Videokanál poslanca

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som nadviazal na tú časť diskusného príspevku pána poslanca Mihála, kde hovoril o tom, ako veľmi na tom zarobia dôchodcovské správcovské spoločnosti a ako na tom v podstate, a to nám je asi všetkým jasné, ako tu sedíme či už 12 apoštoli, 7 statoční alebo 4 tankisti, ako na tom veľmi utrpia ľudia, ktorí si sporia na dôchodok. Je to jeden typický príklad, pri ktorom naozaj babráctvom a lajdáctvom tejto vlády a tohto vedenia parlamentu znova rokujeme o tom istom. Nepočul som tu napríklad žiadne ospravedlnenie. Nepočul som tu žiadny vážny dôvod a vlastne títo istí ľudia, ktorí nie sú schopní naštudovať tenučký rokovací poriadok a dodržať ho, dnes nám tu kážu, že musíme prijať zákon, ktorý poškodí 1,5 milióna ľudí v skrátenom legislatívnom procese a ktorý jednoducho naženie obrovské zisky dôchodcovským správcovským spoločnostiam. Je to poriadna hanba, vážené dámy, vážení páni, ak vôbec, ak vôbec po tej hanbe, ktorú sme tu zažili za posledné tri dni, znova sem prídete a chcete znova v skrátenom legislatívnom konaní prijať takýto zákon poza chrbty ľudí. Ja si myslím, že to bolo naozaj naozaj isté vyššie riadenie, ktoré spôsobilo to, že musíme to prerokovať znova a mal by to byť pre vás signál, ktorý by ste mali prijať s totálnou pokorou, že neoberajte ľudí o úspory na dôchodok, nesnažte sa za každú cenu zvýšiť zisky dôchodcovských správcovských spoločností a jednoducho urobte to, čo ste sľúbili, keď ste sem prišli tu na ústavu, zastupujte záujmy ľudí, je to jednoduché, treba si pokorne priznať, toto nejde a treba hľadať niekde inde. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja by som rád znova upozornil a rozvinul tú časť, ktorú pán poslanec Štefanec na ňu poukázal, aké nehorázne, nespravodlivé je v tomto zákone to, že sa zdvojnásobujú poplatky, ktoré sa budú platiť správcovským spoločnostiam, a ľudia dostávajú o polovicu menej na svoje súkromné účty. To je niečo absolútne nehorázne. To znamená, ten, kto spravuje, bude mať dvakrát viacej a ľudia budú mať vyše o polovicu menej. To je úplne také staré známe, kedy naozaj ten posledný, ten obyčajný človek je ten, kto zaplatí aj zisky správcovským spoločnostiam, aj pomôže sanovať dlhy štátu, ktoré sú aj vďaka vám, vážené poslankyne, vážení poslanci za stranu SMER, a hlavne vďaka vašej vláde.
Určite v druhom čítaní budeme navrhovať túto základnú nespravodlivosť odstrániť, lebo nie je možné, keď ľudia si uťahujú opasky, keď sa im nebude dať viacej sporiť, aby ste im vyše polovicu zobrali, ale za to dali dvojnásobok správcovským spoločnostiam. To je absolútne, absolútne nespravodlivé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ďakujem pekne za to, že ste tam stáli a úprimne na to odpovedali. A ja podelím sa s vami aj s celou touto sálou o to, že aký je môj názor, čo robíme v tomto bode. A to si myslím, že je tiež veľmi dôležité. Nielen legislatívno-technické veci posudzujeme. My tu debatujeme o samotnom návrhu hlavne preto, aby sme zistili, každá jedna, každý jeden, či mu môžeme do tej miery veriť, že za naňho môžeme hlasovať. To je viac ako legislatívno-technická vec.
Samozrejme, a tam sa presne vysvetľuje, prečo som sa vás spýtal na to vaše vyjadrenie. Veď ja ho tu mám normálne pred sebou. To znamená, že váš hovorca tu dokonca hovorí, že o tom, že v pondelok sa bude rokovať o stave verejných financií a nie o dôchodkoch. Hej? To je vaše vyjadrenie, ktoré tu mám pred sebou zo štvrtka alebo piatka minulého týždňa. A pýtam sa preto, nie kvôli osobným veciam, nie kvôli vášmu charakteru, ale či môžeme veriť tomu, čo teraz dostávame na stôl. Preto som sa na to pýtal a som rád, že ste k tomu zaujali stanovisko.
To, čo považujem ale za kľúčové, a naozaj na tom musím trvať, pán minister, nie kvôli 40 miliónom, ktoré vy možnože získate naviac oproti svojej predstave, ale hlavne kvôli tomu, aby ľudia rozumeli a verili v náš dôchodkový systém a vôbec vo fungovanie parlamentu, si myslím, že nie je správne, keď je to skrátené legislatívne konanie. To znamená, to nie je pravda, že to pre vás, pre vládu a pre parlament nemá žiadne politické náklady. Má to tie, že keď ľudia zistia, čo sa tam schváli, tak naozaj bude neskoro a nebudú veriť celému tomuto systému. A to je nebezpečné v čase krízy. Presne tak, ako som odpovedal pánovi poslancovi Čížovi. To, čo nás cez krízu prevedie, je dôvera v naše inštitúcie. To, čo nám dôveru berie, je tento návrh na skrátené legislatívne konanie, či sa to niekomu ľúbi, alebo nie. A to by som chcel, aby panie poslankyne a páni poslanci zvážili a jednoducho odmietli, a pokračujeme štandardne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak zareagujem tak, ako si myslím, že to nejakú logiku dáva podľa všetkých týchto diskutujúcich. Ďakujem za tie príspevky.
Pán poslanec Hraško, vy si kladiete pomerne dobrú otázku, prečo to vtedy išlo a teraz to nejde, hej. Tú odpoveď by som aj ja rád poznal, možno naozaj sa to tejto chvíli ináč nedá. Ale to sa dá ukázať iba v poriadnej diskusii a v pomerne normálnom legislatívnom procese, o ktorý v tejto fáze prichádzame. Čiže to je teraz, to bude možno naozaj, už sami vidíte, vo viacerých emóciách, nie potom o reálnych faktoch. A hlavne vďaka tomu, že tu máme skrátené legislatívne konanie, ktoré mať nemusíme.
Pán poslanec Podmanický, daňový úrad. Daňový úrad a informačný systém bola chyba, za ktorú sme zaplatili poriadnu politickú cenu v týchto voľbách. Ale ja vás upozorním na ďalšie dve čísla. V materiáli, vládnom, ktorý máte pred sebou, kde sa hovorí, že výpadok na daniach bol 250 mil. eur tento rok a budúci 320 mil. eur. Môžete mi potom povedať, aký daňový systém, keďže sa vráti k tomu pôvodnému, bude za 320 mil. budúci rok zodpovedný? Ja vám hovorím, že nijaký. O tom bude tá debata v septembri. A tú by sme tu boli bývali viedli aj v tomto zákone, keď to už chcete, keby sme mali štandardný legislatívny proces. Tu to máte v tom materiáli, podpísaný vaším vlastným predsedom, 320 mil. eur na budúci rok.
Pán poslanec Číž, vy ste povedali presne tie argumenty, pre ktoré treba sa obrátiť na štandardné nástroje, a to je demokratická debata. To, že ste jednému denníku dali nálepku, ktorej som sa veľmi v duchu pousmial, za ktorú vám ďakujem, to je možno humorné. Ale čo je ďaleko vážnejšie, ak sa chceme z tej krízy spoločne dostať, tak bez debaty a hlavne bez dôvery v to, čo tu spolu robíme, sa z nej nedostaneme. Vy si môžete odhlasovať čokoľvek, aj 120-percentné dane, ale naozaj to neznamená, že ľudia vám budú veriť a že to bude dobré pre krajinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, len, žiaľ, ja sa nemôžem potešiť s tým, že mňa by bolo možno ľahko prehliadnuť, takže nachádzam sa tu.
Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, pomerne vážna debata ku ešte vážnejšiemu, hoci len návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorý tu máme teraz pred sebou. Ja by som rád povedal, aj vážený pán premiér, lebo hovoril o tom, dokonca ma aj oslovil v tej svojej úvodnej reči. Tak to skúsim povedať pánovi ministrovi, aby to aspoň do tej vlády došlo, a skúsim to povedať tak, aby tomu bolo veľmi, veľmi dobre rozumieť.
Pán minister, neodpovedali ste na tú moju otázku, že ako je možné, že keď v piatok poviete, že nechystáte skrátené legislatívne konanie, môžem aj prečítať presnú textáciu, prečo potom v pondelok sa tak udeje? Prečo v utorok ráno nám to nepoviete? Potom dôjde pán premiér. Ja rešpektujem to, že sa vyjadríte, ale sedíme tu, naozaj z úcty k poslancom, už vlastne od rána od deviatej, a to vyjadrenie by sme si zaslúžili. To vyjadrenie by sme si zaslúžili, lebo, a práve tam vedie tá celá debata ohľadne dôchodkového systému, ale aj ostatných vecí, ktoré v sociálnej oblasti meníte na základe tohoto skráteného legislatívneho konania.
Pýtam sa na to nie preto, že by ste na to nemali mandát osemdesiatich troch poslancov, alebo nie preto, že by som si myslel, že ste apriori zlý minister a neviete predložiť poriadny návrh. Ale preto, že o takto zásadných veciach by sme mali rokovať aspoň takým spôsobom, aby aj spoločnosť sa mohla k tomu vyjadriť. To znamená, normálne ľudia, aby mohli nechať cez seba prejsť, štandardne pripomienkovať a či už prostredníctvom pripomienkového konania, ktoré bolo extrémne skrátené na dva dni, to sa už snáď ani viacej nedá, alebo prostredníctvom zástupcov svojich, to sú poslanci, či koaliční, či opoziční, sa normálne k týmto návrhom vyjadriť.
To, čo je meritom veci tohoto bodu, je návrh na skrátené legislatívne konanie. Tento samotný návrh sa opiera o pol milióna rozdielu oproti rozpočtu. Ja sa vyjadrím k niektorým číslam, ktoré tu vidím ako istý rozpor. Prečo si myslím, že nie je dobré vymieňať demokratickú a širšiu diskusiu, za diskusiu skrátenú, v strese a dokonca si myslím, že ani nie podľa presných čísel.
Takže po prvé, to, čo ja si jediné pripomeniem z tej histórie, lebo ja nie som za to, aby sme tu do nekonečna pripomínali históriu, lebo sa nepohneme vôbec dopredu, ale nie je to nejak krátke. Aj vďaka kríze, ale aj vďaka vašej vláde 2006 - 2010, predošlá vláda prebrala situáciu s 8-percentným deficitom. A realita je taká, že ani jeden zákon, ktorý by pomohol znižovať ten deficit, ste nepodporili. Ani jeden ste nepodporili. A vlastne teraz máte tento rok prísť na deficit 4,6, a máte 5,3, ktorý vám teraz vychádza, a to tvrdenie, že to pochádza len z nefunkčnosti daňového systému sa z veľkej časti dá rozporovať. Nehovorí sa o tom, že tých 500 mil. je 150 mil. zvýšených výdavkov oproti rozpočtu. To sa veľmi cudne zamlčiava. Nehovorí sa o tom. A zaslúžilo by to poriadnu debatu. Ja sa preto teším, že tu prešiel návrh zákona o tých opatreniach samotných, lebo tam už tá debata bude, myslím, v septembri. Zaslúžil by si poriadnu debatu, že ako je možné, jak je možné, keď HDP stúpa viac, ako sa plánovalo, to znamená, že HDP nám stúpa, a na odhad je 2,5 percenta, a pôvodný bol 1,7 percenta, aok je možné, že sa na DPH vyberie menej? Ako je možné, že sa vôbec na daniach vyberie menej?
Ja vám ponúknem dve hypotézy, keďže zastupujete tu vládu, samojediný, pre ktoré to možné je. Za prvé, že za vašej vlády sa ešte viacej podvádza, ako sa myslelo, že za predošlej, na daniach. Alebo za druhé, a to by bolo podstatne, podstatne vážnejšie, že ľudia vďaka vašim návrhom premiestňujú svoje aktivity mimo územia Slovenska a mimo zdaňovania našich daňových úradov. Obe veci znamenajú, pán minister, že tu do troch mesiacov sedíme znova nad druhým pilierom a znova ho sekáme. Lebo to znamená naozaj trvalé poškodenie tej vízie, ktorú aj vy reprezentujete. Čiže ten hlavný argument, ktorý bol uvedený preto, aby sme vôbec rokovali o skrátenom legislatívnom konaní, je v skutočnosti argument, ktorý hovorí, že je veľké varovanie, veľké varovanie nad výkonom vašej vlády. A myslím si, že čím skorej sa týmto problémom, ktorý sami avizujete, začnete venovať, tak tým lepšie pre túto krajinu.
Tá strata, ktorá môže prísť z toho, že sa tá diskusia, štandardná, to znamená prvé čítanie, to znamená výbory, to znamená druhé čítanie, to znamená v zásade hlas verejnosti, skráti na doslova zopár hodín, zopár hodín kvôli 40 až 60 mil. eur, ktoré ušetríte tým, že sa to posunie o jeden mesiac dopredu, tento zákon, je naozaj, naozaj ohromujúca a nepomerná. Ja si myslím, že vláda by mala byť prvá, ktorej by malo záležať, aby verejnosť prijímala opatrenia, opatrenia s porozumením. Toto opatrenie, ktoré sa dotkne jeden a pol milióna sporiteľov a dokonca v sumári troch miliónov ľudí, ktorí vôbec pracujú, tak toto opatrenie prijať za niekoľko hodín, nechať pripomienkové konanie dva pracovné dni, naozaj nezíska podporu verejnosti.
A mne to je ľúto, že to pripomeniem, ale pripomeniem to. Ja si pamätám ešte, čo mi mama hovorievala, keď boli takto za komunizmu letá. Hovorievala vždy, že dávaj pozor, lebo v lete sa zdražuje, keď sú ľudia na dovolenkách, aby stihli vychladnúť, než zasa z tých dovoleniek dôjdu. Pripadá mi to úplne rovnako, pán minister. Kvôli 40 až 60 mil. eur naozaj robiť takto obrovský zásah do systému je podľa mňa nesprávne. Myslím si, že by malo byť vo vašom záujme a dokonca vám osobne sa to vypomstí, ja som o tom presvedčený, aby ľudia rozumeli opatreniam, ktoré budete prijímať. Nestačí, že tomu rozumie rada solidarity. Veľmi pekne to povedala pani poslankyňa Žitňanská, každý tam je s nejakým záujmom, na tej rade solidarity. Tomuto majú rozumieť aj ľudia v tejto krajine.
Ja som hlboko presvedčený o tom, že viaceré veci by sme mohli prijať aj konsenzuálne, aj ústavným zákonom. Dokonca som tu trikrát za týmto pultom ústavný zákon o ochrane druhého piliera navrhoval. Čiže ja som za. Ale potom nemôžeme v konkrétnych veciach konať presne naopak. Nemôžeme konať konkrétne presne naopak v konkrétnych veciach. Ja by som si to rád vydiskutoval, dokonca aj na pôde výboru, rád by som si prečítal aj relevantné pripomienky, či máme pravdu my, čo si myslíme, že 9 % by malo byť zachovaných, alebo majú pravdu tí, ktorí hovoria, že časť z toho by mala ísť do nejakej pološtátnej, respektíve štátnej DSS-ky, alebo má pravdu tu kolega Hlina, že štandard je 4 % a tak ďalej a tak ďalej. Alebo majú pravdu dokonca tí, možnože by niektorí vstali z ľavičiarov, ktorí si myslia, že nič by sa nemalo sporiť.
Ale tá debata tu nebude. Tá debata tu nebude, lebo väčšinu času spaľujeme aj tak na tom, že či takto rýchlo áno, alebo nie. To je vaša chyba. A koniec koncov predpokladám, že keď vás to za chvíľu omrzí, myslím slávnu koalíciu, respektíve vládu, socialistickú, tak jednoducho to potiahnete aj cez noc. Je mi ľúto, ale dúfam, že to nespravíte, hoci tentokrát si už od vás nebudem pýtať nejaké konkrétne vyjadrenie, lebo som sa minulý týždeň tak zneistil, že čo znamená, keď sa vyjadríte, ako ďaleko sme potom schopní sa o to oprieť.
Chcel by som podporiť tú myšlienku, že táto krajina by si zaslúžila riešenia, ktoré by prežili viacero volebných období, a táto krajina by si zaslúžila väčší druh istoty, v penzijnom systéme na sto percent.
Ja keď si len spomeniem, druhýkrát do tej histórie 2006 - 2010, napriek tomu, že ste opakovane napádali tento systém, tak s výnimkou toho síce veľkého poškodenia ohľadne vyhodnocovania jednotlivých fondov, tak ste nesiahli na ten pomer 9:9, respektíve deväť k tomu zbytku, ako hovoril pán poslanec Chren. To, že k tomu teraz siahate v skrátenom legislatívnom procese, znova zopakujem, je podľa mňa chyba. Táto chyba sa dá, pán minister, ešte v tejto chvíli napraviť. Myslím si, že je možno čas povedať si: Dobre, stojí nám to za to, aby sme mali širšiu zhodu. Ja viem, že opozícia nepodporí v tejto chvíli žiadne zníženie, ale keďže chem mať niekedy v budúcnosti povedzme ústavný zákon, tak ukážem, že aspoň diskusia bude normálna. Že aspoň diskusia bude normálna, znamená štandardná, nie výbory cez obednú prestávku alebo niekedy skoro ráno, aby sa to hŕ, hŕ stihlo. Je to úplne elementárna bazálna požiadavka. Ťažko, ťažko je rozporovať.
Prečo by ľudia nemali rozumieť tomu, čo váš zákon prináša? Prečo by ľudia nemali naďalej dôverovať tomuto parlamentu? A v neposlednom rade, keď už váš šéf po tom volá, prečo by sme teda nemali smerovať k nejakému aj ústavnému konsenzu? No, nech sa páči. Však sa vám to v minulom volebnom období podarilo s dlhovou brzdou. Všetci sme na to hrdí. Patrilo by sa aj s penzijným systémom. Ale nedá sa to robiť tak, že jeden deň sa postavím a poviem, že chcem širší konsenzus, ale okrem, a teraz vymenujem pár vecí, kde je to úplne presne naopak. Sám sa vám inač, mimochodom, čudujem, že ste, pán minister, s tým súhlasili. To sa vám čudujem, lebo vám špeciálne sa to vypomstí. Lebo hoci jaká hlúposť, ak to chcete počuť takto natvrdo, v tom zákone teraz bude, hádam si len nemyslíte, že celá vláda sa za vás potom postaví? No spadne to na vás. Spadne to na vás. Sedeli ste tu pri tom, keď ste obhajovali svojou prítomnosťou, prítomnosťou skrátené legislatívne konanie.
Vážené dámy, vážení páni, ja by som bol veľmi rád, keby sme tu na pôde parlamentu rozdelili tie dve veci. Výpadok v rozpočte. Kto ho spôsobil? Skutočne ten alarmujúci stav, ja ho znova zopakujem, rastie nám HDP nad tým, ako sme plánovali. Ďaleko nad tým. A dane sa vyberajú menšie? Nedá sa zvaliť na nefunkčný systém. Ja by som bol veľmi, veľmi opatrný v tom, že či tie firmy naozaj nepresúvajú svoje daňové zaťaženie. A bol by som mimoriadne opatrný v tom, akým spôsobom beží kontrola zo strany ministerstva financií. Zvlášť debata ale, kedy robím tak vážny zásah, ako je do dôchodkového systému, v žiadnom prípade by som nechcel, aby tá debata nebola dostatočne hlboká. Lebo ľudom to jedného dňa dôjde, aj dôchodkový systém, aj dohodári a mimochodom, ako hovorí pán poslanec Mihál veľmi správne, aj tristo tisíc živnostníkov. Mimochodom, všetkým to zrazu dôjde. A proste dôjde do stavu, že vlastne sa to začne vracať.Ja len naozaj jednu veľmi takú, možno vážnu technickú poznámku. Nepatrí to, uznávam, táto časť do toho rozhodnutia o skrátenom legislatívnom konaní, ale nepriamo s tým súvisí. Ak sa vám podarí toto takto krátko prijať, tak mnohí personalisti a dokonca mnohí účtovníci budú mať problém to realizovať. To je jednoducho holý fakt. To znamená rýchlo šité horúcou ihlou, môžete dojsť do stavu, že naozaj sa znemožní praktický výkon toho, čo ste sami navrhli.
Ja rozumiem tomu, že nie je možné navrhnúť, aby sa, tento bod nepokračoval, alebo vrátil na prepracovanie, ale to, čo je možné povedať, je, že vás chcem vyzvať, aj vás, pán minister, aj vládu, aby ste tento návrh jednoducho stiahli. To je za prvé. A za druhé chcem, vážené kolegyne poslankyne a vážených kolegov poslancov, bez rozdielu toho, akej politickej príslušnosti ste, poprosiť, aby sme to nepodporili a spoločne vydali signál, že áno, áno, my chceme raz mať šancu na poriadny konsenzus do budúcnosti. Áno, my chceme, aby ľudia rozumeli tomu, čo robíme. Áno, my chceme, aby ľudia dôverovali parlamentu, a nie, my nechceme, aby sa veci diali bez toho, že každý jedná, že každý jeden rozumie tomu, čo sa deje, a preto nám dôveruje. Veľmi pekne poprosím odmietnuť tento návrh.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, myslím si, že opakovanie je matkou múdrosti. A jedná sa o to, že ak chceme dôjsť k nejakej normálnej veci, keď chceme nejakým spôsobom normálne rozriešiť problém aj štátneho deficitu, aj dôchodkov, tak si to budeme musieť poriadne vydiskutovať, či sa to niektorým ministrom páči alebo nie, či si niektorí ministri vybavia, alebo nevybavia skrátené legislatívne konanie.
Na margo tých argumentov, ktoré tu odzneli, ja by som chcel podporiť ešte jedným argumentom, a to tým, že hovoríme o 500-miliónovom výpadku oproti rozpočtu, pričom tento výpadok v predloženom materiáli nie je spomenutý. Prečítal som ho dvakrát a ani raz tam nie je 500 miliónov. Ale zato tam je iné číslo, ktorému sa povenujem v samostatnom vystúpení, a to je to, že síce je výpadok na daniach 250 mil. eur, ale budúci rok 320 mil. eur.
Vážené dámy, vážení páni, vyzerá to tak, že táto vláda plánuje v tomto výpadku pokračovať. A preto si myslím, že nemali by sme sa venovať tomu, že budeme podporovať skrátené legislatívne konanie na úkor tých, ktorí si sporia, na úkor tých, ktorí si sporia na dôchodok, lebo naozaj prídeme k zlému riešeniu.
Pán minister, pre vás je úplne v poriadku, keď kvôli 50 - 60 mil. nebudeme mať dobrý zákon? Pre vás je naozaj v poriadku minulý týždeň povedať, že nebude skrátené legislatívne konanie, a dnes tu sedieť a ho obhajovať? Dokonca dnes doobeda ste o tom ani slovo nepovedali. To, čo som presvedčený, že by tu mal sedieť pán premiér a pokiaľ myslí vážne, aby sme došli k nejakému, napríklad ústavnému zákonu, tak si potom hovorme pravdu, hovorme si presné čísla, a to sa bez diskusie nedá. Preto som presvedčený, že treba odmietnuť tento návrh samotný a treba sa k tomu postaviť čelom a potom si tie čísla vydiskutovať tak, aby sme nehovorili jedno, a v papieroch je polovica, alebo ešte dokonca aj menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Kaník, Ľudo, kamarát môj, ja by som takisto ten záver podpísal normálne, úplne a teraz hneď. Ale k nemu vedie, k tomu, aby sme sa dohodli, zhodli a našli spoločné riešenie, vedie pomerne tvrdá a možnože aj drsná cestá, ktorej sa nevyhneme, lebo budeme si musieť hovoriť pravdu.

Takže pravda je taká, že tento návrh zákona nám predkladá pán minister, ktorý ani pol slovom nepovie niečo o skrátenom legislatívnom konaní. Naopak, minulý týždeň sa vykrúca, že žiadne nebude. Ja som absolútne prekvapený, že o tak vážnej veci, ako je jeden a pol milióna sporiteľov, pán minister, nepoviete nič o skrátenom legislatívnom konaní? Neviem, prečo takýto jav nastal. Nerozumiem, prečo takýto návrh je. Ja ho mám tu v ruke. Netvárme sa, že neexistuje!

Ak chceme nejakú poriadnu dohodu, pán minister, tak sem zavolajte premiéra a vysvetlite, ako je možné, že sa chceme na jednej strane dohodnúť, chceme mať zhodu v tomto národe, na druhej strane tuná pokútne dostaneme takýto návrh na skrátené legislatívne konanie?! To ste nevedeli minulý týždeň, pán minister? Zavolajte si svojho šéfa, aby jeden a pol milióna ľuďom došiel vysvetliť, prečo to máme robiť v lete?! Prečo to máme robiť v skrátenom legislatívnom konaní? Aby sme tam nevychytali všetky chyby? Aký máme na toto dôvod? Aký dôvod je neurobiť to pred ľuďmi poriadne, čestne a zrozumiteľne? Aký dôvod je, že ste minulý týždeň povedali, že nebude to takto? Vy neuvažujete nad tým, že dáte demisiu? Keď jeden deň poviete tak, a ďalší deň poviete opačne?

Takže, Ľudo, ja som za dohodu, zrozumiteľnú, ktorej bude každý rozumieť, ale najprv si urobme poriadok s tými, ktorí nedodržiavajú to základné, kde to, čo povedia, nedodržia.
Pani predsedajúca, zavolajte pána premiéra, aby nám to tu pomohol rozriešiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi jeden ešte pohľad, okrem tých všetkých ekonomických, ktoré zazneli v tej predošlej debate, a pomerne, povedal by som, racionálnych, a racionálnej, ktorá jasným spôsobom hovorí o tom, že čo je, pán minister, váš úmysel a čo bude výsledok vašej práce.
Ten začiatok je úplne jasný a myslím si, že ho pomenovali niektorí z tých vašich kolegov poslancov, ako to pochopil, že zobrať zo zisku bankám, dať to na konsolidáciu verejných financií. Ak ste to chceli urobiť, tak ste to mali urobiť takto, ako som to povedal, zobrať zo zisku bankám, jasne dať na konsolidáciu verejných financií, vtedy by sme tomu všetci rozumeli. Vedeli by sme, o čom sa bavíme, vedeli by sme, o čom debatujeme, mohli by sme sa o tom rozhodnúť.
Máme tu miesto toho trochu iný produkt, alebo návrh zákona, a to je zvýšenie záťaže vkladov obyvateľov o nejaké percento, o nejaký poplatok. Samozrejme, to sa nedá nejak vyvrátiť, toto už nie je o tom, že siahate niekomu, kto má zisk, to je o tom, že siahate niekomu, kto má úspory. A samozrejme, že neexistuje žiadne argumentárium, a myslím si, že keby sme neboli tu ako v politických tričkách a keby sme debatovali ako odborníci, ako ekonómovia, tak by sme si priznali, že to niekto zaplatí. A ten, kto to zaplatí na samom konci, bude ten vkladateľ, o tom nijak nepochybujme. A ešte, naviac, to bude dokonca aj ten, kto má od tých bánk požičané. To znamená, že dnešný zákon je o tom, že zvýšime poplatky, zvýšime úroky a samozrejme najviac sa to premietne tým, ktorí z banky odísť nemôžu, ergo napr. tým, ktorí majú hypotekárne úvery. A ja vás ubezpečujem, že banky na to majú veľmi veľa trikov. A to je téma, o ktorej sa treba na tých stretnutiach záujmových spoločenstiev, ktoré nazývate radou solidarity, porozprávať, že prečo majú takéto vysoké poplatky, prečo máme takto vysoké úroky a nie nejakým spôsobom hľadať akúsi zhodu o tom, aby sa to premietlo do vrecák a peňaženiek občanov, ktorí tam majú svoje vklady.
Preto, hovorím, sa to premietne do úrokov poplatkov a vôbec podmienok v bankách, lebo vy sám ste hovorili, a pomerne správne, o nejakej asymetrii, povedzme to úplne po slovensky, nerovnosti toho malého človeka zoči-voči banke, ktorú sme v predošlom zákone, mimochodom správnym pozmeňovacím návrhom pána poslanca Beblavého, aspoň trochu vyrovnávali, aby ľudia sa mohli trochu ľahšie vykúpiť a vyslobodiť z hypotekárneho nevoľníctva. Na druhej strane, hneď v ďalšom zákone navrhujeme, aby sme im vlastne tieto úroky, poplatky a vôbec podmienky zhoršili, lebo tak to treba nazvať. A ak existuje niekto iný, kto to môže zaplatiť, tak to, pán minister, povedzte, zaplatí to ten alebo onen. Ale ja vám rovno hovorím, že to zaplatíme my všetci na poplatkoch, na úrokoch a na podmienkach, ktoré v bankách mať budeme. A dostávame sa do situácie, kedy napriek tomu, že rokujete s bankami a mali by ste tlačiť na to, aby sa ľudia nemuseli domáhať cez rôzne ankety o to, aby nemali absurdné, absurdné bankové poplatky a absurdné peniaze museli platiť za také veci, ako je výber z vlastného účtu na vlastnej pobočke, alebo napríklad za to, že zistíte zostatok cez bankomat, čo je primitívna operácia v rade niekoľko desiatok bajtov prenosu, to znamená zlomok ceny, nula, nula, nula, nič. A možnože trochu prúdu, ktorý spotrebuje, elektrického, ten bankomat. Takisto, aby neboli poplatky za predčasné splatenie, alebo niečo také hlúpe, ako je poplatok za vloženie variabilného, variabilného symbolu. To sú všetko veci, ktoré ľudí rozčuľujú, o ktorých rozprávajú, a priamo týmto zákonom, keďže nič nebráni tomu, aby sa to premietlo do týchto poplatkov, vy povzbudzujete podobnú tvorivosť v bankách a povzbudzujete podobnú tvorivosť pri stanovovaní sadzieb úrokov.
Čiže summa summarum, ak ste chceli ísť po zisku, mali ste sa k tomu smelo prihlásiť, ísť po zisku. Ale rokovania s nimi, ako aj s ďalšími záujmovými skupinami, viedli k tomu, že idete po peniazoch, ktoré ľudia majú na vkladoch, nemôžu si vybrať. A koniec koncov idete aj po tej skupine, ktorá je bankám zaviazaná desiatky rokov dopredu a nemôže len tak odísť, keď sa jej zvýši úrok, alebo zhoršia podmienky.
Pán minister, v tomto zmysle si myslím, že tento zákon nie je dopracovaný, lebo nechráni klienta. Sami ste hovorili, že tu je problém s tým, že chránenie klienta alebo toho, kto si ukladá peniaze do banky, alebo kto si z banky peniaze požičiava. No tak ja vám chcem túto šancu dať, chcem vám túto šancu dať, buďte principiálny, zdaňte zisky bánk, alebo urobte si s tým na svoj obraz to, čo ste ľuďom sľubovali, a zároveň, nech sa páči, máte na to celý aparát, môžete ochrániť vkladateľov, môžete ochrániť tých, ktorí si brali úvery. A preto navrhujem, vážený pán spravodajca, aby v zmysle rokovacieho poriadku sa vrátil tento zákon vláde na prepracovanie tak, aby doňho mohla zapracovať naozaj skutočné zdanenie zisku bánk, alebo skutočnú ochranu tých, ktorí si tam peniaze vkladajú, resp. peniaze požičiavajú. Pevne verím, že tuto nájdeme pre to porozumenie a už na najbližšej schôdzi môžeme o tom naozaj vážne debatovať, aby to nebol len výsledok toho, že vy sa stretnete s bankami a si dobre porozumiete, že na úkor klientov si teraz ako polepšíte v konsolidačnom úsilí, ale aby to bolo skutočne tak, že urobíme niečo pre tých ľudí, o ktorých vy sám ste hovorili, o tej asymetrii. Ja to znova preložím, medzi jedným malým človekom zoči-voči veľkej banke a aspoň mu dajme nejakú ďalšiu výhodu a jasne ukážme, že to celé nechceme zaplatiť z jeho vrecka už po šiesty-, siedmy-, desiatykrát, ale chceme urobiť naozaj niečo iné, čo sme aj ľuďom sľubovali.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, Miro, za to, čo si popísal ako najvážnejší problém tohto zákona.
A ja sa dotknem tej časti, v ktorej sme v absolútnej zhode, teda tej o objektívnych kritériách. Pokiaľ naozaj zodpovedný politik aj na župe, a ja v tomto by som nerozlišoval župy na 7 + 1, ja naozaj si myslím, že tie majú pomerne blízko k ľuďom, takže aj iných žúp sa to týka, chce rozhodnúť tak, aby mu bolo rozumieť, tak to musí oprieť o objektívne kritériá. V tomto, pán minister, by som sa prihováral za to, aby tieto objektívne kritériá boli posilnené v tomto zákone, aby nevznikali ani mýty, ani proste nejaké lokálne zápasy o školy, ale aby sme tieto objektívne kritériá mohli zobrať do úvahy a aby sme im dali nejaký taký punc, ktorý by bol podľa možnosti pre celý štát rovnaký.
Ja to pripodobňujem k jednému problému, ktorý tu už bol a s ktorým sme zápasili a týkal sa osemročných gymnázií, ten zápas zďaleka nie je dohraný, kde sa paušálne stanovilo, že to bude 5 % bez ohľadu na to, ako výkonne v tom-ktorom kraji naozaj sú žiaci v týchto gymnáziách, resp. aké znalosti majú. Toto bolo krajne nespravodlivo vnímané rodičmi. A tvrdím jednu vec, a dávam ju do pozornosti, že keby existovalo objektívne kritérium, na základe ktorého by sa vstupovalo na osemročné gymnáziá, a toto kritérium môže byť aj pohyblivé, môže byť aj rok od roka pohyblivé, ale také, že bude spravodlivé pre všetkých, tak nie je problém s tým, aby sa urobila tá sieť optimálna. Ale pokiaľ to kritérium je subjektívne, resp. pokiaľ to kritérium zostane zo zákona takým štýlom, že 5 % bude toho všade, tak sa dostaneme do stavu, že logicky sa drvivá väčšina, a to pomerne oprávnene, bude cítiť ukrivdená, lebo nerozumie, prečo ich deti nie sú na osemročných gymnáziách. Tento istý problém nastane aj pri tomto zákone, pokiaľ neposilníme váhu týchto objektívnych kritérií. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Mňa veľmi mrzí, pokiaľ je stavané vlastné vzdelanie nasledujúcej generácie a naša šanca pre budúcnosť zoči-voči tomu, čo sa deje v infraštruktúre nielen v obciach, ale aj v celom štáte. Ale myslím si, že to rozhodnutie je úplne jasné, lebo všetci hovoríme o tom, že chceme, aby nasledujúca generácia bola poriadne vychovávaná a aby bolo zabezpečené jej vzdelanie. Tak potom nevidím dôvod, prečo by tá účelovosť nemala byť inkorporovaná v tomto zákone a nemala by byť zachovaná. Keď to všetci chceme, tak si myslím, že je správne, pokiaľ to bude v zákone dané, aj tak, aby sa samospráva mohla podľa toho zariadiť. Ale vnímam ako veľmi falošný ten boj, že zápasíme o to, ako bude vyzerať cesta, a zápasíme o to, ako bude vyzerať budúcnosť našich detí.
Chcel by som podotknúť, že ja som tu nepočul nejaký argument, ktorý by hovoril, že niekto je proti tomu, aby tá generácia, ktorá po nás príde, bola viac vzdelaná ako sme my sami, lebo však to je jediná šanca pre Slovensko samotné.
Ale chcel by som sa prihovoriť aj za to, čo hovorili kolegovia. Nepokračujme v tom, nájdime riešenie pre to, aby sa nevykrádali tieto fondy, neboli naozaj potom tie deti ochudobňované o to, lebo ak tam máme nejaké diery, ktorými odtekajú peniaze, tak neodtekajú k tým deťom samotným. Znova, to by mal byť náš spoločný záujem, lebo odtekajú niekomu inému. Tak zasa vidím, že sme za jedno, ale tá účelovosť, aby sme demonštrovali tú našu vôľu, aj nášho parlamentu a vôbec celej politickej reprezentácie, uľahčiť to nasledujúcej generácii, by mala byť zachovaná aj v zákone. S tým by nikto nemal mať problém, pokiaľ tu ale nie je iný kalkul. Keď tu iný kalkul je, tak treba vstať a treba povedať, že chceme tie peniaze niekde inde. A riešme to potom ako túto otázku a netvárme sa, že riešime problémy detí, riešime problémy, to, aby sa nestrácali peniaze, ale pritom vieme dopredu, že to deťom nedôjde. To mi pripadá veľmi, veľmi nečestné. Ďakujem veľmi pekne.