Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka a vážené dámy a páni, vždy som rešpektoval a budem rešpektovať, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky, tak sa v mene celej vlády ospravedlňujem za oneskorený príchod, došlo k nedorozumeniu pri koordinácii práce ministrov. Už sa to viacej nebude opakovať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Využijem na to, čo chcem povedať, to, čo naznačil vo svojom vystúpení pán poslanec Martvoň, ktorý povedal, že Slovensko ako členský štát NATO je dnes obkolesený, s výnimkou Ukrajiny, členskými štátmi NATO a nehrozí pravdepodobne žiadna invázia. Ale uvedomme si, vážené dámy a páni, že je tu iný nepriateľ, ktorého ja nazývam. A tento nepriateľ je armáda ľudí, ktorí sú frustrovaní, nahnevaní a sociálne napätí. A buď ich spoločne zvládneme v štandardnom demokratickom dialógu, buď ponúkneme týmto ľuďom riešenia, ktoré budú výsledkom štandardného súboja medzi opozíciou a vládou, ktoré budú výsledkom štandardného sociálneho dialógu, alebo ponecháme týchto ľudí politickým stranám, ktoré, podobne ako v Grécku, dotiahli túto krajinu opäť k ďalším predčasným parlamentným voľbám. Preto toto by som dnes považoval za najväčšiu výzvu, na ktorú sa musíme všetci sústrediť, a aj preto sa snažíme zo všetkých síl vyvíjať úsilie, aby na Slovensku po parlamentných voľbách, ktoré boli teraz v marci, bolo podstatne viac pokoja, kľudu a stability a najmä atmosféry na prijímanie rozhodnutí, ktoré nebudú pre nikoho ľahké. Verte mi, pre nikoho nebudú ľahké. Myslím si, že ani pre vás, predstaviteľov opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcel by som zareagovať na pár viet, ktoré pán poslanec Šebej predniesol vo svojom vystúpení a ktoré sa týkajú predovšetkým Armády Slovenskej republiky. Myslím si, že očakávať v tomto období, pán poslanec, akékoľvek stanoviská alebo záväzky vlády Slovenskej republiky smerom k navyšovaniu rozpočtu armády je pomerne nereálne, pretože ak si zoberieme vývoj rozpočtov armády od krízových rokov 2009, 2010, tak v podstate to bol pomerne prudký pokles každý jeden rok. Na druhej strane nechcem ale povedať, že tejto téme vláda Slovenskej republiky nevenuje pozornosť.
Na ostatnom stretnutí s generálnym tajomníkom NATO, pánom Rasmussenom, sme hovorili v jednej časti len o téme financovania Slovenskej armády. A vôbec, ak by niekto očakával veľké znepokojenie, naopak, veľké porozumenie, pretože nie je iba Slovenská republika, ale všetky členské štáty, ktoré dnes bojujú v eurozóne s problémom fiškálnej konsolidácie, znižujú rozpočet armády. Práve na toto prišla významná iniciatíva generálneho tajomníka NATO Rasmussena, ktorá sa nazýva Smart defence, ktorá umožňuje členským štátom bližšiu spoluprácu, aby za menej peňazí viaceré členské štáty NATO dokázali vyvíjať viac aktivít. Môžem pripomenúť záväzok Slovenskej republiky, ktorý sme prijali v rámci V4, vytvoriť v roku 2016 takzvanú vojenskú jednotku alebo Battle unit V4, ktorá by mala pôsobiť v priestore Európskej únie, a predovšetkým najviac čo oceňuje NATO, je účasť slovenských jednotiek v medzinárodných misiách, predovšetkým v misii v Afganistane. Tu sme v programovom vyhlásení vlády zaujali jasný postoj, jasné stanovisko, že naše vojenské jednotky zostanú v Afganistane dovtedy, pokiaľ to bude potrebné a pokiaľ ich pôsobenie na území tohto štátu bude zmysluplné. Preto by som bol veľmi rád, keby ste nevnímali problematiku armády vytrhnutú z kontextu, vnímajte ju ako problematiku, ktorú, podobne ako iné štáty, vnímame v kontexte konsolidácie verejných financií, ale využijúc návrhy, ktoré prichádzajú priamo z NATO, si myslíme, že sme schopní aj pri menšom objeme peňazí zabezpečovať činnosť slovenskej armády. Áno, súhlasím v tom, že ťažko hovoriť o nejakej modernizácii, ťažko hovoriť o nejakých veľkých investíciách, ale pokiaľ ide o funkčnosť z hľadiska toho, čo máme, a najmä pôsobenie v zahraničných misiách, tak v tomto Armáda Slovenskej republiky bude pôsobiť ďalej.
Pokiaľ ide o širokorozchodnú, tu sa už narozprávalo toho pomerne veľa a myslím, že to povedal pán poslanec Vážny veľmi správne. Skôr pán poslanec Šebej dával do popredia geopolitické ako ekonomické ukazovatele tohto obrovského projektu. Uvedomme si, že keď širokorozchodná nepôjde cez Slovensko, pôjde cez Maďarsko. Širokorozchodná bude. Bude spojené Rusko, Ukrajina a Rakúsko. Ak to nebude Slovensko, tak to bude určite Maďarsko. Maďarsko neustále očakáva na okamih, kedy by Slovensko definitívne povedalo, že nie, nemáme záujem, v tom okamihu je pripravená alternatíva cez maďarské územie.
Po druhé, netreba sa obávať toho, že by v prípade širokorozchodnej malo ísť iba o čistý tranzit tovaru cez územie Slovenskej republiky. Na rokovaniach ešte v roku 2009, 2010, ktoré sme absolvovali pri príležitosti bilaterálnych stretnutí s najvyššími ruskými predstaviteľmi, ako podmienka našej účasti na tomto projekte bolo povedané, že sa musia využiť kapacity bratislavského letiska a kapacity bratislavského prístavu na Dunaji, plus jeden veľký železničný uzol, hovorí sa predovšetkým o Nových Zámkoch alebo podobnom železničnom uzli. Čiže chceme maximálne logisticky, logisticky využiť širokorozchodnú železnicu aj na území Slovenskej republiky. Ja súhlasím s tým, že pokiaľ by išlo o čistý tranzit, tak to nemá pre nás taký význam ako v prípade, že tu bude zabezpečená aj nejaká logistika.
Geopoliticky, pán poslanec Šebej, budem veľmi presný. Slovensko je členským štátom Európskej únie a NATO a bude si plniť všetky záväzky, ktoré si má plniť voči Európskej únii a NATO. Ale to nám nemôže brániť v tom, aby sme mali oči otvorené aj smerom do iných krajín, tam, kde príležitosti určite sú podstatne väčšie na obchodné aktivity, ako je to dnes na trhu Európskej únie.
A preto môžem veľmi otvorene povedať, že vláda, ktorej som predsedom, aj preto, že sme ministra zahraničných vecí vymenovali súčasne za podpredsedu vlády s úlohou koordinovať najmä ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky, koordinovať rezorty v oblasti zahraničného obchodu, bude venovať veľké množstvo energie aj našim obchodným aktivitám na východe. Hovorím veľmi jasne Ukrajina, hovorím veľmi jasne Ruská federácia, hovorím veľmi jasne Čína, hovorím veľmi jasne Vietnam, jednoducho štáty, kde sú veľké príležitosti, a týmto treba aj venovať pozornosť.
Možno je to len taká drobnosť a si to neuvedomujeme, trebárs vo vláde Vietnamu sú niektorí ministri, ktorí plynule hovoria po česky alebo po slovensky, lebo študovali na území Československa. A my nie sme takéto drobné výhody schopní vôbec využiť. Možno si niekto teraz povie, že čo je to za krajinu - Mongolsko? Nuž, musím vám povedať, že Mongolsko je dnes krajina, ktorá prežíva obrovský hospodársky rast, pretože získali obrovské náleziská nerastného bohatstva a idú s veľkými projektami investičnými, nemocnice, cesty a ďalšie veci. Obrovské množstvo ľudí, ktorí sú vo vrcholových pozíciách v tejto krajine, hovoria plynule po slovensky alebo po česky, pretože študovali na území Československa. A kým my sa ťažko rozhýbavame, Česká republika už má dohodnuté projekty v Mongolsku, pomerne významné, na výstavbu infraštruktúry, železníc a ďalších vecí. Preto nemajme ideologické klapky na očiach. Sme členským štátom NATO a Európskej únie a záväzky v tomto duchu si Slovenská republika bude určite, určite plniť. Ale pre nás, pre vládu, ktorá je sociálnodemokratická, má svet štyri svetové strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, tak naozaj ma prekvapujete. Prekvapujete ma, pretože preukázateľne miešate dva inštitúty, dedenie a nejaký vdovský a sirotský dôchodok a verejne sa snažíte presvedčiť slovenskú verejnosť, že ľudia majú možnosť dediť. No nemajú možnosť dediť. Pán minister, prestaňte klamať slovenskú verejnosť. Takto je to nastavené v právnych predpisoch.
Aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, ja som sa pýtal pána poslanca Kaníka, či by súhlasil s tým, keby sme vynaložili nejakú sumu peňazí, povedal som ako príklad miliardu v korunách, aby to bola rovnocenná kampaň tej, ktorá bola robená, keď sa ľudia lákali do 2. piliera. A keď kričal pán poslanec Kaník "iba 40 mil.", tak zabudol povedať, že to bola pôžička, myslím, zo Svetovej banky, pán poslanec Mikloš to asi vie lepšie, ktorá bola použitá na propagáciu 2. piliera. A tú pôžičku stále ešte splácame. Takže ak niekto minul štátne peniaze na propagáciu 2. piliera, tak to bola vláda, v ktorej sedel aj pán poslanec Kaník.
Je to téma, ktorej treba venovať veľkú pozornosť, ale, ako vidíte, vážené dámy a páni, pri elementárnych veciach, ktoré sa týkajú dedenia, nechcete verejnosti povedať pravdu. My chceme povedať slovenskej verejnosti, aké občania majú práva, nemajú práva, kde sa dnes nachádzajú ich úspory. Ich úspory sú znehodnocované. To, aký bude z toho výsledok, záleží od dohody so sociálnymi partnermi.
Myslím si, že som sa pokúsil navodiť vo svojom vystúpení vecný tón, nikoho som neatakoval, takže len z úcty k tomu, niektoré dámy a páni, že ste poslanci Národnej rady, nebudem na vás reagovať. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, využívam príležitosť vystúpenia pána poslanca Mikloša, aby som možno zdôraznil niektoré veci, ktoré považujem v tomto okamihu za osobitne dôležité.
Chcem zopakovať to, čo som včera uviedol vo svojom úvodnom príhovore k programovému vyhláseniu vlády, a v tomto sa asi zhodneme všetci, či sme napravo alebo naľavo, že bez hospodárskeho rastu nie sme schopní sanovať štátny rozpočet. Máme teda spoločné východisko. A pravdepodobne sa zhodneme bez ohľadu na to, či sme napravo alebo naľavo, aj na tom, že nestačí len škrtať a nestačí len sanovať, ale musíme ísť aj cestou, o ktorej hovorí Európska únia veľmi jasne, podporovať hospodársky rast a súčasne vytvárať nové pracovné miesta. V tomto teda sa zdá, že na slovenskej politickej scéne existuje zhoda.
Ja vítam slová, ktoré povedal pán poslanec Mikloš, že to bude veľmi ťažké v nasledujúcich dvoch rokoch, do 31. decembra 2013 aj dosiahnuť záväzok, ku ktorému sme sa všetci oficiálne prihlásili, znížiť deficit pod 3 % a súčasne popri tom garantovať, aký taký hospodársky rast, aby sme nešli do recesie, a ešte okrem toho aj vytvárať nové pracovné miesta. Ja som označil tento plán za diabolský. A dokonca som povedal, že to ani príliš nejde, pretože škrty, obmedzenia majú vždy opačný efekt ako efekt podporujúci alebo rastový. To sme si sami vyskúšali v roku 2011. A nehovorím to teraz v zlom. Ja dúfam, že uznáte znovu, to nie je môj výmysel, ale bol to dokument, myslím, od Inštitútu finančnej politiky, ktorý konštatoval, že akonáhle sa urobia ozdravné opatrenia vo vzťahu k rozpočtu v roku 2011 k januáru, tak to bude mať negatívny vplyv na rast, na zamestnanosť, na infláciu, ako aj na rast reálnych miezd. A všetko sa naplnilo, pretože išlo sa len cestou v januári ozdravovania verejných financií. Teda vítam konštatovanie, pán poslanec Mikloš, lebo myslím si, že to je asi názor, ktorý zdieľa väčšia časť opozície, že tento plán je veľmi, veľmi náročný a sme v nejakej objektívnej situácii. A teraz ani nebudem nikoho haniť, ani nebudem hľadať vinníka v minulosti. Fakt je ten, že na tento rok máme dosiahnuť deficit 4,6 %, nie my, ale už po troch mesiacoch, za január, február, marec, je tu hodnotenie, ktoré príde 10. mája z Bruselu, a Brusel hovorí veľmi jasne, je to nereálne, zdá sa, že deficit bude na úrovni skôr 4,8 až 5 %, máme ďalší veľký problém, ktorý sa nazýva udržanie hospodárskeho rastu, máme ďalší problém, ktorý sa nazýva aj zamestnanosť.
Poďme teda hovoriť o tom, súhlasím, aké máme recepty na tento diabolský plán, diabolský plán ozdravovania a súčasne podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest.
Vítam ďalšie vyjadrenie, a to si teda naozaj budem pamätať veľmi dlho, ktoré ste povedali, pán poslanec, že celoplošné opatrenia sú vyčerpané, vy ste ich prakticky všetky vyčerpali, a vítam rovnako vaše vyhlásenie, ktoré ste povedali, že bez zvyšovania daní to nejde. Otázka je, ako sa budú dane zvyšovať a ktoré dane budeme zvyšovať alebo nebudeme zvyšovať. Čiže postupne sa dostávame do roviny, že máme na mnohé veci rovnaké názory, pokiaľ ide o popísanie stavu, aké máme k dispozícii nástroje na použitie, aby sme tento stav dokázali riešiť. Čiže celoplošné škrty už nie sú možné, lebo ste ich vyčerpali, a bez zvyšovania daní to nejde. Toto je vyhlásenie bývalého ministra financií, ktorý jednoducho objektívne konštatuje, že takýto je stav a prichádzajú do úvahy len štrukturálne zmeny. Dobre, prvé štrukturálne zmeny budú musieť byť urobené v oblasti daňového systému. Nebudem sa vracať ani k tomu, že čo sa udialo na daňovom úrade, ale fakt je ten, kolegyne a kolegovia, nevytvárajme ilúziu pred slovenskou verejnosťou, že ak sa niekde objavil údaj o možných únikoch na DPH vo výške 1 mld. eur, že nemusíme nič v tejto krajine urobiť, len zastaviť tento únik na dani z pridanej hodnoty. Dobre viete, že to je ilúzia. A my sme všetci šťastní, aspoň že naštartoval sa starý komunikačný informačný systém v rámci Daňového riaditeľstva a že máme aspoň základné informácie o tom, čo sa deje s daňami na Slovensku. Čiže nevytvárajme túto ilúziu, nepoužívajme tento argument ako argument, aby sme súčasne odmietali rozhodnutia, ktoré budú veľmi ťažké a veľmi komplikované.
Pokiaľ ide o daňový systém, tu majú pravica a ľavica rozdielne postoje, úplne preukázateľne. Vy ste pristúpili k zvýšeniu daní spotrebných (DPH plus spotrebné dane) v januári 2011. A keď ste pripustili, pán poslanec, že bez zvyšovania daní to nejde, tak teda ak odmietate zvyšovanie priamych daní, pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických a právnických osôb, na tabaku a na alkohole už neurobíte nič, ja som to povedal veľmi presne, to by museli fajčiť a piť nenarodené deti na Slovensku, aby sme získali nejaké väčšie sumy peňazí do štátneho rozpočtu, aj tu ste už vyčerpali možnosti, pretože nastavili ste spotrebné dane na alkohol a tabak už tak vysoko, že podľa mňa už je to kontraproduktívne a začína to vytvárať tlak na čierny trh, že začína sa opäť vyplácať voziť, vyrábať alkohol, tabak a ďalšie veci. Čiže zostáva potom už iba zavedenie majetkových daní, ak sa bavíme o daniach. Čiže išlo by aj o nejakú daň na nehnuteľnosti alebo niečo podobné a potom prichádza do úvahy, pán poslanec, len DPH. V tom je ten rozdiel, že my nechceme ísť cestou zvyšovania DPH, a keď vy sám hovoríte, že bez zvyšovania daní to nejde, tak vo vašom prípade môžeme hovoriť len o zvyšovaní DPH, ak odmietate zvyšovanie priamych daní. My si myslíme, že progresivita pri priamych daniach je správna a je spravodlivá. A nebojíme sa toho efektu, o ktorom hovoríte vy, že by to začalo brzdiť hospodárstvo. Uvedomme si, a o tom sa málo hovorilo, keď sa robil prieskum dôvodov, prečo prichádzajú na územie Slovenska investori. Pán poslanec Mikloš, rovná daň bola uvádzaná vždy až na treťom mieste. Na prvom mieste bola vždy uvádzaná lacná a kvalifikovaná pracovná sila. Toto bol hlavný dôvod, prečo investori prichádzali a prichádzajú na Slovensko, a nie rovná daň. Čiže my si myslíme, a získali sme na túto politiku aj mandát, my sme nikoho neklamali, pán poslanec, my sme veľmi otvorene pred parlamentnými voľbami slovenskej verejnosti hovorili, že musí byť zavedená progresivita daní. A prekvapil ma aj prieskum, ktorý, myslím, Hospodárske noviny zverejnili, že takmer 70 % ľudí na Slovensku je presvedčených, že tí, čo zarábajú viac, čo majú veľké zisky, by mali platiť vyššie dane ako tí, čo zarábajú menej. To je náš pohľad. A myslíme si, že takáto štrukturálna zmena, pokiaľ pôjde o zmenu daňových sadzieb a zrušenie rovnej dane ako takej, je legitímny krok, ktorý neohrozí. A je to v podstate aj v rámci vášho zmýšľania, že bez zvyšovania daní to jednoducho nejde.
Ďalšia oblasť, o ktorej by som chcel hovoriť a kde bude štrukturálna zmena, je penzijný systém, ale my nechceme vytrhnúť z penzijného systému iba 2. pilier, chceme hovoriť aj o 1. pilieri. To znamená, chceme hovoriť o sociálnej poisťovni, ktorú budeme vnímať ako základ sociálneho zabezpečenia. To je to, na čo sa my chceme sústrediť a čo považujeme za prioritné. Tam takisto musí dôjsť k zmenám, my sme si absolútne vedomí toho, tak ako musí dôjsť k zmenám v 2. pilieri a ako by malo dôjsť k zmenám aj 3., doplnkovom dôchodkovom sporení.
Dovoľte mi pár slov k 2. pilieru, ktorý bol včera veľmi tu obhajovaný a oslavovaný. Ja si niekoľko slov predsa len v tomto okamihu neodpustím.
Predovšetkým chcem povedať, že rozhodnutie, pokiaľ ide o 2. pilier, bude jedno z najnáročnejších a najťažších. A budeme na laboratórnych váhach vážiť, čo sa dá a čo sa nedá urobiť. Ale sú tu fakty, ktoré sú neodškriepiteľné. Prvý fakt je, že ľudia, ktorí sú v 2. pilieri, nič o tomto pilieri nevedia a nevedia, aké sú jeho obrovské nevýhody.
Pán poslanec Kaník, myslíte si, a teraz sa v dobrom pýtam, že slovenská verejnosť, teda ľudia, ktorí majú peniaze v 2. pilieri, vedia, tieto peniaze kedy sa dedia a kedy sa nededia? To neexistuje. Vedia títo ľudia napr. to, že tieto peniaze sa dedia len dovtedy, pokiaľ nie je vyplatená prvá suma z 2. piliera? To nevedia. A vedia oni to, že stačí, aby jeden mesiac zobrali dôchodok z 2. piliera, a keď zomrú, tak nikto po nich nič nededí? (Reakcia z pléna.) Práveže, nehovoriac o tom, že môžeme sa baviť... (Reakcia poslanca.) To môžete vysvetľovať, viete, samozrejme, slovenskej verejnosti, nie mne, pretože ľudia musia vedieť, o čo ide v 2. pilieri. Je pravda, že výnosnosť týchto fondov je nižšia ako inflácia? (Odpoveď poslanca.) To je jasné, to už poznáme, lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď, to je v poriadku, my sme na toto naučení a to takto bude dlhodobo. Je pravda, ako sú nastavené systémy dôchodkové v iných krajinách, napr. v Poľsku? Čo idú urobiť teraz s dôchodkovým systémom v Českej republike? My len chceme slovenskej verejnosti povedať, aké sú riziká sporenia v 2. pilieri, ja by som v živote tam ani korunu nevložil, pretože si myslím, že veľa ľudí, ktorí majú dnes sporenie v 2. pilieri, skončí tak, že ich peniaze budú znehodnotené a spadnú naspäť do siete záchrannej štátu a my nielen budeme každý rok doplácať miliardu eur do Sociálnej poisťovne, ale možno sa ešte budeme musieť starať aj o ľudí, ktorí vďaka tomu, že tieto peniaze sa znehodnocujú, budú odkázaní na malý dôchodok zo Sociálnej poisťovne. Plus k tomu ešte budeme musieť v rámci sociálneho zabezpečenia týchto ľudí vyrovnávať. Toto ľudia musia vedieť, aké sú riziká. Čo je na tom zlé, keď chceme verejnosti hovoriť, v akom stave je dnes 2. pilier a že ich peniaze sa znehodnocujú? A musíme otvoriť tému, či pôjdeme cez garancie, musíme otvoriť tému, či pôjdeme cez otvorenie tohto systému. A čo je na tom zlého? Prečo by sa ľudia nemohli znovu rozhodnúť v nejakom ročnom, dvojročnom horizonte, či tam chcú alebo nechcú zostať? Súhlasíte? A súhlasíte potom aj s tým, pán poslanec, aby vláda vyčlenila 30 mil. eur na dobrú reklamnú kampaň? Nebudete mať s tým problém? (Reakcia z pléna.) Koľko stála reklamná kampaň? (Odpoveď z pléna.) 45 mil. eur. (Hlas z pléna: „45 mil. korún.“) No jasne, 45 mil. eur je hodnota kampane. (Reakcia poslanca.) Ale hovorím teraz o sume, ktorá bola vyššia ako 1,5 mld. korún, bola vložená do kampane rôznej televíznej a ďalšej, aby sa ľudia lákali na vstup do 2. piliera. Pán poslanec, takže budete mať s tým problém, keď vyčleníme 33 mil. eur a urobíme obrovskú kampaň, v ktorej vysvetlíme slovenskej verejnosti, čo je za problém v 2. pilieri? (Hlasy v sále.) Ale máme rozdielny pohľad. Ja len tvrdím, že ak má byť štrukturálna zmena, musí byť štrukturálna zmena urobená aj v dôchodkovom systéme, ale ľudia musia mať konkrétne informácie, čo sa tam deje alebo nedeje. (Potlesk.)
My ponúkame aj štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o fungovanie štátu. To, čo ohlásil podpredseda vlády a minister vnútra, a to, čo je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, to nie je výmysel. Máme jedinečnú šancu. Pán poslanec Mikloš, boli ste opakovane ministrom vlády v koaličných vládach, SMER má jedinečnú šancu ako jedna strana vo vláde uskutočniť zmeny v miestnej, regionálnej štátnej správe a na ústrednej úrovni, pretože nás nebrzdí žiadny koaličný partner. Ja si to pamätám veľmi dobre, my sme zrušili všeobecné krajské úrady, v roku 2009 alebo roku 2010, to si presne teraz nepamätám, ale už sme nemohli zrušiť špecializovanú štátnu správu, lebo sme narazili na koaličných partnerov, ktorí povedali, že nesúhlasia s tým napr., aby sa zrušili školské úrady na úrovni krajov. My máme dnes šancu urobiť rozhodnutia tak, že 1. januára 2014 bude úplne inak vyzerať fungovanie Slovenskej republiky z hľadiska štátnej správy. K 1. januáru 2013 chceme úplne zrušiť celú špecializovanú štátnu správu na úrovni krajov a nastaviť postupnú integráciu miestnej štátnej správy. Je neuveriteľne rozdrobená, obrovské množstvo budov, veľké množstvo administratívy, čo je spojené s výkonom miestnej štátnej správy. Vidíme tu aj veľké úspory. Sú už určité odhady, určité analýzy, ktoré naznačujú, že by to mohol byť veľmi úspešný projekt. A ako poznám ministra vnútra a podpredsedu vlády, všetku energiu do toho dá. A myslím si, že to bude jeden veľmi zaujímavý reformný krok, ktorý urobí vláda v nasledujúcom období, lebo nikto nám v tom nebráni.
Áno, máme iný pohľad aj na fungovanie európskych fondov. To, o čom sa dlho rozprávalo, rozprávalo, rozprávalo, sme zrazu zrealizovali za dva týždne, vyslali sme tímy do Bruselu, dohodli sme realokáciu jednotlivých európskych fondov. A dnes môžem konštatovať, že sme veľmi blízko k tomu, aby sme 270 mil. eur použili na projekty na podporu zamestnávania mladých nezamestnaných ľudí. Je to možno suma, ktorá z hľadiska Európy nie je veľká, ale takmer 9 mld. korún je už niečo, čo pre malé, stredné podniky môže byť zaujímavé, čo môže byť zaujímavé, nakoniec tie projekty budú rôznorodé. Minister pôdohospodárstva naznačoval, že chce určitú výzvu, pokiaľ ide o vytváranie malých podnikov v oblasti poľnohospodárstva. Čaká nás veľké rozhodnutie, vážené dámy a páni, ako sa postavíme v rokoch 2014 až 2020 k čerpaniu európskych fondov. Tých peňazí bude ešte viac. Teraz to bolo niečo cez 11 mld. a možno to bude ja neviem 14 mld. či koľko... (Odpoveď z pléna.) ... 13,5 mld. – 14 mld. eur v najbližšom období. Opäť veľmi citlivo musíme nastaviť operačné programy, ako to celé chceme urobiť.
Čiže, áno, my sme za štrukturálne zmeny v tejto krajine a budeme sa im venovať s plnou náležitosťou. A teraz, všetci si uvedomujeme, že to musíme urobiť, do toho treba zaradiť aj štýl alebo metódu, ktorú použijeme. Vážené dámy a páni, v Českej republike vláda nedávno oznámila takisto ozdravný balíček a povedala, čo všetko ide urobiť. A prakticky siahla na všetky dane, aspoň taký je návrh, ktorý je z dielne českej vlády. Ja nechcem komentovať, zasahovať, je to suverénna, vnútorná vec Českej republiky, ako si riešia svoje problémy a čo ponúkajú verejnosti. Vláda to však podľa všetkého urobila bez akejkoľvek konzultácie so sociálnymi partnermi. A o týždeň na to mali 120 000 ľudí na uliciach, obrovské protesty a demonštrácie a možno to bude pokračovať ďalej. To nie je o tom, že nemáme čo robiť, vážené dámy a páni, ale je to o prevencii a je to o sociálnom zmieri, je to o pokoji, je to o kľude v tomto štáte. Aj preto sme sa rozhodli, že všetky tieto konkrétne veci, ja naznačujem určité trendy, povedal som, že sa končí rovná daň, ideme do progresivity, naznačil som, že musíme urobiť nejaké rozhodnutia v dôchodkovom systéme, naznačil som, že ideme robiť veľké zmeny v štátnej správe, že máme iný pohľad na čerpanie eurofondov. Nechceme prijímať rozhodnutia, vážené dámy a páni, tak, že sa stretne 14 – 15 ľudí na vláde, všetko pripravíme, donesieme to sem a 83 poslancov Národnej rady to schváli. Takto to robiť nebudeme. (Potlesk.) Takto to robiť nebudeme a takto sme to nerobili ani pri zostavovaní programového vyhlásenia vlády. Chápem, že by ste chceli vidieť, že sa postaví 141,752 km diaľnic, že by ste chceli vidieť, že sa daň zvýši pri fyzických osobách zarábajúcich nad 2 750 eur ja neviem o 3 alebo o 4 %, ale tento dokument, ktorý som predstavil, je dokument, ktorý vznikol naozaj po vážnom sociálnom dialógu. To nebol figový list, to nebolo tak, že došli sociálni partneri, dali sme si po pohári vína alebo sme si dali kávu a čaj a sme sa rozišli, ale 100 bilaterálnych rokovaní medzi ministrami a sociálnymi partnermi. A konštatovali sociálni partneri, že na 80 % môžu povedať, že ich pripomienky a ich zásadné postoje sú v tomto materiáli reflektované. Z tohto titulu chceme v tejto metóde práce pokračovať. Chceme pozvať za rokovací stôl, pokiaľ pôjde o konkrétne rozhodnutia a opatrenia, všetkých sociálnych partnerov, pretože tí sú pre nás dôležití partneri, zamestnávatelia, preto, lebo vytvárajú pracovné miesta, odborári, preto, lebo majú svoju úlohu, pokiaľ ide o ochranu práv zamestnancov. Potrebujeme hovoriť s mestami, obcami, vyššími územnými celkami, ale potrebujeme hovoriť aj s ďalšími partnermi, ako sú dôchodcovia alebo ako sú cirkvi, školy. Tých možností je tam pomerne veľa. My sme mali veľmi dobré skúsenosti z krízovej rady v rokoch 2009 a 2010. Z tohto dôvodu budeme takto pokračovať. A chceme na pôde tejto Rady solidarity a rozvoja prijať a dohodnúť sa na všetkom tom, čo potom vláda profesionálne spracuje a predloží do legislatívneho procesu. Toto je jediná cesta, ktorá je dnes možná, pretože my si nemôžeme dovoliť sociálne napätie, my si nemôžeme dovoliť teraz, aby pri každom jednom rozhodnutí, ktoré vláda urobí, prišli demonštrácie, protesty, my potrebujeme kľudnú, zmierlivú atmosféru na prijímanie vecí. Áno, aj my budeme musieť asi ustúpiť z niektorých našich predstáv, ak teda ponúkame sociálnym partnerom možnosť určitých kompromisov. Prosím, rešpektujte toto rozhodnutie vlády, rešpektujte toto rozhodnutie politickej strany SMER – sociálna demokracia, že sociálny dialóg, skutočný, intenzívny sociálny dialóg bude naša základná pracovná metóda. Ak nebudeme takto pokračovať ďalej, tak napätie bude na Slovensku stúpať mimoriadne dynamicky.
A úplne na záver chcem povedať, že som sa zastavil pri poznámke trochu, keď pán poslanec Mikloš avizoval možné víťazstvo socialistického kandidáta v prezidentských voľbách a že možno niektorí politici na Slovensku sa domnievajú, že to môže znamenať zmäkčenie určitých povinností, ktoré dnes Európska únia očakáva od členských štátov. Nie, pán poslanec, my nejdeme ozdravovať verejné financie kvôli Bruselu, my nejdeme ozdravovať verejné financie preto, že sa bojíme 140 mil. eur pokuty, ozdravovať verejné financie treba preto, lebo chceme byť dôveryhodným partnerom a chceme, aby Slovensko sa ľahšie pohybovalo na finančných trhoch, ako keď jednoducho nie je dôveryhodnou krajinou. My si uvedomujeme, že sme členským štátom eurozóny. A chceme tam zostať. My nebudeme nikdy spochybňovať euro a rozhodnutie, ktoré sme prijali 1. januára 2009. Veď to je úspešný príbeh. Slovensko nemôže za to, že iné krajiny zlyhali a že iné krajiny spôsobili eurozóne nejaké ťažkosti. My v eurozóne chceme byť. Eurozóna je pre nás klub. V klube platia nejaké pravidlá. My tieto pravidlá budeme, samozrejme, rešpektovať. Preto neočakávam, pán poslanec Mikloš, žiadnu úľavu, pokiaľ ide o podmienky alebo požiadavky, ktoré sú dnes nastavené v Európskej únii. Naopak, niekedy sme mali aj spor v tom, či zásah štruktúr v Bruseli do národných rozpočtov, do národných ekonomík je adekvátny alebo nie je adekvátny. Ale ak nebudeme dávať dohromady fiškálne politiky, hospodárske politiky v rámci eurozóny, to nemôže fungovať. Nie je možné mať spoločnú menu, ak súčasne by si každá krajina vo fiškálnej a hospodárskej politike robila, čo chce. Sme v eurozóne, musíme pravdepodobne touto cestou sa aj uberať. Ale čo budem podporovať, a preto narážam na možného víťaza, nikto nevie, čo urobia francúzski občania, je to ich suverénna vec, ak sa stane to, čo ste avizovali, predpokladám, že príde podstatne väčší tlak, vážené dámy a páni, v rámci Európskej únie na to, aby ak je povinnosť škrtať a ozdravovať, aby súčasne povinnosťou bolo podporovať hospodársky rast a súčasne aby bolo povinnosťou vytvárať pracovné miesta, som pripravený podporiť za Slovenskú republiku všetky takéto kroky, ktoré by v Európskej únii mohli byť prijaté, všetky. Prečo by sme nemohli mať Pakt o hospodárskom raste? Prečo by nemohla Európska únia prijať rozhodnutia, z ktorých by aj Slovensko mohlo do určitej miery profitovať? My tiež participujeme na všetkých európskych politikách ako takých. Toto je dôvod, prečo si myslím, že je správne, aby do Európskej únie prichádzali aj politici, ktorí prinášajú takéto podnety. A to, čo hovorí nádejný kandidát na francúzskeho prezidenta, nás vo vláde a v strane SMER – sociálna demokracia veľmi zaujíma, pretože to je presne to, čo sme povedali, nielen ozdravovať, ale aj podporovať hospodársky rast a súčasne vytvárať podmienky na nové pracovné miesta. A chcem vás požiadať znovu, povedal som to aj vo svojom vystúpení, ak budeme tu v parlamente ratifikovať významné dokumenty, ktoré sa týkajú Európskej únie, a ja verím, že ich budeme ratifikovať, pretože sme sa na tom dohodli, za určitých podmienok, tak vás požiadam, aby ste priamo z Národnej rady Slovenskej republiky dali mandát, ale nie iba 83 poslancov, ale celá Národná rada, vláde a predsedovi vlády, aby sa pripájal k takýmto aktivitám, ktoré na pôde Európskej únie sa pravdepodobne objavia. Očakávame neformálny samit, samit má byť niekedy až na prelome mája a júna. A práve na tomto samite sa má hovoriť o možných krokoch. Ja som privítal iniciatívu predsedu Európskej komisie pána Barrosa, pokiaľ ide o možnosť realokácie zdrojov v rámci európskych fondov, využili sme ju. A verím, že keď budú dané ďalšie šance Slovenskej republike v rámci európskych programov, tak ich určite využijeme.
Aspoň toľko som považoval za dôležité reagovať na niekoľko slov alebo niekoľko myšlienok, ktoré ma zaujali z príhovoru pána poslanca Mikloša. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, nebudem počas tejto diskusie vystupovať a komentovať každé jedno vystúpenie predrečníka, ale keďže sa navádzajú určité trendy a je zrejmé, v čom bude hlavná kritika programového vyhlásenia vlády, chcel by som na úvod niečo povedať. Pretože si budem určite istý, že to, čo teraz poviem, sa bude vzťahovať prakticky na každé jedno vystúpenie od predstaviteľov opozície.
Prvý veľmi vážny trend, ktorý naznačil pán podpredseda Národnej rady pán Figeľ je v tom, že aké šetrenie, aké zvyšovanie daní, keď stačí tú miliardu, ktorá nám uteká na DPH, niekde zastaviť. Toto počúvame už z viacerých zdrojov, že toto bude jedna veľmi silná rétorika opozície voči nám. Že čo to tu robíte? Prečo idete zvyšovať dane, keď stačí, aby ste tu miliardu, ktorá je niekde, zastavili. Takže, dámy a páni, prosím vás veľmi aspoň o elementárnu mieru korektnosti. Odovzdali ste nám vládu s nefunkčným daňovým systémom. S totálne nefunkčným daňovým systémom. Tri mesiace sme nemali žiadne informácie o tom, čo sa na daňovom riaditeľstve deje, preto prichádzať s takýmto argumentom je minimálne veľmi nekorektné.
Druhá taká tendencia, trend, ktorý sa bude objavovať v každom vystúpení je miera konkrétnosti alebo nekonkrétnosti programového vyhlásenia vlády, ktoré som včera predložil. Veľmi jasne som povedal, že ide o programové vyhlásenie, ktoré obsahuje politiky a trendy. Ale teda, keď už chcete o konkrétnosti alebo nekonkrétnosti hovoriť, dovoľte mi tento konkrétny údaj. Dal som si tú prácu a pozrel som si včera večer 50-stranové programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Takže, vážená konkrétna opozícia, a to hovorím v dobrom teraz, máte tam až dva konkrétne údaje. Jeden je, že zvýšite daňový bonus o 100 % na každé dieťa do 6 rokov, čo ste, samozrejme, neurobili asi, a znížite strop možného navýšenia dane z pozemkov z 20-násobku na 5-násobok ročnej najnižšej sadzby dane, to neviem, to som neoveroval, či ste to urobili, alebo neurobili. Na päťdesiatich stranách programového vyhlásenia vlády máte tieto dva konkrétne údaje. Tak čo vyčítate konkrétnosť alebo nekonkrétnosť ? Povedal som to teraz, už to viac opakovať nebudem, ale prosím každého opozičného politika, ktorý má významnú časť vo svojom vystúpení o konkrétnosti alebo o nekonkrétnosti, nech nezabudne na to, že na päťdesiatich stranách vašej vlády - dva konkrétne údaje. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky, ktorú vymenoval prezident Slovenskej republiky, predstupuje podľa čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky pred Národnú radu Slovenskej republiky, predkladá jej svoj program a žiada o vyslovenie dôvery.
Vláda Slovenskej republiky ako vrcholný orgán výkonnej moci si uvedomuje svoju zodpovednosť voči Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu Slovenskej republiky a počas celého volebného obdobia bude dôsledne dodržiavať princípy parlamentnej demokracie. Je to nielen naša povinnosť vyplývajúca z ústavy, ale touto zásadou sa budeme riadiť aj v záujme pokoja a vnútropolitickej stability na Slovensku.
Slovensko naozaj potrebuje pokoj a politickú stabilitu. Len v takejto atmosfére sa pri plnom rešpektovaní názorových rozdielov medzi vládou a opozíciou dajú dosahovať ciele, nutnosť ktorých uznáva tak ľavá, ako aj stredopravá časť politického spektra.
Za posledné štyri dni som sa osobne stretol s tisícami ľudí na západnom a strednom Slovensku. Odkaz od nich je veľmi jasný. Ľudia vedia, že musíme prijať okamžité a možno aj citlivé opatrenia na ozdravenie verejných financií. Chcú však inú politickú atmosféru, ako videli do predčasných parlamentných volieb. Rád by som požiadal všetky parlamentné politické strany, aby boli súboje férové a hodnotové.
Slovensko dosiahlo 50-percentný hotovostný deficit. Podľa Európskej komisie vzhľadom na hospodárenie prvé tri mesiace tohto roku je nereálne, aby bol deficit na plánovanej úrovni 4,6 % a do 31. decembra 2013 musíme znížiť deficit pod 3 % HDP. A je úplne jedno, je úplne jedno, aká vláda by vládla. Cieľ je nezmeniteľný. Deficit verejných financií pod 3 %.
Súčasná vláda má svoj plán, ako ho dosiahnuť. Ak má opozícia iné návrhy na ozdravenie verejných financií, poďme súťažiť. V tomto by mala byť podstata politického súperenia.
Politická strana SMER – sociálna demokracia ako jediná zastúpená vo vláde Slovenskej republiky od prvých dní nového volebného obdobia robí všetko pre vytvorenie atmosféry pokoja a stability. Stačí, ak si pripomenieme rozhodnutia o postavení opozície v Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré je výrazne silnejšie, ako tomu bolo v rokoch 2010 – 2012. Uznávame aj nárok opozície na obsadenie ďalších kontrolných orgánov. A záujem pokoja a stability sme dôsledne sledovali aj pri príprave Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je ucelený politický dokument. Neskladali sme ho sektorovo, ako bolo možno zvykom v predchádzajúcich volebných obdobiach. Naopak, inšpirovali sme sa stratégiou rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030. Tou stratégiou, ktorá bola spracovaná a obhájená v priebehu roku 2010. Aj tu chcem vyzvať všetky relevantné politické sily na Slovensku, aby privlastnili si myšlienky, ktoré sú v tejto stratégii, a uplatňovali ich bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v opozícii, alebo nachádzajú vo výkone vládnej moci.
Cieľom programového vyhlásenia vlády je eliminovať vplyvy krízy a zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska.
Vláda pripravila programové vyhlásenie v širokom dialógu so sociálnymi partnermi. Či tomu veríte, alebo neveríte, uskutočnilo sa spolu asi 100 rokovaní ministrov so zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, s predstaviteľmi samosprávy, akademickou obcou, so zástupcami Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Jednoty dôchodcov Slovenska, ale aj s predstaviteľmi cirkví, najmä katolíckej a evanjelickej, či mimovládnych organizácií. Spoločne sme hľadali prienik v najpodstatnejších otázkach, ako má Slovensko postupovať a čo má robiť, aby bolo úspešné. A vo väčšine z nich sa aj zhoda našla.
Je to naozaj nóvum, niečo, čo na slovenskej politickej scéne ešte nebolo. Bez dohody so sociálnymi partnermi žiadna vláda v období turbulentných ekonomických a sociálnych zmien v Európe a vo svete nemôže uspieť. Dovolím si to tvrdiť o to skôr, že Slovensko je dnes v stave, keď zlyhávajú základné funkcie štátu. Spomeniem len kolaps daňovej a finančnej správy, tikajúcu bombu v zdravotníctve, stupňujúce sa napätie v školstve, rastúcu nezamestnanosť či nezvládnutie a nezvládnutý deficit verejných financií.
Myslím si po tomto širokom dialógu, že môžem vyhlásiť, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky je výsledkom intenzívneho sociálneho dialógu vlády a širokého okruhu sociálnych partnerov. Privítal som vyjadrenia jednotlivých sociálnych partnerov, ktorí uznali zapracovanie podstatnej časti ich požiadaviek do dokumentu, za plnenie ktorého bude zodpovedať len a len vláda Slovenskej republiky. Ide o dokument vnútorne vyvážený, presne definujúci trendy a jednotlivé politiky. Možno ste očakávali, že v ňom bude viac čísel a ukazovateľov, ale programové vyhlásenie vlády musí najmä definovať politiky a trendy a naplnenie týchto trendov a politík bude potom úlohou ďalších orgánov, ktoré v rámci sociálneho dialógu v krátkom čase vzniknú.
Chcem vysloviť poďakovanie sociálnym partnerom za ich konštruktívny prístup a vyslovujem presvedčenie, že budú aj naďalej aktívnymi hráčmi v sociálnom dialógu, ku ktorému sa vláda Slovenskej republiky otvorene hlási ako k základnej pracovnej metóde.
Vláda je pripravená vytvoriť pôdu pre intenzívny a široký sociálny dialóg aj pri najväčšej výzve, ktorá stojí pred nami - pri ozdravovaní verejných financií. Vláda sa hlási k záväzku znížiť deficit verejných financií pod 3 % a na tento účel potrebuje nájsť dodatočné zdroje v objeme 1,2 až 1,5 mld. eur. Aby sme občanom Slovenskej republiky trochu priblížili tú sumu, povedzme ju aj v slovenských korunách, hovoríme o sume 36 až 45 mld. slovenských korún, ktoré musíme zabezpečiť v čo najkratšom období, aby sme ozdravili verejné financie.
Ak bude vláde Slovenskej republiky vyslovená dôvera, riešenia sledujúce ozdravenie verejných financií budú predmetom rokovania Rady pre solidaritu a rozvoj pod priamym vedením predsedu vlády. Nadviažeme tak na dobré skúsenosti z pôsobenia Krízovej rady v rokoch 2009 – 2010.
Už teraz pozývam oficiálne predstaviteľov zamestnávateľov, zamestnancov, samosprávy, cirkvi, dôchodcov, obchodnej, priemyselnej komory či akademickej obce, univerzít, aby sa práce tejto rady zúčastnili a aby sme spoločne na pôde tejto inštitúcie rozhodovali o veciach, ktoré budú možno aj citlivé, ale pre Slovensko životne dôležité.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády jasne definuje politiku ozdravovania verejných financií. Je to politika väčšej solidarity bohatých a silných. A práve predmetom rokovania Rady solidarity bude zvýšená sadzba dane z príjmov, sadzba bankového odvodu alebo či Slovensko zavedie daň z finančných transakcií. Domnievam sa, že by bolo správne, spravodlivé, etické a morálne zaviesť takúto daň. Obdobne uvažujú v Rakúsku, ale aj Európska komisia, ktorá si sľubuje, že by ročne na celoeurópskej dani z finančných transakcií vybrala až 57 mld. eur.
Na Slovensku nemienime zvyšovať daň z pridanej hodnoty na základné tovary a služby, čo by podľa nás malo negatívny dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti. Áno, tu máme pravdepodobne odlišný pohľad. Nehovoríme nie zvyšovaniu DPH. Vy ste experiment urobili v roku 2011, ale mal veľmi negatívne dôsledky na rast ekonomiky aj na ďalšie ukazovatele.
Pokiaľ ide o DPH, uvedomme si, že mnohí naši občania žijú na hranici chudoby. Ako keby sme si niekedy nechceli uvedomiť – a nechcem ani o tom veľa hovoriť –, že naozaj ľudia žijú z priemerných dôchodkov 250 – 280 eur. Že naozaj ľudia priemerne žijú z platov, ktoré sú na úrovni 400 – 450 eur. Ak týmto ľuďom zdvihneme daň z pridanej hodnoty a títo ľudia všetky peniaze minú na základné tovary a služby, na bývanie, na energie, na potraviny, a to majú ešte málo, každé jedno zvýšenie DPH, čo i len o pol percenta, automaticky vedie k ďalšiemu znižovaniu životnej úrovne týchto ľudí.
A toto naozaj nechceme a to ani neurobíme. Podporíme len také opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast, ale zároveň neohrozia základné životné istoty občanov. Nemôžu to byť peňaženky ľudí s nízkymi a strednými príjmami, ktoré budú ozdravovať verejné financie a riešiť finančnú krízu, ktorú spôsobili bohatí a silní. To je naša politika a za touto politikou budeme tvrdo stáť. (Potlesk.)
Problémy Slovenska, ako naštartovanie ekonomického rastu, riešenie vysokej nezamestnanosti alebo konsolidácia verejných financií, chceme však riešiť v spolupráci s európskymi inštitúciami, osobitne s Európskou komisiou. Z rokovaní vyplýva, že tohtoročný plánovaný deficit na úrovni 4,6 % je nereálny. A hovorím to ako fakt, nesťažujem sa, ale pravda je taká, že tak, ako bol schválený rozpočet v roku 2011 na rok 2012 s plánovaným deficitom 4,6 %, veľmi jasne nám odkazujú z Európskej komisie, toto je nereálny deficit, skôr sa bude približovať k 5 %.
Medzi rizikové položky, nekryté rozpočty, patrí okrem iného zvyšovanie platov lekárov a zdravotných sestier. Stále sme nenašli peniaze, o ktorých predchádzajúci minister zdravotníctva hovoril, že existujú. Náklady na strategické zásoby ropy či nižšie príjmy samospráv.
Európska komisia najbližšie hodnotenie vývoja slovenských verejných financií aj s novou prognózou pre rok 2012 zverejní 11. mája. Aj to bude dôležitý ukazovateľ pre nás, pokiaľ ide o prácu Rady solidarity a rozvoja, lebo aj na základe týchto ukazovateľov budeme plánovať opatrenia, ktoré majú ozdravovať verejné financie. Posledný odhad hovorí o 5 % deficitu, čo je dosť výrazne nad 3 %, ktoré má Slovensko dosiahnuť v budúcom roku.
Do programového vyhlásenia sme zakomponovali viaceré možnosti zvýšenia príjmov rozpočtu, a to napr. vyššou efektivitou výberu dane z pridanej hodnoty, prehodnotením výšky majetkových daní či obmedzením daňových únikov, kde stráca štát ročne asi 1 miliardu eur.
Podobne i na strane výdavkov bude vláda pokračovať v šetrení a v tlaku na zvyšovanie efektívnosti fungovania štátu nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj v nastavení samotných štátnych inštitúcií. Prehodnotíme súčasnú štruktúru orgánov štátnej správy s cieľom zefektívniť ich činnosť. Chceme naštartovať pod vedením podpredsedu vlády a ministra vnútra najrozsiahlejšiu reformu miestnej, krajskej a ústrednej štátnej správy. Cieľom je, aby občan nepobehoval od jedného úradu k druhému, aby – pokiaľ možno – všetko vybavil na jednom mieste. Cieľom je znižovať nákladovosť štátnej správy v Slovenskej republike. Pre zásadné zlepšenie úrovne služieb vláda využije elektronizáciu a možnosti informačných a komunikačných technológií. Teda nechceme ísť len cestou zvyšovania daní a škrtov, ale chceme ísť aj cestou šetrenia na úkor vládnej spotreby.
Môžem oznámiť, že k 1. januáru 2013 prestane existovať krajská špecializovaná štátna správa, a chceme všetko urobiť tak, aby k 1. januáru 2014 boli urobené zásadné rozhodnutia, pokiaľ ide o integráciu miestnej štátnej správy. Zefektívnenie využívania nehnuteľností, administratívy, očakávame od tohto kroku pomerne významné úspory.
Vážené dámy a páni, nemôžeme pripustiť, aby sme sa dostali mimo dohodnutej trajektórie konsolidácie verejných financií, a to nie preto, že o tom hovorí Brusel, Európska únia, alebo preto, že by Slovensku hrozila pokuta vo výške 140 mil. eur, ale predovšetkým kvôli dôveryhodnosti Slovenska. Chceme dať jasný signál finančným trhom o našom konsolidačnom úsilí v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti a zvýšiť transparentnosť verejných financií.
Opäť ale pripomínam, že zásadné rozhodnutia, najmä ekonomicko-sociálneho charakteru, budeme prijímať po širokej diskusii so všetkými zainteresovanými partnermi.
Ako som už povedal, najjednoduchšie by bolo preniesť bremeno globálnej hospodárskej a finančnej krízy na plecia občanov. Ak si pamätám údaj, nakoniec ho možno potvrdia tí, ktorí pracovali v ekonomickej a finančnej sfére, že zvýšenie DPH o 1 % automaticky znamená do štátnej poklade príjem okolo 6 mld. korún, teda asi 200 mil., možno aj viac eur.
To by bolo veľmi jednoduché, o 3, o 4, o 5 % zdvihnúť DPH a získame obrovský balík peňazí na ozdravenie verejných financií. Nám ide o to, aby sme napriek kríze vytvárali a posilňovali základné životné istoty ľudí, veď ľudia nespôsobili túto krízu.
Ešte raz vás všetkých prosím aj pri prijímaní rozhodnutí, ktoré budeme robiť tu, v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sme mysleli na jednoduchých ľudí na Slovensku, s ich príjmami, s ich dôchodkami a s ich životnou úrovňou. Toto je krédo, ktoré musí stále visieť nad našimi hlavami, keď budeme posudzovať akékoľvek jedno individuálne rozhodnutie.
Vláda bude plniť sociálnodemokratický program, ktorý nepoškodí ekonomike, ale vytvorí stabilné prostredie pre sociálne vyvážený, a tým dlhodobo udržateľný vývoj. Je to aj reakcia vlády na oprávnené obavy občanov, ktorí sa často pýtajú, ako sa štát postaví k problematike zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a tvorbe podmienok pre dôstojný život.
Vážené dámy a páni, Programové vyhlásenie vlády jednoznačne hovorí, že ozdravovanie verejných financií nie je možné bez hospodárskeho rastu a nových pracovných miest. Toto je základná poučka, ktorú sme dali do Programového vyhlásenia vlády.
My sme totiž zistili na vlastnej koži, že len škrty a šetrenie bez podpory hospodárskeho rastu vedú automaticky k poklesu hospodárskeho rastu, k vyššej inflácii a k nezamestnanosti. Veď to sú fakty a netreba sa za ne hanbiť. 1. januára 2011 bola zvýšená DPH o 1 % a samotná vtedajšia vláda v jednom z analytických dokumentov uviedla, že áno, takéto rozhodnutie má tlmiaci efekt na hospodárstvo. Bolo tam presne napísané. A čo napísala vláda do toho dokumentu, to na konci roku 2011 aj do poslednej bodky určite platilo.
Tak potom načo šetríme? Načo ozdravujeme verejné financie, keď výsledkom je špirála negatívna, ktorá opäť len vedie k vyššej nezamestnanosti, k nižšiemu hospodárskemu rastu a k vyššej inflácii? Toto je cesta, ktorá nefunguje.
Bez hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest nie sme schopní ozdravovať verejné financie. Toto je základný prístup vlády sociálnodemokratickej na Slovensku. Je to dokonca... (Potlesk.)
Je to dokonca aj postoj, ktorý plne zodpovedá postoju európskemu. Dovoľte, aby som zacitoval stanovisko Európskej únie: „Fiškálna konsolidácia a sprísnenie pravidiel dohľadu sú kľúčové, ale nestačia. Potrebujeme hospodársku politiku orientovanú na rast.“
Toto je oficiálna politika Európskej únie, my chceme ísť tou istou cestou. Nie socialistickou, sociálnodemokratickou, ľavicovou, socanskou, môžte použiť akýkoľvek výraz. Toto je európska cesta, my sme v Európe a chceme aj európsku cestu používať.
Jednou z priamych príčin problémov v eurozóne v podobe dlhovej krízy, ktorej musíme čeliť dodnes, boli málo efektívne pravidlá rozpočtového dohľadu. V Európskej únii sa preto veľmi rýchlo dokázala nájsť zhoda a urobili sa bezprecedentné legislatívne úpravy v podobe zásadného sprísnenia pravidiel Paktu rastu a stability. Podstatou tohto systému, balíka šiestich legislatívnych aktov, ktoré sa už dnes naplno uplatňujú, je, že národné rozpočty sa ocitnú pod mimoriadne silnou kontrolou Európskej komisie a Rady, pričom vynútenie pravidiel je aj pod hrozbou nie malých finančných sankcií. Už som spomínal 140-miliónovú pokutu v prípade, že nedodržíme 3-percentný deficit v roku 2013.
Čiže, priatelia, vážené dámy a páni, prvá lekcia dlhovej krízy je silné a vynútiteľné pravidlá rozpočtového dohľadu, tieto máme a Slovensko sa k nim otvorene hlási.
Druhým konkrétnym krokom je dohoda na tom, že členské štáty sa v podobe fiškálnej zmluvy zaväzujú k prísnej sebadisciplíne, pokiaľ ide o rozpočtovú politiku a udržanie dlhu v stanovených medziach. Máme teda aj druhú lekciu – právny záväzok v podobe pravidla tzv. štrukturálneho deficitu vo výške 0,5, resp. 1 % v závislosti od toho, či krajina plní aj dlhové kritérium. Slovensko takýto záväzok prijalo v podobe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.
Týmto však celý príbeh alebo dráma dôsledkov finančnej, ekonomickej a dlhovej krízy nemôže a nesmie skončiť. Máme totiž úplne zásadný a urgentný problém a ten sa volá hospodársky rast v Európskej únii a hrozba recesie, ktoré majú negatívny dopad jednak na perspektívu konsolidácie, a čo je ešte horšie, na sociálnu situáciu ľudí.
Aby sme si uvedomili, kde sa nachádzame, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa oprel i o jeden údaj, ktorý prezentoval prezident Európskej komisie pán Barroso v októbri 2011: „Prepad hospodárskeho výkonu v rokoch 2007 – 2010 v dôsledku krízy znamená pre Európsku úniu vo finančnom vyjadrení stratu o 2 000 mld. eur.“ Toto číslo podľa mňa nepotrebuje žiadny ďalší komentár.
Nie je preto vôbec náhoda, že po sprísnení rozpočtového dohľadu a naordinovaní reštriktívneho zamerania našich rozpočtových politík v podobe fiškálnej zmluvy prichádzajú každodenne veľmi silné apely na prorastovú hospodársku politiku, ktorá musí byť rovnako dôležitou súčasťou našej odpovede na dôsledky krízy – a k týmto apelom sa vláda Slovenskej republiky plne hlási. Ak je povinnosťou škrtať a ozdravovať, musí byť povinnosťou aj podporovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta.
Nechal som si zanalyzovať závery ostatných európskych rád. Všetky summity v poslednom období zdôrazňujú nevyhnutnosť hospodárskeho rastu a zvyšovania konkurencieschopnosti Európskej únie. Zásadný problém je ale v tom, že naše doterajšie stratégie, či už niekdajšia Lisabonská alebo dnešná nástupkyňa Stratégia EÚ 2020, sú zamerané na opatrenia, ktoré sú mimoriadne dôležité, ale skôr sú to opatrenia stredno- a dlhodobé. My však máme problém rastu teraz, v podmienkach rozpočtovej reštrikcie, a musíme mu čeliť dnes a zajtra, nemôžme sa preto opierať o opatrenia, ktoré majú stredno- alebo dlhodobý charakter.
Preto aj na úrovni Európskej únie už musíme skončiť s opakovaním mantry o prorastovej konsolidácii. Nemusíme už nič nové pridávať v pravidlách rozpočtového dohľadu. Všetko je vymyslené a odsúhlasené. Treba to len implementovať.
Musíme ale čo najskôr viesť vážnu debatu o tom, aké máme možnosti pre prorastové impulzy na úrovni Európskej únie. A pravdepodobne sa budeme musieť odvážne pozrieť aj na niektoré inovatívne formy, ako napr. návrh Komisie na tzv. projektové dlhopisy pre kľúčové sektory ekonomiky. K takémuto návrhu sa budeme stavať pragmaticky a bude nás najmä zaujímať, kde sa tu Slovensko môže nájsť, alebo sa budeme pozerať na to, či dostatočne využívame napr. aj zdroje, ktoré ponúka Európska investičná banka. Do istej improvizácie, ako vidíme, môžeme ísť, len potrebujeme flexibilitu, pružnosť ako teraz, keď sa snažíme realokovať fondy v prospech zamestnávania mladých ľudí.
V tejto súvislosti vítam úvahu prezidenta Európskej rady zvolať mimoriadny summit, pravdepodobne začiatkom júna, kde o týchto otázkach budeme hovoriť, pretože – a to chcem ešte raz zdôrazniť – hospodársky rast potrebujeme nielen preto, aby sme únosným spôsobom zvládli nespochybniteľne dôležité ozdravovanie verejných financií. Hospodársky rast potrebujeme, aby sme udržali európsky sociálny model. Opäť, európsky sociálny model, nie slovenský sociálny model, nie socialistický sociálny model, ale európsky sociálny model.
Dovoľte mi, aby som vám poskytol aj najnovšiu informáciu, pokiaľ ide o realokáciu európskych peňazí na vytváranie miest pre mladých nezamestnaných. Po rôznych dezinformáciách, ktoré sa objavovali v posledných mesiacoch, bol vyslaný tím ľudí na rokovanie a záverečné rozhodnutie je nasledujúce: V rámci Operačných programov, ktoré máme k dispozícii, vláda Slovenskej republiky navrhuje Európskej komisii premiestniť 270 mil. eur, v slovenských korunách takmer 9 mld. korún, z iných Operačných programov do dvoch Operačných programov, jeden sa nazýva Zamestnanosť a sociálna inklúzia a druhý program Hospodársky rast a konkurencieschopnosť. Tieto peniaze chceme použiť na rôzne projekty, ku ktorým sa budú môcť prihlásiť malé a stredné podniky, ale možno aj individuálne osoby, tak napr. v poľnohospodárstve, aby sme vytvárali pracovné miesta pre mladých ľudí a aby aspoň rok mal povinnosť zamestnávateľ tohto človeka zamestnať, ďalší rok ho nechať v zamestnaní, čím by získal pracovnú prax a uľahčil sa mu prístup k získavaniu ďalších zamestnaní.
Verím, že Európska komisia tento návrh, na ktorom, mimochodom, s nami aktívne spolupracovala, schváli a že v najbližších dňoch dôjde aj k formálnym rozhodnutiam takéhoto charakteru.
My sme za Slovensko domácu úlohu urobili, povedali sme, toľkoto peňazí sme pripravení na to dať.
Vážené dámy a páni, vychádzajúc z jasne proeurópskeho postoja, vláda podnikne kroky vedúce k čo najskoršej ratifikácii troch nových zmluvných dokumentov: Zmluvy o založení európskeho mechanizmu pre stabilitu, Zmluvy o stabilite, koordinácii a kontrole hospodárskej a menovej únie, to je tzv. fiškálna zmluva, a k novelizácii čl. 136 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Tu sa teším na spoluprácu s opozíciou, pretože oceňujem stanovisko opozície z okrúhleho stola, kde s výnimkou, myslím, iba jedného politického subjektu je zhoda na tom, že pri ratifikácii, schvaľovaní týchto dokumentov by mala byť väčšia podpora ako len podpora hlasov poslancov za vládu.
Osobitnou úlohou vlády v nasledujúcom období bude aj príprava predsedníctva Slovenska v Európskej únii v druhej polovici roku 2016. Čas uteká veľmi rýchlo a máme povinnosť sa dobre a dôsledne pripraviť, pretože ide o fantastickú príležitosť pre Slovenskú republiku.
Vážené dámy a páni, chcem vás aj o niečo požiadať, keď budeme ratifikovať tieto tri zmluvné dokumenty v Národnej rade Slovenskej republiky, chcem vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky priamo uložila povinnosť a požiadala predsedu vlády Slovenskej republiky podporovať v orgánoch Európskej únie všetky iniciatívy, ktoré budú viesť k podpore hospodárskeho rastu a k vytváraniu nových pracovných miest. Potrebujeme aj takýto mandát Národnej rady, opakujem, nie založený len na hlasoch poslancov, ktorí podporujú vládu, ale verím, že aj na hlasoch poslancov, ktorí sedia v opozičných radoch.
Ak som sa už dotkol problematiky zahraničnej politiky, dovoľte mi, aby som dodal, že základnou líniou zahraničnej politiky Slovenska v jej regionálnom rozmere bude politika dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve, rovnoprávnosti štátu a dialógu s Českou republikou, Poľskou republikou, Rakúskou republikou, Ukrajinou a Maďarskom.
S českým, poľským a maďarským premiérom som už mal možnosť rokovať. Chcem oceniť, že sme hovorili len výlučne o možnostiach spolupráce v oblasti ekonomiky, dopravy a energetiky. Slovensko potrebuje opakované prepojenia dopravného charakteru, energetického charakteru, aby si zabezpečilo svoju vlastnú energetickú bezpečnosť, ale aby sa aj ďalej rozvíjalo.
Je dobré, že tieto krajiny, pokiaľ sa bavíme o V 4, majú rovnaké postoje, pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie, a zdá sa, že by sme mohli nájsť aj ešte väčší priestor, pokiaľ ide o vojenské otázky. Je tu spoločný záväzok vytvoriť v roku 2016 spoločnú vojenskú jednotku krajín V 4.
Pokiaľ ide o stretnutie s maďarským premiérom, ktoré vyvolávalo veľké otázniky, musím rovnako podčiarknuť, že na stretnutí s premiérom Orbánom sme sa zhodli, že v tomto období nikto nepotrebuje hádky a konflikty. V tomto období potrebujeme úspech. Všetku energiu budeme teda venovať do spoločných hospodárskych, ekonomických, dopravných a energetických projektov. A na takúto spoluprácu sa vláda Slovenskej republiky naozaj teší.
Chceme, aby dominantnou črtou zahraničnej politiky bola ekonomická diplomacia. Primárnu pozornosť budeme venovať podpore exportu a turistiky, prílevu zahraničných investícií, stabilite meny, zrovnoprávňovaniu slovenských výrobcov na vnútornom trhu Európskej únie a zvyšovaniu energetickej bezpečnosti.
Zástupcov podnikateľských kruhov vláda zapojí do procesov plánovania a organizačnej prípravy tej časti zahraničnej politiky, ktorá sa ich bezprostredne týka. Prostredníctvom proexportnej rady chceme zabezpečiť väčšiu prepojenosť a súčinnosť všetkých aktérov činných v oblasti ekonomickej diplomacie a pri presadzovaní obchodno-ekonomických záujmov v zahraničí.
Aj preto je minister zahraničných vecí podpredsedom vlády Slovenskej republiky, pretože chceme posilniť ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky a koordinačnú úlohu ministra zahraničných vecí vo vzťahu k hospodárskym rezortom.
Dámy a páni, dôsledky globálnej, finančnej a hospodárskej krízy viedli k odmietnutiu nadradenej úlohy trhov a názorov o minimálnej úlohe štátu v hospodárskej sfére. Vláda, ktorej som predsedom, chce moderný, úsporný a rozumne intervenujúci štát, ktorý bude prijímať však také opatrenia, ktoré nebudú deformovať trh. To je základná definícia štátu, o aký sa budeme usilovať v nasledujúcom období.
Dovoľte mi teraz vysloviť niekoľko sektorových postojov, samozrejme, ani zďaleka nemám ambíciu vám predstaviť celé Programové vyhlásenie vlády, pretože ho máte k dispozícii, a verím, že ste mali možnosť sa s ním aj oboznámiť, pretože časový priestor bol podľa nás dostatočný.
Sektorovo by som chcel zdôrazniť, že rast priemyselnej produkcie je a bude dominantným činiteľom hospodárskeho rastu Slovenskej republiky. Tu za kľúčové vláda považuje oživenie priemyselného výskumu a vývoja, chceme preto vytvárať technologické platformy, ktoré by mali účinnejšie pôsobiť v európskom výskumnom priestore.
Zároveň podotýkam – a toto je pre nás mimoriadne vážna vec –, že priemysel sa nemôže zapájať do globálnej ekonomiky iba prostredníctvom nadnárodných monopolov, ktoré operujú na našom území, ale priemysel sa musí zapájať aj vlastnou aktivitou za pomoci štátu. Pre najefektívnejšie dosiahnutie tohto cieľa sa zameriame predovšetkým na postupné znižovanie závislosti slovenského priemyslu na výkyvoch globálnej ekonomiky formou podpory modernej a perspektívnej výroby s vysokou pridanou hodnotou.
Pokiaľ ide o energetiku, viete, že energetika bola oblasť, ktorej sme venovali v rokoch 2006 – 2010 obrovskú pozornosť. Mienime pokračovať vo veľkom záujme, pokiaľ ide o Stratégiu energetickej bezpečnosti, prijatú v roku 2008.
Nás teší, že táto stratégia prežila roky 2010 – 2012, čo len potvrdzuje, že mala svoje ratio, a vláda, ktorá skončila v predchádzajúcom volebnom období, nadväzovala na všetky priority a úlohy, ktoré v tejto stratégii boli napísané a vytýčené.
V oblasti energetiky, vážené dámy a páni, chceme tlmiť nepriaznivé dôsledky netransparentnej a chybnej privatizácie, aby prirodzené monopoly mali čoraz menej možností zneužívať svoje dominantné postavenie.
Na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, budeme musieť otvorene celej Slovenskej republike povedať, čo urobili zahraniční akcionári so strategickými podnikmi na Slovensku – a bude to veľmi zlé a negatívne počúvanie. Ale budeme to musieť urobiť, pretože informácie, ktoré máme k dispozícii, hovoria, že nešlo vždy o korektné správanie sa k štátnemu majetku.
V oblasti energetiky a sieťových odvetví bude vláda tlmiť nepriaznivé dôsledky, ako som už povedal, privatizácie, ale predovšetkým chceme pôsobiť v tejto oblasti aj implementáciou tretieho liberalizačného energetického balíčka. Tento umožní rozšíriť právomoci štátu v oblasti dohľadu nad regulovanými subjektami a podporiť rozvoj konkurencie a transparentnosti trhu s energiami na Slovensku. My uznávame regulačnú úlohu štátu a v rámci pravidiel Európskej únie s touto regulačnou právomocou štátu aj budeme pracovať.
Slovensko potrebuje stabilné ceny energií. Stabilné a nie výkyvy, ktorých sme boli svedkami, alebo cenové návrhy, ktoré sa vymykajú z akejkoľvek reality.
Dozvedel som sa, že pred pár dňami Slovenský plynárenský priemysel opäť dal návrh na zvýšenie ceny plynu o 16 %, samozrejme, pre domácnosti. To sú návrhy, ktoré sú úplne mimo reality. Je to dané tým, ako dobre viete, že v predstavenstve spoločnosti, kde má štát väčšinu, má menšinový akcionár väčšinu a môže takéto nezmyselné návrhy pravidelne podávať.
Vytvoríme podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Slovenská republika sa naozaj môže stať v oblasti energie, vzhľadom na svoju geografickú polohu, dôležitým článkom pri zaisťovaní energetickej stability a bezpečnosti nielen svojho územia, ale aj Európskej únie.
Chceme zdynamizovať dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne v Mochovciach. A otvorene sa pýtam, ako je možné, že v Mochovciach sa už rok mešká? Tento rok sa mal odovzdávať podľa plánu tretí blok atómovej elektrárne do prevádzky, zdá sa, že aj jeseň 2013 už nie je dnes reálna. Pýtame sa, ako je možné, že došlo k takémuto zanedbaniu plánu? Ako je možné, že Slovensko je naďalej vystavené dovozu elektrickej energie, keď v prípade dostavby tretieho a štvrtého bloku budeme krajnou, ktorá bude schopná vyvážať elektrickú energiu? A o to nám predsa išlo. Išlo nám o to, aby Slovensko bolo nielen sebestačné, ale bolo aj silným hráčom v oblasti energií.
Intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín chceme posilniť bezpečnosť dodávok, nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie. O tom všetkom sme hovorili najmä s maďarským, poľským a českým premiérom. Dnes sú na stole aj veľmi zaujímavé návrhy, pokiaľ ide o spoluprácu Slovenska a Ukrajiny.
Máme záujem urýchliť aj výstavbu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Tu už bola podpísaná medzinárodná zmluva, je potrebné prijať ďalšie technické riešenia.
Dovoľte mi prejsť pár slovami k ďalšiemu sektoru a to je sektor slovenského poľnohospodárstva, ktorý zápasí so značnými problémami.
Rastie dovoz potravín, často nekvalitných, zo zahraničia a podmienky našich farmárov, podnikov a družstiev sú čoraz ťažšie. Pre Slovensko je nevyhnutné – hovorím o tom už dlhé roky, stále sa nám nepodarilo v tom nič podstatné urobiť – zvýšiť podiel domácich produktov na našom trhu. Je to naozaj už taký evergreen. Výrobky, ktoré sa na náš trh dovážajú, sú neraz nekvalitné, preto je treba sprísniť kontrolu dovozu a zároveň je nevyhnutné rokovať s obchodnými reťazcami o tom, aby väčší priestor na pultoch predajní dostali práve slovenské výrobky.
Perspektívne chceme vo vláde hovoriť o návrhu 6-percentnej dane z pridanej hodnoty na predaj poľnohospodárskych produktov ich výrobcami konečnému spotrebiteľovi, ide o známy predaj z dvora, ktorý sa podľa nás osvedčil. A je škoda, že táto znížená sadzba dane bola zrušená, pretože automaticky bol predaj z dvora prakticky zastavený.
Vláda si dobre uvedomuje – a toto je vážny problém –, že Slovensko je krajina, na ktorú sa vzťahuje Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, a bude potrebné pripraviť nové východiská na zlepšenie stavu, ktorý pre slovenských poľnohospodárov vyplýva z podmienok nového programového obdobia.
Slovensko však len naskakuje do rozbehnutého vlaku, už od októbra 2011 je známy návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky – a teraz dobre počúvajme –, ktorý hovorí o znížení celkového objemu dotačných prostriedkov na 90 % priemeru Európskej únie. Štáty, ktoré sa pod týmto priemerom nachádzali, a to je aj prípad Slovenska, budú môcť mať ku koncu programovacieho obdobia v roku 2020 platby znížené až o jednu tretinu.
Ako je možné, že nebolo počuť hlas v roku 2010, 2011, 2012, keď sa tieto veci pripravovali, že takto nemôžu dopadnúť malé krajiny? Dopady na našich poľnohospodárov budú teda naozaj veľmi vážne. A my pripravujeme spoločný postup krajín V 4 k tejto téme, pretože máme rovnaký názor na nevýhodnosť európskej poľnohospodárskej politiky vo vzťahu k Slovensku a ďalším štátom krajín V 4.
Veľmi nás zaujíma oblasť dopravy. Na Slovensku chceme pomocou eurofondov zdynamizovať proces výstavby diaľnic. Za základný predpoklad odstraňovania regionálnych rozdielov naďalej považujeme ako prioritu diaľničné plnohodnotné spojenie Bratislavy s Košicami. Pokračovať budeme aj v projektoch verejno-súkromného partnerstva, vláda pritom zabezpečí vyvážené súťažné podmienky, aby nedochádzalo k nedokončeným úsekom a k devastácii celého reťazca podnikateľských subjektov.
Ľahko sa urobí verejná súťaž, ľahko vyhrá ten, kto ponúkne polovičnú cenu zo skutočných reálnych stavebných nákladov, ale zostáva po ňom spálená zem. Nezaplatené faktúry, nedokončenú úseky. Touto cestou Slovensko naozaj nemôže ísť.
Zaostávanie dôležitých projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest súvisí aj s extrémne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy na Slovensku. Preto preskúmame riešenia uplatňované v iných krajinách Európskej únie a budeme hľadať také, pri ktorom sa vysporiadanie pozemkov k stavbám dopravnej infraštruktúry zásadne zjednoduší tak pre štát, ako aj pre vlastníkov pozemkov.
Vláda podporí aj projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne, avšak za predpokladu jej ekonomickej realizovateľnosti a tieto informácie budeme mať k dispozícii.
Dámy a páni, vládny program sme koncipovali tak, aby silná hospodárska politika bola schopná vytvárať aj nové pracovné miesta. My rátame so Zákonníkom práce, ktorý by sa mal po dohode so sociálnymi partnermi novelizovať. Rešpektujeme požiadavku určitej pružnosti pracovnej sily, ale máme záujem zabezpečiť zamestnancom aj vyššiu právnu ochranu.
Hlavných cieľom je zníženie vysokej nezamestnanosti s osobitným zreteľom na nezamestnanosť mladých, najmä absolventov škôl, a riešenie dlhodobej nezamestnanosti. Vláda spracuje samostatné programy zamestnávania mladých ľudí, ich prípravy na plynulý vstup na trh práce, vrátane lepšieho prepojenia potrieb hospodárskej praxe so vzdelaním absolventov škôl. Už som vás informoval o tom, aké rozhodnutia sme prijali, pokiaľ ide o realokáciu jednotlivých Operačných fondov vo výške 270 mil. eur.
Mimoriadne vážna je aj otázka dlhodobej a regionálnej nezamestnanosti. Štatistiky nám totiž hovoria, že každý tretí Slovák bez práce si ju nevie opätovne nájsť dlhšie ako dva roky. Ako vyplýva z údajov Ústredia práce, ide o skupinu vyše 120-tisíc ľudí. Najviac je ich v Prešovskom kraji, Košickom a Banskobystrickom. Chceme tento problém riešiť najmä podporou veľkých infraštrukturálnych projektov, rozšírením produkcie slovenských podnikateľských subjektov pre významných strategických priemyselných výrobcov na Slovensku v štátoch V 4 a v Rakúsku, skvalitnením monitoringu trhu práce spojeného so systematickým vyhodnocovaním prijatých programov pri posilnení účasti sociálnych partnerov pri ich tvorbe a realizácii. Taktiež cielenou podporou celoživotného vzdelávania, aby rástol ľudský a sociálny kapitál na úrovni podnikov, zvlášť u malého a stredného podnikania. Pomôcť by malo aj znižovanie administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry, vrátane zjednodušenia daňového a odvodového systému, rovnako ako aj výraznejšia, regionálne diferencovaná podpora malého a stredného podnikania.
Chceme sa sústrediť aj na vytváranie tzv. zelených pracovných miest vo vodnom a odpadovom hospodárstve, v stavebníctve, v energetike, vo výskume, vývoji, v inováciách, v technológiách a výrobkoch, ktoré sú prívetivé k životnému prostrediu. Naplnenie, kontrola a rozvíjanie týchto programov bude dominantnou agendou novovytvorenej Rady solidarity a rozvoja na úrovni vlády Slovenskej republiky a partnerov sociálneho dialógu.
My si naozaj uvedomujeme, vážené dámy a páni, že konkurencieschopnosť Slovenska je závislá od konkurencieschopných ľudí, ktorí sú vzdelaní, zruční, tvoriví, adaptibilní. Budeme preto podporovať rozvoj vzdelávania s jeho priamym previazaním s praxou, s dôrazom na spoločenskú a technologickú modernizáciu spoločnosti.
Myslím si, že to, čo dnes v oblasti školstva predstavuje minister školstva, je jasná línia, čo chce dosiahnuť minister školstva na úrovni základného, stredného, najmä odborného, školstva a na úrovni vysokých škôl. Sú to posolstvá, ktoré sú zrozumiteľné a ktoré podľa reakcií aj slovenská spoločnosť víta.
Vážené dámy a páni, za štátny záujem Slovenskej republiky považujeme aj dosiahnutie a udržiavanie vysokej kvality životného prostredia. Ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov pri zachovávaní princípov trvalo udržateľného rozvoja. Vláda považuje za potrebné vytvoriť ucelený systém podpory zeleného rastu.
Operačný program Životné prostredie, ktorý je v gescii tohto ministerstva, spravuje finančné prostriedky v objeme 2 mld. eur. Hoci pomerná časť týchto peňazí je zazmluvnená, mnohé veci nemôžu fungovať správne kvôli zlému zákonu o verejnom obstarávaní. Aj tu sa nám potvrdzuje, že musíme v čo najkratšom čase vytvoriť možnosti pre profesionálne spracovanie tohto zákona. Musíme mať na Slovensku nový zákon o verejnom obstarávaní. Na tomto zákone musia participovať všetci, ktorí tento zákon aplikujú priamo v praxi.
Vážené dámy a páni, základný cieľ novej vlády Slovenskej republiky – podporovať všestranný, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj Slovenska – si vyžaduje aj existenciu silného a zdravého sociálneho systému. Vláda preto posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhneme orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečovania prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývania a sociálnu politiku.
Budeme dôsledne presadzovať dodržiavanie ústavného práva ľudí na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, v hmotnej alebo v sociálnej núdzi, či v nezamestnanosti.
O druhom dôchodkovom pilieri, v ktorom je vyše 1,4 mil. občanov, budeme viesť dialóg s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Predošlá vláda opätovne zaviedla automatický vstup mladých do druhého piliera. My sme za dobrovoľný vstup. Dokonca si myslíme, že by sa mal druhý pilier otvoriť, aby sa každý rozhodol, či je, alebo nie je vhodné v druhom pilieri zostať.
Tu ale pripomínam, že by bolo férové, a spomeňme si na obrovskú mediálnu kampaň, ktorá bola na Slovensku, keď dôchodkové správcovské fondy lákali mladých ľudí a ľudí do druhého piliera. Myslím si, že máme právo vysvetliť slovenskej verejnosti, ktorá je v druhom pilieri, čo sa v druhom pilieri momentálne deje. Všetky peniaze v druhom pilieri sa prerábajú. To znamená, ľudia, ktorí tam majú uložené peniaze, strácajú peniaze. A nech sa rozhodnú dobrovoľne, či chcú zostať, alebo nechcú zostať.
Okrem toho musíme prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov a garancie. Celkovo v štyroch fondoch dôchodkových správcovských spoločností k 20. aprílu tohto roka bolo takmer 5 mld., presne 4,91 mld., eur a niektoré fondy nepresiahli ešte ani jednopercentné zhodnotenie. A keď si zoberieme mieru inflácie, je jasné, že tieto peniaze sa vo fondoch úplne znehodnocujú.
Na rozdiel od bývalej vlády sa však nebudeme venovať len druhému pilieru, ale všetky úpravy v dôchodkovom systéme plánujeme urobiť tak, aby bol dlhodobo udržateľný, teda budú aj zásahy v prvom pilieri, aj v treťom pilieri dôchodkového systému.
V dôsledku relatívne znižujúcich sa príjmov do dôchodkového systému vážnym sociálnym, ale aj ekonomickým problémom v najbližšej dekáde bude spôsob udržania príjmu starších ľudí, dôchodcov, potrebného na zabezpečenie ich udržateľnej kvality života. Z tohto dôvodu chce vláda presadiť, aby Sociálna poisťovňa zostala kľúčovou inštitúciou sociálneho systému.
K stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému by mala výraznejším spôsobom prispieť realizácia projektu zjednotenia výberu daní, cla a odvodov UNITAS.
Pre zlepšenie príjmovej situácie starších ľudí vytvoríme podmienky na pokračovanie ich pracovných aktivít aj po dosiahnutí dôchodkového veku, obnovíme význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú.
V zákone zavedieme kategóriu minimálneho dôchodku a postupne uplatníme princíp univerzality voči všetkým druhom povolaní a zamestnania. Súčasťou komplexu, ktorý umožní plnohodnotnú účasť starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím na harmonickom a udržateľnom rozvoji spoločnosti, bude aj dostupnosť kvalitných špecializovaných zdravotných služieb a zodpovedajúcich sociálnych služieb.
Zdravotníctvo je azda najťažší rezort vo vláde. Situáciu, ktorá tam nastala, by som nazval krízou, ale pravdepodobne aj kríza je slabé slovo. Hlavnou úlohou rezortu bude nielen pokračovať v riešení odmeňovania zdravotných pracovníkov, či už ide o sestry, lekárov, pretože nie sú na to finančné zdroje, ale aj upraviť vzťah k zdravotným poisťovniam. Naozaj nesúhlasíme s tým, aby sa z verejných zdrojov, do ktorých ľudia musia zo zákona posielať svoje príspevky, vytváral zisk zdravotných poisťovní. My sme ho už raz zdravotným poisťovniam zakázali, ale Ústavný súd na základe podnetu konštatoval, že zákon nezodpovedá Ústave Slovenskej republiky. Preto som požiadal ministerku zdravotníctva, aby hľadala ústavné cesty a pripravila taký návrh zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, ktorý bude vyhovovať požiadavkám nálezu Ústavného súdu a požiadavkám medzinárodného práva. Stále sme toho názoru, že je nemorálne a nesprávne, ak si niekto vytváral zisk z verejných zdrojov.
Vláda nebude transformovať štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. Túto transformáciu zastavíme, pretože išlo len o prípravu na privatizáciu týchto nemocníc.
Stop dávame tiež privatizácii ekonomický lukratívnych činností nemocníc. Už sme avizovali, že zavedieme prísnu kontrolu hospodárenia nemocníc, čím chceme zabrániť neúčelnému vynakladaniu finančných prostriedkov a zadlžovaniu nemocníc. Dôraz budeme klásť aj na zavedenie elektronického zdravotníctva do praxe.
Nemôžem obísť ani kultúru, ktorú považujeme za vnútorný základ spoločnosti. Naozaj si vo vláde uvedomujeme dlhodobý verejný dlh voči kultúre. Preto chceme vypracovať stratégiu pre roky 2013 až 2020, ale aj obsah tejto stratégie bude tvorený v širokom dialógu ako program celospoločensky akceptovateľný, program, ktorý sa stane základom štátnej kultúrnej politiky.
Keď hovorím o oblasti kultúry, chcem opäť zagarantovať status quo pre postavenie príslušníkov národnostných menšín žijúcich na území Slovenska. Určite bude pozornosť venovaná aj kultúrnym potrebám marginalizovaných a znevýhodnených skupín obyvateľov v záujme predchádzania ich kultúrnej a sociálnej izolácii.
Máme eminentný záujem na stálom partnerskom dialógu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Podporíme starostlivosť o významné kultúrne pamiatky vo vlastníctve cirkví a budeme pokračovať aj v diskusii o problematike financovania cirkví.
Podporíme aj kultúrne projekty reflektujúce výročia významných medzníkov z histórie Slovenska, ako aj výročia výnimočných osobností slovenského kultúrneho a umeleckého života.
Už teraz by som bol veľmi rád, keby vznikla zhoda na tom, že Slovensko si musí dôstojne, prostredníctvom štátneho protokolu pripomenúť tak 20. výročie schválenia Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra, ako aj 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, ako aj 1 150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. (Potlesk.) Na tomto budeme veľmi intenzívne pracovať. (Pokračovanie potlesku.)
Vážený pán prezident, pán predseda Národnej rady, dámy a páni, pred spoločnosťou stoja aj nové výzvy, ktoré sa týkajú formovania demokratického a právneho štátu. Vláda Slovenskej republiky posilní rozsah, obsah a intenzitu činnosti štátu, ktorého funkcie boli v nedávnej minulosti neprimerane oslabované. Predložíme špeciálny balík opatrení, zákonov a rozhodnutí, ktoré by mali zintenzívniť a zefektívniť boj štátu s korupčnými praktikami, ktoré dlhodobo škodia Slovensku a aj verejnosť ich vníma veľmi negatívne. Pôjde o nové opatrenia v oblasti obstarávania, zákony o väčšej transparentnosti pri financovaní politických strán a opatrenia v oblasti prístupu podnikateľov k zákazkám štátu.
Do Legislatívnej rady vlády pozveme odborníkov z viacerých oblastí. Sme za to, aby sa v zákonoch nerobili zmeny pre zmeny, čo neprospieva k ich kvalite.
Ako predseda vlády chcem povedať, že nebudeme robiť legislatívne preteky. Nemáme záujem zaťažovať Národnú radu Slovenskej republiky za každú cenu legislatívnymi zmenami. Budeme predkladať len také návrhy zákonov, ktoré považujeme za dôležité na plnenie programu, ktorý vám práve teraz predkladám.
Pre efektivitu celého súdneho systému je veľmi dôležité, aby začali konečne medzi sebou komunikovať štyri rezorty alebo štyri oblasti. Musí sa spoločne stretávať minister spravodlivosti s ministrom vnútra, s generálnym prokurátorom a s predsedom Najvyššieho súdu. Musí tu byť koordinácia súdnej politiky, trestnej politiky, politiky v oblasti občianskeho práva. Takáto koordinácia tu, bohužiaľ, nebola, pretože existovali rôzne prekážky pri stretávaní sa týchto predstaviteľov.
Budeme musieť prehodnotiť aj zásahy do súdnictva a prokuratúry, ktoré v rokoch 2010 a 2011 presadila bývalá vláda. Všetky tieto zásahy sú zastavené, pokiaľ ide o účinnosť, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky takto predbežne rozhodol. To ale neznamená, že nenadviažeme na pozitívne veci, ktoré sa v danom období uskutočnili.
Budeme musieť reagovať – a to je vážna úloha pre rezort spravodlivosti – na mimoriadne vysoký počet odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Pred celou Slovenskou republikou oznamujem, nebudeme stavať nové väznice. My nemáme peniaze na nové väznice. Musíme nájsť iné cesty, ako vyriešiť problém preplnenosti slovenských väzníc. Potrebujeme peniaze na nemocnice, na školy, ale nie na odsúdených a na väzňov. Toto jednoducho nebude politika našej vlády.
Vláda urobí maximum pre bezpečnosť a ochranu obyvateľoch a ich rodín, pokojný život v obciach a mestách. Vzrastie počet policajtov v základných útvaroch, lebo sa ukazuje, že vyšší počet policajtov na uliciach prispieva k znižovaniu kriminality a nehodovosti na cestách. V tejto súvislosti vláda posilní najmä útvary dopravnej a poriadkovej polície, ako aj rady vyšetrovateľov. A, samozrejme, treba sa opäť sústrediť na prevenciu kriminality, ktorá je podstatne, podstatne efektívnejšia, ako je samotná represia.
No a na záver som si nechal, pokiaľ ide o jednotlivé sektory, oblasť obrany.
Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej aliancie a má záujem plniť všetky záväzky, ktoré z toho vyplývajú. My si uvedomujeme, že neplníme záväzok, pokiaľ ide o rozpočet obrany, ktorá by mala mať 2 %, pričom dnešný rozpočet sa pohybuje iba na úrovni okolo 1 – 1,1 %. Preto je veľmi dôležité, aby sa ministerstvo obrany aktívne zapájalo do medzinárodnej spolupráce, najmä v rámci krajín V 4, kde vznikli prvé iniciatívy a my tieto iniciatívy podporujeme. Podporujeme aj iniciatívu v rámci Severoatlantickej aliancie, ktorá sa nazýva Smart Defence, kde naozaj je záujem za menej peňazí byť efektívnejší pri výkone činností, ktoré sa od armády očakávajú.
Slovensko sa bude naďalej zúčastňovať na medzinárodných misiách vojakov. Máme vojakov v Afganistane. A pokiaľ ide o túto jednotku, zostane v Afganistane dovtedy, pokiaľ bude zmysluplná, pokiaľ bude robiť to, čo sa od tejto jednotky očakáva.
Vážený pán prezident Slovenskej republiky, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, predložil som v určitých obrysoch Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Som presvedčený, že ide o program reálny, pretože je potrebné sa prispôsobiť dobe a tomu, na čo dnes reálne máme a na čo nemáme. A verím rovnako, že ciele, ktoré sme si v tomto programe stanovili, v nasledujúcom štvorročnom období aj splníme.
Preto vás v súlade s čl. 113 Ústavy Slovenskej republiky ešte raz žiadam, aby ste novej vláde Slovenskej republiky vyslovili dôveru.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)