Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, táto téma z viacerých hľadísk zaujímala aj ďalších vašich kolegov, ktorí postavili otázky. Preto sa pokúsim v súhrnnej odpovedi sa sústrediť aj na otázky, ktoré boli vylosované po vašej. Predovšetkým chcem na úvod zdôrazniť, že to, čo sa momentálne deje pri dostavbe mochoveckých blokov - či už ide o meškanie oproti pôvodnému harmonogramu, alebo snahu o zvyšovanie nákladov -, je priamym dôsledkom hrubých chýb pri privatizácii majoritného podielu Slovenských elektrární. Vždy to začalo tou istou obohratou pesničkou. Pre našu ekonomiku je lepšie, ak do energetických podnikov vstúpia strategickí investori. Oni zveľadia majetok spoločnosti a urobia všetko preto, aby tieto podniky fungovali lepšie, efektívnejšie. Opakovane sa nezabudol vybrať aj renomovaný poradca, ktorý za štedrý honorár platený z verejných zdrojov poradil slovenskej strane, čo je pre ňu výhodné.
Zalistujme si však v pamäti a pozrime sa hlbšie na privatizáciu Slovenských elektrární. Vláda v decembri 2004 schválila konečnú podobu zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, zahŕňajúcich najmä, ale nielen zmluvu o kúpe akcií, akcionársku zmluvu, ako aj zmluvu o viazanom účte, konzultačnú zmluvu a list obsahujúci priznania. Na základe uvedeného 17. februára 2005 bola podpísaná medzi Fondom národného majetku ako predávajúcim a spoločnosťou Enel, talianskou spoločnosťou Enel ako kupujúcim zmluva o kúpe akcií, ktorá sa týkala predaja a kúpy 66 percent podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a to za kúpnu cenu pri uzavretí transakcie 839 miliónov eur. K predaju došlo 27. apríla 2006. Ešte raz si tento termín zapamätajte: 27. apríla 2006. Áno, bolo sa treba veľmi ponáhľať, lebo nestabilná vláda zložená z viacerých politických subjektov smerovala k definitívnemu koncu. Okrem uvedenej škandalóznej kúpnej ceny uvediem len niekoľko najproblematickejších otázok, ktoré súviseli s touto privatizáciou. Podľa transakčných dokumentov benefity z postupne odstavovaných zdravých blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice do posledného dňa komerčnej prevádzky čerpali prevažne privatizéri, ale záväzky s ich odstavovaním zostali na starosti štátu.
To je typická privatizácia a la Mikuláš Dzurinda a jeho priatelia. Vo vtedajšej končiacej vláde našli cestu aj pre gabčíkovskú vodnú elektráreň, ktorá bola predmetom medzinárodného sporu s Maďarskou republikou. Uzatvorila sa špecifická zmluva o prevádzke vodnej elektrárne a opäť všetky zisky patrili a patria prevažne privatizérom, ktoré dnes, alebo ktorí dnes nastoľujú tému, či im štátne vodohospodárske organizácie zaplatia generálnu opravu turbín. Už ani nehovoriac, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nejednoznačne definuje cenu prenájmu, čo znevýhodňuje postavenie Vodohospodárskej výstavby v tomto vzťahu. Ďalej zmluva nejednoznačne definuje povinnosti prevádzkovateľa, nájomcu vo vzťahu k financovaniu opráv a údržby vodného diela. A sú pochybnosti, či zmluva o prevádzke vodného diela nemala byť predmetom verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu a z nejednoznačnosti vedie Úrad pre verejné obstarávanie, ministerstvo životného prostredia a Vodohospodárska výstavba minimálne desať súdnych sporov, čo predstavuje nemalé náklady pre jednotlivé inštitúcie.
A to nie je všetko. Čím je pre štát nevýhodnejšia a problematickejšia časť privatizácie, tým väčší záväzok vtedajšej exekutívy na platenie astronomických súm zo zmluvných pokút v prípade odstúpenia alebo neplatnosti privatizačných zmlúv. Za vážny nedostatok privatizačnej zmluvy považujeme aj chýbajúci záväzok talianskej strany na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V privatizačnej zmluve je iba zmienka o tom, že kupujúci vypracuje štúdiu realizovateľnosti dostavby tretieho a štvrtého bloku. Dobudovanie dvoch blokov v Mochovciach je pritom pre Slovensko životne dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti. Dnes celému svetu dominuje súboj o energie a každá rozumná krajina si posilňuje svoj vlastný energetický potenciál. Po zdĺhavých rokovaniach, ktoré mali často charakter roztláčania vlaku stojaceho v železničnej stanici, talianska spoločnosť Enel ako majoritný vlastník elektrární začala s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Nové bloky majú mať výkon 880 megawattov. Celkovo vláda z rokov 2006 - 2010, teda naša prvá vláda vrátane mňa osobne, venovala veľkú pozornosť dostavbe tejto jadrovej elektrárne.
Dovoľte mi vysloviť údiv nad tým, ako sa k dostavbe Mochoviec postavila vláda v rokoch 2010 - 2012, teda vláda, ktorá bola tesne pred nami. Pamätáme si na to, ako sa premiérka ospravedlnila počas pracovnej cesty vo Viedni za postup pri realizácii projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku. Takéto ospravedlnenie je podľa mňa prejavom slabosti a neadekvátnej servilnosti pri tak strategickom projekte. Slovenská republika dodržala v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce všetky štandardné postupy v súlade s medzinárodnými dohodami a nebolo sa za čo ospravedlňovať. Každá krajina má právo na svoj vlastný energetický mix, ak sa Rakúsko rozhoduje ísť nejadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Rakúska. Ak sa Slovensko rozhoduje ísť jadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Slovenskej republiky. Rovnako sa čudujem, že vláda v rokoch 2010 - 2012 nevenovala problémom na dostavbe mochoveckých blokov prakticky žiadnu pozornosť.
Potom sa stalo, že predseda predstavenstva elektrární pán Paolo Ruzzini koncom septembra v roku 2011 na energetickej konferencii mohol vyhlásiť, že dostavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne pokračuje podľa plánu, doslova povedal, citujem: "Potvrdzujeme svoje záväzky, ktoré sme dali v našich investičných plánoch." Rovnako sa ešte koncom roku 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že, koncom januára 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že dostavba sa uskutoční v súlade so stanoveným termínom. Potvrdzovať to malo aj úspešné ukončenie montáže prvej turbíny tretieho bloku, čo označil za dôležitý medzník v dostavbe jadrovej elektrárne. Stavebné práce na treťom bloku mali byť podľa neho ukončené v závere roku 2012 a štvrtý blok v roku 2013. Jednoducho, nerozumiem tomu, že predchádzajúca vláda dovolila takéto vyhlásenia, nekonfrontovala ich a nepovedala pravdu slovenskej verejnosti, že sa o dostavbu atómovej elektrárne vôbec nestará.
Krátko po voľbách v polovici apríla 2012 predseda predstavenstva Paolo Ruzzini zrazu mení svoje stanovisko, hneď po voľbách. Agentúry odcitovali jeho slová, že dostavba Mochoviec sa oneskorí zhruba o rok, pritom v januári 2012 tvrdil všetkým, že pôjde podľa plánu. Z jeho slov vyplynulo, že tretí blok by mal byť pripravený na komerčnú prevádzku koncom roku 2013 a štvrtý by ho mal nasledovať po ôsmich mesiacoch, teda v roku 2014. Približne ročný sklz v dostavbe mochoveckých blokov priznal v médiách v apríli 2012 aj čelný predstaviteľ spoločnosti Enel pán Conti. Následne predstavenstvo sprivatizovaných elektrární začalo eskalovať požiadavky na navýšenie peňažných prostriedkov potrebných na dostavbu. Pýtam sa, prečo nepýtali peniaze za vlády Ivety Radičovej a začali pýtať peniaze až tri mesiace po tom, čo povedali, že dostavajú podľa plánu, keď v apríli hovoria už o roku a o ďalších finančných náležitostiach.
My sme chodili pravidelne na kontrolné dni, aj teraz sa všetci veľmi intenzívne zaujímame, ako stavba pokračuje. Samozrejme, mňa to neteší, že sprivatizované elektrárne majú s dokončením dvoch nových blokov v Mochovciach problémy. Pripomínam slovenskej verejnosti, slovenský štát nemá žiadny vplyv na Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne sú plne v rukách talianskeho vlastníka Enel, štát ako taký nemôže nič talianskemu vlastníkovi prikázať.
Stav je taký, že dnes sa už malo navážať palivo a mali sme postupne spúšťať blok. Vyzerá to, že ďalšie dva roky sú pred nami. To len potvrdzuje, že riadenie tejto dostavby nie je efektívne a dostatočné. Pokiaľ nestojíte na krku investorovi, tak má večne nejaké výhovorky a výsledkom je, že je tu obrovské meškanie. Samotná firma to síce veľmi nerada pripúšťa, ale realita je dnes taká. Tretí blok má byť uvedený do prevádzky v lete 2014 a štvrtý reaktor na začiatku roka 2015. Priznám sa, že týmto dátumom neverím. Sklz uškodí Slovensku priamo aj nepriamo, tretí a štvrtý blok elektrárne by totiž mohol len za rok zinkasovať podľa plánovaného objemu výroby a aktuálnych cien vyše 300 mil. eur. Po odrátaní nákladov by časť tejto sumy cez dividendy mohol inkasovať aj štát ako 34-percentný spoluvlastník elektrární.
Na rokovaní vlády 19. decembra 2012 som požiadal ministerstvo hospodárstva o predloženie návrhu ďalšieho postupu vlády. Kabinet sa v stredu zaoberal správou o aktuálnom stave dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a návrhom postupu vlády Slovenskej republiky. Správa nemohla byť zverejnená, nakoľko obsahuje utajované skutočnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou. Najnevyhnutnejšie informácie boli však zverejnené a čo môžem, vyslovím aj ja. Popis súčasného stavu správy je rozdelený do troch kapitol. V prvej časti je popísaná organizácia a riadenie projektu vrátane zistených príčin výrazného meškania dostavby a uvedenia do prevádzky. Okrem objektívnych dôvodov boli identifikované dva kľúčové dôvody príčin subjektívneho charakteru. Oneskorené vypracovanie projektovej dokumentácie, veľmi zdĺhavé odsúhlasovanie generálnym dodávateľom a oneskorenie jej predkladania do schvaľovacieho procesu. Pre začatie výroby, dodávky alebo montáže jednotlivých zariadení je potrebné sprivatizovanými slovenskými elektrárňami predložiť na Úrad jadrového dozoru k schváleniu niekoľko tisíc kusov technickej dokumentácie s rozsahom rádovo 10-tisíc strán. Výkon funkcie generálneho dodávateľa stavby vlastnými silami investora, teda hovoríme o talianskej spoločnosti Enel, ktorý nemá skúsenosti v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike, spojený s nevhodnou koordináciou činností kľúčových dodávateľov, toto je druhý subjektívny dôvod.
Do výstavby predchádzajúcich blokov a uvádzaní do prevádzky boli vždy zainteresované dodávateľské organizácie so skúsenosťami v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike. V spoločnosti Slovenské elektrárne, sprivatizované, a Enel sa rozhodli pre úplne odlišný postup. Sprivatizované elektrárne, teda talianska spoločnosť Enel na seba prevzala komplexnú zodpovednosť za celý proces dostavby a momentálne je v pozícii investora, vlastníka, generálneho dodávateľa, tzv. EPC kontraktora, ako aj prevádzkovateľa. Nakoľko generálny dodávateľ sprivatizovanej elektrárne a talianska spoločnosť Enel uskutočňujú riadenie projektu výstavby, majú zabezpečovať najmä nasledovné činnosti: riadenie projektu, celkový harmonogram projektu stavby, kontrolu rozpočtu a nákladov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, projektovú organizáciu, inžinierske posudzovania a schvaľovanie, riadenie rozhraní, schvaľovanie plánov kvality vybraných zariadení, koordináciu výstavby, uvedenie do prevádzky a činnosti, ktoré súvisia s udeľovaním licencií. Čo vcelku objektívne predstavuje veľký rozsah a kvalitu činnosti. Nie je možné, aby kľúčové subjekty získavali skúsenosti až pri dostavbe jadrovej elektrárne na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomuto, čo sme zistili, vláda na svojom včerajšom rokovaní vyjadrila vážne znepokojenie s tým, ako postupuje talianska spoločnosť Enel pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Zároveň uložila ministrovi hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky rokovať so spoločnosťou Enel a sprivatizovanými Slovenskými elektrárňami o príčinách a dôsledkoch výrazného meškania dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a o garanciách ich dostavby a uvedenia do prevádzky. A do 31. marca predložiť na rokovanie vlády návrh záväzného zmluvného vzťahu s vecným, časovým a finančným harmonogramom dostavby a uvedenia do prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Napriek tomu, ako som povedal, vážené dámy a páni, že štát, vláda, parlament nemáme vôbec žiadny vplyv na správanie sa majiteľa Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel, táto vláda vynaloží maximálne úsilie, aby stála investorovi na krku a nútila ho splniť záväzky, ktoré verejne a opakovane táto talianska spoločnosť dala celej slovenskej spoločnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)