Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že považujem za celkom logické a očakávané, že sa zvyšujú priame dane, ak vo voľbách vyhrá vláda, čo si hovorí ľavicová. Je to taký tradičný prístup. Nie je veľmi originálny, väčšinou nie je ani účinný. Mám teda na mysli, že neprináša také efekty, aké si ľavicové vlády od toho obyčajne sľubujú. A neprinesie do štátneho rozpočtu ani na budúci rok. Vlastne bolo...
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, na úvod chcem povedať, že považujem za celkom logické a očakávané, že sa zvyšujú priame dane, ak vo voľbách vyhrá vláda, čo si hovorí ľavicová. Je to taký tradičný prístup. Nie je veľmi originálny, väčšinou nie je ani účinný. Mám teda na mysli, že neprináša také efekty, aké si ľavicové vlády od toho obyčajne sľubujú. A neprinesie do štátneho rozpočtu ani na budúci rok. Vlastne bolo trochu neobvykle, že predchádzajúca vláda SMER-u v roku 2006 - 2010 takéto zmeny neurobila, hoci ich sľubovala už pred voľbami 2006. Vysvetľujem si to tak, že keď prišlo na lámanie chleba, SMER zistil, že žiadnu politiku lepšiu nemá, nepripravil ani nevymyslel. Po týchto voľbách dochádza aj na vážne daňové a odvodové zmeny. Nebol by som prekvapený, keby ľavicová vláda robila tzv. ľavicovú politiku napríklad pod heslom solidarity bohatých s chudobnými. Dokonca nevidím zásadný problém ani v tom, že táto vláda nerobí ľavicovú politiku. Toto nech si zodpovie SMER pred svojimi voličmi.
Hlavný problém totiž vidím v tom, že čo zažívame, nie je v skutočnosti žiadna politika. Nie že ľavicová politika alebo pravicová, alebo stredová, povedzme nejaká neidologicko-pragmatická. A to už nie je problém SMER-u alebo vlády, toto už je problém celého Slovenska.
Ako vlastne vláda definovala ciele svojej politiky, teda ciele, ktoré by sa mali preniesť aj do návrhu rozpočtu. Dovoľte mi pripomenúť deklarácie pána premiéra. Napríklad tvrdil, že návrhy vlády sa nedotknú 80 % obyvateľov. V poriadku, aj toto vyzerá ako nejaká politika. Aspoň to znie ako jasne pomenovaný cieľ. Bohužiaľ, ale to tiež nie je pravda. Zrátajte zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, masívne zvyšovanie všelijakých poplatkov, aj zásahy do druhého dôchodkového piliera, ťažko nájdeme niekoho, koho sa nedotknú vládne opatrenia. Nielen nepriamo, ale úplne priamo a osobne. Ťažko nájdeme niekoho, kto pracuje, kto sa stará o rodinu, kto normálne žije z mesiaca na mesiac a kto neodvedie viac, nezaplatí viac, komu zostane v peňaženke aspoň toľko ako doteraz. Ťažko nájdeme niekoho, kto nezaplatí vyššie dane, odvody, kto nemusí zájsť na úrad a zaplatiť nové a vyššie poplatky. V niektorých prípadoch sa tieto poplatky zvyšujú aj o niekoľko desiatok percent.
Ďalej vláda tvrdí, že zavádza progresivitu do daňového systému, a to aj preto, aby sa bohatí solidarizovali s chudobnými. Veď v poriadku. Aj toto je aspoň nejaká zrozumiteľne pomenovaná politika. Bohužiaľ, ale ani toto nie je pravda. Po všetkom, čo tu už vládna väčšina schválila, vyššie dane a odvody sa nebudú týkať iba bohatých. Budú sa týkať už aj strednej vrstvy. Tej vetchej strednej vrstvy, ktorú dnes na Slovensku máme. Tej slabej strednej vrstvy, o ktorú by sme sa mali starať a nie ju ešte viac spoplatňovať a zdaňovať.
Do tretice pripomeniem, ako po nástupe tejto vlády pán premiér často opakoval, že kľúčovým slovom musí byť rast. Pamätáte si. Len šetrenie nás nevytrhne, hovoril, že potrebujeme rast. Opakoval to veľakrát. Áno, aj toto by bola jasne zadefinovaná ekonomická politika. Bohužiaľ, pán premiér slovo rast prestal používať. Pochopiteľne, vláda netvrdí, lebo nemôže tvrdiť, že zvyšovanie priamych daní podporí rast. Bohužiaľ, platí aj to, že po všetkých daňových úpravách budeme mať najvyššie korporátne dane zo všetkých susedov. A, bohužiaľ, platí aj to, že okrem daňovo-odvodovej politiky má vláda málo iných nástrojov, ako podporiť rast a konkurencieschopnosť. Pritom konkurencieschopnosť je dnes najsilnejšia motivácia, dalo by sa povedať, cieľ cieľov všetkých rozumných vlád všade vo svete. Či sú tie krajiny bohatšie, alebo sú to krajiny chudobnejšie.
Čím a ako konkurovať? To znamená, aj ako udržať, aj ako prilákať nové investície. Aké nové investície tu reálne môžu byť? Ako vzniknú nové pracovné miesta? Ako udržíme tie, ktoré existujú? Bohužiaľ, od súčasnej vlády nepočujeme na túto tému jedinú rozvitú vetu, jednu presvedčivú ideu. Konkurencieschopnosť a rast spolu súvisia. A o konkurencieschopnosti Slovenska sa nehovorí azda vôbec.
Nakoniec spomeniem ešte argument, ktorý používa vláda hádam najčastejšie, a síce, že zvyšovanie daní má pomôcť pri tzv. konsolidácii verejných financií. Inými slovami, zmeny v daňovom systéme a vyššie dane majú priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, aby sme týmto spôsobom znižovali deficity, aby sme tu mohli rokovať o rozpočte, kde na papieri stojí deficit nižší ako 3 %.
Mnohí to tu už veľakrát povedali a dokázalo sa to aj na slovenskej skúsenosti, a síce, že neplatí rovnica: vyššie sadzby daní rovná sa vyšší výber daní. Ale viete čo? To nehovorí len opozícia. V návrhu štátneho rozpočtu ministerstvo financií prognózuje daňové príjmy štátneho rozpočtu, sú tam konkrétne čísla a potom je tam napísané toto, citujem: "Medzi hlavné riziká prognózy patrí samotný makroekonomický vývoj, za neistý možno označiť aj vývoj DPH v ďalších rokoch", a teraz pozor, "odhad vplyvu legislatívnych zmien."
Ďalej sa tu píše v dôvodovej správe k štátnemu rozpočtu ešte jasnejšie, znovu citujem: "Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 obsahuje veľké množstvo legislatívnych zmien, ktoré sa prijímajú súčasne a môžu sa navzájom ovplyvňovať. Súvisiace možné zmeny správania sa daňových subjektov, ktoré je veľmi zložité odhadnúť, preto predstavujú riziko naplnenia prognózy." Koniec citátu. Experti s minfinu a rozpočtového výboru použili diplomatický slovník. V skutočnosti povedali, "ak zvyšujete dane, neočakávajte od nich adekvátne vyššie príjmy do verejných rozpočtov". A ešte aj povedali, "najmä keď podnikáte takúto daňovú smršť".
Chcem teda upozorniť na to, v čom je podľa mňa najväčší problém vo vládnej ekonomickej politike, zvlášť v jej daňovej politike, konkrétne, že toto vlastne nie je žiadna politika. Vláda chce papierovo zvýšiť príjmy, aby jej na papieri v štátnom rozpočte vyšiel predpísaný deficit. A postupuje pri tom ako jednoduchý účtovník. Lenže dobrý účtovník vám povie pravdu, ako na tom ste. Dobrý účtovník vám navrhne, ako na papieri upratať veci na jedno zúčtovacie obdobie. Žiaden účtovník vám ale nenavrhne, ako sa strategicky rozvíjať. V prípade štátu toto musí definovať politika. Politici musia definovať priority, ak to nerobia, je to len púhe účtovníctvo.
Čo sa vlastne chce od občanov? Chce sa od nich, aby tvrdšie pracovali, očakávame, že zakladajú rodiny a starajú sa o deti, ale akonáhle sa trochu ekonomicky nadýchnu, tak im toto nadýchnutie zdaníme. Nadýchnu sa a my ich hneď zaťažíme vyššími odvodmi. Potom zájdu na nejaký úrad a tam ich už vláda zaťažila aj vyššími poplatkami. Nehovorím o ľuďoch, ktorí sú takpovediac za vodou. Hovorím o tých, ktorým sa podarilo alebo sa darí trochu sa nadýchnuť. Myslím, že už môžme hovoriť o diskriminácii tých, čo pracujú. Pracuješ tvrdšie, zarábaš viac, zaplať viac.
Potrebujeme investície, aby rástla zamestnanosť, ale zároveň zvyšujeme korporátne dane. Mali by sme chcieť stabilitu drobného, malého podnikania. A čím mu to dávam najavo? Máme problém s výberom tých daní, ktoré už dnes sú, predovšetkým nepriame dane z pridanej hodnoty. A riešime to ako? Že zvýšime sadzby priamych daní. Toto predsa nemôžme nazvať ani jasnou, ani zrozumiteľnou, ani žiadnou politikou.
Ako je vám určite známe, premiér tejto vlády okrem iného je veľkým priaznivcom dlhodobých rozvojových stratégií. Pamätáte si, jednu si dal urobiť ešte v minulom volebnom období od Akadémie vied. Slovník slovenského jazyka pod heslom "stratégia" uvádza, že to je "spôsob plánovania a riadenia činností, ktorými sa má dosiahnuť určený cieľ". Okrem jediného cieľa mať papierovo v poriadku účtovníctvo tu však iný cieľ nevidím. Niežeby to nebol správny cieľ, ale je to málo.
A vôbec najväčší paradox vidím v tomto, máme politicky silnú jednofarebnú vládu a táto vláda nemá žiadnu jasnú ekonomickú politiku. Vláda nechce alebo nevie definovať priority, nehovorím o heslách, hovorím o skutočných politikách priority a politikách ekonomických. Vláda nechce alebo nevie napríklad povedať, že stredná vrstva drží štát a ekonomiku nad vodou. Tak ju teda dajme bokom pri novom vyššom zdaňovaní. Vláda hovorí o chudobných, o solidarite, ale nevie alebo nechce dať najavo, že pracovať sa oplatí tým, ktorí pracovať chcú, vedia a môžu. Alebo že podnikať sa oplatí alebo že sa na Slovensku oplatí investovať. V poriadku. Máme vládu, ktorá si hovorí ľavicová, nech teda ľavicová vláda zdaní tých naozaj bohatých toľko, koľko sa jej hrdlo ráči. Veď s čím iným by sa mohla pochváliť. Ale ani ľavicová vláda by nemala robiť to, že ak sa jednotlivec alebo rodina trochu aj ekonomicky nadýchnu, tak z toho urobí hriech a hneď im to aj zrátajú.
Pre krajinu nie je problém, keď sa vláda háda s opozíciou o ekonomickej politike. Pre krajinu je ale problém, ak vláda nemá žiadnu zrozumiteľnú politiku a keď má mať krajina rozpočet, o ktorom sám minister financií tvrdí, že možno to prežijeme, keď budeme mať šťastie.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
