Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, ktorá bola postavená k téme, ktorú považujem dnes za životne dôležitú.
Dámy a páni, pre občerstvenie pamäti mi dovoľte zopakovať niekoľko faktov, ktoré možno nie sú celkom známe slovenskej verejnosti, a to predovšetkým to, že členské štáty Európskej únie sa rozdeľujú na dve skupiny, na štáty, ktoré dávajú do rozpočtu Európskej únie viac, ako z neho dostávajú, a štáty, ktoré do rozpočtu dávajú menej,...
Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, ktorá bola postavená k téme, ktorú považujem dnes za životne dôležitú.
Dámy a páni, pre občerstvenie pamäti mi dovoľte zopakovať niekoľko faktov, ktoré možno nie sú celkom známe slovenskej verejnosti, a to predovšetkým to, že členské štáty Európskej únie sa rozdeľujú na dve skupiny, na štáty, ktoré dávajú do rozpočtu Európskej únie viac, ako z neho dostávajú, a štáty, ktoré do rozpočtu dávajú menej, ako potom spätne dostávajú. Slovenská republika od vstupu do európskej inštitúcie, a bude to trvať ešte niekoľko rokov, hoci nám stúpa objem transferov do rozpočtu Európskej únie, je krajina, ktorá dostáva podstatne viac peňazí zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ako do tohto rozpočtu dáva. A práve tieto rozdiely medzi takzvanými čistými prispievateľmi a čistými príjemcami spôsobujú najväčší problém, najväčšiu ťažkosť pri dosiahnutí dohody o tom, ako bude vyzerať rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Čo sa teda deje a v čom je základný problém. Európska komisia predložila rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020. Prišli krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi. A začali nekompromisne trvať na škrtoch. Celkom sa dá tomu rozumieť, pretože dnes škrtá celá Európa, dnes sa prijímajú vážne rozhodnutia v sociálnych systémoch, mnohé krajiny zvyšujú dane. A premiéri, hlavy štátov, ktoré prispievajú podstatne viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, ak majú doma odôvodňovať, prečo platia viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, potrebujú silné argumenty. A tieto silné argumenty majú byť predovšetkým v tom, že ak sa šetrí doma, v národných štátoch, musíme šetriť aj na úrovni Európskej únie. Preto prišli návrhy, aby sa rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020 postupne začal znižovať. Najskôr bol navrhnutý objem zníženia o 50 mld. Potom sme začali pracovať na ostatnom samite so sumou, ktorá bola nižšia o 75 mld. eur. Pravdepodobne, pretože sme neukončili rokovania, dá sa očakávať, že celkové škrty v rozpočte Európskej únie na dané roky budú predstavovať viac ako 100 mld. eur. Keďže sme vedeli, krajiny, ktoré potrebujú peniaze do svojich vlastných fondov, že škrty budú, obávali sme sa, že tieto škrty budú predovšetkým na úkor tých politík, ktoré sú pre krajiny, ako je Slovensko, najdôležitejšie.
Čo dnes Slovensko najviac vníma ako najdôležitejšie z pohľadu fondov Európskej únie? Predovšetkým to, aby naďalej krajiny, ako je Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty, mohli čerpať prostriedky na odstraňovanie regionálnych rozdielov. A to je presne to slovo kohézia, súdržnosť, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií na pôde Európskej únie.
Pripomínam, že 76 % všetkých verejných investícií, ktoré na Slovensku robíme, robíme zo zdrojov Európskej únie. My nie sme schopní prežiť bez týchto peňazí. A ak má fungovať Európska únia a majú sa napĺňať základné hodnoty tejto inštitúcie, tak predovšetkým musia všetky štáty pristúpiť k tomu, aby sa rýchlejšie odstraňovali regionálne rozdiely, aby slabšie krajiny sa približovali k silnejším krajinám, aby bola väčšia miera solidarity a väčšia miera rovnosti v rámci celého európskeho priestoru.
Priznám sa, že na rokovaní európskeho samitu som pociťoval rozdiely medzi čistými platiteľmi a čistými príjemcami. Dokonca to niekedy vyznievalo ako výčitky voči nám. Vo svojom vystúpení som povedal veľmi jednoznačne, že bol by som veľmi rád, keby Slovensko bolo čistý platiteľ do fondov Európskej únie, pretože vtedy by to bola bohatá a silná krajina. A ak to vážne myslia so solidaritou, ak to vážne myslia s Európskou úniou ako s priestorom, kde všetci ľudia majú mať rovnaké podmienky na život, tak potom musia v rámci solidarity umožniť iným krajinám, aby sa približovali rýchlejšie. Začal preto súboj o tieto peniaze, pretože krajiny, čistí prispievatelia, najmä Veľká Británia, ale boli aj ďalšie krajiny, začali trvať na ďalších a ďalších škrtoch, a najmä na úkor politiky odstraňovania regionálnych rozdielov, teda politiky, ktorú my najviac potrebujeme.
Privítal som samit Priateľov kohézie, ktorý bol prvýkrát zorganizovaný v Bukurešti rumunským premiérom a ktorého som sa osobne aj zúčastnil. Potom sme prevzali iniciatívu vo vláde Slovenskej republiky a zorganizovali sme ďalší samit, veľmi úspešný v Bratislave. Ďalší samit bol priamo na rokovaní európskeho samitu v Bruseli. Zdá sa, že tieto iniciatívy majú obrovský význam, pretože ak sa dá dohromady 15 – 16 krajín, ktoré majú rovnaké názory na peniaze potrebné na odstraňovanie regionálnych rozdielov, je to silnejší hlas, ako keď hovorí iba jedna, dve alebo tri krajiny.
Čo teda je východiskom do ďalšieho rokovania o peniazoch.
Za Slovenskú republiku môžem skonštatovať, že máme stále veľkú šancu a toto budem považovať za obrovský úspech, že dostaneme na roky 2014 – 2020 viac peňazí, ako sme ich dostali roky 2007 – 2013. Dokonca môžeme dostať viac peňazí, hoci celkovo sa rozpočet Európskej únie zoškrtáva. A tie škrty budú možno vyššie ako 100 mld. eur. Tendencie a trendy pri rokovaniach, pretože samit nedospel k záverom, sú však pre Slovenskú republiku zatiaľ veľmi pozitívne. Pozitívne je to, že ak sa udrží zásada, že politika odstraňovania regionálnych rozdielov nemôže byť jedinou obeťou škrtov, Slovensko reálne dostane viac peňazí na kohéziu ako v predchádzajúcom rozpočte.
Druhá veľká významná vec je, že v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky dochádza k rýchlejšiemu približovaniu priamych platieb pre poľnohospodárov, čo spôsobuje pre krajiny, ako je Slovensko, dnes veľké nevýhody. Ak porovnáme priame platby pre rakúskeho alebo francúzskeho poľnohospodára s tým, čo dostáva slovenský poľnohospodár, nemáme čo porovnávať. Je tu tendencia Európskej únie, aby sme zrýchlili tempo približovania týchto platieb. My si však stále myslíme, že toto tempo by mohlo byť ešte rýchlejšie, ako bolo nastavené.
Tretia priorita, na ktorú sme sa sústreďovali, bola otázka odstraňovania a odstavovania dvoch blokov Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ja sa k tomu nechcem vracať, ale tvrdím, že to bola závažná osudová chyba vyjednávačov pri vstupe do Európskej únie, ktorí súhlasili s odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne ako s podmienkou pre vstup do Európskej únie. Tieto dva bloky boli krátko predtým významne modernizované za 11 mld. Sk a doslova to bola mašina na peniaze. Tieto dva bloky vyrábali lacnú elektrickú energiu. Avšak vyjednávači vyjednali, že tieto dva bloky treba zatvoriť. Ale zatvorenie a odstavovanie je veľmi drahé. My predpokladáme, že do budúcnosti bude treba vynaložiť ešte minimálne 400 mil. eur na odstavenie týchto dvoch blokov. A Európska komisia nám navrhla v rozpočte iba rozpočet vo výške 105 mil. eur. Preto vítam, že v návrhu, o ktorom budeme rokovať ďalej, má dnes Slovensko už vyrokovaných 200 mil. eur, čo je takmer stopercentné navýšenie sumy, ktorú budeme môcť použiť práve na odstavovanie Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Toto sú teda naše tri základné priority. Zopakujem ich.
Veľmi silná kohézna politika. Nevieme bez týchto peňazí prežiť, nevieme. A urobíme všetko pre to vo vláde Slovenskej republiky, aby boli veci pripravené a nastavené tak, že tieto peniaze budeme môcť čerpať už hneď v roku 2014, aby nenastalo obdobie čakania rok-dva, kým projekty sa budú pripravovať, schvaľovať. Chceme byť podstatne lepšie pripravení na toto obdobie, ako bolo Slovensko pripravené na roky 2007 až 2013.
Druhá priorita je neustále tlačiť, a ja verím, že v tomto duchu sa nám bude dariť, zrýchľovať tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov.
A tretia priorita, ako som už spomínal, je predovšetkým otázka odstavovania Jaslovských Bohuníc. A tam sa zdá, že môžeme získať o 100 % viac, ako pôvodne Európska komisia nám navrhovala.
Vážené dámy a páni, Slovenská republika nemôže za to, že je v porovnaní s inými krajinami, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, na tom horšie. Máme za sebou nejakú históriu, máme za sebou nejaký vývoj, ale vstúpili sme do Európskej únie presvedčení, že solidarita je základné slovo, ktoré určuje správanie sa všetkých členských štátov Európskej únie. Aj my si plníme domáce úlohy. Nikto nám nemôže povedať, že by sme spôsobovali Európskej únii nejaké ťažkosti. Garantujeme, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %, čo je veľmi dôležité. Garantujeme vnútornú stabilitu Slovenskej republiky. Garantujeme splnenie všetkých cieľov, ktoré sa očakávajú v rámci Európskej únie a eurozóny, aby táto najvýznamnejšia svetová inštitúcia, a dovolím si o nej takto povedať, prežila, pretože jediná alternatíva, ktorá pre Slovensko dnes je, je alternatíva členstva v Európskej únii a v eurozóne. A musíme aj našou disciplínou a vnútornou zodpovednosťou ukazovať našim partnerom v Európskej únii a v eurozóne, že ak máme nejaké nároky na nich a žiadame od nich, aby sa správali solidárne, aby bohaté krajiny prispievali iným krajinám na rýchlejší rozvoj, tak že súčasne sme krajinou, ktorá na tento účel urobí všetko pre to, čo sa od členského štátu Európskej únie očakáva.
Ak hovoríme o peniazoch, chcem oceniť to, čo sa podarilo ministrovi financií a podpredsedovi vlády v súvislosti s ďalšou tranžou pre Grécko, kde Slovensko, ak sa nemýlim, ako jediná krajina si vybojovala výnimku, pretože už sa nemôžeme pozerať na niektoré veci, a dostal podpredseda vlády a minister financií jasné politické pokyny, čo môže a čo nemôže. A dnes sa môžeme pozerať na Slovensku ľuďom do očí a hovoriť, áno, uvedomujeme si, že niekde končí trpezlivosť každého a preto to, čo sa dokázalo vyrokovať na stretnutí ministrov financií členských štátov Európskej únie, je naozaj niečo, za čo treba ministrovi poďakovať a čo len ukazuje, že sme ako krajina rešpektovaní, že ak niečo naznačíme, že niečo považujeme za potrebné, tak nás naši partneri počúvajú, že nie sme len krajina, ktorá je do počtu, s ktorou sa každý pohráva. A v tomto duchu vnímam aj predrokované parametre rozpočtu na roky 2014 – 2020.
Pokiaľ ide o míňanie týchto peňazí do budúcnosti, na rozdiel od minulosti o operačných programoch, o rozdelení finančných prostriedkov a o príprave návrhu partnerskej dohody, o ktorej bude rokovať podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí s Európskou komisiou ako hlavný vyjednávač Slovenska, o tomto všetkom bude rozhodovať Rada vlády pre Partnerskú dohodu, teda nie nejaká koalícia strán politických, ale rada vlády, kde sú zúčastnení všetci predstavitelia vrátane vyšších územných celkov, samosprávy na miestnej úrovni, akademickej oblasti, zamestnávatelia, zamestnanci, jednoducho všetci tí, čo majú čo do tejto oblasti povedať. A verím, že výsledkom bude taký strategický referenčný rámec, také rozdelenie zdrojov, také operačné programy, ktoré budú slúžiť Slovenskej republike a najmä budú slúžiť jednému cieľu, ktorý je dnes pre Slovensko najpodstatnejší. A to je cieľ podpory hospodárskeho rastu. Urobíme všetko pre to, aby zdroje, ktoré budeme dostávať, sa nemíňali len na nákup zahraničnej technológie a pre zahraničné firmy, ktoré tu budú stavať, ale najmä aby ich vedeli použiť slovenské spoločnosti, aby tieto peniaze podporovali domáci slovenský hospodársky rast. Ten je pre nás životne dôležitý. Držme si v tomto strategickom cieli spoločne prsty. Ďakujem pekne za vaše vypočutie. (Potlesk.)
Skryt prepis
