Videokanál poslanca

Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších tohtoročných aktivít vlády, dovolím si hneď na úvod uviesť, že negociácie na pôde Európskej únie o predĺžení možnosti čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov o jeden rok prebiehajú veľmi dobre. Ako všetci dobre vieme, tak štrukturálne fondy sú jedným z mála dostupných investičných nástrojov, ktoré aj v podmienkach Slovenskej republiky spolufinancujú značné množstvo investičných aktivít verejného sektora.
Poviem to po slovensky. Bez peňazí z Európskej únie nevieme prežiť. Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov Európskej únie. Preto nám musí záležať na tom, do akej miery vyčerpáme zdroje určené na obdobie 2007 - 2013 a do akej miery sme pripravení na čerpanie v rokoch 2014 - 2020, kde Slovensko vďaka veľkému úsiliu získalo väčší balík finančných prostriedkov. S potešením vám chcem oznámiť, že sme odoslali do konca júna návrh partnerskej dohody, ako čerpať tieto zdroje, na Európsku komisiu. Na rozdiel od Českej republiky a Poľska nám táto zmluva nebola vrátená naspäť, prebieha ďalšie kolo vyjednávaní, čiže získali sme významný časový náskok v porovnaní s inými krajinami a možno budeme môcť naozaj čerpať od 1. januára 2014 zdroje, ktoré sú určené na nové finančné obdobie. Napriek tomu, že všetci si uvedomujeme význam týchto zdrojov, čerpanie financií z európskych fondov je aj kvôli hospodárskej kríze pomalšie, ako by si celá Európska únia a mnohé členské štáty želali. Musím zdôrazniť, že čerpanie na úrovni okolo 50 % je do značnej miery spôsobené tým, že v roku 2010 a 2011 došlo na dlhé mesiace k zastaveniu výziev, pozastaveniu platieb a projektov a čas bol venovaný namiesto implementácie už rozbehnutých projektov na realizáciu auditov, prípadne na meranie kobercov v kancelárii ministra dopravy bývalého, pána Vážneho.
Úroveň čerpania je tiež spôsobená tým, že značná časť finančných prostriedkov je investovaná do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré si vyžadujú dlhší čas realizácie, a samozrejme aj striktnými pravidlami pre riadenie implementácií týchto investícií. Riešením je plošné poskytnutie dlhšieho časového obdobia na využívanie týchto fondov. Na programové obdobie 2007 - 2013 však bolo ako všeobecne platné pravidlo na čerpanie prostriedkov z európskych zdrojov stanovené pravidlo N+2. Teraz som si plne vedomý, že hovorím v jazyku, ktorému dohromady nerozumie nikto, ale musím používať formulácie, ktoré používa Európska komisia.
Členské štáty sa teda zaviazali čerpať fondy do dvoch rokov od zazmluvnenia. Napriek tomu je nevyhnutné podotknúť, že pravidlo N+3, teda do troch rokov od zazmluvnenia, bolo štandardom pre všetky krajiny v minulom programovom období a bude štandardným taktiež v nasledujúcom období 2014 - 2020. Ide teda o pomerne nešťastnú zhodu okolností, že v súčasnosti platné mechanizmy sú relatívne prísnejšie. Reflektujú však inú hospodársku realitu, ktorá existovala v čase ich stanovenia. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska získali výnimku aspoň v prvých rokoch aktuálneho programového obdobia a mohli uplatňovať pravidlo N+3. Táto skutočnosť by v súčasnej klíme mohla viesť k určitým komplikáciám.
Možno konštatovať, že v prípade Slovenska by bol rok 2013 vzhľadom na platné pravidlá dosť náročný, keďže by došlo k spájaniu záväzkov v rokoch 2010 a 2011. Alokáciu na rok 2010 by podľa pravidla N+3 bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2013, rovnako aj alokáciu na rok 2011 by podľa pravidla N+2 bolo nutné vyčerpať do konca roku 2013. A tak dochádza k výraznej kumulácii zdrojov vo výške 1,3 miliardy eur, 1,3 miliardy eur, ktorú musíme vyčerpať do konca roku 2013. Opakujem, v rokoch 2011, 2012 sa nedialo nič, nič, žiadne čerpanie. A potom prišli naše kroky, ktoré tlačili veľký balík peňazí pred nami a je veľká hrozba, že nebudeme schopní fyzicky takúto obrovskú sumu peňazí minúť.
Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli sme aj riešenie tejto situácie. Základ zmeny pravidiel pre Slovensko a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku. Bolo to na zasadnutí Európskej rady, kde sme negociovali viacročný finančný rámec na roky 2014 a 2020, kde sme vytvorili obrovský tlak na prezidenta Európskej komisie, Európskej rady a ďalších vysokých predstaviteľov Európskej únie. Vytvorili sme tlak na najvýznamnejšie členské štáty Európskej únie a spoločne s Rumunskom sme presadili do záverov tohto summitu ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií, ale to platí len pre Rumunsko a pre Slovensko. Žiadna iná krajina si túto výnimku nevybojovala.
Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia 1083 z roku 2006. V máji 2013 - a tu musím oceniť férovosť Európskej komisie - Komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla N+3 na záväzky rokov 2011 a 2012 len pre Slovensko a len pre Rumunsko. Zmena nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roku, ale až na konci roku 2014 a k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roku 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov je aj naďalej za toto programové obdobie 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013 a 2014 riziko prepadnutia finančných prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzavretie aktuálneho programového obdobia.
Návrh zmeny nariadenia bol v priebehu júna a júla prerokovaný v zainteresovaných pracovných aj politických formátoch Rady Európskej únie. Napriek pomerne technickému charakteru predloženého návrhu aj jednoznačnému politickému signálu zo strany predsedov vlád rokovania boli veľmi komplikované. Zaznamenali sme istú dávku nevôle akceptovať výsledok februárovej dohody európskych lídrov, na jednej strane stáli čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie, ktorí by radi videli nevyčerpané prostriedky naspäť v európskej kase, na strane druhej zase nové členské štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam ako Slovenská republika a taktiež by si želali možnosť prechodu na pravidlo N+3.
Oceňujem, dámy a páni, rokovanie V4, kde som sa s touto témou obrátil na maďarského, českého a poľského premiéra. Garantovali mi, že exekutíva týchto troch krajín nebude vstupovať do tohto problému a nebude sa pokúšať ani česká, ani poľská, ani maďarská exekutíva narušiť dohodu, že to má byť len Slovensko a Rumunsko, ktoré dostanú výnimku. Exekutívy tento sľub aj plnia, nedá sa to povedať o zákonodarných zboroch. Dnes cítime najmä v Európskom parlamente tlak zo strany niektorých českých europoslancov, ktorí si myslia, že musia zabojovať aj oni, aby aj Česká republika bola súčasťou tohto balíka a dostali výnimku. Zatiaľ sa zdá, že Komisia aj ďalší čelní predstavitelia Európskej únie držia, po slovensky povedané, basu a že to bude len Slovensko a Rumunsko. Ak by bola definitívne schválená zmena nariadenia, tak ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku, na 168 miliónov eur. Prakticky skoro desaťnásobne v porovnaní s tým, čo nám nechal pán Figeľ a jeho priatelia v rokoch 2010, ´11 a ´12. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 680 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo absolútne na minimum. Boli by to nejaké technické straty, ktoré by sme priniesli, čo je úplne bežné pri čerpaní finančných prostriedkov. Čiže ak to nebude schválené, zdá sa, že prídeme o 680 miliónov eur. My ich nemusíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu, ale nemôžme ich vyčerpať. Viacej ich nemôžme použiť v nasledujúcich rokoch, aj preto sme tomuto venovali obrovskú pozornosť v negociáciách, v rokovaniach, vytvárali sme obrovský tlak na príslušné orgány a považujem to za obrovský diplomatický úspech Slovenskej republiky, že sme sa dostali až sem.
Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok roku 2012, ktorého zostatok ku koncu augusta tohto roku predstavoval 1,5 miliardy eur pre desať operačných programov. Po schválení zmeny nariadenia by dokonca v roku 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2010 vo výške 770 miliónov eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Čiže zase hovoríme len o polovičke finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vyčerpať v ďalšom období.
Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň.
Dámy a páni, my sa stretávame ministri prakticky na každotýždennej báze, mimo rokovania vlády na porade ministrov, kde priamo identifikujeme problémy. Kladú sa konkrétne úlohy a som rád, že máme konečne vo vláde priamo zodpovedného človeka, podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorý koordinuje a riadi využívanie európskych fondov, pretože toto sa ťažko zvláda vtedy, ak ide o ministra, ktorý je zaťažený aj agendou príslušného ministerstva. Myslím si, že aj práce, ktoré sme urobili pri príprave návrhu partnerskej dohody na roky 2014 až ´20 ukazujú, že takéto rozhodnutie dať tieto právomoci pod konkrétneho ministra malo svoj obrovský význam.
Dámy a páni, zmena legislatívy Európskej komisie je pre nás tou najlepšou alternatívou, najlepšou. Nemôžeme sa spoliehať, samozrejme, len na zmenu nariadenia, ale intenzívne robíme všetko pre to, aby sa čerpanie zrýchlilo. A chcem teraz požiadať, som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú zastúpené politické strany, ktoré majú aj svoje zastúpenie v Európskom parlamente. Prosím všetkých europoslancov za Slovenskú republiku, aby vyvinuli maximálne úsilie na pôde Európskeho parlamentu, aby táto zmena nariadenia bola v príslušnom výbore Európskeho parlamentu schválená. Toto je povinnosť každého jedného europoslanca. Ja dúfam, že tu nikto nebude hrať nejakú politickú hru v tom duchu, že nech sa to radšej neschváli, veď poznáte tú filozofiu, že čím horšie, tým lepšie.
Verím, že každý jeden poslanec, ktorý sedí za Slovensko v Európskom parlamente, sa k tejto veci postaví pozitívne.
Politický tlak na riadiace orgány, pokiaľ ide o čerpanie zo strany vlády, je naozaj veľmi silný. Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov, nie že nepriaznivá, to bola katastrofa, však oni nič nečerpali! Jediné, čo minul pán Figeľ, boli peniaze na platy, technická pomoc, nič iné sa nečerpalo, a bola to suma, ktorá bola obrovská. Všetko sa presunulo do ďalších rokov. Sme po voľbách vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej komisie a prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie.
Slovenskí predstavitelia spustili - a za to im treba poďakovať - veľmi intenzívnu kampaň za obhajobu návrhu zmeny nariadenia v Európskom parlamente. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo koncom júla, keď sme dosiahli prvé víťazstvo. Vo výbore stálych predstaviteľov pri EÚ bola dosiahnutá všeobecná dohoda o zmene nariadenia pre Slovensko a Rumunsko. Všeobecná dohoda. Zatiaľ do toho príliš nelezú ostatné krajiny. Samozrejme, nie sme na konci cesty, ako som povedal, plénum Európskeho parlamentu, dôležité je zdôrazniť aj časový aspekt prijatia predmetného nariadenia, pretože bolo by zlé, keby sa to prijímalo niekedy na prelome rokov 2013/2014. My potrebujeme tú účinnosť mať na jeseň, do konca roku 2013. Konečné riešenie je v rukách európskych politikov, poslancov Európskeho parlamentu. Skúsenosti zo schvaľovania pri obdobných situáciách indikujú reálnu možnosť dosiahnuť stanovený cieľ, ale je možné, že schválenie zmeny nariadenia nebude limitované len na dve krajiny, ktoré doslova vydláždili cestu riešenia, teda Slovensko a Rumunsko, ale bude upravené a platné všeobecne, ale to nám nevadí, lebo neprídeme o peniaze. Len nech nám to, preboha, nikto nezastaví.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Dnes je z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy neprítomný podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák. Rovnako je kvôli pracovnej ceste mimo Bratislavy neprítomný aj minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho v danom prípade nikto, pretože nie je na neho postavená žiadna otázka.
Pán predseda, som pripravený v limite odpovedať.

Ďakujem za otázku. Vážené dámy a páni, chcem na úvod skonštatovať, že reforma ESO, ktorá v normálnej reči, keď mám použiť preklad tejto skratky, znamená zásadné zmeny v miestnej štátnej správe, je najväčšia reforma v tejto oblasti od roku 1989. Táto reforma je možná len preto a vtedy, pokiaľ dokáže vládna väčšina sa dohodnúť na princípoch reformy a ju postupne aj realizovať. Široké vládne koalície neboli nikdy schopné prijať opatrenia podobného charakteru.
Už prvé kroky v tejto oblasti sme urobili v rokoch 2006 až 2010. A bol to rok 2007, kedy sme zrušili krajské úrady ako všeobecnú štátnu správu na úrovni krajov. Mnohí vtedy naznačovali, že takáto zmena je nesystémová a bude citeľná pre ľudí. Mám taký pocit, že zrušenie krajských úradov ako úradov všeobecnej štátnej správy si takmer nikto nevšimol a krajské úrady ani nikomu nechýbajú.
Ďalší významný krok sme chceli urobiť vo vzťahu k špecializovanej krajskej štátnej správe, avšak práve existencia koalície neumožnila ísť ďalej, pretože koaličný partner napríklad nesúhlasil so zrušením krajských školských úradov. To sa však udialo 1. januára 2013, keď sme zrušili prakticky celú špecializovanú štátnu správu na úrovni krajov. Opäť boli pripomienky, že to bude niekomu chýbať. Ak sa však pozrieme spätne, môžme skonštatovať, že vôbec nikomu tieto inštitúcie na krajskej úrovni nechýbajú.
Vážené dámy a páni, chceme reagovať v reforme ESO, ako ju pripravilo ministerstvo vnútra, na veľmi nesprávne rozhodnutia, ktoré boli urobené začiatkom roku 2002, 2003, kedy došlo k úplnému rozbitiu okresných úradov, ktoré tvorili silných reprezentantov štátu na úrovni okresu. Vytvoril sa celý sled špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy. Ľudia začali pobehovať medzi úradmi, ľudia mali sťažený prístup k vybavovaniu každodennej agendy a takýto mechanizmus koexistencie okresných, obvodných úradov špecializovanej štátnej správy bol mimoriadne a je mimoriadne náročný finančne, personálne, ale aj logisticky. Preto vláda Slovenskej republiky si do svojho programového vyhlásenia dala úlohu, že zabezpečíme vyššiu efektívnosť, výkonnosť a transparentnosť, ako aj celkovú modernizáciu štátnej správy.
Finančný efekt týchto reformných krokov bude tak vysoký, že nám priamo dopomáha ku konsolidácii verejných financií a priamo nám dopomáha dosahovať ciele, ktoré sme si v tejto oblasti postavili. Podľa najnovších údajov, ako včera uviedol podpredseda vlády a minister vnútra, prispeje táto reforma do rozpočtu sumou 127 mil. eur v roku 2013 a na budúci rok približne 220 mil. eur. Celkovo sa očakáva, že prínos tejto reformy do roku 2016 bude niekde medzi 700 miliónmi eur až jednou miliardou.
Ako som uviedol, prvá etapa sa úspešne rozbehla 1. januára 2013, kedy sa zrušili špecializované miestne orgány štátnej správy na úrovni krajov. Nezaznamenali sme žiadne zlyhania ani negatívne ohlasy, že by táto reorganizácia niekoho poškodila. Dovtedy sme mali 613 orgánov miestnej štátnej správy, nehovoriac o ďalších stovkách rozpočtových a príspevkových organizácií.
Cieľom druhej etapy integrácie, ktorú ste odštartovali včera, keď ste schválili zákon o miestnej štátne správe, je vytvoriť jednotnú sústavu miestnych orgánov štátnej správy, čím zanikne neprehľadná špecializovaná miestna štátna správa reprezentovaná zložitou a neprehľadnou štruktúrou rôznych úradov.
Dámy a páni, ideme zrušiť 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s právnym postavením rozpočtovej organizácie, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, najmä znížením prevádzkových nákladov, znížením počtu správcov majetku štátu, počtu služobných úradov, obstarávateľov a podobne. V tejto etape sa rušia obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra.
K 1. 10. 2013 sa navrhuje zriadiť 72 okresných úradov ako silných reprezentantov štátu na úrovni okresu, pričom v Bratislave a v Košiciach sa navrhuje, obdobne, ako je tomu doteraz, ponechať po jednom okresnom úrade s územnou pôsobnosťou pre všetky okresy týchto miest.
Pri vytváraní nového modelu miestnej štátnej správy sa vychádzalo najmä z princípov efektivity, odôvodnenosti potrieb, frekventovanosti výkonu agendy a z aktuálnych personálnych kapacít. Pri zhodnotení týchto súvisiacich kritérií možno reálne zabezpečiť, aby pôsobnosť na všetkých úsekoch štátnej správy vykonávalo zatiaľ 49 zo 72 okresných úradov, čo vychádza z doterajšieho usporiadania miestnej štátnej správy a z uvedených základných princípov jej činnosti.
Okresný úrad s integrovanou pôsobnosťou bude z hľadiska právnej formy preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom rozhodovacia právomoc o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy sa zveruje jeho príslušným organizačným útvarom. Odvetvový princíp riadenia a kontroly štátnej správy uskutočňované okresným úradom príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch zostáva nedotknutý. Toto môže potvrdiť minister školstva, keď došlo k zrušeniu školských úradov, došlo k dohode a nie sú žiadne námietky, žiadne pripomienky k tomu, ako dnes sú školské záležitosti spravované.
Zjednotením územnej a vecnej pôsobnosti úradov a územnosprávnym členením Slovenska sa zároveň vytvorí inštitút jedného predstaviteľa vlády na území okresu, čím sa zjednoduší napríklad aj riadenie mimoriadnych udalostí a iných krízových situácií. Bude tam prednosta okresného úradu, to bude najsilnejší človek za štát v okrese a bude rozhodovať o podstatných veciach.
Spolu s integrovaním pôsobností špecializovanej štátnej správy do jedného úradu sa vytvára priestor na zlepšenie komunikácie s občanom a na priblíženie výkonu štátnej správy k nemu. Cieľom je v štruktúre integrovaných orgánov miestnej štátnej správy v území vybudovať sieť klientskych centier pre občana, ktoré budú slúžiť na komunikáciu občana s orgánmi štátnej správy. Spolu s fyzickým budovaním klientskych centier pre občanov sa bude intenzívne pracovať na elektronizácii verejnej správy a realizácii služieb e-governmentu tak, aby občan dosiahol pri vybavovaní svojich záležitostí úsporu času, peňazí a nebol orgánmi štátnej správy neprimerane zaťažovaný zháňaním údajov, ktoré už orgán štátnej správy k dispozícii má.
Priestor na odprezentovanie celého procesu reformy bude na jeseň, kedy chceme ľudí pripraviť na zmeny, aby sme ich oboznámili s tým, kde sa budú nachádzať okresné úrady ako reprezentanti štátu na úrovni okresov, kontaktné centrá a ďalšie dôležité informácie.
Od 1. januára, dámy a páni, 2014 vznikne prvých 14 pilotných klientskych centier, ktoré budú postupne dopĺňané tak, aby ich ku koncu roka 2014 bolo 72, čiže pri všetkých okresných úradoch. Cieľom je, aby si občan mohol vybaviť svoju jednoduchú záležitosť na príslušnom úrade na počkanie a zložitejšiu záležitosť podá na kontaktné administratívne miesto občana a agendu vybaví príslušný okresný úrad. Občan vybaví na jednom mieste živnostenské oprávnenie, list vlastníctva, stavebné povolenie či dokonca poľovný lístok.
Snahou je, aby si občan mohol overiť vybavovanie svojho podania prostredníctvom kontaktného telefonického centra a zrealizovať SMS notifikáciu, ak bude podanie kompletne vybavené. Čo považujeme za veľký prínos, je to, že ľudia mimo okresných miest nebudú mať najbližšie kontaktné administratívne miesto občana ďalej ako 50 km, alebo maximálne jednu hodinu cesty dopravou, a tiež, aby si občan mohol vybaviť svoje záležitosti aj v klientskom centre mimo svojho trvalého bydliska. Ak niekto bude na dovolenke a bude si musieť niečo vybaviť, môže navštíviť klientske centrum tam, kde sa nachádza, a môže si vybavovať veci z prostredia, v ktorom trvale býva.
Vybaviť viacero vecí naraz predstavovalo pre občana značnú časovú, administratívnu a finančnú náročnosť. Na ilustráciu môžem uviesť, že bežný občan za svoj život priemerne navštívi úrad štátnej správy 106-krát. Na správne poplatky a dopravu na tieto orgány minie 1 500 eur a pri vybavovaní svojich náležitostí vyčerpá dovolenku za 51 dní, čo sú dva roky dovolenky. Po naplnení a dovŕšení poslednej etapy programu ESO priemerný občan ušetrí približne 600 eur a rok dovolenky, naviac pri využití elektronických služieb môžu tieto čísla aj narásť.
Jedná sa o mimoriadne rozsiahlu zmenu v organizácii miestnej štátnej správy. Nestačí zefektívniť iba fungovanie úradov, ale aj poskytnúť kvalitnejšie podmienky na odborný rast pre tisícky zamestnancov týchto úradov. Nevyhnutným predpokladom dobre fungujúcej reformy bude aj schopná a odborná pracovná základňa úradníkov, ktorých musíme do skončenia reformy rekvalifikovať na rešpektovaných odborníkov, ktorí sa nebudú musieť každé štyri roky obávať, že prídu o svoje pracovné miesto. Stabilizácia personálu a rozbeh uceleného systému celoživotného vzdelávania bude ďalším rozhodujúcim krokom v budovaní modernej miestnej verejnej správy na Slovensku. Primárnym cieľom tejto reformy nie je ľudí prepúšťať, ale ich efektívne využiť a zmeniť pomery obslužných činností.
Reforma ESO je reformou, ktorú Slovensko potrebuje, a konsolidovať verejné financie vieme aj inak, ako len napríklad zvyšovať dane vysoko príjmovým ľuďom, či cestou škrtov. Pevne verím, že táto reforma bude pre slovenských občanov úspešná.
Chcem vysloviť poďakovanie tímu na ministerstve vnútra pod vedením podpredsedu vlády, ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý odviedol obrovský kus práce.
Všetci žijete niekde v regiónoch, niektorí žijeme tu v Bratislave. A veľmi dobre viete, vážené dámy a páni, ako ľudia na Slovensku veľmi ťažko prijímajú zmeny. Toto je obrovská zmena. Chcem vás požiadať o podporu tejto reformy. Ak sa aj niekde vyskytnú malé chyby, ak sa niekde vyskytnú nedorozumenia, toto nesmie zastaviť túto obrovskú reformu, ktorá prinesie štátu obrovské finančné prostriedky, ale súčasne bude mimoriadne prínosná aj pre ľudí, ktorí si budú môcť podstatne jednoduchšie vybavovať svoje veci.
Chcem dopredu poďakovať všetkým primátorom, lebo ide najmä o primátorov miest, ktorí spolupracujú s ministerstvom vnútra napríklad pri vyhľadávaní vhodných budov. Rovnako chcem poďakovať samospráve za to, že je pripravená spolupracovať aj pri budovaní klientskych centier, pretože aj to bude pre mesto významná udalosť, ak sa objaví moderná budova, kompletne vybavená elektronikou, kompletne vybavená dobre pripravenými zamestnancami, ktoré bude môcť človek navštíviť a vybaviť si tam všetko, čo bude potrebovať.
Už dnes uvažujeme o detailoch typu hodín, ktoré budú pre verejnosť. Samozrejme, že musíme rátať s tým, že jeden deň minimálne, možno dvakrát do týždňa musia mať ľudia možnosť vybaviť si svoje veci aj vo večerných hodinách. Možno inokedy bude táto pracovná doba skrátená, ale rozsah reformy, jej spôsob realizácie, obrovské množstvo detailov, ktoré obnáša, mi naozaj hovorí, aby som ešte raz vyslovil veľké poďakovanie a rešpekt pred tým, čo sa už urobilo, a teším sa, že od 1. januára 2014 budeme môcť postupne otvárať klientske centrá a ukážeme slovenskej verejnosti, že aj zásadné veľké zmeny sú možné.
Ďakujem veľmi pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne. Všetkým vám želám pekný deň. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy je podpredseda vlády, minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. V Luxemburgu na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Na pracovnej ceste v Bruseli je ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, zastupuje ju minister kultúry Marek Maďarič. Mimo Bratislavy na pracovnej ceste vojenské cvičenie vo vojenskej oblasti Lešť momentálne absolvuje minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Práceneschopný je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. A otázka nie je postavená na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Rusku.
Pani podpredsedníčka, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslancov a poslankýň.

Ďakujem pekne aj za otázku, aj za možnosť v pár minútach povedať k tejto téme niekoľko zásadných pripomienok. Dámy a páni, ja som presvedčený, že Slovensko aj vďaka tomu, čo robíte vy v Národnej rade Slovenskej republiky, keď prijímate príslušné zákony, v porovnaní s inými krajinami je na tom veľmi dobre. Neviem, čo by robili iné krajiny a médiá v iných krajinách, keby sa krajina mohla pochváliť, že má druhý najvyšší hospodársky rast v eurozóne, že sme krajina, ktorá má perspektívu, že bude mať v roku 2013 jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne a že sme krajina, ktorej prognózujú, že v roku 2014 môžeme mať hospodársky rast až na úrovni 2,8 %. Ja vám chcem, dámy a páni, poďakovať za spoluprácu, pretože bez vás by takéto výsledky Slovenská republika asi ťažko dosahovala. Budeme patriť, opakujem, medzi pár výnimiek v roku 2013 a možno aj v roku 2014, ktoré sa budú môcť pochváliť pozitívnym hospodárskym rastom. Rovnako chcem zdôrazniť, že dodržíme náš záväzok, aby sme v roku 2013 deficit udržali na úrovni 3 %. Áno, je pravda, že dnes vzniká v Európskej únii vážna téma, ako pokračovať v konsolidácii verejných financií budúci rok. Krajiny, ako je Francúzsko, Španielsko a ďalšie už žiadajú výnimky. Opakujem, 3 % dodržíme. Tento plán je realistický, pretože aj Európska komisia vo svojom výhľade konštatuje, že 3 % sú pre Slovensko úplne reálne v roku 2013. Ak v roku 2014 budeme pokračovať v tempe konsolidácie, ako je nastavené, musíme dosiahnuť úroveň 2,6 %. Vláda je pripravená zúčastniť sa diskusií s ostatnými členskými štátmi Európskej únie o tom, či takéto tempo je proti hospodárskemu rastu, či má kontraproduktívne účinky alebo či je udržateľné. Ale nebudeme súhlasiť s tým, aby sa niektorým krajinám dali výnimky, a ostatné krajiny musia poctivo konsolidovať ďalej. Buď sa upraví tempo pre všetkých, alebo pre nikoho. Preto - ak dôjde k dohode a všetky členské štáty Európskej únie sa na niečom dohodnú - my túto dohodu budeme rešpektovať a realizovať. Ak však k takejto dohode nedôjde a bude stále skupina krajín, ktoré budú hovoriť o veľmi disciplinovanej konsolidácii verejných financií, Slovensko sa bude hlásiť k týmto krajinám a v roku 2014 budeme pokračovať v tempe 2,6 %, pretože má to pre nás aj obrovské výhody. Len pre vašu vedomosť, Slovensko nedávno umiestnilo dlhoročné dlhopisy pri úrokovej sadzbe 2,7 %, čo je historicky najlepšia úroková sadzba, aká kedy bola. Sú krajiny, ktoré sú požičiavajú za 6, za 7 %. Aj to svedčí, že vďaka disciplíne, ktorú na Slovensku máme, nám dôverujú.
Dámy a páni, to nám ale nemôže zabrániť, aby sme uvažovali, čo budeme robiť, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu. Sociálni partneri, ktorí boli pozvaní na tieto rokovania, Rada solidarity a rozvoja a vláda, veľmi jasne konštatovali fakt, ktorý predovšetkým naša opozícia, naše médiá nechcú zobrať na vedomie. Keď sa darí Európe, darí sa aj Slovensku, lebo Slovensko je malé a závisí od Európy. Keď sa nedarí Európe, tak sa nedarí ani Slovensku. A napriek tomu, že sme zmenili Zákonník práce, že sme zvýšili dane z 19 na 23 %, sme krajina, ktorá má vyšší hospodársky rast. A krajiny, ktoré liberalizovali Zákonníky práce, robili opatrenia, ktoré tu boli dávané do snáď božského svetla, tak také krajiny majú dnes problémy s poklesom hospodárskeho rastu a s podstatne dynamickejším nárastom nezamestnanosti, ako to je v Slovenskej republike. Myslím si, že sme sa vybrali dobre a dobrou cestou.
Na zasadnutí vlády a Rady solidarity a rozvoja sme dali dohromady všetky zdroje, ktoré tento štát má zo štátneho rozpočtu, z európskych fondov, zo šetrenia, pokiaľ ide o oblasť štátnej správy, pokiaľ ide zo šetrenia pri výbere daní, a povedali sme, že sa sústredíme na tieto konkrétne projekty v nasledujúcich dvoch rokoch, aby sme ešte trochu viac stimulovali hospodársky rast. Je to séria nástrojov, ktoré môžu priniesť 60 - 80-tisíc nových pracovných miest. Ale najmä som veľmi rád, že sme sa dohodli s ostatnými sociálnymi partnermi, lebo sociálny dialóg musí pokračovať v tejto krajine, že tento dokument je otvorený, a keď prídu nejaké nové nápady, kedykoľvek ich budeme môcť do tohto dokumentu zapracovať. Sociálni partneri privítali včera naše rozhodnutie takýto dokument pripraviť, predložiť a prerokovať.
Využijem posledných 17 alebo 15 sekúnd. Dámy a páni, buď krízu zvládnu štandardné politické strany v širokom sociálnom dialógu so sociálnymi partnermi, alebo prídu politickí blázni a poloblázni a je koniec Slovenskej republiky. Slovensko si musí rozhodnúť, akou cestou pôjde. Ja som za to, aby to boli štandardné strany (potlesk) a sociálny dialóg a nie blázni a poloblázni. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Slovenská agentúra na podporu investícií a obchodu, známa pod skratkou SARIO, by mala byť významnou súčasťou rámca podpory exportu investícií a podnikania a mala by predstavovať dôležitý subjekt pri realizovaní konkrétnych hospodársko-politických priorít definovaných programovom vyhlásení vlády v rámci hospodárskej politiky.
O tom, či sa tieto postuláty a záväzky, ktoré sme dali do programového vyhlásenia vlády, aj napĺňajú, a to v miere dostatočnej, som sa chcel presvedčiť osobne počas kontrolného dňa na tejto agentúre, ktorý som vykonal pred niekoľkými dňami. Je to metóda práce, ktorú som používal počas prvej vlády, robím to aj teraz. Navštevujem v určitých intervaloch všetky rezorty a v priamom kontakte s ministrami sa sústreďujeme na rezortné priority.
Pokiaľ ide o SARIO, činnosť tejto agentúry ma bližšie zaujímala aj z toho dôvodu, že už dlhodobo bez ohľadu na aktuálne politické zloženie, alebo ak chcete, zafarbenie tej či onej vlády sa ozývali rôzne alebo vyskytovali rôzne otázky, pokiaľ ide o fungovanie tejto inštitúcie, jej zaradenie do systému iných orgánov, jej postavenie, preto stálo zato aj s poradcami komunikovať s vedením SARIA a povedať si niečo o budúcnosti tejto inštitúcie. Predovšetkým chcem povedať, že SARIO musí ďalej existovať a má nezastupiteľné miesto medzi orgánmi, ktoré zabezpečujú predovšetkým prílev investícií na územie Slovenska, s tým, že som prijal informáciu od predstaviteľov SARIA, že sa chcú ešte vo väčšej miere orientovať na zahraničný obchod, pretože nejde tu len o to, aby na Slovensko prichádzali zahraniční investori, ale ide tu aj o to, aby slovenské spoločnosti mali možnosť úspešnejšie svoje produkty a služby ponúkať na zahraničných trhoch. Táto návšteva na agentúre súvisela aj s kontrolným dňom na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitosti a na ministerstve hospodárstva, ktoré som absolvoval v októbri 2012, resp. v januári 2013, na ktorých bola okrem iného zhodnotená tiež úloha agentúry SARIO z hľadiska naplnenia priorít programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Bol by som rád, dámy a páni, keby ste vzali na vedomie, že dlhodobo existoval akýsi spor medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí, pokiaľ ide o obchodných radcov. Dnes platí, že obchodní radcovia sú v pôsobnosti ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, čo umožňuje tomuto rezortu prostredníctvom veľvyslancov a schémy, ktorá je v tomto rezorte známa, riadiť týchto odborníkov na zahraničný obchod podstatne efektívnejšie. Rovnako chcem oceniť, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí promptne reagovalo na moju požiadavku, aby venovalo veľkú pozornosť ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky, a myslím si, že najmä v posledných mesiacoch sa nám podarilo veľmi veľa urobiť.
Pokiaľ ide o SARIO, tak na rokovaniach na ministerstve hospodárstva, ako aj na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí sme skonštatovali, že táto agentúra pôsobí príliš autonómne a že neexistuje základný tok informácií medzi zainteresovanými inštitúciami a jednoducho ani ako keby neexistovalo výraznejšie prepojenie činnosti SARIA na strategické úlohy a potreby Slovenskej republiky. Tu sú totiž viaceré momenty, ktoré vplývajú na príliv investícií a na zahraničný obchod. Často sú to zahraničné cesty ministrov, predsedu vlády a tu ako keby nám chýbala jasná koordinácia, čo má predseda vlády presne prebojovávať, čo majú robiť ministri, ako majú fungovať konkrétne ministerstvá a inštitúcie. Výsledky činnosti SARIA sa nám zdali byť skôr výstupom nepreviazaných akcií ako ucelenej stratégie investičnej činnosti vo väzbe na rast exportnej výkonnosti Slovenskej republiky a prepojenosť agentúry na ostatné rezorty, ako som povedal, je taká ad hoc, je taká sporadická a skôr je založená na plnení čerpania finančných prostriedkov z verejných zdrojov, ako na samotnom obsahu zamerania jej činnosti. Mali sme takisto množstvo diskusií, ktoré alebo ktorá sa týkala správania sa SARIA v oblasti postinvestičnej starostlivosti o významných investorov, hovorili sme o výraznejšom zapojení výskumných a vývojových kapacít do medzinárodných vedeckých a inovačných sietí. Jednoducho bolo treba si sadnúť a povedať si, čo bude ďalej s touto inštitúciou, či bude existovať, alebo zachováme jej štruktúru, avšak pri inom správaní sa. Myslím si, že je pozitívne najmä to, ako sa SARIO predovšetkým v posledných mesiacoch zdynamizovalo bez ohľadu na nedostatok koordinácie, o ktorom som teraz hovoril. Požiadal som generálneho riaditeľa SARIA, aby venoval maximálnu pozornosť v tomto období predovšetkým hľadaniu investorov, ktorí by mohli prísť na územie Slovenska, pretože aj z dlhodobého hľadiska nám ide o každé jedno pracovné miesto. Naozaj keď navštívite SARIO, máte pocit: profesionálny tím. Majú výsledky, ale stále nie sme schopní nastaviť systém tak, a to dlhodobo, to nie je problém len tejto vlády, hovorím to veľmi otvorene a veľmi jasne, aby všetky zložky, ktorú môžu pomáhať v oblasti zahraničného obchodu a prílevu investícií, pracovali ešte efektívnejšie. Ja verím, že sa to aj po tomto kontrolnom dni, aj po tom, čo hovorili vo vedení SARIA, významne zlepší. Čiže videl som nielen dynamický tím, moderný tím, ktorý pracuje, ale môžem v posledných mesiacoch zhodnotiť pozitívne aj bilanciu investičných zámerov za rok 2012, kedy bolo úspešne uzatvorených 18 projektov s celkovou výškou investície 466 mil. eur a potenciálom vytvoriť 3 200 pracovných miest, pričom v 14 prípadoch ide o expanzie etablovaných podnikov už na území Slovenskej republiky. Perspektívne sa črtajú nové investičné príležitosti v objeme 220 mil. eur a 3 000 pracovných miest, ktoré agentúra sprostredkúva s piatimi renovovanými zahraničnými firmami pôsobiacimi v sektore výroby automobilov, zdravotných pomôcok a pri spracovaní kože.
Agentúra SARIO je síce príspevkovou organizáciou ministerstva hospodárstva, podľa vládneho programu a z hľadiska potreby zvýšenia jej efektivity by bolo žiaduce zabezpečiť jej prierezový charakter. Preto priamo na stretnutí, ktoré sme absolvovali, sme predstavili ako jedno z možných riešení, ako zabezpečiť multirezortný charakter Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu, zriadiť špeciálnu radu, ktorá by bola novým orgánom tejto agentúry. Rada by zabezpečovala strategické riadenie a dohliadala na výkon činností, ktoré SARIO vykonáva v oblasti rozvoja investícií a obchodu. Rada by mala štyroch členov, ktorých by vymenoval a odvolával minister hospodárstva, a to jedného na návrh predsedu vlády, druhého na návrh podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, tretieho na návrh ministra hospodárstva a štvrtého na návrh Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Čiže došlo by k prepojeniu záujmov zainteresovaných rezortov, ale svoje miesto by tam mala aj Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Tento návrh bol predstavený prvýkrát. Požiadal som SARIO, aby do jedného mesiaca uzatvorila, uzatvorilo tento problém, pretože inak by sme opäť museli konštatovať nedostatok koordinácie v aktivitách orgánov pracujúcich s investíciami a so zahraničným obchodom. V každom prípade musím oceniť prácu SARIA aj pri výhradách, ktoré som povedal, pretože je to inštitúcia, ktorej úlohou je prinášať na Slovensko nové a nové pracovné miesta a v tomto je postavenie SARIA ako inštitúcie nezastupiteľné.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, všetkým vám želám pekný deň. Dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Miroslav Lajčák.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Ruskej federácii je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Poľsku je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje, a ak nie sú naňho žiadne otázky, otázky nie sú ani na ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán predseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky, ktoré mi boli položené v Národnej rade.

Ďakujem za otázku. V rámci problematiky znižovania deficitu verejných financií sa členské štáty zhodli na potrebe pokračovať vo fiškálnej konsolidácii rešpektovaním súčasne platných pravidiel hospodárskeho riadenia, no poukázali aj na nutnosť nasmerovať verejné výdavky do tých oblastí hospodárstva, ktoré majú potenciál generovať hospodársky rast.
Dnes je potrebné klásť osobitne dôraz na podporu zamestnanosti mladých, čo sa obzvlášť týka aj Slovenska, ďalej na dobudovanie jednotného trhu a tiež na znižovanie regulačnej záťaže ako pre obyvateľov, tak aj pre podnikateľov.
Vážené dámy a páni, veľmi stručne sa pokúsim zosumarizovať základné východiská, ktoré máme.
1. Vláda oficiálne potvrdzuje, že splní záväzok dodržať deficit verejných financií na úrovni 3 % v roku 2013 a nemáme žiadny záujem, aby ktorákoľvek krajina v Európskej únii alebo v eurozóne sa z tohto záväzku vymkla a išla by inou cestou. Na druhej strane máme však záujem zúčastniť sa diskusie, že či tempo konsolidácie verejných financií, tak ako je nastavené v rámci Európskej únie v rokoch 2014 a ďalších rokoch, je tempo, ktoré ide proti hospodárskemu rastu, alebo je zlučiteľné s hospodárskym rastom. Myslím si, že nepotrebujeme na to žiadne špeciálne ekonomické vzdelanie, aby sme vedeli, že konsolidácia verejných financií, najmä veľmi rýchla, nejde ruka v ruke s podporou hospodárskeho rastu. A nie je dôvod sa čudovať, že hospodársky rast v tomto priestore sa spomaľuje a že niektoré krajiny sú v recesii. Uvedomme si, že eurozóna očakáva aj v roku 2013, tak ako to bolo aj v roku 2012, ako celok recesiu. Čiže budeme mať hospodársky prepad. V tejto situácii, hoci Slovensko je životne naviazané na ekonomiky ako nemecká alebo francúzska, Slovensko dosiahne v roku 2013 pozitívny hospodársky rast, veríme, že to bude niekde na úrovni okolo 1 %, s tým, že očakávame, že v roku 2013 bude mať Slovensko hospodársky rast vyšší ako 2,5 %, bude to jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne.
Ďalej chcem povedať, že máme druhý, respektíve tretí najnižší dlh verejných financií v eurozóne. Teda budeme patriť ku krajinám, ktoré budú mať najvyšší hospodársky rast, najnižší dlh verejných financií. Rovnako sme svedkami rekordného nárastu nezamestnanosti. Eurozóna má rekordne vysokú nezamestnanosť a blíži sa k 12 %. Susedná Česká republika má rekordne historicky najvyššiu nezamestnanosť. My sme na úrovni, ktorá je momentálne zastabilizovaná, a ja som veľmi privítal informáciu, ktorú predniesol minister práce, že došlo k určitej stabilizácii a že sa február, hoci stále ešte nie sú sezónne práce, došlo k veľmi malému, ale predsa len k poklesu nezamestnanosti. Všetci veríme a robíme preto všetko, aby tento trend pokračoval ďalej. A znovu sa chcem obrátiť na našich priateľov v opozícii, aby sa netešili zo zlých vecí. Počul som vyjadrenia niektorých poslancov opozície typu, keď sme oznámili, že je dobrý výber daní, za február prvýkrát sme vybrali 103 % daní v porovnaní s plánom, ktorý bol na február. Hneď sa objavil pán Kaník a povedal, však to zlé ešte len príde, počkajte, vás to čaká v marci, v apríli alebo niekedy v máji. Akonáhle minister práce povedal, že je tu určitá stabilizácia, pokiaľ ide o nezamestnanosť, už bola tlačová konferencia, že falšujeme čísla a ďalšie veci. Prosím, nemodlite sa toľko, aby Slovensku bolo zle. Porazte nás programom, porazte nás alternatívou, ale netešte sa z toho, že na Slovensku je krízová situácia. Táto vláda krízovú situáciu nespôsobila! (Potlesk.) Nie je to korektné, nie je to korektné, ale vidieť na vás, že čakáte len na zlé správy a tešíte sa, keď sa objaví vysoké číslo nezamestnanosti, tešíte sa zo všetkých zlých čísel, ktoré prichádzajú! Ale snáď to nerobí táto vláda zle? Ak máme jeden z najnižších verejných dlhov, jeden z najvyšších hospodárskych rastov vôbec, aký v Európskej únii a v eurozóne sa vyskytuje. A robíme všetko pre to, realokujeme teraz zdroje v rámci európskych fondov. Podporujeme zamestnávanie mladých ľudí. Dnes môžem povedať, že minister práce otvoril mimoriadne úspešný projekt, pokiaľ ide o zamestnávanie mladých ľudí pre 13- až 14-tisíc mladých ľudí. Znovu tam dáme ďalšie zdroje pokiaľ to bude potrebné, aby sme týchto ľudí dostali do práce. Robíme celý rad konkrétnych prorastových opatrení, ktoré budú oznámené na zasadnutí Rady solidarity v krátkom čase, je to pod gesciou ministra hospodárstva, ktorý na tomto dokumente veľmi intenzívne pracuje. Myslím si, že Slovensko má na to, aby v druhej polovičke roku 2013 už boli len pozitívnejšie správy. Má na to, aby sme sa mohli opäť sústrediť na priority sociálneho štátu. Jednoducho na to, čo je typické pre pre sociálnodemokratickú vládu. Ale nebudeme rešpektovať politiku, čím horšie, tým lepšie, lebo to nie je férová politika. Dajte alternatívy, ukážte, čo by ste urobili. Jediné, čo ste ponúkli Slovensku je zvýšenie dane z pridanej hodnoty, čo je totálne zdražovanie, takúto politiku my odmietame a my DPH zvyšovať určite nebudeme.
Ďakujem ešte raz za otázku, ale čas mi bráni odpovedať ďalej. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, keďže problém s dierami na cestách v zimnom období nás sprevádza takmer každý rok, aj tento rok sme čakali, že budeme mať podobné problémy. Avšak tohtoročná mimoriadne dlhá zima s množstvom snehových zrážok a mrazivých dní tento problém vyhrotila do takých rozmerov, že situácia s výtlkmi na cestách sa stala takmer neúnosnou a musela na ňu zareagovať aj vláda Slovenskej republiky. Ja som dokonca hovoril o technickej katastrofe, ktorá sa stala, pretože nepoznáme takéto vážne dôsledky zimy na našich komunikáciách.
Chcem však poprosiť, vážené dámy a páni, o porozumenie, pretože najviditeľnejším orgánom na Slovensku je, pochopiteľne, vláda Slovenskej republiky a jej členovia a obracajú sa na nás ľudia so všetkými žiadosťami aj v tých najindividuálnejších prípadoch. Ale aby bolo zrejmé, že vláda Slovenskej republiky a štát ako taký nenesie zodpovednosť za všetky cesty na Slovensku, len chcem pripomenúť, že cesty II. a III. triedy spadajú do kompetencie vyšších územných celkov a miestne komunikácie do kompetencie samospráv, miest a obcí. Štát nesie priamu zodpovednosť len za diaľnice, rýchlostné komunikácie a cesty I. triedy. To ale neznamená, že sa budeme pozerať na túto katastrofu, ktorá tu je s otočeným chrbtom a nepodáme mestám, obciam a samosprávnym krajom pomocnú ruku. A preto som veľmi rád, že minister financií, podpredseda vlády veľmi promptne zareagoval a vyškrtal z niektorých výdavkov štátu sumu 16 mil. eur, ktorá bude rozdelená pre mestá, obce a vyššie územné celky. Ďalej je pravda aj to, že minister dopravy našiel ďalšie zdroje, ktoré ponúkneme samosprávam na opravu cestnej infraštruktúry.
Podpredseda vlády, minister financií informoval na rokovaniach vlády 13. a 20. marca tohto roku o návrhu na riešenie kritického stavu cestnej infraštruktúry v pôsobnosti VÚC, miest a obcí, vzniknutého po zimnej prevádzke z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ako som už povedal, napriek tomu, že cestná sieť je kompetenčne rozdelená, vláda sa rozhodla preukázať solidaritu voči vyšším územným celkom, mestám a obciam a plánuje uvoľniť zo štátneho rozpočtu takmer v slovenských korunách pol miliardy slovenských korún alebo 16 mil. eur, plus peniaze, o ktorých už informoval aj minister dopravy. Finančné prostriedky určené na tento účel budú pochádzať z úsporných opatrení na úkor škrtov v niektorých rezortoch. Opäť sme preukázali veľkú dávku zodpovednosti za správu krajiny a išli sme cestou škrtov iba v tých prípadoch, kde to nebude mať primárny dopad na bežných ľudí.
Pri rozdeľovaní financií sa bude prihliadať na to, koľko kilometrov ciest spravuje daná samospráva, ale aj na situačnú správu Slovenskej správy ciest, ktorá bude informovať o aktuálnom stave jednotlivých cestných úsekov. Finančné prostriedky vo výške 8 mil. eur budú uvoľnené samosprávnym krajom už do 26. marca 2013 a ďalších 8 mil. eur bude postupne uvoľnených aj pre obce a mestá. Najviac peňazí na opravu výtlkov dostanú Banskobystrický a Prešovský samosprávny kraj, a to približne 1,4 mil. eur pre Banskobystrický a 1,4 mil. eur pre Prešovský samosprávny kraj; 1,1 mil. eur získa Nitriansky samosprávny kraj, takú istú sumu približne Košický samosprávny kraj. Pre Trnavský samosprávny kraj je určených 914-tisíc, pre Trenčiansky samosprávny kraj 855, pre žilinský 829. Najmenej financií pôjde Bratislavskému samosprávnemu kraju, ktorý na opravu ciest dostane 293-tisíc eur.
Na základe rozhodnutia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ako som už uviedol, bude uvoľnených navyše ďalších 15 mil. eur pre Slovenskú správu ciest, ktoré budú určené na opravu najakútnejších úsekov ciest poškodených počas tohtoročnej zimy. Tieto mimoriadne pridelené prostriedky sa vrátia späť do rozpočtu prostredníctvom eurofondov. Vláda podniká aj systémové kroky zamerané na dlhodobejšie riešenie uvedenej problematiky, o čom svedčí aj utorňajšie stretnutie ministra dopravy s predstaviteľmi samospráv, na ktorom zazneli zásadné podnety, ale aj návrhy konkrétnych východísk zo vzniknutej situácie. Aspoň na ilustráciu uvediem, že spomínaní partneri sa dohodli na riešení kamiónovej dopravy najmä na úsekoch ciest 1. a 2. triedy, samosprávu trápia aj nevysporiadané majetky pod cestami v kompetencii VÚC, čo predstavuje výraznú brzdu pre investície. Spomeniem napríklad len Nitriansky samosprávny kraj, kde 75 % takýchto nevysporiadaných majetkov, čo predstavuje plochu približne 13 mil. metrov štvorcových. Župani spolu s ministrom dopravy rokovali aj o možnostiach, ako pripraviť samosprávne kraje na čerpanie financií na údržbu a rekonštrukciu ciest druhej a tretej triedy z fondov Európskej únie, aby bol dostatočne využitý potenciál finančných prostriedkov programového obdobia 2014 - 2020. Ako som už v úvode naznačil, problémy s opravami výtlkov nie sú aktuálne iba počas tejto zimy, i keď terajšiu situáciu možno označiť za kritickú, ale boríme sa s nimi už roky. Uvoľnenie finančných prostriedkov na tento účel pokladám v danej situácii síce za nevyhnutné, som si však vedomý toho, že týmto jednorazovým príspevkom sa systematicky nevyrieši stav ciest spadajúcich pod kompetencie regionálnej či miestnej samosprávy. Vzhľadom na to, že cestná infraštruktúra je strategicky dôležitá pre celé naše hospodárstvo, je nevyhnutné zabezpečiť finančné prostriedky na pravidelnú údržbu a opravy ciest, ale aj investície do moderných technológií, ako sú napríklad infražiariče, ktoré sa v susednej Českej republike na opravu výtlkov využívajú už roky. U nás túto technológiu zatiaľ využíva len Žilinský samosprávny kraj a mestá Košice a Nitra.
Ďakujem ešte raz za otázku a pozornosť. (Potlesk.)

Prajem vám všetkým dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, vzácni hostia na balkóne, vitajte na Národnej rade, hoci ja tu nie som, ale dovolím si toto privítanie urobiť. (Potlesk.) Dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, ktorý je na pracovnej ceste. Zastupuje ho podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je aj minister životného prostredia, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli. Zastupuje ho opäť podpredseda vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Z dôvodu choroby sa ospravedlnili Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. Rovnako z dôvodu choroby sa ospravedlňuje aj minister obrany Martin Glváč.
Pokiaľ ide o interpelácie, na interpeláciách nebude prítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák.
Pán predseda, som pripravený odpovedať v stanovenom časovom limite na otázky.