Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Dal som si záväzok, že moja odpoveď bude kratšia ako vaša otázka. Oceňujem váš záujem, pán poslanec, o problematiku výstavby diaľnice, ale asi by som viac privítal, keby ste nezostali iba v rovine čítania tabuliek a čísiel, ale keby ste aj podporili svojím hlasom opatrenia vlády, ktoré budú určite predkladané do Národnej rady Slovenskej republiky. Na mojom tvrdení, ktoré odznelo na hodine otázok 13. 9. 2012, nemám čo meniť. Vláda v rokoch 2006 - 2010 zabezpečila vydanie stavebných povolení na 229 km aj 290 m, a to diaľnic a rýchlostných ciest. Rozhodnutia v tomto období boli vydané a nadobudli právoplatnosť. Nikto ich žiadnym spôsobom nezrušil, sú právoplatné a vykonateľné. Dĺžka 229 km diaľnic a rýchlostných ciest je naozaj rozhodujúca a podstatná, pretože uvedené číslo je výsledkom práce a úsilia vlády v rokoch 2006 až 2010. Toto číslo nie je malé v porovnaní s tempom a rýchlosťou výstavby diaľnic a ciest počas vlády Ivety Radičovej. Úseky diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré som vám na minulej hodine otázok odovzdal, boli pripravené na výstavbu a budovanie, pričom mnohé z nich sa začali stavať už počas našej vlády, a boli odovzdané až za vlády Ivety Radičovej. Je taktiež pravdou, že niektoré úseky sa začali vzhľadom na vydané stavebné povolenia stavať a budovať už počas funkčného obdobia mojej vlády a niektoré úseky boli počas tohto obdobia aj skolaudované a odovzdané do prevádzky. Napriek tomu je však nespochybniteľné, vážený pán poslanec, že vláda zabezpečila vydanie stavebného povolenia a možnosť výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na úseky v celkovej dĺžke 229 km aj 290 metrov.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky má v programovom vyhlásení uvedené, že jednou z jej priorít je podpora zamestnanosti aj formou investičnej podpory subjektov, ktoré sa na tvorbe pracovných miest podieľajú. Investičná pomoc naozaj predstavuje výraznú podporu pre stimulovanie podnikateľských aktivít, najmä v znevýhodnených regiónoch Slovenskej republiky.
Ako vyplýva zo zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, podpora by mala smerovať primárne do regiónov s vysokou mierou nezamestnanosti a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podmienky stanovené v zákone by teda mali podporiť príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko a najväčšiu investičnú pomoc môžu získať spoločnosti, ktoré plánujú investície do sofistikovanejšej výroby. Podporovanými oblasťami sú najmä priemyselná výroba, technologické a inovačné centrá, cestovný ruch a centrá strategických služieb. Pokiaľ investor spĺňa podmienky na získanie investičnej pomoci v jednotlivých oblastiach, môže sa uchádzať o niektorú z foriem investičnej pomoci. Môže to byť dotácia na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku. Môže to byť úľava na dani z príjmu, alebo príspevok na vytvorené nové pracovné miesta, alebo prevod nehnuteľného majetku, alebo zámena nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku.
Často sa stavia otázka, prečo existuje v zákone najmä forma takzvanej daňovej úľavy. Chcem uviesť, pretože o tejto forme dnes rozhoduje vláda pomerne intenzívne, že predovšetkým u nových investícií, teda u tých, ktoré prvýkrát prichádzajú na územie Slovenska, alebo investícií, ktoré realizujú domáci slovenskí podnikatelia, úplne nových, to nemá priamy negatívny dopad na štátny rozpočet. Napriek tomu, že takýto investor dostane daňovú úľavu, nemôže si odpísať celú daň z príjmu, ale musí zaplatiť minimálne 20 percent. Po druhé, takýto investor, samozrejme, odvádza daň z pridanej hodnoty a tým, že vytvára pracovné miesta, udržuje aj zamestnanosť. Aj preto, z tohto dôvodu je daňová úľava významným nástrojom ovplyvnenia hospodárskeho rastu.
V oblasti podpory zaostávajúcich regiónov s dominujúcou vysokou mierou nezamestnanosti možno jednoznačne konštatovať, že investičné stimuly predstavujú významný nástroj regionálnej politiky. Potrebné však je jasne definovať podmienky ich poskytovania. Kritériá pre poskytovanie investičných stimulov by však okrem ekonomickej sily daného regiónu mali brať do úvahy aj širšiu škálu sociálno-ekonomických faktorov. Primárnou úlohou investičných stimulov by malo byť motivovanie investorov, aby svoje nové projekty umiestňovali v oblastiach s vyššou nezamestnanosťou, nižšou kvalitou infraštruktúry a podobne. To by malo za následok pozitívny vplyv na vytvorenie nových pracovných miest a nových podnikateľských možností pre miestne spoločnosti.
Filozofia poskytovania investičných stimulov sa objavovala vo vyhláseniach každej jednej vlády. Za posledné štyri volebné obdobia rezort hospodárstva viac-menej pravidelne novelizoval zákon o investičnej pomoci a obvykle o niečo vyjasnil pravidlá a sprejazdnil schvaľovanie. O procesné úpravy sa nakoniec snažil aj bývalý minister Juraj Miškov. Všetci si pamätáte, ako sa zviditeľnil výrokom, že by bol rád, že by raz bol rád, aby ako efekt zlepšovania podnikateľského prostredia na Slovensku vznikla situácia, kedy Slovensko už stimuly poskytovať nebude. Tento plán mu, samozrejme, nevyšiel a dokonca on sám dvakrát priniesol na rokovanie vlády žiadosť galantského Samsungu, ktorý žiadal opakovaný stimul pre svoju prevádzku.
Analýza investičnej pomoci poskytnutej v rokoch 2002 až 2009, zahŕňajúca investičnú pomoc schválenú v rokoch 2002 až 2006, ako aj investičnú pomoc schválenú v období rokov 2006 - 2009 poukazuje na jasný vzťah medzi ekonomickou výkonnosťou regiónov a efektívnosťou štátnej pomoci. V rokoch 2009 - 2011 vláda schválila pomoc vo výške takmer 180 mil. eur na vytvorenie 6 100 pracovných miest.
Vláda má snahu podporovať subjekty, ktoré nové pracovné miesta vytvárajú, alebo udržujú. Toto by som chcel naozaj zdôrazniť, že dajme rovnítko medzi investorov, ktorí vytvárajú pracovné miesta, a investorov, ktorí udržujú vysokú mieru zamestnanosti vo svojich podnikoch. Samozrejme, že táto podpora nemôže byť zo strany vlády bezhlavá. Aj preto bolo rokovanie kabinetu 19. septembra tohto roku o podpore deviatich subjektov, ktoré chcú u nás investovať pod podmienkou, že im štát odpustí časť dane z príjmov, prerušené. Vrátime sa k tejto otázke na jednom z najbližších rokovaní vlády Slovenskej republiky, keď sa doplnia niektoré chýbajúce informácie a rovnako sa odstránia aj niektoré legislatívno-technické nedostatky. Avšak tieto spoločnosti, je ich deväť, sa musia zaviazať, že zachovajú, alebo rozšíria pracovné miesta minimálne po dobu piatich rokov. Za projektované investície a vytvorenie približne 1900 pracovných miest by im mal štát odpustiť dane za viac ako 100 mil. eur. Pripomínam však, že tieto spoločnosti súčasne preinvestujú 380 mil. eur, čiže pomer odpustenie, pokiaľ ide o daň z príjmu 100 mil., na druhej strane je investícia vo výške 380 mil. eur.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som využil túto príležitosť, a ak sa bavíme o udržaní pracovných miest na Slovensku, uviedol príklad z iných krajín, ktorý je varovný. Počas mojej návštevy vo Francúzsku som bol svedkom prijatia predstaviteľov zamestnancov u francúzskeho prezidenta, pretože spoločnosť Peugeot Citroën má prepustiť v jednom závode 8 tisíc pracovníkov. Sme dnes svedkami najmä v týchto veľkých krajinách, že dochádza k masovému prepúšťaniu, Slovenská republika je zatiaľ v tomto vo výhode, pretože aj pokiaľ ide o mzdy, aj pokiaľ ide kvalitu výroby, pokiaľ ide o výšku dane z príjmu, toto všetko robí stále Slovensko atraktívnou krajinou, ale nesmieme to podceňovať. A musíme pracovať s investormi, ktorí majú záujem udržať výrobu na Slovensku, a v prípade, že rozširujú výrobu, v prípade, že idú s novými technológiami, nemali by sme váhať a využiť investičné stimuly aj na udržanie pracovných miest a nie iba na vytváranie nových pracovných miest. Samozrejme, že otázka spomenutej formy podpory nemôže byť porovnávaná k požiadavkám v iných odvetviach. V čase prognozovaného poklesu hospodárskeho rastu má vláda málo nástrojov, aby rast mohla stimulovať. Investičný stimul, jeden zo zákonných prostriedkov ako vytvoriť a zachovať pracovné miesta. My si jednoducho nemôžeme dovoliť v tomto okamihu hospodárske straty, a preto aj budeme tieto nástroje veľmi intenzívne ďalej využívať. Nakoniec, o chvíľku sa dozviete z úst podpredsedu vlády a ministra financií, aká je komplikovaná finančná situácia v Slovenskej republike a čo všetko vláda Slovenskej republiky musí urobiť, aby sme dali zadosť našim medzinárodným záväzkom.
Pokiaľ ide o spoločnosť Slovalco, akciová spoločnosť, na ktorú ste sa, pani poslankyňa, pýtali, môžem povedať, že podľa mojich informácií táto firma doteraz investičné stimuly nedostala. Ak v budúcnosti splní zákonné náležitosti a podá žiadosť o ich poskytnutie, bude sa ich projektom vládny kabinet zaoberať rovnako ako v prípade iných investorov. Na druhej strane problematika energeticky náročného priemyslu bola čiastočne riešená pri nedávnej implementácii tretieho energetického balíčka Európskej únie. Už v dnešnej dobe platné a účinné ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach osobitným spôsobom upravuje cenotvorbu pre veľkých odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy. Od nadobudnutia účinnosti citovaného zákona aj spoločnosť Slovalco využíva výhodu, na základe ktorej neplatí sieťové poplatky 29 eur za MW hodiny elektriny, ale len osem a pol eura. Viem, že sú tu aj iné problémy, viem, že sú avizované možno masové prepúšťania v tomto priestore, preto aj na základe vašej otázky aj správy, ktorú som získal, som okamžite požiadal príslušných ministrov, aby sa tejto otázke venovali, pretože bola by veľká chyba, ak by sme niečo zanedbali a odišiel by zo Slovenska investor, ale skôr by pomerne veľké množstvo pracovných miest zaniklo. V okresoch Žarnovica a Žiar nad Hronom, na ktoré sa pýtate, boli doteraz podporené investičnou pomocou tri investičné zámery a štvrtý je pripravený na predloženie na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Momentálne je v rokovaní jedna významná expanzia, spoločnosť Fagor Ederlan Slovensko, akciová spoločnosť, ktorá sa zaoberá výrobou odliatkov z hliníka, hlavne pre automobilový priemysel. Firma podniká na Slovensku od roku 2005, pričom 100 percent produkcie ide na export a v súčasnosti zamestnáva 187 zamestnancov. Investičným zámerom firmy je zvýšenie výrobných kapacít, pričom celková výška nákladov bude 8 mil. 280 tisíc eur a realizáciou sa predpokladá do konca roku 2016 vytvorenie ďalších päťdesiatich dvoch pracovných miest. Tento investičný projekt vláda zatiaľ neschválila, ale veľmi intenzívne o ňom rokujeme.
Dámy a páni, asi toľko, pokiaľ ide o problematiku investičných stimulov a situácie v Slovalcu a v mestách Žarnovica a Žiar nad Hronom z pohľadu poskytovaných investičných stimulov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Neprítomný je minister životného prostredia Peter Žiga, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister školstva, vedy, výskumu a športu, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič.
Žiadne otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ministrovi vnútra a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi, ďalej, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, rovnako ani Martinovi Glváčovi, ministrovi obrany.
Som pripravený, pani podpredsedníčka, odpovedať na postavené otázky.

Ďakujem pekne. Chcem zagarantovať, vážené dámy a páni, že Slovenská republika bude mať v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % a v roku 2013 ho zníži pod 3 %. Budeme teda plniť medzinárodné záväzky, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.
Samozrejme, toto vyžaduje určité úsilie. Nie je žiadne tajomstvo, že ak porovnáme rozpočet, ktorý bol schválený v roku 2011 na rok 2012, s realitou, tak rozdiel oproti realite je mínus 500 mil. eur. To je darček, ktorý sme dostali od vlády, ktorá odišla, a na týchto 500 mil. dnes musíme prijímať rôzne opatrenia.
Pokiaľ ide o rok 2013, naše konsolidačné úsilie musí byť vyššie ako 1,5 mld. eur, preto rovnako ako aj v iných krajinách vláda Slovenskej republiky musela predložiť Národnej rade Slovenskej republiky celý zoznam konsolidačných opatrení, ktoré predovšetkým smerujú voči bohatým firmám, bankám. Súhlasím, že sú aj opatrenia, ktoré sa dotýkajú ľudí, ale jednoducho iná cesta neexistuje. Je zhoda medzi opozíciou aj vládou, že konsolidovať je treba. Máte však iný názor na obsah tejto konsolidácie. Avšak keď sa spýtame, aký je ten obsah vašej konsolidácie, na túto otázku sme nedostali ešte ani raz odpoveď. Ani raz odpoveď. Vysoká pravdepodobnosť je, že by ste išli tou istou cestou, ako sa snažia v Českej republike, kde je pravicová vláda, to znamená prudké zvýšenie dane z pridanej hodnoty. A toto bol aj program, ktorý ste mali nachystaný na ministerstve financií.
Dámy a páni, teraz sa obraciam predovšetkým na poslancov vládneho klubu. Musíme si uvedomiť, že konsolidácia verejných financií v žiadnom štáte, v žiadnej krajine nie je príjemný proces. A musíme rátať aj s tým, že za rozhodnutia, ktoré prijímame, odvážne a tvrdé, zaplatíme aj politickú daň. Ale radšej zaplatíme politickú daň, radšej budeme možno znášať menšiu popularitu a podporu slovenskej verejnosti a budeme mať istotu, že Slovensko má perspektívu, že je zabezpečené, že nebude chodiť s klobúkom ako žobrák po Európe a pýtať peniaze z rôznych mechanizmov, ako sa lacno viesť na vlne 5-, 6-, 7-, 8-percentného deficitu v roku 2013, 2014 a potom už len prísť a zhasnúť svetlo, pretože po takomto výkone by Slovenskej republike už nikto nikdy nepomohol. Dávam teda prednosť, dávam prednosť tvrdému splneniu medzinárodných záväzkov, ktoré máme, pretože to je jediná cesta, ktorá Slovensko môže postupne vyvádzať z krízy.
Veľmi oceňujem, že našu snahu si všímajú aj zahraniční partneri, napríklad vicekancelár Nemeckej spolkovej republiky označil Slovensko za príklad konsolidácie. Som veľmi rád, že sme vnímaní v Európskej únii ako dôveryhodný partner, a je úplne zrejmé, ako som už povedal, že Slovensko nebude žiadať záchranné mechanizmy, o finančné prostriedky, ako sa to deje v prípade iných štátov a iných krajín.
Dámy a páni, rovnako vás chcem ubezpečiť, že nejdeme len cestou konsolidácie verejných financií. Rovnako spúšťame obrovský projekt reformy štátnej správy, kedy v podstate od 1. januára 2013 končí krajská štátna správa špecializovaná a ideme integrovať miestnu štátnu správu tak, aby sme na tom získali dohromady 700 mil. eur, čo bude ďalší významný príspevok do konsolidácie verejných financií. Rovnako sa odvážne púšťame do boja proti daňovým únikom, pretože odhady, ktoré boli zverejnené, sú naozaj veľmi, veľmi vysoké. A máme povinnosť pred slovenskou verejnosťou, ak prijímame rozhodnutia konsolidačné, ktoré sa týkajú vyšších daní pre bohatých, často sa týkajú rôznych rozhodnutí pre veľké firmy, máme povinnosť aj pred týmito spoločnosťami, aj pred občanmi Slovenskej republiky ukázať, že zdroje na konsolidáciu hľadáme aj v iných oblastiach, kde naozaj tie zdroje sa môžu nachádzať. Ale som veľmi rád, že vláda Slovenskej republiky je garantom finančnej stability, je garantom dobrého mena Slovenska a je garantom toho, že Slovensko bojuje za euro, lebo euro, eurozóna, Európska únia, to je naša perspektíva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Možno to budete brať osobne, pán poslanec, čo teraz poviem, ale poviem to, ako som to cítil, ako som to videl. Ja si myslím, že pán Figeľ na ministerstve zaspal a ešte sa doteraz nezobudil. To je také moje hodnotenie práce pána ministra Figeľa na pozícii ministra dopravy. (Potlesk.) Pán Boh ochraňuj túto krajinu, ak by sa diaľnice mali stavať takým tempom, ako to nastavil pán minister Figeľ, pretože to boli ďalšie stratené mesiace. Boli perfektne pripravené projekty na D 1, dva balíky v rámci PPP projektov. Dnes už mohla vyzerať úplne inak cesta medzi Žilinou smerom na Ružomberok. Boli pripravené iné úseky po všetkej stránke, stačilo veci posunúť ďalej.
Koľko to bolo kriku okolo PPP projektu medzi Banskou Bystricou a Nitrou. Za dva roky, vážený pán poslanec, postavila spoločnosť 50 km diaľnic, to je rekord, ktorý tu nikdy nebol. A zdá sa, že po tejto ceste chodí možno dvojnásobok automobilov, ako bolo pôvodne predpokladané. Takto sa stavajú cesty a nie rečami, tlačovými konferenciami a obviňovaním niekoho iného.
Takže skúste pána Figeľa prebrať trošku do života, lebo naozaj ten výkon bol veľmi, veľmi chabý na ministerstve dopravy. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za položenú otázku. Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod tiež niečo zacitovať, tentoraz slová istého rímskeho autora výrokov a poučení, Syrusa, ktorý povedal, že "lož sa stane pravdou len vtedy, keď jej človek chce veriť". Spomínam to preto, lebo si myslím, že, pán poslanec, ani vy nemôžete veriť tomu, čo tvrdíte a čo ste napísali na lístok, na ktorý sa píšu otázky pre členov vlády.
Prejdem však priamo k vašej otázke a môžem potvrdiť to, čo som povedal na pôde Národnej rady aj 26. júla tohto roku. Vláda Slovenskej republiky v rokoch 2006 až 2010 zanechala kabinetu Ivety Radičovej vydané stavebné povolenia nielen na 224 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ale dokonca na 229,29 kilometra. Do zoznamu stavieb s vydaným stavebným povolením v uvedenom období patrí totiž navyše aj úsek Banská Bystrica, severný obchvat s dĺžkou 5,65 kilometra.
Chcel by som zdôrazniť, že na príprave podkladov mojej odpovede dňa 26. júla tohto roku sa podieľali odborné útvary Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, pričom vychádzali z relevantných údajov Národnej diaľničnej spoločnosti. Označiť teda takéto údaje za klamlivé alebo za lož by som aj z tohto dôvodu pokladal za trochu prehnané a trúfalé.
Ako argument pre stanovisko mám ešte pre vás pripravené dva dokumenty. A je to zoznam stavieb s vydaným stavebným povolením na diaľnice a rýchlostné cesty v rokoch 2006 - 2010. To je príloha č. 1. Neviem, či tu pán poslanec je. Ak tu nie je, tak by som to tam nechal. Tam je. Takže tu je prvá príloha, pán poslanec, ktorú vám dám, je to oficiálny dokument. Rovnako, ak dovolíte, by som vám daroval mapu diaľnic a rýchlostných ciest s grafickým vyznačením predmetných úsekov, príloha č. 2. (Potlesk.)
Konkrétne sa naozaj jedná o 27 úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ako som už povedal, o celkovej dĺžke 229,29 kilometra, z toho 16 úsekov na diaľnici D1. Pre ilustráciu uvediem úsek Dubná Skala - Turany o dĺžke 16,45 kilometra, nachádzajúceho sa vo výstavbe s právoplatnosťou stavebného povolenia 2. apríla 2009. Ďalších šesť úsekov na diaľnici D1 je už v prevádzke. Opäť pre ilustráciu môžem spomenúť napríklad Studenec - Behárovce, dĺžka 3,32 kilometra s právoplatnosťou stavebného povolenia 27. marec 2009. Rovnako 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť stavebné povolenie na úseku križovatka Stupava - juh na diaľnici D2; 26. augusta 2009 na úseku Žilina, Strážov - Žilina, Brodno na diaľnici D3.
Z dôvodu vášho, podľa všetkého veľkého záujmu spomeniem aj šesť úsekov rýchlostnej cesty R1, napríklad Banská Bystrica - severný obchvat, dĺžka 5,65 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 1. októbra 2008, ktorý už motoristi naplno využívajú. Pre úplnosť uvediem na rýchlostnej ceste R4 úsek Košice - Milhosť s dĺžkou 14,19 kilometra, právoplatnosť stavebného povolenia 24. februára 2010, stále ešte naša prvá vláda. Na záver môžem spomenúť dva úseky na rýchlostnej ceste R3, a to: Horná Štubňa - obchvat s právoplatnosťou stavebného povolenia 18. september 2007; obchvat Trstenej s právoplatnosťou stavebného povolenia 30. apríl 2007. V dnešnej dobe sú už obidva úseky v prevádzke.
Pán poslanec, keď všetky tieto uvedené úseky diaľnic a rýchlostných ciest naozaj nasčítame, skutočne sa dopracujeme k číslu 229,29 kilometra. Pripomínam ešte, že na mape, ktorú som vám daroval, vypracovanej Národnou diaľničnou spoločnosťou sú predmetné úseky znázornené červenou farbou, aby ste sa lepšie orientovali. Pokiaľ by ste mali ešte hlbší záujem o problematiku, tak vás si dovolím informovať, že stavby sú podrobnejšie popísané v Programe prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 až 2010 a v Programe pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014. Oba materiály nájdete na stránke ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja www.mindop.sk. V súčasnosti rezort dopravy pripravuje aktualizáciu programu, v ktorej bude vyhodnotený aj harmonogram začínania a odovzdávania stavieb do užívania.
Pán poslanec, chcem vám poďakovať za záujem o problematiku výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorá je prioritou aj tejto vlády. Samozrejme, tak ako v rokoch 2006 - 2010, aj dnes vychádzame z toho, že cestná doprava bude aj v ďalšom období dominovať v preprave tovarov a osôb ako jeden z najpodstatnejších faktorov v podpore ekonomického rozvoja a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch Slovenska. Vláda preto robí všetko, aby sa tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zrýchlilo a zodpovedalo potrebám hospodárstva krajiny aj očakávaniam ich užívateľov.
Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí pán Lajčák, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. Neprítomný je podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti pán Borec.
Otázky neboli postavené podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Kažimírovi.
A to sú všetky informácie, ktoré sa týkajú, pán predseda, účasti členov vlády na dnešnej hodine otázok.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, pán poslanec. Chcel by som ako politik, ktorý bol prvýkrát zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky, vtedy ešte Slovenskej Národnej rady v roku 1992, povedať, že v celej histórii slovenského parlamentu je iba veľmi málo návrhov zákonov, o ktorých bola taká dlhá alebo stále ešte je diskusia, do ktorej sa prihlasuje taký veľký počet diskutujúcich. To len potvrdzuje, že ide o vážnu tému. A som rád, že takýto veľký priestor napriek kritickému letnému obdobiu Národná rada Slovenskej republiky tomuto návrhu zákona dáva.
Pokiaľ ide o zmeny v 2. pilieri dôchodkového systému, chcel by som na úvod mojej odpovede zdôrazniť, že celý systém sociálneho zabezpečenia musí plne akceptovať čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje pre občanov právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. A od tohto práva sa musí odvíjať akékoľvek riešenie v dôchodkovom systéme. Musíme rešpektovať to, čo hovorí ústava. To je kritérium pravdy, to je kritérium spravodlivosti.
Ako vieme, dôchodkový systém na Slovensku prešiel v uplynulých rokoch mnohými, často zásadnými štrukturálnymi zmenami. Kroky, ktoré sa niekedy nazývali aj reformami, zmenili jeho desaťročia trvajúci zabezpečovací charakter. Aj keď je podobný reformný trend pozorovateľný aj v iných transformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy, Slovensko patrí medzi tie krajiny, v ktorých bol celý proces realizovaný v extrémne krátkom čase. Intenzita a krátkosť celého procesu spôsobili, že dizajn nového dôchodkového systému bol načrtnutý a uskutočnený bez širšieho spoločenského konsenzu nielen medzi vtedajšími politickými elitami, ale aj v širokej verejnosti. Ak si dobre pamätám, tak tento návrh zákona prešiel v parlamente väčšinou iba jedného jediného hlasu. A už vtedy, keď bol predkladaný, bol veľký názorový rozdiel medzi opozíciou a vtedajšou vládou.
Dôsledkom absencie spoločenskej zhody je dnes neudržateľnosť niektorých dôležitých predpokladov, za ktorých táto dôchodková reforma bola spustená. Jedným z kľúčových faktorov bol zvládnuteľný proces finančného krytia tzv. transformačných nákladov reformy z budúcich príjmov štátu plynúcich najmä z očakávanej kontinuity privatizačných príjmov v nasledujúcich rokoch. Kým vo väčšine ostatných krajín bolo takéto východisko výsledkom dohody širokého politického spektra a postupné zmeny v zložení vládnych elít ho nespochybnili a nespochybňovali, na Slovensku, žiaľ, takáto široká politická dohoda nebola dosiahnutá.
Zabezpečenie ústavných práv občanov bolo zmenené na bombastickú reklamu a vnucovanie falošného obrazu o super dokonalosti kapitálového investovania, povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie. Primeranosť hmotného zabezpečenia sa kamuflovala rôznymi historkami o vysokých a vysnených švajčiarskych dôchodkoch.
Slovenským špecifikom je, že v dôsledku nekvalifikovanej a chaotickej reformy z rokov 2004, 2005 sa zrodili dva veľké problémy. Po prvé, nastavením povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie v nadväznosti na vznik súkromného, fondového tzv. 2. piliera sa vytvoril trvalý deficit 1. piliera minimálne do rokov 2020 až 2025 vo výške 2,00 až 2,5 % HDP. Po druhé, celá konštrukcia súkromného fondového investovania už dnes jasne dokumentuje, že minimálne polovica jeho účastníkov nedosiahne zdroje pre svoj príjem v čase poberania starobnej renty vyšší, ako je sociálne životné minimum. Ešte raz opakujem tento údaj, dnes je úplne jasné, že minimálne polovica účastníkov v 2. pilieri nedosiahne zdroje pre svoj príjem v čase poberania starobnej renty vyšší, ako je sociálne životné minimum. Kladieme si neustále tú istú otázku: Na čo je potom takýto systém, keď nám obrovské množstvo ľudí prepadne do sociálneho systému a budeme sa musieť o nich starať? V skratke povedané, dôchodková reforma nevyriešila problém verejných financií a znížila sociálny status budúcich dôchodcov, ktorí sú v 2. pilieri. Do takéhoto nerovnovážneho stavu už niekoľko rokov vstupujú problémy, ktoré sú výsledkom globálnej finančnej krízy.
Skúsenosti minulých rokov na Slovensku jasne potvrdzujú, že dôchodkový kapitalizačný pilier by nemal byť tvorený iba na krátke obdobie a pre určité skupiny ľudí. Vládna politická moc v roku 2004 ružovo vykreslila nový stav v dôchodkovom systéme, najmä v 2. fondovom pilieri. Proces, ako sa do tohto ružového stavu dostať, ako neublížiť celým skupinám zraniteľných občanov, ponechali na náhodu neriadeného trhu. A pod vidinou zlatého teľaťa dôchodkových fondov zabudli na viac ako milión súčasných dôchodcov, na tzv. starodôchodcov, na invalidov. My predsa pri úvahách o zmenách v dôchodkovom systéme nemôžeme pozerať len na tých, ktorí prídu o 15, o 20 rokov do dôchodkového veku, ale vždy musíme myslieť na tých, ktorí dnes už majú zákonný nárok na vyplácanie dôchodkov. A to bolo milión ľudí. A týchto milión ľudí bolo zrazu ohrozených tým, ako bol pripravený 2. pilier. A vážne tak došlo k ohrozeniu základných ústavných práv občanov.
Náprava takéhoto stavu nie je jednoduchá. My sme v rokoch 2006 až 2010 podnikli niektoré zákonné a organizačné zmeny. Žiaľ, nemohli tieto zmeny odstrániť všetky rovnováhy a nerovnováhy, ktoré spôsobili zlé nastavenia z rokov 2004 a 2005. Po siedmich rokoch od tzv. reformy z roku 2004 je jasné, že kapitalizačný pilier by už v najbližšej budúcnosti nielenže nedokázal poskytnúť také dôchodky, ktoré zabezpečia primeranú životnú úroveň, ale nastavenie 2. piliera je aj základnou, nezmyselnou prekážkou k zabezpečeniu udržateľnosti verejných financií.
Je nepochybné, že každá zodpovedná vláda by nevyhnutne musela pristúpiť k záchranným opatreniam v celom systéme dôchodkov. Avšak, samozrejme, je dnes celkom pochopiteľné, že predovšetkým opozícia robí z kapitálového dôchodkového sporenia veľký mýtus. Tézu, že ústavné práva občanov je možné zabezpečiť iba súkromným dôchodkovým sporením, vyhlasujú za neomylnú pravdu. Sú to mýty o tom, že si občania sporia pre svoju budúcnosť v 2. pilieri. Prosím vás, ale, aké je to sporenie? Na zákonom nastavené odvody do súkromných dôchodkových správcovských spoločností si musí štát požičiavať peniaze za vyšších úrokových sadzieb, ako sú zhodnotené v dôchodkových spoločnostiach. Veď sme to hovorili niekoľkokrát, musíme si požičiavať asi miliardu eur za 4 – 5 %. Pritom výnos z toho, z dôchodkových fondov je 1,5 %. Takáto matematika nemôže fungovať.
Mýtus hlásaný opozíciou, ktorá sa vyhlasuje za zodpovednú vo verejných financiách, však stojí na vratkých nohách. Ak chceme existujúci stav napraviť, hovorím teraz o vláde Slovenskej republiky, ktorá je pri moci, tak nazývajú tieto zmeny, že sú vraj zlodejstvom. Stojí teda otázka, kto je zlodejom. Je to ten, kto má snahu o rovnováhu, snahu o naplnenie ústavných práv občanov, alebo ten, kto falošne peniaze daňových poplatníkov dáva do rúk súkromných spoločností, ktoré ich nevedia a ani nemôžu z podstaty veci lepšie zhodnotiť? Jednoducho je dnes jasné, že 2. pilier nebol vytvorený preto, aby sa ľudia mali lepšie, 2. pilier bol vytvorený preto, aby sa mali dobre dôchodkové správcovské spoločnosti a finančné skupiny, ktoré vlastnia dôchodkové správcovské spoločnosti. (Potlesk.)
Priemerný výnos, dámy a páni, za celé obdobie existencie 2. piliera v rokoch 2005 – 2011 nepokrýva ani infláciu, dochádza k reálnemu znehodnocovaniu peňazí sporiteľov. Zhodnotenie v uvedenom období po očistení o infláciu sa nachádza na úrovni mínus 11,68 %, pričom dôchodky v 1. pilieri taktiež po očistení inflácie sa zvýšili o plus 16,62 %. Pri tomto údaji sa musím zastaviť, lebo zaujímavé je, už o ňom hovoríme niekoľko dní a nikto ho nespochybnil. (Ukázanie tabuľky.) Takže, dámy a páni, ešte raz, ľudia, ktorí si dali peniaze do 2. piliera, vzhľadom na nízku výnosnosť 2. piliera majú dnes na svojich účtoch o mínus 11,68 % menej, ako by tam mali, keby bola výnosnosť 2. piliera vyššia, ako je miera inflácie. Toto je reálny výsledok za niekoľko rokov fungovania 2. piliera, to nie je vymyslené číslo, páni z opozície, toto je realita. A nikto z vás nemôže povedať, že to tak nie je. Na druhej strane vieme preukázať, že Sociálna poisťovňa v tom istom období cez valorizáciu dôchodkov zvýšila dôchodky o 16,62 %. O tomto tu hovoríme niekoľko dní. Toto číslo je rozhodujúce. Tu sa ukazuje, ako funguje 2. pilier, ako funguje 1. pilier. A napriek tomuto niekto hovorí o nejakom zlodejstve. Toto je, páni, zlodejstvo. Toto je zlodejstvo, pretože ak niekto niekoho oberie za 7 rokov o 11 % vo svojich vkladoch, tak toto je zlodejstvo. A proti tomuto sa musíme postaviť. A preto má opodstatnenie naše rozhodnutie meniť pilier.
Nechcem, samozrejme, vás, dámy a páni, zahlcovať podrobnosťami z oblasti poistnej matematiky, ale prepočty hovoria, že 2. pilier je pre skupinu ľudí s príjmom pod tisíc eur nezaujímavý. Ešte raz, pre ľudí, ktorí majú nižší príjem ako tisíc eur, je nezaujímavý, dokonca nevýhodný. A teraz sa chcem spýtať: Máme vôbec predstavu, koľko na Slovensku je ľudí, ktorí majú nižší príjem ako tisíc eur? 81 %. Teda ak všetci jasne hovoria, že pokiaľ nemáte väčší príjem ako tisíc eur, nie je pre vás výhodné byť v 2. pilieri, a takýchto ľudí na Slovensku je 81 %, ktorí nedosahujú tento príjem, tak pre koho bol ten 2. príjem stavaný, pre akú kategóriu ľudí to bolo pripravované? To naozaj len pre privilegovanú skupinu 12 – 13 % ľudí sme urobili systém, ktorý nás ročne stojí miliardu eur, ktorú musíme požičiavať, a jednoducho tie peniaze tam musíme neustále dávať?
A zase, samozrejme, narážame na mýtus, ktorý sa hlása v tomto systéme predovšetkým cez opozíciu. Občania v 2. pilieri si nesporia, ale investujú svoje prostriedky so všetkým rizikom, ktoré investovanie prináša. Preto je ich budúcnosť v starobe zabezpečená niekoľkonásobne rizikovejšie ako v priebežnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Kto nechce vidieť riziká, nech ich nevidí, ale ďalšia šanca na prehodnotenie účasti v 2. pilieri nepríde. Preto sme sa rozhodli nevnucovať mladým ľuďom rizikové zabezpečenie svojej budúcej staroby a ponechávame na nich, aby sa sami rozhodli. pričom im poskytujeme dostatok informácií o nebezpečenstvách, ktoré 2. pilier pre nich znamená. No veď nech to tí mladí vidia, nech vidia, že takto to zarába. A nech sa rozhodnú. Keď sa im to páči a sú presvedčení, že to je zaujímavé a fajn, nech vstúpia do 2. piliera. Veď nech má právo človek sa rozhodnúť, či má byť alebo nemá byť súčasťou nejakého sporenia, pretože ide o ich dôchodky, ide o to, ako sa budú mať v budúcnosti. (Potlesk.)
Ešte mi dovoľte povedať aj jeden údaj, za ktorým automaticky stojím. A tento údaj takisto nebol nikdy spochybnený. Dámy a páni, predpokladajme, že by výnosnosť v posledných troch rokoch 2. piliera bola na úrovni inflácie, čo nie je, pretože je inflácia skoro dvakrát tak vysoká, ako je výnosnosť 2. piliera. Pri tomto predpoklade, teda že by 2. pilier bol výnosný tak, aspoň ako je inflácia, budú mať prví dôchodcovia po desiatich rokoch v roku 2015 o mínus 18 % nižšie dôchodky ako z 1. piliera. Čo to chránite, prosím vás? Toto je číslo, ktoré je ešte postavené na optimistickom predpoklade, že 2. pilier bude mať výnosnosť na úrovni inflácie, čo nemá, pretože výnosnosť 2. piliera je 1,5 % a inflácia je cez 3 %, možno 4 %, teraz nemám presné číslo v hlave. A takto to dopadne. Takto dopadnú prví dôchodcovia v roku 2015 po desiatich rokoch a to je ešte optimistický predpoklad. Ak si zoberieme, aká je miera výnosnosti, ktorá je podstatne nižšia ako inflácia, môžeme hovoriť o 22 %, a nie 18 %. Tak kto má koho chrániť? Chráňme jednoducho ľudí. A ja som presvedčený, že je to aj povinnosťou Národnej rady Slovenskej republiky.
Dámy a páni, kritérium spravodlivosti v sociálnom systéme nie je založené na výmysloch nejakých technokratov alebo nejakých analytikov, ktorí neuznávajú ľudské práva ako univerzálne kritérium kvality ľudského života. Spravodlivosť, ktorá potláča kvalitu života občanov, je falošnou spravodlivosťou. A platí to určite aj v dôchodkovom systéme. V ňom kritériá odbornosti a pravdy musia byť udržateľné a trvalé, zabezpečenie ústavných práv občanov v starobe. Preto vás prosím, podporte túto zmenu, to je dobrý zákon pre ľudí, pre Slovenskú republiku, pre každého. Nemá význam tvrdiť občanom Slovenskej republiky niečo iné. Čísla, ktoré sme poskytli, sú nezvratné a nedajú sa jednoducho vyvrátiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, dámy a páni, predtým, ako si splním túto povinnosť, mi dovoľte, aby som vám všetkým v mene vlády Slovenskej republiky poďakoval za podporu novelizácie Exekučného poriadku. Toto poďakovanie, samozrejme, patrí aj poslancom opozície, pretože museli sme reagovať na vážne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky. A som rád, že v týchto niekedy extrémnych situáciách sme schopní sa aj dohodnúť. Takže naozaj veľmi pekne ďakujem.
Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení § 130 ods. 7 a § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister financií Ján Počiatek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. Neprítomná je ministerka zdravotníctva pani Zvolenská, zastupuje ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Richter. Ďalej je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu pán Čaplovič, zastupuje ho minister kultúry pán Maďarič. Neprítomný je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Jahnátek, zastupuje ho minister hospodárstva pán Malatinský. A potom je aj neprítomný minister zahraničných vecí pán Lajčák.
Vážený pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky, ktoré mi boli postavené v Národnej rade.

Ďakujem pekne, všetkým vám želám pekný deň a môžem vás ubezpečiť, páni poslanci z opozície, že som nedošiel preto, lebo je tu nejaká nervozita, ale preto, že som dostal asi 11 esemesiek a volalo mi asi 5 ľudí, že v parlamente sa hovorí o tom, že som vraj na Kanároch. To sa asi pomýlil pán Kaník, ja som bol v Levároch. Leváre a Kanáre je trošku trošku, trošku rozdiel (Potlesk.) a ani sa nechystám na žiadne Kanáre ísť a ja verím, že sme spoločne odstránili aj procedurálne dišputy, ktoré tu medzi nami boli. My berieme páni z opozície na vedomie, že žiadne dohody neplatia. Dobre? Takže neplatia žiadne dohody, berieme na vedomie, že neplatia žiadne dohody. Boli nejaké dohody, ktoré sa týkali procedúr v Národnej rade Slovenskej republiky, vy ste nám oznámili, že neplatia, my to berieme na vedomie a takto pravdepodobne sa budeme správať aj my.
Ďakujem veľmi pekne, želám vám príjemné rokovanie, nie Kanáre ale Leváre. Prosím, povedzte to pánovi Kaníkovi. Dovidenia, všetko dobré. (Potlesk.)