Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa zhrnúť rozpravu, ktorá trvala trošku dlhšie, a zároveň aj odpovedať na niektoré témy, ktoré boli v tejto rozprave vznesené.
Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú...
Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa zhrnúť rozpravu, ktorá trvala trošku dlhšie, a zároveň aj odpovedať na niektoré témy, ktoré boli v tejto rozprave vznesené.
Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú hovoriť, že netreba nič meniť, že netreba zvyšovať kontrolu. Ale všetci ostatní, čo žijú v tejto republike a sú svedkami neustálych menších, väčších káuz, škandálov, spravodajských hier, myslím, že im to prekáža. A som presvedčený o tom, že treba zmeniť tento systém, na rozdiel od tých, čo si myslia, že všetko funguje parádne a nič meniť netreba.
Pán poslanec Baška hovoril o tom, že kontrola spravodajských služieb a všetkých týchto bezpečnostných orgánov musí byť o vzájomnej dôvere, pretože len vtedy je kontrola. Pripomenul som si výrok, ktorý povedal Ronald Reagan Gorbačovovi, keď robili asi druhé kolo tých rozhovorov o jadrovom odzbrojení, keď hovorili o tom, že áno, dôvera je potrebná, ale "Dôveruj, ale preveruj!" je asi heslo dňa aj dnes, aj pri tejto téme.
Keby vystúpil len pán poslanec Galko, asi by som nevedel, že či sa dá vôbec o niečom ešte diskutovať, pretože všetko je zlé a všetko je nekvalifikované a treba stiahnuť. Priznám sa, že takýto príhovor by som skôr očakával od predstaviteľa vládnej strany. A myslím si, že táto vládna väčšina jednej strany môže byť rada, že vás tu má. Hovorí o tom, že navrhuje stiahnuť, aby sme stiahli tento zákon, a navrhuje počkať na predloženie zákona vládou, ministerstvom. Rovnako ako pán poslanec Baška hovoril o tom, že by sme mali predstaviť nejaký spoločný návrh spolu so zákonom o spravodajských službách. Ja si myslím, že zatiaľ sme počuli od vlády záväzok, že nám predstaví zákon o spravodajských službách. Viem, že ten zákon bude predstavovať dve také úrovne. V jednom budú naozaj posilnené kompetencie spravodajských služieb a bude tam posilnená aj kontrola, som presvedčený o tom. Ale my teraz rozprávame o úplne inom zákone. Úplne iný zákon - ja som to na úvod hovoril, neviem, či niekto nepočúval, alebo bol niekde preč - my teraz riešime zákon o ochrane pred odpočúvaním. A to je asi dosť dôležitý detail, ktorý nám unikol, aby sme sa možno viacej počúvali.
K takým vecným témam. Ja sa pokúsim byť, konzistentne, aj keď som si to zapísal na viacero iných papierov, pretože viacerí páni poslanci vystupujúci v rozprave sa rovnakých tém a vlastne aj takých tých pilierov tejto novely zákona dotkli.
Možno by som sa vrátil k tomu, že o tom v rozprave dosť často zaznelo z úst myslím pána poslanca Gála, Bašku aj Galka, o tom, že nie je žiaduce informovať občana, ak nebudú splnené ciele toho odpočúvania. A my to hovoríme, že to je jeden práve z pilierov tejto novely, ktorú teraz práve predstavujeme, že zvyšujeme právomoci občana, aby sa mohol v prípade potreby, keď on si myslí, že boli dotknuté jeho ústavné práva, odvolať na súd, aby tie rozhodnutia orgánov boli preskúmateľné súdmi. Ale zároveň hovoríme aj o tom a dávame to do výnimky v tom zákone, že tí, kde je podozrenie, že naozaj o teroristoch alebo o zločincoch, o členoch príslušníkov podsvetia, keď je podozrenie, že budú, že ďalej pretrvávajú skutočnosti, ktoré budú oprávňovať, aby sa jednoducho nezverejnilo, alebo aby neboli informovaní o tom, že boli tieto informačno-technické prostriedky proti nim využité, jednoducho tam dávame výnimku do tohto zákona. Ony to, tie orgány to zvážia a povedia, že nie, vy ste osoba, ktorej to jednoducho nemôžeme, ktorú nemôžeme informovať. Takže toto by som si nemyslel, že je nejaký závažný bod, o ktorom by sme mali sa prieť.
Ale hovorím aj o tom, že, a pristavím sa, o tom, že o tejto tzv. oznamovacej povinnosti, to nie je náš výmysel. Funguje to v niekoľkých krajinách, v mnohých krajinách, v demokratických krajinách sveta. Sú štáty s rovnakým pravidlom pre možnosť výnimky a s oveľa kratšou lehotou, ako navrhujeme my. My navrhujeme jeden rok, po jednom roku, aby sa toto zverejnilo, nezverejnilo, ale aby bol občan informovaný.
Ďalší taký pilier tejto novely, o ktorom sme hovorili, síce hovorili sme o tom, že chceme posilniť právomoci výboru, ktorý má mať odposluchy, kontrolu odposluchov na starosti, tak má to byť, my tvrdíme, že by to mal byť výbor pre obranu a bezpečnosť. Rovnako legitímne je navrhovať iný spôsob telesa alebo orgánu, ktorý by napokon takéto právomoci kontrolné mal. Ale môžem... Vo svete to funguje rôzne. Sú aj také spôsoby, aj také spôsoby. Nezávislé tribunály okrem Veľkej Británie fungujú aj v Holandsku, fungujú aj v iných krajinách, aj Európy. A priznám sa, že tiež ma, je to možno také najjednoduchšie, že zbaviť sa takejto zodpovednosti a presunúť to na akýsi nezávislý tribunál, ktorý bude zložený z nezávislých ľudí, napríklad vážených sudcov, prokurátorov alebo podobne. Rozumiem výhrade, že kontrola poslancami bude alebo neúčinná, alebo ju budú politici, kontrolóri zneužívať, že môžu unikať informácie a tak ďalej. Pri príprave nášho návrhu sme tieto všetky názory brali vážne.
Chcem sa vás ale opýtať, nie možno všetkých, pretože nás je tu málo, ale predsa len aj tých, čo sedia teraz v sále: Koľko z nás je presvedčených, že parlament zvolí povedzme troch bývalých sudcov, aby dozerali nad nasadzovaním informačno-technických prostriedkov? Ale nemám na mysli tak, že jednoduchou väčšinou. To si zvolia. Takýto orgán si táto väčšina a táto vláda si takých sudcov, prokurátorov alebo "nezávislé osobnosti" radi zvolia. Ale povedzte mi, ako na Slovensku - a my sme pripravovali taký zákon, aby bol realistický a fungujúci v našich podmienkach, nie v Holandsku, nie v Belgicku, nie v Británii a v Austrálii, realistický zákon - povedzte mi, ako nájdeme troch, štyroch, piatich ľudí na Slovensku, aby boli zvolení povedzme 140 hlasmi tohto telesa, tohto orgánu? A všetci sto štyridsiati poslanci, ktorí budú hlasovať za takéto teleso, budú presvedčení o tom, že boli zvolení ľudia, ktorí sú nezávislí, vážení, aj dôveryhodní? Pretože si myslím, že nežijeme v ideálnom svete a už vôbec nie v ideálnom politickom svete. Mali by sme však urobiť aspoň nejaký krok správnym smerom a z dnešnej nekontroly prejsť ku kontrole.
Pravdaže sme brali do úvahy a brali sme vážne riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovoríme o tom častejšie. Myslím Gábor Gál spomínal ten precedens, a spomínal som ho v úvodnom slove, s výborom, ktorý je funkčný už niekoľko rokov a doteraz nebol žiaden problém. A naozaj možno nie v tomto období, ale v predchádzajúcich obdobiach, kedy ten nával na bezpečnostné previerky bol oveľa väčší, tak dokázali vo výbore poslanci spracovávať bez toho, aby dochádzalo k úniku utajovaných skutočností. A malo čo unikať. A má čo unikať aj z tohto výboru.
My hovoríme, že v tomto prípade navrhujeme úzku pracovnú skupinu, ktorá by nepozostávala zo všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten výbor by sa mohol alebo by mal vytvárať úzke pracovné skupiny v zastúpení politikov opozície aj koalície a môžeme sa rozprávať ďalej o tom. Poďme sa rozprávať o tom aj v druhom čítaní, či dáme do povinnosti, aby mali bezpečnostné previerky. Áno, počul som túto výhradu. Môžeme dať bezpečnostné previerky, aby mali poslanci, ktorí budú v kontrolnej pracovnej skupine, v ktorej budú dozerať nad procesom nasadzovania odposluchov v tomto štáte. Na druhej strane ale Gábor mi to zobral z úst, keď hovoril o tom, že presne sa dostávame do začarovaného cyklu. Vy sa máte nechať preverovať tými, čo idete preverovať, hej?! Tak je to trošku také... Ale ja som otvorený tejto debate a možno by som aj ja bol skôr 60:40 za to, aby poslanci, ktorí budú v tejto úzkej pracovnej skupine, disponovali bezpečnostnou previerkou. Dajme to aj do zákona! Dajme do zákona, že budú, alebo do nejakého etického kódexu pracovnej skupiny alebo výboru celého, že budú viazaní mlčanlivosťou, že budú prisahať na to, že nepovedia nič, že v prípade podozrení pôjdu na detektor lži. A okey. Alebo, a ešte raz zdôrazním, som absolútne otvorený diskusii o tom, či poslanci majú mať previerky NBÚ alebo nie.
Dovoľte mi ešte povedať, sekundu, pán poslanec Fecko, myslím, že to sme teraz práve rozprávali. Vítam ohlas od pána poslanca Bašku, ktorý hovorí, že v prípade, ak tento návrh novely neprejde, aby sme sa začali rozprávať o tom, ako pripraviť spoločný zákon, opozično-vládny, o tom, ako lepšie kontrolovať nasadzovanie ITP v republike. A na druhej strane, a to by som možno aj odporoval zase to, že návrh novely zákona, ktorú my teraz hovoríme, alebo o ktorej sme začali debatovať v minulom období na výbore pre obranu a bezpečnosť, nebol iniciovaný nejakým škandálom na Vojenskom spravodajstve. My sme si, ja som to povedal v úvodnom slove, opätovne sa na to odvolám, keď vidíte, ako sa preverujú v súčasnosti, či boli tieto ITP oprávnené, neoprávnené, jednoducho je to o štatistike, holá, suchá štatistika. Máme možno oprávnenia, ale aby boli silnejšie, jednoznačnejšie, chceme to zapísať do zákona a tak, aby to bola kontrola priebežná, kontinuálna, a vtedy si každý jeden z tých štátnych orgánov, ktorý má tú právomoc, veľmi dobre rozmyslí, či má ísť cestou nasadzovania odposluchov alebo nie, pretože myslím, že sme sa vzácne zhodli všetci poslanci, ktorí v tejto rozprave vystupovali, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úžasný zásah do súkromia každého, koho sa to týka. A mala by to byť tá posledná hranica získavania informácií.
Keď ešte možno... Ako budú informovaní ľudia? - takú otázku som zaregistroval. Rovnakým spôsobom, ako je to teraz podľa Trestného poriadku. Gábor Gál hovoril o tom, že zrušme zákon samotný. Myslím si, že skôr by som išiel cestou, aby sa zjednotila postupnosť, pretože hovoril správne o dvojkoľajnosti, Trestný zákonník a teraz zákon č. 166, aby sme zjednotili. A táto naša novela zákona ide týmto smerom. My sa snažíme zjednotiť dohľad nad všetkými spravodajsky získavanými ITP v tejto krajine. Nielen čo sa týka spravodajských služieb, SIS-ky, Vojenského spravodajstva, ale aj tých policajtov.
Gábor Gál hovoril veľmi dobre tiež o tom, že ako sa ťažko dosahuje politická vôľa v takej citlivej otázke, ako je nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ja som hovoril o tom, že sme čakali, že budú ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav, samozrejme, že vyhovuje súčasný stav. A keď sa niekto odvoláva na to, že to funguje veľmi dobre a že vlastne tie bezpečnostné orgány sú s tým spokojné, no do istej miery im môže vyhovovať tento stav. My sme tu ale preto, aby sme tiež hľadeli na to, že čo pre občanov bude dobré.
Otázky legality, legitimity, proporcionality sú naozaj otázkami, s ktorými môžeme ísť ďalej, ale myslím si, že zákon alebo novela zákona, ktorú predkladáme teraz, je krok správnym smerom. A ja bez toho, aby som vás chcel zdržovať s vyjadreniami k všetkému, čo tu dnes bolo povedané, tak by som vás chcel veľmi stručne poprosiť o podporu zákona, o posunutie do druhého čítania s tým, že práve tam je priestor na všetky technické detaily, o ktorých sme hovorili. Ale dva zásadné princípy si myslím, že sú podstatné a sú obsahom práve tejto novely, ktorú dávame teraz. Po prvé, zvyšujeme oprávnenosť alebo právomoci občanov, ktorí sa budú môcť dozvedieť, že bolo niekedy voči nim, informačno-technické prostriedky boli nasadené. A druhá vec, že hovoríme o kontinuálnej a priebežnej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý to v kompetencii má aj teraz, len tá kontrola nefunguje, je príliš štatistická a technokratická a nie dostatočne fungujúca.
Takže bez toho, aby sme navrhovali, aké inštitúcie zvýšenej kontroly, aké inštitúcie poistiek proti zneužitiu nasadzovania odposluchov v tejto republike by sme mohli mať, odmietnuť tento zákon myslím si, že je veľmi nesprávne. A dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu nie v mene svojom, ani v mene predkladateľov, ale v mene občanov tohto štátu.
Ďakujem pekne, všetko dobré.
Skryt prepis
