Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

5.6.2014 o 14:04 hod.

doc. JUDr. CSc.

Robert Fico

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

12.6.2014 14:08 - 14:20 hod.

Robert Fico
Napravím stav, ak je taký, ako hovoríte vy. Nie je s tým žiadny problém. Je to oficiálny plán, nemáme čo skrývať, možno ten škriatok je skrytý niekde inde. Preto veľmi rád vyhoviem a môžeme doručiť aj to, čo bolo doručené pánovi predsedovi Národnej rady, budem informovať vedúceho Úradu vlády. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.6.2014 14:06 - 14:07 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, na jednej strane ďakujem za postavenú otázku, na druhej strane neviem, čo sledujete, resp. kam smeruje vaša otázka. Ale na úvod musím uviesť, že nie je pravdou, že ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy nemajú plán legislatívnych úloh pre kalendárny rok 2014. Vláda, a teda aj jednotlivé ministerstvá plán legislatívnych úloh, v zmysle ktorého postupujú v príslušnom kalendárnom roku, majú. Uznesením č. 696 z roku 2013, presne zo dňa 4. decembra 2013 vláda predmetný plán schválila aj na rok 2014 a nie je mi známe, že by bolo niečo iné oproti minulosti. Uvedený plán je vypracovaný na základe podkladov predložených samotnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Plán legislatívnych úloh na rok 2014 obsahuje celkom 77 legislatívnych úloh vlády, z čoho je 54 návrhov zákonov a 23 návrhov nariadení vlády. Plán legislatívnych úloh vlády som na rok 2014 zaslal predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky na vedomie, ako aj organizačnému odboru Kancelárie Národnej rady a je verejne prístupný na internetovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky. Asi stačí, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 12.6.2014 14:03 - 14:06 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi na úvod najskôr ospravedlniť z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámiť ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Je na zahraničnej pracovnej ceste. Zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Ďalej, mimo Bratislavy, na pracovnej ceste je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na zahraničnej pracovnej ceste v Taliansku je minister spravodlivosti Tomáš Borec. Zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Z dôvodu práceneschopnosti je neprítomný podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Na neho nie sú žiadne otázky. A otázky nie sú ani na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a ministra životného prostredia Petra Žigu a ministra obrany Martina Glváča.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 5.6.2014 14:05 - 14:20 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na podobnosť znenia a zamerania položených otázok pod č. 1 a 2, si dovolím odpovedať súčasne na obidve otázky.
Dovoľte mi na úvod k odpovedi na tieto otázky podotknúť a zároveň pripomenúť pár významných a dôležitých momentov, ktoré sú v kontexte s vývojom verejných financií Slovenska kľúčové. Na začiatok by som zdôraznil, že dosiahnutý úspech zníženia deficitu verejných financií na úroveň 2,77 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu je veľkým úspechom nielen slovenskej vlády, ale aj naším spoločným úspechom a podieľali sme sa na ňom všetci. Vynikajúci výsledok, ktorý sme dosiahli v tejto oblasti, je skutočne veľmi dobrou vizitkou reprezentujúcou nás a celé Slovensko smerom navonok.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií je zároveň odrazom toho, ako sa nám podarilo zásadne zlepšiť samotné hospodárenie verejného sektoru. Úspechom je nielen fakt, že sme stabilizovali vývoj verejných financií z hľadiska veľmi náročného roku 2013, ale aj skutočnosť, že sa vytvorili vhodné predpoklady a dobré podmienky, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti. Povedané slovami národohospodára, zabezpečili sme nielen lepšie fungovanie ekonomiky štátu, ale dosiahli sme to udržateľným spôsobom, čo je z pohľadu budúceho ekonomického vývoja kľúčové a dôležité.
Určite mi dáte za pravdu, že docieliť takýto pozitívny výsledok za existujúceho nepriaznivého stavu vonkajšieho prostredia, ktorý expandoval a vyvrcholil v roku 2013, nebolo vôbec ľahké. Nemusím vám obzvlášť pripomínať, že rok 2013 bol veľmi náročný a ťažký nielen pre ekonomiku Slovenska, ale aj pre celú európsku ekonomiku. Zvýrazňuje to napokon aj skutočnosť, že od roku 2000 bol druhým najhorším rokom v eurozóne, ako aj v Európskej únii. Predstavoval zložité obdobie, ktoré bolo poznamenané nielen hospodárskou recesiou eurozóny, ale hospodárskymi ťažkosťami a problémami celej Únie.
Keďže Slovensko je veľmi otvorená a na export odkázaná ekonomika, tento nepriaznivý vývoj nás značne ovplyvnil, čo nakoniec vyústilo poklesom rastu hrubého domáceho produktu skoro o polovicu na úroveň okolo jedného percenta. Avšak je potrebné podotknúť, že to bol rozhodne lepší výsledok ako hospodárska stagnácia, či nebodaj hospodársky pokles ako u mnohých členských štátov Európskej únie. Aj preto sme museli v roku 2013 v rámci procesu konsolidácie verejných financií realizovať viacero bolestivých hospodársko-politických opatrení, ktoré tvorili úsporný balík v celkovej hodnote 1,5 mld. eur.
Konsolidačné úsilie tak v minulom roku súhrnne predstavovalo objem až vo výške 1,9 % z hrubého domáceho produktu a bolo jedno z najvyšších od vstupu Slovenska do Európskej únie. Opätovne chcem teda poďakovať všetkým, ktorí sa na úspechu Slovenska podieľali, či už ide o reprezentantov samospráv, podnikateľov alebo občanov, na ktorých pleciach bola najväčšia ťarcha celého tohto úsilia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s dosiahnutým výsledkom deficitu vo verejných financiách za rok 2013 by som chcel tiež pripomenúť ešte jednu významnú skutočnosť. Podľa vyjadrenia Európskej komisie, v jej poslednej prognóze sa pre celkový vývoj ekonomiky Slovenska potvrdil priaznivý trend, na základe ktorého sa predpokladá, že nielen v roku 2014, ale aj v roku 2015 bude deficit rozpočtu verejných financií nižší ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Pre Slovensko je potešujúcou skutočnosťou, že v podobnom pozitívne ladenom duchu sa k budúcemu vývoju ekonomiky Slovenska pred časom vyjadril Medzinárodný menový fond aj OECD.
Nechcem veľmi detailne rozoberať ďalšie čísla a zaťažovať vás všetkými verejne dostupnými a publikovanými štatistikami, ktoré pozitívne a optimisticky popisujú vývoj slovenskej ekonomiky. O makroekonomických údajoch, ktoré charakterizujú stav a prezentujú výsledky štátu, vo všeobecnosti platí, že sú zároveň aj určitým obrazom úspešnosti či neúspešnosti realizovanej hospodárskej politiky vlády. Preto nemôžem nespomenúť, že práve hospodársko-politické opatrenia našej vlády, ktoré sme prijímali a realizovali v zmysle jej programového vyhlásenia, priniesli viditeľné kladné výsledky a pozitívne ovplyvnili aj vývoj deficitu verejných financií. Asi vám ani nemusím veľmi pripomínať, že verejný sektor patrí tradične medzi relevantné súčasti každej ekonomiky.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií Slovenska má veľmi významný a pozitívny impulz či vplyv na našu ekonomiku, a to hneď vo viacerých oblastiach, respektíve vzťahoch.
Medzi prvé pozitíva chcem uviesť najaktuálnejšiu správu z pondelka tohto týždňa ohľadom návrhu Európskej komisie na vyradenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu. Vyradenie z procedúry predstavuje pre Slovensko skutočnosť, že nebudeme musieť platiť sankciu vo výške 0,2 % z hrubého domáceho produktu, čo by pre nás v opačnom prípade reálne znamenalo ďalšie náklady štátu vo výške 150 mil. eur. Ďalšie zotrvanie v tomto režime by mohlo, samozrejme, znamenať zvýšenie výdavkov štátu na jeho dlhovú službu.
Uvedené zníženie deficitu našich verejných financií má preto významnú odozvu aj vo vzťahu k finančným a kapitálovým trhom. Pozitívny efekt smerom k ekonomike azda najlepšie demonštruje skutočnosť, že Slovenská republika sa za posledné obdobie môže tešiť z rekordne nízkych a výhodných úrokov na prefinancovanie vlastného dlhu. Podarilo sa nám dosiahnuť historicky najlepšie parametre z hľadiska úrokových nákladov pri emisiách našich štátnych dlhopisov, čím zároveň dosiahneme značné úspory a ušetríme štátu stovky miliónov eur. Z pohľadu kondície verejných financií sme pre trhy jednoznačne dôveryhodnou ekonomikou. Samozrejme, keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola výrazne ohrozená.
Zníženie deficitu verejných financií vysiela pozitívny signál aj smerom k domácemu podnikateľskému sektoru, čo sa prirodzene musí odzrkadliť na vyššej dôvere k hospodáreniu vlády. Pre biznis sektor je konkrétnym posolstvom, že je tu jasná snaha urobiť všetko pre zlepšenie podnikateľských a investičných podmienok. Výsledky hospodárskej politiky zreteľne naznačujú, že opatrenia, ktoré doteraz vláda zrealizovala, sú s podnikaním komfortné, a že aj napriek určitým obavám z možného negatívneho vplyvu konsolidácie verejných financií na ekonomiku nedochádzalo k problémom, ktoré by podkopávali hospodársky rast alebo by konkurenčne znevýhodnili našich podnikateľov na domácom, respektíve spoločnom trhu Únie.
V nadväznosti na uvedené pozitívne momenty mi dovoľte uviesť ešte jednu myšlienku a pár čísiel. To, že Slovensko v súčasnosti nabehlo na pozitívnu trajektóriu ekonomického vývoja, dokumentujú aj najnovšie štatistické údaje za prvý kvartál v roku 2014. Hovoria jasnou rečou a zároveň potvrdzujú pozitíva prednesené z mojej strany. Všetky čísla o vývoji našej ekonomiky za prvý štvrťrok dokumentujú skutočnosť, že sme bezpochyby naozaj v lepších časoch.
Medziročne sa dynamika hrubého domáceho produktu zrýchlila z 1,5 % vo štvrtom štvrťroku 2013 na 2,4 % v prvom štvrťroku 2014. Aj keď export prispel k medzikvartálnemu hospodárskemu rastu takmer 3 %, rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku nebol založený len na exporte, čo je pre nás mimoriadne potešujúce. Po vyše piatich rokoch odkladania spotreby a občasného váhavého zvýšenia spotrebných výdavkov došlo k obratu a domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli tak k rastu ekonomiky o 0,5 percenta. Spotreba domácností nadobudla zreteľnejšie rysy oživenia najmä vďaka nízko inflačnému prostrediu a zvýšeniu príjmov zo zamestnania. Zamestnanosť v prvom štvrťroku vzrástla o 0,3 % a miera nezamestnanosti klesla na 13,85 % podľa štatistického, samozrejme, úradu, pretože meriame nezamestnanosť aj iným, presnejším spôsobom cez Ústredie práce.
Rast miezd zrýchlil na 4,1 % medziročne, čo predstavuje medzikvartálny nárast o 2,9 percenta. Zrýchlenú dynamiku miezd potvrdila väčšina nosných odvetví slovenskej ekonomiky. Vývoj ekonomiky v prvom štvrťroku tak vytvára solídne predpoklady pre zrýchlený rast miezd v roku 2014 oproti minulému roku.
Pozitívnym vývojovým trendom slovenskej ekonomiky je aj to, že hospodársky rast, ktorý zrýchlil na 2,2 % v tomto roku, má v budúcom roku dosiahnuť 3,1 percenta. Zvýšenie tempa rastu slovenskej ekonomiky vytvára potrebný priestor na zvýšenie zamestnanosti. Disponibilné príjmy našich domácností v tomto aj v budúcom roku budú taktiež rásť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver vás chcem ubezpečiť, že vláda bude aj naďalej pokračovať v doteraz nastolenom hospodársko-politickom kurze. Rovnako chcem tiež zdôrazniť, že budeme musieť vyriešiť ešte množstvo náročných úloh, ktoré priamo súvisia s postupným utlmením a ukončením procesu konsolidácie verejných financií. Vo väzbe na budúci vývoj verejných financií si treba uvedomiť, aký je reálny stav a aké sú ďalšie možnosť rozvoja ekonomiky v rámci verejného sektora. Z uvedeného dôvodu bude kľúčové postupne dosiahnuť ďalšie znižovanie deficitu verejných financií, čo si však bude vyžadovať zvýšenie efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov štátu.
Dámy a páni, dovoľte mi teraz krátko osobné posolstvo k týmto údajom, ktoré ste odo mňa obdržali. Sme taká zvláštna krajina, ktorá sa dokáže sebabičovať, a to aj vtedy, keď máme výsledky, s ktorými sa môžme radovať a potešiť. Áno, nikto z nás tu nie je odtrhnutý od reality. Ak vidím priemerný zárobok v národnom hospodárstve, tak si uvedomujem, že ho nemá každý občan Slovenska. A viem veľmi dobre, že najtradičnejšou a najčastejšie vyskytujúcou sa mzdou na Slovensku je plat od 500 do 680 eur. Vieme, že ľuďom sa nežije až tak dobre, ako by sme možno predpokladali. Ale sme na trajektórii rastu. Sú tu výsledky, ktoré hovoria, že môžme zlepšiť život ľuďom. Robíme opatrenie v oblasti cenovej politiky. Verím, že sa nám podarí nielen zastabilizovať ceny plynu po tom, čo sme aj kúpili matku, ale i výrazným spôsobom tieto ceny príjmov a ďalších energií znižovať. Ak nie sme schopní vytvoriť väčší tlak na rast miezd, musíme chrániť slovenskú verejnosť predovšetkým v cenovej oblasti.
Aj tu vám chcem prisľúbiť, že sme pripravení pristúpiť k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy, ktorá bude mať pozitívny efekt a v žiadnom prípade nebude spôsobovať to, čo niekedy hovoria na Slovensku podnikatelia. Mrzí ma, keď som dnes videl alebo včera v novinách jeden titulok v novinách, kde bola fotografia nemeckej spolkovej kancelárky a na tomto titulku bolo napísané po slovensky: "Ďakujeme, pani Merkelová". Ja s tým nesúhlasím. Áno, je pravda, že Slovensko je odkázané na trhy a je odkázané na priame väzby na nemeckú a francúzsku ekonomiku. Ale prvýkrát hospodársky rast na Slovensku ťahali investície, okrem iného, a domáca spotreba.
Buďme trošku hrdí na veci, ktoré dosahujeme. Všímajte si, keď je zle, tak je titulok "Vláda SMER-u zlyháva. Vláda SMER-u všetko ničí. Stúpa nezamestnanosť, klesá hospodársky rast". Ak je dobre, tak zodpovedá za to Merkelová, svet, trhy alebo ktokoľvek iný. (Potlesk.) Buďme hrdí, buďme hrdí na výsledky, ktoré dosahujeme, pretože ak takto ďalej budeme pokračovať, tak verím, že rok 2015 bude naozaj pre Slovensko maximálne úspešný.
Ďakujem pekne aj za vašu podporu. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 5.6.2014 14:04 - 14:05 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny a minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ale na týchto dvoch členov vlády neboli žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať v stanovenom limite na otázky poslancov.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 29.5.2014 14:22 - 14:31 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec, za otázku. Ukrajinsko-ruské napätie je už dlhší čas zdrojom obáv o plynovú bezpečnosť v Európe a Slovensko, keďže sa nachádza tam, kde sa nachádza, je v epicentre tohto plynovo-politického súboja. Pritom si treba uvedomiť, že naša krajina, tak ako väčšina európskych štátov, nemá vlastné zdroje zemného plynu a sme takmer na 100 % závislí na dodávkach z Ruskej federácie, pričom takmer celá naša spotreba sa prepravuje k nám cez územie Ukrajiny. Primárnym cieľom vlády je preto chrániť krajinu, občanov a priemysel pred energetickou krízou. A druhou, nemenej dôležitou vecou je ochraňovať naše záujmy v oblasti tranzitu plynu.
Ako viete, ruský prezident Vladimír Putin oznámil v liste premiérom viacerých európskych krajín, že ak Ukrajina nezaplatí za už dodaný plyn približne 3,5 mld. dolárov, s účinnosťou od 1. júna 2014 Gazprom stopne dodávku tejto suroviny cez územie nášho východného suseda. Nemá význam maľovať akékoľvek čierne scenáre a strašiť verejnosť, ale ak sa tak stane, pocítiť to môže celý európsky trh vrátane ruskej ekonomiky.
My si plne uvedomujeme vzniknutú situáciu, stali sme sa krajinou tlačenou dvoma obrovskými balvanmi súčasne, a preto sa musíme správať maximálne rozumne. Práve z uvedených dôvodov som minulý týždeň zvolal Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky, kde sme sa snažili nájsť východisko z neľahkej situácie. Môžem zodpovedne prehlásiť, že na prípadnú plynovú krízu sme dnes pripravení lepšie ako v roku 2009 a naša plynová bezpečnosť je historicky na najvyššej úrovni.
V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete boli vykonané technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko s kapacitou 67 mil. metrov kubických denne. Rovnakým spôsobom môžeme získať plyn aj z Rakúska, a to v objeme 23,8 mil. metrov kubických denne. Zároveň dcérska spoločnosť SPP Eustream v minulom období realizovala opatrenia, ktoré umožňujú reverzný tok plynu v rámci prepravnej siete na Slovensku. Reverzným tokom je možné zo západu na východ prepraviť množstvo plynu, ktoré je väčšie ako maximálna spotreba na Slovensku v zimných mesiacoch.
Taktiež sa intenzívne pracuje na nových projektoch prepojení plynárenských sietí. Slovenská a maďarská plynárenská sieť boli 27. marca 2014 slávnostne prepojené vybudovaným plynovodom. Začatie testovacej prevádzky sa očakáva v najbližšom čase a komerčná preprava zemného plynu prostredníctvom nového prepojenia by sa mala začať 1. januára 2015, pričom ročná kapacita tohto plynovodu je predpokladaná vo výške 4,8 mil. metrov kubických denne.
Projekt prepojenia prepravných sietí Slovenska a Poľska postupuje v zmysle vzájomných dohôd prevádzkovateľov prepravných sietí. So zámerom podpory prepojenia plynárenských sietí s Poľskom bola 22. novembra 2013 v Bratislave podpísaná dohoda medzi vládou slovenskou a poľskou o spolupráci pri realizácii projektu plynovodu spájajúceho poľskú a slovenskú prepravnú sieť.
Keď zhrnieme vykonané opatrenia, máme k dispozícii niekoľko nástrojov, ktoré našej krajine zaistia bezpečnosť dodávok plynu. V zmysle zákona o energetike je stanovená povinnosť pre účastníkov trhu s plynom zaistiť štandard bezpečnosti dodávok pre chránených odberateľov na 30 dní pre priemerný denný objem v zimnom období, teda od 1. novembra do 31. marca kalendárneho roka.
Dodávka zemného plynu pre odberateľov na území Slovenska je zabezpečená na základe zmluvných vzťahov s jednotlivými dodávateľmi. SPP ako najvýznamnejší dodávateľ plynu má uzavretú dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu s Gasprom Exportom. Okrem toho aj diverzifikačnú zmluvu so spoločnosťou E.ON Ruhrgas o dodatočných dodávkach plynu, ktoré by mali byť k dispozícii pre potreby slovenského trhu v čase krízy. Podpísaná bola na obdobie desať rokov. E.ON Ruhrgas dodá SPP v prípade krízy zo svojich západných zdrojov plyn až do celkovej výšky 500 mil. metrov kubických ročne. Garantuje dodávky plynu nezávisle od prepravy cez územie Ukrajiny, pričom by boli zabezpečované reverzným tokom z Českej republiky. Navyše v zásobníkoch máme uskladnených spolu približne 2,2 mld. metrov kubických plynu. Predpokladané obdobie, počas ktorého by bolo možné využívať tieto zásoby, ak by sme žiadne iné dodávky plynu nemali, je približne do konca jesene 2014, ale opakujem, toto je najhorší scenár, rátame stále, že máme možnosti dostať plyn zo západu smerom na východ.
Rezort hospodárstva, ktorému primárne prináleží kompetencia zabezpečenia energetickej bezpečnosti, v súvislosti s aktuálnou situáciou za účelom bezpečných a spoľahlivých dodávok plynu sústavne sleduje a vyhodnocuje stav, ktorý je momentálne uspokojivý. Ministerstvo je pripravené v spolupráci s dotknutými inštitúciami aj s rozhodujúcimi účastníkmi trhu s plynom prijať ďalšie prípadné opatrenia na národnej úrovni.
Zástupcovia rezortu aktívne pracujú v koordinačnej skupine pre plyn zriadenej v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu. Oblasť energetickej bezpečnosti bude aj jednou z priorít slovenského predsedníctva vo vyšehradskej skupine. Predsedníctvo sa zameria na posilnenie regionálnej dimenzie bezpečnosti dodávok zemného plynu, prípravou spoločných preventívnych a núdzových opatrení, akými sú napr. príprava návrhu spoločného preventívneho akčného plánu na regionálnej úrovni a spoločného núdzového plánu na základe nariadenia o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu.
Všetky uvedené fakty poukazujú, že vláda Slovenskej republiky s plnou zodpovednosťou pristupuje k zabezpečeniu dodávok plynu, o to viac dnes v súvislosti s krízou a eskaláciou napätia na Ukrajine. Podmienkou každého riešenia musí byť, aby nebola ohrozená bezpečná preprava a dodávka plynu pre odberateľov na Slovensku, ako aj v celej Európskej únii. Našou prioritou je, aby odberatelia - či už ide o domácnosti, malých odberateľov alebo o priemysel - mali bezpečné dodávky plynu a nebolo nutné akýmkoľvek spôsobom obmedzovať jeho spotrebu. Túto prioritu budeme tvrdo obhajovať, či už na národnej, alebo medzinárodnej úrovni.
Vážený pán poslanec, ako iste viete, Ukrajina dlhodobo vyvíjala aktivity spojené s úsilím realizovať reverznú prepravu plynu cez územie Slovenskej republiky na Ukrajinu. Okrem prevádzkovateľov prepravných sietí, spoločnosti Eustream a spoločnosti Ukrtransgaz, bola do rokovaní o projekte zapojená aj Európska komisia. Už od začiatku rokovaní sa zvažovali dve alternatívy prepravy na Ukrajinu. Fyzický tok a virtuálny tok plynu. Čo sa týkalo fyzickej prepravy plynu, spoločnosť Eustream v minulosti realizovala tzv. proces open season, jednoducho ponúkli sme Ukrajine plyn. Tento bol uskutočnený dňa 15. októbra 2012. Výsledky nepotvrdili postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové fyzické kapacity pre prepravu na Ukrajinu a proces open season bol vyhlásený ako neúspešný.
Pri virtuálnom reverze ide o realizáciu obchodných tokov bez fyzickej prepravy plynu. V nadväznosti na kontrakt medzi spoločnosťami Naftogaz a RWE uskutočnili prevádzkovatelia prepravných sietí počas roka 2013 dva pokusy o realizáciu virtuálnej prepravy plynu zo Slovenska na Ukrajinu. V obidvoch prípadoch sa prepravu nepodarilo uskutočniť. Dôvodom bola skutočnosť, že ukrajinská spoločnosť nedisponuje potrebnými dátami, a tak nebola schopná k existujúcim kódom na slovenskej strane priradiť ekvivalent na strane ukrajinskej. Paralelne s týmito aktivitami prebiehali aj rokovania o prepojovacích dohodách. Pozornosť sa sústredila na prípravu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu medzi spoločnosťami Eustream a Ukrtransgaz a podpis tzv. štandardnej prepojovacej zmluvy. Návrh memoranda bol pripravený už koncom roku 2013. Memorandum malo byť podpísané v Bratislave v decembri 2013. K jeho podpisu v zmysle dohôd však nedošlo. Následne sa situácia zdramatizovala ďalším politickým vývojom na Ukrajine.
15. apríla 2014 sa uskutočnilo rokovanie o reverze plynu vo Veľkých Kapušanoch. Eustream bol pripravený na podpis memoranda s využitím plynovodu Vojany - Užhorod, tzv. variant Vojany. Ukrajinská strana však naďalej požadovala reverz prostredníctvom hlavných línií prepravnej siete. Jednoducho chceli otočiť hlavný reverz naopak, smerom zo západu na východ. Okamžitá reverzná dodávka cez Veľké Kapušany využitím jednej z hlavných línií prepravnej siete Eustream však nebola akceptovateľná, nakoľko by ohrozila energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky a Európskej únie.
Ďalšie rokovanie sa uskutočnilo na úrovni ministrov v Bratislave 24. apríla 2014, ale keďže k dohode o podpise memoranda nedošlo, rokovania pokračovali 25. a 26. apríla 2014. Skončili úspechom a text memoranda bol finalizovaný. Pre Slovenskú republiku bola jediná možná alternatíva prepravy v smere západ - východ fyzickým tokom plynu zo Slovenska na Ukrajinu so zodpovedajúcim technickým riešením prostredníctvom navrhovaného plynovodu Vojany. Predstavitelia spoločnosti Eustream a Ukrtransgaz podpísali memorandum o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu 28. apríla 2014.
Na podpise memoranda som sa zúčastnil osobne, rovnako aj predseda Európskej komisie Barroso, podpredseda Európskej komisie Šefčovič, minister hospodárstva Malatinský, ako aj ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Prodan. Memorandum stanovuje spoluprácu oboch prevádzkovateľov v súvislosti so štandardným tokom, ako aj s reverzným tokom plynu v zmysle platného legislatívneho rámca. Strany na realizáciu projektu využijú vlastné investičné prostriedky. V prvej fáze bude možné prepravovať na Ukrajinu približne 8,8 mil. metrov kubických denne, pričom v prípade uskutočnenia ďalších krokov by sa kapacita zvýšila až na 22 mil. metrov kubických denne.
V zmysle podpísaného memoranda slovenský prepravca vyvinie úsilie na prepravu plynu na Ukrajinu v maximálnom možnom objeme, t. j. 8 až 10 mld. metrov kubických ročne, ktoré umožňuje plynovod Vojany, ešte v tomto roku. Zároveň sa bude rokovať o ďalších možnostiach spolupráce vrátane možnosti štandardného fungovania Ukrtransgaz ako prevádzkovateľa prepravnej siete.
Z pohľadu hodnotenia celého vývoja možno konštatovať, že slovenský prevádzkovateľ prepravnej siete Eustream vyvíjal počas uplynulého obdobia aj za podpory vlády Slovenskej republiky nemalé úsilie na realizáciu reverzného toku plynu s Ukrajinou. Slovenská republika pri rokovaniach podporovala štandardný postup pri príprave spätného toku plynu v súlade s pravidlami legislatívy Únie. Prioritou riešenia zo strany Slovenska je neohroziť bezpečnú prepravu a dodávku plynu pre odberateľov na našom území, ako aj celej Európskej únie. Presadzované riešenie reverzného toku navrhnuté Slovenskou republikou bolo najlepšou možnou alternatívou z technického, časového aj právneho hľadiska.
Čo sa týka súčasnej situácie, slovenský prepravca zemného plynu spoločnosť Eustream 26. mája 2014 opäť spustil procedúru open season. V tomto procese bude v nasledujúcich týždňoch zisťovať záväzný záujem účastníkov trhu o prepravné kapacity plynu na Ukrajinu cez plynovod Vojany. Prepojenie Slovenska a Ukrajiny spojí prepravné siete operátorov cez nový prepojovací bod Budince, v blízkosti existujúceho prepojovacieho bodu Veľké Kapušany. Toto prepojenie ponúka nové príležitosti na prepravu plynu a posilní cezhraničnú likviditu. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 23. júna 2014.
Vážený pán poslanec, vyslovím celkom otvorene, že národným záujmom Slovenskej republiky je čo najväčší objem prepravy zemného plynu do západnej Európy práve cez Ukrajinu a Slovensko. Žiaľ, viaceré ukrajinské politické garnitúry postupne znižovali celkovú energetickú bezpečnosť a spoľahlivosť spoločnej prepravnej trasy, a to aj na úkor Slovenska. Niektorí opoziční poslanci a médiá skôr venovali aj venujú pozornosť nervozite ruskej strany a menej prešľapom na ukrajinskej strane vrátane veľkých politických korupčných škandálov súvisiacich práve so zemným plynom. V skutočnosti na ukrajinskej strane prispievajú, v úvodzovkách, k postupnému vysychaniu spoločného tranzitu zemného plynu. Je v záujme oboch susedov, aby sme si uvedené uvedomili a dlhodobo a koncepčne riešili v našich politických a ekonomických medzinárodných vzťahoch.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

29.5.2014 14:05 - 14:07 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej Hore, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Na zahraničnej pracovnej ceste je aj minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek.
Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny je PN, ale aj tak neboli na neho žiadne otázky a otázky nie sú ani na ministra životného prostredia Petra Žigu.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2014 9:38 - 9:55 hod.

Robert Fico
 

Zodpovedanie otázky 6.2.2014 14:11 - 14:21 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem za otázku, ktorá naozaj sa dotýka neuveriteľne dôležitej témy, ktorej sa chce vláda Slovenskej republiky v najbližšom období intenzívne venovať, a to prostredníctvom viacerých návrhov, ktoré predloží ministerstvo spravodlivosti.
Som presvedčený o tom, a som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky prvýkrát zvolený od roku 1992, že za posledných 22 rokov sa v otázkach nezávislosti súdnictva, postavenia sudcov a zefektívnenia súdneho konania urobilo veľmi veľa pozitívneho. Pre sudcov sa vytvárali formálne, právne a v rámci možností aj materiálne podmienky, ktoré vyplývajú z ich výnimočného postavenia. Po zarátaní trinásteho a štrnásteho platu a rozličných príplatkov predstavuje priemerný mesačný mzdový výdavok na sudcu okolo 3 400 eur. Popri imunite majú sudcovia množstvo ďalších výhod, o ktorých môžu iní občania len snívať. Ako príklad uvediem, že sudcovia majú počas práceneschopnosti nárok na plnú náhradu platu. Ide o výhody, ktoré sa niekedy ťažko občanom vysvetľujú. Ale jednoducho ide o cenu, ktorú platíme za to, aby sudcovia mali naozaj všetky podmienky na to, aby rozhodovali nezávisle, nestranne, zákonne a v primeranej lehote. Otázkou však je, či všetko to, čo sa robilo a robí, sa aj dostatočne odrazilo na čistote a dôveryhodnosti justície. Bohužiaľ, spolu s väčšinou občanov Slovenska musíme povedať, že nie. Nespochybňujem, že v súdnictve pracuje väčšina poctivých a vysokokvalifikovaných ľudí, ktorí odvádzajú profesionálnu prácu. Dospeli sme však do situácie, keď ďalej nemôžeme pred sebou tlačiť nahromadené problémy a najmä nemôžeme tolerovať správanie sa niektorých jednotlivcov, ktorí kazia dobré meno slovenskej justícii.
Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala už vo svojom programovom vyhlásení, že urobíme všetko pre to, aby sudcovia a súdnictvo mali vytvorené dobré podmienky na prácu. Opatrenia, ktoré majú smerovať k naplneniu tohto záväzku, však nemôžu byť akýmisi unáhlenými módnymi výstrelkami. Riešenie je možné nájsť len v dôsledne premyslených koncepčných prístupoch, ktoré si vyžiadali čas.
Napríklad bolo vhodné v kľude nechať pracovať komisiu pre prípravu návrhu úplne novej úpravy občianskeho procesného práva. V dnešnej dobe môžem s potešením konštatovať, že proces rekodifikácie sa blíži k finálnej fáze a Národná rada Slovenskej republiky ešte v tomto volebnom období sa týmto rekodifikovaným zákonom môže zaoberať.
Rovnako si vyžadovalo čas položenie základov elektronizácie súdneho konania, v ktorom bude možné elektronicky predkladať súdne podania, vykonávať jednotlivé úkony účastníkov konania, doručovať súdne zásielky a 24 hodín denne študovať súdne spisy oprávnenými osobami. Aby som to uviedol na mieru, je to obrovský prevrat v súdnictve, pretože ak sa dnes chce účastník konania oboznámiť s obsahom súdneho spisu, musí prísť do kancelárie na súd, musí si dohodnúť stretnutie. Môže sa mu stať, že spis sa nachádza práve u sudcu, ktorý ho študuje. A je to veľmi náročné. Ak sa nám podarí zaviesť elektronický súdny spis, každý účastník súdneho konania, využijúc určité prístupové heslo, bude mať 24 hodín prístup k celému obsahu súdneho spisu doma. Bude môcť doručovať písomnosti, komunikovať, podávať podania. Je to niečo, čo naozaj mimoriadne môže zrýchliť samotné súdne konanie. Zložité procesy obstarávania boli potrebné pre modernejšie poňatie trestného práva. Mám na mysli prostriedky monitorovania osôb, ľudovo nazývané elektronické putá. Umožnia alternatívne tresty za menej závažné delikty a pomôžu aj preplnenosti ústavov na výkon trestu. Budeme držať ľudí, ktorí nie sú úplne nebezpeční doma, budú elektronicky kontrolovaní. A pokiaľ porušia podmienky elektronického dohľadu, automaticky pôjdu do výkonu trestu odňatia slobody alebo do výkonu väzby, závisí od toho, o ktoré štádium v trestnom konaní ide.
Ministerstvo spravodlivosti navrhlo uskutočniť celý rad ďalších zmien v sudcovských zákonoch. Preto bolo opodstatnené, aby som približne po roku navštívil ministerstvo spravodlivosti a s jeho vedením prediskutoval podstatné zámery a reálne kroky v oblasti súdnictva.
Od novinárov už asi viete, že sme tiež hovorili o toľko medializovaných témach, akými sú oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. A skutočne, v úvodzovkách povedané, hovorili sme aj o obdobe previerok sudcov.
Problematiku reformy súdnictva je potrebné vnímať jednak v oblasti súdneho systému ako takého, ktorého právnu úpravu navrhuje výkonná moc, respektíve subjekty, ktoré majú právo zákonodarnej iniciatívy, a legislatívnu úpravu pôsobenia súdnej moci prijíma zákonodarná moc. Ide o správu súdnej moci, ktorá má výraznejšie vstupovať do všeobecného a uspokojivého fungovania súdnictva.
Pracovná verzia legislatívneho riešenia navrhuje posilniť kompetencie Súdnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho orgánu sudcovskej legitimity a správy súdnej moci. Predovšetkým sa navrhuje rozšíriť jej pôsobnosť o úlohy súvisiace s verejnou kontrolou súdnictva. Rovnako by mala vydávať osvedčenia alebo rozhodnutia o spomínaných takzvaných previerkach sudcov.
Ďalej sa navrhuje oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady. Jeho kreovanie by však malo byť dôstojné, primerane k jeho ústavnej pozícii. Nevieme si jednoducho predstaviť, že by si Súdna rada sama zvolila zo svojich radov svojho predsedu. Je dôležité povedať, že predseda Súdnej rady je významný ústavný činiteľ, a preto musíme nájsť komplikovanejší, náročnejší spôsob, ako sa dostať k tomuto záveru. Prvé alternatívne riešenie predpokladá voľbu dvoch kandidátov na predsedu Súdnej rady jej členmi, z ktorých by potom prezident vymenoval predsedu Súdnej rady. Druhá alternatíva upravuje ústavný postup, pri ktorom členovia Súdnej rady opäť navrhujú zo svojho stredu dvoch kandidátov. A o predsedovi Súdnej rady rozhoduje plénum Ústavného súdu. A meno predsedu zverejňuje v Zbierke zákonov.
Ja si uvedomujem, že je tu podaný návrh zákona na oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Ale tento návrh ústavného zákona nerieši dostatočne spôsob kreovania predsedu Súdnej rady. Teda buď sa dohodnime a nájdime s opozíciou spoločné riešenie a môžeme to vyriešiť už pri tomto opozičnom návrhu, alebo to urobme vlastným návrhom ústavného zákona. Ale musí dôjsť k dohode medzi opozíciou a väčšinou vládnou, pretože potrebujeme na tieto kroky ústavnú zmenu.
Druhú stranu reformy predstavuje rovina jednotlivcov, sudcov, ich predpoklady, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcov budú riadne vykonávať.
Ako som už spomenul, ministerstvo navrhlo uskutočniť celý rad ďalších zmien, napríklad regresné náhrady voči sudcom v prípade súdnych prieťahov, za ktoré štát musí zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie účastníkom konania. Ak Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva povie, že boli prieťahy v konaní zo subjektívnych dôvodov, môže prísť regresné konanie voči samotnému sudcovi. Chceme obnoviť pozície justičných čakateľov, dobrú, kvalitnú výchovu sudcov. Chceme dôslednejšie kontrolovať práceneschopnosť sudcov a prokurátorov. Chceme sprísniť podmienky práce na doma. Ak chce sudca pracovať doma, musí to byť vo výnimočnom prípade a nemôže to byť pravidlo. Chceme sprísniť podmienky pre vyplatenie 13. a 14. platu sudcov a prokurátorov. Chceme zrušiť predlžovanie lehoty na písomné vyhotovovanie rozsudkov. Chceme zaviesť príplatky pre členov disciplinárnych senátov a podobne.
Som presvedčený, že všetkých 1 400 sudcov by malo prejsť určitým druhom bezpečnostnej previerky, aby sme vedeli odhaliť sudcov, ktorých majetok nezodpovedá ich príjmom a ktorí majú z hľadiska výkonu funkcie neakceptovateľné kontakty, či už na podnikateľskú sféru alebo v najhoršom prípade aj na podsvetie. Bez ohľadu na to, aký stupeň budeme preverovať, budeme skúmať päť rokov bankové účty, budeme skúmať kontakty sudcov na osoby, s ktorými sa stretávajú. A potom by to bola Súdna rada, ktorá by povedala, či takýto sudca môže alebo nemôže zostať v talári. Existuje ústavne konformný spôsob, ako nastaviť systém previerok tak, aby spĺňal všetky náročné testy ústavnosti. A v tomto procese, ako som povedal, musí mať kľúčové postavenie Súdna rada Slovenskej republiky ako najvyšší orgán sudcovskej legitimity a správy súdnej moci.
Verím, že po týždni už môžem informovať, že sme výrazne pokročili v legislatívnych prácach, a budeme ich môcť skoro predstaviť aj kolegom z opozície a ďalším, ktorí sa budú zúčastňovať na diskusiách o týchto vážnych dôvodoch.
Dámy a páni, nepamätám si žiadnu inú vládu, ktorá by takto komplexne v priereze celého právneho poriadku riešila všetky otázky práva s cieľom zabezpečiť nielen zachovanie ekonomického rastu, znižovanie deficitu verejných financií, ale aj dôslednú ochranu práv občanov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

6.2.2014 14:06 - 14:11 hod.

Robert Fico Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán poslanec za otázku. Ako určite dobre viete, vláda Slovenskej republiky uprednostňuje veľmi široký sociálny dialóg pri prijímaní svojich rozhodnutí. A v tomto duchu vznikla, pracuje a bude naďalej pracovať Rada solidarity a rozvoja. Rada sa stretla prvýkrát v tomto roku minulý týždeň a zaoberala sa štyrmi okruhmi a dovoľte mi krátku informáciu o obsahu rokovania.
Prvým okruhom je nezamestnanosť mladých ľudí a najmä pripravenosť vlády uviesť do praxe osobitný projekt na vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí financovaný zo špeciálneho programu Európskej únie. Minister práce predstavil zúčastneným návrh národného plánu, ako tieto peniaze použiť, ktorý vychádza z odporúčaní Rady Európskej únie. Ide o to, a to je cieľ Európskej únie, aby mladý človek, ktorý absolvuje školu alebo stratí zamestnanie, do štyroch mesiacov dostal ponuku buď na prácu, alebo na ďalšie vzdelávanie. Toto je oficiálny cieľ Európskej únie. A tento cieľ chceme aplikovať aj na území Slovenskej republiky. Na projekt rátame s výdavkami okolo 200 miliónov eur z európskych zdrojov. Pripomínam, že Európska únia odporúča, aby tieto zdroje boli minuté v rokoch 2004 a 2005 prioritne, aby efekt tejto obrovskej sumy bol čo najviditeľnejší. Za realizáciu preberá zodpovednosť vláda, ale prizývame aj široký okruh spoločenských partnerov. Ich úlohou je uplatniť praktické skúsenosti pri rozhodovaní o konkrétnej podobe jednotlivých aktivít, prípadne v rámcoch svojho pôsobenia sa podieľať priamo na ich realizácii. Všetci zúčastnení sociálni partneri sa prihlásili k tomuto projektu. A zároveň sme sa dohodli na vytvorení spoločného koordinačného výboru, kde sa k projektom budú môcť vyjadrovať samotní sociálni partneri.
Ďalšou témou, ktorou sa zasadanie zaoberalo, je aktuálny stav príprav partnerskej dohody medzi Slovenskom a Európskou úniou na budúce programovacie obdobie. Rada solidarity ocenila prínos súčasnej administratívy, pretože, a to nie je naozaj prehnané a s radosťou to konštatujem, Slovensko sa dostalo medzi tri najlepšie pripravené členské krajiny Európskej únie, pokiaľ ide o Partnerskú dohodu. Naozaj môžeme podpísať Partnerskú dohodu ako jedni z prvých v celej Európskej únii, čo znamená, že môžeme pomerne rýchlo začať aj čerpať finančné prostriedky, ktoré boli pre Slovensko určené na roky 2014 až 2020. Náročné rokovania s Európskou komisiou o našom návrhu Partnerskej dohody boli uzatvorené a bol spustený proces medzirezortného pripomienkového konania.
Treťou témou bola novelizácia zákona o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej Rada solidarity a rozvoja privítala a ocenila schválenie jeho novelizácie, ako ste to urobili pred niekoľkými dňami, novelizácie, ktorá reaguje na požiadavky praxe a výrazným spôsobom zjednodušuje život mnohým, ktorí sa na verejnom obstarávaní zúčastňujú. Verejné obstarávanie je zložitý proces. A našou snahou je nastaviť jeho právnu úpravu tak, aby bola posilnená transparentnosť, ale zároveň nemôže byť brzdou hospodárskeho rozvoja. Tu boli najmä schválené návrhy z dielne ministerstva pôdohospodárstva, pretože sú tu niektorí malí obstarávatelia, ktorí boli súčasnou formou verejného obstarávania znevýhodňovaní v porovnaní so svojimi partnermi v zahraničí.
Na požiadanie zástupcov zamestnávateľov bol na rokovaní Rady solidarity zaradený aj bod, ktorý sa týka zákona o ochrane osobných údajov. Rada vlády vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby zorganizovala stretnutie medzi Úradom na ochranu osobných údajov a predstaviteľmi Rady solidarity a rozvoja. Predovšetkým ide o zástupcov zamestnávateľov, odborov, predstaviteľov tretieho sektora s cieľom urýchlene pripraviť také zmeny, ktoré znížia administratívnu náročnosť podnikateľského prostredia, ale aj ďalšie záťaže, ktoré tento zákon prináša. V súčasnosti prebieha proces expertných rokovaní. A ak vzniknú nejaké problémy, máme záujem ich riešiť. Ja len pripomínam, že Národná rada novelizovala tento zákon preto, lebo sme potrebovali preniesť do nášho zákonodarstva príslušnú legislatívu Európskej únie. Ale rovnako platí aj náš prísľub, že pokiaľ ktorýkoľvek zákon, ktorý je prijímaný, sa ukáže ako zákon, ktorý poškodzuje alebo sťažuje podnikateľské prostredie, že sme pripravení sa k nemu vrátiť a urobiť prípadné zmeny.
Na záver chcem uviesť, že rokovanie bolo vecné. Prešli sme všetky plánované body. A predpokladám, že Rada solidarity sa opäť stretne už v blízkej dobe k ďalším aktuálnym témam. A pokiaľ budete mať záujem, budem, samozrejme, vás o výsledkoch tohto rokovania informovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis