Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, táto téma z viacerých hľadísk zaujímala aj ďalších vašich kolegov, ktorí postavili otázky. Preto sa pokúsim v súhrnnej odpovedi sa sústrediť aj na otázky, ktoré boli vylosované po vašej. Predovšetkým chcem na úvod zdôrazniť, že to, čo sa momentálne deje pri dostavbe mochoveckých blokov - či už ide o meškanie oproti pôvodnému harmonogramu, alebo snahu o zvyšovanie nákladov -, je priamym dôsledkom hrubých chýb pri privatizácii majoritného podielu Slovenských elektrární. Vždy to začalo tou istou obohratou pesničkou. Pre našu ekonomiku je lepšie, ak do energetických podnikov vstúpia strategickí investori. Oni zveľadia majetok spoločnosti a urobia všetko preto, aby tieto podniky fungovali lepšie, efektívnejšie. Opakovane sa nezabudol vybrať aj renomovaný poradca, ktorý za štedrý honorár platený z verejných zdrojov poradil slovenskej strane, čo je pre ňu výhodné.
Zalistujme si však v pamäti a pozrime sa hlbšie na privatizáciu Slovenských elektrární. Vláda v decembri 2004 schválila konečnú podobu zmluvných dokumentov súvisiacich s privatizáciou Slovenských elektrární, zahŕňajúcich najmä, ale nielen zmluvu o kúpe akcií, akcionársku zmluvu, ako aj zmluvu o viazanom účte, konzultačnú zmluvu a list obsahujúci priznania. Na základe uvedeného 17. februára 2005 bola podpísaná medzi Fondom národného majetku ako predávajúcim a spoločnosťou Enel, talianskou spoločnosťou Enel ako kupujúcim zmluva o kúpe akcií, ktorá sa týkala predaja a kúpy 66 percent podielu na základnom imaní Slovenských elektrární, a to za kúpnu cenu pri uzavretí transakcie 839 miliónov eur. K predaju došlo 27. apríla 2006. Ešte raz si tento termín zapamätajte: 27. apríla 2006. Áno, bolo sa treba veľmi ponáhľať, lebo nestabilná vláda zložená z viacerých politických subjektov smerovala k definitívnemu koncu. Okrem uvedenej škandalóznej kúpnej ceny uvediem len niekoľko najproblematickejších otázok, ktoré súviseli s touto privatizáciou. Podľa transakčných dokumentov benefity z postupne odstavovaných zdravých blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice do posledného dňa komerčnej prevádzky čerpali prevažne privatizéri, ale záväzky s ich odstavovaním zostali na starosti štátu.
To je typická privatizácia a la Mikuláš Dzurinda a jeho priatelia. Vo vtedajšej končiacej vláde našli cestu aj pre gabčíkovskú vodnú elektráreň, ktorá bola predmetom medzinárodného sporu s Maďarskou republikou. Uzatvorila sa špecifická zmluva o prevádzke vodnej elektrárne a opäť všetky zisky patrili a patria prevažne privatizérom, ktoré dnes, alebo ktorí dnes nastoľujú tému, či im štátne vodohospodárske organizácie zaplatia generálnu opravu turbín. Už ani nehovoriac, že zmluva o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo nejednoznačne definuje cenu prenájmu, čo znevýhodňuje postavenie Vodohospodárskej výstavby v tomto vzťahu. Ďalej zmluva nejednoznačne definuje povinnosti prevádzkovateľa, nájomcu vo vzťahu k financovaniu opráv a údržby vodného diela. A sú pochybnosti, či zmluva o prevádzke vodného diela nemala byť predmetom verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu a z nejednoznačnosti vedie Úrad pre verejné obstarávanie, ministerstvo životného prostredia a Vodohospodárska výstavba minimálne desať súdnych sporov, čo predstavuje nemalé náklady pre jednotlivé inštitúcie.
A to nie je všetko. Čím je pre štát nevýhodnejšia a problematickejšia časť privatizácie, tým väčší záväzok vtedajšej exekutívy na platenie astronomických súm zo zmluvných pokút v prípade odstúpenia alebo neplatnosti privatizačných zmlúv. Za vážny nedostatok privatizačnej zmluvy považujeme aj chýbajúci záväzok talianskej strany na dostavbu tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce. V privatizačnej zmluve je iba zmienka o tom, že kupujúci vypracuje štúdiu realizovateľnosti dostavby tretieho a štvrtého bloku. Dobudovanie dvoch blokov v Mochovciach je pritom pre Slovensko životne dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti. Dnes celému svetu dominuje súboj o energie a každá rozumná krajina si posilňuje svoj vlastný energetický potenciál. Po zdĺhavých rokovaniach, ktoré mali často charakter roztláčania vlaku stojaceho v železničnej stanici, talianska spoločnosť Enel ako majoritný vlastník elektrární začala s dostavbou Mochoviec oficiálnym otvorením 3. novembra 2008. Nové bloky majú mať výkon 880 megawattov. Celkovo vláda z rokov 2006 - 2010, teda naša prvá vláda vrátane mňa osobne, venovala veľkú pozornosť dostavbe tejto jadrovej elektrárne.
Dovoľte mi vysloviť údiv nad tým, ako sa k dostavbe Mochoviec postavila vláda v rokoch 2010 - 2012, teda vláda, ktorá bola tesne pred nami. Pamätáme si na to, ako sa premiérka ospravedlnila počas pracovnej cesty vo Viedni za postup pri realizácii projektu dostavby tretieho a štvrtého bloku. Takéto ospravedlnenie je podľa mňa prejavom slabosti a neadekvátnej servilnosti pri tak strategickom projekte. Slovenská republika dodržala v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce všetky štandardné postupy v súlade s medzinárodnými dohodami a nebolo sa za čo ospravedlňovať. Každá krajina má právo na svoj vlastný energetický mix, ak sa Rakúsko rozhoduje ísť nejadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Rakúska. Ak sa Slovensko rozhoduje ísť jadrovou cestou, je to suverénne rozhodnutie Slovenskej republiky. Rovnako sa čudujem, že vláda v rokoch 2010 - 2012 nevenovala problémom na dostavbe mochoveckých blokov prakticky žiadnu pozornosť.
Potom sa stalo, že predseda predstavenstva elektrární pán Paolo Ruzzini koncom septembra v roku 2011 na energetickej konferencii mohol vyhlásiť, že dostavba tretieho a štvrtého bloku elektrárne pokračuje podľa plánu, doslova povedal, citujem: "Potvrdzujeme svoje záväzky, ktoré sme dali v našich investičných plánoch." Rovnako sa ešte koncom roku 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že, koncom januára 2012 pre tlačové agentúry vyjadril, že dostavba sa uskutoční v súlade so stanoveným termínom. Potvrdzovať to malo aj úspešné ukončenie montáže prvej turbíny tretieho bloku, čo označil za dôležitý medzník v dostavbe jadrovej elektrárne. Stavebné práce na treťom bloku mali byť podľa neho ukončené v závere roku 2012 a štvrtý blok v roku 2013. Jednoducho, nerozumiem tomu, že predchádzajúca vláda dovolila takéto vyhlásenia, nekonfrontovala ich a nepovedala pravdu slovenskej verejnosti, že sa o dostavbu atómovej elektrárne vôbec nestará.
Krátko po voľbách v polovici apríla 2012 predseda predstavenstva Paolo Ruzzini zrazu mení svoje stanovisko, hneď po voľbách. Agentúry odcitovali jeho slová, že dostavba Mochoviec sa oneskorí zhruba o rok, pritom v januári 2012 tvrdil všetkým, že pôjde podľa plánu. Z jeho slov vyplynulo, že tretí blok by mal byť pripravený na komerčnú prevádzku koncom roku 2013 a štvrtý by ho mal nasledovať po ôsmich mesiacoch, teda v roku 2014. Približne ročný sklz v dostavbe mochoveckých blokov priznal v médiách v apríli 2012 aj čelný predstaviteľ spoločnosti Enel pán Conti. Následne predstavenstvo sprivatizovaných elektrární začalo eskalovať požiadavky na navýšenie peňažných prostriedkov potrebných na dostavbu. Pýtam sa, prečo nepýtali peniaze za vlády Ivety Radičovej a začali pýtať peniaze až tri mesiace po tom, čo povedali, že dostavajú podľa plánu, keď v apríli hovoria už o roku a o ďalších finančných náležitostiach.
My sme chodili pravidelne na kontrolné dni, aj teraz sa všetci veľmi intenzívne zaujímame, ako stavba pokračuje. Samozrejme, mňa to neteší, že sprivatizované elektrárne majú s dokončením dvoch nových blokov v Mochovciach problémy. Pripomínam slovenskej verejnosti, slovenský štát nemá žiadny vplyv na Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne sú plne v rukách talianskeho vlastníka Enel, štát ako taký nemôže nič talianskemu vlastníkovi prikázať.
Stav je taký, že dnes sa už malo navážať palivo a mali sme postupne spúšťať blok. Vyzerá to, že ďalšie dva roky sú pred nami. To len potvrdzuje, že riadenie tejto dostavby nie je efektívne a dostatočné. Pokiaľ nestojíte na krku investorovi, tak má večne nejaké výhovorky a výsledkom je, že je tu obrovské meškanie. Samotná firma to síce veľmi nerada pripúšťa, ale realita je dnes taká. Tretí blok má byť uvedený do prevádzky v lete 2014 a štvrtý reaktor na začiatku roka 2015. Priznám sa, že týmto dátumom neverím. Sklz uškodí Slovensku priamo aj nepriamo, tretí a štvrtý blok elektrárne by totiž mohol len za rok zinkasovať podľa plánovaného objemu výroby a aktuálnych cien vyše 300 mil. eur. Po odrátaní nákladov by časť tejto sumy cez dividendy mohol inkasovať aj štát ako 34-percentný spoluvlastník elektrární.
Na rokovaní vlády 19. decembra 2012 som požiadal ministerstvo hospodárstva o predloženie návrhu ďalšieho postupu vlády. Kabinet sa v stredu zaoberal správou o aktuálnom stave dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a návrhom postupu vlády Slovenskej republiky. Správa nemohla byť zverejnená, nakoľko obsahuje utajované skutočnosti súvisiace s jadrovou bezpečnosťou. Najnevyhnutnejšie informácie boli však zverejnené a čo môžem, vyslovím aj ja. Popis súčasného stavu správy je rozdelený do troch kapitol. V prvej časti je popísaná organizácia a riadenie projektu vrátane zistených príčin výrazného meškania dostavby a uvedenia do prevádzky. Okrem objektívnych dôvodov boli identifikované dva kľúčové dôvody príčin subjektívneho charakteru. Oneskorené vypracovanie projektovej dokumentácie, veľmi zdĺhavé odsúhlasovanie generálnym dodávateľom a oneskorenie jej predkladania do schvaľovacieho procesu. Pre začatie výroby, dodávky alebo montáže jednotlivých zariadení je potrebné sprivatizovanými slovenskými elektrárňami predložiť na Úrad jadrového dozoru k schváleniu niekoľko tisíc kusov technickej dokumentácie s rozsahom rádovo 10-tisíc strán. Výkon funkcie generálneho dodávateľa stavby vlastnými silami investora, teda hovoríme o talianskej spoločnosti Enel, ktorý nemá skúsenosti v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike, spojený s nevhodnou koordináciou činností kľúčových dodávateľov, toto je druhý subjektívny dôvod.
Do výstavby predchádzajúcich blokov a uvádzaní do prevádzky boli vždy zainteresované dodávateľské organizácie so skúsenosťami v oblasti veľkých investičných celkov v jadrovej energetike. V spoločnosti Slovenské elektrárne, sprivatizované, a Enel sa rozhodli pre úplne odlišný postup. Sprivatizované elektrárne, teda talianska spoločnosť Enel na seba prevzala komplexnú zodpovednosť za celý proces dostavby a momentálne je v pozícii investora, vlastníka, generálneho dodávateľa, tzv. EPC kontraktora, ako aj prevádzkovateľa. Nakoľko generálny dodávateľ sprivatizovanej elektrárne a talianska spoločnosť Enel uskutočňujú riadenie projektu výstavby, majú zabezpečovať najmä nasledovné činnosti: riadenie projektu, celkový harmonogram projektu stavby, kontrolu rozpočtu a nákladov, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, projektovú organizáciu, inžinierske posudzovania a schvaľovanie, riadenie rozhraní, schvaľovanie plánov kvality vybraných zariadení, koordináciu výstavby, uvedenie do prevádzky a činnosti, ktoré súvisia s udeľovaním licencií. Čo vcelku objektívne predstavuje veľký rozsah a kvalitu činnosti. Nie je možné, aby kľúčové subjekty získavali skúsenosti až pri dostavbe jadrovej elektrárne na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomuto, čo sme zistili, vláda na svojom včerajšom rokovaní vyjadrila vážne znepokojenie s tým, ako postupuje talianska spoločnosť Enel pri dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Zároveň uložila ministrovi hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru Fondu národného majetku Slovenskej republiky rokovať so spoločnosťou Enel a sprivatizovanými Slovenskými elektrárňami o príčinách a dôsledkoch výrazného meškania dostavby tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce a o garanciách ich dostavby a uvedenia do prevádzky. A do 31. marca predložiť na rokovanie vlády návrh záväzného zmluvného vzťahu s vecným, časovým a finančným harmonogramom dostavby a uvedenia do prevádzky tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce.
Napriek tomu, ako som povedal, vážené dámy a páni, že štát, vláda, parlament nemáme vôbec žiadny vplyv na správanie sa majiteľa Slovenských elektrární, talianskej spoločnosti Enel, táto vláda vynaloží maximálne úsilie, aby stála investorovi na krku a nútila ho splniť záväzky, ktoré verejne a opakovane táto talianska spoločnosť dala celej slovenskej spoločnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Prajem vám pekný deň. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás informoval, že dnes na hodine otázok je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír a neprítomný by mal byť aj podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale na neho neboli postavené žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať na vylosované otázky.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, zdá sa, že malo veľký význam zorganizovať spoločné zasadnutie českej a slovenskej vlády 29. 10. v Uherskom Hradišti a v Trenčíne pri príležitosti blížiaceho sa dvadsiateho výročia vzniku Slovenskej republiky a vzniku Českej republiky. Mali sme možnosť si urobiť inventúru, ale najmä spoločne aj s českým premiérom vytvoriť politický tlak na členov vlád, na to, aby spolupráca rezortov a vlád bola ešte intenzívnejšia.
Nebudem, pán poslanec, hovoriť o spolupráci v Európskej únii, pretože tá je úplne zrejmá. Sme vo V4, V4 sa pravidelnej stretáva pred samitmi, snažíme sa koordinovať svoje postupy a na mnohé otázky v zahraničnej politike máme rovnaké názory. Pokiaľ ide o koordináciu rezortu napríklad zahraničných vecí, tak existuje pri vzájomnom zastupovaní vo vízových a konzulárnych otázkach a zdieľaní priestorov zastupiteľských úradov. O tomto slovenská verejnosť podľa všetkého veľa nevie. V súlade s dohodou, ktorá bola podpísaná 4. decembra minulého roku, Česká republika zastupuje Slovenskú republiku pri vydávaní víz na svojich úradoch v Alžíri, Islamabade, Akre, Ulánbátare, Manile a po vybudovaní vízového pracoviska aj v Kábule. Slovenská republika zase zastupuje Českú republiku na zastupiteľskom úrade v Nairobi. Dohoda zabezpečuje pokrytie vízovej činnosti v tých krajinách, kde Slovensko a Česko nemajú svoje diplomatické, respektíve konzulárne zastúpenia. Česká republika navrhuje aj spoločné zdieľanie úradov v Kišiňove, v Addis Abebe a Slovenská republika pre zmenu ponúka priestory v Sofii. Ministri zahraničných vecí dali impulz k prehĺbeniu tejto spolupráce na spoločnom rokovaní vlády v Uherskom Hradišti a myslím si, že to má veľký význam.
Veľký potenciál vidíme v oblasti obrany a obranného plánovania. Od obyčajnej spolupráce by sme chceli vykročiť k reálnemu zdieľaniu kapacít, začínajúc výcvikom cez vzdelávanie až po bojové jednotky. Ministri obrany už podpísali vykonávací protokol k dohode v oblasti zabezpečenia vojenskej letovej prevádzky, ktorý v rámci vytvoreného cezhraničného vzdušného priestoru umožňuje plnenie úloh v rámci NATO, spoločný výcvik a prípadnú asistenciu v núdzi. Ešte ďalej by sme chceli ísť, ale niekedy narážame na generalitu obidvoch krajín. Preto mám dohodu s českým premiérom, že budeme naozaj tlačiť na ministrov obrany, aby ešte viacej sme sa pokúsili využiť tento obrovský potenciál, ktorý by zabezpečoval, že podstatne lacnejšie by sme niektoré činnosti, ktoré musíme vykonávať tak či tak, mohli vykonávať.
Nie menej perspektívna oblasť, kde sa črtajú možnosti spolupráce, je energetika. Máme silný priemyselný potenciál, obidve krajiny, a bez bezpečných a cenovo stabilných dodávok elektrickej energie sa nezaobídu. Slovensko aj Česká republika majú suverénne právo sa rozhodnúť pre svoj vlastný energetický mix. A na Slovensku si bez jadrovej energetiky nevieme predstaviť zaistenie energetickej bezpečnosti. A zdá sa, že vláda Českej republiky má rovnaký názor na úlohu jadra pri zabezpečovaní energetiky. Dohodli sme sa, že vlády Českej republiky a Slovenskej republiky budú v oblasti jadrovej energetiky spoločne postupovať vo vzťahu k Európskej únii, aby táto téma nebola jej inštitúciami politizovaná, ale ponechaná v odbornej rovine. Nechcem sa teraz rozoberať v tzv. testoch, ktoré boli realizované na jadrových zariadeniach na Slovensku a v Českej republike, a ako sa snažia niektoré krajiny, ktoré sú proti jadru, za každú cenu tieto testy predlžovať a vyvolávať spochybňovanie.
Máme možnosť optimalizácie prevádzkových nákladov pri zastúpení našich obchodno-investičných celkov v tretích krajinách. Hovorili sme o spoločnej obchodnej značke a dohodli sa poveriť príslušné organizácie s cieľom identifikovať záujmové krajiny. Mohol by som ísť ďalej, ďalej a ďalej. Dokonca sme hovorili, čo by významne pomohlo slovenskej futbalovej lige, o možnosti spojiť českú a slovenskú futbalovú ligu. Je to ťažký cieľ, ale prinajmenšom zo strany politikov tento cieľ má plnú podporu.
Keďže sa mi vyčerpal čas, nemôžem ďalej pokračovať, ale je evidentné, že Česká a Slovenská republika sú si tak blízko, ako nikdy v histórii neboli.
Ďakujem pekne. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne aj za otázku. Chcem pripomenúť, že podobnú otázku som obdržal na ostatnom rokovaní Národnej rady vo štvrtok, preto sa sústredím iba na niekoľko základných faktov, ktoré by som zopakoval. Hlavným cieľom mimoriadneho rokovania Európskej rady 22. - 23. novembra bolo dosiahnutie dohody o rozpočte Európskej únie na roky 2014 - 2020. Aj keď rokovania nedospeli k záveru, teda nepodpísali sme a nedohodli sme sa politicky, môžem konštatovať, že sa niesli v dobrom duchu a výrazne pokročili. Tak, ako sa predtým objavovali rôzne vyhlásenia typu, že niektoré krajiny budú vetovať toto rozhodnutie, skôr sa hovorí iba o podmienkach, za ktorých sú jednotlivé členské štáty pripravené pristúpiť k politickej dohode všetkých členských štátov Európskej únie. Ja verím, že dohoda bude dosiahnutá začiatkom budúceho roku a Slovenská republika k tomuto prispieva všetkými možnými prostriedkami.
Predseda Európskej rady v spolupráci s predsedom Európskej komisie dostali mandát, aby pokračovali v konzultáciách s individuálnymi členskými štátmi. Musíme si naozaj uvedomiť, že v situácii, v akej sa dnes nachádza Európska únia a eurozóna, si rokovania vyžadujú dlhší čas. Možno by som rád zopakoval dnešné slová generálneho tajomníka OECD, ktorý povedal, že situácia okolo Slovenska, teda nielen u našich susedných štátov, ale aj v celej Európe a na celom svete, je mimoriadne vážna a kritická. A práve nový rozpočet má fungovať v tomto ťažkom období. Má zabezpečiť fungovanie Európskej únie na zostávajúcu časť desaťročia, ktoré sa vo všeobecnosti považuje za rozhodujúce pre oživenie hospodárskeho rastu. Napriek tomu, že dohoda ešte nebola dosiahnutá, dovoľte mi prezentovať na základe individuálnych konzultácií a návrhov, ktoré sú predložené, niektoré závery.
Zatiaľ posledný predložený návrh predsedu Európskej rady počíta s celkovým objemom rozpočtu na roky 2014 - 2020 v objeme 972 mld. eur, čo je približne jedno percento HDP Európskej únie. Toto je rozpočet, ktorý už bol zoškrtaný o 76 mld. eur. Avšak krajiny, ktoré sú takzvanými čistými prispievateľmi do rozpočtu Európskej únie, začínajú požadovať ďalšie redukcie, ďalšie škrty, a to vo výške 135 až 150 mld. eur. Na druhej stane sú krajiny, ako je Slovensko, ktoré sa združili do skupiny priateľov kohézie - odstraňovania regionálnych rozdielov a ktoré na jednej strane rešpektujú nutnosť škrtov, ale bojujú za to, aby tieto škrty nešli na úkor práve fondov odstraňujúcich regionálne rozdiely, teda fondov, ktoré sú pre nás tak dôležité.
Dovoľte mi, aby som vás informoval o konkrétnych výsledkoch, ktoré priniesli posledné rokovania pre Slovensko. Vo výdavkovej kapitole ekonomická, sociálna a teritoriálna súdržnosť, kde patria štrukturálne fondy a kohézny fond, je navrhovaný objem 320 mld. eur, čo síce predstavuje pokles oproti návrhu Európskej komisie o 19 mld., ale v konečnom dôsledku ide o nárast oproti návrhu pred samitom o 10,6 miliardy. Navrhované zmeny v oblasti kohéznej politiky ukazujú, a budeme všetko pre to robiť, aby to tak bolo, že v rokoch 2014 až ´20 by Slovensko mohlo dosiahnuť približne o desať percent vyšší objem prostriedkov oproti súčasnému obdobiu rokov 2007 až 2013. Je potrebné zdôrazniť, že aj pri celkovom znížení prostriedkov na kohéznu politiku, by mala Slovenská republika patriť k malej skupine členských štátov, ktorým sa prostriedky oproti predchádzajúcemu rozpočtovému obdobiu zvýšia. Dokonca, ak tento návrh bude zrealizovaný, ako je pripravený, mali by sme mať druhú najvyššiu intenzitu kohéznej pomoci na obyvateľa zo všetkých členských štátov. Ak si pamätám, na prvom mieste by malo byť Estónsko.
Pre Slovensko je tiež dôležitý aktuálny vývoj podmienok pre úspešnú implementáciu prostriedkov kohéznej politiky, pretože fondy sú čosi, s čím žijeme na Slovensku. Určite mi budete rozumieť, o akých veciach sme diskutovali. V tejto oblasti sa rokovania vyvíjajú tak, že úroveň spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny a kohézny fond bola zvýšená zo 75 na 85 %, zvýšila sa úroveň predfinancovania z 2 na 4 %, bola pridaná oprávniteľnosť DPH. Európskeho sociálneho fondu sa však toto týka len čiastočne. Otvorenou zostáva otázka oprávnenosti DPH, ktorá v súčasnom návrhu nezahŕňa miestne samosprávy. Budeme sa snažiť, aby sme dosiahli súčasnú úroveň oprávnenosti DPH, pretože práve toto, oprávnená DPH, znižuje potrebu spoluúčasti z národných verejných zdrojov.
Oceňujeme, a hovorím to v mene celej vlády Slovenskej republiky, že sa pohol dopredu proces vyrovnávania priamych platieb pre poľnohospodárov. Návrh Európskej komisie na zníženie rozdielov v priamych platbách je síce krokom správnym smerom, ale z nášho pohľadu tempo približovania je veľmi pomalé. Oproti návrhu pred samitom bol zvýšený objem prostriedkov pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky na takmer 278 mld. eur a alokácia pre druhý pilier sa nemení. Za úspech považujem aj to, že nám bol navrhnutý, zatiaľ nie schválený, zvýšený objem prostriedkov na odstavovanie jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Ide o takmer 100-percentné navýšenie sumy, zo 105 mil. eur na 200 mil. eur.
Chcem zdôrazniť, že budeme naďalej presadzovať naše tri základné priority. Prvá priorita je, aby Slovensko dostalo viac peňazí na kohéziu. Aby sa škrty nerealizovali len na úkor kohézie, ale na úkor všetkých politík, ktoré sú financované v Bruseli. Druhá priorita, vyššie tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov. Tretia priorita, udržať návrh na zvýšený objem finančných prostriedkov pre odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach. V tomto duchu urobíme všetko pre to, aby v rámci ďalších rokovaní o rozpočte Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 vláda Slovenskej republiky zabezpečila dostatok prostriedkov, ktoré budú prispievať k hospodárskemu rastu.
Chcem informovať súčasne členov parlamentu, že veľmi intenzívne rokuje vláda teraz o návrhu, koľko operačných programov by sme mali mať, aké alokácie by do týchto operačných programov mali byť, kde sa bude nachádzať centrálna koordinačná jednotka. Po komunikácii s Európskou komisiou sa zdá, že najvhodnejšie miesto na umiestnenie centrálnej koordinačnej jednotky bude Úrad vlády. Teraz rozhodujeme iba o okamihu, kedy tento presun nastane. Máme rovnako názor, že by mal byť podstatne menší počet operačných programov, ako bol doteraz. Teraz máme 11, my navrhujeme menej. A verím, že prídeme aj s rozumným návrhom na alokáciu zdrojov. Podmienka je čo najviac peňazí minúť doma na Slovensku, čo najviac peňazí minúť tu, nepoužívať peniaze Európskej únie na nákup prioritne drahých technológií v zahraničí. A súčasne si myslím, že prioritou využívania európskych fondov na Slovensku musí byť podpora hospodárskeho rastu. Keď bude tento návrh vlády definitívne vykonzultovaný, zvolám ešte do konca tohto roka Radu pre partnerskú dohodu, kde sú zastúpené všetky významné inštitúcie, ktoré majú čo povedať do čerpania fondov, a verím, že dôjde k dohode a budeme môcť požiadať nášho hlavného vyjednávača, podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby začal v mene Slovenskej republiky vyjednávať s Európskou komisiou podmienky, a pokiaľ možno tak, aby sme mohli predložiť definitívnu verziu našej partnerskej dohody v prvom polroku roku 2013.
Toľko, pán predseda, k prvej otázke. Iba som chcel doplniť niektoré údaje, pretože na túto tému som vystupoval v Národnej rade pred týždňom.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí sú poverení ich zastupovaním.
Z informácií, ktoré mám k dispozícii, je neprítomný podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, ale nie sú na neho postavené žiadne otázky. Rovnako sa ospravedlňoval aj prítomný ešte stále pán minister spravodlivosti, ktorý odchádza vo večerných hodinách na pracovnú cestu.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ako boli vylosované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, ktorá bola postavená k téme, ktorú považujem dnes za životne dôležitú.
Dámy a páni, pre občerstvenie pamäti mi dovoľte zopakovať niekoľko faktov, ktoré možno nie sú celkom známe slovenskej verejnosti, a to predovšetkým to, že členské štáty Európskej únie sa rozdeľujú na dve skupiny, na štáty, ktoré dávajú do rozpočtu Európskej únie viac, ako z neho dostávajú, a štáty, ktoré do rozpočtu dávajú menej, ako potom spätne dostávajú. Slovenská republika od vstupu do európskej inštitúcie, a bude to trvať ešte niekoľko rokov, hoci nám stúpa objem transferov do rozpočtu Európskej únie, je krajina, ktorá dostáva podstatne viac peňazí zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ako do tohto rozpočtu dáva. A práve tieto rozdiely medzi takzvanými čistými prispievateľmi a čistými príjemcami spôsobujú najväčší problém, najväčšiu ťažkosť pri dosiahnutí dohody o tom, ako bude vyzerať rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Čo sa teda deje a v čom je základný problém. Európska komisia predložila rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020. Prišli krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi. A začali nekompromisne trvať na škrtoch. Celkom sa dá tomu rozumieť, pretože dnes škrtá celá Európa, dnes sa prijímajú vážne rozhodnutia v sociálnych systémoch, mnohé krajiny zvyšujú dane. A premiéri, hlavy štátov, ktoré prispievajú podstatne viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, ak majú doma odôvodňovať, prečo platia viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, potrebujú silné argumenty. A tieto silné argumenty majú byť predovšetkým v tom, že ak sa šetrí doma, v národných štátoch, musíme šetriť aj na úrovni Európskej únie. Preto prišli návrhy, aby sa rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020 postupne začal znižovať. Najskôr bol navrhnutý objem zníženia o 50 mld. Potom sme začali pracovať na ostatnom samite so sumou, ktorá bola nižšia o 75 mld. eur. Pravdepodobne, pretože sme neukončili rokovania, dá sa očakávať, že celkové škrty v rozpočte Európskej únie na dané roky budú predstavovať viac ako 100 mld. eur. Keďže sme vedeli, krajiny, ktoré potrebujú peniaze do svojich vlastných fondov, že škrty budú, obávali sme sa, že tieto škrty budú predovšetkým na úkor tých politík, ktoré sú pre krajiny, ako je Slovensko, najdôležitejšie.
Čo dnes Slovensko najviac vníma ako najdôležitejšie z pohľadu fondov Európskej únie? Predovšetkým to, aby naďalej krajiny, ako je Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty, mohli čerpať prostriedky na odstraňovanie regionálnych rozdielov. A to je presne to slovo kohézia, súdržnosť, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií na pôde Európskej únie.
Pripomínam, že 76 % všetkých verejných investícií, ktoré na Slovensku robíme, robíme zo zdrojov Európskej únie. My nie sme schopní prežiť bez týchto peňazí. A ak má fungovať Európska únia a majú sa napĺňať základné hodnoty tejto inštitúcie, tak predovšetkým musia všetky štáty pristúpiť k tomu, aby sa rýchlejšie odstraňovali regionálne rozdiely, aby slabšie krajiny sa približovali k silnejším krajinám, aby bola väčšia miera solidarity a väčšia miera rovnosti v rámci celého európskeho priestoru.
Priznám sa, že na rokovaní európskeho samitu som pociťoval rozdiely medzi čistými platiteľmi a čistými príjemcami. Dokonca to niekedy vyznievalo ako výčitky voči nám. Vo svojom vystúpení som povedal veľmi jednoznačne, že bol by som veľmi rád, keby Slovensko bolo čistý platiteľ do fondov Európskej únie, pretože vtedy by to bola bohatá a silná krajina. A ak to vážne myslia so solidaritou, ak to vážne myslia s Európskou úniou ako s priestorom, kde všetci ľudia majú mať rovnaké podmienky na život, tak potom musia v rámci solidarity umožniť iným krajinám, aby sa približovali rýchlejšie. Začal preto súboj o tieto peniaze, pretože krajiny, čistí prispievatelia, najmä Veľká Británia, ale boli aj ďalšie krajiny, začali trvať na ďalších a ďalších škrtoch, a najmä na úkor politiky odstraňovania regionálnych rozdielov, teda politiky, ktorú my najviac potrebujeme.
Privítal som samit Priateľov kohézie, ktorý bol prvýkrát zorganizovaný v Bukurešti rumunským premiérom a ktorého som sa osobne aj zúčastnil. Potom sme prevzali iniciatívu vo vláde Slovenskej republiky a zorganizovali sme ďalší samit, veľmi úspešný v Bratislave. Ďalší samit bol priamo na rokovaní európskeho samitu v Bruseli. Zdá sa, že tieto iniciatívy majú obrovský význam, pretože ak sa dá dohromady 15 – 16 krajín, ktoré majú rovnaké názory na peniaze potrebné na odstraňovanie regionálnych rozdielov, je to silnejší hlas, ako keď hovorí iba jedna, dve alebo tri krajiny.
Čo teda je východiskom do ďalšieho rokovania o peniazoch.
Za Slovenskú republiku môžem skonštatovať, že máme stále veľkú šancu a toto budem považovať za obrovský úspech, že dostaneme na roky 2014 – 2020 viac peňazí, ako sme ich dostali roky 2007 – 2013. Dokonca môžeme dostať viac peňazí, hoci celkovo sa rozpočet Európskej únie zoškrtáva. A tie škrty budú možno vyššie ako 100 mld. eur. Tendencie a trendy pri rokovaniach, pretože samit nedospel k záverom, sú však pre Slovenskú republiku zatiaľ veľmi pozitívne. Pozitívne je to, že ak sa udrží zásada, že politika odstraňovania regionálnych rozdielov nemôže byť jedinou obeťou škrtov, Slovensko reálne dostane viac peňazí na kohéziu ako v predchádzajúcom rozpočte.
Druhá veľká významná vec je, že v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky dochádza k rýchlejšiemu približovaniu priamych platieb pre poľnohospodárov, čo spôsobuje pre krajiny, ako je Slovensko, dnes veľké nevýhody. Ak porovnáme priame platby pre rakúskeho alebo francúzskeho poľnohospodára s tým, čo dostáva slovenský poľnohospodár, nemáme čo porovnávať. Je tu tendencia Európskej únie, aby sme zrýchlili tempo približovania týchto platieb. My si však stále myslíme, že toto tempo by mohlo byť ešte rýchlejšie, ako bolo nastavené.
Tretia priorita, na ktorú sme sa sústreďovali, bola otázka odstraňovania a odstavovania dvoch blokov Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ja sa k tomu nechcem vracať, ale tvrdím, že to bola závažná osudová chyba vyjednávačov pri vstupe do Európskej únie, ktorí súhlasili s odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne ako s podmienkou pre vstup do Európskej únie. Tieto dva bloky boli krátko predtým významne modernizované za 11 mld. Sk a doslova to bola mašina na peniaze. Tieto dva bloky vyrábali lacnú elektrickú energiu. Avšak vyjednávači vyjednali, že tieto dva bloky treba zatvoriť. Ale zatvorenie a odstavovanie je veľmi drahé. My predpokladáme, že do budúcnosti bude treba vynaložiť ešte minimálne 400 mil. eur na odstavenie týchto dvoch blokov. A Európska komisia nám navrhla v rozpočte iba rozpočet vo výške 105 mil. eur. Preto vítam, že v návrhu, o ktorom budeme rokovať ďalej, má dnes Slovensko už vyrokovaných 200 mil. eur, čo je takmer stopercentné navýšenie sumy, ktorú budeme môcť použiť práve na odstavovanie Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Toto sú teda naše tri základné priority. Zopakujem ich.
Veľmi silná kohézna politika. Nevieme bez týchto peňazí prežiť, nevieme. A urobíme všetko pre to vo vláde Slovenskej republiky, aby boli veci pripravené a nastavené tak, že tieto peniaze budeme môcť čerpať už hneď v roku 2014, aby nenastalo obdobie čakania rok-dva, kým projekty sa budú pripravovať, schvaľovať. Chceme byť podstatne lepšie pripravení na toto obdobie, ako bolo Slovensko pripravené na roky 2007 až 2013.
Druhá priorita je neustále tlačiť, a ja verím, že v tomto duchu sa nám bude dariť, zrýchľovať tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov.
A tretia priorita, ako som už spomínal, je predovšetkým otázka odstavovania Jaslovských Bohuníc. A tam sa zdá, že môžeme získať o 100 % viac, ako pôvodne Európska komisia nám navrhovala.
Vážené dámy a páni, Slovenská republika nemôže za to, že je v porovnaní s inými krajinami, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, na tom horšie. Máme za sebou nejakú históriu, máme za sebou nejaký vývoj, ale vstúpili sme do Európskej únie presvedčení, že solidarita je základné slovo, ktoré určuje správanie sa všetkých členských štátov Európskej únie. Aj my si plníme domáce úlohy. Nikto nám nemôže povedať, že by sme spôsobovali Európskej únii nejaké ťažkosti. Garantujeme, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %, čo je veľmi dôležité. Garantujeme vnútornú stabilitu Slovenskej republiky. Garantujeme splnenie všetkých cieľov, ktoré sa očakávajú v rámci Európskej únie a eurozóny, aby táto najvýznamnejšia svetová inštitúcia, a dovolím si o nej takto povedať, prežila, pretože jediná alternatíva, ktorá pre Slovensko dnes je, je alternatíva členstva v Európskej únii a v eurozóne. A musíme aj našou disciplínou a vnútornou zodpovednosťou ukazovať našim partnerom v Európskej únii a v eurozóne, že ak máme nejaké nároky na nich a žiadame od nich, aby sa správali solidárne, aby bohaté krajiny prispievali iným krajinám na rýchlejší rozvoj, tak že súčasne sme krajinou, ktorá na tento účel urobí všetko pre to, čo sa od členského štátu Európskej únie očakáva.
Ak hovoríme o peniazoch, chcem oceniť to, čo sa podarilo ministrovi financií a podpredsedovi vlády v súvislosti s ďalšou tranžou pre Grécko, kde Slovensko, ak sa nemýlim, ako jediná krajina si vybojovala výnimku, pretože už sa nemôžeme pozerať na niektoré veci, a dostal podpredseda vlády a minister financií jasné politické pokyny, čo môže a čo nemôže. A dnes sa môžeme pozerať na Slovensku ľuďom do očí a hovoriť, áno, uvedomujeme si, že niekde končí trpezlivosť každého a preto to, čo sa dokázalo vyrokovať na stretnutí ministrov financií členských štátov Európskej únie, je naozaj niečo, za čo treba ministrovi poďakovať a čo len ukazuje, že sme ako krajina rešpektovaní, že ak niečo naznačíme, že niečo považujeme za potrebné, tak nás naši partneri počúvajú, že nie sme len krajina, ktorá je do počtu, s ktorou sa každý pohráva. A v tomto duchu vnímam aj predrokované parametre rozpočtu na roky 2014 – 2020.
Pokiaľ ide o míňanie týchto peňazí do budúcnosti, na rozdiel od minulosti o operačných programoch, o rozdelení finančných prostriedkov a o príprave návrhu partnerskej dohody, o ktorej bude rokovať podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí s Európskou komisiou ako hlavný vyjednávač Slovenska, o tomto všetkom bude rozhodovať Rada vlády pre Partnerskú dohodu, teda nie nejaká koalícia strán politických, ale rada vlády, kde sú zúčastnení všetci predstavitelia vrátane vyšších územných celkov, samosprávy na miestnej úrovni, akademickej oblasti, zamestnávatelia, zamestnanci, jednoducho všetci tí, čo majú čo do tejto oblasti povedať. A verím, že výsledkom bude taký strategický referenčný rámec, také rozdelenie zdrojov, také operačné programy, ktoré budú slúžiť Slovenskej republike a najmä budú slúžiť jednému cieľu, ktorý je dnes pre Slovensko najpodstatnejší. A to je cieľ podpory hospodárskeho rastu. Urobíme všetko pre to, aby zdroje, ktoré budeme dostávať, sa nemíňali len na nákup zahraničnej technológie a pre zahraničné firmy, ktoré tu budú stavať, ale najmä aby ich vedeli použiť slovenské spoločnosti, aby tieto peniaze podporovali domáci slovenský hospodársky rast. Ten je pre nás životne dôležitý. Držme si v tomto strategickom cieli spoločne prsty. Ďakujem pekne za vaše vypočutie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister hospodárstva, je na zahraničnej pracovnej ceste, neboli na neho postavené žiadne otázky. Ďalej je neprítomný minister spravodlivosti Tomáš Borec, a to z dôvodu práceneschopnosti, ani na neho nie sú postavené žiadne otázky.
Ďalšie údaje, ktoré by hovorili o neprítomnosti alebo o tom, či boli alebo neboli podané otázky, nemám k dispozícii, som preto pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky, ako mi boli postavené. Nech sa páči.

Ďakujem za otázku, pán poslanec. Pokúsim sa veľmi ťažkú terminológiu Európskej únie preložiť do obyčajného slovenského jazyka.
V rokoch 2007 až 2013 Slovensko dostalo a má dostať z európskych fondov sumu, ktorá je vyššia ako 11 mld. eur. Vďaka tomu, že je návrh nového rozpočtu Európskej únie na roky 2014 až 2020, táto suma pre Slovensko by mala byť podstatne vyššia. Nechcem teraz hovoriť o konkrétnej sume, pretože stále prebieha súboj v Európskej únii medzi tzv. čistými platcami, teda tí, čo dávajú viacej do Európskej únie, ako dostávajú, a ostatnými krajinami o výšku rozpočtu Európskej únie ako takej.
Slovenská vláda stojí na strane tých krajín Európskej únie, ktoré považujú odstraňovanie regionálnych rozdielov z fondov Európskej únie za absolútnu prioritu. A aj preto sme veľmi jasne prevzali iniciatívu a v Bratislave nedávno bol významný summit priateľov, krajín, ktoré uznávajú odstraňovanie regionálnych rozdielov ako najvýznamnejší nástroj v boji proti hospodárskej kríze. Ja verím, že ak aj dôjde ku kráteniu rozpočtu Európskej únie, tak to nebude len na úkor odstraňovania regionálnych rozdielov, ale bude to na úkor všetkých politík, ktoré sú dnes financované v rámci tejto európskej inštitúcie.
Vláda Slovenskej republiky má jasný postoj a pohľad na to, ako minúť, spotrebovať financie, ktoré dostaneme v rokoch 2014 až 2020. V júni t. r. sme schválili aktualizovanú rámcovú pozíciu Slovenskej republiky, kde sú identifikované kľúčové priority, na ktoré sa chce vláda zamerať pri rokovaniach o novom rozpočte Únie. Opäť to pretavím na podmienky Slovenska.
Musíme si dať veľký pozor, či to bude 12 miliárd, či to bude 13 miliárd, alebo to bude 14 miliárd eur, ale veríme, že to bude viac, ako to bolo v rokoch 2007 až 2013, aby tieto peniaze boli minuté najmä doma. Aj preto na kontrolnom dni, ktorý som mal na ministerstve kultúry som povedal, poďme podporiť napríklad nejakú podos alebo nejakú časť v rámci konkrétneho operačného programu na obnovu kultúrnych pamiatok, lebo to je práca pre slovenské firmy, to je obnova slovenských budov. Nenakupujme za každú cenu len technológie zo zahraničia, lebo v podstate peniaze, ktoré dostávame, potom vyvážame a dávame ich do ekonomického rastu iných krajín.
Dnes som jasne podporil ministerku zdravotníctva, keď som uviedol, že Operačný program Zdravotníctvo, ktorý sme mali, bol mimoriadne úspešný. Bolo alokovaných do tohto programu 250 mil. eur. Všetky tieto peniaze boli minuté a dnes sme svedkami odovzdávania nádherných modernizovaných nemocníc, či to bol Poprad, alebo to bude teraz Stará Ľubovňa, alebo to boli iné mestá, ktoré profitovali. Áno, budem podporovať aj vznik operačného programu na rekonštrukciu, napr. nemocníc.
Jednoducho filozofia vlády Slovenskej republiky okrem iného spočíva aj v tom, podporme tieto európske peniaze, podporme predovšetkým tak, aby sme ich míňali na podporu hospodárskeho rastu u nás doma na Slovensku. Sú to neopakovateľné peniaze, sú to obrovské zdroje a našou povinnosťou sa je k týmto zdrojom aj takto postaviť.
Pokiaľ ide o rozpočet Európskej únie, pre vašu predstavu, dámy a páni, chcem povedať, že predstavuje len 1 % HDP celej únie. O to viac nie celkom rozumieme rôznym pokusom za každú cenu zoškrtať tento rozpočet a najmä, už vôbec nerozumieme snahám niektorých veľkých krajín Európskej únie, aby tieto škrty išlo najmä na úkor takých krajín, ako je Slovensko, pretože chcú šetriť a škrtať najmä v oblasti kohézie, teda odstraňovania regionálnych rozdielov.
V rámci rozpočtu Európskej únie určite bude druhou kľúčovou prioritou aj reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky zameraná na zníženie rozdielov v priamych platbách medzi členskými štátmi Únie. Nová poľnohospodárska politika by mala byť založená na rovnosti príležitosti pre všetkých a doterajšie uplatňovanie historických princípov pri určovaní výšku podpôr nie je v súlade so spravodlivosťou, ktorá je potrebná pre zvyšovanie konkurencieschopnosti tohto sektora.
Rovnako, budeme sa usilovať, a to je tretia priorita, o primeranú finančnú pomoc, pokiaľ ide o odstavenie dvoch blokov Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Toto rozhodnutie, ktoré prijala vláda Mikuláša Dzurindu bolo veľmi nespravodlivé a veľmi zlé. My sme súhlasili s uzatvorením dvoch blokov zdravých a zmodernizovaných v Jaslovských Bohuniciach s tým, že teraz je potrebné tieto bloky odstaviť, a to stojí veľmi veľa peňazí. Náklady na odstavenie týchto dvoch blokov, dámy a páni, predstavujú viac ako 400 mil. eur. Európska únia nám ponúka v rozpočte 115 mil. eur, všetko ostatné si bude musieť Slovenská republika zaplatiť z vlastných zdrojov. Čiže nielenže sme vďaka zlému politickému rozhodnutiu museli zatvoriť dva zdravé bloky, ktoré boli doslova a dopísmena strojom na peniaze, lebo vyrábali mimoriadne lacnú energiu, bola to obrovská pomoc slovenskému hospodárstvu, ale dnes ešte budeme musieť nájsť aj finančné prostriedky na to, aby sme tieto bloky odstavovali. Preto je našou prioritou za každú cenu sa pokúsiť o navýšenie tohto príspevku, ktorý budeme môcť použiť na odstavovanie dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach.
Dámy a páni, celkovo chceme počet operačných programov a rozdelenie zdrojov, ktoré dostaneme na roky 2014 až 2020 dohodnúť vo veľmi širokom sociálnom dialógu v rade vlády, ktorá bola na tento účel vynaložená. Nemôže to byť len rozhodnutie úradníkov od zeleného stola. Musí to byť rozhodnutie, ktoré bude plne vnímať potreby regiónov, miest, obcí. Ale priznám, aj veľkých zamestnávateľov, nielen malých a stredných firiem, pretože v mnohých prípadoch práve veľkí zamestnávatelia boli vyradení z možnosti takéto finančné prostriedky používať. Dúfam, že rozhodnutie, ktoré prijmeme v širokom sociálnom dialógu bude na prospech celej Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za otázku, pani poslankyňa.
Priznám sa, že keby som formuloval otázku, ktorú ste mi postavili, tak by som sa spýtal: "Vážený pán premiér, ako hodnotíte návrhy nemeckého a francúzskeho spoluvlastníka SPP na zvýšenie cien plynu pre domácnosti od 1. januára 2013?" Pretože toto je čisto výmysel zahraničných akcionárov, ktorí vlastnia 49 % akcií SPP a vďaka zlej, divokej privatizácii, ktorá bola v roku 2002, úplne ovládajú Slovenský plynárenský priemysel a doslova a dopísmena si s ním robia, čo chcú, a to napriek tomu, že štát má 51 % akcií.
Dámy a páni, v rokoch 2006 - 2010 počas našej prvej vlády sme venovali obrovskú pozornosť cenovej stabilite. A kto sledoval vývoj cien plynu, elektrickej energie v tých rokoch, musel potvrdiť, že sme naozaj boli veľmi úspešní, pretože nastavili sme silný regulačný rámec, dokonca sa nám podarilo zapojiť do cenovej politiky aj ministerstvo hospodárstva.
Po nástupe pravicovej vlády sa všetko otočilo a opätovne začalo dochádzať k zvyšovaniu cien plynu a ďalších energií. Aj preto má Slovensko problémy s infláciou, pretože v spotrebnom koši predovšetkým cena energií, ako je plyn a elektrina, je veľmi významná a aj preto Slovenská republika, ak ju porovnávame s inými štátmi v rámci Európskej únie a eurozóny z pohľadu inflácie, nie je na tom dobre.
Čo bolo naše prvé rozhodnutie, ktoré sme urobili po nástupe do vlády v apríli? Predovšetkým sme opätovne povedali, že nie je možné, aby cenové návrhy za Slovenský plynárenský priemysel schvaľovalo len predstavenstvo SPP. V predstavenstve SPP je 7 členov, z toho sú štyria za menšinových akcionárov a traja za štát. A vždy si štyria predstavitelia predstavenstva za menšinového akcionára schvália, čo chcú, a rozhodli sme, že cenový návrh musí byť schválený vo Valnom zhromaždení akcionárov SPP, kde má štát pochopiteľne ako 51-percentný akcionár väčšinu.
Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že predstavenstvo, hoci to nepatrí do jeho kompetencie v SPP, schválilo hlasovaním štyri ku dvom, štyria predstavitelia menšinového akcionára, návrh na zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18, resp. 25 %. Dokonca ten návrh je formulovaný tak, že 18 % je akási ústretovosť nemeckého a francúzskeho akcionára k slovenským domácnostiam, lebo keby sa vraj zobrali na zreteľ všetky náklady, ktoré má distribúcia na Slovensku, tak zvýšenie ceny plynu by malo byť o 25 %. O 25 % zvýšenie cien plynu pre domácnosti. Mám taký pocit, že páni z nemeckej a francúzskej spoločnosti ako keby nevedeli, v akej krajine sú, ako keby nevedeli, čo by takýto nárast cien plynu pre domácnosti znamenal pre peňaženku ľudí, ktorí majú 300-eurové dôchodky alebo 500-eurové zárobky.
Na 29. októbra je zvolané valné zhromaždenie a na tomto zhromaždení tieto návrhy mali byť schvaľované. Samozrejme, a hovorím to veľmi verejne a otvorene, zástupcovia štátu, Slovenskej republiky na tomto zasadnutí valného zhromaždenia 29. októbra dostanú jasný pokyn nepodporiť žiadny cenový návrh, ktorý predkladá predstavenstvo, teda nemecký a francúzsky akcionár.
To bol aj dôvod, pre ktorý vláda Slovenskej republiky musela zvažovať, ako sa postaví k návrhu na predaj 49 % akcií SPP od nemeckého a francúzskeho akcionára českej spoločnosti, ktorá prejavila o tento predaj záujem.
Podarilo sa nám získať oficiálne vyhlásenie nového nadobúdateľa 49 % akcií, pretože pravdepodobne nemecká a francúzska časť SPP predá tento svoj podiel českej spoločnosti, že sa nebudú v roku 2013 v žiadnom prípade usilovať o zvýšenie cien plynu pre domácnosti, ale súčasne nebudú viesť ani žiadne arbitrážne konania, ktoré by mohli vzniknúť, pretože stále tvrdia predstavitelia menšinového akcionára, že nezvyšovaním cien plynu pre domácnosti vraj dochádza k veľkým stratám v rámci SPP. Uvedomme si, že v prípade prechodu 49 % akcií SPP na novú českú spoločnosť bude mať štát na 5 rokov garantovaný výnos na dividendách 300 miliónov eur, čiže táto spoločnosť je schopná ročne vyprodukovať 600 miliónov eur na dividendách, ale nemecký a francúzsky investor príde a navrhne na Slovensku zvýšenie cien plynu pre domácnosti o 18 resp. 25 %.
Predpokladám, že regulačný úrad, ktorý rozhoduje definitívne o cenách, sa bude musieť sám z vlastnej iniciatívy zaoberať cenovou politikou a rozhodnúť, čo sa stane od 1. januára 2013.
Nech už rozhodnutie úradu pre reguláciu bude akékoľvek, nemôže to byť rozhodnutie, ktoré by smerovalo k 18-tim alebo 25-tim percentám. A ja aj oceňujem postoj prípadného nového nadobúdateľa 49 % akcií SPP, že pochopil slovenskú realitu a nemá záujem v roku 2013 tlačiť na zvyšovanie cien plynu pre domácnosti a ani viesť žiadne arbitrážne konanie voči Slovenskej republike. Niekedy sa zdá, že pre Slovensko bude výhodnejšie, ak bude mať iného partnera v rámci SPP, ako boli predstavitelia nemeckej a francúzskej spoločnosti, ale Slovenská republika nič nepredáva, nič nekupuje, my len sledujeme prevod akcií, ktorý tu momentálne prebieha.
Chcem zagarantovať občanom Slovenskej republiky, že vláda, tak ako to bolo v roku 2006 až 2010, využije všetky legitímne právne prostriedky a všetky regulačné nástroje na to, aby cenová politika v oblasti energií bola stabilná, aby sme nezaťažovali verejnosť ďalšími a ďalšími výdavkami, najmä v tomto období, ktoré je veľmi citlivé pre celú slovenskú spoločnosť.
A verím rovnako, ak dôjde k prevodu 49 % akcií SPP na českú spoločnosť, že nebudeme nikdy konfrontovaní s takýmito nekorektnými, amorálnymi cenovými návrhmi zo strany zahraničných investorov.
Ďakujem za vašu otázku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty je neprítomný minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír.
Z dôvodu pracovnej cesty v zahraničí je neprítomný aj podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Neboli vo vzťahu k nemu postavené žiadne otázky.
Ospravedlnený pre zahraničnú pracovnú cestu je Tomáš Borec, takisto nie sú na neho žiadne otázky a otázky neboli postavené ani podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi a ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi.
Pán predseda, som pripravený v časovom limite odpovedať na otázky.