budúcnosti. Lebo veď keď by sa na ulici nepovaľovali vagóny utajovaných dokumentov, vlastne sa nič neudeje. Preto som presvedčený, že potrebujeme nové nástroje a potrebujeme nové riešenia. Som presvedčený, že potrebujeme ustanoviť nezávislú inšpekciu nad bezpečnostnými zbormi. Silnú a nezávislú a ktorej tiež rozviažeme ruky. Obrazne povedané, potrebujeme takú inštitúciu, ktorá v prípade problému vie, kam má ísť, čo skontrolovať, na čo sa pýtať a prípadne čo zaistiť, a bude si môcť sama tiež otvoriť dvere. A nie čakať, kým im to láskavo niekto dovolí.
Som tiež presvedčený, že potrebujeme prehodnotiť návrh nového zákona o spravodajských službách. Mňa práve preto veľmi mrzí, že vládna väčšina zastavila konanie nášho výboru v tejto kauze, pretože sme mali ísť viac do detailov problému, ktoré nastali v tomto škandále, a potom z toho urobiť detailné tzv. lesson learned, lebo v prípade spravodajských služieb sa diabol ukrýva práve detailoch.
Tiež si myslím, že by sme mali zvážiť a upraviť rozsah úloh civilného a vojenského spravodajstva, a to tak, aby sa navzájom neprekrývali. A v najbližších dňoch tieto a niektoré ďalšie návrhy predstavím podrobnejšie.
A chcel by som aj z tohto miesta všetkých pozvať k diskusii a potom k prijatiu riešení, ktoré nebudú len vládno-opozičné a zaťaté. Poďme sa z toho, čo sa stalo, poučiť a skúsme zabrániť reprízam.
Ďakujem za pozornosť, zatiaľ. (Potlesk.)
Skryt prepis