Ďakujem pekne, pani predsedajúca, len, žiaľ, ja sa nemôžem potešiť s tým, že mňa by bolo možno ľahko prehliadnuť, takže nachádzam sa tu.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, pomerne vážna debata ku ešte vážnejšiemu, hoci len návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý tu máme teraz pred sebou. Ja by som rád povedal, aj vážený pán premiér, lebo hovoril o tom, dokonca ma aj oslovil v tej svojej úvodnej reči. Tak to skúsim povedať pánovi ministrovi, aby to aspoň do tej vlády došlo, a skúsim to povedať tak, aby tomu bolo veľmi, veľmi dobre rozumieť.
Pán minister, neodpovedali ste na tú moju otázku, že ako je možné, že keď v piatok poviete, že nechystáte skrátené legislatívne konanie, môžem aj prečítať presnú textáciu, prečo potom v pondelok sa tak udeje? Prečo v utorok ráno nám to nepoviete? Potom dôjde pán premiér. Ja rešpektujem to, že sa vyjadríte, ale sedíme tu, naozaj z úcty k poslancom, už vlastne od rána od deviatej, a to vyjadrenie by sme si zaslúžili. To vyjadrenie by sme si zaslúžili, lebo, a práve tam vedie tá celá debata ohľadne dôchodkového systému, ale aj ostatných vecí, ktoré v sociálnej oblasti meníte na základe tohoto skráteného legislatívneho konania.
Pýtam sa na to nie preto, že by ste na to nemali mandát osemdesiatich troch poslancov, alebo nie preto, že by som si myslel, že ste apriori zlý minister a neviete predložiť poriadny návrh. Ale preto, že o takto zásadných veciach by sme mali rokovať aspoň takým spôsobom, aby aj spoločnosť sa mohla k tomu vyjadriť. To znamená, normálne ľudia, aby mohli nechať cez seba prejsť, štandardne pripomienkovať a či už prostredníctvom pripomienkového konania, ktoré bolo extrémne skrátené na dva dni, to sa už snáď ani viacej nedá, alebo prostredníctvom zástupcov svojich, to sú poslanci, či koaliční, či opoziční, sa normálne k týmto návrhom vyjadriť.
To, čo je meritom veci tohoto bodu, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Tento samotný návrh sa opiera o pol milióna rozdielu oproti rozpočtu. Ja sa vyjadrím k niektorým číslam, ktoré tu vidím ako istý rozpor. Prečo si myslím, že nie je dobré vymieňať demokratickú a širšiu diskusiu, za diskusiu skrátenú, v strese a dokonca si myslím, že ani nie podľa presných čísel.
Takže po prvé, to, čo ja si jediné pripomeniem z tej histórie, lebo ja nie som za to, aby sme tu do nekonečna pripomínali históriu, lebo sa nepohneme vôbec dopredu, ale nie je to nejak krátke. Aj vďaka kríze, ale aj vďaka vašej vláde 2006 - 2010, predošlá vláda prebrala situáciu s 8-percentným deficitom. A realita je taká, že ani jeden zákon, ktorý by pomohol znižovať ten deficit, ste nepodporili. Ani jeden ste nepodporili. A vlastne teraz máte tento rok prísť na deficit 4,6, a máte 5,3, ktorý vám teraz vychádza, a to tvrdenie, že to pochádza len z nefunkčnosti daňového systému sa z veľkej časti dá rozporovať. Nehovorí sa o tom, že tých 500 mil. je 150 mil. zvýšených výdavkov oproti rozpočtu. To sa veľmi cudne zamlčiava. Nehovorí sa o tom. A zaslúžilo by to poriadnu debatu. Ja sa preto teším, že tu prešiel návrh zákona o tých opatreniach samotných, lebo tam už tá debata bude, myslím, v septembri. Zaslúžil by si poriadnu debatu, že ako je možné, jak je možné, keď HDP stúpa viac, ako sa plánovalo, to znamená, že HDP nám stúpa, a na odhad je 2,5 percenta, a pôvodný bol 1,7 percenta, aok je možné, že sa na DPH vyberie menej? Ako je možné, že sa vôbec na daniach vyberie menej?
Ja vám ponúknem dve hypotézy, keďže zastupujete tu vládu, samojediný, pre ktoré to možné je. Za prvé, že za vašej vlády sa ešte viacej podvádza, ako sa myslelo, že za predošlej, na daniach. Alebo za druhé, a to by bolo podstatne, podstatne vážnejšie, že ľudia vďaka vašim návrhom premiestňujú svoje aktivity mimo územia Slovenska a mimo zdaňovania našich daňových úradov. Obe veci znamenajú, pán minister, že tu do troch mesiacov sedíme znova nad druhým pilierom a znova ho sekáme. Lebo to znamená naozaj trvalé poškodenie tej vízie, ktorú aj vy reprezentujete. Čiže ten hlavný argument, ktorý bol uvedený preto, aby sme vôbec rokovali o skrátenom legislatívnom konaní, je v skutočnosti argument, ktorý hovorí, že je veľké varovanie, veľké varovanie nad výkonom vašej vlády. A myslím si, že čím skorej sa týmto problémom, ktorý sami avizujete, začnete venovať, tak tým lepšie pre túto krajinu.
Tá strata, ktorá môže prísť z toho, že sa tá diskusia, štandardná, to znamená prvé čítanie, to znamená výbory, to znamená druhé čítanie, to znamená v zásade hlas verejnosti, skráti na doslova zopár hodín, zopár hodín kvôli 40 až 60 mil. eur, ktoré ušetríte tým, že sa to posunie o jeden mesiac dopredu, tento zákon, je naozaj, naozaj ohromujúca a nepomerná. Ja si myslím, že vláda by mala byť prvá, ktorej by malo záležať, aby verejnosť prijímala opatrenia, opatrenia s porozumením. Toto opatrenie, ktoré sa dotkne jeden a pol milióna sporiteľov a dokonca v sumári troch miliónov ľudí, ktorí vôbec pracujú, tak toto opatrenie prijať za niekoľko hodín, nechať pripomienkové konanie dva pracovné dni, naozaj nezíska podporu verejnosti.
A mne to je ľúto, že to pripomeniem, ale pripomeniem to. Ja si pamätám ešte, čo mi mama hovorievala, keď boli takto za komunizmu letá. Hovorievala vždy, že dávaj pozor, lebo v lete sa zdražuje, keď sú ľudia na dovolenkách, aby stihli vychladnúť, než zasa z tých dovoleniek dôjdu. Pripadá mi to úplne rovnako, pán minister. Kvôli 40 až 60 mil. eur naozaj robiť takto obrovský zásah do systému je podľa mňa nesprávne. Myslím si, že by malo byť vo vašom záujme a dokonca vám osobne sa to vypomstí, ja som o tom presvedčený, aby ľudia rozumeli opatreniam, ktoré budete prijímať. Nestačí, že tomu rozumie rada solidarity. Veľmi pekne to povedala pani poslankyňa Žitňanská, každý tam je s nejakým záujmom, na tej rade solidarity. Tomuto majú rozumieť aj ľudia v tejto krajine.
Ja som hlboko presvedčený o tom, že viaceré veci by sme mohli prijať aj konsenzuálne, aj ústavným zákonom. Dokonca som tu trikrát za týmto pultom ústavný zákon o ochrane druhého piliera navrhoval. Čiže ja som za. Ale potom nemôžeme v konkrétnych veciach konať presne naopak. Nemôžeme konať konkrétne presne naopak v konkrétnych veciach. Ja by som si to rád vydiskutoval, dokonca aj na pôde výboru, rád by som si prečítal aj relevantné pripomienky, či máme pravdu my, čo si myslíme, že 9 % by malo byť zachovaných, alebo majú pravdu tí, ktorí hovoria, že časť z toho by mala ísť do nejakej pološtátnej, respektíve štátnej DSS-ky, alebo má pravdu tu kolega Hlina, že štandard je 4 % a tak ďalej a tak ďalej. Alebo majú pravdu dokonca tí, možnože by niektorí vstali z ľavičiarov, ktorí si myslia, že nič by sa nemalo sporiť.
Ale tá debata tu nebude. Tá debata tu nebude, lebo väčšinu času spaľujeme aj tak na tom, že či takto rýchlo áno, alebo nie. To je vaša chyba. A koniec koncov predpokladám, že keď vás to za chvíľu omrzí, myslím slávnu koalíciu, respektíve vládu, socialistickú, tak jednoducho to potiahnete aj cez noc. Je mi ľúto, ale dúfam, že to nespravíte, hoci tentokrát si už od vás nebudem pýtať nejaké konkrétne vyjadrenie, lebo som sa minulý týždeň tak zneistil, že čo znamená, keď sa vyjadríte, ako ďaleko sme potom schopní sa o to oprieť.
Chcel by som podporiť tú myšlienku, že táto krajina by si zaslúžila riešenia, ktoré by prežili viacero volebných období, a táto krajina by si zaslúžila väčší druh istoty, v penzijnom systéme na sto percent.
Ja keď si len spomeniem, druhýkrát do tej histórie 2006 - 2010, napriek tomu, že ste opakovane napádali tento systém, tak s výnimkou toho síce veľkého poškodenia ohľadne vyhodnocovania jednotlivých fondov, tak ste nesiahli na ten pomer 9:9, respektíve deväť k tomu zbytku, ako hovoril pán poslanec Chren. To, že k tomu teraz siahate v skrátenom legislatívnom procese, znova zopakujem, je podľa mňa chyba. Táto chyba sa dá, pán minister, ešte v tejto chvíli napraviť. Myslím si, že je možno čas povedať si: Dobre, stojí nám to za to, aby sme mali širšiu zhodu. Ja viem, že opozícia nepodporí v tejto chvíli žiadne zníženie, ale keďže chem mať niekedy v budúcnosti povedzme ústavný zákon, tak ukážem, že aspoň diskusia bude normálna. Že aspoň diskusia bude normálna, znamená štandardná, nie výbory cez obednú prestávku alebo niekedy skoro ráno, aby sa to hŕ, hŕ stihlo. Je to úplne elementárna bazálna požiadavka. Ťažko, ťažko je rozporovať.
Prečo by ľudia nemali rozumieť tomu, čo váš zákon prináša? Prečo by ľudia nemali naďalej dôverovať tomuto parlamentu? A v neposlednom rade, keď už váš šéf po tom volá, prečo by sme teda nemali smerovať k nejakému aj ústavnému konsenzu? No, nech sa páči. Však sa vám to v minulom volebnom období podarilo s dlhovou brzdou. Všetci sme na to hrdí. Patrilo by sa aj s penzijným systémom. Ale nedá sa to robiť tak, že jeden deň sa postavím a poviem, že chcem širší konsenzus, ale okrem, a teraz vymenujem pár vecí, kde je to úplne presne naopak. Sám sa vám inač, mimochodom, čudujem, že ste, pán minister, s tým súhlasili. To sa vám čudujem, lebo vám špeciálne sa to vypomstí. Lebo hoci jaká hlúposť, ak to chcete počuť takto natvrdo, v tom zákone teraz bude, hádam si len nemyslíte, že celá vláda sa za vás potom postaví? No spadne to na vás. Spadne to na vás. Sedeli ste tu pri tom, keď ste obhajovali svojou prítomnosťou, prítomnosťou skrátené legislatívne konanie.
Vážené dámy, vážení páni, ja by som bol veľmi rád, keby sme tu na pôde parlamentu rozdelili tie dve veci. Výpadok v rozpočte. Kto ho spôsobil? Skutočne ten alarmujúci stav, ja ho znova zopakujem, rastie nám HDP nad tým, ako sme plánovali. Ďaleko nad tým. A dane sa vyberajú menšie? Nedá sa zvaliť na nefunkčný systém. Ja by som bol veľmi, veľmi opatrný v tom, že či tie firmy naozaj nepresúvajú svoje daňové zaťaženie. A bol by som mimoriadne opatrný v tom, akým spôsobom beží kontrola zo strany ministerstva financií. Zvlášť debata ale, kedy robím tak vážny zásah, ako je do dôchodkového systému, v žiadnom prípade by som nechcel, aby tá debata nebola dostatočne hlboká. Lebo ľudom to jedného dňa dôjde, aj dôchodkový systém, aj dohodári a mimochodom, ako hovorí pán poslanec Mihál veľmi správne, aj tristo tisíc živnostníkov. Mimochodom, všetkým to zrazu dôjde. A proste dôjde do stavu, že vlastne sa to začne vracať.Ja len naozaj jednu veľmi takú, možno vážnu technickú poznámku. Nepatrí to, uznávam, táto časť do toho rozhodnutia o skrátenom legislatívnom konaní, ale nepriamo s tým súvisí. Ak sa vám podarí toto takto krátko prijať, tak mnohí personalisti a dokonca mnohí účtovníci budú mať problém to realizovať. To je jednoducho holý fakt. To znamená rýchlo šité horúcou ihlou, môžete dojsť do stavu, že naozaj sa znemožní praktický výkon toho, čo ste sami navrhli.
Ja rozumiem tomu, že nie je možné navrhnúť, aby sa, tento bod nepokračoval, alebo vrátil na prepracovanie, ale to, čo je možné povedať, je, že vás chcem vyzvať, aj vás, pán minister, aj vládu, aby ste tento návrh jednoducho stiahli. To je za prvé. A za druhé chcem, vážené kolegyne poslankyne a vážených kolegov poslancov, bez rozdielu toho, akej politickej príslušnosti ste, poprosiť, aby sme to nepodporili a spoločne vydali signál, že áno, áno, my chceme raz mať šancu na poriadny konsenzus do budúcnosti. Áno, my chceme, aby ľudia rozumeli tomu, čo robíme. Áno, my chceme, aby ľudia dôverovali parlamentu, a nie, my nechceme, aby sa veci diali bez toho, že každý jedná, že každý jeden rozumie tomu, čo sa deje, a preto nám dôveruje. Veľmi pekne poprosím odmietnuť tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
