Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení spojil odpovede na otázky pánov poslancov Petra Šucu a Pavla Gogu, obe sa týkajú 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny.
Pán poslanec Šuca sa pýta na to, či politici venujú dostatočnú pozornosť členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a pán poslanec Goga na môj postoj k významu oslobodenia pre budúce generácie a možnému prijatiu uznesenia Národnej rady k ukončeniu druhej svetovej vojny.
Dámy a páni, 70 rokov je už čas meraný dĺžkou ľudského života. Kolotoč udalostí, ktorý prežívame, už zajtra prekryjú nové skutočnosti a o pár rokov sa dnešok stane témou v učebniciach histórie. Tá má odovzdať prežitú skúsenosť ďalším generáciám, aby neopakovali chyby minulosti a preto, aby poznali súvislosti a význam udalostí, ktoré prežili ich predkovia.
Poznanie histórie má ešte jeden význam. Malo by nás učiť k pokore, s ktorou prijímame život v mieri a k úcte k tým, ktorí stáli na strane pokroku a humanity aj za cenu vlastného života.
Keď sa pred 70 rokmi skončila druhá svetová vojna, ľudstvo bolo presvedčené, že takúto apokalypsu už nikdy nemôže zopakovať. Malo za sebou najstrašnejšiu vojnu vo svojich dejinách, na ktorej sa zúčastnilo 50 štátov a bojovalo v nej 110 mil. vojakov. Na všetkých stranách sa viedla s obrovskou brutalitou a civilné obyvateľstvo v nej trpelo oveľa viac než kedykoľvek predtým. Priniesla koncentračné tábory, v ktorých zomierali denne tisíce ľudí. Plánovalo sa vyvraždenie celých národov a židovský holokaust bol len začiatkom týchto plánov. Najničivejšie zbrane boli použité proti civilnému obyvateľstvu v Japonsku, rozbombardované Drážďany, masakre civilného obyvateľstva, vypálenie dedín Ostrý Grúň, Kľak a Lidice, to sú obrázky, ktoré videl každý stredoškolák. Počet tých, čo sa konca vojny nedožili, presiahol 50 mil. To je nespochybniteľná realita dôsledkov druhej svetovej vojny bez akýchkoľvek politických výkladov.
Realita druhej svetovej vojny poznačila aj Slovensko. Malo režim, ktorý dovolil vyviezť svojich občanov do nacistických koncentračných táborov, ktorý poslal slovenských vojakov do útoku na Poľsko. Vyslal svoje divízie na východný front. Ale bol to aj občiansky a vojenský podzemný odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním proti pokusu Wehrmachtu o okupáciu Slovenska. A potom dlhých osem mesiacov prechodu frontu. Ťažké boje o Duklu v Dargovskom priesmyku, pri Liptovskom Mikuláši či na brehoch Hrona skropili krvou túto krajinu.
Po celom Slovensku máme, dámy a páni, vojenské cintoríny. Hroby Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov, ale aj príslušníkov iných národov.
S úctou sa skláňame pred tými, ktorí obetovali svoje životy, a žiadne oslavné slová ani pamätníky nemôže zmierniť smútok.
Vyjadrenie úcty je však vyjadrením toho, že nezabúdame a vážime si každého, čo prispel k záchrane našej budúcnosti. Preto sme v roku 2013 prijali zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Zákon definuje, že protifašistický odboj ako národný boj za oslobodenie, ktorý sa začal formovať v roku 1939 a skončil po porážke nacistického Nemecka a oslobodením posledných častí Československa v roku 1945, má nezastupiteľné miesto v histórii Slovenskej republiky. Zákon je vyjadrením vôle vzdať úctu osobám, ktoré s nasadením vlastného života, osobnej slobody vystupovali v protifašistickom a protinacistickom odboji v Slovenskom národnom povstaní, v partizánskom hnutí, v zahraničnom odboji a ktoré sa stali obeťami fašizmu a nacizmu, perzekúcie, väznenia a núteného výkonu vojnových prác.
Rovnako v tomto duchu sme prijali v minulom roku zákon o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám, ktorým rodičia alebo jeden z rodičov zahynuli ako príslušníci československých zahraničných a spojeneckých armád alebo ako účastníci domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 až 1945. Chceli sme tak reagovať na mimoriadne zložité a náročné podmienky, v ktorých vyrastali vojnové siroty, ale predovšetkým sme tým chceli ukázať, že táto spoločnosť nezabúda na činy ich rodičov aj po rokoch.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov združuje ľudí, ktorí budú nasledujúce dni pripomenutia konca druhej svetovej vojny prežívať oveľa intenzívnejšie ako tí, čo históriu vojny spoznali cez učebnicu alebo učebnice dejepisu. Mnohým zdravotný stav už nedovolí zúčastniť sa oficiálnych osláv a v tichosti domova si spomenú na roky mladosti, ktoré im zobrala vojna. O to väčšia úcta týmto ľuďom patrí.
Vážené dámy a páni, dnes je Slovenská republika takmer štvrťstoročný štát, ktorý uznáva trvalé morálne hodnoty ako piliere svojej štátnosti. Naše postoje reflektujú dávnejšie i nedávne historické udalosti a práve cez postoje k nim deklarujeme základné ľudské hodnoty, ku ktorým sa v rámci svetového spoločenstva otvorene hlásime.
Koniec druhej svetovej vojny bezpochyby privítal celý svet, aj občania tých štátov, ktoré boli porazené. Aj keď sa v hodnotení výsledku poslednej svetovej vojnovej katastrofy vzácne zhodujeme, spôsoby pripomenutia si tejto udalosti sú odlišné. Na tom nie je nič podivuhodné, ale ani pre nás akokoľvek určujúce.
Vďaka Slovenskému národnému povstaniu sme sa mohli postaviť na stranu víťazov a nepatrili sme medzi porazené štáty, čo neplatí napríklad o našich južných susedoch. Nešlo len o povinnosti vojnového odškodnenia, ale predovšetkým išlo o významný morálny kapitál v podobe postoja väčšiny obyvateľov nášho národa.
Oslobodzovacie boje na Slovensku, dámy a páni, trvali celkom 226 dní. Bojových operácií sa zúčastnilo takmer 2,5 mil. vojakov Červenej armády, takmer 60-tisíc príslušníkov 1. československého armádneho zboru, skoro 250-tisíc Rumunov. Boje v ťažkých terénnych a poveternostných podmienkach si vyžiadali vyše 60-tisíc sovietskych a vyše 10-tisíc rumunských vojakov. Zahynulo tiež viac ako 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru. To bola nemalá cena za slobodu Slovenska. A je legitímna otázka, či túto cenu môžeme prehliadnuť.
Aký význam má výročie oslobodenia a porážky fašizmu pre mladú generáciu, ktorá vojnu nezažila? Ako som povedal v úvode, znalosť histórie a jej súvislosti nás vedie k poznaniu, ktoré by nás malo ochrániť pred opakovaním chýb z minulosti. Na Slovensku žije už tretia generácia, ktorá nezažila vojnu. Mier u nás sa stal na desaťročia realitou, ktorú prijímame ako samozrejmosť.
8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky. Vojenskou silou spojencov bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto podradná rasa, i to, kto nemá právo na život. Aj preto sa dnes staviame na odpor každej ideológii, v duchu ktorej sa jej predstavitelia neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.
Slovensko nemá koloniálnu minulosť. Môžeme sa pochváliť, že jedným z atribútov našej politickej kultúry je výrazný antimilitarizmus. Táto prednosť sa na začiatku 21. storočia môže ľahko zmeniť na nevýhodu, pretože nemáme dobyvačnú minulosť. Nemáme ani tradície intelektuálnych sporov o vojne. Nielen americkí či ruskí, nemeckí alebo francúzski historici objektívnejšie skúmajú vojnové udalosti v širších súvislostiach a nachádzajú niekedy aj veľmi prekvapujúce skutočnosti. Čierno-biele videnie minulosti nahrádza objektívnejšie skúmanie vojnových udalostí. Ale základný odkaz je jednoznačný: porážka fašistickej ideológie. A je jedno, či bola v Nemecku, v Taliansku, v Maďarsku, ale aj na Slovensku, lebo aj tu boli jej výhonky.
Je však paradoxom doby, že takýto plastickejší a objektívnejší obraz o minulosti je zložitejší a bez hlbšieho poznania a záujmu aj ľahšie manipulovateľný. Aj preto sa stretávame s extrémnymi prípadmi neonacizmu a rasovej nenávisti, a preto má aj význam hovoriť o vojne.
Dámy a páni, tohtoročné 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny oslávim počas trojdňového spomienkového programu, v rámci ktorého si uctím pamiatku padlých vojakov na Slovensku, v Poľsku a v Ruskej federácii. Konkrétne vo štvrtok 7. mája sa v poľskom Gdansku pokloním pamiatke obetí vojny pri pamätníku Westerplatte. O deň neskôr, v piatok 8. mája, si udalosti spred 70 rokov pripomeniem na slovenských celonárodných oslavách v Liptovskom Mikuláši. A trojdňový program ukončím v sobotu 9. mája v Moskve. Spoločne s prezidentom Českej republiky sa pokloním pamiatke obetí pri pamätníku neznámeho vojaka v Alexandrovskej záhrade.
Sledoval som diskusiu na túto tému v médiách. Jednoznačne a ľahko identifikovateľne orientované médiá začali spochybňovať a začali porovnávať, no najmä pokúsiť sa presvedčiť občanov, že Fico robí chybu. Odkazujem všetkým jednoznačne, urobil by som chybu, keby som sa tej pamätnice nezúčastnil. Tá chyba by sa totiž prirátala k našej republike, nie k mojej osobe. Pretože by spochybnila jednu vzácnu a mravnú zásadu, ktorá tvorí pilier našej štátnosti, a tou je postoj k fašizmu, protifašistickému boju a úcta k jeho obetiam. (Potlesk.)
Krajiny Európskej únie sa dohodli, že na vojenskej prehliadke budú prítomní veľvyslanci členských krajín Únie, ktorí sú v Moskve akreditovaní za dané krajiny. A pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa majú zúčastniť kladenia vencov v Moskve, objavujú sa ďalšie a ďalšie mimoriadne zaujímavé mená. Spomína sa Organizácia Spojených národov a ďalšie významné inštitúcie, ktoré by mali byť zastúpené.
Cítil by som sa veľmi zahanbene, ak by sme podľahli tlaku len preto, lebo sa história znovu politizuje a účelovo zneužíva. Slovensko si musí a chce pamätať obete, ktoré si vyžiadala druhá svetová vojna. Slováci si musia a chcú pamätať zverstvá, ktoré napáchal fašizmus.
Pripadá mi zvlášť nedôstojné, že sa z témy osláv 70. výročia konca druhej svetovej vojny stala politická téma. Nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť a nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože nemôžu obstáť vo svetle historických faktov. Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, najmä po tom, keď otvorili v roku 1944 druhý front. Ale nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v druhej svetovej vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu. (Potlesk.) Nerobme teraz umelé kroky, aby sme za každú cenu vytĺkali ľuďom z hlavy to, čo je historicky nespochybniteľné. Neurážajme odkaz tých, vďaka ktorým môžeme žiť v mieri a slobodne.
V súvislosti s prijatím uznesenia Národnej rady k 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom vítam iniciatívu poslancov, pretože ňou vyjadrujete svoj postoj k najvýznamnejšej udalosti v dejinách 20. storočia. Vyhlásenie je vyjadrením úprimnej vďačnosti všetkým príslušníkom národov, ktorí prispeli k porážke fašizmu a nacizmu. Zároveň je aj apelom na zodpovedné a mierové riešenie súčasných vojnových konfliktov.
Dámy a páni, vojnový cintorín v Liptovskom Mikuláši sa stane už zajtra centrom pripomenutia si konca druhej svetovej vojny tu u nás na Slovensku. Oficiálny pietny akt za účasti prezidenta, členov vlády a vás, poslancov Národnej rady, doplní sprievodný program osláv mierového života v meste. Bude to dôstojná spomienka.
Dovoľte mi na záver vysloviť želanie, aby sme si krátkou spomienkou uctili obete druhej svetovej vojny aj v súkromí našich domácností a viac si uvedomili, že mier naozaj nie je žiadna samozrejmosť.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Videokanál poslanca
Ale jednej veci nerozumiem a, prosím, mi to vysvetlite. Pravdepodobne už mi chýba ten parlamentný rozmer, aby som niektoré veci chápal. Opozícia požiadala vládu, aby sme predložili...
Ale jednej veci nerozumiem a, prosím, mi to vysvetlite. Pravdepodobne už mi chýba ten parlamentný rozmer, aby som niektoré veci chápal. Opozícia požiadala vládu, aby sme predložili informáciu o privatizácii Slovenských elektrární. My sme im vyhoveli a tú informáciu sme dnes predložili. A namiesto toho, aby ste sa bavili o tejto informácii, tak otvárate témy, ktoré s touto témou nemajú nič spoločné. To nie je naša téma, vy ste to chceli. My vám odpovedáme na vašu požiadavku. Myslím, že to bol pán Dzurinda, ktorý dal návrh, že poďme spoločne hovoriť o privatizácii Slovenských elektrární. A keď vás tak počúvam, tak o chvíľku budeme možno, ja neviem, pri bytoch a domoch a všetkom tom, čo je typické pre opozíciu, keď nepozná odpovede na elementárne otázky.
Dámy a páni, celý môj problém spočíva v tom, či ešte chápete v opozícii, čo je to národnoštátny záujem (potlesk). Dobre, predali ste (potlesk), dobre, predali ste Slovenské elektrárne, bola privatizácia. My máme iný pohľad na privatizáciu.
Pánovi poslancovi Přidalovi chcem povedať, že on citoval aj uznesenie z roku 2002, ale nepovedal, čo bolo jeho obsahom. Obsahom tohto uznesenia, pán poslanec Přidal, bolo, že sa má predať 49 % akcií Slovenských elektrární a že sa má vyčleniť Vodná elektráreň Gabčíkovo. Ako je možné, že v roku 2004 ste boli ticho, mlčali ste, keď sa toto uznesenie zmenilo na 66 % a súčasne sa urobili všetky opatrenia na to, aby sa súčasťou privatizácie veľkým oblúkom stala aj Vodná elektráreň Gabčíkovo?
Hovorme o národnoštátnom záujme Slovenskej republiky. Je národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky, aby perla vodného hospodárstva, Vodná elektráreň Gabčíkovo, bola pod kontrolou Slovenskej republiky? Je. (Potlesk.) Tak nás podporte v tom! (Potlesk.)
Prečo nás teraz obviňujete, že sme urobili nejaké kroky na opätovné získanie tejto elektrárne? Je to najväčšia vodná elektráreň na Slovensku. Produkuje toľko elektrickej energie ako všetky vodné elektrárne na Slovensku. Produkuje 10 % elektriny, ktorá je vyrobená zo slovenských elektrární. Ak to mám dostať do nejakej polohy symbolickej, každá desiata žiarovka na Slovensku svieti vďaka elektrine, ktorá pochádza z Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Choďte sa teraz pozrieť, čo sa deje vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo vzhľadom na dobrý stav vody v Dunaji! Elektráreň ide na absolútne plné tempo. Všetky stroje idú na 100 percent. Máme plný výkon. Takúto perlu ste odovzdali zadarmo na 30 rokov Talianom a ste teraz urazení, keď vám na vašu otázku odpovedáme, že ako to vlastne bolo, a kričíte, že však v podstate to bolo dobré a bolo to fajn.
Mňa mrzí, dámy a páni z opozície, že namiesto toho, aby ste aplaudovali vláde Slovenskej republiky, že zabojovala za Vodnú elektráreň Gabčíkovo, my sme sa nebili o Slovenské elektrárne, tak obhajujete záujmy talianskej spoločnosti Enel. Veď je to trápne. Vy si vypýtate informáciu, potom si zoberiete podklady z talianskej spoločnosti Enel a čítate nám tu podklady talianskej spoločnosti Enel. Načo ste to robili? Mali ste prísť s nejakou inou argumentáciou a nie s tou, ktorú vám dávajú vaši talianski priatelia.
Dámy a páni (smiech a reakcie z pléna)... Pán poslanec, ja si chcem užiť, chcem si užiť aj ja trošku, pretože mám dosť povinností na to, aby som počúval túto rétoriku, ktorá prichádza zo strany opozície ako takej. Chcem reagovať na niektoré poznámky... (Výkrik z pléna.) Ja by som očakával od dvojnásobného premiéra iné správanie, ale to je tvoj problém, pán Dzurinda, samozrejme. (Potlesk.) Predsa len by som chcel zareagovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, dočkáte sa vystúpenia. (Hlasy z pléna.)
Nech sa páči.
Fico, Robert, predseda vlády SR
Predsa len by som chcel zareagovať na niekoľko poznámok, ktoré tu boli od veci povedané, ale boli povedané. Ja, samozrejme, rešpektujem, že poslanci nemusia disponovať všetkými informáciami, ktoré sú k dispozícii, ale na oživenie pamäti niekoľko údajov, pretože opäť sa tu hádže sumami sprava doľava, 700-tisíc, také, onaké. Dovoľte mi niekoľko slov k odmenám privatizačných poradcov.
Áno, bolo už spomínané a povedala to pani poslankyňa Nachtmannová, aká bola odmena pri privatizácii SPP, kde bol jeden jediný záujemca, a ten dokonca vedel, že bude sám v hre. O tom ani nechcem teraz už veľa rozprávať, pretože bolo evidentné, že prišla len jedna jediná ponuka. A my sme mali možnosť vidieť tú ponuku, bola päťkrát vygumovaná, rukou dopisovaná. Čiže neustále bola znižovaná cena za SPP. A dostal odmenu, ktorá bola vyššia ako 1 mld. slovenských korún, bavíme asi o 40 mil. amerických dolárov.
Tu je nejaká pripomienka, že pri odpredaji 49 % akcií Slovak Telecom bola odmena 700-tisíc eur.
Po prvé, chcem povedať, že prečo sme vlastne odpredali, keď už to chcete počuť, 49 % akcií Slovak Telekomu. Pretože Slovenská republika ako 49-percentný vlastník Slovak Telekomu sa nevedela dostať ani k jednému euru z dividend. Tak bola nastavená zmluva. My sme bojovali s Nemcami do posledného dňa. Žiadali sme ich: nastavte novú dividendovú politiku, poďme upraviť akcionársku zmluvu! Na to nám bolo povedané: zabudnite, my máme výhodnú akcionársku zmluvu, my vám nič nedáme. Potom prišlo k rozhodnutiu: načo nám je vlastne 49 % akcií Slovak Telekomu, z ktorého naozaj sme nič jednoducho nemali?. A išli sme tzv. double-track alebo dual-track, čo v praxi znamená, že najskôr sme si zistili trhovú hodnotu cez tzv. proces IPO, cez trh. Táto trhová hodnota povedala, že je to okolo 750 mil. eur. Ale potom došla ponuka od Deutsche Telekom, pretože ten sa naplašil, bál sa, že tam prídu nejakí Japonci, Vietnamci, Číňania, chcel mať istotu, že kto bude jeho partnerom v Slovak Telekome, tak povedali, že dajú 900 mil. eur. Predstavte si, dámy a páni, že by sme povedali, že nejdeme na ponuku Deutsche Telekom, ale predáme to za 750 mil. cez IPO. Čo by urobili títo páni? By nás obviňovali, že sme spáchali hospodársku vlastizradu, lebo o 150 mil. eur sme to predali lacnejšie, ako nám dával Deutsche Telekom. Však vás poznáme ako vlastné vrecko. (Potlesk.)
Preto sme išli ako správni hospodári do rozhodnutia, že predáme to za ponuku, ktorá bola podstatne výhodnejšia.
A, páni poslanci, ktorí teraz hovoríte o nejakej odmene za privatizačného poradcu, ak niekto zorganizoval tzv. dual-track, teda organizoval IPO proces, mimoriadne náročný, cez trhy, zistil, aká je trhová hodnota akcií Slovak Telekomu, tých 49 %, a potom bola zrealizovaná priama transakcia s 51-percentným. Veď to nie je niekto spadnutý zo stromu! Veď vy ste ho tam dali. Veď vy ste privatizovali Slovak Telekom a dali ste ho Deutsche Telekomu, tak za toto bola odmena 700-tisíc eur.
Zvláštne je, že vám nevadí, že pri privatizácii Slovenských elektrární to bolo 960 mil. slovenských korún, 30 mil. eur.
To je proporcia? Tu je jednoducho profesionálna rada ako získať trhovú cenu. Tú sme získali. Potom tomu, kto tam už sedel, 51-percentnému, 49 sa predá za lepšiu cenu, ako vyprodukovalo IPO, dáme mu 700 tisíc eur. A vy to predáte o 24 mld. korún lacnejšie, ako je skutočná hodnota, a dáte mu ešte 300 mil. eur?!
Prosím vás, buďte ticho! To nemyslíte vážne? Za toto nás chcete kritizovať? Veď tu jednoducho sú štyridsať násobky odmien pre poradcov privatizačných v porovnaní s tým, aká bola odmena v tomto prípade.
Dámy a páni, chcel by som ešte povedať niečo o schránkových firmách, pretože to je dnes taký hit. Schránkové firmy, to každý rozpráva.
Kto zaviedol kultúru schránkových firiem na Slovensku? Ako to celé vzniklo?
Dámy a páni, ako padol Mikuláš Dzurinda ako volebný líder SDKÚ? Vy si už na to nepamätáte? Schránkové firmy boli podstatou financovania SDKÚ.
Schránkové firmy podľa všetkého boli určené na rôzne toky všelijakých peňazí cez Kajmany, Anglicko, bohviekde. Tri dni nám trvalo, sme si sadli k počítaču, dali sme 7 libier do počítača a cez britský obchodný register, sme urobili prvú tlačovú konferenciu, zatriaslo sa SDKÚ takto (rečník to znázorňuje rukami), druhú tlačovú konferenciu, zatriaslo sa ešte viac a po tretej tlačovej konferencii radšej Mikuláš Dzurinda povedal, že nebude volebný líder SDKÚ. Lebo tam bol základ schránkových firiem. Jednoducho takto to celé vzniklo. (Potlesk.)
Čo nám vy pripomínate, aké schránkové firmy? To ste na to už všetci zabudli? Čo nám vy pripomínate? Prosím vás, ja nechcem používať žiadne expresívne výrazy.
Pán poslanec Uhliarik, ktorý sa stal ministrom zdravotníctva, na Cypre firma. Akonáhle sa stal ministrom zdravotníctva, niekoľkonásobne mu stúpol obrat jeho cyperskej firmy, ktorá obchodovala s liekmi. Ako sa to tak zázrakom stalo, keď bol ministrom zdravotníctva?
Prosím, nie ste čistí, spravodliví a morálni, ako sa hráte. Prestaňte s touto agendou!
Poďte s nami súťažiť! Akú máte alternatívu voči nám? Jediná alternatíva je, lebo Fico, lebo SMER a proti Ficovi a proti SMER-u.
Dajte nejakú alternatívu, čo chcete s týmto štátom robiť! My hovoríme jasne o štáte ako o sociálnom štáte s prvkami trhovými, to, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Povedzte, akú alternatívu ponúkate?! Zlepenec, nestabilitu, kriminalizovanie. Nič iné proti SMER-u – sociálna demokracia nemáte. (Potlesk.) Ak máte niečo iné, tak to dajte na stôl.
A teraz ešte, aby opäť, lebo na môj vkus trošku nevhodne pán Dzurinda po mne vykrikoval, že táram, tak mi dovoľte, aby som zacitoval, pokiaľ ide o to zníženie imania spoločnosti Slovenské elektrárne, presné údaje a čísla. Keď aj na to povie, že táram, tak potom už tu nemám čo robiť.
Predovšetkým je tu podozrenie, a na tomto pracujú orgány činné v trestnom konaní, že do zostavenia riadnej účtovnej závierky za rok 2005, hovoríme o roku 2005, teda ku dňu alebo do dňa 8. 3. 2006, všetko sa dialo pred privatizáciou Slovenských elektrární, vo vedení účtovníctva boli urobené účelové účtovné operácie tým spôsobom, že sa účtovalo za účtovné obdobie roku 2005 aj tvorba rezervy spočívajúca v záväzku na vyraďovanie jadrových zariadení a likvidáciu rádioaktívneho odpadu vo výške asi 15 mld. 405 mil. korún. Čiže účelová účtovná operácia – tvorba rezervy spočívajúca v záväzku na vyraďovanie jadrových zariadení vo výške 15 mld. slovenských korún. Teraz toto bolo účtované ako účtovanie novej rezervy, to je vznik nového záväzku, a tento konečný účtovný zápis mal za následok zníženie vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne.
Čím sa teda zaoberajú dnes orgány činné v trestnom konaní? Že tu bolo úmyselné, úmyselné chybné zúčtovanie a že toto úmyselné chybné zúčtovanie malo za následok zníženie hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne vo výške 12 mld. 46 mil. 528-tisíc slovenských korún a toto zníženie hodnoty malo zásadný vplyv v procese odplatného prevodu 66-percentného podielu akcií Slovenských elektrární.
Takže toto je táranie? Však ja čítam konkrétne čísla, preboha, ktorými sa dnes zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Preukázateľne ste sa pohrali, chlapi, pohrali ste sa s hospodárením Slovenských elektrární.
Posledné dva roky pred privatizáciou neboli Slovenské elektrárne v zisku. No prečo? No preto, aby bola privatizačná cena čo najnižšia. Predtým boli stále Slovenské elektrárne v zisku. Prečo zrazu posledné dva roky to nešlo? Veď to bolo vo vašich rukách! Mikuláš Dzurinda, pán poslanec Dzurinda, ako predseda vlády bol v roku 1998 predsedom vlády až do roku 2006. Do roku 2006 (reakcie z pléna). Ale, páni, je tu predseda vlády. Keď sa niečo stane, že sa zapichne špendlík na Slovensku, tak obviňujete mňa. Čo zrazu kričíte nejaké iné mená. Tu je predseda vlády, roky 1998 a 2006. (Potlesk.) Celý čas, celý čas Slovenské elektrárne boli v zisku, až posledné dva roky pred privatizáciou boli v strate. No prečo? No lebo bolo treba znižovať kúpnu cenu.
A to bolo ešte málo. Ešte ste o 12 mld. išli dole úmyselnou, chybnou, účtovnou operáciou, pokiaľ ide o audit elektrární. A to už nespomínam ani to, že mesiac po privatizácii bolo opäť urobené navýšenie skoro na hodnotu 56 mld. eur.
Však, nebláznite! To sú čísla, ktoré jednoducho nemôžte zatajiť.
Veď vy ste si to vypýtali, túto informáciu. Čo teraz sa čudujete, pľujete tu na nás, hádžete po nás pomaly dobre že nie nejaké kamene. Vy ste si vypýtali túto informáciu, že ako prebehla privatizácia Slovenských elektrární a ako sme my zabojovali za Vodnú elektráreň Gabčíkovo.
Ja som hrdý na to, čo urobil Žiga a jeho chalani na ministerstve životného prostredia. Veď to bola veľká vec! (Potlesk.) To bola veľká vec. A keď to bude možné, tak získame Slovenské elektrárne naspäť do rúk štátu, minimálne aby sme mali väčšinu a mohli nad týmto strategickým podnikom opätovne rozhodovať.
Ľahko sa predávajú majetky, ktoré sú zlaté vajcia.
Prečo ste nepredávali nehodnotné majetky? Zaujímavé, že ste privatizovali len to najcennejšie, čo tu bolo, Transpetrol, SPP, distribučné siete, Slovenské elektrárne. Ja už si ani nespomínam, už bolo pripravené letisko, ďalšie a ďalšie. Nakoniec aj Slovak Telekom ste predali, 51 percent.
Ak chcete, prihláste sa niekto a dajte návrh, že nech sa porozprávame o privatizácii Slovak Telekomu. Tak, páni, to bude zase čítanie. Čo ste tam napáchali pri privatizácii Slovak Telekomu, to už ani nechcem o tom hovoriť, ako cez navyšovanie základného imania ste oklamali všetkých minimálne o 400 mil. slovenských korún. Ale o tom sa môžeme baviť. Dajte návrh, veľmi radi sem prídeme s kvalifikovanou informáciou a môžeme sa znovu baviť.
Skončím moje vystúpenie tým: je evidentný rozdiel medzi touto časťou politického spektra (rečník ukazuje napravo, kde sedia poslanci opozície) a touto (rečník ukazuje naľavo, kde sedia poslanci SMER-u). Tejto časti politického spektra národnoštátny záujem Slovenskej republiky niečo hovorí (rečník ukazuje na poslancov SMER-u). Vám, bohužiaľ, nehovorí nič, a to mi je veľmi ľúto. (Dlhotrvajúci potlesk.)
Uvádzajúci uvádza bod 27.5.2015 15:11 - 15:45 hod.
Robert FicoChcem pripomenúť, že táto iniciatíva vznikla na základe návrhu opozičného poslanca a tento návrh získal podporu v Národnej rade, a preto predkladám túto informáciu. Dúfam, že v zhode so všetkými...
Chcem pripomenúť, že táto iniciatíva vznikla na základe návrhu opozičného poslanca a tento návrh získal podporu v Národnej rade, a preto predkladám túto informáciu. Dúfam, že v zhode so všetkými poslancami, ktorí vtedy za tento návrh aj zahlasovali.
Dovoľte mi, aby som začal nie rokom 2004, 2005, 2006, k týmto rokom sa určite vrátim, ale začal som rokom 2014, a to 7. júlom 2014, kedy bolo začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 Trestného zákona.
Prečo hovorím o tomto podozrení zo spáchania zločinu? Pretože sa bezprostredne dotýkal práve pripravovanej privatizácie Slovenských elektrární. A o čo vlastne išlo a aké pozadie bolo pri privatizácii Slovenských elektrární, pravdepodobne toto podozrenie vykresľuje najlepšie. Na základe tohto uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci pre uvedený zločin sa konštatuje, vážené dámy a páni, že krátko pred tým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú 66 % akcií bolo predaných talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd 46 miliónov 528-tisíc slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, kedy sa urobili špeciálne opravy, urobili sa špeciálne prepočty a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu, opakujem, hodnoty vlastného imania spoločnosti o viac ako 12 mld. slovenských korún.
Dámy a páni, hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za cirka v slovenských korunách 32 mld. Sk. Už teraz na základe tohto podozrenia môžeme konštatovať, že štát, Slovensko, jeho občania boli okradnutí o 12 mld. slovenských korún. A to sme ešte len na začiatku privatizácie.
Zaujímavé ďalej je to, že mesiac po privatizácii Slovenských elektrární došlo k navýšeniu hodnoty Slovenských elektrární, keď už mali v rukách predstavitelia talianskej spoločnosti Enel 66 %, a zrazu z kúpnej ceny 32 mld. slovenských korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 mld. slovenských korún.
Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32, bola minimálne 32 plus 12, teda 44, a keďže si ju navýšili na 56, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota Slovenských elektrární, 66 %, bola 56 mld. slovenských korún.
Niekedy mám pocit, že kvôli malej smietke v očiach opozícia nevidí brvná, ale my dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 mld. slovenských korún. Ak to prerátam na eura a dobre rátam, je to 800 mil. eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 došla.
Ja verím, že tento skutok bude preverený. A musím pripomenúť, že týka sa pomerne veľkého počtu poslancov, ktorí sedia v Národnej rade Slovenskej republiky a ktorí v tom čase mali plnú politickú zodpovednosť, pretože bola tu vláda širokej vládnej koalície na čele s pánom Mikulášom Dzurindom. Je dnes v parlamente ešte poslanec Národnej rady, minister financií bývalý, pán Mikloš. Ministrom spravodlivosti, ak si pamätám, v tom čase bol pán Lipšic, podpredsedom Národnej rady Béla Bugár, predsedom Národnej rady Pavol Hrušovský. A mohol by som možno ešte vymenovať ďalších pár poslancov opozície, ktorí v tom čase sedeli a pozerali sa na to, ako o 24 mld. slovenských korún bola Slovenská republika obratá.
Toto je teda základný údaj o privatizácii Slovenských elektrární, ktorým sa dnes zaoberajú orgány činné v trestnom konaní. Opakujem, je to uznesenie zo 7. júla 2014, teda nič také, čo by došlo dnes alebo predvčerom. Týmito informáciami sa orgány činné v trestnom konaní zaoberajú dlhodobo a verím, že za tento zločin, lebo tak je nazvaný, tento skutok v uznesení o trestnom stíhaní, bude aj vyšetrený a dotiahnutý do konca. (Potlesk.)
Poďme ale teraz k samotnej privatizácii a k faktom, ak sa niekde pomýlim, tak verím, že budem predstaviteľmi opozície potom aj opravený alebo doplnený. Začal by som tým, že prvýkrát rozhodla vláda Mikuláša Dzurindu o privatizácii spoločnosti Slovenské elektrárne 26. júna 2002. A vtedy bol schválený spôsob privatizácie Slovenských elektrární formou predaja strategickému investorovi tak, aby bola zachovaná 51-percentná majetková účasť štátu, teda Fondu národného majetku. Čiže pôvodný zámer vlády v roku 2002, a je tu konkrétne uznesenie, môžem ho citovať, č. 700 z 26. júna 2002, hovoril o tom, že sa má predať len 49 % akcií Slovenských elektrární.
Dokonca toto isté uznesenie uložilo ministrovi hospodárstva, aby Vodná elektráreň Gabčíkovo bola vyňatá z procesu privatizácie Slovenských elektrární, berúc do úvahy ustanovenie Zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros z roku 1977. Totiž táto zmluva hovorila, že sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros je jednotnou a nedeliteľnou sústavou dvoch vodných diel budovaných ako spoločné vlastníctvo dvoch suverénnych štátov.
Čiže ak sa pozrieme na uznesenie z roku 2002, a môžeme mať nejaké výhrady politické k privatizácii, bolo v podstate správne: predať 49 %, zachovať 51 % v rukách štátu a vyčleniť Vodnú elektráreň Gabčíkovo z tejto privatizácie, pretože ju nebolo možné privatizovať.
Zo zvláštnych dôvodov však prišiel rok 2004, a to 4. február, kedy vláda svoje uznesenie z roku 2002 zmenila a rozhodla o spôsobe privatizácie Slovenských elektrární formou predaja už nie 49 %, ale 66 % akcií Slovenských elektrární bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Pôvodný 49-percentný podiel na základnom imaní spoločnosti Slovenské elektrárne bol teda zvýšený na 66 % a vláda ho odôvodňovala schválením zákona č. 92/1991 o tzv. veľkej privatizácii, ktorým vláda získala potrebnú legislatívnu právomoc zvýšiť podiel základného imania v bývalých monopoloch ponúknutých na privatizáciu.
Tento postup, dámy a páni, bol v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho nálezu v roku 1996. Dovoľte mi, aby som zacitoval, čo Ústavný súd povedal. "Podľa právneho názoru Ústavného súdu v procese privatizácie nie je dôležité len vydanie rozhodnutia o tom, čo sa bude privatizovať a v akom rozsahu. Podľa ústavy je hospodárstvo Slovenskej republiky založené na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. A rozvoj ekonomiky predstavuje náročný a zložitý proces, v ktorom má štát opodstatnený záujem na tom, aby subjekty súkromného práva, teda tí, ktorí kúpia Slovenské elektrárne, pôsobili aj v intenciách a záujmoch ekonomickej politiky štátu. Povahu zásadného opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenska má aj rozhodnutie o tom, ktorá súkromná osoba nadobudne privatizovaný majetok štátu. Vykonaním prevodu majetku štátu na iné osoby sa nevytvárajú iba základy pre podnikanie konkrétnych osôb, ale zároveň sa v ňom vytvárajú alebo ohrozujú" (a toto je podstatná veta Ústavného súdu), "zároveň sa privatizáciou vytvárajú alebo ohrozujú základy budúcich možností Slovenskej republiky v hospodárskej oblasti s dôsledkami aj v sociálnej oblasti." A to, že som na úvod povedal, že 24 mld. okamžite išlo do komína, potvrdzuje, že dôsledky v sociálnej oblasti, dôsledky pre tento štát boli katastrofálne.
Zároveň, a to je veľmi vážna vec, vláda rozhodla v roku 2004, že štát musí poskytnúť Slovenským elektrárňam akúsi kompenzáciu za to, že sa vyňala Vodná elektráreň Gabčíkovo z tejto privatizácie, pričom ako sa má kompenzovať, sa malo stanoviť ešte pred samotnou privatizáciou. Čiže ten, kto privatizoval, presne vedel, čo dostane ako bonus za to, že vodná elektráreň nemohla ísť priamo do privatizácie a do vlastníctva talianskej spoločnosti Enel.
Čo teda vymyslela vláda, aby obišla medzinárodnú zmluvu a súčasne aby odovzdala vodnú elektráreň talianskej spoločnosti Enel?
Dvadsiateho tretieho júna 2004 uznesením vlády 625 súhlasila s vyčlenením Vodnej elektrárne Gabčíkovo, a to predajom technologickej časti tejto vodnej elektrárne, ktorá bola vo vlastníctve Slovenských elektrární, štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba a súčasne sa uzatvorila tzv. nájomná zmluva o nájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou na báze, a to bolo zdôraznené, obojstrannej výhodnosti.
Čiže ten, kto privatizoval Slovenské elektrárne, vedel, že bude mať v rukách zmluvu o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ktorá však mala byť na báze obojstrannej výhodnosti. Povedzme si však, za akých podmienok bola vodná elektráreň odovzdaná do rúk talianskej spoločnosti Enel. Po tomto všetkom, keď bolo krásne pripravené na privatizáciu, vláda v októbri 2004 schválila investora pre privatizáciu spoločnosti Slovenské elektrárne, ktorým sa stala už veľakrát spomínaná talianska spoločnosť Enel. Konečná podoba zmluvných dokumentov vznikla 8. decembra 2004. V roku 2005 vo februári vláda definitívne rozhodla o predaji 66 % a to za cenu 840 mil. eur za predaj, to je tých približne 32 mld. slovenských korún, o ktorých som hovoril, avšak plus 12, o ktoré to bolo znížené a možno ešte ďalších plus 12, čo si zvýšili základné imanie mesiac po tom, ako bola táto časť Slovenských elektrární sprivatizovaná.
Samozrejme, že zmluva o kúpe akcií za 840 mil. eur obsahovala celý rad odkladacích podmienok, medzi ktoré patrila predovšetkým zmluva o predaji majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo, zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na 30 rokov a ešte aj odškodnenie spoločnosti Slovenské elektrárne v prípade, ak zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo bude predčasne ukončená.
Čiže ten obraz si namaľujme ešte raz. Chceli dať Talianom všetko. Najprv im chceli dať 49 %, potom dali 66 percent. Zistili, že Vodná elektráreň Gabčíkovo nemôže byť privatizovaná, tak vymysleli zmluvu o prenájme na 30 rokov. A pre prípad, že by náhodou mal niekto odvahu túto zmluvu o prenájme zrušiť, bola ešte aj podpísaná zmluva o odškodnení spoločnosti pre prípad, že by táto zmluva o prenájme bola ukončená.
Nuž, byť privatizérom, tak si naozaj mädlím ruky, pretože mal všetko kompletne v rukách a pod kontrolou.
Čo bolo podmienkou zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo? Táto bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzatvorená 10. marca 2006. Slovenské elektrárne, samozrejme potom už talianske elektrárne, lebo 66 % patrí talianskej spoločnosti Enel, nadobudli právo a povinnosť prevádzkovať a opravovať majetok Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Zároveň nadobudli povinnosť platiť Vodohospodárskej výstavbe dohodnuté úhrady. Slovenské elektrárne mali v zmysle uzavretej zmluvy právo na príjem z realizácie výkonu prevádzkového majetku a boli povinné hradiť všetky prevádzkové náklady a náklady spojené s údržbou prevádzkovaného majetku. Zmluva, dámy a páni, bola uzatvorená na 30 rokov. Na 30 rokov. A v rámci tejto zmluvy mali Slovenské elektrárne poskytovať služby spojené s prevádzkou vodnej elektrárne za nevýhodných podmienok pre štát a okrem toho si ešte aj poberali 35 % výnosu z predaja elektriny vyrobenej vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Čistý darček talianom. Čistý darček. Neprivatizovateľné, napriek tomu našli spôsob, ako obísť medzinárodnú zmluvu a ako darovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo na 30 rokov a 35 % si z toho, z tých príjmov tejto Vodnej elektrárne talianska spoločnosť brala.
Dvadsiateho druhého tretí naviac bola podpísaná zmluva o odškodnení. Na základe uvedenej zmluvy pokiaľ by sa niekto odvážil pred lehotou tridsiatich rokov odstúpiť alebo ukončiť túto zmluvu, by štát musel vyplatiť obrovské odškodnenie podľa podmienok, ktoré boli v tejto zmluve aj stanovené.
Dámy a páni, už v tom čase boli k dispozícii viaceré právne analýzy, z ktorých jednoznačne vyplývalo, že prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti Slovenské elektrárne na štátny podnik Vodohospodárska výstavba nie je možný. Pretože majetok Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa nachádza v spoločnom vlastníctve Slovenskej republiky a Maďarska. Na základe tejto skutočnosti bola teda namiesto zmluvy o predaji majetku Vodnej elektráreň Gabčíkovo uzavretá dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou, Slovenskými elektrárňami, Slovenským energetickým podnikom v likvidácii, Fondom národného majetku, ministerstvom hospodárstva. No jednoducho úplná fantázia, právnici sa zapotili, ale urobili to všetko tak, aby Taliani plne kontrolovali a vedeli, že na 30 rokov majú pokoj, že ich nikto nemôže vyrušovať.
Na základe tejto dohody dokonca štát mal splácať Slovenským elektrárňam 5 mil. eur ešte okrem toho každý rok 30 rokov. Čiže 30 krát 5 mil., ešte mali dostať 150 mil. eur. Okrem toho si brali 35 % zo všetkých príjmov, ktoré Vodná elektráreň Gabčíkovo vyrábala.
Náhrada za vysporiadanie mala podľa predmetnej dohody predstavovať náhradu za udržiavanie, investovanie, údržbu majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na ktoré vynaložila spoločnosť Slovenské elektrárne náklady. V dohode však samozrejme nie je uvedené, že počas celej doby poberala spoločnosť Slovenské elektrárne výnosy z predaja elektriny vyrobenej vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, pričom od roku ´94 až do roku 2001 poberala 100 % výnosov z predaja elektriny, a to aj napriek tomu, že Vodohospodárska výstavba sa tiež podieľala na nákladoch spojených s prevádzkou, údržbou a investíciami do vodnej elektrárne.
Všetky výhody boli teda na strane firmy, ktorú vláda pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzatvoriť zmluvy tak, aby boli obojstranne výhodné. Táto zmluva bola jednostranne výhodná len pre taliansku spoločnosť Enel.
Vážené dámy a páni, my sme napadli nevýhodnosť a protiprávnosť privatizácie Slovenských elektrární hneď po nástupe v roku 2006. Uznesením vlády už z novembra 2006 sme vzali na vedomie návrh na preskúmanie právnej a ekonomickej relevantnosti spôsobu privatizácie Slovenských elektrární. Preskúmali sa všetky zmluvy. Preskúmala sa zmluva o kúpe 66 % akcií. Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Zmluva o odškodnení. Dohoda o usporiadaní majetkovo-právnych vzťahov a ďalšie a ďalšie zmluvy.
Dvadsiateho ôsmeho februára 2007 prerokovala vláda na svojom rokovaní správu o výsledkoch právnej analýzy. Teda, čo sa zistilo z tých zmlúv, ktoré sa preverovali. Uložila viacerým predstaviteľom vlády povinnosť začať okamžité rokovania so Slovenskými elektrárňami o dôsledkoch právnej analýzy, vrátane možnosti okamžitého ukončenia zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami, akciová spoločnosť. Žalobu, a to je zaujímavé, o určenie neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo podal z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý bol zastúpený predsedom úradu Bélom Angyalom. Čiže to nebol náš úrad. Na čele úradu stál predstaviteľ, myslím v tom čase, SMK. A tento úrad sám konštatoval, že zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, o prenájme, je v príkrom rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. A táto žaloba skončila na príslušnom súde. V tejto žalobe Úrad pre verejné obstarávanie konštatoval, že bola uzatvorená zmluva v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
Keďže bola podaná žaloba v roku 2007, potom podala žalobu v roku 2008 aj Vodohospodárska výstavba a do marca 2015 sa nerozhodlo právoplatne na súde o týchto žalobách, z dôvodu právnej istoty a predchádzania vzniku prípadných škôd vláda Slovenskej republiky a podnik Vodohospodárska výstavba postupovali v súvislosti s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo tak, ako keby zmluva bola platná a plnili sme všetky povinnosti, ktoré vyplývali z tejto zmluvy.
Na druhej strane Slovenské elektrárne, teda už talianske elektrárne, aj napriek tomu, že vo všetkých svojich vyjadreniach trvali na platnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne, povinnosti z tejto zmluvy si neplnili, na základe čoho dochádzalo k viacerým problémom spojeným s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo a tak vznikala Vodohospodárskej výstavbe aj veľká škoda.
Vzhľadom na vyššie uvedené v roku 2014 sa uskutočnila v Slovenských elektrárňach policajná razia. Išlo o súčasť vyšetrovania vo veci obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zločinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Bavíme sa opäť o preceňovaní majetku. To o tých 12 mld., čo znížili hodnotu pred privatizáciou a potom o 24, po privatizácii, znovu imanie základné zvýšili, čím si výrazne zvýšili hodnotu svojich akcií, zvýšili sa odpisy, znižoval sa jednoducho zisk. Poznáte tieto operácie, ktorí s tým viete, viete robiť.
Keďže spoločnosť Slovenské elektrárne, talianske elektrárne, dlhodobo porušovali svoje povinnosti zo zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, vláda schválila písomnú výzvu a požiadala elektrárne, aby v lehote do 60 dní od doručenia výzvy urobili nápravu, teda odstránili porušovanie záväzkov, ktoré mali podľa zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Ja len spomeniem, že o čo ide. Predovšetkým spoločnosť Slovenské elektrárne mali povinnosť uhrádzať podniku Vodohospodárska výstavba pravidelnú platbu. Oni to aj robili do roku 2013 bez akýchkoľvek výhrad. Avšak 16. septembra 2013 s pomerne veľkou drzosťou Vodohospodárska výstavba dostala výzvu od Talianov, talianskej spoločnosti Enel, aby sme vraj vrátili 43 mil. eur. To sú peniaze, ktoré spoločnosť Slovenské elektrárne platili Vodohospodárskej výstavbe.
Ďalej sme rozhodli o tom alebo brali na zreteľ, že neplní záväzky spoločnosť Slovenské elektrárne aj preto, lebo spoločnosť porušovala povinnosť poskytnúť podniku Vodohospodárska výstavba všetky požadované informácie. Podnik Vodohospodárska výstavba neúspešne žiadal od roku 2010 údaje potrebné k výpočtom výnosu za predaj produktov silovej elektriny a podporných služieb na účely ročného vyúčtovania. Spoločnosť Slovenské elektrárne tieto informácie do dnešného dňa neposkytla s vyjadrením, že všetky potrebné informácie boli podniku Vodohospodárska výstavba poskytnuté, čo nie je pravda.
A tretím dôvodom, ktorý sme žiadali, alebo tretím záväzkom, porušovanie ktorého sme videli a žiadali nápravu, bolo, že do dnešného dňa nebol záväzným spôsobom zo strany štatutárnych orgánov spoločnosti Slovenské elektrárne podniku Vodohospodárska výstavba odsúhlasený časový harmonogram realizácie generálnych opráv turbín, čím je ohrozená bezpečná a efektívna prevádzka Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Nevykonanie generálnych opráv turbín v zmysle požiadaviek stanovených výrobcom môže spôsobiť vážne škody na majetku a ohroziť prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Spoločnosť Slovenské elektrárne, talianske elektrárne, napriek tomu neupustila od porušovania svojich povinností ani v stanovenej lehote, ba dokonca podala 12. 11. 2014 voči Vodohospodárskej výstavbe žalobu, ktorou sa domáhala vrátenia platieb vyplatených na základe zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ako aj vydať predbežné opatrenie, ktoré malo podniku Vodohospodárska výstavba zabrániť ukončiť zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Uznesením vlády z roku 2014 z novembra bola schválená Správa o prijatých opatreniach vo veci prevádzky Vodnej elektráreň Gabčíkovo. V súlade s vyššie uvedeným uznesením vlády 4. 12. 2014 Vodohospodárska výstavba vypovedala zmluvu o prevádzke vodnej elektrárne doručením oznámenia o ukončení zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne.
Keďže talianska spoločnosť Enel neupustila od porušovania svojich povinností ani po doručení oznámenia o ukončení zmluvy o prevádzke, podnik Vodohospodárska výstavba opätovne vyzval spoločnosť Slovenské elektrárne na nápravu protiprávneho stavu a na upustenie od porušovania povinností a záväzkov spoločnosti Slovenskej elektrárne, a to v lehote 60 dní, a ak tak neurobí, tak jednoducho od zmluvy Vodohospodárska výstavba odstúpi. Talianska spoločnosť Enel nič neurobila, neupustila od porušovania svojich povinností, dokonca iniciovala dva nové súdne spory, v ktorých si uplatňuje voči podniku Vodohospodárska výstavba zaplatenie spolu vyše 28 mil. eur. Čiže reakciou talianskej spoločnosti bolo, na každú našu výzvu podávala žaloby proti Slovenskej republike, v danom prípade Vodohospodárskej výstavbe.
Vzhľadom na toto všetko sme sa rozhodli, že musíme od tejto zmluvy odstúpiť. A stalo sa tak 9. marca 2015. Podnik Vodohospodárska výstavba za účasti notárov prevzal Vodnú elektráreň Gabčíkovo aj bez poskytnutia súčinnosti zo strany spoločnosti Slovenské elektrárne pri fyzickom preberaní majetku, o čom boli vyhotovené notárske zápisnice. Podnik Vodohospodárska výstavba začal prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo 10. marca 2015 o polnoci. Týmto momentom sa zosúladil fakticky stav s požiadavkou v medzinárodnej zmluve a rozsudku Medzinárodného súdneho dvora, na základe ktorých vlastníkom Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ako súčasti Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, má byť výlučne štát a prevádzkovateľom Vodnej elektráreň Gabčíkovo môže byť výlučne národná prevádzková organizácia.
Okrem tejto skutočnosti, dámy a páni, 9. marca 2015 bol vyhlásený aj rozsudok krajského súdu. Išlo o žalobu, ktorá bola podaná Úradom pre verejné obstarávanie na čele s pánom Angyalom, predstaviteľom SMK, a na základe tejto žaloby Krajský súd v Bratislave rozhodol, že zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo je od počiatku absolútne neplatná. Voči tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné žiadne riadne opravné prostriedky a právoplatnosť už nastala, pretože tento rozsudok bol doručený všetkým účastníkom konania.
Ak je teda podľa rozhodnutia súdu zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neplatná, čo je nesporné, že spoločnosť Slovenské elektrárne, teda talianske elektrárne, poberala podiel na výnosoch z predaja elektriny vyrobenej na Vodnej elektrárni Gabčíkovo bez právneho dôvodu, pričom suma výnosov spoločnosti Slovenské elektrárne za obdobie rokov 2006 až ´15 predstavovala bezdôvodné obohatenie 350 mil. eur.
Dobre rátajte! Za osem rokov len na prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, len na prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo za nájom dostali 350 mil. eur. A pritom hodnota 66 % elektrární bola 840 mil., čiže len tento nájom by im vrátil za pár rokov kúpnu cenu. Tak o čom sa tu bavíme?! Ako to mohla byť výhodná, výhodná zmluva pre Slovensko?
Pretože Slovenské elektrárne, to nie je Vodná elektráreň Gabčíkovo, tá vyrába len 10 % elektrickej energie. Máme tu atómové elektrárne, máme tu elektrárne, ktoré využívajú uhlie, máme tu obrovské majetky slovenských elektrární. Takže aj tento údaj len potvrdzuje, aká nevýhodná bola táto privatizácia pre Slovenskú republiku.
V prípade absolútnej neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo nebola splnená podmienka účinnosti dohody o usporiadaní, pokiaľ ide o tých 5 mil. eur ročne, čo sa platilo ako náhrada. Takže aj toto bude ešte predmetom veľkých sporov.
Dámy a páni, majetok tvoriaci Vodnú elektráreň Gabčíkovo vždy bol a zostane vo vlastníctve štátu. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo dokazuje vážne pochybenia pri disponovaní s majetkom štátu. Rovnako bolo opodstatnené rozhodnutie vlády ukončiť zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorého štát prevzal kontrolu nad prevádzkou tejto mimoriadne cennej vodnej elektrárne.
Aby som uzatvoril túto informáciu, pretože to sú fakty, to sú čísla, tu nič z týchto čísiel nie je vymyslené, všetko je doložené, chcem potvrdiť, že budeme pokračovať všade tam, kde to má pre štát význam, v posilňovaní pozícií štátu v strategických majetkoch. Spomeňme si, ako sme dostali počas prvého obdobia do rúk štátu Transpetrol, ktorý bol sprivatizovaný predchádzajúcimi pravicovými vládami. My sme stopercentne získali vlastníctvo Transpetrolu naspäť do rúk štátu. Pamätáme sa na to, ako bratislavské letisko bolo pripravené na privatizáciu? Pamätáme sa. Zastavili sme privatizáciu na poslednú chvíľu a dnes sa bratislavské letisko rozvíja svojimi vlastnými silami. Kto chodí na letisko, tak môže potvrdiť, že žije si svojím vlastným ekonomickým životom a neexistoval žiadny dôvod na jeho privatizáciu. (Výkrik z pléna.) Spomeňme si, spomeňme si... (Rečník sa na chvíľu odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás o pokoj. A nevykrikujte!
Fico, Robert, predseda vlády SR
Chápem, že, chápem, že pri tých miliardách sa ťažko smeje, ale, prosím, veď ak je na smiech, že ste obrali tento štát o 24 mld. eur, tak to je váš problém, a nie náš. Korún, prepáčte, korún. (Potlesk.)
Ja hovorím, pán poslanec Dzurinda, ja hovorím o faktoch. Nemôžeš poprieť, pán poslanec... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ako to môžete, takto mať poznámku k pánovi premiérovi, no?!
Fico, Robert, predseda vlády SR
... nemôžeš poprieť, pán poslanec. Ale ja strpím čokoľvek, to mňa neurážajú takéto veci. Ako môžeš poprieť, pán poslanec, že došlo k zníženiu imania hodnoty Slovenských elektrárni o 12 miliárd?! Jednoducho to nevieš poprieť, lebo to tak bolo. (Reakcia z pléna.) Jasné, ty všetko vieš vysvetliť, 24 miliárd, som zvedavý.
A rovnako, rovnako, ako je možné, že po privatizácii stúpla hodnota Slovenských elektrární na 54 mld. slovenských korún?! Dvadsaťštyri miliárd slovenských korún ste dali do komína. Nehovoriac o tom, čo všetko sa dialo, pokiaľ ide o prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Idem ďalej. Povedal som o bratislavskom letisku, môžem ešte spomenúť získanie matky SPP, čo nám dnes umožňuje, že kontrolujeme cenotvorbu. Sme dnes hlavným partnerom pri nákupe zemného plynu. Môžeme hovoriť o ďalších opatreniach. A môžem dnes aj potvrdiť, že pokiaľ sa ukáže byť výhodné pre Slovenskú republiku, chceme získať aj väčšinu akcií v Slovenských elektrárňach. Pokúsime sa o to, je to naša priorita. V danej situácii sme oznámili talianskej spoločnosti Enel, že nebudeme s nimi spolupracovať, pokiaľ ide o predaj 66 % akcií. Pretože dnes talianskej spoločnosti ide o dekonsolidáciu, potrebujú predať Slovenské elektrárne, aby si konsolidovali iné svoje aktíva. My s tým nesúhlasíme, pretože tým je ohrozená dostavba tretieho a štvrtého bloku, a v rámci toho sme jednoducho pripravení rokovať a pokiaľ to bude pre štát výhodné, opätovne získať väčšinu v tomto jednom z najcennejších podnikov v Slovenskej republike, ktorý bol tak nevýhodne na základe faktov, ktoré tu boli uvedené, sprivatizovaný.
Toľko k privatizácii Slovenských elektrárni. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 7.5.2015 14:06 - 14:21 hod.
Robert FicoPán poslanec Šuca sa pýta na to, či politici venujú dostatočnú pozornosť členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a pán poslanec Goga na môj postoj k významu oslobodenia pre budúce generácie a možnému prijatiu...
Pán poslanec Šuca sa pýta na to, či politici venujú dostatočnú pozornosť členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a pán poslanec Goga na môj postoj k významu oslobodenia pre budúce generácie a možnému prijatiu uznesenia Národnej rady k ukončeniu druhej svetovej vojny.
Dámy a páni, 70 rokov je už čas meraný dĺžkou ľudského života. Kolotoč udalostí, ktorý prežívame, už zajtra prekryjú nové skutočnosti a o pár rokov sa dnešok stane témou v učebniciach histórie. Tá má odovzdať prežitú skúsenosť ďalším generáciám, aby neopakovali chyby minulosti a preto, aby poznali súvislosti a význam udalostí, ktoré prežili ich predkovia.
Poznanie histórie má ešte jeden význam. Malo by nás učiť k pokore, s ktorou prijímame život v mieri a k úcte k tým, ktorí stáli na strane pokroku a humanity aj za cenu vlastného života.
Keď sa pred 70 rokmi skončila druhá svetová vojna, ľudstvo bolo presvedčené, že takúto apokalypsu už nikdy nemôže zopakovať. Malo za sebou najstrašnejšiu vojnu vo svojich dejinách, na ktorej sa zúčastnilo 50 štátov a bojovalo v nej 110 mil. vojakov. Na všetkých stranách sa viedla s obrovskou brutalitou a civilné obyvateľstvo v nej trpelo oveľa viac než kedykoľvek predtým. Priniesla koncentračné tábory, v ktorých zomierali denne tisíce ľudí. Plánovalo sa vyvraždenie celých národov a židovský holokaust bol len začiatkom týchto plánov. Najničivejšie zbrane boli použité proti civilnému obyvateľstvu v Japonsku, rozbombardované Drážďany, masakre civilného obyvateľstva, vypálenie dedín Ostrý Grúň, Kľak a Lidice, to sú obrázky, ktoré videl každý stredoškolák. Počet tých, čo sa konca vojny nedožili, presiahol 50 mil. To je nespochybniteľná realita dôsledkov druhej svetovej vojny bez akýchkoľvek politických výkladov.
Realita druhej svetovej vojny poznačila aj Slovensko. Malo režim, ktorý dovolil vyviezť svojich občanov do nacistických koncentračných táborov, ktorý poslal slovenských vojakov do útoku na Poľsko. Vyslal svoje divízie na východný front. Ale bol to aj občiansky a vojenský podzemný odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním proti pokusu Wehrmachtu o okupáciu Slovenska. A potom dlhých osem mesiacov prechodu frontu. Ťažké boje o Duklu v Dargovskom priesmyku, pri Liptovskom Mikuláši či na brehoch Hrona skropili krvou túto krajinu.
Po celom Slovensku máme, dámy a páni, vojenské cintoríny. Hroby Slovákov, Rusov, Ukrajincov, Rusínov, Rumunov, Poliakov, Francúzov, Nemcov, ale aj príslušníkov iných národov.
S úctou sa skláňame pred tými, ktorí obetovali svoje životy, a žiadne oslavné slová ani pamätníky nemôže zmierniť smútok.
Vyjadrenie úcty je však vyjadrením toho, že nezabúdame a vážime si každého, čo prispel k záchrane našej budúcnosti. Preto sme v roku 2013 prijali zákon o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Zákon definuje, že protifašistický odboj ako národný boj za oslobodenie, ktorý sa začal formovať v roku 1939 a skončil po porážke nacistického Nemecka a oslobodením posledných častí Československa v roku 1945, má nezastupiteľné miesto v histórii Slovenskej republiky. Zákon je vyjadrením vôle vzdať úctu osobám, ktoré s nasadením vlastného života, osobnej slobody vystupovali v protifašistickom a protinacistickom odboji v Slovenskom národnom povstaní, v partizánskom hnutí, v zahraničnom odboji a ktoré sa stali obeťami fašizmu a nacizmu, perzekúcie, väznenia a núteného výkonu vojnových prác.
Rovnako v tomto duchu sme prijali v minulom roku zákon o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám, ktorým rodičia alebo jeden z rodičov zahynuli ako príslušníci československých zahraničných a spojeneckých armád alebo ako účastníci domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 až 1945. Chceli sme tak reagovať na mimoriadne zložité a náročné podmienky, v ktorých vyrastali vojnové siroty, ale predovšetkým sme tým chceli ukázať, že táto spoločnosť nezabúda na činy ich rodičov aj po rokoch.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov združuje ľudí, ktorí budú nasledujúce dni pripomenutia konca druhej svetovej vojny prežívať oveľa intenzívnejšie ako tí, čo históriu vojny spoznali cez učebnicu alebo učebnice dejepisu. Mnohým zdravotný stav už nedovolí zúčastniť sa oficiálnych osláv a v tichosti domova si spomenú na roky mladosti, ktoré im zobrala vojna. O to väčšia úcta týmto ľuďom patrí.
Vážené dámy a páni, dnes je Slovenská republika takmer štvrťstoročný štát, ktorý uznáva trvalé morálne hodnoty ako piliere svojej štátnosti. Naše postoje reflektujú dávnejšie i nedávne historické udalosti a práve cez postoje k nim deklarujeme základné ľudské hodnoty, ku ktorým sa v rámci svetového spoločenstva otvorene hlásime.
Koniec druhej svetovej vojny bezpochyby privítal celý svet, aj občania tých štátov, ktoré boli porazené. Aj keď sa v hodnotení výsledku poslednej svetovej vojnovej katastrofy vzácne zhodujeme, spôsoby pripomenutia si tejto udalosti sú odlišné. Na tom nie je nič podivuhodné, ale ani pre nás akokoľvek určujúce.
Vďaka Slovenskému národnému povstaniu sme sa mohli postaviť na stranu víťazov a nepatrili sme medzi porazené štáty, čo neplatí napríklad o našich južných susedoch. Nešlo len o povinnosti vojnového odškodnenia, ale predovšetkým išlo o významný morálny kapitál v podobe postoja väčšiny obyvateľov nášho národa.
Oslobodzovacie boje na Slovensku, dámy a páni, trvali celkom 226 dní. Bojových operácií sa zúčastnilo takmer 2,5 mil. vojakov Červenej armády, takmer 60-tisíc príslušníkov 1. československého armádneho zboru, skoro 250-tisíc Rumunov. Boje v ťažkých terénnych a poveternostných podmienkach si vyžiadali vyše 60-tisíc sovietskych a vyše 10-tisíc rumunských vojakov. Zahynulo tiež viac ako 1 700 príslušníkov 1. československého armádneho zboru. To bola nemalá cena za slobodu Slovenska. A je legitímna otázka, či túto cenu môžeme prehliadnuť.
Aký význam má výročie oslobodenia a porážky fašizmu pre mladú generáciu, ktorá vojnu nezažila? Ako som povedal v úvode, znalosť histórie a jej súvislosti nás vedie k poznaniu, ktoré by nás malo ochrániť pred opakovaním chýb z minulosti. Na Slovensku žije už tretia generácia, ktorá nezažila vojnu. Mier u nás sa stal na desaťročia realitou, ktorú prijímame ako samozrejmosť.
8. máj 1945 nadobro skoncoval s časmi, keď fašizmus vstupoval do európskej politiky. Vojenskou silou spojencov bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto podradná rasa, i to, kto nemá právo na život. Aj preto sa dnes staviame na odpor každej ideológii, v duchu ktorej sa jej predstavitelia neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.
Slovensko nemá koloniálnu minulosť. Môžeme sa pochváliť, že jedným z atribútov našej politickej kultúry je výrazný antimilitarizmus. Táto prednosť sa na začiatku 21. storočia môže ľahko zmeniť na nevýhodu, pretože nemáme dobyvačnú minulosť. Nemáme ani tradície intelektuálnych sporov o vojne. Nielen americkí či ruskí, nemeckí alebo francúzski historici objektívnejšie skúmajú vojnové udalosti v širších súvislostiach a nachádzajú niekedy aj veľmi prekvapujúce skutočnosti. Čierno-biele videnie minulosti nahrádza objektívnejšie skúmanie vojnových udalostí. Ale základný odkaz je jednoznačný: porážka fašistickej ideológie. A je jedno, či bola v Nemecku, v Taliansku, v Maďarsku, ale aj na Slovensku, lebo aj tu boli jej výhonky.
Je však paradoxom doby, že takýto plastickejší a objektívnejší obraz o minulosti je zložitejší a bez hlbšieho poznania a záujmu aj ľahšie manipulovateľný. Aj preto sa stretávame s extrémnymi prípadmi neonacizmu a rasovej nenávisti, a preto má aj význam hovoriť o vojne.
Dámy a páni, tohtoročné 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny oslávim počas trojdňového spomienkového programu, v rámci ktorého si uctím pamiatku padlých vojakov na Slovensku, v Poľsku a v Ruskej federácii. Konkrétne vo štvrtok 7. mája sa v poľskom Gdansku pokloním pamiatke obetí vojny pri pamätníku Westerplatte. O deň neskôr, v piatok 8. mája, si udalosti spred 70 rokov pripomeniem na slovenských celonárodných oslavách v Liptovskom Mikuláši. A trojdňový program ukončím v sobotu 9. mája v Moskve. Spoločne s prezidentom Českej republiky sa pokloním pamiatke obetí pri pamätníku neznámeho vojaka v Alexandrovskej záhrade.
Sledoval som diskusiu na túto tému v médiách. Jednoznačne a ľahko identifikovateľne orientované médiá začali spochybňovať a začali porovnávať, no najmä pokúsiť sa presvedčiť občanov, že Fico robí chybu. Odkazujem všetkým jednoznačne, urobil by som chybu, keby som sa tej pamätnice nezúčastnil. Tá chyba by sa totiž prirátala k našej republike, nie k mojej osobe. Pretože by spochybnila jednu vzácnu a mravnú zásadu, ktorá tvorí pilier našej štátnosti, a tou je postoj k fašizmu, protifašistickému boju a úcta k jeho obetiam. (Potlesk.)
Krajiny Európskej únie sa dohodli, že na vojenskej prehliadke budú prítomní veľvyslanci členských krajín Únie, ktorí sú v Moskve akreditovaní za dané krajiny. A pokiaľ ide o ľudí, ktorí sa majú zúčastniť kladenia vencov v Moskve, objavujú sa ďalšie a ďalšie mimoriadne zaujímavé mená. Spomína sa Organizácia Spojených národov a ďalšie významné inštitúcie, ktoré by mali byť zastúpené.
Cítil by som sa veľmi zahanbene, ak by sme podľahli tlaku len preto, lebo sa história znovu politizuje a účelovo zneužíva. Slovensko si musí a chce pamätať obete, ktoré si vyžiadala druhá svetová vojna. Slováci si musia a chcú pamätať zverstvá, ktoré napáchal fašizmus.
Pripadá mi zvlášť nedôstojné, že sa z témy osláv 70. výročia konca druhej svetovej vojny stala politická téma. Nemiešajme účelovo minulosť a súčasnosť a nevytvárajme nezmyselné konštrukcie, pretože nemôžu obstáť vo svetle historických faktov. Nikdy sme nespochybňovali podiel, ktorý na víťazstve nad fašizmom mali západné mocnosti, najmä po tom, keď otvorili v roku 1944 druhý front. Ale nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že najväčší podiel na páde fašizmu a na víťazstve v druhej svetovej vojne mala vtedajšia Červená armáda a národy Sovietskeho zväzu. (Potlesk.) Nerobme teraz umelé kroky, aby sme za každú cenu vytĺkali ľuďom z hlavy to, čo je historicky nespochybniteľné. Neurážajme odkaz tých, vďaka ktorým môžeme žiť v mieri a slobodne.
V súvislosti s prijatím uznesenia Národnej rady k 70. výročiu ukončenia druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom vítam iniciatívu poslancov, pretože ňou vyjadrujete svoj postoj k najvýznamnejšej udalosti v dejinách 20. storočia. Vyhlásenie je vyjadrením úprimnej vďačnosti všetkým príslušníkom národov, ktorí prispeli k porážke fašizmu a nacizmu. Zároveň je aj apelom na zodpovedné a mierové riešenie súčasných vojnových konfliktov.
Dámy a páni, vojnový cintorín v Liptovskom Mikuláši sa stane už zajtra centrom pripomenutia si konca druhej svetovej vojny tu u nás na Slovensku. Oficiálny pietny akt za účasti prezidenta, členov vlády a vás, poslancov Národnej rady, doplní sprievodný program osláv mierového života v meste. Bude to dôstojná spomienka.
Dovoľte mi na záver vysloviť želanie, aby sme si krátkou spomienkou uctili obete druhej svetovej vojny aj v súkromí našich domácností a viac si uvedomili, že mier naozaj nie je žiadna samozrejmosť.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
Zodpovedanie otázky 7.5.2015 14:06 - 14:21 hod.
Robert FicoNa pracovnej ceste mimo Bratislavy je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter....
Na pracovnej ceste mimo Bratislavy je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Mimo Bratislavy na pracovnej ceste je minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Otázky nie sú postavené na ministra obrany Martina Glváča a rovnako otázky nie sú postavené ani na ministra zdravotníctva Viliama Čisláka.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky Národnej rady.
Zodpovedanie otázky 12.3.2015 14:06 - 14:07 hod.
Robert FicoMožno teraz opäť prekvapím, pretože by ste možno očakávali odo mňa nejakú suchú odpoveď vo vzťahu k tomu, ako otázka...
Možno teraz opäť prekvapím, pretože by ste možno očakávali odo mňa nejakú suchú odpoveď vo vzťahu k tomu, ako otázka zaznela. Ale ja sa chcem ohradiť predovšetkým voči tomu, ako niektoré médiá informujú o Gabčíkove. Považujem to za informovanie, ktoré ide proti záujmom Slovenskej republiky. Niektoré médiá hrubo poškodzujú štátne a národné a národohospodárske záujmy Slovenskej republiky. Lebo tvrdiť, dámy a páni, tvrdiť, že po tom, čo sme vypovedali zmluvu s talianskou spoločnosťou Enel, po tom, čo krajský súd rozhodol právoplatne, že táto zmluva je neplatná, po tomto tvrdiť, že vraj prídeme o Vodnú elektráreň Gabčíkovo, patrí do vlastníctva Slovenských elektrární, môže len ten, kto nenávidí Slovenskú republiku. A ja mám Slovenskú republiku rád. Dúfam, že aj vy. (Potlesk.)
Jednoducho musím povedať ešte raz. Toto je činnosť, ktorá je proti záujmom Slovenskej republiky. Nerozumiem, ako sa niektoré médiá môžu vytešovať z toho, keď môžu informovať slovenskú verejnosť o takýchto bludoch. O bludoch. Ale ja sa k tomu, samozrejme, vrátim aj vo svojom vystúpení, ale to môžu len ľudia, ktorí nenávidia túto krajinu. To môžu len ľudia, ktorí chcú tejto krajine len najhoršie. Nie aby sme sa tešili z toho, že máme pod kontrolou vodnú elektráreň, ktorá vyrába 10 % všetkej energie na Slovensku. Prakticky každá desiata žiarovka svieti vďaka elektrine, ktorá ide z Gabčíkova. Aby sme sa tešili, že táto vec národnej hrdosti je naspäť pod kontrolou Slovenskej republiky, tak vypisujú niektorí novinári jednoducho bludy, ktoré sú proti Slovenskej republike a proti našim ekonomickým a hospodárskym záujmom.
Dámy a páni, chcem toho, samozrejme, aj doplniť niektorými faktami. Faktom je, že Slovenské elektrárne v čase, keď boli pod 100-percentnou kontrolou štátu, teda vtedy, keď ešte boli štátne, spravovali majetok tvoriaci Vodné dielo Gabčíkovo. Avšak pred privatizáciou Slovenských elektrární bola správa tohto majetku zverená Vodohospodárskej výstavbe. To urobila predchádzajúca pravicová vláda, pretože vedeli, že nemôžu privatizovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo, pretože to bolo v rozpore s medzinárodným právom. A medzinárodné právo jasne hovorilo, že Vodná elektráreň Gabčíkovo musí vždy zostať vo vlastníctve štátu. Nie je možné ju predať.
Takže predchádzajúca pravicová vláda v roku 2005 a 2006 urobila opatrenia, ktorými bola správa tohto majetku zverená Vodohospodárskej výstavbe. V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola potom nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo z roku 2006, na základe ktorej mali Slovenské elektrárne poskytovať služby spojené s prevádzkou Vodnej elektrárne Gabčíkovo za absolútne nevýhodných podmienok pre štát. Už jednoducho nevedeli, ako im to majú dať. Už to konečne pochopme! Strašne im to tým Talianom chceli dať, strašne. Už nevedeli, ako to mali zobrať z toho štátneho majetku, tak vymysleli tridsaťročnú nezmyselnú Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a takto to dali talianskej spoločnosti ako bonus k privatizácii Slovenských elektrární, za ktoré dostali niečo viac ako 800 mil. eur.
Pamätáte sa na to, čo sme hovorili naposledy? Tak kúpna cena Slovenských elektrární bola 32 mld. povedzme korún a o pár mesiacov na to došlo k prehodnoteniu majetku Slovenských elektrární a zrazu to nebolo 32, ale bolo to 52 mld. Tak kde je tých 20 mld. korún, o ktoré sme boli oklamaní všetci pri privatizácii Slovenských elektrární?
A vás tu dusia kvôli nejakému cétečku v Piešťanoch alebo niekde inde. Hovorme toto slovenskej verejnosti. Dvadsať miliárd! Keď si zoberieme len precenenie majetku, o toto nás títo ožobračili len pri privatizácii Slovenských elektrární. (Potlesk.)
Ale tu hociktorý politik tejto vlády, niekedy aj neúmyselne, urobí nejaké rozhodnutie, ktoré je, by sa za iných okolností ani nestalo predmetom diskusie. My sme dnes zodpovední za to, že máme zle uviazanú kravatu, sme zodpovední za to, že máme špinavé topánky. Ale jednoducho musíme začať hovoriť slovenskej verejnosti, čo sa dialo pri privatizácii Slovenských elektrární.
Dámy a páni, my sme to neboli, a to mi potvrdíte, bola to opozícia, ktorá si vypýtala Správu o privatizácii Slovenských elektrární. Tak im teda tu budeme čítať, čo napáchali pri privatizácii Slovenských elektrární. Budeme hovoriť o tom, čo sa dnes vyšetruje. Aké trestné činy boli, aké je podozrenie zo závažných trestných činov, ktoré boli spáchané.
Nás budú obviňovať z Gorily?! Páni, prečítajte si Gorilu, čo sa tam píše o Slovenských elektrárňach, ak teda tvrdíte, že Gorila je jednoducho pravdivá. Tam sa zistí, kto si rozdával aké provízie, ako to všetko prebiehalo, kto bol za to zodpovedný. A nás budú naháňať za cétečko v Piešťanoch.
Preto som veľmi rád, že si opozícia vypýtala túto správu. A bude teda počúvať. Som jednoducho zvedavý, či budú mať toľko odvahy, aby tu všetci sedeli, ktorí zodpovedajú za to, čo sa udialo. Pán Dzurinda, pán Hrušovský, pán Bugár, ďalší a ďalší, ktorí v tom čase mali rozhodujúce pozície, pán Mikloš vo vláde Mikuláša Dzurindu. Som zvedavý, ako budú reagovať na fakty o privatizácii Slovenských elektrární. Sú brutálne, sú zavrhnutiahodné, sú odsúdeniahodné, pretože o 20 mld., o 20 mld. korún okradli tento štát, a to potvrdilo prehodnotenie majetku Slovenských elektrární, že z 32 na 52 mld. korún.
Dámy a páni, čiže bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzatvorená táto zmluva, lebo strašne im to chceli dať, strašne. A ak niekomu niečo chcete strašne dať, tak asi za to niečo dostanete. Keď tak strašne tú vodnú elektráreň, ktorá bola v štátnom vlastníctve, potrebovali odovzdať do rúk talianskej spoločnosti Enel.
Dámy a páni, okrem toho mala Vodohospodárska výstavba, teda štát, na základe Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov z roku 2006 splácať Slovenským elektrárňam po dobu 30 rokov ešte 5 mil. eur ročne. Je to ďalší dôkaz, že občania Slovenskej republiky a štát v tomto prípade ťahali za kratší koniec a všetky výhody boli na strane firmy, ktorú pravicová vláda pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi.
Najnovší rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyhlásil Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo za absolútne neplatnú, sa v žiadnom prípade nedotkne vlastníctva a správy majetku tvoriaceho Vodné dielo Gabčíkovo. Naopak, tento rozsudok sa však môže dotknúť účinnosti Dohody o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov, čoho dôsledkom bude jedine to, že platby na jej základe boli Slovenským elektrárňam zaplatené bez právneho dôvodu a Vodohospodárska výstavba, teda štát, si ich bude môcť nárokovať späť.
Najnovší rozsudok nezávislého súdu teda nielenže v žiadnom prípade nemôže priniesť stratu kontroly štátu nad Vodným dielom Gabčíkovo, ale zásadne zlepšuje právnu pozíciu štátu.
Dámy a páni, budeme žalovať Slovenské elektrárne, ktoré sú v rukách talianskej spoločnosti Enel, o 350 mil. eur. To je tých 350 mil. eur, ktoré za osem rokov boli vyplatené Slovenským elektrárňam v rámci toho 35-percentného balíka, na ktorý na základe zmluvy mali určitý, určitý nárok.
Preto klamú médiá, úmyselne klamú médiá, úmyselne klamú médiá, ktoré tvrdia, že po tom, čo táto zmluva bola vypovedaná, úmyselne klamú médiá po tom, čo rozhodol krajský súd o neplatnosti tejto zmluvy, že vraj Vodná elektráreň Gabčíkovo patrí do vlastníctva Slovenských elektrární. Už sa fakt tí novinári niektorí zbláznili?! To komu hovoria?! Komu balamutia mozgy? A načo to robia?! Prečo chceme za každú cenu tej verejnosti hovoriť len zlé veci? Toto je veľký úspech Slovenskej republiky, čo sme dosiahli.
Tak ako bol úspech, a musím poďakovať predchádzajúcemu ministrovi hospodárstva, ako sme vrátili naspäť do vlastníctva štátu Transpetrol. Veď Transpetrol je tiež dôležitý strategický podnik.
Obrovský úspech bol, že v roku 2006 sme takto zobrali bratislavské letisko spred nosa privatizéra, už bola takmer pripravená jednoducho zmluva.
Veľký úspech bol, že sme posilnili pozície štátu, pokiaľ ide o Slovenský plynárenský priemysel, a kúpili sme matku. Kedy stúpajú ceny plynu? No keď je pravicová vláda. Stúpali za nás ceny plynu v roku 2006 - 2010? Stúpajú ceny plynu v roku 2012 až 2015? No nestúpajú! Lebo máme rozum. Udržujeme regulačný rámec.
Takže my sa staráme o majetok, máme záujem, aby štát bol čo najsilnejší, pokiaľ ide o strategické podniky, ale nikdy nebudeme súhlasiť s tým, čo predvádzala pravicová vláda v rokoch, či už ide o roky 1998 až 2002, alebo 2002 až 2006.
Keby som mal ešte povedať pár slov k tejto problematike, aby sme aj dostali veci na pravú mieru. Opakujem, definitívne sa Vodná elektráreň Gabčíkovo dostala pod kontrolu štátu. Je dnes v správe Vodohospodárskej výstavby, teda tam, kam Vodná elektráreň Gabčíkovo bola posunutá pravicovou vládou v roku 2006, tam to teraz je zakotvené. Je to majetok, ktorý musí zostať vo vlastníctve štátu, lebo toto hovoria medzinárodné zmluvy, ktoré boli podpísané v súvislosti s výstavbou Vodného diela Gabčíkovo a Nagymaros.
Všetky príjmy z Vodnej elektrárne Gabčíkovo, hovorme o tržbách na úrovni okolo 100 mil. eur, pôjdu do alebo na účet Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik. Ak niekto nevie, čo je to štátny podnik, najmä novinárom odkazujem, nech si pozrú, čo to znamená v zákone štátny podnik. Ako sa nakladá s peniazmi, čo, kam tieto peniaze idú a koho sú tieto peniaze príjmom.
Je veľmi zaujímavé sledovať, že aké boli náklady vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Niekto mi povedal, že elektráreň, ktorá má výkon 720 MW, čo je elektráreň, ktorá sa podobá dvom blokom atómovej elektrárne, že bude musieť obsluhovať tisícky zamestnancov. Priatelia, tam pracuje 62 ľudí. To je jednoducho stroj na peniaze. Stroj na peniaze. 100 miliónov v tržbách každý rok to prinesie. A odhady hovoria, lebo nám elektrárne nechceli poskytovať žiadne informácie, odhady momentálne sú, že náklady sa pohybujú na úrovni 8-9 %. Čiže ak máte 100-miliónovú tržbu a z toho máte možno 8 až 10 mil. eur náklady na prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo, tak sa bavíme, prepáčte za výraz, o čistom vývare 90, možno 85 mil. eur ročne. A o toto sa delili s Talianmi. Prečo? Prečo niekomu dáte len tak 35, 40 mil. ročne? Len tak? Ja tomu neverím, že to bolo iba tak. Vôbec prečo bolo treba odovzdávať Slovenské elektrárne? Že vraj boli zadlžené a stratové. Keď sa pozrieme na hospodárske výsledky elektrární, však sú stále v pozitívnych číslach. A ešte dnes sa aj dokončuje tretí a štvrtý blok v Mochovciach.
Všetky peniaze teda zostávajú pod kontrolou štátu. My teraz urobíme aj to, čo elektrárne nerobili. Prečo sme vlastne vypovedali zmluvu? Najprv sme vypovedali zmluvu. To je normálny krok. Každá zmluva má články, ktoré hovoria, že každá strana môže zmluvu vypovedať. Jasné je, že keby sme to urobili len takto, no tak pravdepodobne by došli predstavitelia talianskej spoločnosti Enel a povedali, dobre, no ale vráťte nám naspäť peniaze, ktoré sme ešte 22 rokov mali dostávať v rámci nájomnej zmluvy. Lenže my sme aj odstúpili od zmluvy preto, lebo táto spoločnosť nedodržiavala podmienky Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Porušovala ich. Neposkytovali informácie, mali problémy s platením, nerobili predovšetkým generálky a opravy.
Preto Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, bude nielen prijímateľom tržieb, má dnes všetky licencie na predaj elektrickej energie, všetko je zabezpečené, nikto si nevšimol, že o polnoci v deň, keď sme to oznamovali, jednoducho došlo k prepnutiu a dnes predáva túto elektrinu samotná Vodohospodárska výstavba, štátny podnik.
Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, bude, samozrejme, sa starať, lebo dnes sa stará o celé vodné dielo. A bude sa starať teraz aj o vodnú elektráreň. Inak je to úžasné dielo. Kto ste nemali možnosť vidieť, samozrejme, Vodné dielo Gabčíkovo je samotné úžasné dielo a je to, ja stále budem tomu hovoriť, vec slovenskej národnej hrdosti. Ale vodná elektráreň, to je jednoducho úžasná vec, 720 MW, najväčšia slovenská vodná elektráreň vyrába toľko elektriny ako všetky slovenské vodné elektrárne dohromady. Dohromady.
Ale toto, samozrejme, naši priatelia z pravice, prásk, dáme Talianom. Prečo nie? SPP, prásk, dáme Nemcom a Francúzom. Prečo nie, samozrejme? Slovak Telekom, prásk, dáme Nemcom. Prečo nie? Distribučné podniky Bratislava, Banská Bystrica, Košice, prásk, Francúzom, Nemcom, bohvie komu všetkému. Však ste rozpredali tento štát jak bazár, priatelia. Keby sme sa nestarali (potlesk) o majetky my, tak tam nič nezostalo. A my už nebudeme... (Doznenie potlesku.)
A kde sú tie peniaze? Kde ste tie peniaze vlastne minuli? Kde skončili tie miliardy? Však vy ste minimálne za 330 mld. sprivatizovali majetok. Kde sú?
Pán Bugár, vy ste si ani cestu nepostavili do Šamorína, ani to ste nedokázali. My vám teraz staviame cestu do Šamorína, aby ste mohli domov chodiť, pretože ani to ste nevedeli urobiť. Kde sú tie peniaze? (Potlesk.) Kde je tých 330 mld. korún, ktoré ste, popredávali majetok (reakcia poslanca), popredávali majetok. Pán Bugár, ja teraz hovorím, takže potom vykrikujte, koľko chcete.
Jednoducho predali ste, predali ste všetko, čo ste mohli predať. Náš postoj je iný, náš postoj k strategickému majetku je podstatne priaznivejší a kladnejší, a preto vám chcem poďakovať, páni poslanci, za podporu v tejto vážnej národnej veci hrdosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 12.3.2015 13:55 - 13:55 hod.
Robert FicoPán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto ministrov: ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ten je na zahraničnej pracovnej ceste vo Vietname, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej minister hospodárstva...
Pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil týchto ministrov: ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, ten je na zahraničnej pracovnej ceste vo Vietname, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalej minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý je teraz na prijatí u prezidenta Slovenskej republiky a zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Ďalej podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, nie sú na neho otázky. A otázky nie sú ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.
Vystúpenie 10.3.2015 13:33 - 13:50 hod.
Robert FicoVodné dielo Gabčíkovo, ako aj Vodná elektráreň Gabčíkovo sú vecou slovenskej národnej hrdosti. Prvýkrát bola výroba v tejto vodnej elektrárni spustená 2. septembra 1992. A od spustenia prevádzky v roku 1992 vyrobila Vodná elektráreň Gabčíkovo vyše...
Vodné dielo Gabčíkovo, ako aj Vodná elektráreň Gabčíkovo sú vecou slovenskej národnej hrdosti. Prvýkrát bola výroba v tejto vodnej elektrárni spustená 2. septembra 1992. A od spustenia prevádzky v roku 1992 vyrobila Vodná elektráreň Gabčíkovo vyše 50 mil. MWh. Ide o špičkovú elektrickú energiu bez jedinej stopy emisie či kúska vyprodukovaného nebezpečného odpadu. Ročne sa vyrobí v priemere 2 200-tis. MW, čo stavia túto elektráreň medzi najväčšie vodné elektrárne na Slovensku. A táto jediná vodná elektráreň dokáže vyrobiť toľko elektriny ako všetky vodné elektrárne na Slovensku.
V roku 2006 - napriek tomu, že túto elektráreň nebolo možné sprivatizovať, pretože tomu bránili medzinárodné predpisy - sa pravicová vláda rozhodla v rámci privatizácie Slovenských elektrární podpísať so sprivatizovanými Slovenskými elektrárňami, ktoré sa dostali pod kontrolu talianskej spoločnosti Enel, tridsaťročnú Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo za absolútne nevýhodných a neopodstatnených podmienok pre štát. Na základe tejto zmluvy, tridsaťročnej, sprivatizované Slovenské elektrárne si bez akéhokoľvek dôvodu mohli ponechávať 35 % tržieb z tejto vodnej elektrárne, čo pri bežných tržbách okolo 100 mil. eur ročne predstavovalo okolo 35 až 40 mil. eur ročne.
Dámy a páni, chcem vás informovať, že počnúc prvou sekundou dnešného dňa Slovenská republika získala plnú kontrolu nad najväčšou Vodnou elektrárňou Gabčíkovo na Slovensku a toto rozhodnutie ja považujem za veľmi dôležité. (Potlesk.)
Dámy a páni, Vodná elektráreň Gabčíkovo má inštalovaný výkon 720 MWh. Aby som to trošku priblížil, je to približne výkon v elektrárni, atómovej, v Jaslovských Bohuniciach V1. A vyrába, ako som uviedol, jednu desatinu všetkej elektrickej energie na Slovensku. Od dnešného dňa, od prvej sekundy dnešného dňa všetky tržby za elektrickú energiu, ktorá je vyrobená vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo, sú príjmami Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku. Sprivatizované Slovenské elektrárne pod kontrolou talianskej spoločnosti Enel nebudú na týchto tržbách participovať ani jedným jediným centom.
Rozhodnutie vlády alebo rozhodnutia vlády smerujúce k plnej kontrole nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo sú v plnom súlade s politikou vlády posilňovať postavenie štátu v energetickom sektore, na ktorý bol za predchádzajúcich pravicových vlád sprivatizovaný. Pripomeniem úspešný návrat Transpetrolu do rúk štátu v rokoch 2006 - 2010. Pripomeniem posilnenie postavenia štátu v rámci Slovenského plynárenského priemyslu, ale aj získanie matky SPP pod kontrolu štátu. A teraz je to úplná kontrola Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Konanie vlády Slovenskej republiky v prípade Vodnej elektrárne Gabčíkovo bolo vždy čitateľné a bolo vždy aj predvídateľné. Predovšetkým vláda Slovenskej republiky vždy namietala spôsob, ktorým pravicová vláda odovzdala prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo sprivatizovaným Slovenským elektrárňam. Keďže podľa medzinárodných zmlúv, ako už bolo uvedené, Vodná elektráreň Gabčíkovo musí zostať vo vlastníctve štátu, nemohla ju pravicová vláda v roku 2005 a 2006 začleniť do privatizačného balíka Slovenských elektrární pre taliansku spoločnosť Enel. Takýto zámer nakoniec pravicová vláda v roku 2002 ani nemala, ale názor zmenila v roku 2006. V roku 2006 došlo k definitívnej privatizácii 66 % akcií Slovenských elektrární za cenu niečo vyššiu ako 800 mil. eur a k tomu ako bonus dostala talianska spoločnosť Enel zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na tridsať rokov s tým, že tržby sa delili pomerom 65 : 35, 35 % bezdôvodne išlo na účet sprivatizovaných Slovenských elektrární.
Bolo to uskutočnené tak, že 10. marca 2006 bola medzi podnikom Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, hovorím o marci 2006, kedy končila pravicová vláda, na strane jednej a spoločnosťou Slovenské elektrárne na strane druhej uzatvorená Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 7. 2006. Vláda Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády č. 171 z roku 2007, z februára 2007, považuje Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo za neplatnú, a to najmä z dôvodu rozporu Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo s medzinárodným a vnútroštátnym právom z dôvodu nespôsobilosti predmetu Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo byť predmetom právnych vzťahov z dôvodu, že spoločnosť Slovenské elektrárne nespĺňa požiadavky na národnú prevádzkovú organizáciu poverenú správou Vodnej elektrárne Gabčíkovo a z tohto dôvodu nemohla nadobúdať práva a povinnosti podľa Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo.
Od roku 2007, dámy a páni, prebiehalo a stále ešte prebieha viacero súdnych sporov, ktorých predmetom bolo určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Vzhľadom ku skutočnosti, že do marca 2015 nebolo zo strany súdov vydané rozhodnutie, ktoré by s konečnou platnosťou určilo, či je Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo platná alebo nie. Podnik Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, z dôvodu právnej istoty postupoval tak, ako keby Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo bola platná, a plnil si všetky z nej vyplývajúce povinnosti. Spoločnosť Slovenské elektrárne, teda sprivatizovaná spoločnosť, dlhodobo porušovala svoje povinnosti zo Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, čo bolo jedným z dôvodov, pre ktorý vláda Slovenskej republiky uznesením č. 428 z roku 2014 zo dňa 27. 8. 2014 schválila Správu o aktuálnom stave prevádzkových vzťahov na Vodnej elektrárni Gabčíkovo, na základe ktorej podnik Vodohospodárska výstavba dňa 26. 8. 2014 osobne doručil spoločnosti Slovenské elektrárne písomnú výzvu na nápravu protiprávneho stavu a na upustenie od porušovania povinností podľa Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo v lehote šesťdesiat dní od doručenia výzvy.
Nakoľko spoločnosť Slovenské elektrárne neupustila od porušovania svojich povinností ani v stanovenej lehote, ba dokonca podala dňa 12. 11. 2015, 2014, prepáčte, voči podniku Vodohospodárska výstavba žalobu, ktorou sa domáhala vrátenia platieb vyplatených podniku Vodohospodárska výstavba na základe Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, ako aj o vydanie predbežného opatrenia, ktoré malo podniku Vodohospodárska výstavba zabrániť ukončiť zmluvu o prevádzke vodnej elektrárne, pristúpil podnik Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, dňa 4. 12. 2014 k vypovedaniu Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo doručením oznámenia o ukončení Zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne v súlade s článkom 5 odsek 5.2 tejto zmluvy.
Ukončenie zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne podľa článku 5 bolo najefektívnejším spôsobom ukončenia Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo, pretože toto právo priznávala zmluva o prevádzke vodnej elektrárne ktorejkoľvek zo strán aj bez uvedenia dôvodu. Išlo preto o úkon, ktorý nemohol byť zo strany spoločnosti Slovenské elektrárne spochybniteľný. Na základe doručenia oznámenia o ukončení Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa mala Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo ukončiť ku dňu 10. marec 2015.
Chcem ešte pripomenúť, dámy a páni, že v tejto veci nie sú len civilné spory, ale v tejto otázke už konajú orgány činné v trestnom konaní. Boli začaté dve trestné stíhania vo veci. Prvé trestné stíhanie sa týka presne Zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Druhé trestné stíhanie sa týka precenenia majetku Slovenských elektrární. Uvedomme si, že elektrárne boli predané v roku 2006 za niečo viac ako 800 mil. eur, predpokladajme, že išlo o sumu okolo 32-33 mld., ale potom došlo krátko po privatizácii k preceneniu a zrazu hodnota Slovenských elektrární bola 52 mld. eur. Takže aj toto ukazuje, do akej miery bola privatizácia Slovenských elektrární pre Slovenskú republiku absolútne nevýhodná.
Vzhľadom ku skutočnosti, že spoločnosť Slovenské elektrárne aj po doručení oznámenia o ukončení Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo porušovala svoje zmluvné povinnosti, podnik Vodohospodárska výstavba uplatnil svoje právo okamžite ukončiť Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo dňa 9. 3. 2015, a to doručením odstúpenia od zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne, a vyzval spoločnosť Slovenské elektrárne k poskytnutiu súčinnosti pri preberaní Vodnej elektrárne Gabčíkovo. O tomto rozhodla vláda na mimoriadnom zasadnutí včera dopoludnia.
Na základe rozhodnutia vlády konal minister životného prostredia, generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, fyzicky sa začal preberať celý objekt Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Zástupcovia spoločnosti Slovenské elektrárne, opakujem, to je sprivatizovaná spoločnosť, aby nevznikol nejaký dojem, že to je spor medzi štátom a štátom. Zástupcovia spoločnosti Slovenské elektrárne sa za účelom preberania nedostavili dňa 9. 3. 2015 do Vodnej elektrárne Gabčíkovo, preto Vodohospodársky podnik prevzal vodnú elektráreň bez poskytnutia súčinnosti zo strany spoločnosti Slovenské elektrárne. A podnik Vodohospodárska výstavba začal prevádzkovať Vodnú elektráreň Gabčíkovo 9. 3. 2015 o 24.00 hod., teda - môžeme povedať - prvou sekundou dňa 10. marca 2015.
Musím pripomenúť ešte aj to, dámy a páni, že 9. 3. 2015, teda včera, bol zároveň vyhlásený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol ako odvolací súd v spore o vyhlásenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo a určil - určil, opakujem -, že Zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo je neplatná. Pripomínam, že ide o rozhodnutie odvolacieho krajského súdu. Toto rozhodnutie odvolacieho krajského súdu nadobudne právoplatnosť okamžite po doručení tohto rozhodnutia všetkým účastníkom, čo bude v najbližších dňoch. Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Je možné podávať len mimoriadne opravné prostriedky, preto môžeme skonštatovať, že v danom okamihu je Slovenská republika a naše rozhodnutia plne kryté právom Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Na základe tejto skutočnosti je nesporné, dámy a páni, že spoločnosť Slovenské elektrárne poberala podiel na výnosoch z predaja elektriny vyrobenej na Vodnej elektrárni Gabčíkovo bez právneho dôvodu, pričom suma výnosov spoločnosti Slovenské elektrárne za obdobie rokov 2006 až 2015, teda do marca, predstavuje bezdôvodné obohatenie a činí - a teraz dobre počúvajte, - 350 mil. eur. Len na tých 35 percentách, ktoré si vyberali sprivatizované Slovenské elektrárne z jednej jedinej elektrárne, ktorú dostali ako bonus, si od roku 2006 do marca 2015 vybrali sprivatizované Slovenské elektrárne 350 mil. eur a kúpna cena Slovenských elektrární bola asi 840. Takže toto tiež poukazuje na to, aké to bolo morbídne celé, keď sa Slovenské elektrárne na Slovensku predávali.
Od roku 2007 prebieha viacero súdnych sporov, v ktorých si podnik Vodohospodárska výstavba uplatnil svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia spoločnosti Slovenské elektrárne za roky 2006 až 2013. Vyššie uvedená suma pritom vychádza z podkladov, ktorých úplnosť nebolo možné s istotou overiť z dôvodov, že spoločnosť Slovenských elektrární do dnešného dňa podniku Vodohospodárska výstavba neposkytla všetky podklady potrebné k overeniu výšky výnosov za predaj elektriny na Vodnej elektrárni Gabčíkovo a celková výška môže byť teda ešte vyššia.
Keď sme sa pýtali expertov, aké sú asi náklady z tých tržieb, tak ak si uvedomíme, že celkové tržby Vodnej elektrárne Gabčíkovo sú okolo 100 mil. eur ročne, tak z toho sú náklady asi 8 alebo 9 %. Všetko ostatné sú v podstate peniaze, ktoré plynú priamo do spoločnosti. Čiže vieme si predstaviť, ako neuveriteľne výhodné bolo pre sprivatizovanú spoločnosť získať túto Zmluvu o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo na tridsať rokov. Bavíme sa o stovkách, stovkách a stovkách miliónov eur, ktoré tejto republike jednoducho ušli.
Dámy a páni, podnik Vodohospodárska výstavba má voči spoločnosti Slovenské elektrárne rovnako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spoločnosti Slovenské elektrárne aj za celý rok 2014 a pomernú časť v roku 2015, ktoré budú v blízkej dobe zo strany podniku Vodohospodárska výstavba vyčíslené a následne uplatnené na príslušnom súde. Čiže, aby som to zosumarizoval, prvou sekundou dnešného dňa máme legálne, opakujem legálne, na základe krokov, ktoré sme urobili čitateľne a bez akýchkoľvek prekvapení, plnú kontrolu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Každé jedno euro, ktoré táto vodná elektráreň zarobí, ide do Vodohospodárskej výstavby, čo je štátny podnik, stopercentný štátny podnik. Sme veľmi silní, pokiaľ ide o právne pozície do budúcnosti, a Slovenská republika prestáva prichádzať o obrovské množstvá peňazí, o ktoré prichádzala na základe tejto nevýhodnej zmluvy.
Mimoriadne dôležité je rozhodnutie krajského súdu, ktoré nadobudne o pár dní, týždňov právoplatnosť, ktoré úplne posúva ďalej celý problém Vodnej elektrárne Gabčíkovo. A všetci budeme čakať ešte na rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, pretože skutočnosti, ktoré sa týkajú predovšetkým precenenia majetku Slovenských elektrární, kde hodnota po precenení bola možno o 60 % vyššia, ako bola cena za privatizáciu, naznačuje, že táto privatizácia prebehla za mimoriadne nevýhodných podmienok pre Slovenskú republiku.
Dámy a páni, chcem poďakovať tímu pod vedením ministra životného prostredia, ako aj generálnemu riaditeľovi Vodohospodárskej výstavby za profesionálnu prácu, za profesionálne, nekonfliktné prebratie kontroly nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo, za to, že Vodná elektráreň Gabčíkovo a Vodohospodárska výstavba boli pripravení po právnej, technickej stránke na to, aby okamžite mohla Vodohospodárska výstavba byť predajcom elektrickej energie. Jednoducho, všetko plynie zo sekundy na sekundu, len s tým rozdielom, že nám neodchádza ročne 35 až 40 mil. do rúk talianskej spoločnosti Enel.
Ešte raz všetkým veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 5.2.2015 14:11 - 14:21 hod.
Robert Fico10.
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, okrem odpovede na otázku pána poslanca Náhlika budem súčasne odpovedať aj na otázku pani poslankyne Huffkovej a pani poslankyne Šedivcovej, pretože sú obdobného charakteru.
Dovoľte mi však na úvod pred tým, ako sa dostanem k niektorým faktom, povedať hodnotový postoj, ktorý ja zdieľam a o ktorom som presvedčený. Už som niečo o tomto hodnotovom postoji hovoril a rád by som...
10.
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, okrem odpovede na otázku pána poslanca Náhlika budem súčasne odpovedať aj na otázku pani poslankyne Huffkovej a pani poslankyne Šedivcovej, pretože sú obdobného charakteru.
Dovoľte mi však na úvod pred tým, ako sa dostanem k niektorým faktom, povedať hodnotový postoj, ktorý ja zdieľam a o ktorom som presvedčený. Už som niečo o tomto hodnotovom postoji hovoril a rád by som niektoré konkrétne čísla a fakty zdôraznil.
Dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré sa vďaka pravicovej vláde Mikuláša Dzurindu v roku 2004 dostali prakticky k polovici celého penzijného systému, nie sú charitatívne organizácie. Toto už treba hovoriť neustále ľuďom, ktorí majú svoje peniaze v II. pilieri. Dôchodcovské správcovské spoločnosti neprišli sem prioritne preto, aby pomáhali Slovákom, Slovenkám alebo občanom inej národnosti. Prišli sem zarobiť, pretože ich primárnou povinnosťou je vytvárať zisk a uspokojovať majiteľov, ktorí stoja za týmito dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Je to niečo podobné ako banky. A teraz mi dovoľte dva alebo tri konkrétne údaje.
Dámy a páni, ak dnes pôjdete do banky a dáte si peniaze na bežný účet, aká je sadzba na rok, pokiaľ ide o úroky, ktoré vám banka vyplatí? 0,01 %. Možno ak dáte na rok peniaze, tak vám dajú možno 0,3 %, ak dáte na dva roky, možno vám dajú 0,4, ak dáte na tri roky tak vám možno dajú 0,5. Ešte raz, bežný účet: 0,01 %. Aký bol zisk bánk pôsobiacich na Slovensku v roku 2014? 600 mil. eur! Tak o čom tu hovoríme?
Pozrime sa teraz na dôchodkové správcovské spoločnosti. Za desať rokov dôchodkové správcovské spoločnosti zhodnotili peniaze, ktoré získali od sporiteľov, na úrovni 17,9 %. Nechcem teraz to porovnávať so Sociálnou poisťovňou, ale môžem potvrdiť, že pokiaľ ide o I. pilier, teda Sociálnu poisťovňu, za rovnaké obdobie dosiahol alebo dosiahla táto miera zhodnotenia 75,4 % a valorizácia v I. pilieri dosiahla 56,3 %. Teda za desať rokov zhodnotenia 17,9 % a my vlastne ani nevieme, koľko si z toho nechali dôchodkové správcovské spoločnosti ako svoj zisk. Ale znovu, najskôr si odrežú zisk, najskôr musia uspokojiť seba samých, najskôr musia uspokojiť svojich majiteľov, až potom prídu ľudia, až potom si povedia, toto nám zostalo, toto tým ľuďom necháme ako nejaké dôchodky, a preto ľuďom boli vyplatené po desiatich rokoch také dôchodky, ako boli. Toto je podstata fungovania finančných inštitúcií, nikdy nijaká iná nebude.
A preto od roku 2004 sme úplne zreteľne odmietali filozofiu II. piliera a my sme ju odmietali aj preto, že nedošlo k dohode medzi vtedajšou opozíciou, ktorú sme rešpektovali my, a vtedajšou pravicovou vládou. Reformy sa nedajú prijímať aktuálnou väčšinou hlasov, ktoré sú v parlamente. Ak chceme, aby reforma vydržala, tak musí mať širšiu politickú podporu. Ako dobrý príklad by som uviedol anuitnú reformu, ktorá platí od 1. januára 2015, za ktorú hlasovalo možno 102-103 poslancov Národnej rady, teda aj poslanci vládni, ale aj poslanci opoziční. A môžeme povedať, že táto anuitná novelizácia pravdepodobne vydrží dlhšie, lebo už bola dohoda medzi opozíciou a vládou. Ale keďže ste ignorovali v roku 2004 hlasy opozície a urobili ste si to tak, ako ste to vy chceli, lepšie povedané, ako to chceli dôchodkové správcovské spoločnosti, musíte rátať s tým, že veľmi jasne, predvídateľne a bez akýchkoľvek špekulácií hovoríme, že tento systém nie je pre ľudí na Slovensku nastavený dobre. Veľmi jasne hovoríme, že z 1,5 mil. ľudí, ktorí sú tam, je tam možno 1 mil. ľudí, ktorí keď aj budú mať nejaký dôchodok z II. piliera, tak dohromady s tým, čo dostanú z I. piliera, budú mať menej, ako keby zostali len v I. pilieri.
Pripomínam aj otázku valorizácie. Tu klameme, keď nehovoríme ľuďom, ktorí majú peniaze v II. pilieri, že dôchodky v II. pilieri sa nevalorizujú, kým dôchodky v I. pilieri sa valorizujú, čo je obrovský, ale obrovský rozdiel, ak budeme pozerať na konci dňa na celkovú hodnotu dôchodku, ktorý bude vyplatený.
Dámy a páni, systémy II. piliera zlyhali prakticky v celej Európe. Opäť pozrime sa, ako sa k nemu postavili Maďari, ako s k nemu postavili Poliaci, ako sa k nemu postavili Česi. My rešpektujeme, že na základe veľkej demagógie a reklamy v roku 2004 do tohto systému vstúpilo 1,5 mil. ľudí. Ale považujeme za férové povedať týmto ľuďom, že od 15. marca do 15. júna sa môžu slobodne rozhodnúť, či tam zostanú, alebo nezostanú, a či zoberú na seba zodpovednosť za to, že ich dôchodky budú mimoriadne nízke. Ja viem, že to slovo sa nepáči pravici, ale II. pilier, ako bol nastavený v roku 2004, je totálne pravicové zlyhanie. A na tomto slove alebo na týchto slovách nič nezmením, lebo tu máme konkrétne príklady.
Je zaujímavé, že samotná pravica nevie, čo by chcela. Pán Kaník hovorí o tom, že by sme mali v prípade nižších dôchodkov to zo štátu nejako nahrádzať. A to je vynikajúce, tak ja pôjdem do kasína, prehrám peniaze, lebo to je ten istý príklad, a potom pôjdem na ministerstvo financií a požiadam pána Kažimíra, že doplaťte mi tu stratu, ktorú som jednoducho si spôsobil tým, že som niekde hazardne hral a som prehral v kasíne. Ďalší hovoria, že tento systém treba 5 rokov otvárať, 5 rokov zatvárať. Boli tu návrhy z opozície, že tento systém treba úplne zrušiť. Páni, ako chcete vládnuť, keď sa neviete dohodnúť ani na tom, čo by ste robili s II. pilierom? (Potlesk.)
My vieme, čo s II. pilierom robiť chceme. (Potlesk.) Otvorenie piliera umožní veľkému počtu ľudí, aby si povedali, aká je ich budúcnosť. My si myslíme, že tam nemajú čo robiť ľudia, ktorí nemajú žiadny vymeriavací základ, bavíme sa o státisícoch ľudí. My si myslíme, že tam nepatria ľudia, ktorí majú vyšší vek, lebo objektívne si už nemôžu nič našetriť. A najmä si myslíme – a možno ten údaj niekoho teraz šokuje –, že ľudia, ktorí majú zárobok nižší ako tisíc eur, tam nemajú čo robiť. Títo ľudia si nezrealizujú, nezrealizujú dôchodok vyšší, ako keby ho realizovali len cez Sociálnu poisťovňu. Ak toto všetko odrátame, tak zrazu zistíme, že v II. pilieri má zostať možno 300-400-, možno 500-tisíc ľudí. Dajme túto šancu ľuďom. Nikto ich nebude vyháňať. Nikto ich nebude vytláčať. Otvorenie je dvojsmerný cestovný lístok. Niekto môže vystúpiť, niekto môže nastúpiť. Ale chcem, aby každý, kto v II. pilieri zostane, si uvedomil, že po 15. júni 2015 preberá sám na seba zodpovednosť za to, aký dôchodok mu bude o niekoľko rokov vyplatený. Ja by som do tohto druhého systému nedal ani deravý groš! Ale sú ľudia, ktorí podľahli obrovskej propagande a spoliehajú sa na to, že ich dôchodky budú absolútne fantastické. (Potlesk.) Z toho dôvodu považujeme toto rozhodnutie za férové, vítam, že aj samotné dôchodkové správcovské spoločnosti pripustili, že je tam skupina ľudí, ktoré tam nemajú čo robiť. Myslím si, že v tomto duchu hovorili aj niektorí opoziční poslanci, a je dobré, že diskusia sa na konci dňa dostala do vcelku normálnej argumentačnej roviny.
A opäť použijem expresívny výraz. Čo je úlohou sociálnej demokracie v normálnej demokratickej spoločnosti? Chrániť chrbát bankám a dôchodkovým správcovským spoločnostiam, ktoré majú zisk 600 mil. eur a ponúkajú vám úrokovú sadzbu 0,01 % za bežný účet? Alebo je našou povinnosťou chrániť chrbát ľuďom, ktorí dávajú peniaze s vierou, že ich peniaze budú zhodnotené? Hodnotou sociálnej demokracie je chrániť týchto ľudí (potlesk) a v tomto duchu sa budeme aj do budúcnosti správať. Verím, že toto rozhodnutie, ktoré ľudia prijmú, bude slobodné. Nie je žiadnym tajomstvom, že sa chceme na ľudí obrátiť s konkrétnou informáciou, chceme im dať konkrétne prepočty. Vychádzam z toho, že aj druhá strana, ktorá podporuje II. pilier, no bodaj by ho nepodporovali, veď dôchodkové správcovské spoločnosti si svoj vlastný rybník nevypustia, takisto ako pravica nemôže povedať, že zlyhala, keď v roku 2004 bez zaváhania schválila systém absolútne neudržateľný, zapamätajte si, vtedy bol pomer 9 : 9, dokonca na samotnej vláde, keď sa tento systém preberal, boli obrovské spory medzi ministrami, niektorí ministri hovorili, že to má byť 12 : 6, nie 9 : 9, nakoniec vyhralo asi niečo iné a záverečný účet bol 9 : 9, ja si pamätám a pozeral som vystúpenie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, keď ste o tomto zákone diskutovali v parlamente, kde veľmi jasne a precízne poukázal, v čom to klamstvo celé spočíva, ako to je celé zle nastavené.
Preto nezostáva nič iné, dámy a páni, len v mene vlády Slovenskej republiky poďakovať všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli, že zoberú na seba zodpovednosť a že dajú ľuďom šancu, férovú šancu od 15. marca do 15. júna 2015 sa rozhodnúť o svojej budúcnosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
4.
Ďakujem pekne za položenú otázku. Možno by stačilo odpovedať, že slobodne, ale predsa len je to príliš vážna téma, aby som sa obmedzil na takéto krátke konštatovanie.
Už som niekoľkokrát a pri rôznych príležitostiach povedal, že referendum považujem za najvyššiu formu priamej demokracie a ako predseda vlády Slovenskej republiky sa na referende zúčastním. Od ústavného činiteľa sa očakáva, že takéto aktivity, ak sú najmä...
4.
Ďakujem pekne za položenú otázku. Možno by stačilo odpovedať, že slobodne, ale predsa len je to príliš vážna téma, aby som sa obmedzil na takéto krátke konštatovanie.
Už som niekoľkokrát a pri rôznych príležitostiach povedal, že referendum považujem za najvyššiu formu priamej demokracie a ako predseda vlády Slovenskej republiky sa na referende zúčastním. Od ústavného činiteľa sa očakáva, že takéto aktivity, ak sú najmä občianskeho charakteru, nebude ignorovať. A to aj napriek tomu, že zo všetkých doterajších siedmich referend bolo len jedno úspešné, o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, v roku 2003, ktorého sa zúčastnilo 52,15 % oprávnených voličov.
Dovoľte mi povedať, že napriek schválenej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde sme zakotvili určitú charakteristiku manželstva, že tento dodatok ústavy nebráni tomu a nemôže brániť tomu, aby verejné inštitúcie riešili praktické problémy párov rovnakého pohlavia. Mám na mysli napríklad ich prístup k informáciám zdravotníckeho charakteru, dedenie a mnohé ďalšie, ktorými inak orientovaní ľudia na Slovensku žijú. Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať, našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote.
V strane SMER - sociálna demokracia odporúčame aj našim sympatizantom a voličom, aby využili ústavné právo zúčastniť sa na referende, ktoré je iniciované občianskou spoločnosťou, a slobodne, podčiarkujem, slobodne, vyjadrili svoj názor na referendové otázky. Nikto im v tom nebude brániť ani ich presviedčať. Nemožno vylúčiť, dámy a páni, a to by som rád povedal aj tu na pôde Národnej rady, že Slovensko raz referendum bude životne potrebovať, životne potrebovať, ale občania už zo zvyku naň neprídu a inštitút referenda bude nefunkčný. Pritom môže ísť o oveľa závažnejšie a životne dôležitejšie otázky, napríklad v súvislosti s bezpečnostnou a politickou situáciou na Ukrajine alebo udalosťami v Európe, predovšetkým v eurozóne, najmä v súvislosti s postojom Grécka.
Toto je postoj môj osobný, strany SMER - sociálna demokracia k referendu.