Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Rovnako je neprítomný minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Všetci ostatní členovia vlády by mali byť k dispozícii na zodpovedanie otázok.
Som pripravený, pani podpredsedníčka, v stanovenom limite odpovedať na položené otázky.

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky. A pre ľudí, ktorí nie sú zainteresovaní, možno je táto otázka dostatočne nudná a možno pre niektorých bude nudná aj moja odpoveď. Ale musím vám povedať, že ak porovnávam kvalitu zasadnutí V4 napríklad s rokom 2006, 2007, so zasadnutiami, ktoré prebiehajú v posledných troch, štyroch rokoch, došlo k významnému posunu vo význame tejto inštitúcie. Možno som to v minulosti vnímal len ako nejakú povinnú jazdu, kde sa stretli premiéri, kde si vymenili nejaké názory, ale dnes sa stáva z V4 uznávaná európska značka, aj svetová značka. A na týchto stretnutiach, ktoré sú čím ďalej tým lepšie pripravené, prijímame veľmi vážne rozhodnutia. O niektorých z nich by som chcel hovoriť aj dnes pred vami.
Za najpodstatnejší výsledok rokovania V4 v Budapešti považujem potvrdenie princípu solidarity krajín V4 v oblasti energetickej bezpečnosti, pretože sme štyri krajiny a každá má úplne iný energetický mix. Napríklad Poliaci nemajú atómové elektrárne, my máme atómovú elektráreň, Česi majú atómovú elektráreň, rovnako aj Maďarsko využíva atómové elektrárne na výrobu elektrickej energie. Napriek tomuto a napriek rozdielnym postojom možno k niektorým témam súvisiacim s jadrovou bezpečnosťou sme boli schopní zaujať rovnaký postoj k návrhu novely smernice o jadrovej bezpečnosti, s ktorou prichádza Európska komisia.
O čo ide? My sme v poslednom období na pôde Európskej rady boli svedkami významnej politizácie využívania jadra. Sú krajiny v Európskej únii, ktoré neuznávajú vôbec jadro, máme tu veľmi blízko susedov, Rakúsko, ktoré zašlo tak ďaleko, že postavilo úplne novú atómovú elektráreň, urobili referendum a to referendum, myslím, o 1 % dopadlo tak, že elektráreň doteraz nemôžu používať. Sú tu ďalšie krajiny v európskom priestore, ktoré veľmi razantne odmietajú používanie jadra. A boli sme svedkami pred niekoľkými mesiacmi toho, že Európska rada nechcela politicky uznať špeciálne testy, ktorými prešli jadrové elektrárne vrátane slovenských, nehovoriac o tom, že jadrové elektrárne prešli týmito medzinárodnými testami veľmi dobre. Prešli tak dobre, že nebolo treba prijímať žiadne ďalšie opatrenia na zdokonalenie bezpečnosti prevádzky týchto zariadení. Avšak bol pokus dostať do záverov Európskej rady ustanovenie, ktoré hovorí, že tieto testy nie sú konečné, že ideme ďalej a budeme hľadať ďalšie a ďalšie veci. Našťastie vtedy sa dali dohromady krajiny, ktoré používajú jadro, a sme tomuto zabránili. Ale znovu prichádza politizácia, pretože je tu návrh smernice Európskej komisie, a táto smernica má brať národnú kompetenciu na kontrolu jadrovej bezpečnosti a dať ju do vienka Európskej komisie. Ak sa toto stane, tak Európska komisia bude môcť vytvárať kedykoľvek tlak na národné štáty, ktoré majú atómové elektrárne, a pod rôznymi zámienkami nám môžu robiť obrovské ťažkosti. Ale sú to najmä zámienky politického charakteru, a nie odborného charakteru.
Preto sme na zasadnutí V4 v Budapešti všetci, vrátane poľského premiéra Donalda Tuska, vyhlásili, že nesúhlasíme a nikdy nepodporíme návrh takejto smernice, pretože nechceme, aby sa odoberala kompetencia od národných kontrolných orgánov, ako je Úrad jadrového dozoru, alebo od medzinárodných organizácií, ktoré sú na tento účel vytvorené, do orgánu, ktorý je výslovne politický, ktorý by mohol spôsobiť veľmi veľa ťažkostí pre individuálne krajiny.
Znovu chcem tu povedať, že každá krajina má právo sa rozhodnúť, aký má energetický mix a z čoho budú vyrábať elektriku. My rešpektujeme krajiny Európskej únie, ktoré nepoužívajú atómové elektrárne, rovnako prosíme a žiadame krajiny Európskej únie, aby rešpektovali Slovensko, ak atómové elektrárne využíva. A sme pripravení otvoriť sa, poskytovať všetkým susedom, ktorí majú problém s atómovou elektrinou, všetky potrebné informácie, ktoré sú dôležité z pohľadu bezpečnosti. A tento odkaz samozrejme, pokiaľ ide podanú ruku, spoluprácu, výmenu informácií, smerujem predovšetkým vo vzťahu k Rakúsku.
Ďalšia téma, nechcem príliš ísť do detailov, pokiaľ ide o jadro, ktorou sme sa zaoberali na zasadnutí V4, bola otázka ťažby bridlicového plynu v Európe. Tu tiež sú rôzne názory, pretože sú krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, ktoré veľmi ťažko prijímajú fakt, že niektoré krajiny môžu byť sebestačné vo výrobe a dodávkach plynu. Ale aj tu premiéri krajín V4 povedali, že je to legitímne právo každého jedného štátu si rozhodnúť, ako bude vyrábať a zabezpečovať svoju energetickú bezpečnosť, pretože Poľsko plánuje spustenie ťažby v rokoch 2014 až 2015 a jeho ložiská by sa za určitých okolností mohli stať aj doplnkovou alternatívou pre Slovensko.
Viete, my nikdy nevieme, čo nám vyvedú Ukrajinci. Pamätám si na veľkú krízu 1. januára 2009, kedy sme zavádzali nielen euro, ale kedy došlo k odstaveniu dodávok plynu do Európy, a my sme sa dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Už sú rôzne alternatívy kvôli nedôveryhodnosti, že by sa vytvoril nový plynovod, ktorý by obchádzal Ukrajinu. Išiel by smerom cez Bielorusko a cez Poľsko naspäť na územie Slovenska. My samozrejme musíme byť súčasťou týchto rozhovorov, pretože máme obrovské prepravné kapacity na území Slovenska a bola by veľká chyba, keby tieto prepravné kapacity neboli využívané.
Môžem povedať aj to, že sme pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o spätný chod plynu na územie Ukrajiny. Táto otázka prakticky prichádza na stôl pri každom jednom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny. Táto otázka prichádza na stôl už aj, bohužiaľ, na úrovni Európskej únie. Ale s plnou zodpovednosťou vyhlásim to, čo som vyhlásil v roku 2009. Napriek tomu, že nám Ukrajina mohla pomôcť v plynovej kríze, neurobila tak a museli sme definitívne riešiť tento problém v trojuholníku Nemecko – Rusko – Česká republika s veľkým zapojením niektorých predstaviteľov Európskej komisie. Keby nebolo porozumenie medzi týmito dôležitými hráčmi, tak Slovensko by utrpelo obrovské škody pri plynovej kríze.
Musíme preto, dámy a páni, stále hovoriť, či sú aj iné alternatívy na dodávky plynu. My pochopiteľne berieme z Ruskej federácie 98 % plynu. Je to pre nás strategický, dôveryhodný partner. Nikdy sme nemali problémy s ním, pokiaľ išlo o dodržiavanie dohôd, pokiaľ išlo o dodávky. Ale pre krízové situácie musia existovať nejaké alternatívy. Ja preto napríklad vítam, že 1. januára 2015 reálne bude existovať plynové prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, že začíname robiť severojužné ťahy. Bolo podpísané minulý rok aj memorandum o prepojení medzi Poľskom a Slovenskom. Čiže nebudeme vidieť hlavné toky plynu len smer východ - západ, západ - východ, ale pre nás z hľadiska bezpečnosti je dôležité uvažovať aj o tom, čo sa stane, keď zlyhá východozápadné, západovýchodné plynutie, či máme určité alternatívy, pokiaľ ide o sever a juh. Som rád, že sme toto privítali na zasadnutí V4 a že všetci premiéri jednoznačne deklarovali záujem o vytvorenie takýchto rôznych alternatív, ktoré sú strategicky pre všetky štyri krajiny dôležité.
Vítame zriadenie tzv. plynárenského fóra V4 aj s účasťou operátorov a regulačných orgánov krajín V4. Toto je neuveriteľne dôležitá vec. Ak sa budeme stretávať nielen politici, ale budú sa stretávať aj predstavitelia najvýznamnejších plynárenských spoločností a budú hľadať odpovede na otázky, čo urobiť, aby náš región bol ešte, ešte a ešte viac bezpečný. Ak hovorím o plyne, môžem znovu zopakovať informáciu, ktorú som už povedal, čo nikdy opozícia nepochopila a nepochopí, pretože nikdy sa nestarala o ceny plynu, keď boli vo vláde, SPP, ktoré sa dostane pod kontrolu štátu, hovorím o matke, podalo návrh na nulové navýšenie ceny plynu pre domácnosti. Plníme sľub, ktorý sme dali slovenským domácnostiam, že sa nebude zvyšovať cena plynu v roku 2014. Jednoducho nebude. Dobrá správa je, pokiaľ ide o teplo. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o elektrinu. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o vodu. Je našou povinnosťou ako vlády, ktorá je orientovaná od stredu doľava, starať sa o domácnosti a nie im zdražovať ich život, ako to robila pravica pri každej jednej príležitosti. (Potlesk.) Toto je naša politika cenová a v tejto cenovej politike aj budeme, budeme pokračovať.
Z aktuálnych otázok, ktoré sme ešte riešili na zasadnutí V4, by som ešte rád spomenul niečo, čo určite zaujíma ministra dopravy, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výstavbu ciest a na rekonštrukciu alebo vytváranie nových železničných koridorov. V rámci Európskej únie vznikol nový nástroj, ktorý sa nazýva "Spájame Európu". Skratka tohto nástroja je CEF, ktorý poskytuje možnosť získať dodatočne európske zdroje na cezhraničné projekty v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry. Čiže nejde o klasické fondy. Fondy sú fondy, tam máme presne povedané, koľko peňazí máme. Ale ešte sa vymyslel nový nástroj, do ktorého sa nalialo pomerne veľa peňazí, kde na rôzne projekty, keď sú dve krajiny málo prepojené, sa bude môcť čerpať pomerne veľa finančných prostriedkov. Navrhol som vzájomnú koordináciu V4 vo vzťahu k Európskej komisii a predovšetkým sme sa dohodli na tom, kým Európska komisia hovorí, že tieto peniaze treba využívať najmä na železničnú infraštruktúru a železničné koridory. Urobili sme spoločné stanovisko, ktoré budeme presadzovať, že významná časť týchto zdrojov by sa mala používať aj na dopravnú, cestnú infraštruktúru a nie iba na infraštruktúru železničného charakteru. A určite tu máme úseky, ako je povedzme prepojenie na Poľsko, diaľničné, alebo iné projekty cezhraničného charakteru, kde by sme mohli byť úspešní.
Významný posun nastal aj v oblasti bezpečnosti a obrany, kde bolo prijaté spoločné prehlásenie premiérov V4. Zhoda panuje na spoločnom postupe pri príprave decembrovej Európskej rady v Bruseli, ktorá sa bude zaoberať strategickým smerovaním Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Možno málo o tom vieme a málo o tom hovoríme, ale v prvom polroku 2016 bude uvedená do pohotovosti spoločná bojová jednotka štyroch krajín Visegrádu, ktorá bude dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít Európskej únie v oblasti reakcie v krízových situáciách. Všetci máme rovnaký názor, pokiaľ ide o V4. Pochopiteľne dominuje Poľsko. Poľsko je krajina, ktorá plánuje v najbližších rokoch pomerne významné investície do modernizácie veľkej armády. Ale prevláda rovnaký názor, že teraz nemôžme mať nejaké obrovské plány, pretože je taký tlak na konsolidáciu verejných financií, že sme radi, že vôbec držíme nejakú úroveň financovania slovenskej armády. Ale spájanie síl, lepšie využívanie finančných prostriedkov, spoločné projekty. Napríklad je návrh, že keď skončí účasť vojakov v Afganistane, lebo to je taká najväčšia medzinárodná misia momentálne, že častejšie musia prebiehať spoločné vojenské cvičenia. Ja som ponúkol k dispozícii na tréningy naše vojenské zariadenia, výcvikové, ktoré máme, a tí, čo robia okolo tejto problematiky, viete, že máme niektoré oblasti na Slovensku, ktoré sú aj špičkovo zariadené a ktoré môžu poskytnúť vojakom z krajín V4 veľmi slušné tréningové zázemie.
A takto sa buduje aj dôvera medzi krajinami. Viete, napätie, ktoré prevládalo medzi Slovenskom a Maďarskom z rôznych dôvodov, sa vytráca. Ja to veľmi vítam. Vítam to, že je normálny dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom. Vítam, že sa sústreďujeme na vyslovene konkrétne projekty. Neriešime minulosť. Riešime ekonomickú spoluprácu, riešime projekty, ktoré dnes prichádzajú v tejto oblasti. A to je aj politika, v ktorej určite budeme chcieť pokračovať.
Prijalo sa tiež spoločné vyhlásenie k rozšíreniu aktivít, ktoré sú pokrývané Medzinárodným vyšehradským fondom. Tu len pre vašu informáciu, môžem vás informovať, že sme zvýšili ročný rozpočet tohto visegrádskeho fondu zo 7 mil. eur na 9 mil. eur. Teda príspevok každej krajiny nebude 1,75, ale každá krajina bude dávať myslím 2, 25 mil. eur na to, aby sme dosiahli 9-miliónové eurové portfólium.
Dámy a páni, v Budapešti ešte maďarské predsedníctvo predstavilo niekoľko špecifických projektov. Je to spolupráca v oblasti obchodných a priemyselných komôr, kde sme súhlasili. Maďarské predsedníctvo kládlo veľký dôraz aj na spoluprácu parlamentov, ale tu sme povedali, že to je vec parlamentov. Na stretnutí vo februári predpokladám, že budú predsedovia parlamentov o týchto otázkach hovoriť.
Dámy a páni, bolo to mimoriadne užitočné a plodné stretnutie a na takéto stretnutia V4 budem chodiť vždy veľmi rád.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Z dôvodu práceneschopnosti je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. A na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej Hore je minister hospodárstva Tomáš Malatinský, naňho nie sú žiadne otázky.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Neviem, kam presne s touto otázkou smerujete, ale rád by som vám pripomenul právnu úpravu deľby moci, ktorá je princípom právneho štátu a demokratického usporiadania verejných vecí.
Štátna moc je v demokratických štátoch vždy rozdelená medzi zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc a tieto zložky moci sú striktne oddelené, nezávislé a jedna do druhej nezasahuje. Je to tak v parlamentnej monarchii, v parlamentnej republike, ale aj v prezidentskej republike. Deľba moci je princípom demokracie, a preto je charakteristické pre všetky demokratické formy vlády. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce.
Ja rešpektujem tieto princípy deľby moci a nikdy som nezasahoval z pozície predsedu vlády a nositeľa výkonnej moci do zákonodarnej pôsobnosti a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. My sme akceptovali aj to, že bola zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, táto schôdza sa konala. Reagovali sme na vystúpenie navrhovateľov, pokiaľ išlo o danú tému, ale ako som jasne uviedol vo svojom vystúpení, vláda Slovenskej republiky, jej členovia tu nie sú na to, aby sa nechali urážať od predstaviteľov zákonodarnej moci.
Preto sme zvážili, a myslím, že to bolo správne rozhodnutie, že sedieť na schôdzi, kde ide len o urážanie a nie o tému, bolo správne rozhodnutie, pretože to, čo sme videli a mali možnosť vidieť a počuť z úst opozičných poslancov, neboli argumenty, ale len a len urážky. A na to tu naozaj vláda Slovenskej republiky nie je. (Potlesk.)
Nie je to moja úloha, pán poslanec, ale využijem túto príležitosť, aby som pripomenul, že sú veci, na ktoré často zabúdate, a hovorím to v dobrom.
Napríklad padlo rozhodnutie o tom, že schôdza Národnej rady o odvolávaní predsedu vlády Slovenskej republiky bude aj po 19. hodine a bude pokračovať až do skončenia. A boli ste to viacerí opoziční poslanci, ktorí ste začali kritizovať toto rozhodnutie, že v noci by sa nemalo rokovať o takomto vážnom bode, a podávali ste celé argumenty. Ale ste to tí istí poslanci, ktorí pri odvolávaní Ivety Radičovej ste hlasovali za nočné rokovanie a rokovalo sa až do rána.
Ja vás len chcem poprosiť, aby ste nezabúdali na to, že používame len tie pravidlá hry, ktoré sú v tomto parlamente zabehnuté.
Chcel by som vám pripomenúť aj to, že sú veci, ktoré my nerobíme. Vy si asi nepamätáte, pán poslanec, na prípad diskusie o voľbe generálneho prokurátora, kde prvýkrát tu boli sem donesené, do tejto miestnosti, 20-ročné staré televízory a na týchto televízoroch bol odkrajovaný čas pre každého opozičného poslanca a nemohli sme hovoriť viac, ako bolo stanovené. V tom prípade to bolo možno desať alebo jedenásť minút.
Predstavte si, pán poslanec, že my by sme vám tu dali staré Oravy, televízory, 20 rokov a mali by ste tam jedenásť minút a po 11 minútach by vám bolo zobrané slovo, tak ako to bolo robené v čase, keď sa volil generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Pripomínam tieto veci len preto, aby sme si uvedomili, že parlament je veľmi živý organizmus. Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja som bol prvýkrát do parlamentu zvolený v roku 1992; 1992. A použijem ten istý výraz, myslím si to, a budem to opakovať, že je veľká chyba, že štandardné politické strany na Slovensku umožnili vstup do parlamentu politickým stranám, ktoré majú veľmi ďaleko od štandardnosti a ktoré prinášajú obrovské množstvo chaosu (potlesk) do tohto priestoru. (Doznievanie potlesku.)
A verím, že štandardné politické strany, a to je teraz jedno, či tu teraz sedia, alebo nesedia, nájdu nejaký recept a nejaký systém, ktorý vytlačí tieto strany, ktoré do parlamentu prinášajú obrovské množstvo chaosu, urážok a nevítaného a nevídaného správania sa, ktoré tu nikdy nebolo, a že podobné javy už nikdy nebudeme ani mať možnosť vidieť.
Preto vás veľmi všetkých prosím z opozície, keď otvárate otázky napríklad nočného rokovania alebo otvárate otázky, ktoré sa týkajú priebehu parlamentu, pozrite sa predovšetkým na to, čo sa dialo v rokoch 2010 až 2012. Ani zďaleka sa náš spôsob správania, a teraz hovorím za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, ani zďaleka sa tomu nepodobá.
Povedal som vám niečo o pravidlách demokracie a v prípade, že chceme akceptovať tieto pravidlá a správať sa ako štandardná demokracia s parlamentnou formou vlády, je nepredstaviteľné spájať tieto dve funkcie, ktoré spomínate v otázke, v rámci jednej osoby. Samozrejme, vaša otázka je alogická, pretože nemôže byť predseda vlády súčasne predsedom parlamentu, a zdá sa, že je potrebné, aby sme si niektoré veci demokratického správania sa a fungovania tejto vlády a tohto štátu vysvetlili.
Vo vašej otázke si však, samozrejme, nemožno nevšimnúť značnú dávku irónie, a preto pravdepodobne nemáte ani nejaký špeciálny záujem o výklad Ústavy Slovenskej republiky, ani o politologicko-filozofický výstup z diel predstaviteľov rôznych škôl politického myslenia v rámci jednotlivých historických období. Verte mi, že by som o tom vedel rozprávať hodiny, hodiny, ale nebudem vás tým určite zaťažovať.
Je mi ľúto, že využívate inštitút hodiny otázok svojmu cieľu, ktorý je totožný s cieľom vášho poslaneckého klubu, za každú cenu zaujať a zviditeľniť sa pred televíznymi kamerami. To je jediné, čo robíte, o nič iné vám v Národnej rade Slovenskej republiky nejde. (Potlesk.)
Naozaj si myslíte, že ak by mali vaši voliči možnosť sa stretnúť s predsedom vlády Slovenskej republiky, že by mu postavili takúto otázku?
Na Slovensku sú v súčasnosti dôležitejšie témy, ako len vypĺňať priestor určený v rámci hodiny otázok vašimi úvahami o kumulácii funkcií predsedu vlády s predsedom parlamentu. Svedčí to však asi o tom, že vláda spravuje túto krajinu s najlepšími úmyslami, keďže už podľa všetkého nemáte iné témy.
Mňa napríklad mrzí, že na prvú otázku, ktorú som dostal, nemám možnosť odpovedať, pretože táto otázka sa týka, prečo spoločnosť Grandwood vo Vranove nad Topľou odišiel a odmietol investovať v danom prostredí. Nuž a okrem iného mi bolo pripisované, že som v tom čase bol vo Vranove a že som sa touto investíciou zaoberal.
Opäť to svedčí o strate pamäti, ak dovolíte, musím to povedať, pretože tu môže zaznieť niečo, čomu nerozumie nikto.
8. marca 2012, vážený pán poslanec, ten dátum si dobre zapamätajte, 8. marec 2012, ak si dobre pamätám, tak určite vtedy ešte bola vláda Ivety Radičovej, voľby boli neskôr, vydalo ministerstvo hospodárstva, na čele ktorého stál predstaviteľ politickej strany, dnes už ani neviem akej, ale vtedy sa volal pán Miškov, oznámenie, že "investičný zámer spoločnosti Grandwood Holding má predpoklad splniť všetky podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v zmysle zákona o investičnej pomoci". Inými slovami, ministerstvo hospodárstva vlády Ivety Radičovej súhlasilo s poskytnutím investičnej pomoci v hotovosti vo výške 21 mil. eur. Zvyšok mal byť čerpaný vo forme daňovej úľavy vo výške 2 370-tisíc eur.
A kľudne sa spýta poslanec Národnej rady, ktorý to dobre vie, že to bola ich vláda, ktorá to schválila, že teda prečo Grandwood odišiel zo Slovenska a že ja som vlastne na vine, že Grandwood odišiel zo Slovenska. (Reakcia z pléna.) Grandwood odišiel zo Slovenska kvôli politickej strane SaS, ktorá atakovala neustále...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán premiér, ja vás poprosím...

Fico, Robert, predseda vlády SR
Ja len odpovedám, pán poslanec, na to, že asi nemá význam odpovedať celý čas na otázky, ktoré sú ironické, a v žiadnom prípade vás nezaujíma, čo sa na Slovensku deje alebo nedeje.
Ak svojou otázkou narážate na priebeh mimoriadnej schôdze o odvolaní predsedu vlády, nemajte mi za zlé, že nemám záujem sa zúčastňovať na vašich opozičných fraškách a taktiež nebudeme ani opozícii asistovať pri zviditeľňovaní sa. Ak vám stačí moja papierová atrapa, som spokojný, naozaj, pretože.... (Potlesk.)
Pán poslanec, neviem, teraz tak ľudsky poviem, že či by ste vy mali chuť tu sedieť a počúvať len nadávky, nadávky a nadávky, a žiadne argumenty. Na toto my tu nie sme.
Pokiaľ išlo o mimoriadnu schôdzu Národnej rady, predložil som vo svojom vystúpení jasné argumenty, čo viedlo vládu Slovenskej republiky k tomuto rozhodnutiu. A toto rozhodnutie je jasné. Buď zvýšime ceny plynu o 26 až 40 %, ako navrhujete vy, aby sa vyrovnala strata pri predaji plynu pre domácnosti, alebo zabojujeme o túto stratu a nájdeme riešenie, ktoré zagarantuje, že v roku 2014 nemusíme pristúpiť... (Reakcia z pléna.) Nemusíte... Pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Pán poslanec, pýtali ste sa vo svojej otázke...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán predseda vlády, pán poslanec, pán premiér hovorí o vzťahu k parlamentu a vlády, na čo ste sa pýtali, a používa príklad, ktorý azda bol veľmi jednoznačný. Ale poprosím, pán premiér, aby bol poslanec spokojný.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Spokojnosť pána poslanca je pre mňa veľmi dôležitá (smiech v sále) a chcel by som ešte dodať, aby som dokončil moju myšlienku, pretože ja si nenechám myšlienku len tak zobrať, a zopakujem ju.
Celá mimoriadna schôdza Národnej rady, ktorú ste zvolali, pán poslanec, bola o tom, či zvýšime ceny plynu o 30 %, ako navrhujete vy, pre domácnosti alebo či zabojujeme o ceny plynu pre domácnosti.
Odpovedám, že táto vláda a tento parlament nikdy nebude súhlasiť so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti, a to je odkaz pre celé Slovensko. (Potlesk.) Vy chcete zvýšenie plynu o 30 %. (Doznievanie potlesku.)
Pán poslanec, pýtate sa na Národnú radu, tak mi dovoľte, aby som pripomenul aj to, že ako som uviedol, bol som v parlamente prvýkrát zvolený v roku 1992. Toľko, toľko urážok, toľko správania sa zo strany predstaviteľov opozície, ako vnímame teraz, to tu nebolo za posledných dvadsať rokov. Prvýkrát som svedkom takéhoto arogantného, neférového správania sa opozície.
Opakujem. My pri tomto asistovať nebudeme. Ani vláda, ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Sme natoľko zaneprázdnení svojimi úlohami, ale dúfam, že o tom nepochybujete, že prinajmenšom robíme, čo môžeme v tejto ťažkej dobe, aby sme trávili spoločne s vami jalové reči. Pretože ja nemám rád jalové reči. Ja mám rád, keď sa bavíme o veciach konkrétne a zodpovedne.
Rešpektujem, vážené dámy a páni, a vážim si zákonodarnú činnosť Národnej rady, prácu predsedu Národnej rady a podpredsedov a prácu poslancov, ktorí odborne, zodpovedne a svedomito vykonávajú svoj mandát.
Môžte si o tom myslieť, čo chcete, pán poslanec, ale ďakujte Pánu Bohu, že máte takéhoto predsedu Národnej rady, ktorý zvláda schôdze Národnej rady. Pretože keby tu sedel niekto iný, tak dávno tieto schôdze už nezvládne. A že ich organizuje spôsobom (potlesk), ktorý zodpovedá aj politickej kultúre a ktorý zodpovedá aj rokovaciemu poriadku Národnej rady. (Doznievanie potlesku.)
Národná rada za celé obdobie svojej existencie prijala veľké množstvo zákonov v prospech Slovenskej republiky a jej občanov. Často zákonov, za ktoré hlasovala aj súčasná opozícia, ale si to už nepamätá. To je dosť príkladné. Ja som vo svojom vystúpení uviedol zákon, ktorý sa práve týkal tretieho energetického balíčka a tento takisto si opozícia už nepamätala, že stála pri ňom.
Mrzí ma však v poslednom období prístup a vystupovanie niektorých poslancov, najmä z radov nezaradených poslancov, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. V Národnej rade sa v pléne vytráca vecná, odborná argumentácia. Naopak, objavujú sa rôzne ataky, nevhodné verbálne útoky a mnohé ďalšie prípady nerešpektovania a porušovania rokovacieho poriadku.
Vystúpenie a verbálne urážky niektorých opozičných poslancov adresované na členov mojej vlády počas rozpravy, ako som povedal, sú toho veľkým dôkazom. Bol som pripravený a očakával som konštruktívnu, vecnú a odbornú diskusiu v rámci rozpravy. Namiesto toho, znovu to zopakujem, sme sa dočkali len a len verbálnych urážok.
Pripomínam, že dnes riešime mimoriadne zásadné témy. Riešime otázku, o koľko zvýšime minimálnu mzdu, riešime otázky odvodov, že či dáme k dispozícii zamestnancom a zamestnávateľom možnosť ísť do práce bez toho, aby platili čo len jedno jediné euro odvodov. Riešime otázky cien elektriny, otázky cien plynu. Riešime jednoducho veci, ktoré sú v našom ponímaní pre Slovensko najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie. A budeme tak robiť stále, pretože toto je úloha vlády Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, ja som presvedčený, že tento absurdný pokus opozície odvolať vládu, pretože plní svoje programové vyhlásenie vlády, sa nebude opakovať často. Ale myslím si, že tým, že sa blížia voľby do VÚC, blížia sa prezidentské voľby, potrebujú pravdepodobne opoziční poslanci sa za každú cenu pred kamerami zviditeľňovať. Ale to sú veci, na ktorých sa, prosím, nezúčastňujte. Poprosím vás o to. Tvoríme základ stability politického systému na Slovensku. Máloktorý systém v Európe je tak politicky stabilný ako na Slovensku. Vážme si to.
Pokiaľ bude spolupracovať vláda a parlament, pokiaľ tu bude stabilná väčšina, tak dokážeme, samozrejme, vyriešiť aj takéto veci, takéto pokusy o zneužívanie Ústavy Slovenskej republiky, rokovacieho poriadku a, samozrejme, aj pôdy Národnej rady Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Chcem vám veľmi pekne poďakovať. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán... (Reakcie z pléna, zapískanie a odchod poslancov opozície z rokovacej sály.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak nemáte záujem o odpovede pán premiéra, radšej odíďte. (Reakcie z pléna.) Pán premiér, počkáme, kým... (Poslankyňa Mezenská položila na hlavný rečnícky pult fľašu Coca-Coly s nejakým komentárom. Hlučná reakcia poslancov opozície a potlesk.)
Pán premiér... (Poslanec zobral z hlavného rečníckeho pultu fľašu s Coca-Colou.)

Fico, Robert, predseda vlády SR
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na rokovaní je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú na neho žiadne otázky. Otázky nie sú ani na ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Som pripravený...

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, na úvod možno iba taká malá osobná poznámka, že pán Lipšic toto dlho trénoval pred zrkadlom podľa všetkého do rána. Ale buďte kľudný, pán poslanec, ja som si ráno výborne zašportoval a zabehal, ale tento štýl a tento tón neberiem. Je to vaše rozhodnutie, nastavili ste tón schôdze Národnej rady Slovenskej republiky štýlom, ktorý je pre mňa a pre členov mojej vlády a verím, že aj pre poslancov za SMER - SD neakceptovateľný. Neberieme tento tón. (Potlesk.)
A dovoľte mi... (Trvanie potlesku.) A dovoľte mi, aby som bol teraz maximálne konštruktívny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj. Nech sa páči, pán premiér.

Fico, Robert, predseda vlády SR
... a reagoval... (rečník sa odmlčal kvôli ruchu v sále) ... a reagoval na podstatu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky, ktorá prišla v roku 2012, sa vo svojom Programovom vyhlásení zaviazala, a teraz budem citovať: "V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie." Toto je záväzok vlády, ktorý sme si dali do Programového vyhlásenia vlády, a chceme sa týmto záväzkom aj riadiť. A bola to práve, a to je také čudné, že na to pán poslanec Lipšic zabudol, a bola to práve privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu v roku 2002, ktorú zorganizovala a zrealizovala podstatná časť súčasnej opozície počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá viedla k dramatickému zvýšeniu cien plynu pre domácnosti. Jednoducho to je fakt, na ktorom sa nedá nič zmeniť.
Pravicové vlády po privatizácii SPP v roku 2002 vždy asistovali cudzím vlastníkom SPP. Najskôr to boli Nemci a Francúzi. A verím, že ak sa niekedy dostanú k moci, tak to bude ktorýkoľvek iný cudzí vlastník v Slovenskom plynárenskom priemysle a budete asistovať pri zvyšovaní cien plynu pre domácnosti a neurobíte nič na ochranu ľudí.
Pozrite sa (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), ten graf sme už niekoľkokrát ukazovali, prudký nárast ceny plynu od roku 2002 do roku 2006. V roku 2006 až 2010 stabilita, dokonca mierne zníženie ceny plynu. Potom ste sa dostali na chvíľku k moci a opäť ste zvyšovali ceny plynu pre domácnosti. Teraz zase sme niekde v pozícii, kde držíme ceny a snažíme sa za každú cenu zachovať určitú mieru stability.
Preto, prepáčte, ale použijem možno emotívny výraz, je absurdné, že tí, čo spôsobili privatizáciou Slovenského plynárenského priemyslu obrovské škody, odovzdali tento najcennejší slovenský majetok cudzincom, bezdôvodne, na to nebol žiadny dôvod, tí, čo pomáhali zdražovať, pretože plyn stále išiel hore za všetkých pravicových vlád, tí dnes idú odvolávať premiéra a v podstate celú vládu Slovenskej republiky za to, že si plní svoje vlastné Programové vyhlásenie, že celé roky chránime ľudí pred zvyšovaním cien plynu pre domácnosti a že využívame výmenu zahraničného vlastníka SPP na výrazné posilnenie štátu. O tomto je aj dnešná schôdza.
Dámy a páni, na dnešnej schôdzi nejde o divadelné predstavenie pána Lipšica, na tejto schôdzi ide o to, ako sa budú vyvíjať ceny plynu pre domácnosti v nasledujúcich rokoch. A otázka je veľmi jednoduchá. Áno, predaj plynu pre domácnosť alebo pre domácnosti vytvára straty. Viete, o koľko percent by sme museli zvýšiť ceny plynu pre domácnosť teraz, aby sme sa dostali na vyhláškovú cenu? O 26 %. A ak by sme chceli byť v miernom zisku, zvýšenie ceny plynu pre domácnosť by muselo byť okolo 30 %. Toto moja vláda nikdy nedovolí, toto poslanci za SMER - sociálnu demokraciu nikdy nedovolia. (Potlesk.)
Ako som už povedal, predaj plynu domácnostiam, keďže cena tohto plynu je regulovaná, odjakživa, odjakživa vytvára v Slovenskom plynárenskom priemysle stratu. A pravicové vlády po privatizácii v roku 2002 výrazne pomáhali cudzím vlastníkom so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti, aby okrem obrovských ziskov z transferu plynu mali aj veľké zisky na úkor ľudí s nízkymi príjmami. A svedčí o tom vývoj cien, ten nikoho neoklame, tento graf je z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), to nie je graf zo SMER-u alebo z vlády, to je z nezávislého (reakcia z pléna), nezávislého úradu, ktorý sa zaoberá cenami.
Po nástupe do vlády v roku 2006 sme začali sa o tieto ceny pre domácnosti biť, napriek tomu, že SPP bolo pod plnou kontrolou nemeckej a francúzskej spoločnosti. Hoci mali iba 49 %, ako dobre vieme, tak pravicová vláda im pri privatizácii dala pod kontrolu celé SPP, pretože v predstavenstve bolo 7 ľudí, štát mal 51 %, Nemci a Francúzi 49 %, ale tí, čo mali menej, 49 %, mali štyroch v predstavenstve a tí, čo mali viacej, 51 %, mali iba troch. My sme prakticky nemali absolútne žiadnu kontrolu nad tým, čo Nemci a Francúzi robili v Slovenskom plynárenskom priemysle.
A keďže v tom čase sa návrhy na zvyšovanie cien plynu robili v predstavenstve, pravidelné prichádzali z predstavenstva návrhy na razantné zvyšovanie cien. Napríklad, pamätám si, bolo to asi v roku 2008 alebo v roku 2009, došlo predstavenstvo SPP s návrhom, že poďme zvýšiť ceny plynu pre domácnosti o 19 %. Reagovali sme na to a prijali sme zákon, že podávanie cenových návrhov nebude v predstavenstve, kde pravicová vláda odovzdala kontrolu nad SPP, ale bude vo valnom zhromaždení akcionárov SPP, kde sme pravidelne vetovali pokusy Gaz de France a Ruhrgasu o zvyšovanie cien, ktoré prichádzali úplne pravidelne. Keďže sme im to zamietali a vetovali, prichádzali rôzne návrhy na arbitráže, ktoré sa vyšplhali do začiatku roku 2013 na hodnotu až 200 mil. eur. Lebo oni tvrdili, že tým, že si nemôžu zvýšiť ceny plynu pre domácnosti a tam je strata, tak im je spôsobovaná škoda a že túto škodu im musí nahradiť štát cez arbitráž vo výške, ako som uviedol, okolo 200 mil. eur.
V roku 2010, dámy a páni, boli ďalšie parlamentné voľby. A napriek tomu, že sme vyhrali tieto voľby, a vyhrali sme ich suverénne a dominantne, nastúpil pravicový zlepenec. Čo urobil ako jedno z prvých opatrení? Vy asi máte stratu pamäti. Urobili ste okamžite opatrenie, že ste vrátili právomoc podávať cenové návrhy z valného zhromaždenia, kde sme to mohli vetovať, do predstavenstva SPP. Opätovne začali prichádzať návrhy na zvyšovanie cien plynu - a tam máte výsledok (rečník ukázal rukou na názorný materiál zobrazujúci graf), pozrite sa, roky 2010 až 2012, ďalšie zvýšenie cien plynu len preto, lebo ste to umožnili a zlikvidovali ste veľmi významný nástroj, ktorý sme presadili vo valnom zhromaždení.
Vážení spoluobčania, ktorí sledujete priebeh tejto Národnej rady, nikdy nepochybujte o tom, že vždy po nástupe pravicovej vlády prichádza automaticky zvyšovanie cien plynu pre domácnosti. Je to také zrejmé a také jasné, ako že zajtra ráno vyjde slnko. Potvrdzujú to všetky skutočnosti, ktoré máme k dispozícii. (Potlesk.)
A bavíme sa, znovu hovorím, bavíme sa (doznievanie potlesku), bavíme sa o jednoduchej schéme. Ak chceme zlikvidovať stratu, ktorá je z predaja plynu pre domácnosti, musíme zvýšiť ceny plynu o 26 % až 30 %. Na toto nás nahovára opozícia, na toto nás nahovára časť médií. Toto nikdy neurobíme.
A môžem teraz oficiálne vyhlásiť, že SPP - matka nepodá žiadny návrh na zvýšenie cien plynu na rok 2014 a zachováme súčasnú hladinu cenovú, čo je pre ľudí na Slovensku v tejto ťažkej dobe mimoriadne dôležité. (Potlesk.)
V roku... (Doznievanie potlesku.) V roku 2012, keď sme sa opäť vrátili do vlády, sme vrátili oprávnenie na podávanie cenových návrhov do valného zhromaždenia akcionárov. Zastabilizovali sme cenovú úroveň, ale stále vznikali spory s Nemcami a Francúzami, ktorí podávali ďalšie a ďalšie návrhy na arbitráž a bolo nebezpečenstvo, že by z týchto arbitráží v budúcnosti naozaj mohla vznikať nejaká potreba, že musíme niečo zaplatiť. Až nám oznámili Francúzi a Nemci v jeden okamih, a ja to potom poviem, prečo nám to oznámili, aj o tom budem ešte hovoriť, že svoj podiel v SPP predávajú inému akcionárovi, spoločnosti EPH, ktorej akcionárom je aj J&T. Má tam 37 % aj čosi.
Takže keď počúvam od niekoho, že my sme dali alebo doslova nechali cudziemu zahraničnému investorovi 49 % akcií SPP, tak ja teda neviem, že či mám základnú školu, veď snáď tu bola nejaká privatizácia. Vy ste to sprivatizovali a dali ste 49 % Nemcom a Francúzom. Nemci a Francúzi to dobre vybrali a tie sumy vám porozprávam, budú vám takto vlasy stáť, keď budete vidieť, koľko miliárd vybrali zo Slovenského plynárenského priemyslu, a v nejakom okamihu sa rozhodli, že to predajú inému, cudziemu vlastníkovi. Vybrali si EPH a súčasťou EPH je nejaké J&T. Nikto nemal v tom okamihu peniaze na to (zasmiatie sa v sále), nikto nemal v tom okamihu peniaze na to, aby sme mohli my kúpiť Slovenský plynárenský priemysel, pretože kúpna cena v tom čase bola 2,5 mld. eur. Jednoducho to bolo nerealizovateľné.
Vážené dámy a páni, keby ste neprivatizovali, keby ste neprivatizovali v roku 2002, tak dnes nemáme problém s ničím, pretože máme naďalej Slovenský plynárenský priemysel v 100-percentnej štátnej kontrole a všetky príjmy, všetky dividendy, všetko by zostalo v rukách Slovenskej republiky a nedošli by sme o miliardy korún, o miliardy eur. (Potlesk.) Preto nerozumiem tejto argumentácii, že my sme niečo dovolili. Veď vy ste spustili spôsob privatizácie a my nemáme ako zabrániť, nemáme ako zabrániť vlastníkovi 49 %, aby svoj podiel jednoducho predal, on ho predal inému cudziemu vlastníkovi.
Myslím si, že náš postoj k privatizácii poznáte veľmi dobre, my sme nič neprivatizovali v rokoch 2006 - 2010. Stačí, ak spomeniem Transpetrol, kde, práve naopak, sme kúpili späť akcie a urobili sme z Transpetrolu významnú štátnu akciovú spoločnosť. Poznáte náš postoj k letisku. Keď už hovorím o finančných skupinách, budem aj o tom ešte hovoriť, ktoré ste chceli v Bratislave dať Pente. Na poslednú chvíľku sme zrušili túto privatizáciu a bratislavské letisko zostalo v rukách štátu, rozvíja sa a staviame tam jednoducho veci, ktoré by asi ťažko niekto robil, pretože nebol záujem rakúskeho potencionálneho vlastníka, ktorému ste to chceli dať spoločne s Pentou, toto letisko rozvíjať, skôr utlmovať, lebo sa báli, že bude negatívne vplývať na výsledky vo Viedni.
Dámy a páni, keďže nebola možnosť odkúpiť 49 % akcií SPP a Francúzi a Nemci, ktorým ste to dali vy, sa rozhodli, že to dajú Čechom, českej spoločnosti EPH, ktorá má spoločnú skupinu s J&T. Povedali sme si, že využijeme túto príležitosť a urobíme všetko pre to, aby sme posilnili postavenie štátu v SPP.
Dosiahli sme to, dámy a páni, pri týchto rokovaniach, že dnes sa cítime ako väčšinový vlastník komfortnejšie, ako to bolo za predchádzajúcich vlád. Viete, ako ďaleko to išlo? Ako 51-percentní akcionári SPP sme si pýtali od menšinového 49-percentného akcionára nejaké doklady a dokumenty. Nič nám nechceli dať. K ničomu nás nepúšťali. Predstavenstvo rozhodovalo principiálne 4 : 3 napriek tomu, že mali iba 49 %.
Ale my sme spustili rokovania a môžem dnes povedať, že napríklad sme zvýšili ochranu hodnoty podielu štátu v skupine SPP, rozšírili sme kontrolu nad spoločnosťami SPP, rozšírili sme právo na informácie, zmenili sme dividendovú politiku, lebo je tu garancia, že ročne bude minimálne 600 mil. eur vyplácaných cez dividendy; takáto garancia tu nikdy nebola. Ďalej máme právo spolurozhodovať ohľadom cenových návrhov, je to strategická podpora rozvoja SPP, je tu zvýšenie kontroly nad prevodmi účasti EPH v SPP, je tu zvýšenie vynútiteľnosti práv štátu voči EPH.
Vy ste používali veľmi často pozíciu "lokaj", pán poslanec, ak bol niekto lokajom, tak to bol štát v rokoch 2002 až 2006, pokiaľ išlo o Slovenský plynárenský priemysel. Nič sme tam nemohli robiť. Nič. (Potlesk.) Chodili tam naši predstavitelia... (Doznievanie potlesku.) Chodili tam naši predstavitelia, nikto im nič nechcel dať, nikto im nič nechcel povedať, nikto im nič nechcel dovoliť. Toto bola pozícia, s akou ste odovzdali Slovenský plynárenský priemysel vláde, ktorá potom prišla.
Dámy a páni, dobre viete, že kladieme obrovský dôraz na ochranu slovenských domácností pred zvyšovaním cien. A nie je to náhodné. Doba nie je ľahká, a preto sme uvažovali, ako pomôcť slovenským domácnostiam, aby neprichádzali ďalšie cenové návrhy. Pretože ak nie je nejaký veľký priestor teraz na radikálnejšiu valorizáciu dôchodkov, tak nie je priestor na zvyšovanie platov, pretože je kríza, pokiaľ ste si, páni v opozícii, nevšimli, a ešte aj v tej kríze Slovensko môže povedať, že niektoré výsledky má v porovnaní s inými štátmi veľmi dobré. Tak prišla oficiálna politika vlády Slovenskej republiky. Ak im nevieme pomôcť inak, budeme im pomáhať tak, že ich budeme chrániť pred neopodstatnenými návrhmi na zvyšovanie cien plynu.
Viete, ako to funguje, ľudia, ktorí majú často dôchodky 300, 400 eur, dokonca menej, bývajú v rodinných domoch, a práve za plyn platia podstatnú časť svojich životných nákladov. To my máme teraz zvýšiť o 30 % cenu plynu pre domácnosti len preto, aby ste vy boli spokojní a médiá boli spokojné? Nikdy. Nikdy. Radšej sa postavíme a povieme, že budeme bojovať o stratu, ktorá je odjakživa vytváraná pri predaji plynu pre domácnosti, a nájdeme mechanizmy, ktoré túto stratu budú postupne minimalizovať, až ju môžu dostať v určitom období na nulu.
Dámy a páni, považujem za veľmi dôležité, že sme v tomto súboji o ceny pre domácnosť vyrokovali 100-percentnú kontrolu nad SPP - matkou a urobili sme to, opakujem ešte raz, zásadne a len kvôli tomu, aby sme chránili slovenské domácnosti pred 26- až 30-percentným zvýšením ceny plynu, pri ktorom by pravica nezaváhala ani sekundu. Najprv by možnože ešte aj zrušili Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, lebo aj to bol jeden nápad, ktorý pravica v jednom okamihu zvažovala, či to urobí, alebo neurobí.
V čom je teda význam? Pretože ja som pánovi Lipšicovi dohromady nič nerozumel, čo hovoril, to boli také zlátaniny. Chcel by som povedať, v čom je význam prevodu alebo získania 100 % matky SPP.
Po prvé, SPP - matka je jediná, ktorá podáva návrhy na zvyšovanie ceny plynu pre domácnosti. Zahraniční vlastníci sú dnes už z tohto procesu vyradení. To znamená, že ak sa my chceme správať zodpovedne voči ľuďom, môžme garantovať, že matka 100-percentne pod kontrolou štátu nebude podávať nezmyselné návrhy na zvyšovanie cien plynu pre domácnosti. Toto je základný, základný fakt, pre ktorý sme sa rozhodli, že pristúpime k takémuto kroku.
Ak SPP - matka nepodá cenový návrh, tak nám nehrozia žiadne arbitráže. Naviac dohodli sme s novým cudzím vlastníkom, ktorý tam prišiel kvôli privatizácii, že zastavíme všetky arbitráže, kde hrozila náhrada škody až 200 mil. eur. Aj to sme vyrokovali. Všetky arbitráže, ktoré boli popodávané Nemcami a Francúzmi, sú dnes zažehnané. Dnes nehrozí Slovenskej republike z arbitráže ani jedno euro náhrady škody, ktorá by prichádzala.
Naviac si uvedomme, že SPP je dominantným hráčom na trhu s plynom a ostatná konkurencia ho nasleduje. Preto ak SPP - matka nepodá cenový návrh, nie je dôvod, aby nejaké iné spoločnosti prichádzali s takýmito návrhmi.
Chcem potvrdiť, že naďalej chceme a budeme posilňovať regulačný rámec. Nezrušíme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako uvažovala pravicová vláda. Ja chápem, že nechcete, aby bola kontrola nad cenami plynu, a chcete to nechať na voľný trh. Ale voľný trh by vyletel s cenami plynu tak vysoko, že naši ľudia by si to už vôbec nemohli dovoliť.
Stačí, ak sa pozrieme do Českej republiky, tam je regulačný rámec podstatne, podstatne slabší a Česká republika má možno o 30 % drahší plyn pre domácnosti, ako to je na Slovensku. U nás je to len preto, lebo bojujeme za ceny. Ak by sme nebojovali, tak dnes je to presne tých 30 %, o ktorých hovorím, aby sa dostala cena na vyhláškovú úroveň alebo na úroveň, kedy sa tvorí mierny zisk pri predaji plynu pre domácnosti.
My sa chceme pobiť, dámy a páni, za tieto ceny, budeme bojovať za znižovanie strát a máme pripravený systém krokov, ktorý ponúkame, aby sme tento cieľ aj dosiahli.
Momentálne môžem informovať, že sa rokuje s ruskou stranou o korekciách a zmenách v dohode o dodávkach plynu a je úplne zrejmé, že štát ako 100-percentný vlastník SPP - matka môže podstatne výraznejšie a efektívnejšie komunikovať a vyjednávať. Rokujeme o výške samotnej komodity, o zmene techniky výpočtu ceny. Rokujeme o vývoji cien plynu na svetových trhoch a zmenách v dohodách o skladovaní plynu v zásobníkoch. Samozrejme, je to prekryté celé obchodným tajomstvom, teraz nemôžem ísť do detailov, ale štát je schopný vyrokovať podstatne viac, pokiaľ ide o korekcie, ako to bolo v prípade cudzích vlastníkov.
Musím dodať aj to, že sme vyrokovali, že pri prevode SPP - matka na štát kompletne prešiel celý rezervný plyn. A máme z neho k dispozícii 170 mil. eur, ktoré môžeme použiť na vykrytie strát. A znovu pripomínam, pri predaji plynu pre domácnosti vždy boli vytvárané straty. Vždy. Doteraz to nikoho netrápilo, až teraz zrazu ako keby sa niekto zobudil a tvrdí, že nechajme to ľuďom zaplatiť. Nenecháme to ľuďom zaplatiť! 26 - 30 % by slovenské domácnosti v žiadnom prípade nezvládli.
Je klamstvo, je klamstvo, ak niekto tvrdí, že niečo kupujeme. Štát preberá SPP - matku zadarmo. Dovoľte mi čísla:
- Aktíva matky SPP sú 892 mil. eur, tieto aktíva sú tvorené zásobami plynu, nehnuteľnosťami, pohľadávkami z obchodného styku.
- Má pasíva 429 mil. eur, z toho najmä záväzky z obchodného styku.
Teda výsledok je vysoko pozitívny: 463 mil. eur.
SPP - matka, dámy a páni, už sú klamstvá, ktoré počúvate, má vždy vysoko konsolidovaný hospodársky výsledok. Žiadna strata. Strata vzniká len v divízii predaja plynu pre domácnosti. A to bolo vždy tak, nikdy to nebolo, nikdy to nebolo inak. Ako som povedal, do budúcnosti je perspektíva, že túto stratu budeme postupne likvidovať.
Rozhodnutie, ktoré sme urobili na vláde Slovenskej republiky, sme prijali otvorene a po dlhom zvažovaní, nikto sa neskrýval, prijali sme rozhodnutie a informovali sme hneď potom na tlačovej konferencii, čo sme urobili a v čom vidíme význam. Význam ovládnutia matky je v tom, že môžme sa postarať o ľudí a chrániť ich pred zvyšovaním cien plynu pre domácnosti. Myslím si, že vláda týmto získala do rúk významný nástroj.
Zvláštne je, že keď sme to na vláde schválili, potom bola tlačová konferencia, tak bolo úplné ticho. Nikto na to nereagoval. Bolo zopár odborných diskusií, či to je dobré, či to je zlé, ale nebolo to predmetom žiadneho politického súboja.
Potom zrazu opozícia pochopila, čo sa stalo, že sme si zobrali do rúk nástroj, ktorý dokáže držať ceny plynu pre domácnosť pod kontrolou, a spustila tento smiešny cirkus ohľadne bežnej komunikácie, ešte o nej budem hovoriť, medzi akcionármi.
Zopakujem, podstata dnešnej schôdze je o cenách plynu pre domácnosti.
Absurdnosť návrhu na odvolanie predsedu vlády a na odvolanie prakticky celej vlády je očividná. Navrhujete odvolať predsedu vlády, teda celú vládu, preto, lebo nechce zvyšovať ceny plynu pre slovenské domácnosti, a preto, že posilňuje postavenie štátu v Slovenskom plynárenskom priemysle, ktorý ste vy predali. Oni predali SPP (potlesk), my posilňujeme postavenie štátu v tomto podniku, nechceme zvyšovať (doznievanie potlesku), nechceme zvyšovať ceny plynu, a zato prichádzajú sem s divadelným predstavením a podávajú návrh na odvolanie predsedu vlády a celej vlády.
Absurdnosť tohto návrhu spočíva aj v tom, že sú tu nejaké stále pripomienky vo vzťahu k finančným skupinám.
Pán poslanec Lipšic, dámy a páni z opozície, to boli také jalové príklady, niečo niekde ste počuli, niekde niečo sa zašumelo a ste to použili ako argumenty, že my a finančné skupiny. Tak sa teda poďme pýtať.
Kto dostal Paroplynový cyklus v Bratislave? Paroplynový cyklus v Bratislave dostala finančná skupina Penta a bola to opozícia, keď bola vo vláde, ktorá jej to odklepla. Konkrétny príklad o tom (potlesk), ako sa spolupracuje, ako sa spolupracuje (pokračovanie potlesku) ohľadne finančných skupín. (Doznievanie potlesku.)
Poďme ďalej. Žiar na Hronom, Hlinikáreň, kto dostal Hlinikáreň, kto kontroluje Hlinikáreň, alebo kto tam má významný vplyv? No Penta. A my sme dali Pente Hlinikáreň alebo vy ste dali? Však vy ste dali. (Potlesk.) Čo nás obviňujete teraz, že my sme urobili niečo ohľadne finančných skupín. (Doznievanie potlesku.)
Možno, a to hovorím teraz v dobrom, možno by si pán poslanec Mikloš spomenul teraz na škandál ohľadne predaja akcií VSŽ. Tak to bol iný škandál, ako v poslednú minútu pred koncom obchodovania ste to priklepli Pente. A ešte ste oklamali aj U. S. Steel Košice, ktorí boli tak nahnevaní na vás, že nevedeli, čo majú s vami robiť. (Potlesk a pokrik v sále.)
Ako to bolo... (Doznievanie potlesku.) Komu ste dali letisko? Veď letisko ste vy privatizovali. Košice nám, bohužiaľ, ušli, Košice dostala finančná skupina Penta. A Penta mala dostať aj Bratislavu. Našťastie sa nám podarilo bratislavské letisko zastaviť. Vy tu nejaké domnienky hovoríte... (Potlesk.)
Vy tu hovoríte nejaké domnienky o tom, že finančné skupiny, vymýšľate si nejaké nezmysly, ja vám hovorím o konkrétnych rozhodnutiach, ktoré ste urobili v konkrétne dni na konkrétnych zasadnutiach vlády vo vzťahu ku konkrétnym finančným skupinám. Takže v tomto je absurdnosť vášho návrhu úplne očividná.
Absurdnosť návrhu spočíva aj v tom, a teraz ja, prepáčte, naozaj sa snažím byť v pohode, pretože to, čo tu je, ja tomu nechcem veriť. Vy ste neboli schopní vyprodukovať, celá opozícia, na odvolanie predsedu vlády a na odvolanie prakticky celej vlády viac ako jeden a pol stránky textu. Plus, a teraz to hovorím politicky k lídrom štandardných strán, nechápem, ako môže KDH na čele s pánom Figeľom, ako môže SDKÚ na čele s pánom Frešom, ako môže MOST - HÍD s pánom Bugárom pri takejto významnej veci, keď tak strašne tlieskate a chcete odvolať túto vládu, necháte iniciatívu nezaradenému poslancovi Národnej rady pánovi Lipšicovi. (Potlesk a pokrik v sále.) To len svedčí... (Doznievanie potlesku.)
To len svedčí o tom, páni a dámy, kde sa nachádzate. Je to veľmi smutné, že sa necháte takýmto spôsobom vy vodiť a riadiť v slovenskej politike. Ja som za štandardné politické strany, pretože viem, čo je budovať štandardnú politickú stranu.
Dovoľte mi teraz to, čomu vôbec ja nerozumiem. V odôvodnení toho návrhu vyčítate nám, a to je vážna vec, a teraz dobre počúvajte, v odvodení návrhu nám vyčítate "spôsob usporiadania integrovaného plynárenského podniku SPP, najmä presun majetku z materského podniku na dcérsku spoločnosť zaoberajúcu sa prepravou zemného plynu", to je tá rúra do Eustreamu, čo spomínal aj pán poslanec Lipšic. Že vraj, a je to napísane v návrhu na odvolanie, že to bolo v rozpore s verejným záujmom, teda že my sme poškodili týmto rozhodnutím Slovenskú republiku.
No tak, aby sme boli teda presní, toto, čo sa udialo. Členským štátom Európskej únie v troch možných podobách ukladá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom: Za účelom prevzatia, a teraz počúvajte, za účelom prevzatia tejto smernice do nášho právneho poriadku bol vypracovaný a do parlamentu predložený vládny návrh zákona o energetike, parlamentná tlač 66. Urobili sme to a 31. júla 2012 zákon, na základe ktorého sa udialo to, čo hovorí pán Lipšic a ostatní opozičníci, že v rozpore s verejným záujmom, že my sme poškodili záujmy Slovenska, tak 31. 7. 2012 sa hlasovalo o tomto zákone. A čítam: bolo 142 prítomných poslancov, za prijatie hlasovalo 123 poslancov, teda hlasovala zjavne aj opozícia, a nikto nebol proti. Hlasoval celý poslanecký klub za stranu SaS, takmer celé poslanecké kluby za KDH, MOST - HÍD a, samozrejme, hlasoval pán Lipšic, pán Bugár a pán Sulík. Tak teraz nerozumiem. (Potlesk.)
Vy ma (pokračovanie potlesku), vy ma odvolávate, (doznievanie potlesku), vy ma odvolávate vo verejnom záujme, vo verejnom záujme, že som poškodil záujmy Slovenskej republiky týmto zákonom a realizáciou tohto zákona. Však ste, prepáčte, nechcem povedať nejaký expresívny výraz, za tento zákon zahlasovali. A 123 poslancov... (Reakcia z pléna.) Však oni zabudli na to, že aj privatizovali. 123 poslancov zo 142 hlasovalo za, Lipšic, Bugár, Sulík, prakticky celá opozícia to podporila, ktorá tu bola. A podajú tak dôležitý dokument podľa Ústavy Slovenskej republiky, ako je odvolanie predsedu vlády. To nie je sranda. A napíšu tam, že vo verejnom záujme treba premiéra odvolať za to, čo oni urobili spolu, lebo to je jednoducho smernica Európskej komisie, Európskej únie, tam iná cesta, iné riešenie nebolo.
Veď potom sa nečudujte, že sa pozeráme tak na vás trošku krivo, že či teda ste sa dobre vyspali, či je všetko v poriadku, či ste si ráno zacvičili. Ja som si dobre ráno zacvičil a som sa dobre vyspal, na rozdiel od vás. (Potlesk.) Toto je niečo jednoducho, čomu ja celkom nerozumiem. (Doznievanie potlesku.)
Dámy a páni, absurdnosť tohto návrhu spočíva aj v tom, že hovoríte o nejakej komunikácii medzi akcionármi. Veď my dobre vieme, čo sa stalo. Je zamestnanec, a teraz opäť počúvajte, zamestnanec SPP, aj poviem jeho meno, pán Haško od 1. februára 2013 po tom, čo EPH nastúpilo do SPP po Nemcoch a Francúzoch, čo dovolili im tam vstúpiť, nastúpil za poradcu v predstavenstve. Súčasne mal úväzok v spoločnosti, ktorá sa volala predtým J&T Advisors, to sa potom zmenilo na nejaké EP Investment..., nemám tie presné názvy.
Čiže akcionár, ktorý je J&T a EPH, komunikuje s akcionárom štátu. A toto je dôvod na odvolanie predsedu vlády?
Pán Lipšic, a kde ste boli, keď Uhliarik dostal, váš minister za KDH, komplet urobený zákon z dielne Penty na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, kde išlo o miliardy? Vtedy som vás nevidel. (Potlesk.) Vtedy jednoducho ste tu neboli. (Pokračovanie potlesku.)
Kde ste boli (doznievanie potlesku), pán Figeľ, ja nechcem vedieť, ja používam iba veci, ktorá sa bežne používajú na Slovensku. Veď všetci voláme pána Uhliarika pán Pentliarik. Všetci to dobre vieme. (Zasmiatie sa v sále.) A jemu pošle farmaceutický priemysel pod kontrolou Penty, priamo mu pošle návrh zákona o rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, myslím, že takýto bol návrh, ktorý výrazne zvýhodňoval finančné skupiny, ktoré ovládali zdravotné poisťovne. Je evidentné, že to napísal tento chlap. Ale to je v poriadku. Vtedy pána Lipšica nevidím. Vtedy pána Figeľa nevidím. Vtedy nevidím nikoho.
A vy mi napíšete, že komunikácia dvoch akcionárov, lebo akcionár, dokonca zamestnanec SPP, do psej matere, kto má písať tomu ministerstvu hospodárstva a Fondu národného majetku, keď nie zamestnanec SPP?! Však to je akcionár. Ale akcionár je tam preto, lebo ste ho tam pustili cez privatizáciu. Nie my. My by sme v živote neprivatizovali SPP. Vy ste sprivatizovali SPP a potom nemeckí a francúzski, čo vytunelovali celé SPP, tam pustili ďalšieho akcionára. Preto, prosím (potlesk), ani toto nie je argument na odvolanie. (Doznievanie potlesku.)
No a dovoľte mi ešte, aby som povedal pár slov k niečomu, čo považujem za veľmi dôležité, a to je otázka, že kto vlastne podáva tento návrh, keď si pozriem niektoré mená, to je, v podstate je to jedno, stačí, keď si prečítam, že kto podpísal tento návrh. A vidím tam obrovské množstvo ľudí, ktorí boli v roku 2002 v politike. Vidím tam obrovské množstvo ľudí, ktorí boli priamo, priamo pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.
Tak mi teda dovoľte povedať len pár slov na oživenie pamäti. Opakovanie je matka múdrosti. Už sme dávno o privatizácii SPP nehovorili. Nebudem osobný, pán Mikloš, buďte kľudný, nechcem byť osobný, ako vidíte. Snažím sa argumentovať. To, čo predviedol pán Lipšic, to neboli argumenty, to boli samé urážky. Nič iné. Budem argumentovať.
Začne tým, dámy a páni, že najskôr bolo treba vybrať poradcu, ktorý bude radiť vláde Slovenskej republiky pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Vybrali poradcu Credit Suisse First Boston a tento poradca na konci dňa, dúfam, že nájdem tie sumy, dostal dohromady sumu 31 536-tisíc amerických dolárov. Za čo? Bol jeden jediný uchádzač o kúpu SPP. (Smiech v sále.) Jediný uchádzač bol Gaz de France a Ruhrgas ako konzorcium. A Credit Suisse First Boston za to, že poradil vláde Slovenskej republiky, aby z toho jedného vybrali jedného, zobral 31 536 084 dolárov. A keď sme urobili, keď sme z toho urobili kontrolu, keď sme z toho urobili kontrolu, tak sme zistili: bol protizákonný proces výberu tohto poradcu, uzatvorenie mandátnej zmluvy bolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Dokonca vláda uhradila nepreukázané výdavky vo výške skoro 6 mil. eur. Vôbec nikto nevie, za čo sa vyplatilo 6 mil. eur, á, 6 mil. dolárov, prepáčte. Nepreukázal nikto nikdy, o čo tam presne išlo.
Ďalej bola protiprávne uhradená odmena vo výške 6,5 mil. amerických dolárov. Potom bola ďalšia nepreukázaná odmena vo výške 4,5 mil. Čiže dohromady skoro 11 mil. dolárov vyplatili bez preukázania dôvodov. Nikto nevie, za čo to je. A dohromady to je tých 31 536-tisíc. Takto teda začala nejako privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu.
Budem pokračovať ďalej a poviem, že sa vytvorili dve komisie na privatizáciu. Bola jedna, ktorá robila krovie. Túto pozíciu viedla pani ministerka Machová. A potom bola komisia tzv. riadiaca, ktorú vtedy riadil vtedajší minister financií pán Mikloš. Tá rozhodovala o všetkom. Pani Machová, tá iba organizovala seansy s chlebíčkami a s malinovkami, pretože nemala na nič iné absolútne právo a nič nemohla kontrolovať.
Dámy a páni, je úplne zrejmé z pravidiel, ktoré boli schválené pri privatizácii SPP, že záujemcovia museli predložiť ponuky v osobitých škatuliach na ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, a to dňa 28. februára 2002 medzi dvanástou a pätnástou hodinou. Vzhľadom na to, aké boli požiadavky, čo tieto krabice a škatule mali obsahovať, bolo úplne evidentné, že nebolo možné podať návrh v jednej maličkej obáločke. V jednej maličkej obáločke.
A ja vám teraz poviem, čo som videl na vlastné oči. Medzi dvanástou a pätnástou hodinou najskôr došla takáto maličká obáločka od spoločnosti, ktorá sa, myslím, volala Williams, Williams, a bolo úplne zrejmé, že to bolo odstúpenie od súťaže, pretože v takejto malej obálke nemohla prísť žiadna ponuka. Ponuka od Ruhrgas, Gaz de France prišla tesne pred pätnástou hodinou a cena bola aspoň osemkrát prepisovaná rukou. Vedeli, že sú sami v súťaži. Vedeli. A napísali 130 mld. korún.
Koľko tam mohlo byť, keby nevedeli, že sú sami v súťaži? Možno 180, možno 190, možno 200 mld. Keď idete do súťaže a viete, že ste tam sami, no tak napíšete takú sumu, lebo mali istotu, že sú sami a, samozrejme, že to aj kúpia, alebo že jej to táto vláda aj predá
Dokonca je tu aj také nejaké vyjadrenie, ak by som ho našiel, ktoré povedal pán poslanec Mikloš, že musia byť minimálne dvaja záujemcovia, že musia byť minimálne dvaja záujemcovia a musí byť boj o cenu a že až potom to budeme predávať. Bol jeden jediný záujemca. O tom dnes absolútne nikto nepochybuje. A že to vedel, že to bude kupovať, je takisto.
Dokonca je tu výpoveď z Úradu špeciálneho prokurátora z 18. marca 2004, keď pán Mikloš hovorí: "Táto informácia", rozumej, že konzorcium je samo v súťaži, "mu mohla byť poskytnutá z viacerých zdrojov." No, tak potvrdzujeme, že Ruhrgas a Gaz de France vedeli, že sú v tom sami a že môžu dať cenu, akú chcú.
Normálne tam bola mazanica rukou. To gumovali, čakali, čakali, že čo sa bude diať. Niekto im povedal, došla malá obálka, nie je žiadny iný záujemca, no tak rýchlo vygumovali prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát a napísali tam nejakú sumu, ktorá k tomu aj teraz patrí.
My sme hneď žiadali o zrušenie tejto privatizácie, pretože vôbec nezodpovedala tomu, ako boli nastavené pravidlá, ale nedalo sa s tým už v danom okamihu nič robiť.
Ale to je ešte nič, stále nič. Už sme dali 31 mil. dolárov Credit Suisse First Boston, už sme zistili, že bola jedna obálka a že presne vedeli, presne vedeli, že sú sami v súťaži.
Podal som trestné oznámenie, a teraz sa dobre chyťte stoličiek všetci, podal som trestné oznámenie a tvrdil som, že došlo k trestnému činu porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona. Toto som podal a 7. apríla 2003 Úrad špeciálneho prokurátora začal trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku, lebo presne sa zaoberal tým, že ak niekto vedel, že je sám v súťaži, no tak samozrejme, že boli porušené pravidlá a celá tá súťaž bola úplne zlá.
Dostal som 7., prepáčte, dostal 27., aby som našiel ten dátum, aby som vás teda neklamal, dostal som 21. februára 2006, 21. februára 2006 som dostal uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru, uznesenie o zastavení tohto trestného stíhania. No asi som mal ísť teda za pánom Miklošom a ďalším a mal som sa im ospravedlniť, lebo orgány to riadne prešetrili a zastavili trestné stíhanie.
A teraz sa chyťte, prečo. Zastavili trestné stíhanie preto, lebo pán Lipšic ako minister spravodlivosti, nepochybne po dohodne s ostatnými, pri rekodifikácii, pri rekodifikácii Trestného zákona vypustil tento trestný čin z Trestného zákona. A tu sme doma. Takže... (Potlesk a pokrik v sále.) A nikomu... (Pokračovanie potlesku, pískanie a pokrik v sále.) To bol rekodifikačný návrh. (Pokračovanie potlesku.) Toto bol, toto bol rekodifikačný návrh z dielne, rekodifikačný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti. Nikomu nič nepovedali, všetkých oklamali a vypustili paragraf, o ktorom vedeli... (Reakcia navrhovateľa.) My sme neboli vo vláde, čo bláznite. 21. februára 2006, ak mám dobrú pamäť, sme boli v opozícii. (Reakcia navrhovateľa.) My a vy nie. (Zasmiatie sa rečníka.) To je zaujímavé.
My sme schválili, dámy a páni, nóvum na schôdzi Národnej rady, opozícia schválila vláde vo februári 2006 rekodifikáciu Trestného zákona (potlesk a smiech v sále) a oni, dobráci, samozrejme, nehlasovali. (Doznievanie potlesku.) Len aby bola nejaká predstava, aby bola nejaká predstava, ako fungujú veci, že ako ďaleko sa dajú veci podohadovať a čo sa všetko dá urobiť.
Stále to nie je všetko. Stále to nie je všetko.
Idem ďalej, dámy a páni, a pozrieme sa na to, len tak zo zaujímavosti, čo urobili pri predaji. Dobre, nebudem sa teraz hádať o kúpnej cene pri SPP. To bola večná hádka. My sme tvrdili, že predaj SPP bol pod cenu. Nakoniec sa podala ponuka 28. februára, teda v tých veľkých krabiciach, tá premaľovaná, a tá ponuka obsahovala sumu 2,7 mld. amerických dolárov, v tom čase na prepočet 3,121 mld. eur. Pri podpise zmluvy k 18. 3. 2002 to bola suma 3 050 mil. eur a potom bolo vysporiadanie transakcie úhrady kúpnej ceny k 11. 7. 2002, a teraz počúvajte, 2 745 mil. eur. Viete, koľko prerobili? 376 mil. eur, lebo to, blázni, nepoistili kvôli kurzovým stratám.
Čiže nielenže bola nízka cena (potlesk), nielenže bola nízka cena 130 mld. korún v tom čase, boli obrovské posuny vtedy v kurzoch a oni nepoistili takúto transakciu. A len tým, že to neurobili, boli nedôslední, tak pripravili štát o 376 mil. eur len pri samotnej transakcii. Len tak to do vzduchu vyletelo.
Stále ešte nič, priatelia. Ešte dodám... (Reakcie z pléna.) Pretože aby ste si pripomenuli, čo ste urobili s najcennejším majetkom na Slovensku.
Dámy a páni, zvláštne je, že bola v roku 2002 podpísaná, podpísaná zmluva o privatizácii. A čo sa udialo osem mesiacov po privatizácii, je neuveriteľný príbeh. Osem mesiacov po privatizácii ministerstvo hospodárstva, Fond národného majetku Slovenskej republiky podpisuje s Nemcami a Francúzmi dodatok Akcionárskej zmluvy. Dodatok. A tento dodatok hovorí veľmi komplikovanou rečou, že "pre účely vnútornej podnikovej alebo daňovej reštrukturalizácie môže každý investor previesť všetky alebo časť svojich akcií na svoju pridruženú osobu bez akéhokoľvek súhlasu alebo obmedzenia".
Viete, čo urobili Nemci a Francúzi? Previedli svoje akcie do Holandska. Ja vám teraz vysvetlím prečo. Nechápem, prečo s týmto súhlasila vláda Slovenskej republiky, s takýmto dodatkom, pretože išlo, samozrejme, opäť o veľké peniaze. Predovšetkým chcem povedať, že dividendy, ktoré boli vyplatené spoločnosťou SPP v roku 2003 za rok 2002 akcionárom spoločnosti, tak v prípade Fondu národného majetku bola daň vyberaná zrážkou, bola zrazená a odvedená. Teda štát zaplatil. Holandská spoločnosť, na ktorú to už bolo prevedené, dividendy jej boli vyplatené bez akéhokoľvek, akéhokoľvek zdanenia, pretože existuje nejaký predpis o tom, že je zákaz dvojitého zamedzenia a podobné veci, ktoré fungujú. Ale za to súhlasila vláda Slovenskej republiky.
Okrem toho, čo mali Nemci a Francúzi v roku 2003 s dividendami z roku 2002? To boli naše dividendy. To bolo absolútne neoprávnené vyplatenie dividend akcionárovi, ktorý v tom čase ešte ani nebol v SPP, a oni si vyplatili. Čistá strata 464 mil. slovenských korún, ďalších.
Aby sme teda vedeli, kde sme, dobre? Hovoríme o 31 mil. amerických dolárov pre Credit Suisse First Boston, hovoríme o kurzovej strate takmer 10 mld. slovenských korún, hovoríme o podvodoch pri samotnej privatizácii, hovoríme o podvodoch pri trestnom stíhaní, hovoríme o tom, čo urobili v prípade, pokiaľ išlo o prevod. Tomuto nikto nerozumie, ako mohli 500 mil. slovenských korún takto len nechať. Nemci a Francúzi nemali nárok na túto dividendu. To bola dividenda za rok 2002. A oni tam prišli až v roku 2003! Tak ja neviem, prečo si ju oni vyplatili. Nielenže si vyplatili, ale nezaplatili ani daň, rovno to vytiahli do Holandska. A my sme to aj zaplatili, aj sme si urobili z toho príslušné zrážky.
Dámy a páni, aby ste mali predstavu, o čom hovorím z hľadiska biznisu, ktorý urobila vláda Mikuláša Dzurindu pri SPP, dovoľte mi číslo.
Počas pôsobenia nemeckého a francúzskeho investora v SPP si vyplatili na dividendách 3,5 mld. eur. To je dividenda, ktorá im prichádzala každý rok ako 49-percentnému vlastníkovi, 3,5 mld. eur, s tým, že predali teraz tých 49 % za 2,5 mld. eur; 3,5 mld. a 2,5 mld. je 6 mld. eur. A zaplatili 2,7 mld. eur. Za šesť rokov, á, teda za desať rokov sa im to dvakrát všetko vrátilo. To bol deal.
Načo ste to predávali? Toto mohol mať tiež štát. Prečo ste dovolili pustiť Nemcom a Francúzom 3,5 mld. eur na dividendách? Načo to bolo dobré? Ten štátny podnik bol schopný produkovať presne takéto isté výsledky.
A to by som teda rád do takéhoto biznisu aj ja išiel, že 3,5 a 2,5 je 6 proti 2,7. Za desať rokov! A hovoríme o miliardách eur; 6 mld. eur voči 2,7 mld. eur.
Toto je privatizácia a la pravicové vlády a oni nás teraz odvolávajú kvôli tomu, že sa snažíme urobiť v týchto veciach nejaké poriadky. Len aby ste vedeli, že kde sa nachádzame. (Potlesk.)
Dámy a páni, teraz poviem niečo úplne s kľudným hlasom. Boli sme pripravení na vecnú diskusiu. Ja som bol vecný a poskytol som presné čísla, presné argumenty, aj som odôvodnil, prečo sme sa rozhodli pristúpiť k tomuto rozhodnutiu a získať 100-percentnú kontrolu nad matkou.
Čakali sme na úvodné vystúpenie pána Lipšica. Toto úvodné vystúpenie jednoznačne nastolilo štýl konfrontácie, v ktorom chcete preukázateľne pokračovať počas celej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Urážky, konfrontácia, a žiadne argumenty. Dokonca vyzeráte smiešne po tom, čo ste hlasovali za zákony, povypúšťali ste trestné činy, urobili ste chyby.
My si myslíme, že toto navrhované odvolanie predsedu vlády a vlády je tak absurdné a smiešne, že je pod našu úroveň v ňom pokračovať. Považujem za trápne, keď sme vyvrátili toto odôvodnenie čiarku za čiarkou, lebo tam nič nezostalo na tej jednej stránke, aby sme sa nechali urážať, aby tu pán Lipšic kričal na podpredsedu vlády, ministra zahraničných vecí. A hovorí mu veci, ktoré sú úplne smiešne, uráža ho, aby urážal ďalších, ktorí sú tu.
Preto, hovorím to v dobrom, v dobrom to hovorím, my sme si splnili svoju povinnosť voči vám. Došli sme sem, odpovedal som na všetky veci, ktoré ste potrebovali počuť (reakcie z pléna), ale my sa, my sa urážať v žiadnom prípade nenecháme. (Potlesk.) Tento štýl urážok je pre nás neakceptovateľný. (Doznievanie potlesku.)
Neexistuje žiadny právny predpis (reakcia z pléna), neexistuje žiadny predpis, na vás, pán Brocka, ja určite čakať nebudem. (Smiech a potlesk v sále.) Mám dôležitejšiu prácu. (Reakcia z pléna.)
Preto chcem, chcem preto... (Reakcie z pléna.) Ja hovorím, nebudem čakať, pretože to budú samé urážky, nič iné. Nemáte argumenty, máte urážky.
Chcem preto poprosiť poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia aj členov vlády, nechajme našich pravicových priateľov, nech rokujú. My tu budeme, samozrejme, a keď dokončia diskusiu, nech nás zavolajú, prídeme radi hlasovať.
Ďakujem ešte raz za pochopenie. (Potlesk a veľký ruch v sále. Odchod členov vlády SR a poslancov NR SR za SMER - SD zo sály.)

Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijala materiál, ktorý je určujúcim z pohľadu orientácií a postupov zahraničnej politiky pre rok 2013. Materiál s názvom Zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 hovorí: „Zahraničná politika Slovenskej republiky je založená na úcte a rešpektovaní princípov a noriem medzinárodného práva. V medzinárodných vzťahoch bude Slovensko presadzovať zásady spravodlivosti, ochranu ľudských práv a posilňovanie princípov právneho štátu. Slovenská republika bude podporovať úlohu medzinárodného práva ako nástroja na riešenie globálnych výziev, ktorým súčasné medzinárodné spoločenstvo čelí. Bude sa zasadzovať za dodržiavanie cieľov a princípov Charty OSN, ako aj ďalších kľúčových medzinárodnoprávnych dokumentov a bude podporovať posilnenie multilaterálnych mechanizmov vo fungovaní medzinárodných vzťahov.“ Táto formulácia hovorí o tom, že Slovensko ako malá krajina, ktorá má päť a pol milióna obyvateľov, má ekonomiku, ktorá sa nedá porovnávať s ekonomikou Číny, Indie, Japonska, Spojených štátov, nemáme veľkú armádu, nemáme lietadlové lode, nemáme ponorky, nemáme bombardéry, jediné, čo máme, je medzinárodné právo, preto je našou povinnosťou pri riešení podobných situácií striktne dodržiavať pravidlá medzinárodného práva.
Dámy a páni, viac ako dvojročná kríza v Sýrii znamená v prvom rade veľké utrpenie ľudí, počet obetí sa odhaduje asi na 100 000, približne 2 mil. utečencov je veľkým bremenom pre ťažko skúšaný región, nehovoriac o materiálnych škodách, medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, sa snažilo hľadať politické riešenie od samého začiatku. Osobitného vyslanca OSN pre krízu Kofiho Annana vystriedal Lakhdar Brahimi, no stále nebolo dosiahnuté také riešenie, ktoré by zastavilo násilie v krajine, uvítali sme preto v lete spoločnú iniciatívu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie na zvolanie medzinárodnej konferencie k Sýrii, ktorá nadviazala na obdobnú konferenciu v Ženeve v minulom roku, verili sme, že obe znepriatelené strany zasadnú k rokovaciemu stolu a ukončia dlhotrvajúce boje.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 27. augusta 2013 zverejnilo Vyhlásenie Slovenskej republiky k situácii v Sýrii. Vo vyhlásení sme vyslovili znepokojenie nad správami o chemickom útoku a s dianím v Sýrii. A vyzvali sme sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblastí na urýchlené vyšetrenie správ o použití chemických zbraní. Akékoľvek použitie chemických zbraní voči obyvateľom je zločinom proti ľudskosti. Opakovane sme zdôraznili naše výzvy na zastavenie násilia v Sýrii, umožnenie trpiacemu obyvateľstvu prístupu k humanitárnej pomoci a urýchlené hľadanie predovšetkým politického riešenia krízy v zmysle ženevského procesu. Chemický útok na predmestí Damasku znamenal podľa všetkého takmer 1 500 obetí, ale zhrozenie celého sveta z použitia zbraní, ktoré sa štáty už pred desiatkami rokov rozhodli zakázať. Aj keď stále čakáme na vyšetrovaciu správu expertnej komisie OSN, nepochybujeme, že k útoku došlo, ale nie je zrejmé, kto tieto chemické zbrane použil.
Táto tragická udalosť vyvolala oprávnené otázky, ako na ňu reagovať, ako zabrániť ďalším možným útokom tohto druhu, lebo je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na prípady, keď dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.
Spojené štáty americké začali zvažovať otázku vojenského zásahu v Sýrii a hľadať spojencov na jeho vykonanie. Pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že v Sýrii boli proti civilistom použité chemické zbrane, a pokiaľ vojenský zásah neodobrí Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, vláda Slovenskej republiky bude považovať vojenský zásah za nelegitímny. Bez splnenia týchto dvoch podmienok Slovenská republika vojenský zásah v Sýrii nemôže podporiť. Išlo by to proti našim tradíciám konzistentnosti zahraničnej politiky. Pamätáte sa na Irak. Takisto tam nebol mandát Bezpečnostnej rady, stiahli sme vojakov z Iraku, nemáme iný nástroj v rukách, len medzinárodné právo. Buď sa bude rešpektovať a veci budú fungovať, alebo si potom každý bude robiť, čo chce. Použitie vojenskej sily prinieslo v posledných rokoch niekoľko zlých skúseností. Všade tam, kde došlo k použitiu sily bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, sme dnes svedkami chaosu, zabíjania, občianskych vojen. Pozrime sa na situáciu v Iraku, pozrime sa na situáciu v Líbyi. Ak bude použitá sila nelegitímne v Sýrii, v Sýrii bude presne taká istá, akú dnes sledujeme v Iraku alebo v Líbyi. Nech už bol dôvod útoku akokoľvek morálny, či už spojený s otázkou ľudských práv alebo s občianskou vojnou a zabíjaním civilistov, bez mandátu vždy v konečnom dôsledku viedol ku chaosu. Ako som už povedal, poznáme existujúcu situáciu v daných krajinách. Požadujeme preukázateľné dôkazy o použití chemických zbraní a požadujeme mandát Bezpečnostnej rady OSN.
Vážené dámy a páni, som rád, že k vojenskému zásahu zatiaľ nedošlo a, verím, že ani nedôjde. Najnovšia iniciatíva ohľadom odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu otvorila dvere pre návrat k politickému riešeniu krízy. Zainteresovaní aktéri začali dôverné konzultácie o neoficiálnom francúzskom návrhu rezolúcie o Sýrii, ktorý vyzýva na odovzdanie sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Podľa navrhovaného uznesenia by mala Sýria do 15 dní poskytnúť kompletné informácie o svojom chemickom arzenáli a okamžite sprístupniť všetky relevantné lokality inšpektorom Organizácie Spojených národov. V prípade, ak to Sýria neurobí, bude čeliť možným represívnym opatreniam podľa 7. článku Charty OSN, ktoré zahŕňajú možnosť uvalenia sankcií až po vojenskú intervenciu. Cieľom je definitívne odstrániť sýrsky chemický arzenál, a tým aj zabrániť ďalším podobným útokom.
Avšak to, čo sa dnes deje aj na pôde Organizácie Spojených národov, ukazuje, že je to inštitúcia, ktorá potrebuje hlbokú reformu. Systém založený na piatich stálych členoch Bezpečnostnej rady, kde má právo každý vetovať prijatie rozhodnutia, znemožňuje tejto organizácii, aby efektívne reagovala. Spomeňme si na situáciu v Rwande v roku 1994, kde bolo milión ľudí vyvraždených bez toho, aby ktokoľvek zasiahol. Spomeňme si na Srebrenicu, spomeňme si na Dárfúr. Potom ťažko tomu ľudia rozumejú, že tam, kde sa zabíja milión ľudí, tam OSN nekoná, ale keď treba kuvajtským šejkom pomôcť, tak vtedy Bezpečnostná rada OSN je pripravená urobiť všetko na svete. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ide hlavne, vážený pán poslanec, o záujem ťahať na Slovensko investície do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemáme záujem už ťahať na Slovensko len nejakú montáž alebo nejaké montážne dielne. Čiže uprednostníme predovšetkým tieto investície.

Ďakujem pekne. Americká obchodná komora v Slovenskej republike patrí medzi najaktívnejšie. A chcem oceniť jej prínos k rôznym témam, ktoré prináša každodenný ekonomický, finančný a sociálny život. Hlavnou témou rokovania s predstaviteľmi tejto obchodnej komory bola, pochopiteľne, ekonomická spolupráca medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi a perspektívy tejto spolupráce.
Dovoľte mi, vážený pán poslanec, aby som v tejto súvislosti uviedol niekoľko údajov. Spojené štáty sú dvanástym najväčším exportným trhom Slovenska. A na celkovom exporte Slovenska sa dnes podieľajú približne 1,9 %, z pohľadu importu s podielom 0,9 % sú Spojené štáty na 18. mieste, v roku 2012 celkový obrat vzájomného obchodu predstavoval takmer 1,7 mld. eur. Na Slovensku pôsobí viac ako 170 amerických spoločností, ktoré zamestnávajú vyše 50 000 ľudí. A tieto spoločnosti aj ďalej expandujú. Napríklad už o niekoľko dní, 24. septembra 2013 otvára v Košiciach nové priestory telekomunikačná spoločnosť AT&T, ktorá zamestná na Slovensku viac ako 3 000 ľudí.
Ocenil som aktívnu pomoc Americkej obchodnej komory pri budovaní imidžu Slovenska ako jednej z top destinácií pre umiestňovanie priamych zahraničných investícií. Od roku 2002, keď vznikla agentúra SARIO, sa podarilo úspešne ukončiť 26 projektov s americkými investormi, výška investícií bola v objeme 435,6 mil. eur, čo znamenalo vytvorenie takmer 6 500 pracovných miest. Investície smerovali do odvetví výroby motorových vozidiel, elektrických zariadení, centier strategických služieb a centier vedy a výskumu. Aktuálne má agentúra SARIO rozpracovaných 10 projektov zo Spojených štátov v celkovom objeme 204 mil. eur s potenciálom vytvoriť takmer 3 000 nových pracovných miest, z hľadiska odvetví prevládajú centrá strategických služieb, ale vyskytuje sa aj výroba tovarov z gumy a plastu pre automobilový priemysel, výroba strojov a zariadení, kancelárskych potrieb, chirurgických pomôcok a výroba kovových komponentov.
Pre slovenské hospodárstvo má osobitný význam aj to, že Americká obchodná komora sa podieľa na organizovaní rôznych odborných podujatí. V marci v spolupráci s ministerstvom financií napríklad bola regionálna konferencia k daniam, na ktorej som sa osobne zúčastnil a z ktorej vzišlo mnoho podnetov. V apríli 2013 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s Americkou obchodnou komorou a Americkou národnou akadémiou zorganizovalo inovačnú konferenciu pod názvom Innovation Imperative: Slovakia’s Future. Z konferencie pre nás vyplynula úloha zvážiť možnosť prizývania zástupcu Americkej obchodnej komory na Slovensku na zasadnutia novovytvorenej Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, a to aspoň v úlohe pozorovateľa či externého konzultanta.
Na utorkovom rokovaní som predstaviteľom komory ponúkol aj možnosť nominovať svojich zástupcov do Rady solidarity a rozvoja, ako aj Legislatívnej rady vlády. To sa aj stalo. Americká obchodná komora nominovala týchto ľudí. A už v pondelok na zasadnutí Rady solidarity bude zástupca Americkej obchodnej komory prítomný. Reagoval som tým na konštatovanie predstaviteľov tejto komory o nie vždy dostatočne dlhej diskusii o zmenách legislatívy na Slovensku.
Spoločným záujmom Americkej obchodnej komory a vlády je predovšetkým vytvárať atraktívne podnikateľské prostredie v snahe prilákať zahraničných investorov. Práve dnes, 12. 9. sa napríklad spoločne so zastupiteľským úradom Spojených štátov v Bratislave a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky uskutočňuje informačný seminár k dopadom a prínosom pripravovanej dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve pre ústredné orgány štátnej správy, ako aj podnikateľské združenia, cieľom dohody je eliminácia obchodných bariér. Ide najmä o zaťažujúce colné procedúry pre dovoz, vývoz a tranzit, ako aj neférové alebo diskriminačné daňové pravidlá a postupy.
Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve bude dôležitým prvkom posilnenia slovensko-amerických obchodno-politických vzťahov. A očakávame od nej aj pozitívny vplyv na makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky. V Európskej únii by mala priniesť nárast hrubého domáceho produktu o 0,5 %, čo je v hodnotovom vyjadrení asi 100 mld. eur ročne. Preto nám na tejto zmluve tak záleží. Pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast hrubého domáceho produktu 0,3 až 0,4 %, t. j. približne 200 mil. až 300 mil. eur ročne.
Očakávaný nárast sa vzhľadom na nízky podiel Spojených štátov na našom exporte prejaví nepriamo, a to cez zvýšené slovenské vývozy subdodávok do krajín Európskej únie a ich následný vývoz po kompletizácii z iných krajín Únie.
Je tu množstvo ďalších tém, o ktorých som s komorou hovoril. A, ešte raz, vítam pripravenosť tejto komory ponúknuť všetky odborné kapacity, napríklad pri spracovávaní hospodárskej politiky, na ktorej bude pracovať minister hospodárstva, alebo ďalších strategických dokumentov, ktoré vláda Slovenskej republiky alebo jej ministerstvá pripravujú.
Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady by som rád ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na zahraničnej pracovnej ceste v Slovinsku je minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Otázky nie sú na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka ani na ministra spravodlivosti Tomáša Boreca.
Som pripravený odpovedať v stanovenom limite na postavené otázky.