Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, členovia vlády, milí hostia, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku najskôr z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Ďalej, neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, nie sú naňho žiadne otázky a otázky nie sú ani na ministra zdravotníctva Viliam Čisláka, na ministra kultúry Mareka Maďariča ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

86.
Ďakujem pekne.
Budem reagovať, myslím, že to bola prvá faktická poznámka pána poslanca Lipšica. Ako obyčajne, pán poslanec, z vás hovorí zlosť. Vždy z vás hovorí zlosť. Vy ste celý jedna veľká zlosť. A to je veľmi zlý radca (potlesk), to je veľmi zlý radca pri akýchkoľvek politických diskusiách.
Pán poslanec, mali by ste vedieť, že závery na Európskej rade sa prijímajú jednomyseľne, jednomyseľne. Aj preto sme mohli zablokovať prijatie povinných kvót na Rade, ktorá bola na prelome júna a júla. Ak by takáto možnosť nebola, tak by sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou už na Rade. Opakujem ešte raz, ak by ste sedeli na Rade, vedeli by ste, že sa rozhodnutia prijímajú len a len jednomyseľne a zablokovanie českým premiérom, slovenským premiérom, s pomocou poľskej premiérky a maďarského premiéra zabezpečilo, že vtedy bol návrh Európskej komisie odmietnutý a boli prijaté rozhodnutia o dobrovoľnom príspevku. Takže nehovoríte pravdu, pokiaľ ide o kvalifikovanú väčšinu v Európskej rade. Sedím tam už osem rokov, tak dúfam, že uznáte, že viem, ako Európska rada rozhoduje.
A druhá vec je, vy vždy použijete argument, aký sa vám len páči. Pán poslanec, viete, prečo ste nehlasovali za Lisabonskú zmluvu? Lebo bol na stole, lebo bol na stole návrh tlačového zákona z dielne Mareka Maďariča a na protest proti tomuto mediálnemu zákonu ste odmietli hlasovať za Lisabonskú zmluvu. Ako obyčajne si jednoducho (potlesk), jednoducho si vymýšľate.
Ešte raz vás chcem požiadať, dámy a páni, využijem tých posledných 30 sekúnd, zamyslime sa nad tým, či sme schopní sa zhodnúť na spoločnom postupe, pokiaľ pôjde o pondelňajšie rozhodnutie alebo utorňajšie rozhodnutie Rady ministrov, ktoré považujeme za rozhodnutie v rozpore s demokratickými pravidlami hry. Myslíme si, že o takej suverénnej veci, ako je počet migrantov, ktoré má prijať tá alebo oná členská krajina, by jednomyseľne mali rozhodovať premiéri, hlavy štátov na zasadnutí Európskej rady.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

52.
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani predsedajúca, dámy a páni, začnem trochu odľahčene, ak dovolíte, hoci je to veľmi náročná téma, výčitky nikomu tu nepomôžu, pretože sme na jednej lodi. A je úplne jedno, či sedíme v opozícii alebo vo vláde, táto krajina je do určitej miery ohrozená a bude ohrozený každý z nás, či sedíme v kresle poslanca KDH alebo SMER-u, alebo či sme ľudia, ktorí žijú na východnom Slovensku, v strede alebo na západe.
Pán Kaník, keď sa na vás pozerám, vyzeráte taký odpočinutý, asi ste mali pekné dlhé leto a pravdepodobne to je dôvod, pre ktorý ste si nevšimli niektoré udalosti. A vyčítať vláde, že sme nič nerobili, je dosť zvláštne, pretože v júli, keď ste pravdepodobne ležali; ja vám to nevyčítam, ste v opozícii, hovorí sa, že treba si opraviť zuby a naučiť sa cudzí jazyk, keď je človek v opozícii; sme zablokovali povinné kvóty, spolu s Českou republikou a za podpory Maďarska a Poľska sme na mimoriadnom summite Európskej rady zablokovali povinné kvóty. V tom čase sme veľmi jasne hovorili o príčinách, o riešeniach, preto nemá význam ísť touto cestou a chcem poprosiť aj Národnú radu, aby sme o tejto téme komunikovali pokiaľ možno čo najracionálnejšie. (Potlesk.)
Dámy a páni, vo svojom príhovore možno poviem veci, ktoré som už niekoľkokrát povedal, ale musím sa veľmi vážne vyjadriť k vývoju, ktorý môže prísť od pondelka budúceho týždňa. Tento vývoj je mimoriadne vážny, ohrozuje fungovanie Európskej únie a bude mať ďalekosiahle dôsledky pre postavenie jednotlivých inštitúcií tejto najvýznamnejšej európskej inštitúcie. Napriek tomu chcem zopakovať, že Európska únia sa ocitla pod náporom státisícov imigrantov, z ktorých iba malá časť vyhovuje kritériám pre uchádzanie sa o utečenecký štatút, a prestala byť bezpečnou.
Najskôr poviem, že si klameme sami, ak nechceme uznať, a to nie sú iba naše informácie, tieto informácie máme zo spravodajských zdrojov a tieto zdroje sú podobné aj v iných krajinách, že môžeme s plnou vážnosťou hovoriť o tom, že 90 % ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, sú ekonomickí migranti, sú to ľudia, ktorí sa pokúšajú nájsť si v Európe prácu. Nemôžme hovoriť o všetkých sto percent ľuďoch, ktorí sem prídu, že sú to ľudia, ktorí hľadajú útočište pred napríklad hrozbou vojny alebo hladu. Nuž ak niekto je v Srbsku a zo Srbska uteká do Maďarska, je v Srbsku vojna? Ak by niekto utekal pred vojnou, tak musí byť spokojný v Srbsku. Ak nie je spokojný v Srbsku, mal by byť spokojný v Maďarsku, ak nie je spokojný v Maďarsku, mal by byť bezpečný v Rakúsku, ale v Rakúsku minulý víkend 14-tisíc ľudí prišlo, iba 700 požiadalo o azyl, všetko ostatné utekalo do Nemecka. Takže hovorme si minimálne tu, keď to nechce hovoriť niekto iný, pravdu a povedzme, že ide predovšetkým o migráciu ekonomického charakteru.
Tu však chcem zdôrazniť, že ak medzi týmito migrantmi sú ľudia, ktorí sú ohrození vojnou, sú ohrození na živote, zdraví, boja sa o svoje rodiny, alebo sú ohrození preto, lebo nemajú čo jesť, tu Slovenská republika musí preukázať svoju jasnú solidaritu a týmto ľuďom pomôcť. Ale nemáme žiadny dôvod, aby sme pomáhali ekonomickým migrantom.
Trošku ma zamrzelo, keď som počul tie príspevky, ktoré majú dostávať ekonomickí migranti, napríklad 650 eur vreckové na mesiac. Ako to máme vysvetľovať našim dôchodcom, veď sme, preboha, v mene reforiem obetovali celé generácie ľudí a naši ľudia žijú s 300 eur mesačne po tom, čo odpracovali 40, niektorí aj viacej rokov. Takže zachovávajme si, prosím, zdravý rozum v tejto téme. A predovšetkým sme všetci na jednej lodi a pravdepodobne sa zhodneme na tom, že Európska únia prestala byť bezpečnou zónou, ako sme ju vnímali dlhé desaťročia.
Ukázalo sa, že Európska únia nemá strážené a chránené hranice, čím sa oslabila jej prestíž seriózneho medzinárodného aktéra, ktorý je schopný vynucovať si rešpektovanie ním stanovených pravidiel. Nuž ako asi na nás teraz pozerajú, keď sme toľko hovorili o tom Schengene, keď sa nám valia tisíce ľudí cez schengenské hranice, nikto ich nielenže nezastavuje, ale nikto od nich nepýta ani elementárne informácie, odkiaľ si, čo chceš, daj odtlačky prstov, ukáž pas, a potom podľa toho budeme s týmito ľuďmi aj nakladať.
Toto ohrozuje globálnu váhu Európskej únie vo svete, ktorý sa dramaticky mení a vznikajú nové centrá moci. Vlna migrantov mení veľkou rýchlosťou politickú mapu vo viacerých členských krajinách Európskej únie a ak ju nezastavíme, hrozí nebezpečenstvo, že tradičné proeurópske strany, ktoré sa desaťročia snažili realizovať projekt európskej integrácie a preukázali schopnosť prekonávať krízy, ktoré prirodzene prinášal, budú vystriedané nacionalistickými, xenofóbnými a otvorene protieurópskymi populistickými politickými zoskupeniami, až európska integrácia stratí politickú podporu a Európska únia bude jednoducho v kríze. Áno, aj toto je v stávke. Slovensko nechce ďalšiu hlbokú krízu Európskej únie.
Opäť nechcem používať všeobecné vyhlásenia, mal som nedávno stretnutie s rakúskym spolkovým kancelárom a hovorili sme trošku aj o vnútropolitickej situácii v Rakúsku. Kto sledujete rakúsku politickú scénu, musíte potvrdiť, že tradičné politické strany dostávajú, po slovensky povedané, na frak, dokonca bašty niektorých tradičných proeurópskych strán v Rakúsku začínajú byť v rukách strán, ktoré nemajú nič spoločné s integráciou Európy, s Európou ako takou. Ak teda nebudeme mať vlastný rozum a ak chceme robiť politiku, pretože s dobrým pocitom zostaneme v opozícii a budeme sa pozerať na nejakých bláznov a polobláznov, ako budú riadiť problém migrantov, tak ja takúto politiku odmietam.
Myslím si, že je našou povinnosťou racionálne, pragmaticky sa k veci postaviť a ponúknuť také riešenie, nielen občanom Slovenskej republiky, ale aj celej Európskej únie, ktoré bude akceptované a ktoré najmä zabezpečí, že Európska únia bude môcť pokračovať vo svojich šľapajach. Aj my sme dali veľa do integrácie, aj my sme veľa obetovali, lebo veríme v integráciu Európskej únie. Ak však budeme schopní v mene neviem čoho obetovať tieto základné hodnoty, je s Európskou úniou veľmi zle. (Potlesk.)
Vážené dámy a páni, ak mám popísať a zhodnotiť hlavné ciele, ktoré sleduje moja vláda svojou politikou voči bezprecedentnej kríze, ktorá vyvolala najhoršiu vnútornú krízu Európskej únie od nášho vstupu do tohto integračného zoskupenia, tak musím zdôrazniť po prvé a predovšetkým, že bezpečnosť občanov Slovenskej republiky je pre moju vládu na prvom mieste, krátkodobá bezpečnosť, ale aj bezpečnosť dlhodobá. Za tú vláda Slovenskej republiky predovšetkým zodpovedá a nikto ju v tomto nemôže nahradiť. Zbytočné sú nám všelijaké emocionálne vyhlásenia, ak raz sa niečo v tejto krajine stane, tak odvolávaný bude predseda vlády, minister vnútra, minister zahraničných vecí a ďalší a ďalší, je to naša zodpovednosť, a preto máme právo v mene vnútornej bezpečnosti Slovenskej republiky aj prijímať konkrétne opatrenia. Tomuto cieľu musíme podriaďovať naše rozhodnutia a celú našu politiku.
Nemôžeme ignorovať vlastné spravodajské informácie a informácie z médií, ktoré sa odvolávajú na spravodajské zdroje. Napríklad, že v Nemecku sa nachádza 11,5-tisíca salafistov, ktorí sa usilujú verbovať nových prívržencov medzi mladými imigrantmi, či britské správy, že do prúdu utečencov vyslal Islamský štát 4-tisíc svojich agentov, ktorí majú založiť v Európskej únii nové bunky. Ja k tomu pridávam ďalšie správy, ktoré hovoria o tom, že to je najmä Islamský štát, ktorý organizuje prevážanie ľudí, získava na tom obrovské zdroje. Nie je tajomstvo, že takýto cestovný lístok, v úvodzovkách, môže niekedy stáť od 3- do 5-tisíc eur alebo dolárov a tieto príjmy môže potom používať Islamský štát na svoje aktivity v Európe, čo je mimoriadne nebezpečné.
Toto nie je paranoja, dámy a páni, toto je normálna a zodpovedná opatrnosť. Nikto z vlády nehovorí a nikdy nebude hovoriť, že čo imigrant, to terorista. Vieme, že to je hlúposť, nehádžeme všetkých imigrantov do jedného vreca a ani nebudeme, ale to, že spomedzi státisícov, ktorí už prišli v tejto vlne do niektorých členských krajín Európskej únie, môže byť niekoľko tisíc potencionálne veľmi nebezpečných ľudí, nie je dôvod na naivitu a stratu ostražitosti iba kvôli tomu, že ľutujeme neľahký osud mnohých rodín, ktoré vojna vyhnala z ich domovov, súcitíme s nimi a chceme im uľahčiť ich situáciu, nie je dôvod, aby sme zanedbali ochranu bezpečnosti našich vlastných ľudí, občanov Slovenskej republiky. Chcem vás ubezpečiť, dámy a páni, že vláda a všetky zložky bezpečnosti a ochrany štátu urobia všetko, čo je v ich silách a možnostiach, aby bezpečnostné riziká vyplývajúce zo situácie minimalizovali a spolupracujeme pri tom so všetkými zložkami z ďalších európskych štátov.
Chcem vás upriamiť na skutočnosť, že Slovensko nie je teraz vystavené situáciám ako napríklad v Maďarsku alebo iné krajiny a je to určite aj preto, že rezort ministerstva vnútra prijíma ďalekosiahle opatrenia, o ktorých často verejnosť ani nie je informovaná, a robíme všetko preto, aby sme prijímali opatrenia, ktoré zabránia vzniku takých nehumánnych podujatí, situácií, ako sme mali možnosť vidieť v niektorých európskych mestách.
Chcel by som využiť túto príležitosť a poďakovať slovenskej opozícii za širokú podporu odmietavého stanoviska vlády k zavádzaniu kvót ako čomusi, čo je iracionálne, čo nerieši podstatu problému a odpútava pozornosť od mobilizácie síl Európskej únie na zastavenie prílevu imigrantov a na obnovenie schopnosti Európskej únie chrániť svoju vonkajšiu hranicu. Prosím, ak máme v tomto rovnaký názor, tak zotrvajme spolu, pretože o to jednoduchšie potom je pre vládu, ktorá je dnes demokraticky zvolená pri moci, tieto stanoviská obhajovať v štruktúrach Európskej únie. Bolo by veľmi zlé, keby sme ešte aj v tejto principiálnej otázke bezpečnosti, budúcnosti Slovenska, Európskej únie mali rozdielne názory.
Dámy a páni, naším národným záujmom je určite aj zachovanie slobodného pohybu osôb v Európskej únii a pokračovanie projektu európskej integrácie, ktorý je naozaj nezvládaným a nekontrolovaným prílevom imigrantov a názorovým rozkolom v otázke zavedenia kvót reálne ohrozený. Chcem zdôrazniť, že my sme rešpektovali európske normy a pravidlá a vybudovali sme nepriepustnú schengenskú hranicu, striktne sme uplatňovali medzinárodné európske azylové právo a procedúry. Kto ste mali možnosť, predovšetkým asi poslanci z príslušného výboru, vidieť hranicu na Ukrajine, to je dôsledná ochrana schengenskej hranice, takto sa má správať každý jeden štát vrátane Grécka, Talianska, teda najmä tie krajiny, cez schengenské hranice ktorých sa migranti valia teraz do Európy. A budeme v tejto politike dôsledne pokračovať, lebo si ctíme platné pravidlá Európskej únie. Odmietanie permanentného povinného prerozdeľovania imigrantov, teda povinných kvót, chápeme vo vláde ako ochranu Európskej únie pred ešte silnejším rozkolom, pred eskaláciou imigračnej krízy a pred ďalšou eróziou platných pravidiel.
Podľa nás zavedenie povinných kvót bude pozvánkou pre ďalších imigrantov. Je totiž evidentné, že v predstave Nemecka, Francúzska, Rakúska a ďalších štátov, ktoré si myslia, že zavedenie takéhoto opatrenia im vnútropoliticky pomôže, zavedenie tohto mechanizmu už neznamená len jednorazové riešenie letnej krízy, ale stály nástroj na prerozdeľovanie imigrantov. Tu sa hovorí o nejakých 2 000 ľuďoch, ktoré má Slovensko na základe povinných kvót prijať. Ale to je permanentný mechanizmus, dnes je to 2 000 a postupne z toho môže byť 50-tisíc, nepodceňujme to!
Ja tu nechcem v žiadnom prípade otvárať nejakú otázku náboženského presvedčenia, ale hovoril som o tom aj v médiách, platí zákon o cirkvách a náboženských spoločnostiach, ktorý hovorí, že ak má cirkev, náboženská spoločnosť 20-tisíc členov, tak sa stáva cirkvou, ktorá má právo ma štátnu podporu, má právo na účasť v armáde, na účasť v ozbrojených zložkách. Toto sú veci, ktoré si asi ťažko vieme predstaviť v našom slovenskom prostredí, a preto treba o nich jednoznačne a bez problémov hovoriť. Uvedomme si, že po prvej vlne migrantov prídu ich rodinní príslušníci a v utečeneckých táboroch v Turecku, v Líbyi, v Jordánsku, Libanone ich čakajú ďalšie milióny. Ak takto potvrdíme tézu, že právo na azyl nepozná žiadnu hornú hranicu, pozývame do Európskej únie ďalších a ďalších a ďalších, a to budú vlny, ktoré nezvládneme, tak ako už nezvládame dnes prvú veľkú vlnu.
Voči navrhovanému mechanizmu povinných kvót narastajúceho počtu imigrantov máme výhradu aj preto, že pre členské krajiny Európskej únie sa stane zdrojom nekonečných hádok o tom, kto z akej krajiny pôvodu a z akej kategórie imigrantov má do ktorej členskej krajiny Európskej únie ísť. Myslím, že o tom hovoril veľmi precízne pán podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Komentátor jedných novín to včera prirovnal k trhovisku, keď napísal: Radšej ani nedomýšľať, čo by sa stalo, keby došlo na plán Európskej komisie v podobe povinných kvót. Dôsledkom tohto plánu by bolo zriadenie akýchsi utečeneckých supermarketov, kde by sa jednotlivé krajiny, predajcovia preťahovali o migrantov, zákazníkov. Je evidentné, že by nastal ďalší chaos a nové vzájomné obviňovanie a ďalšia erózia pravidiel Európskej únie.
Došlo to tak ďaleko, že v Nemecku i v ďalších krajinách je Maďarsko vykresľované ako protieurópsky štát, lebo sa za každú cenu usiluje zaregistrovať nelegálnych imigrantov, voči čomu sa oni búria a pokladajú za ohrozenie ich ľudských práv odcestovať len tak z ničoho nič do Nemecka. V Nemecku môžete zároveň vidieť v televízii reportáž, že všetko je dobre zorganizované a nikto sa nemusí registrovať.
Neviem, čo na takúto interpretáciu boja za dobro a humanizmus, teda na ignorovanie registrácie a ďalších pravidiel príchodu cudzincov do krajiny, hovoria nemecké tajné služby. Ale slovenská vláda je toho názoru, že takáto rezignácia na pravidlá je cesta do pekla pre celú Európsku úniu. Je jednoducho zvláštne, že krajina, ktorá dodržiava pravidlá Schengenu, je kritizovaná, a krajiny, ktoré nerešpektujú Schengen, sú ignorované alebo sú jednoducho nechané tak, veď tak sa to nejako udialo a takto to možno aj malo byť. (Potlesk.) Nie je zároveň možné volať po udržaní dublinského mechanizmu a nechávať vonkajšiu hranicu Európskej únie otvorenú a pozývať imigrantov do Európskej únie. To nemôže z vecného a praktického hľadiska nikdy fungovať.
Teda, dámy a páni, nejde tu o spor medzi dobrými, humanistickými politikmi zo starej Európskej únie a tými z východnej Európy, ktorí ešte nedorástli na vysoké európske hodnoty, ako to priamo alebo zaobalene počúvam od svojich kolegov politikov z niektorých tých bývalých alebo starých členských štátov Európskej únie. A, samozrejme, často to počúvame ako rôzne rady z rôznych médií.
Dámy a páni, to nie je spor medzi zlým Východom a dobrým Západom, ale spor o pravidlá Európskej únie a o jej budúce fungovanie. Jednoducho máme právo povedať svoj vlastný názor. Veď bolo by zlé, keby krajina nemohla povedať, čo si myslí o budúcnosti Európskej únie a o jej fungovaní. (Potlesk.)
Každá krajina, každá krajina, aj Nemecko, aj Rakúsko, aj ďalší majú právo, suverénne právo riešiť svoju demografickú situáciu pozývaním utečencov. Lebo takéto pozvánky tu boli. Ale nie je možné urobiť z toho celoeurópsku cnosť a potrebu prostredníctvom systému povinných kvót schválených kvalifikovanou väčšinou na Rade ministrov vnútra. Nie je možné – a dostávam sa k najpodstatnejšej časti môjho vystúpenia, kde budeme potrebovať podporu slovenského parlamentu –, nie je možné nanucovať iným suverénnym štátom, koho a za akých podmienok musia akceptovať na svojom území. Preto nemôžem súhlasiť, že summit Európskej únie, po ktorom už toľko volám aj ja, by sa nemal zaoberať rozdelením 120-tisíc utečencov, teda povinnými kvótami, a že táto téma je vraj v dobrých rukách u ministrov vnútra.
Nie je tam, dámy a páni, v dobrých rukách. O otázkach, ktoré patria podľa medzinárodného aj európskeho práva do kompetencie suverénnych štátov a ktoré sú citlivo vnímané občanmi Slovenska aj ďalších štátov V4, nemožno rozhodovať silou. Jednoducho to je tak vážna otázka týkajúca sa suverenity členských štátov, že nie je možné, aby sa o nej rozhodovalo tak, že sa rozhodne kvalifikovane a budú vylúčení demokraticky zvolení predsedovia vlád. Veď prosím, nech sa kvalifikovanou väčšinou rozhoduje o tom, aký má byť hrubý výfuk na aute, alebo koľko má mať banán zakrivenie alebo dĺžku, ale ako môžeme kvalifikovanou väčšinou, ak s tým nesúhlasia niektoré členské štáty, rozhodnúť, že vy, aj keď s tým nesúhlasíte, musíte zobrať na svoje územie a držať tam, neviem ako síce, jeden rok 2-tisíc, druhý rok 10-tisíc, ďalší rok 30-tisíc, nakoniec 40- alebo 50-tisíc. Veď to je koniec Európskej únie! To tu ešte jednoducho nebolo, v takejto citlivej otázke suverenity členského štátu Európskej únie postupovať takto necitlivo, že ministri sa stretnú a keď sa nedohodnú, tak väčšina povie, tak toto bude musieť celá Európska únia poslúchať.
Dámy a páni, upozorňujem, že to by bol koniec ilúzie malých členských štátov Európskej únie, že v Únii máme svoj neprehliadnuteľný hlas, ktorý musí byť rešpektovaný, a že to bude mať nedozierne následky pre ďalší proces európskej integrácie. A je to podľa môjho názoru jeden veľký podraz, pretože my sme žiadali summit preto, aby sme na summite dosiahli konsenzus, ako budeme ďalej pokračovať, a dopredu sme avizovali, že máme problém s témou povinných kvót.
Čo urobili? Chcú zaradiť stretnutie ministrov na pondelok alebo na utorok, kde ministri, keďže sa nedohodnú kvalifikovanou väčšinou, rozhodnú, že budú povinné kvóty, a my sa potom stretneme niekedy v stredu, vo štvrtok alebo v piatok, neviem, kedy bude zvolaný summit, a nie je mi celkom jasné, o čom budeme hovoriť. Pretože kvóty budú prijaté kvalifikovanou väčšinou a každá krajina sa bude musieť tomuto podriadiť. Veď je to smiešne, takto obchádzať hlavy štátov, premiérov a suverenitu členských štátov Európskej únie! V tomto duchu budem protestovať aj u predsedu Európskej rady pána Tuska a u ďalších premiérov, pretože to považujem za mimoriadne nesprávny krok.
Pýtam sa, či nenahrá vyblokovanie demokraticky zvolených predsedov vlád z rozhodovania o takej vážnej a politicky senzitívnej veci tým euroskeptickým politikom, ktorí kritizujú Európsku úniu, že sa správa ako superštát. Nebude to argument na zablokovanie potrebných opatrení na prehlbovanie európskej integrácie v niektorých oblastiach, napríklad v eurozóne? My sa všetci stále bavíme, ako prehlbovať treba integráciu ďalej a ďalej a ďalej, ale ako chceme robiť integráciu, na ktorej sa vždy musíme dohodnúť jednomyseľne, keď na druhej strane rešpektujeme prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou, teda väčšinou ministrov vnútra? Je vynútenie si takéhoto typu údajnej solidarity dlhodobo politicky akceptovateľné v krajinách, ktoré majú iný názor? Je to skutočne cesta posilňovania solidarity, alebo je to nebezpečná cesta vedúca k odklonu občanov od európskej myšlienky v týchto štátoch?
Na Slovensku ľudia majú svoj názor, hovoria veľmi jasne: Nechceme povinné kvóty, chceme dobrovoľné príspevky, poďme pomáhať tým, ktorí jednoducho to naozaj potrebujú. Ako budú ľudia pozerať na Brusel, ako budú pozerať na úradníkov v Bruseli a v Európskej únii, keď zrazu príde normálny diktát? To je normálny diktát, musíte na Slovensku prijať toľko a toľko tisíc ľudí, v opačnom prípade bude budete potrestaní, alebo neviem, čo s nami chcú všetko iné urobiť.
Dámy a páni, chcel by som vás požiadať, aby ste na tejto schôdzi Národnej rady diskutovali predovšetkým o tejto téme, čo urobíme, ak je tu zhoda slovenskej politickej scény, prepáčte, používam slovenská politická scéna, ale mám na mysli, samozrejme, aj politické strany, ktoré zastupujú národnostné menšiny. Ak je tu zhoda politickej scény, ak je tu do určitej miery aj súhlasné stanovisko verejnosti, pokiaľ ide o túto tému, čo urobíme ako krajina, ak sa ocitneme v utorok v situácii, že budeme búchať po stole a kričať, my nechceme povinné kvóty, nesúhlasíme s nimi, sú iracionálne, nedemokratické, vaše rozhodovanie je nedemokratické, a napriek tomu povinné kvóty prídu. A bude nás niekto nútiť tieto povinné kvóty rešpektovať. Nuž, ja mám odpoveď na túto otázku za vládu Slovenskej republiky, ale bolo by dobré, keby ste aj vy ponúkli určitú odpoveď vláde Slovenskej republiky.
Ja si myslím, že ak padne rozhodnutie o povinných kvótach napriek nášmu nesúhlasu, lebo toto je vec, kde sa musí rozhodovať jednomyseľne, neexistuje iný spôsob. Ak jednoducho padne takéto rozhodnutie, musíme využiť všetky právne prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na vlastnú ochranu a ja dopredu hovorím, dopredu je mi to ľúto, moje slová sa stanú predmetom pravdepodobne veľkej kritiky, nebudeme súhlasiť s rozhodnutím kvalifikovanej väčšiny, ktorá bude prijatá v pondelok alebo v utorok. Hovorím to veľmi jasne a veľmi otvorene. Nikto nám nebude nanucovať diktátom, čo Slovenská republika má alebo nemá robiť! (Potlesk.)
Chcem vás preto ešte raz požiadať aby ste zvážili túto tému, ktorá je dnes najpodstatnejšia. My v parlamente nevyriešime, či sa bude alebo nebude stabilizovať situácia v Sýrii, alebo že či zastavíme odchod imigrantov z Líbye, my nevyriešime dnes na tomto mieste, že či zriadime alebo nezriadime hotspoty. Súhlasím s pánom podpredsedom vlády, ktorý naznačuje, že súhlasíme prakticky s 99 % návrhov a opatreniami, ktoré ponúka Európska komisia, a chceme na nich participovať, zúčastňovať sa mimoriadne aktívne, finančne, personálne, chceme byť súčasťou riešenia, chceme byť. Ale najhorúcejšia vec, ktorá nás čaká, je, že nám niekto chce niečo nanútiť, čo by malo byť predmetom jednomyseľného rozhodnutia premiérov a hláv štátov. Tu už ide o ohrozenie vnútorného fungovania Európskej únie a v tomto duchu by Národná rada Slovenskej republiky mala zaujať jasné stanovisko.
Zopakujem moje stanovisko ako predsedu vlády, ak povinné kvóty prejdú väčšinou napriek nesúhlasu niektorých členských štátov Európskej únie, vláda Slovenskej republiky nebude s nimi súhlasiť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

4.
Ďakujem pekne za otázku, vážená pani poslankyňa. Dámy a páni, problém migrantov sa bezprostredne dotýka štátov Európskej únie, ktoré hľadajú riešenia a politický postoj k tejto mimoriadne vážnej situácii. Myslím si, a to aj vďaka vám a chcem za to poďakovať všetkým poslancom Národnej rady, že Slovenská republika do tohto procesu vstupuje veľmi aktívne a predovšetkým principiálne. Ponúkli sme Európskej únii vyvážený prístup založený na pripravenosti pomáhať pri riešení humanitárnej krízy, ale v súčasnom rešpektovaní pohľadov a možností členských štátov. Na jednej strane teda chceme ukázať, že sme krajina solidárna, ktorá v rámci možností, ktoré máme, ekonomických, finančných, je pripravená pomáhať, ale na druhej strane aj krajina, ktorá odmieta, aby nejaký úradník, hovorím to v dobrom, v pozitívnom, v Bruseli napísal číslo 700, 800 alebo 900 ľudí, o ktorých dohromady nič nevieme, a týchto by sme museli prijať na území Slovenskej republiky.
Veľmi citlivou témou pre Slovenskú republiku je teda nútené prijímanie migrantov na naše územie na základe tlaku európskych inštitúcií, čo sme museli zásadne odmietnuť aj vďaka principiálnemu postoju pléna Národnej rady Slovenskej republiky. S potešením konštatujem, že pokiaľ ide o dôležité medzinárodné súvislosti, vieme dosiahnuť zhodu naprieč politickým spektrom, za čo znovu patrí úprimné poďakovanie vám všetkým, ktorí tu sedíte, a samozrejme dúfam, že podobných situácií, kedy sa budeme musieť zhodnúť, bude čím ďalej tým viac a ukáže to aj jednotu slovenského politického spektra na najvýznamnejšie spoločenské, medzinárodné či ekonomické témy.
Po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v apríli bolo prijaté vyhlásenie, ktoré stanovilo prioritné kroky Únie v boji proti nelegálnej migrácii z dlhodobého hľadiska. Vyhlásenie hovorilo o zvážení možnosti núdzových premiestnení z najviac postihnutých štátov na dobrovoľnom základe, teda o zriadení prvého dobrovoľného pilotného presídľovacieho programu. Ale návrhy, ktoré po zasadnutí Európskej rady predložila Európska komisia s cieľom zaviesť povinný systém prerozdeľovania utečencov, boli nad rámec vyhlásenia Európskej rady. Návrhy právnych predpisov vypracované Európskou komisiou v súlade s jej právom legislatívnej iniciatívy by však mali rešpektovať závery Európskej rady. Potom nám jednoducho nefunguje nejaký systém váh, bŕzd v rámci európskych inštitúcií, pretože je to predovšetkým Európska rada, ktorá je zložená z premiérov, z hláv štátov, ktorá prijíma najcitlivejšie politické rozhodnutia, a hoci rešpektujeme, opakujem, rešpektujeme legislatívnu iniciatívu Európskej komisie, myslíme si, že by mal byť súlad medzi týmito politickými rozhodnutiami a následnými krokmi Európskej komisie.
Aká bola naša reakcia na tento stav, kedy Komisia išla inou cestou, ako odporúčala Európska rada? Komisia hovorila nútené kvóty, Európska rada hovorila dobrovoľný prístup.
Slovenské predsedníctvo V4 rozbehlo koordinačné rozhovory s predsedami vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska. Cieľom bolo prijať spoločnú deklaráciu krajín V4, na základe ktorej sa dohodneme na spoločnom postupe pred zasadnutím Európskej rady, budeme hľadať riešenie prijateľné pre Európsku úniu a reálne pre krajiny V4 zároveň, vrátane spoločného odmietnutia povinných kvót. Bol to veľmi dôležitý krok, keďže v prípade záverov Európskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť. Tam nie je možné, aby sa hlasovalo kvalifikovanou väčšinou. Pokiaľ jedna krajina, dve krajiny nesúhlasia a nie je dosiahnutá jednomyseľnosť, Európska rada nemôže prijať žiadne politické závery.
Zo spoločného vyhlásenia V4 k migrácii chcem zdôrazniť najmä zhodu v názore, že opatrenia týkajúce sa premiestnenia a presídlenia by mali byť prijaté na základe dobrovoľnosti v súlade s vyhlásením hláv štátov a predsedov vlád, ktoré bolo prijaté 23. apríla 2015, pričom sa mali rešpektovať špecifiká a kapacity jednotlivých členských štátov. Akýkoľvek odkaz v zmysle povinných kvót je neprijateľný. Toto bolo stanovisko V4.
Spoločne sme deklarovali vyvíjať snahu pri hľadaní systémových a geografických komplexných riešení. Za dôležitú považujeme zodpovednosť členských štátov prvej línie za dôsledné a jasné rozlišovanie medzi osobami, ktoré vyžadujú medzinárodnú ochranu, a ekonomickými migrantami. Asi ťažko môžme hovoriť, že každý potrebuje medzinárodnú ochranu, keď 90 % migrantov sú mladí muži, ktorí preukázateľne majú záujem hľadať prácu v rámci Európskej únie. Ale sú tam aj rodiny, sú tam aj ľudia, ktorí potrebujú pomoc, potrebujú ochranu, a práve na týchto sa musíme absolútne sústrediť.
Dokonca v tomto spoločnom stanovisku V4 sme veľmi tvrdo konštatovali, že očakávame od prvolíniových krajín, ako je Grécko a Taliansko, že budú dôsledne chrániť schengenské hranice. Chápem, že majú tie hranice podstatne väčšie, ale Taliansko je podstatne bohatšia krajina a čerpá aj obrovské výhody z toho, že má more. My tiež máme 98 km schengenskej hranice na Ukrajine a robíme všetko pre to, aby táto hranica bola bezpečná a garantovali sme bezpečnosť vnútri schengenského priestoru.
Na vnútropolitickej scéne bolo kľúčovým zaradenie na rokovanie pléna parlamentu problematiky riešenia migračných výziev, ktorým teda čelí Európska únia, a jeho základom bol vyvážený návrh vyhlásenia. V ňom poslanci deklarovali pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení humanitárnej krízy, súčasne vyzvali inštitúcie Európskej únie na komplexné, systémové a najmä dlhodobé, udržateľné riešenie vzniknutej situácie v oblasti Stredozemného mora s dôrazom na elimináciu príčin migračných tokov v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu, vrátane odstraňovania chudoby, boja proti prevádzačstvu, či obchodovania s ľuďmi. Zároveň ste navrhli a schválili odmietnuť zavedenie povinných kvót ako nesystémového riešenia v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov, ako aj akékoľvek spochybnenie základného piliera schengenského systému, ktorým je princíp voľného pohybu osôb.
My sme sa naozaj báli a sme aj o tom hovorili veľmi otvorene na Európskej rade, prosím, možno to bude znieť cynicky, čo teraz poviem, ale tú otázku postavím aj tu v pléne Národnej rady: Povedzte mi, čo má Slovensko spoločné s tým, čo sa udialo v Líbyi alebo Iraku alebo Sýrii? Absolútne nič. My sme bombardovali Líbyu? My sme likvidovali režim v Iraku? My sme destabilizovali situáciu v Sýrii? Nemáme s tým absolútne nič spoločné. Využívalo Slovensko niekedy tieto štáty v minulosti ako kolónie? Mali sme k týmto územiam niekedy nejaký vzťah? Nikdy sme nič s týmito krajinami nemali a nenesieme ani žiadnu zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza Líbya, Sýria alebo Irak. Z toho dôvodu nemôžme akceptovať, aby nás niekto nútil, že teraz zoberte rovnakú mieru zodpovednosti za situáciu a postarajte sa o ľudí. Áno, my vieme si predstaviť, že niektorí ľudia potrebujú pomoc, a my týmto ľuďom aj reálne pomôžeme. Ale nemôže sa stať, že nás niekto bude do týchto kvót tlačiť.
Okrem toho, ako by vyzerali tie povinné kvóty? Došlo by sem 800 alebo 900 ľudí. Dali by sme ich do nejakého tábora? Asi by boli v nejakom tábore. Ako by sme zabezpečili, že títo ľudia nebudú utekať z tých táborov a prekračovať hranice do Českej republiky, ďalej do Nemecka? Čo dáme znovu hraničné ploty medzi Českú republiku a Slovenskú republiku? Zlikvidujeme výhody, ktoré boli spojené so Schengenom? Všetky tieto témy sme veľmi otvorene na zasadnutí Európskej rady otvárali, hoci to nebola príjemná diskusia, ale verím, že aj tieto argumenty zavážili.
Dámy a páni, na Európsku radu som teda išiel nielen s podporou vás - Národnej rady, so silným mandátom, ale aj v zhode s krajinami V4. Pred zasadnutím Európskej rady slovenské predsedníctvo, ktoré práve vtedy končilo, pretože naše predsedníctvo trvalo do 30. júna 2015, sme iniciovali stretnutie premiérov s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, kde sme prezentovali našu spoločnú pozíciu, pričom sme neustále zvýrazňovali prvok dobrovoľnosti. A pred štvrtkovým stretnutím sme členským krajinám Európskej únie distribuovali deklaráciu krajín V4 k otázkam migrácie, ktorá zreteľne komunikovala náš principiálny postoj. Jednoducho nebolo kam ustúpiť. Ja som mal v rukách mandát Národnej rady, bola spoločná deklarácia krajín V4, nebolo kde ustúpiť na rokovaní Európskej rady.
Na samotnom zasadnutí rady 25. – 26. júna Slovensko spolu s ďalším krajinami V4 deklarovalo svoj odmietavý postoj voči zavedeniu povinných kvót na prijímanie migrantov. Tým, že Slovensko bolo v tom čase predsedajúca krajina, predsedajúci štát V4, táto zodpovednosť bola predovšetkým na predsedovi vlády Slovenskej republiky, aby formuloval v mene krajín V4 spoločné postoje. Spoločne sme vystupovali proti samotnému návrhu Európskej komisie, ktorá navrhovala povinné kvóty pre jednotlivé členské štáty, čo bolo, ako som už uviedol, v príkrom rozpore s vyhlásením prijatým európskymi lídrami na aprílovom zasadnutí Európskej rady venovanom migrácii.
Na základe nesmierne ťažkých rokovaní, ja neklebetím, ani nebudem klebetiť, ale poviem výraz mimoriadne nepríjemných rokovaní, takýto ťažký a nepríjemný summit som za 8-ročné pôsobenie v Európskej rade ešte nikdy nezažil, na základe nesmierne ťažkých rokovaní postoj Slovenskej republiky prispel k záverom Európskej rady, podľa ktorých Európa potrebuje vyvážený a geograficky komplexný prístup k migrácií založený na solidarite a zodpovednosti. V práci na európskej migračnej agende Európska komisia musí pokračovať komplexne a systémovo. Summit lídrov Únie rozhodol aj o potrebe posilnenia riadenia vonkajších hraníc Únie.
Vážené dámy a páni, ako som už uviedol, rokovanie Európskej rady bolo mimoriadne ťažké. Považujem však výsledky tohto summitu za naše víťazstvo. Je to jednoducho veľký výsledok nášho diplomatického snaženia, ktoré bolo podporené aj Národnou radou. (Potlesk.)
Zároveň by som chcel informovať, že rokovania o riešení migračnej krízy sú aj po summite mimoriadne zložité. Luxemburské predsedníctvo využíva priestor na riešenie nahromadených problémov. A vyslovím celkom otvorene, znovu pociťujeme určitú formu tlaku na nás. Existuje snaha, aby členské štáty, v úvodzovkách, dobrovoľne súhlasili s prijatím takého počtu migrantov, ako pôvodne stanovovali kvóty. Ale veď to nemá logiku! Tak ak odmietneme povinné kvóty, tak potom predsa dobrovoľne nemôžeme povedať, že zoberieme taký istý počet, ako nám bol určený pri povinných kvótach. Myslím si, že musíme veci pomenovávať veľmi jasne, o akých ľudí ide. Prečo utekajú z Líbye? Aká tam je situácia? Najmä sa treba sústrediť na územia, odkadiaľ títo ľudia odchádzajú. Aj preto som hovoril, že ponúkame príspevok v podobe vytvárania bezpečných zón v Líbyi a v ďalších krajinách severnej Afriky. Toto je cesta. Hľadať legitímneho partnera v Líbyi, pretože inak je to akási náplasť. Ak si niekto myslí, že rozmiestnením 40- alebo 60-tisíc migrantov v Európe niečo vyriešime, nevyriešime nič, pokiaľ sa nebudeme venovať podstate samotného problému.
Dámy a páni, Slovenská republika si je plne vedomá potreby solidarity, vnímame ľudský rozmer, ľudskú tragédiu, ktorá sa odohráva na hraniciach Európy, a nie sme ľahostajní voči tomu. My budeme ľahostajní voči byrokratom, ale nemôžme byť ľahostajní voči týmto ľuďom. A myslím si, že na dobrovoľnom princípe, a už teraz sa črtá veľmi zaujímavá spolupráca so slovenskou charitou, sme pripravení urobiť podstatne viacej pre týchto ľudí. A trvalejšie a dlhodobejšie, nielen tak, že tu niekoho zoberieme, zatvoríme do tábora na dva alebo tri mesiace, potom nebudeme vedieť, čo máme s nimi robiť, že sme pripravení urobiť podstatne viacej, ako keby sme akceptovali povinnú kvótu a zobrali na územie Slovenska 700 alebo 800 ľudí. Nezatvárame oči pred kritickou situáciou, a preto pre nás diktát nie je riešenie, hoci teraz opäť cítime tlak na Slovenskú republiku.
V zmysle záverov ostatnej Európskej rady je Slovenská republika pripravená do konca júla poskytnúť návrh dobrovoľného príspevku pri riešení aktuálnej migračnej vlny do Európy, ktorý bude odrážať naše reálne možnosti, ako aj prijímacie kapacity. Ale nezaspali sme po summite. Už sme sedeli, je tu minister zahraničných vecí, bol minister vnútra, včera sme už o tom prvýkrát hovorili, rokujeme s príslušnými cirkvami. Ja verím, že v rozumnom čase predložíme návrh, ktorý bude významným solidárnym príspevkom Slovenskej republiky k riešeniu migračnej krízy.
Dámy a páni, čo sa týka migrantov, naša pomoc bude teda vychádzať z princípu dobrovoľnosti, z ekonomických možností našej krajiny. Chceme a budeme pomáhať týmto ľuďom, ale plne si uvedomujeme aj povinnosť chrániť záujmy Európskej únie, jej členských štátov a občanov. A ja ako predseda vlády si najmä uvedomujem povinnosť chrániť občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

2.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, prepáčte za meškanie. Napriek tomu, že je 2. júl, je hrozný zhon, nechápem prečo. Čakal by som, že už budú prázdniny, ale sme pod tlakom mnohých úloh a povinností. Takže ešte raz mi prepáčte oneskorené začatie hodiny otázok.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Dnes sú neprítomní, a nie sú na neho ani žiadne otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ďalej minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, ďalej minister hospodárstva Vazil Hudák a otázky nie sú ani na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

Ďakujem pekne. Možno tri stručné poznámky.
Po prvé, myslím si, že nemá žiadny význam pripomínať, hovorím to v dobrom, pán poslanec Poliačik, predsedovi vlády alebo podpredsedovi vlády, ministrovi vnútra čas, kedy a ako verbálne reagujú na určité udalosti. Na rozdiel od vás, a znova to v dobrom hovorím, my sme svoj postoj k demonštrácii v Bratislave prejavili tým, že tam išli policajti a urobili tam poriadok. A za to, že tam policajti išli, sme niesli politickú zodpovednosť predovšetkým my dvaja. Keby sa niečo stalo, tak dnes sme tu na grile. Ako predseda vlády, tak aj podpredseda vlády a minister vnútra. Čiže my už len tým, že sme v pozíciách a že sme jednoducho organizovali veci, pretože tu bola pravidelná komunikácia s ministrom, sme veľmi jasne a včas zareagovali.
Po druhé, pán poslanec Hlina, aby nedošlo k nedorozumeniu a nech zbytočne nehovoríme o témach, ktoré nie sú predmetom dnešného rokovania. Veľmi jasne chcem povedať, že je našou povinnosťou všetkých, ako tu sedíme v parlamente, robiť všetko pre to, aby takí ľudia, ako sú neonacisti, extrémisti, nemali možnosť vytĺkať politický kapitál z takých tém, ako je migrácia. A od tohto, prosím, oddeľme tému, ktorá sa teraz týka určitých zásahov do právnych predpisov. Hovoríme o tom, že ak budeme disponovať dopredu informáciami, že zhromaždenie môže skončiť útokmi na majetok, môže skončiť útokmi na zdravie ľudí, môže skončiť jednoducho veľkými nepokojmi, v takomto prípade platí mechanizmus, ktorý je dobre známy v celej Európskej únii a celej Rade Európy. Žiadne ľudské právo nie je absolútne. Ak máme legitímne ciele, ako je napríklad bezpečnosť, vnútorný poriadok, ochrana majetku, ochrana života a zdravia, môžeme takéto právo určitým spôsobom limitovať. Chcem len dať možnosť tomu, kto povoľuje, aby mohol zakázať, aby takáto hrozba existovala, o nič iné tu nejde. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada Slovenskej republiky, na úvod mi dovoľte, aby som v mene vlády Slovenskej republiky privítal iniciatívu v podobe návrhu uznesenia, o ktorom budete v nasledujúcich minútach a hodinách rokovať. Verím, že táto téma je téma, kde celé slovenské politické spektrum, bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú politické strany, nájde zhodu a výsledkom tejto zhody bude schválené uznesenie, tak ako bolo predložené pánom spravodajcom, pretože toto uznesenie zodpovedá záujmom Slovenskej republiky.
Dámy a páni, keďže ako predseda vlády Slovenskej republiky sa zúčastňujem pravidelných aj mimoriadnych zasadnutí Európskej rady, dovoľte mi, aby som vás informoval priamo na tomto mieste o najaktuálnejšom vývoji, ako aj o rizikách, ktoré sú spojené pre Slovenskú republiku, ale aj pre ďalšie štáty v strede Európy, z návrhov, ktoré predkladá tak Európska rada, ako ich predkladá aj Európska komisia.
Migrácia, vážené dámy a páni, bude jednou z hlavných tém rokovania Európskej rady, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa vo štvrtok a v piatok. Je to však zároveň aj jedna z hlavných tém aktuálnej európskej verejnej a mediálnej debaty, tú slovenskú nevynímajúc. My sme mali včera mimoriadny summit eurozóny, na ktorom sme rokovali o Grécku, a musím potvrdiť, že možno ešte častejšie medzi premiérmi a prezidentmi zaznievala diskusia na tému, ako sa postavíme k aktuálnym návrhom Európskej rady a k návrhom Európskej komisie.
Táto debata je však ťažko vnímateľná ako vecná alebo racionálna. Väčšina argumentov z obidvoch strán, ktoré zaznievajú, sa opiera skôr o emócie, ako o reálne fakty. Triezve a odborné hodnotenie stavu a dôsledkov jednotlivých navrhovaných riešení je pritom pre stabilizáciu tejto situácie nevyhnutné. A chcem vás požiadať, vážené dámy a páni, aby sme k takémuto triezvemu a odbornému hodnoteniu pristúpili aj dnes na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Chcel by som využiť tento priestor, vážené dámy a páni, aby som odmietol akékoľvek formy násilia, ktoré boli predstavené skupinami extrémistov a neonacistov v sobotu počas demonštrácií v Bratislave. Musíme všetko pre to urobiť, aby extrémisti, neonacionalisti, neofašisti sa nepokúšali vytĺkať politický kapitál z tejto mimoriadne citlivej témy.
Chcem pred vami ako najvyšší predstaviteľ exekutívnej moci na Slovensku oceniť postoj, zásah policajtov proti demonštrantom. Tento zásah preukázal, že naša polícia je profesionálne pripravená zvládať podobné krízové javy. A možno aj preto dnes došlo k rozhodnutiu, že spoločne s podpredsedom vlády a ministrom vnútra sme pristúpili k poďakovaniu a morálnemu ohodnoteniu najmä tých, ktorí riadili túto vážnu operáciu, ale aj súčasne všetkým ostatným, takmer tisíc policajtom, ktorí sa aktívne na zásahu zúčastnili.
Uvedomme si, že bolo niekoľko súčasných podujatí v Bratislave. Museli sme zabezpečovať kľudný priebeh dôležitej medzinárodnej konferencie GLOBSEC. V Bratislave prebiehali rôzne športové podujatia, ale Bratislava bola aj mestom, v ktorom sa snažili ľudia počas víkendu oddychovať. To, že nedošlo k veľkým škodám, že nedošlo k väčším úrazom, útokom proti ľuďom, to všetko spôsobil profesionálny, dobre riadený zásah slovenskej polície. Ešte raz tento zásah chcem oceniť. (Potlesk.)
Máme zo soboty aj mnohé ponaučenia a myslím si, že stojí za úvahu a možno budete o tom hovoriť aj dnes v diskusii k návrhu uznesenia, či nemáme uvažovať do budúcnosti o príslušných legislatívnych zmenách, ktoré by umožnili v prípade, že budeme disponovať informáciami potvrdzujúcimi, že podobné demonštrácie majú predovšetkým viesť k vytĺkaniu politického kapitálu, ale najmä k násiliu, poškodzovaniu majetku alebo k ohrozovaniu života a zdravia, nezaviesť také ustanovenia do príslušných právnych predpisov, ktoré by umožnili predovšetkým samosprávam, ktoré povoľujú podobné zhromaždenia, napríklad úplne zakázať zhromaždenie podobného typu. Máme niektoré ustanovenia v zákonoch. Sú však vágneho charakteru. Je predovšetkým na vás, či sa zhodnete, pretože musí ísť o legislatívnu zmenu, či zájdeme ďalej a budeme mať preventívne mechanizmy, ktoré udalostiam, ktoré sa udiali v sobotu, zabránia.
Vláda Slovenskej republiky je v tomto duchu pripravená spolupracovať s celou Národnou radou, pretože takéto zásahy, ktoré sú legitímnymi zásahmi do práv garantovaných ústavou a Európskym dohovorom, by si mali vyžadovať širšiu politickú dohodu, ako len aktuálnu väčšinu, ktorá dnes je v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, neustále sa zvyšujúce migračné toky do Európy a pokračujúce tragédie utečencov v Stredozemnom mori, ktorí sa snažia preplaviť z Afriky na európsku pevninu, sú dôsledkom katastrofálnej situácie predovšetkým v Sýrii, v Iraku a v Eritrei. V dôsledku vojny v Sýrii, ktorá sa rozšírila do Iraku, vznikla utečenecká kríza v rozsahu viac ako 14 miliónov ľudí. Nehovoriac o viac ako 220 tisícoch obetí vrátane civilistov, žien a detí. Sýrska utečenecká kríza je považovaná za najrozsiahlejšiu od konca druhej svetovej vojny. V súčasnosti je registrovaných iba v susedných krajinách Sýrie vyše 4 milióny utečencov. Reálne čísla sú však podstatne vyššie. Ich počet stúpa v priemere o viac ako 110-tisíc mesačne a uvedený vývoj je časovanou bombou ešte hlbšej destabilizácie situácie na Blízkom východe.
Najobvyklejšia trasa migrantov vedie zo Sýrie a Iraku do Líbye a ďalej cez Stredozemné more do Talianska a Grécka. Ja teraz nechcem rozoberať, čo sa stalo v Iraku, čo sa stalo v Líbyi. Môžme však dnes konštatovať, že Líbya v podstate ako štát neexistuje. V Líbyi máme niekoľko vlád, dochádza tam pravidelne k rôznym útokom teroristického charakteru, k vraždeniu, znásilňovaniu a k ďalším hrubým porušovaniam ľudských práv. To isté môžme hovoriť o Iraku, ktorý ako štátny celok prakticky neexistuje. Ale nie je úlohou Národnej rady Slovenskej republiky rozoberať, čo sa stalo v týchto krajinách, skôr reagovať na návrhy, ktoré prichádzajú z medzinárodnej úrovne.
Pokiaľ ide o krajiny, ktoré som teraz spomenul, teda Taliansko a Grécko, sú to práve tie krajiny, ktoré sú dôsledkami migrácie postihnuté najviac. Zároveň sa od nich očakáva, že budú situáciu zvládať. Ak im však nepomôžeme, situácia je dlhodobo neudržateľná. Pomoc ostatných členských krajín Európskej únie vrátane tých, ktorých sa migrácia týka len okrajovo, je preto nevyhnutná. Ak nie z iného ako pragmatického pohľadu pomôcť v tejto situácii juhu Európy je v našom vlastnom záujme.
Nechcem rozoberať na dnešnom rokovaní Národnej rady tragédie, ktoré sa odohrávajú v Stredozemnom mori, ani bližšie popisovať, ako sa organizuje prevoz migrantov zo severu Afriky do spomínaných krajín. Na Európskej rade nám boli prezentované dôkazy, ktoré potvrdili, že často sa na lode nakladajú ľudia v počte, ktorý prevyšuje troj-, štvor-, niekedy päťnásobok kapacity danej lode. Hovorí sa, že jeden prepravný lístok stojí 3- až 5-tisíc amerických dolárov. Hovorí sa často, že posádka pred tým, ako loď vypluje, opustí loď, loď nastaví iba kurz a bez akejkoľvek posádky sa pustí smerom na Taliansko alebo na Grécko. Ťažko odhadnúť, koľko migrantov zomrelo počas týchto plavieb v Stredozemnom mori.
Ak však hovoríme o efektívnej a udržateľnej pomoci, musíme hovoriť o podstatne komplexnejšom riešení, ako o kvótach, ktoré situáciu žiadnym spôsobom systémovo nevyriešia. Aj preto vláda Slovenskej republiky je stotožnená s návrhom uznesenia, ktoré bolo predložené na dnešné rokovanie, a určite by sme privítali, pokiaľ by toto uznesenie získalo širšiu politickú podporu.
Naopak, kvóty spôsobia, že celý problém sa k nám vráti ako bumerang s ešte väčšou intenzitou. Dokonca podpredseda vlády a minister vnútra často expresívne hovorí, že ako keby išlo o pozvánku pre ľudí, ktorí prevádzajú migrantov, že nech sa páči, poďme do Európy, veď Európa je pripravená prijímať ďalšie a ďalšie vlny týchto utečencov. Prerozdelenie migrantov nevyrieši primárnu potrebu, ktorou je zastavenie či výrazné zmiernenie samotných migračných tokov a ciest.
Slovensko preto privítalo rokovania a výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady 23. apríla 2015, ktoré zvolal jej predseda Donald Tusk ku katastrofálnym počtom utečencov, ktorí sa snažia dostať do Európy. Prijaté vyhlásenie reflektovalo potrebu prijatia okamžitých opatrení, aby sa predišlo ďalšiemu umieraniu na mori. Zároveň však stanovilo prioritné kroky Európskej únii v boji proti nelegálnej migrácii z dlhodobého hľadiska. Vyhlásenie hovorí o zvážení možnosti núdzových premiestnení z najviac postihnutých štátov na dobrovoľnom základe. Opakujem ešte raz. Toto je jediný platný záver, ktorý momentálne máme k dispozícii z Európskej rady, na dobrovoľnom základe a o zriadení prvého dobrovoľného pilotného presídľovacieho programu.
Návrhy, ktoré však po zasadnutí Európskej rady predložila Európska komisia s cieľom zaviesť povinný systém prerozdeľovania utečencov, idú zjavne nad rámec tohto vyhlásenia, ktoré sme prijali na summite v Bruseli. Komisia hovorí o premiestnení celkom 40-tisíc utečencov z Talianska a Grécka a presídlení 20-tisíc osôb z najviac postihnutých štátov Afriky. Vzniká aj veľký konflikt medzi politickým postavením Európskej rady a Európskej komisie. Je otázka, či môže Európska komisia po tom, čo najvýznamnejší orgán Európskej únie Európska rada politicky rozhodla o dobrovoľnom základe navrhovať právne predpisy, ktoré zakladajú povinné kvóty. Práve tento rozpor spôsobuje veľké tenzie v rámci celej Európskej únie.
Vážené dámy a páni, podľa názoru vlády Slovenskej republiky zavedenie povinných kvót nie je správnym riešením migračných tlakov. Nepomáha riešiť migráciu ako takú a vôbec sa nezaoberá jej príčinami.
My sme boli nielen vyrušení tým, že Európska komisia predložila návrh príslušného právneho predpisu, ktorý zavádza povinné kvóty. Ešte viac nás vyrušilo, keď sme včera obdržali, vážené dámy a páni, návrh záverov Európskej rady. Európska rada, ako som vás informoval, bude opätovne zasadať vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Európska rada, aby napravila nesúlad medzi postojom Európskej rady a Európskej komisie, navrhuje, aby v politických záveroch Európskej rady boli priamo zakotvené povinné kvóty. V podstate ako keby sme prebrali text právneho predpisu Európskej komisie a tento text zaradili do politických záverov Európskej rady.
Nebudem špekulovať, pod akými tlakmi kto zariadil, že tieto ustanovenia sú súčasťou návrhov záverov Európskej rady. Avšak nezmeškali sme ani minútu a hneď včera sme ako predsedajúca krajina v rámci V4 zorganizovali koordinačné telefonáty s premiérmi Českej republiky, Maďarska, dnes ma ešte čaká aj telefonát s poľskou premiérkou. Naším cieľom je dosiahnuť spoločnú deklaráciu krajín V4, na základe ktorej odmietneme povinné kvóty a dohodneme sa na spoločnom postupe vo štvrtok a v piatok na zasadnutí Európskej rady.
Dámy a páni, aby som pripomenul, v prípade záverov Európskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť. Je preto potrebný súhlas všetkých 28 zúčastnených premiérov a prezidentov, ktorí zastupujú členské štáty Európskej únie. Preto môžem povedať, že ak V4-ka, ktorá sa dohodla na spoločnom postupe, a verím, že tento text deklarácie budeme môcť ešte dnes prezentovať aj slovenskej verejnosti, môže zablokovať text, ktorý hovorí o povinných kvótach v záveroch Európskej rady. Ak by sa nám to aj podarilo, nemôžeme však zabrániť Komisii, aby ďalej pokračovala vo svojej práci, pokiaľ ide o prípravu návrhu právneho predpisu. A v tomto návrhu, ako som už niekoľkokrát uviedol, sú povinné kvóty zavedené. V prípade tohto právneho predpisu sa však vyžaduje už iba kvalifikovaná väčšina. A je otázne, či krajiny, ktoré nesúhlasia s povinnými kvótami, sú schopné vytvoriť tzv. blokačnú alebo blokujúcu menšinu, ktorá by zabránila, aby tento právny predpis nadobudol platnosť a bol záväzný pre všetky členské štáty Európskej únie.
Dámy a páni, chcem jednoducho povedať, ak dôjde k situácii, že sa nám podarí vyradiť z textu návrhov záverov Európskej rady v štvrtok a piatok texty o povinných kvótach, a napriek tomu Komisia príjme právny predpis, ktorý povinné kvóty zavedie, je našou povinnosťou uvažovať, ako sa postavíme k takémuto rozhodnutiu Európskej komisie, s ktorou, samozrejme, súhlasiť nebudeme.
Za vládu Slovenskej republiky a za aktuálnu väčšinu, ktorá v Národnej rade Slovenskej republiky momentálne je, chcem oznámiť, že budeme zvažovať aj možnosť vyhlásenia referenda cez uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Ak by aj na tomto vznikla širšia politická dohoda, je to možno cesta, ako sa vyhnúť dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie, s ktorým vláda Slovenskej republiky súhlasiť jednoducho nemôže.
Rovnako by som privítal, dámy a páni, pretože ide o spoločný záujem celého Slovenska a celej Národnej rady, aby ste dnes využili príslušné ustanovenia ústavného zákona a záväzným stanoviskom zaviazali vládu Slovenskej republiky, ako má vystupovať v prípade rokovania Európskej rady, ako sa má správať aj v prípade právnych aktov Európskej únie, do ktorých určite bude patriť aj akt Európskej komisie. Na tento účel, ako som informovaný, sa pripravuje návrh, ktorý by mohol byť doplnkom k návrhu uznesenia. Vyžaduje sa, myslím, podpis jednej pätiny poslancov Národnej rady. V takomto prípade pôjde o stanovisko, ktorým bude vláda Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom Slovenskej republiky viazaná.
Ešte raz teda, vláda Slovenskej republiky je proti zavedeniu povinných kvót a v tomto duchu bude vystupovať na rokovaniach Európskej rady.
Sme zástancami princípu dobrovoľnosti, pokiaľ ide o rozhodnutie na strane členského štátu, či a v akej miere sa zapojí do presídľovania alebo premiestnenia v nadväznosti na svoje prijímacie kapacity a možnosti. Opakujem, na základe do-bro-voľ-nos-ti. Rovnako je potrebné hovoriť aj o dobrovoľnosti na strane samotných migrantov, ktorí by nemali byť nútení presídliť sa do iných krajín proti svojej vôli. Je zrejmé, že migranti predovšetkým smerujú do vyspelých štátov Európskej únie a je málo pravdepodobné, že by migranti mali dlhodobý záujem zostať dobrovoľne na území niektorých iných členských štátov, ako sú tie najvyspelejšie, napríklad Nemecko alebo Francúzsko.
Podľa názoru vlády Slovenskej republiky by Európska komisia mala začať aktívny dialóg s jednotlivými členskými štátmi s cieľom identifikovať ich kapacitné možnosti. Nemala by však na nich vyvíjať tlak, aby sa zaviazali povinne k plneniu opatrení, ktoré vzhľadom na ich vnútroštátne podmienky nie sú schopné splniť. Nie je totiž jasné, ako by sa dalo zabrániť sekundárnym pohybom premiestnených osôb v rámci schengenského priestoru, kde neexistujú žiadne prekážky. Alebo pôjdeme do stanovenia prekážok, ktoré v podstate budú znamenať koniec schengenského priestoru? Riešenia prostredníctvom narušenia princípu voľného pohybu osôb, ktorý patrí medzi štyri základné slobody Európskej únie, považujeme totiž za neprijateľné.
Tieto skutočnosti budem opakovane akcentovať a aktívne vysvetľovať aj na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady. Slovensko si k problematike migrácie želá otvorenú a racionálnu debatu. Chceme realistické a udržateľné riešenie, nie liečiť otvorenú ranu akousi náplasťou. Európska komisia pri svojich návrhoch, podľa názoru vlády Slovenskej republiky, nedostatočne reflektuje bezpečnostné riziká.
Hlásime sa k princípu solidarity, ktorá sa však nemá zúžiť len na to, že budeme bez rozmyslu a širšej racionálnej debaty v rámci Európskej únie automaticky povinne prijímať utečencov. Sme však pripravení prejavovať solidaritu a poskytovať podporu migráciou najviac postihnutým krajinám Európskej únie. Práve v tejto súvislosti by sme privítali konkrétne a konštruktívnejšie návrhy zo strany Európskej komisie.
Zároveň pomáhame pri zlepšovaní podmienok vo viacerých rozvojových krajinách a krízových oblastiach a poskytujeme humanitárnu pomoc aj utečencom zo Sýrie. Ako jediná krajina schengenského priestoru realizujeme humanitárny transfer osôb, ktoré sa ocitli v bezprostrednom ohrození života a potrebujú urýchlene opustiť krajinu svojho pobytu, pričom väčšinou ide o matky s deťmi. Ide o trilaterálnu spoluprácu s viacerými medzinárodnými organizáciami. Tento významný prejav humanity a solidarity realizuje Slovensko dobrovoľne už šesť rokov. Vláda Slovenskej republiky už v roku 2013 rozhodla o navýšení kapacít zo 100 na 150 osôb, čo umožňuje poskytnúť dočasnú ochranu ročne až 300 utečencom.
Táto pomoc je veľmi pozitívne hodnotená aj zo strany medzinárodného spoločenstva. Predstavuje totiž alternatívu k trvalým presídleniam utečencov a dáva šancu na záchranu života utečencom, ktorí sa náhle ocitnú v bezprostrednom ohrození, avšak ešte nemajú pripravené všetky náležitosti na trvalé presídlenie do cieľovej krajiny.
Súčasné migračné výzvy je potrebné riešiť spoločným úsilím na úrovni Európskej únie. Slovenská republika preto podporuje posilnenie činnosti agentúry FRONTEX, ide o európsku agentúru pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie, a Európskeho podporného úradu pre azyl. Posilnenie v oblasti finančnej, materiálnej, ale aj personálnej.
Na úrovni Európskej únie sme podporili zriadenie operácie EUNAVFOR Med na posilnenie boja s organizovaným zločinom a prevádzačstvom a obchodovaním s ľuďmi po celej migračnej trase a vo všetkých formách v južnom a centrálnom Stredomorí. Počas rokovaní neustále zdôrazňujeme, že táto operácia predstavuje iba jednu zo širšej komplexnej odpovede Európskej únie na riešenie nielen príznakov, ale najmä príčin nelegálnej migrácie. Preto sme podporili a do budúcnosti podporíme ďalšie rozpracovanie dlhodobých a systémových opatrení, ktoré budú zamerané práve na riešenie primárnych príčin migrácie, predovšetkým stále rastúcej nestability siahajúcej od územia Iraku až po Líbyu.
V kontexte spolupráce s tretími krajinami osobitne zdôrazňujeme potrebu posilnenia politiky návratov a dobrovoľných readmisií v spolupráci s týmito krajinami. Návratová politika Európskej únie má byť predovšetkým trvalo udržateľná.
Za absolútnu prioritu pri riešení súčasnej situácie však považujeme opatrenia, ktoré urýchlene zamedzia nekontrolovaným masovým prílevom migrantov z Ázie a Afriky do Európy a s tým spojeným stratám na životoch. Trvácne a efektívne riešenie otázky nelegálnej migrácie by malo byť založené najmä na aktivitách v tretích krajinách. Musíme sa zamerať na hlavné príčiny v krajinách tranzitu, ako aj pôvodu. Tu chce byť Slovenská republika mimoriadne aktívna. Ak sme schopní mať vojenskú jednotku v Afganistane, myslím si, že Slovenská republika by mohla na dobrovoľnom princípe ponúknuť spoluprácu aj v tejto oblasti. Vytvorme v krajinách, odkadiaľ migranti najviac odchádzajú do Európy, bezpečné zóny. Zóny, kde nebudú ohrozovaní na živote, na zdraví, kde im budú poskytnuté základné životné potreby.
Jednoducho, opakujem, Slovenská republika je presvedčená, že musíme riešiť problém na mieste, kde vzniká, a neriešiť ho tým, že budeme povinne prijímať kvóty utečencov, ktoré nám stanoví Európska komisia. (Potlesk.)
Dámy a páni, na záver chcem povedať, za kľúčový preto považujeme ďalší rozvoj regionálnej a medzinárodnej spolupráce, rozvojovej a humanitárnej pomoci Európskej únie, prevencií konfliktov a krízovému manažmentu, ale najmä racionálny a realistický dialóg, vnútroeurópsky dialóg k tejto téme založený na objektívnom poznaní faktov a bez skresľujúcich emócií, ktoré udržateľné riešenie skôr odďaľujú, ako približujú.
Ešte raz ďakujem za vašu iniciatívu prijať uznesenie Národnej rady, pokiaľ bude doplnené o záväzné stanovisko pre vládu Slovenskej republiky, toto, samozrejme, prijímame, budeme v plnej miere rešpektovať a uplatňovať v aktívnej exekutívnej politike na pôde Európskej únie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi, aby som prepojil moju odpoveď na vašu otázku s dnešným vystúpením pána prezidenta, kde jednoducho vláda berie na vedomie, že pán prezident vo svojom vystúpení uviedol, že Slovensko je v dobrej kondícii, pokiaľ ide o hospodársky rast, pokiaľ ide o finančnú disciplínu a pokiaľ ide o perspektívu. Takže ak si to nevšímajú často naši priatelia z opozície, ani médiá, tak som rád, že pán prezident si tento fakt všimol a že ho aj dal na úvod svojho vystúpenia, čím mu dal aj svoju vážnosť a svoj význam. Snáď už keď má rovnaký názor aj pán prezident, ako ho máme my, tak že si tento názor osvoja aj médiá a opoziční poslanci. (Potlesk.)
Dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko kľúčových údajov, ktoré charakterizujú vývoj slovenského hospodárstva. A opäť si pomôžem slovami klasika, ktorý sedel v týchto parlamentných laviciach, ale ešte v starej Národnej rade, vtedy ešte v Slovenskej národnej rade, keď povedal, že z čísiel sa ešte nikto nenajedol, čo je pravda. Ale čísla predsa len musia byť uvedené, pretože niečo naznačujú.
Tieto údaje boli prezentované Národnou bankou Slovenska minulý týždeň. A včera boli prezentované aj Inštitútom finančnej politiky z rezortu financií. Obidve slovenské inštitúcie sa tak svojimi prognózami o priaznivom vývoji ekonomiky Slovenska pripojili k doteraz publikovaným ekonomickým výhľadom zo strany viacerých renomovaných zahraničných inštitúcií, ako je Eurostat, OECD, Európska komisia či Medzinárodný menový fond. Takže, ešte raz, to, že sa Slovensku darí, nie je vycucané z prsta nejakého úradníka. Sú to všetko významné medzinárodné inštitúcie, ktoré boli prvé, ktoré povedali, že Slovensko je na dobrej ceste. A tieto údaje potom potvrdili aj prognózy tak Národnej banky, ako aj prognóza Inštitútu finančnej politiky.
Podľa Národnej banky naša ekonomika rástla v prvých troch mesiacoch tohto roku o 0,8 % a vyšší rast slovenského exportu podporilo najmä oživenie ekonomiky eurozóny. Export tak po troch štvrťrokoch vystriedal domáci dopyt ako hlavný motor rastu hospodárstva. V priebehu roka 2015 by však malo zrýchlenie rastovej dynamiky týchto dvoch dominantných zložiek hrubého domáceho produktu naďalej pokračovať. Teda tak domáca spotreba, ako aj export budú hlavnými ťahúňmi hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. A výsledkom bude zrýchlenie hospodárskeho rastu v roku 2015 až na úroveň 3,2 %. Podobne aj pre nasledujúce roky prognózuje naša centrálna banka pozitívny ekonomický vývoj.
V súvislosti so súčasným ako aj očakávaným priaznivým vývojom príjmov domácností sa predpokladá, že spotreba obyvateľstva v nasledujúcich rokoch zrýchli a bude predstavovať jeden z podstatných impulzov rastu našej slovenskej ekonomiky. Inak povedané, zdrojom hospodárskeho rastu Slovenska by mal byť jednak export, jednak domáca spotreba.
V roku 2016 by sa mal domáci dopyt zvýšiť ešte výraznejšie a možno predpokladať, že rast HDP sa zrýchli až na 3,8 %, ale aj počas roku 2017 by mal výkon našej ekonomiky pokračovať približne v rovnakom tempe plus-mínus jedna-dve desatiny. Ide o rast, ktorý bude jeden z najvyšších, dokonca Európska komisia vo svojich prognózach hovorí, že v roku 2016 by to mal byť vôbec najvyšší hospodársky rast v celom regióne Európskej únie.
S vyšším hospodárskym rastom je spojené aj vytváranie vhodných podmienok na tvorbu nových pracovných miest, čo znamená, že si viac ľudí na Slovensku nájde prácu. Ani tento fakt pán prezident dnes nespochybnil, pretože uviedol, že dobrý hospodársky rast, poriadok vo financiách, pokles nezamestnanosti a rast zamestnanosti, toto sú údaje, ktoré sú nespochybniteľné, a aj preto, a treba to opakovať neustále, tieto témy nie sú predmetom klasického politického súboja medzi opozíciou a vládou. To, že nám rastie počet zamestnaných ľudí, je viditeľné z posilnenia zamestnanosti v prvom štvrťroku 2015, ktorá vzrástla v súlade s predpoveďami centrálnej banky o 0,2 %. Pozitívny vývoj na trhu práce sa premietne spolu s demografickým vývojom do výraznejšieho znižovania miery nezamestnanosti. v súčasnosti je to hodnota, ktorá osciluje okolo 12 %. Nezabudnime na to, že sme preberali v roku 2012 (v apríli) nezamestnanosť na úrovni okolo 14,3 – 14,4 %, ideme dole smerom s nezamestnanosťou. Sľúbili sme, že pôjdeme s ňou na úroveň priemeru krajín eurozóny, čo je úplne realistický cieľ.
Nezamestnanosť bude podľa centrálnej banky naďalej pokračovať v klesajúcom trende. Jej očakávaná miera by sa mala na konci roku 2017 ustáliť pri 10 %. Niektoré renomované inštitúcie hovoria, že po roku 2017 by sme túto magickú desinu mali jednoducho prekonať a mali by sme byť na úrovni pod 10 %, teda jednociferného čísla nezamestnanosti, takého čísla, ktoré sme mali možnosť mať v rokoch 2006 a 2007, keď bola obrovská konjunktúra, blízko pred veľkou krízou.
V rámci pracovného trhu by v súlade s nárastom produktivity práce malo dochádzať k zvyšovaniu nominálnych miezd, v tomto roku by podľa Národnej banky by mal cenový vývoj stagnovať. V roku 2016 sa však očakáva malá inflácia s priemerom 1,6 % a možno bude aj mierny nárast na 2 % v roku 2017. Uvedomme si, že nízka inflácia je dobrá pre spotrebiteľa, teda pre radového občana, na druhej strane nízka inflácia oberá štátny rozpočet o veľké peniaze kvôli spotrebným daniam. Odhad náš hovorí, že inflácia nás oberá ročne asi o 200 mil. až 300 mil. eur, ktoré by inak prišli na daniach, ale myslím si, že spokojnosť spotrebiteľa je v tomto prípade dôležitejšia.
Podobne pozitívne v ladenom tóne zaznievajú aj ekonomické údaje, ktoré boli uverejnené včera Inštitútom finančnej politiky z ministerstva financií.
Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, nedá sa, samozrejme, nespomenúť ešte jeden významný moment. Obidve naše ekonomické inštitúcie, tak Národná banka, ako aj Inštitút finančnej politiky, zhodne predpokladajú, že pre najbližšie obdobie budú mať vládou prijaté sociálno-ekonomické balíky pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenska. Toto hodnotenie je z môjho pohľadu dostatočnou, odbornou satisfakciou za to, čo bolo doteraz vo vzťahu k balíkom nekorektne publikované a uverejňované a, to by som chcel zvlášť zvýrazniť, mnohokrát s veľmi tendenčným, nepravdivým a nepriaznivým hlasom. Čiže, ešte raz, pre tých, ktorí to nechcú počuť, aby to počuli, obidva balíky, ktoré sme prijali, budú mať pozitívny vplyv na hospodársky rast, žiadne prejedanie, žiadne míňanie peňazí, ale pri prísnej finančnej disciplíne deficit pod 3 %, pokles verejného dlhu, rast hospodársky, pokles nezamestnanosti. A popritom ešte budeme pomáhať hospodárskemu rastu opatreniami, ktoré sme zaradili do týchto dvoch balíkov. A v tomto duchu bude pripravovaný aj tretí balík, ktorý predstavíme v decembri 2015. (Potlesk.)
V súvislosti s priaznivým vývojom našej ekonomiky chcem, vážený pán predseda, dámy a páni, ešte uviesť niekoľko skutočností, ktoré poukazujú na konkrétny a bezprostredný vplyv hospodárskeho rastu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska. Na jednej strane je to samozrejmá a nikým nespochybniteľná a všeobecná platná vec, že ju pozitívne ovplyvňujú súvisiace faktory ako postupný rast zamestnanosti a zvyšovanie miezd, čo má priamy dopad na disponibilný príjem a celkovú kúpyschopnosť domácností a ich realizovanú spotrebu, zjednodušene povedané, že ľudia si budú môcť dovoliť nakúpiť viac tovarov a služieb. Na druhej strane sa vytvára vyšším hospodárskym rastom aj väčší spoločenský produkt, teda ten pomyselný koláč na zjedenie. A je najmä na vláde, aby vytvorila lepšie možnosti a objektívne podmienky na jeho spravodlivé prerozdelenie. V tomto smere zohráva veľmi významnú úlohu uplatnená hospodárska a sociálna politika vlády. Čiže ak klasik povedal, že z čísla sa ešte nikto nenajedol, skúsme balíkmi, spravodlivým prerozdelením tohto dobrého hospodárskeho rastu dať pocítiť slovenskej verejnosti, čo to je, keď sa krajine darí, pretože občan nevie, čo to je deficit pod 3 %, čo je to pokles verejného dlhu. (Potlesk.)
Hovoril som o dvoch balíkoch. A tieto dva balíky, a sme o tom presvedčení, sú plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že trhové hospodárstvo nášho štátu je sociálne ekologicky orientované, pričom sociálne ekologický charakter má rovnováhu, nie je žiadna priorita pri sociálnom alebo pri ekologickom.
Dovoľte mi opäť pripomenúť a rámcovo zrekapitulovať dosiahnuté dobré výsledky hospodárskej politiky, ktoré sú cenené kladne a vnímané dobre nielen doma, ale aj v zahraničí. Bola to naša sociálnodemokratická vláda, ktorá vo veľmi ťažkom období konsolidácie venovala obrovskú pozornosť výberu daní a rovnako prijala viacero efektívnych a účinných opatrení v boji proti daňovým únikom, respektíve daňovým podvodom. Verejný deficit máme dnes plne pod kontrolou a jeho výška zostane menšia ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Rovnako dobrou správou je (A úplne padá mýtus pravice o tom, že zadlžujeme túto krajinu.), že sa znižuje verejný dlh. V minulom roku sme znížili tento dlh o 1 % na úroveň 53,6 % a deficit verejných financií dosiahol 2,87 %. Môžeme tiež povedať, že Slovensko potom, ako na jar minulého roku opustilo trestnú lavicu nadmerného deficitu, jasne potvrdilo, že nešlo o nejakú jednorazovú záležitosť, ale o nastúpený vývojový trend, ktorý bol dosiahnutý pragmatickou a systematickou prácou vlády. V súčasnosti pokračujeme v konsolidácii financií, chceme stlačiť deficit na úroveň 2,5 %, konsolidácia sa však nekončí, pretože máme záujem dosiahnuť v určitom rozumnom období vyrovnaný štátny rozpočet. Tu však chcem povedať, že to tempo chceme koordinovať spolu s Európskou úniou, pretože nemôžeme to prepáliť. Na prvom mieste musí byť predovšetkým človek, pamätáte si reklamu jedného dobrého auta first man, prvý človek, potom všetko ostatné, ale máme aj svoje záväzky vo vzťahu k eurozóne. V nasledujúcich rokoch očakávame, že aj verejný dlh zostane bezpečne pod hranicou 55 % a do roku 2018 klesne pod úroveň 50 % hrubého domáceho produktu. K tomuto dobrému finančnému hospodáreniu sme postupne pridávali nielen teda peniaze z výberu daní. Dámy a páni, nie zvyšovanie daní, ale boj proti daňovým únikom, lepší výber daní spôsobil, že za roky 2013 až 2015 máme naviac takmer 1,6 mld. eur, teda nie zvyšovaním daní, ale tým, že sme sa týmto daniam venovali z pohľadu ich výberu.
Rovnako úspory z významných štrukturálnych reforiem. Často sa tejto vláde vyčíta, že nerobíme reformy, čo musím absolútne odmietnuť. Pýtam sa, kto zrušil všeobecnú štátnu správu na úrovni krajov, kto dal dohromady rozbitú miestnu štátnu správu, pokiaľ ide o rôzne orgány? My, vytvárame silné okresné úrady, kontaktné pracoviská. Dámy a páni, len na tomto projekte ESO, ktorý je pod patronátom ministerstva vnútra, máme do rozpočtu priniesť úspory vo výške 700 mil. eur. Čiže ak zrátame 1,6 mld., 700 mil., sme na úrovni skoro 2,3 mld. eur. (Potlesk.)
Od 1. januára 2015 sme zvýšili minimálnu mzdu na 380 eur. Za tri mesiace došlo k vytvoreniu viac ako 40-tisíc pracovných miest. Kde je pravicová téza, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená zvyšovanie nezamestnanosti? Naopak, my môžeme demagogicky tvrdiť, ako to tvrdí pravica, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená aj vytváranie nových, pracovných miest, pretože je to 380 eur. A k tomu si môžeme prirátať 40-tisíc pracovných miest. A budeme pokračovať v raste minimálnej mzdy, kde predpokladám, že sa priblížime míľovými krokmi k sume 400 eur. Je to dobrá správa. Musíme zabezpečiť, aby tí, čo pracujú, mali väčšie príjmy ako tí, čo nepracujú. V tomto duchu bol prijatý aj zákon o minimálnom dôchodku. (Potlesk.)
Zdravotné odvody. Pravica kričala o zdravotných odvodoch, ale za dvadsať rokov neurobila v tom nič. My sme prišli a, prásk, 170 mil. eur sme do toho dali, zdravotné odvody išli dole, ľudia s nízkymi príjmami majú dnes vyššie príjmy, prakticky trinásty plat na konci roka. Neznamenalo to žiadne zvýšenie výdavkov na cenu práce.
Špeciálny program pre mladých ľudí funguje, 13-tisíc ľudí sme zamestnali vo veku do 29 rokov.
Pokiaľ ide o ďalšie projekty, ktoré podporujú zamestnanosť, rozširovanie kapacít škôlok, projekt, o ktorý je obrovský záujem, obrovský záujem, zatepľovanie rodinných domov, činžovných domov, podporovanie školských výletov, lyžiarskych zájazdov. Toto podporovanie vytvorí 600-tisíc prenocovaní, čo významne podporí aj hospodársky rast.
Dámy a páni, v tomto duchu budeme pokračovať aj pri výstavbe a príprave tretieho balíka, ktorý bude pomáhať, tak ako to bolo v prípade prvého a druhého balíka, hospodárskemu rastu, zvyšovaniu životnej úrovni ľudí na Slovensku. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí budú poverení ich zastupovaním.
Neprítomný je minister kultúry Marek Maďarič. Zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga, na neho nie sú žiadne otázky, rovnako nie sú otázky ani na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Juraja Draxlera.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, či ste predávali tričká, alebo nepredávali, je to úplne jedno. Ak to tak je, a ja vám verím, nemám dôvod neveriť, tak beriem svoje slová, samozrejme, späť. Ale to, že ste milovali Mečiara, to nemôžte zobrať späť. A to, že ste dnes členom KDH ako milujúci mečiarovec, to je naozaj veľmi zaujímavá kombinácia, ale to je váš problém (potlesk), to ja neriešim teraz. Niečo iné, niečo iné. Ja som preukázal, zobral som svoje slová späť, pokiaľ ide o tričká, ale to, čo ste prejavili v minulosti na adresu tohto politika, je zaevidované, zadokumentované.
Niečo iné ma trápi, dámy a páni. Trápi ma to, že hocikto bez akejkoľvek zodpovednosti, človek, ktorý má jedinú zodpovednosť za svoje fúzy, tu kľudne pomenuje poslancov vládnej koalície ako nejaká banda. Počúvam tu slová ako čvarga, už som počul aj, že treba nás povešať na kandelábre a postrieľať a urobiť s nami krátky proces.
Dámy a páni, 83 poslancov SMER-u má zodpovednosť na rozdiel od vás. My musíme prijímať rozhodnutia, zodpovedáme za chod tohto štátu. Tento štát je stabilný, má najvyšší hospodársky rast v eurozóne (potlesk), klesá mu verený dlh, má deficit pod troma percentami. Ja si vyprosujem a hovorím to ako predseda vlády Slovenskej republiky a predseda strany, aby niekto poslancov za štandardnú, medzinárodne uznanú politickú stranu nazýval bandou alebo čvargou. (Potlesk.) Toto je jednoducho niečo (potlesk), toto je niečo, čo svedčí o vašej úrovni, páni, vašej úrovni. A ja som šokovaný.
Ja viem, prečo nerád chodím do parlamentu, lebo keď počúvam z úst politikov, ktorí niekedy sedeli vo vláde, túto rétoriku, tak to je niečo, nad čím sa treba pozastaviť.
Ja sa, páni poslanci a panie poslankyne zo SMER-u, vám ospravedlňujem za týchto hlupákov. Nehnevajte sa, ale toto, čo tu predvádzajú, to je niečo pre mňa absolútne neakceptovateľné. Nenechajte sa urážať. (Potlesk.)