Videokanál poslanca

 
 
This video file cannot be played.(Error Code: 102630)

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

29.11.2012 o 11:20 hod.

Mgr. MEconSc.

Martin Fedor

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.11.2012 11:20 - 11:21 hod.

Martin Fedor
Chcem informovať členov výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že odchod na výjazdové zasadnutie tohto výboru bude o 12.10 hodine. Ďakujem.
Skryt prepis
 

28.9.2012 9:30 - 9:32 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, poslankyne, poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady č. 33 zo 16. mája 2012 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. Správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, ministerstvo vnútra za Policajný zbor, ministerstvo obrany za časť Vojenské spravodajstvo, a to zvlášť Vojenské obranné spravodajstvo a Vojenská spravodajská služba, požiadal ďalej ministerstvo spravodlivosti - Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií za úsek Colnej správy v mesiaci júl 2012 o zaslanie Správy o použití informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012. Správu o použití ITP za I. polrok 2012 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii, ktoré neobsahujú utajované skutočnost, a niektoré z nich aj v informácii vo verzii, ktoré takéto skutočnosti obsahujú.
Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.
Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 4. septembra 2012 na svojej 6. schôdzi, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Návrh na uznesenie je súčasťou správy a dovoľte mi ho v stručnosti predniesť. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012. Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za I. polrok 2012.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2012 12:43 - 12:59 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pokúsim sa zhrnúť rozpravu, ktorá trvala trošku dlhšie, a zároveň aj odpovedať na niektoré témy, ktoré boli v tejto rozprave vznesené.
Pôvodne som sa snažil vysvetliť, prečo si myslíme, že zmeny zákona o ochrane pred odpočúvaním sú potrebné. Vedeli sme, že keď otvoríme túto tému, že to nebude jednoduché. Nikomu sa do toho aj tak ísť nechcelo. Vedeli sme, že niektorým vyhovuje existujúci stav. Vedeli sme, že budú hovoriť, že netreba nič meniť, že netreba zvyšovať kontrolu. Ale všetci ostatní, čo žijú v tejto republike a sú svedkami neustálych menších, väčších káuz, škandálov, spravodajských hier, myslím, že im to prekáža. A som presvedčený o tom, že treba zmeniť tento systém, na rozdiel od tých, čo si myslia, že všetko funguje parádne a nič meniť netreba.
Pán poslanec Baška hovoril o tom, že kontrola spravodajských služieb a všetkých týchto bezpečnostných orgánov musí byť o vzájomnej dôvere, pretože len vtedy je kontrola. Pripomenul som si výrok, ktorý povedal Ronald Reagan Gorbačovovi, keď robili asi druhé kolo tých rozhovorov o jadrovom odzbrojení, keď hovorili o tom, že áno, dôvera je potrebná, ale "Dôveruj, ale preveruj!" je asi heslo dňa aj dnes, aj pri tejto téme.
Keby vystúpil len pán poslanec Galko, asi by som nevedel, že či sa dá vôbec o niečom ešte diskutovať, pretože všetko je zlé a všetko je nekvalifikované a treba stiahnuť. Priznám sa, že takýto príhovor by som skôr očakával od predstaviteľa vládnej strany. A myslím si, že táto vládna väčšina jednej strany môže byť rada, že vás tu má. Hovorí o tom, že navrhuje stiahnuť, aby sme stiahli tento zákon, a navrhuje počkať na predloženie zákona vládou, ministerstvom. Rovnako ako pán poslanec Baška hovoril o tom, že by sme mali predstaviť nejaký spoločný návrh spolu so zákonom o spravodajských službách. Ja si myslím, že zatiaľ sme počuli od vlády záväzok, že nám predstaví zákon o spravodajských službách. Viem, že ten zákon bude predstavovať dve také úrovne. V jednom budú naozaj posilnené kompetencie spravodajských služieb a bude tam posilnená aj kontrola, som presvedčený o tom. Ale my teraz rozprávame o úplne inom zákone. Úplne iný zákon - ja som to na úvod hovoril, neviem, či niekto nepočúval, alebo bol niekde preč - my teraz riešime zákon o ochrane pred odpočúvaním. A to je asi dosť dôležitý detail, ktorý nám unikol, aby sme sa možno viacej počúvali.
K takým vecným témam. Ja sa pokúsim byť, konzistentne, aj keď som si to zapísal na viacero iných papierov, pretože viacerí páni poslanci vystupujúci v rozprave sa rovnakých tém a vlastne aj takých tých pilierov tejto novely zákona dotkli.
Možno by som sa vrátil k tomu, že o tom v rozprave dosť často zaznelo z úst myslím pána poslanca Gála, Bašku aj Galka, o tom, že nie je žiaduce informovať občana, ak nebudú splnené ciele toho odpočúvania. A my to hovoríme, že to je jeden práve z pilierov tejto novely, ktorú teraz práve predstavujeme, že zvyšujeme právomoci občana, aby sa mohol v prípade potreby, keď on si myslí, že boli dotknuté jeho ústavné práva, odvolať na súd, aby tie rozhodnutia orgánov boli preskúmateľné súdmi. Ale zároveň hovoríme aj o tom a dávame to do výnimky v tom zákone, že tí, kde je podozrenie, že naozaj o teroristoch alebo o zločincoch, o členoch príslušníkov podsvetia, keď je podozrenie, že budú, že ďalej pretrvávajú skutočnosti, ktoré budú oprávňovať, aby sa jednoducho nezverejnilo, alebo aby neboli informovaní o tom, že boli tieto informačno-technické prostriedky proti nim využité, jednoducho tam dávame výnimku do tohto zákona. Ony to, tie orgány to zvážia a povedia, že nie, vy ste osoba, ktorej to jednoducho nemôžeme, ktorú nemôžeme informovať. Takže toto by som si nemyslel, že je nejaký závažný bod, o ktorom by sme mali sa prieť.
Ale hovorím aj o tom, že, a pristavím sa, o tom, že o tejto tzv. oznamovacej povinnosti, to nie je náš výmysel. Funguje to v niekoľkých krajinách, v mnohých krajinách, v demokratických krajinách sveta. Sú štáty s rovnakým pravidlom pre možnosť výnimky a s oveľa kratšou lehotou, ako navrhujeme my. My navrhujeme jeden rok, po jednom roku, aby sa toto zverejnilo, nezverejnilo, ale aby bol občan informovaný.
Ďalší taký pilier tejto novely, o ktorom sme hovorili, síce hovorili sme o tom, že chceme posilniť právomoci výboru, ktorý má mať odposluchy, kontrolu odposluchov na starosti, tak má to byť, my tvrdíme, že by to mal byť výbor pre obranu a bezpečnosť. Rovnako legitímne je navrhovať iný spôsob telesa alebo orgánu, ktorý by napokon takéto právomoci kontrolné mal. Ale môžem... Vo svete to funguje rôzne. Sú aj také spôsoby, aj také spôsoby. Nezávislé tribunály okrem Veľkej Británie fungujú aj v Holandsku, fungujú aj v iných krajinách, aj Európy. A priznám sa, že tiež ma, je to možno také najjednoduchšie, že zbaviť sa takejto zodpovednosti a presunúť to na akýsi nezávislý tribunál, ktorý bude zložený z nezávislých ľudí, napríklad vážených sudcov, prokurátorov alebo podobne. Rozumiem výhrade, že kontrola poslancami bude alebo neúčinná, alebo ju budú politici, kontrolóri zneužívať, že môžu unikať informácie a tak ďalej. Pri príprave nášho návrhu sme tieto všetky názory brali vážne.
Chcem sa vás ale opýtať, nie možno všetkých, pretože nás je tu málo, ale predsa len aj tých, čo sedia teraz v sále: Koľko z nás je presvedčených, že parlament zvolí povedzme troch bývalých sudcov, aby dozerali nad nasadzovaním informačno-technických prostriedkov? Ale nemám na mysli tak, že jednoduchou väčšinou. To si zvolia. Takýto orgán si táto väčšina a táto vláda si takých sudcov, prokurátorov alebo "nezávislé osobnosti" radi zvolia. Ale povedzte mi, ako na Slovensku - a my sme pripravovali taký zákon, aby bol realistický a fungujúci v našich podmienkach, nie v Holandsku, nie v Belgicku, nie v Británii a v Austrálii, realistický zákon - povedzte mi, ako nájdeme troch, štyroch, piatich ľudí na Slovensku, aby boli zvolení povedzme 140 hlasmi tohto telesa, tohto orgánu? A všetci sto štyridsiati poslanci, ktorí budú hlasovať za takéto teleso, budú presvedčení o tom, že boli zvolení ľudia, ktorí sú nezávislí, vážení, aj dôveryhodní? Pretože si myslím, že nežijeme v ideálnom svete a už vôbec nie v ideálnom politickom svete. Mali by sme však urobiť aspoň nejaký krok správnym smerom a z dnešnej nekontroly prejsť ku kontrole.
Pravdaže sme brali do úvahy a brali sme vážne riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovoríme o tom častejšie. Myslím Gábor Gál spomínal ten precedens, a spomínal som ho v úvodnom slove, s výborom, ktorý je funkčný už niekoľko rokov a doteraz nebol žiaden problém. A naozaj možno nie v tomto období, ale v predchádzajúcich obdobiach, kedy ten nával na bezpečnostné previerky bol oveľa väčší, tak dokázali vo výbore poslanci spracovávať bez toho, aby dochádzalo k úniku utajovaných skutočností. A malo čo unikať. A má čo unikať aj z tohto výboru.
My hovoríme, že v tomto prípade navrhujeme úzku pracovnú skupinu, ktorá by nepozostávala zo všetkých členov výboru pre obranu a bezpečnosť. Ten výbor by sa mohol alebo by mal vytvárať úzke pracovné skupiny v zastúpení politikov opozície aj koalície a môžeme sa rozprávať ďalej o tom. Poďme sa rozprávať o tom aj v druhom čítaní, či dáme do povinnosti, aby mali bezpečnostné previerky. Áno, počul som túto výhradu. Môžeme dať bezpečnostné previerky, aby mali poslanci, ktorí budú v kontrolnej pracovnej skupine, v ktorej budú dozerať nad procesom nasadzovania odposluchov v tomto štáte. Na druhej strane ale Gábor mi to zobral z úst, keď hovoril o tom, že presne sa dostávame do začarovaného cyklu. Vy sa máte nechať preverovať tými, čo idete preverovať, hej?! Tak je to trošku také... Ale ja som otvorený tejto debate a možno by som aj ja bol skôr 60:40 za to, aby poslanci, ktorí budú v tejto úzkej pracovnej skupine, disponovali bezpečnostnou previerkou. Dajme to aj do zákona! Dajme do zákona, že budú, alebo do nejakého etického kódexu pracovnej skupiny alebo výboru celého, že budú viazaní mlčanlivosťou, že budú prisahať na to, že nepovedia nič, že v prípade podozrení pôjdu na detektor lži. A okey. Alebo, a ešte raz zdôrazním, som absolútne otvorený diskusii o tom, či poslanci majú mať previerky NBÚ alebo nie.
Dovoľte mi ešte povedať, sekundu, pán poslanec Fecko, myslím, že to sme teraz práve rozprávali. Vítam ohlas od pána poslanca Bašku, ktorý hovorí, že v prípade, ak tento návrh novely neprejde, aby sme sa začali rozprávať o tom, ako pripraviť spoločný zákon, opozično-vládny, o tom, ako lepšie kontrolovať nasadzovanie ITP v republike. A na druhej strane, a to by som možno aj odporoval zase to, že návrh novely zákona, ktorú my teraz hovoríme, alebo o ktorej sme začali debatovať v minulom období na výbore pre obranu a bezpečnosť, nebol iniciovaný nejakým škandálom na Vojenskom spravodajstve. My sme si, ja som to povedal v úvodnom slove, opätovne sa na to odvolám, keď vidíte, ako sa preverujú v súčasnosti, či boli tieto ITP oprávnené, neoprávnené, jednoducho je to o štatistike, holá, suchá štatistika. Máme možno oprávnenia, ale aby boli silnejšie, jednoznačnejšie, chceme to zapísať do zákona a tak, aby to bola kontrola priebežná, kontinuálna, a vtedy si každý jeden z tých štátnych orgánov, ktorý má tú právomoc, veľmi dobre rozmyslí, či má ísť cestou nasadzovania odposluchov alebo nie, pretože myslím, že sme sa vzácne zhodli všetci poslanci, ktorí v tejto rozprave vystupovali, že nasadzovanie informačno-technických prostriedkov je úžasný zásah do súkromia každého, koho sa to týka. A mala by to byť tá posledná hranica získavania informácií.
Keď ešte možno... Ako budú informovaní ľudia? - takú otázku som zaregistroval. Rovnakým spôsobom, ako je to teraz podľa Trestného poriadku. Gábor Gál hovoril o tom, že zrušme zákon samotný. Myslím si, že skôr by som išiel cestou, aby sa zjednotila postupnosť, pretože hovoril správne o dvojkoľajnosti, Trestný zákonník a teraz zákon č. 166, aby sme zjednotili. A táto naša novela zákona ide týmto smerom. My sa snažíme zjednotiť dohľad nad všetkými spravodajsky získavanými ITP v tejto krajine. Nielen čo sa týka spravodajských služieb, SIS-ky, Vojenského spravodajstva, ale aj tých policajtov.
Gábor Gál hovoril veľmi dobre tiež o tom, že ako sa ťažko dosahuje politická vôľa v takej citlivej otázke, ako je nasadzovanie informačno-technických prostriedkov. Ja som hovoril o tom, že sme čakali, že budú ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav, samozrejme, že vyhovuje súčasný stav. A keď sa niekto odvoláva na to, že to funguje veľmi dobre a že vlastne tie bezpečnostné orgány sú s tým spokojné, no do istej miery im môže vyhovovať tento stav. My sme tu ale preto, aby sme tiež hľadeli na to, že čo pre občanov bude dobré.
Otázky legality, legitimity, proporcionality sú naozaj otázkami, s ktorými môžeme ísť ďalej, ale myslím si, že zákon alebo novela zákona, ktorú predkladáme teraz, je krok správnym smerom. A ja bez toho, aby som vás chcel zdržovať s vyjadreniami k všetkému, čo tu dnes bolo povedané, tak by som vás chcel veľmi stručne poprosiť o podporu zákona, o posunutie do druhého čítania s tým, že práve tam je priestor na všetky technické detaily, o ktorých sme hovorili. Ale dva zásadné princípy si myslím, že sú podstatné a sú obsahom práve tejto novely, ktorú dávame teraz. Po prvé, zvyšujeme oprávnenosť alebo právomoci občanov, ktorí sa budú môcť dozvedieť, že bolo niekedy voči nim, informačno-technické prostriedky boli nasadené. A druhá vec, že hovoríme o kontinuálnej a priebežnej kontrole nasadzovania informačno-technických prostriedkov na pôde výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý to v kompetencii má aj teraz, len tá kontrola nefunguje, je príliš štatistická a technokratická a nie dostatočne fungujúca.
Takže bez toho, aby sme navrhovali, aké inštitúcie zvýšenej kontroly, aké inštitúcie poistiek proti zneužitiu nasadzovania odposluchov v tejto republike by sme mohli mať, odmietnuť tento zákon myslím si, že je veľmi nesprávne. A dovolím si vás ešte raz požiadať o podporu nie v mene svojom, ani v mene predkladateľov, ale v mene občanov tohto štátu.
Ďakujem pekne, všetko dobré.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.9.2012 10:15 - 10:29 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, návrh zákona, návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním sme pripravili, aby sme posilnili práva občanov, aby sme posilnili kontrolné mechanizmy a zabránili potencionálnemu zneužívaniu tak citlivého nástroja spravodajských služieb ako aj polície, ako je práve odpočúvanie. Novela reaguje na dlhodobý problém, ktorý na Slovensku máme. Ak sa vám nepáči slovo problém, môžeme hovoriť o nedostatku. Mám na mysli nedostatočnú kontrolu nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Navrhujeme riešenie komplexné, navrhujeme riešenie, ktoré je zároveň aj razantné. Navrhujeme nové práva pre občanov. Navrhujeme posilnenie inštitútu parlamentnej kontroly.
Skôr, než sa ozvú námietky, či nejdeme priďaleko, chcem upozorniť, že sme preštudovali prax členských krajín Európskej únie aj Spojených štátov. Nenavrhujeme nič, čo by sa vymykalo praxi, ktorú ponúkajú alebo poznajú aj inde.
Vážené kolegyne, kolegovia, vieme, že používanie informačno-technických prostriedkov je nevyhnutným nástrojom bezpečnostných orgánov každého štátu. Musíme si byť zároveň vedomí toho, že by ale malo ísť vždy až o krajnú možnosť. Vždy v každom jednom prípade, lebo v každom jednom prípade nasadenie takýchto odposluchov atakuje ústavné práva občanov, a to až za ich hranicou. Nasadzovanie informačno-technických prostriedkov v demokratickom štáte by nemala byť bežná rutina, aby štátny orgán získal nejakú informáciu, ktorú môže získať aj iným spôsobom. Nemôže to byť zjednodušenie práce orgánov štátu pri každom náznaku podozrenia. Nasadenie týchto takzvaných ITP musí byť naozaj poslednou a krajnou možnosťou.
Pokiaľ ide o všeobecne zákonné pravidlá nasadzovania informačno-technických prostriedkov, dnes ich máme na Slovensku také, aké sú štandardnými aj pre všetky demokratické štáty, keď tak môžem povedať. To, čo ale podľa môjho názoru nezodpovedá demokratickým štandardom, je úroveň a účinnosť ich kontroly. Hovorím zo skúsenosti člena, v minulom volebnom období aj predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Zákon, ktorého novelu dnes prerokúvame, zveril tomuto výboru kontrolu nad najcitlivejšou oblasťou týchto informačno-technických prostriedkov, a to odpočúvaním. Aká je ale prax? Štátne orgány s právom odpočúvať dodajú dvakrát ročne tabuľky s číslami. Ak tieto tabuľky a čísla sú v zhode aj pri krížovej kontrole, kontrolná činnosť sa považuje za vybavenú a splnenú. Ak tento výbor niekedy nejakú hlbšiu kontrolu vykonával, bolo už neskoro a išlo len o hasenie obrovského problému zrelého rovno pre orgány činné v trestnom konaní.
Nemáme však nedostatky iba v účinnej kontrole, a to aj v porovnaní s inými štátmi. Pri všetkých nasadeniach informačno-technických prostriedkov, s výnimkou tých, ktoré sa vedú v trestnom konaní, sú občania prakticky bezmocní. Ich právo brániť sa na súde, svoje ústavné práva, je naozaj len z roviny teoretickej. Prečo? No preto, že pri dodržiavaní dnes platných zákonov sa nemajú vôbec šancu dozvedieť, že vôbec odposluchy proti nim boli nasadené. A kde niet žalobcu, niet ani sudcu.
Zároveň chcem povedať, že táto novela nevychádza z nejakej apriornej podozrievavosti voči bezpečnostným orgánom, ktoré toto prevádzkujú. Podporujem silné, funkčné a efektívne bezpečnostné orgány štátu. Nebudem vyvolávať dojem, že polícia, spravodajské služby alebo iné štátne orgány neoprávnene a hromadne nasadzujú odposluchy proti bezúhonným občanom. Toto nie je reštriktívny zákon proti bezpečnostným službám alebo bezpečnostným orgánom tohto štátu. Naopak, mal by pomôcť aj im.
Jedným z cieľov novely zákona je aj to, aby efektívna kontrola a väčšie práva občanov vrátili dôveru bezpečnostným orgánom. Je úplne jedno, či občania, médiá alebo aj politici majú oprávnený pocit, že sa u nás odpočúvanie zneužíva, alebo je takýto pocit prehnaný. Aby mohli bezpečnostné orgány v demokratickom štáte dobre plniť svoje úlohy, musia mať dôveru občanov. Jediný spôsob ako zabrániť zneužívaniu a zároveň jediný spôsob ako obnoviť dôveru v bezpečnostné zložky štátu v tejto veci, je zaviesť kontinuálnu a trvalú kontrolu. Namiesto toho, čo máme dnes, a síce, že prakticky žiadna kontrola neexistuje.
Teraz k hlavným návrhom, teraz k hlavným bodom navrhovanej zmeny. Návrh ruší možnosť nasadiť informačno-technické prostriedky bez súhlasu sudcu. Dnes zákon umožňuje nasadiť tieto ITP bez súhlasu sudcu aj v prípadoch, keď môžem zacitovať, "ak vec neznesie odklad". Domnievame sa, že pri dnešných technických možnostiach komunikácie nemôže byť problém získať povolenie sudcu prakticky okamžite. Tento návrh nesmeruje k tomu, aby sa obmedzili možnosti bezpečnostných orgánov. Smeruje k tomu, aby sme zrušili výnimky, ktoré v dnešných časoch nemajú také technické opodstatnenia, ako mali napríklad v čase vzniku zákona.
Návrh zavádza, a to už je ďalší bod, návrh zavádza povinnosť štátnych orgánov informovať občana o tom, že proti nemu boli odposluchy nasadené, a to do jedného roka od ukončenia nasadenia týchto prostriedkov. Toto je inštitút, ktorý už niekoľko rokov poznáme a funguje v Trestnom poriadku, ale iba pre prípady, že odposluchy boli nasadené voči občanovi v trestnom konaní. Náš návrh takúto povinnosť iba rozširuje pre vlastne všetky prípady nasadenia informačno-technických prostriedkov pre všetky orgány štátu, ktoré takúto právomoc majú. Zmyslom tohto inštitútu je, aby sa občania vôbec dozvedeli, že proti nej by boli, proti nim boli nasadené odposluchy, aby v prípade, že to považujú za neoprávnené a sú presvedčení o porušení ich práva, aby sa mohli domáhať satisfakcie súdnou cestou. Aj na Slovensku už existujú rozhodnutia Ústavného súdu, že nasadenie ITP voči občanovi malo, nebolo nevyhnutné, preto nebolo v súlade so zákonom. A teda boli porušené jeho ústavné práva. Ibaže takýchto prípadov je menšina, kedy sa majú občania vôbec možnosť dozvedieť o nasadení ITP podľa Trestného poriadku v trestnom konaní. Toto právo občanov sa netýka ani, ani všetkých policajných odposluchov a už vôbec sa netýka nasadzovania informačno-technických prostriedkov ďalšími štátnymi orgánmi. Takýto inštitút, teda povinnosť štátnych orgánov informovať občana dodatočne o nasadení ITP, takýto inštitút existuje s rôznymi lehotami v rôznych krajinách, aj s oveľa kratšími lehotami, ako navrhujeme my. Samozrejme, zavádzame možnosť, aby v odôvodnených prípadoch takýto občan, ktorý je podozrivý z páchania nejakých prečinov proti republike a prípadne už presahuje mieru, ktorá ide do trestnoprávnej, aby v takýchto odôvodnených prípadoch občan nebol informovaný o tom, že voči nemu takéto prostriedky nasadené neboli. Ale opätovne, muselo by to byť iba na základe žiadosti a riadneho zdôvodnenia orgánu, ktorý odposluchy nasadzoval, a znovu len so súhlasom sudcu.
Návrhy, ktoré som teraz uviedol, posilňujú práva občanov. Ide o práva, ktoré majú občania v demokratických štátoch. Umožňujú občanom brániť sa pred súdom v prípadoch, ak sú presvedčení, že štátny orgán porušil ich ústavné práva. Zároveň ale, a to je možno ešte dôležitejšie, vytvárajú tlak na štátne orgány, aby k nasadzovaniu informačno-technických prostriedkov pristupovali mimoriadne obozretne. Jednoducho pri fungovaní takéhoto systému si dvakrát premyslia, či naozaj je nevyhnutné, aby týmto spôsobom získavali nejakú informáciu, pretože tak budú robiť s vedomím, že občania nebudú voči ich konaniu prakticky bezmocní.
Teraz prejdem k návrhom, ktoré sa týkajú priebežnej stálej kontroly. Navrhujeme ponechať kontrolnú kompetenciu tak, ako je to dnes v zákone o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačných technických prostriedkov, teda Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady, ale chceme zvýšiť jeho právomoci. Pravdaže sme brali vážne aj riziko, že sa poslanci dostanú k citlivým informáciám. Hovorím o pokušení zneužívať utajované skutočnosti. Máme tu však významný precedens, parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Jeho členovia sa dostávajú k veľmi citlivým osobným údajom a informáciám. Za roky jeho fungovania som však ani v zákulisí nepočul, ani som nečítal, že by došlo alebo dochádzalo k úniku informácií pri jeho kontrolnej práci. Náš návrh zároveň navrhuje obmedziť priamu kontrolnosť, činnosť výboru na pracovnú skupinu z poslancov výboru pre obranu a bezpečnosť - bola by to úzka pracovná skupina v zastúpení politikov opozície i koalície - a tak minimalizovať riziko úniku informácií. Jej členovia si napokon budú vedomí, že pri akomkoľvek úniku informácií budú v prvom podozrení vždy konkrétni ľudia.
Vážené kolegyne, kolegovia, na záver mi dovoľte ešte tri poznámky, aby som predišiel niektorým otázkam.
Po prvé, toto nie je nejaký chvíľkový opozičný nápad. Tento zákon sme dôkladne pripravovali v minulom volebnom období na základe vtedajšej a musím povedať koalično-opozičnej zhody, že potrebujeme silnejšie inštitúty kontroly nasadzovania informačno-technických prostriedkov. Prinajmenšom vo vtedajšom výbore pre obranu a bezpečnosť panovala silná zhoda aj silná politická vôľa presadiť takýto zákon a iba pád vlády a predčasné voľby znemožnili jeho predloženie už vtedy.
Po druhé, keď sme s kolegyňou pani Žitňanskou nedávno ohlásili, že zákon predložíme, zo strany vládnych predstaviteľov sa ozvalo, že takto sa vec riešiť nedá, vraj zvýšenú kontrolu prinesie nový zákon o spravodajských službách, vraj treba počkať. A toto považujeme ale za silné nedorozumenie. My tu v tomto návrhu riešime pravidlá komplexne pre všetky informačno-technické prostriedky. Túto oblasť rieši zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov, a nie zákony o spravodajských službách. Ak teda chceme riešiť kontrolu a práva občanov komplexne systémovo, potom to môžeme urobiť iba práve novelou tohto zákona, pretože informačno-technické prostriedky sa nedotýkajú iba spravodajských služieb.
No a po tretie chcem povedať, ako navrhovatelia sme pripravení diskutovať. Možno, že v druhom čítaní dospejeme k lepším čiastkovým riešeniam, ak také budú. Viaceré zmeny, ktoré navrhujeme, je možné modifikovať bez toho, aby sa dotkli iných. Za návrhom si stojíme tak, ako je preložený.
Chcem vás však všetkých kolegov a kolegyne upozorniť, že kvôli jednému detailu netreba zavrhnúť celý návrh. A chcem tým povedať, že v prvom čítaní rozhodujeme iba o tom, že či si želáme zvýšiť kontrolu nad nasadzovaním ITP, alebo necháme veci tak, ako sú, teda prakticky bez kontroly. O čom teda budete hlasovať? O čom rozhodneme? Rozhodujeme o tom, či budú tí, ktorí navrhujú nasadenie odposluchov voči občanom, a tí, ktorí o tom rozhodujú, teda sudcovia, či budú naďalej písať a schvaľovať žiadosti s pocitom, že ich nikto nemá možnosť skontrolovať. Že ak formálne naplnia zákonom určenú procedúru, jedni niečo spíšu a druhí opečiatkujú, nikto zvonku tohto systému nemá právo skontrolovať, či tí prví žiadali nasadiť odposluchy primerane a tí druhí s nimi súhlasili so znalosťou konkrétneho prípadu. Vaším postojom k tejto novele zákona môžeme uistiť občanov, že všetci títo ľudia budú pracovať s vedomím, že ich rozhodnutia sú sledované, kontrolované a preskúmateľné súdom. Že kontrola prestane byť bezzubá a občan prestane byť bezmocný.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2012 9:42 - 9:44 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Pán poslanec, pán poslanec sa snažil odôvodniť existenciu tohto, podľa môjho názoru, zbytočného návrhu zákona. Od prvého čítania však nezaznel zo strany predkladateľa žiaden nový argument, preto aj ja dnes iba zopakujem. Zlúčenie týchto spravodajských služieb podporujem, ale nie takto. Tento návrh nič nerieši. Odporúčam, aby sme riešili akútne veci, a odporúčam, aby sme riešili veci systémovo. Jeden taký návrh budeme prerokúvať o niekoľko bodov neskôr, a síce ide o komplexnú ochranu občanov pred neoprávneným nasadzovaním ITP a účinnú kontrolu. Rovnako systémovo navrhujem postupovať aj v prípade návrhu na zlúčenie vojenského spravodajstva. To znamená, tento návrh stiahnuť, posúriť prípravu komplexného zákona o spravodajských službách, nanovo definovať, aké úlohy jednotlivé spravodajské služby majú mať, aké nástroje, kompetencie majú mať služby v budúcnosti, a potom robiť zmeny vo vojenskom spravodajstve.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2012 16:59 - 16:59 hod.

Martin Fedor
Hlina, pardon. Mýlim si už ich.
Skryt prepis
 

Vstup predsedajúceho 12.9.2012 16:59 - 16:59 hod.

Martin Fedor
Dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu doplnenia tohto uznesenia, tak ako ho predstavil pán poslanec Matovič.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.9.2012 16:59 - 16:59 hod.

Martin Fedor
Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo desať poslancov. Z nich, pán poslanec Hlina predložil ústny návrh na doplnenie uznesenia.
Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, tak ako som ho prečítal predtým, môžem ho prípadne zopakovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.9.2012 14:13 - 14:16 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte, aby som predniesol informáciu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 36 z 19. júna 2012 požiadala podpredsedu vlády a ministra vnútra predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila. Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, tlač č. 161 pridelil predseda Národnej rady svojim rozhodnutím č. 148 z 23. júla 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre obranu a bezpečnosť prerokoval Správu o aktuálnom stave šetrenia Gorily na svojej 5. schôdzi 24. júla 2012, zobral ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju rovnako na vedomie. Zároveň požiadal podpredsedu vlády a ministra vnútra o opätovné predloženie Správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci január 2013. Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť preto odporúča Národnej rade prijať návrh na uznesenie, ktoré je súčasťou tejto správy.
Ak dovolíte, pán predseda, prečítal by som tiež návrh tohto uznesenia. Takže bol by to návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Správe o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila.
Národná rada Slovenskej republiky po
a) berie na vedomie Správu o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila, čo je tlač č. 161,
b) žiada podpredsedu vlády a ministra vnútra o opätovné predloženie správy o aktuálnom stave šetrenia kauzy Gorila na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky v mesiaci január 2013.
Zatiaľ všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.8.2012 11:36 - 11:38 hod.

Martin Fedor Zobrazit prepis
Pán poslanec Frešo pekne ukázal na niektoré zásadné rozdiely vo vnímaní sveta toho ľavicového, socialistického, a sveta, ktorý prezentujú, reprezentujú stredopravicoví politici. Socialisti veria, že stačí zákonom určiť výšku dôchodkov, a veď realita sa nejak prispôsobí. Zakrývajú oči pred realitou, ktorá, aká je, a že jedno z najvážnejších ohrození pre Slovensko je práve neudržateľnosť systému, či dôchodkového alebo sociálneho. Na druhej strane, stredopravicoví politici vnímajú realitu, neveria, že ľudia sa majú slepo spoliehať na štát pri dôchodkoch, napríklad aj zoči-voči demografickej kríze. Nespoliehať sa len na štát, keď vidíme už aj teraz štáty, ktoré na dôchodky jednoducho nemajú. Druhý pilier posilňuje individuálnu zodpovednosť ľudí, posilňuje možnosť vyšších dôchodkov v budúcnosti, pretože hrozí, že štát, tento štát na dôchodky jednoducho mať nebude.
Poslanec Frešo pekne ukázal aj na úskočný krok vlády, kedy ich opatreniami sa paradoxne majú zvýšiť predovšetkým zisky správcovských spoločností, a mnohí ich oponenti z radu jednej strany, vládnucej strany, hovoria o tom ako by sme my zastupovali záujmy dôchodcovských správcovských spoločností. A veď tu vidíme čierne na bielom pri opatreniach, ktoré by boli účinné po schválení tohto zákona. Predsa zisky týchto spoločností majú stúpať. Tak, kto zastupuje záujmy týchto spoločností?
Myslím si, že nie je zámerom vlády týmto zákonom vylepšiť fungovanie verejných financií. Úspora má byť len zlomkom toho, k čomu je potrebné podľa vládnych predstaviteľov zabezpečiť pre tento alebo budúci rok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis