Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, končí v tejto chvíli prvé čítanie k návrhu zákona, ktorý asi najvýraznejším spôsobom za posledné desať, možno že aj dvadsať rokov ovplyvní podobu, ako budú vyplácané dôchodky, ako bude fungovať dôchodkový systém ako taký. Výrazným spôsobom ovplyvní živnostenské podnikanie a koniec koncov aj prácu na dohodu a ďalšie veci. Summa...
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, končí v tejto chvíli prvé čítanie k návrhu zákona, ktorý asi najvýraznejším spôsobom za posledné desať, možno že aj dvadsať rokov ovplyvní podobu, ako budú vyplácané dôchodky, ako bude fungovať dôchodkový systém ako taký. Výrazným spôsobom ovplyvní živnostenské podnikanie a koniec koncov aj prácu na dohodu a ďalšie veci. Summa summarum týka sa to nielen jeden a pol milióna ľudí, ktorí si sporia na dôchodok, ale týka sa to takmer troch miliónov ľudí v rámci celého Slovenska.
Keď zarátam aj ten nepodarený úvod, ktorý uviedol tento zákon, a tri dni rokovania o tomto zákone samotnom, tak to vychádza, že už je to vlastne nejaký desiaty deň, ktorý o tomto zákone sa rozprávame. Stále som presvedčený a tá diskusia, aj keď veľmi chabá zo strany socialistov, mi dáva za pravdu, že tie názory sa nie veľmi zbližujú a nie veľmi vidím nejaké vážnejšie pochopenie celého problému tak, aby sme mohli o ňom fundovane a odborne debatovať. Je mi ľúto, že to takto musím konštatovať.
Ja som nevidel do diskusie prihláseného žiadneho opozičného poslanca, s výnimkou pána poslanca Petráka. Ako, ďakujem pekne, pán minister, ako, úplne sa priznám, presne ako u Freuda, prerieknutie. Ja to, čo by som rád videl, tak to sa človek prerečie. Je to holá realita. Ale nevidel som, hej. No, tak myslím, že sme sa všetci pochopili, o kom hovoríme. Ale budem používať teda ten termín socialisti. Tam sa nepomýlim, tam sa nepomýlim. Takže žiadneho socialistického poslanca okrem pána poslanca Petráka som nevidel diskutovať a myslím si, že to je na škodu. Myslím si, že to je na škodu hlavne preto, lebo pokiaľ dôchodkový systém a koniec koncov aj podmienky pre podnikanie sa budú meniť každé štyri roky, a dokonca v čase krízy je možné predpokladať, že aj častejšie, tak nikdy nebudeme mať niečo, o čo sa budú môcť ľudia priamo na celom Slovensku vážnym spôsobom oprieť. Ja sa priznám, že z tohto návrhu zákona okrem, nazval by som to takého falošného konsolidačného úsilia, ten výraz som vysvetlil vo svojom predošlom príspevku veľmi dobre, to znamená, že zároveň konsolidujete niečo, čo je krátkodobé, a výrazne strednodobú konsolidáciu financií nabúravate, nevidím nejaký vážnejší dôvod, prečo tu dnes sedíme a prečo to musíme urobiť v skrátenom legislatívnom konaní.
Čo ma mrzí podstatne viacej, že za celý deň ani pán minister, ani žiaden iný člen vlády a už vôbec nie pán premiér sa nevyjadrili k asi k najzásadnejšiemu odbornému názoru alebo odbornej požiadavke a výhrade, a to tej, že chceme mať stanovisko Národnej banky Slovenska, respektíve fiškálnej rady. Ja som presvedčený, že keď sa možno na tú tému rozprávali s ministerstvom financií, pán minister, alebo keď sa na vláde o tom rozprávali alebo aj s inými odborníkmi, možno na ministerstve, takže dajú za pravdu, že strednodobá udržateľnosť financií týmto zákonom výrazne utrpí. Výrazne utrpí, lebo, dámy, páni, napriek tým, alebo počas tých faktických poznámok, veľmi často prichádzali úvahy o tom, ako je niečo nevýnosné, nejaký druhý pilier, ako je výborný prvý pilier, ako nejaký nositeľ Nobelovej ceny hovorí, že všetko by malo byť pomaly z prvého piliera. Možno nájdete aj niekoho, kto bude hovoriť, že z nultého piliera. A dostávame sa vlastne do stavu, že napriek tomuto som presvedčený, a myslím si, že je to odborne podložený názor a nemali by sme sa toho báť ani na pôde Národnej rady, že strednodobá udržateľnosť verejných financií a dlhodobá udržateľnosť verejných financií je dôvod, pre ktorý bolo treba zaviesť tento druhý pilier.
Veľmi, veľmi stručne sa vyjadrím k tomu, čo pán Petrák tu ukázal, čo malo v sebe, mimochodom, výraznú a vážnu systémovú chybu. Hovoril už o tom pán poslanec Kaník. Ja to len zopakujem. Reagovať na to, že prvý pilier je dlhodobo neudržateľný vtedy, keď ten jav nastane, znamená nereagovať vôbec, lebo na to sa nedá zareagovať krátkodobým opatrením. Inými slovami povedané, musíte dlhodobo sporiť, aby ste mohli tú nerovnováhu, ktorá bola na tých krivkách mimochodom pekne nakreslená, vyvážili. O tom asi nebude sporu. Tak isto, keby sme viedli jednu serióznu odbornú diskusiu, došli by sme k rovnakému názoru. Mohli by sme spoločne požiadať fiškálnu radu o výklad a o analýzu dopadov rôznych variánt. Rôznych variánt narábania s dôchodkovým systémom ako celkom aj smerom ku celkovému dlhu krajiny. A koniec koncov aj k nejakej prognóze, ako by sa jednotlivé modely boli bývali vyvíjali. Je, bohužiaľ, pravda to, čo tu zaznelo viackrát, a treba to znova pripomenúť, že Slovensko už dávno nie je krajinou, ktorá prežíva nejaký typ "baby boomu", už dávno nie je krajinou, ktorá by sa mohla spoliehať na obrovský nárast populácie, ktorá vyváži, vyváži vlastne starnutie, starnutie ľudí. Chvalabohu teda, že sa dožívame vyššieho veku. A nanešťastie treba povedať, že ani to, po čom volajú mimochodom ľavicoví ekonómovia, socialistickí, a to je, zvýšenie produktivity práce nenastáva takým tempom, ako by sme si predstavovali. A práve toto je bod, pri ktorom by som sa chcel zastaviť, že prečo je dôležité sporiť a prečo je dôležité sa nespoliehať na to, že budúce roky budú lepšie ako roky minulé.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, my sme mali to, nazvime, nešťastie, ale to mala celá krajina, zažiť, že došlo k obrovskému poklesu vďaka svetovej finančnej kríze. Doteraz máme problémy v rámci Európskej únie a tie problémy sa nevyriešia tak isto behom pár rokov. A vieme, aké je to mať pokles hospodárskeho rastu, respektíve hospodársky pokles, dokonca medziročne, myslím, mínus štyri percentá. To bol ten najväčší. To zažili sme za prvej vlády socialistov od roku 2006 do roku 2010, v roku 2008. A práve tento argument je asi najsilnejším argumentom, prečo má zmysel, aby ľudia si sporili na individuálnych účtoch. No má to zmysel preto, lebo po prvé, demografická kríza alebo demografický vývoj, ak chcete, jednoznačne ukazuje, že tých pracujúcich na budúcich dôchodcov bude nepomerne menej, ako je to v súčastnosti. Ale keby sme od tohoto aj abstrahovali a predstavili si, že Slovensko sa prudko rozvinie technologicky a prudko stúpne vami spomínaná produktivita práce a že jednoducho ľudia budú zarábať toľko, že utiahnu týchto dôchodcov, no tak realita je taká, že to nenastane. Nenastane to, lebo nemáme žiaden vážny dôvod na podobný optimizmus. Vážené dámy, vážení páni, toto nie je už otázka socialistická versus stredopraví demokrati. Toto je otázka hotovej hospodárskej reality.
Veľmi často sa tu argumentuje tým, že ako to je v iných krajinách. Napríklad, ako je to v Čechách, kde rozprávajú snáď už desať rokov o zavedení druhého piliera, ale kde zápasia s rekordným štátnym dlhom. Vôbec to tam nemajú vyhraté. A to, že tam majú nejaké nižšie percento, zďaleka neznamená, že sú na tom podstatne, podstatne lepšie.
Myslím si, že to, čo by nás mohlo spojiť, je nejaká vízia o tejto krajine. A jej súčasťou by asi malo byť, a to, o tento názor by som sa rád s vami podelil, že tá prichádzajúca generácia bude mať lepšie podmienky ako generácia, ktorá dnes je v produktívnom veku. Ale pokiaľ im necháme naozaj obrovský dlh a ten dlh sa dá aj kvantifikovať, ktorý prvý pilier vytvára, lebo to je v skutočnosti spotreba na úkor tých, ktorí prichádzajú po nás, no tak budú mať podmienky horšie. Ich prirodzená reakcia môže byť dvojaká. Po prvé, že odmietnu platiť tak vysoké náklady na budúcich dôchodcov. Odmietnu, lebo nebudú vládať uživiť svoje vlastné rodiny, svoje vlastné deti. Alebo sa zdvihnú a opustia túto krajinu. Aj tieto prípady máme, aj páni socialisti veľmi často rozprávali o tom, ako odtiaľto ľudia sú vyháňaní za prácou niekde inde. Čož aj mňa mrzí, že nedokážeme takéto podmienky urobiť. (Hlas z pléna.) Nerozumel som? Čo, strata odvahy? No, nevadí, treba normálne buď nahlas, alebo sa prihlásiť na mikrofón.
Takže aj mňa toto mrzí a mrzí ma, že tí ľudia, tí ľudia naozaj odchádzajú. Lebo odchádzajú veľmi kvalitní ľudia a spravidla ľudia vzdelaní. To, ako bude vyzerať dôchodkový systém, má na to priamu náväznosť, lebo sa predpokladá, že ak budeme chcieť udržať to, o čom som tu ráno hovoril, ten dôchodkový systém z prvého piliera, ktorý dnes vy idete posilniť, tak neexistuje v tej trojčlenke urobiť nič iné, pán minister, len, alebo zvýšite odvody, alebo potom zvýšite vek odchodu do dôchodku. A dokonca možno, keď to naozaj bude naozaj také, že už tú debatu budeme viesť úplne vážne s naozaj reálnymi číslami, nie podľa toho, čo sa komu ideologicky hodí, tak možno obidve veci naraz. A práve tam vidím obrovskú šancu pre toto volebné obdobie. Keďže vidíme ako dopadá zatváranie si očí pred ekonomickou realitou v Grécku, koniec koncov v Španielsku, v Portugalsku, v Taliansku, tak by som bol veľmi nerád, keby Slovensko nasledovalo tento príklad. Bol by som veľmi nerád, keby Slovensko, vďaka tomu, že nemá dosť, nazvime to, politickej odvahy alebo vôbec odvahy nejakej osobnej pani poslankýň, pánov poslancov urobiť znesiteľné nielen tieto Vianoce, budúce Vianoce, ale napríklad aj Vianoce tých, ktorí prídu po nás.
O tom je tento zákon, ktorý výrazným spôsobom nakladá dlh na naše deti, či sa to páči, alebo nie. To znamená, celé toto konsolidačné úsilie, ktoré je stelesnené v tomto návrhu zákona, hovorí nasledovné: Spotrebujeme peniaze my tu a teraz. Nenechávame ďalšej generácii to, čo by sme jej ponechať mali, a nijakým spôsobom neriešime dôchodky tej generácie, ktorá v súčasnosti pracuje.
Považujem to za mimoriadne dôležité a kľúčové, lebo sa s týmto stretávam ja osobne šiesty rok na pôde Národnej rady, s touto večnou debatou, že či spotrebujeme veci tu, teraz a hneď, alebo budeme rozmýšľať aj nad rámec tohoto a budúceho roku, či dokonca tohoto a budúceho volebného obdobia. Považujem za veľmi nešťastné a nemôžem to nijakým spôsobom prehryznúť, že takto zásadná zmena sa udiala bez toho, aby verejnosť tomu dostatočne rozumela. Naozaj neviem, ktorý z tých dôvodov je ten hlavný a ktorý z tých dôvodov prevážil pri tom rozhodnutí, napriek vyjadreniam, ktoré tomu predchádzali, ísť do toho, že bude tento návrh zákona schvaľovaný v skrátenom legislatívnom procese. Neviem, ktoré z nich to boli. Či to bol strach z verejnosti alebo to bol strach z odbornej debaty. Nerozumiem tomu, prečo to bolo dôležité, nerozumiem tomu, prečo v tom pokračujeme. Pevne verím, že v niektorých z vás, hlavne v socialistoch, lebo vy máte väčšinu, sa istým spôsobom pohne zdravý rozum k tomu, keď budete stláčať to tlačidlo a podporíte návrh, aby sme vrátili tento návrh zákona na prepracovanie vláde hlavne preto, aby sme ho obohatili o stanovisko fiškálnej rady, aby sme ho obohatili o stanovisko Národnej banky Slovenska, aby sme zviedli serióznu odbornú debatu nad vývojom verejných financií nielen tento rok, ale aj rok budúci a všetky ďalšie, ktoré prídu potom.
Ja len pre také možno znekľudnenie vážených dám socialistiek, pánov socialistov poviem, že to, za aké peniaze si táto krajina požičiava na medzinárodných trhoch, je závislé nielen od krátkodobej konsolidácie, ale od strednodobej konsolidácie. A Slovensko tam je v pásme rizikových krajín a týmto návrhom zákona aj v tomto pásme samotnom zostane. Inak povedané, aj tento návrh zákona je príspevkom ku gréckej ceste, ktorej sa všetci obávame. Všetci sa jej obávame. Ale potom treba aj konať tak, ako cítime. To znamená, ak na ňu nechceme skĺznuť, tak by sme nemali destabilizovať ani strednodobé výhľady verejných financií.
Ďalšie, čo som počul v tej debate veľmi výrazne, je, že, také isté zarazenie, že ako môžu socialisti garantovať dvojnásobné zisky finančníkom? No, stalo sa. Stalo sa. Asi to nie je svetová rarita, asi to nebude tým, že to socialistické cítenie tak veľmi, veľmi robí len pre ľudí. Stalo sa, máte to v návrhu zákona. Okrem nejakých šumov, že nejak to budeme riešiť, som nepočul žiaden seriózny návrh, ani dokonca z úst pána ministra, ktorý to navrhuje, aby sa zdvojnásobili gáže, gáže finančníkov v dôchodcovských správcovských spoločnostiach, tieto ich rozpočty, aby sa im zdvojnásobili vlastne odmeny samotné. Tomuto naozaj nerozumiem, prečo to bolo dôležité? Lebo, mimochodom, to, na akej úrovni sú dnes, je predsa dané vaším zákonom. Čiže vy ste došli k záveru, že keď je kríza, tak sa najlepšie vyrieši, že finančníci dostanú dvojnásobné peniaze. Namiesto eura budú zarábať dve, namiesto 100 eur, 200 eur, 100 tis. eur, 200 tis. eur a tak ďalej a tak ďalej. Toto je pre mňa veľmi, veľmi nepochopiteľné, prečo ste sa uchýlili k takémuto postupu. Menej nepochopiteľné je, keď si spomeniem na slová pani kolegyne poslankyne Žitňanskej o záujmoch a týchto reprezentantoch, mimochodom v tom, čo ste, pán minister, tak výrazne obhajovali, radu solidarity, a mimochodom v tých všetkých jednaniach, ktoré ste mali aj práve s týmito finančníkmi, ktorým dávate dvojnásobok. Myslím si, že je to neseriózne, myslím si, že je to nesprávne.
A myslím si, že to svedčí o tom, akým spôsobom rozmýšľate, to znamená, rozmýšľate o ľuďoch, respektíve o tých, ktorí dnes pracujú a koniec koncov o našich všetkých deťoch, že nech si ony poradia do budúcnosti, ale finančníci tí musia dostať dvojnásobok hneď. Nepochopiteľné! Absolútne nepochopiteľné. A myslím si, že to len dokazuje kvalitu tohto zákona. Sú možné dve možnosti. Buď je to tam omylom, no to potom svedčí niečo o práci tohto ministerstva a vlády samotnej, alebo to tam je po dohode s týmito finančníkmi, to by som bol veľmi rád, keby ste nám na to odpovedali. A potom je to naozaj istá taká veľmi jednoduchá trojčlenka, občania, sporitelia zaplatia, vláda bude spokojná a nadelí samozrejme z toho hneď finančníkom to, čo im patrí.
Ja som presvedčený, že aj v tom, čo príde v druhom čítaní, opozícia bude, snáď až na málo, málo jednotlivcov, úplne jednotná. Predloží návrhy, ktoré umožnia zanechať, aby si ľudia sporili tak ako doteraz 9 percent. Predloží návrhy, ktoré výrazným spôsobom znormalizujú a vrátia tam, kam patria, odmeny finančníkom. Lebo keď už niekto má podiel na tej kríze, no tak finančníci to bezpochyby sú. A pevne verím, že o tomto budeme diskutovať omnoho konštruktívnejšie ako doteraz, lebo s výnimkou pána poslanca Petráka tá diskusia bola veľmi, veľmi slabá a veľmi, veľmi málo odborná a odpovedajúca na mnohé otázky, ktoré nás trápia.
Myslím si, že ten návrh, aby zostalo to delenie 9:9, respektíve 9 + 4,x a tak ďalej, čo všetko sa odvádza do Sociálnej poisťovne, je namieste. Myslím si, že musí padnúť. A myslím si, že stojí za úvahu ho podporiť. Rovnako si myslím, že keď by sme boli v tak katastrofálnej situácii, aj keď teda sa tomu čudujem, že klesá výber daní aj na budúci rok oproti tomu, čo bolo plánované, tam už žiadne výhovorky nepomôžu. Pevne verím, že v septembri si to z očí do očí povieme, ako je to možné, že sa nám ľudia odhlasujú z daňových povinností. Ako je možné, že keď máme hospodársky rast, klesá nám výber daní a dokonca si to aj plánujeme? Ako sú tieto veci vôbec normálne? Kto je zodpovedný za to, že na budúci rok niečo klesne? A koľko rokov, koľko rokov budeme sa ešte vyhovárať na niečo, čo trvalo tri mesiace?
Tak si myslím, že naozaj aj zoči-voči takýmto číslam, keby sme boli v tej situácii, že mimoriadne dramatickej, tak by bolo slušné si od sporiteľov požičať, nie im peniaze zobrať. Požičať si. To znamená, napríklad jeden rok znížiť povedzme na 6 %, keď je úplná kríza, úplná tvŕdza, na 4 %. Ďalší rok to vrátiť a dokonca to zvýšiť aj s nejakým záväzkom, kedy sa im to zaplatí. Myslím si, že to by bolo zodpovedné, bolo by to slušné zoči-voči sporiteľom a hlavne bolo by to slušné voči všetkým tým, ktorí dennodenne dnes chodia do práce. A ešte by to bolo slušnejšie zoči-voči deťom, ktoré majú, ktoré keď prídu, tak budú musieť naozaj, naozaj sa skladať na dôchodky celej tej mase, ktorá nám vlastne narastá vďaka nepriaznivému demografickému vývoju.
Znova sa vrátim k tomu, že aj týmto zákonom budeme vytvárať podmienky pre nasledujúcu generáciu. A povedzme si to tak, ako tomu rozumie bežný človek. Keď ich pridusíme astronomickými odvodmi v budúcnosti, a tam nebude veľa iných možností, pán minister, ako na to reagovať, tak oni jednoducho nebudú ochotní tu pracovať alebo nebudú mať zasa ďalšie deti. Budú jednoducho málopočetné rodiny, lebo ich nebudú vládať živiť. Vďaka tomu, že prvý pilier je neudržateľný. To nie sú len moje slová, vaše slová, pán minister, to sú slová aj pána premiéra. Zrovna mimochodom vtedy, keď prezentoval, aké fantastické výsledky má.
Ja už sa nechcem vracať k tomu prirovnania s tou Ponciho schémou, ale nie je to ojedinelý názor. Odporúčam naozaj odborne si naštudovať, čo to Ponciho schéma je a aké sú jej riziká a kam vedie, pokiaľ sa nasleduje. A tam hovoriť o tom, že teraz nám to vychádza dobre a v budúcnosti to je neudržateľné, to je holá pravda a je to mimoriadne nebezpečná záležitosť.
Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že má zmysel tento návrh zákona dať, tak ako som navrhol pánovi spravodajcovi, späť na prepracovanie vláde aj preto, čo súvisí so živnostníkmi, aj preto, čo súvisí s dohodármi. Znova poviem to, čo hovoria viacerí experti, ekonómovia, akonáhle vy obmedzíte prácu na dohodu, akonáhle obmedzíte tento spôsob nejakého vzťahu, kde si človek môže privyrobiť ku svojmu zamestnaniu alebo ku svojmu štúdiu samotnému, dostanete tých ľudí do dvojakej situácie, buď prestanú pracovať a tým pádom zvýšite nároky na sociálny systém, pán minister, to bude vaša kapitola v rozpočte, alebo spôsobíte to, že prejdú na čiernu prácu a tým sa zase ochudobní celý štát, lebo sa neplatia žiadne dane. Mimochodom sa podporuje to, čo ste si na budúci rok naplánovali, to znamená výrazný výpadok v daniach oproti prognóze, a podporí sa to, čo je také moje silnejúce podozrenie, že firmy odchádzajú zo Slovenska vďaka vašej hospodárskej politike, hlavne tej, ktorú ohlasujete do budúcnosti a ktorú budeme prejednávať tu v septembri, v októbri. A naviac budú nielen firmy, ale aj títo jednotlivci obchádzať celý systém, lebo nebudú mať možnosť, ako sa za prijateľnú hodnotu zamestnať v rámci vami tvorenými zákonmi.
Ja som počul veľmi dobre, že aké benefity pre dohodárov, čo všetko im ponúkate v rámci tohoto zákona. No, vážené dámy, vážení páni, to malo už charakter zamestnania. To znamená, ak niekto chce dať tieto benefity, ktoré ste tu spomínali, tak, nech sa páči, kľudne si takého človeka zamestná. Dohodári, to je väčšinou naozaj prípad ten, že niekto popri štúdiu, popri inej práci si privyrobí na menej počet hodín týždenne, však to je v zákone dané, a privyrobí si tak, že vytvára hodnoty a dokonca z toho platí aj dane. Som presvedčený, že týmto spôsobom podkopávať hospodársky rast, lebo sa jedná o osemsto tisíc ľudí, a to už je číslo, ktoré môže podkopávať hospodársky rast, alebo presunúť v tom, bohužiaľ, v lepšom prípade do čiernej práce, lebo je to furt lepšie, ako keby tí ľudia sedeli na podpore, tak sme naozaj v situácii, že si podkopávame istým spôsobom vyhliadky na to, že sa z tejto krízy dostaneme vlastnými silami.
A toto úplne, úplne do bodky platí aj pre živnostníkov. Ja chcem poukázať na to, čo existuje, taká možno nejaká ilúzia o živnostníkoch, že väčšinou sú to ľudia, ktorí sú zamestnaní a zároveň fiktívne živnostníci, respektíve sú to ľudia, ktorí majú nejaké nadštandardné príjmy. Bohužiaľ, opak je pravdou. V mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí sú hospodársky, celé to ich hospodárenie, živnostnícke, je na hrane. Je na hrane. Dokonca mnohí z nich aj zamestnávajú ľudí a zvažujú, či uprostred krízy živnosť položia, alebo nie. Ja som stretol desiatky ľudí, ktorí hovoria, že keď prijme sa tento typ zákona, tak oni živnosť položia, respektíve si založia firmu mimo Slovenska so všetkými následkami, ktoré to má. Mimo Slovenska znamená, budú sa snažiť, moderne povedané, optimalizovať dane, respektíve pre nás, čo tu sedíme, zrozumiteľne, znižovať príjem do tohto štátneho rozpočtu. Ja som presvedčený o tom, že živnostníci sú ľudia, ktorí naozaj by si zaslúžili ďaleko väčšiu úctu. Zaslúžili by si, naopak, ochranu, lebo nestoja sociálny systém ani cent. Naopak, produkujú a sú najväčší zamestnávatelia v rámci Slovenska. Najväčší v zmysle takom, že zamestnávajú najviac ľudí. Ja rozumiem tomu, že ťažko im nájsť miesto v nejakej rade okolo stola, kde sa pretláčajú rôzni bankári, finančníci, ktorým ste vďaka tomu, že tam boli, zdvojnásobili poplatky a oni jediní budú profitovať z tejto krízy ako prví. Uvidíme, kto bude ďalší. Hádam v septembri zbadáme nejaké možno privatizačné úsilie, možno nejaké ďalšie kroky, ktoré sa pripravujú, lebo sledujem, že je tu taký záujem vykúpiť za drahé peniaze podiel v jednej zdravotnej poisťovni. Myslím si, že to bude vážnou témou na september, že za koho peniaze to bude. A povedzme si to otvorene, ak schválite tento zákon, tak to bude úplne jasné, za peniaze sporiteľov, či sa to niekomu ľúbi, alebo nie.
Chcem sa vrátiť znova k živnostníkom. Akonáhle nebudeme živnostníkov chrániť, tak nám znova spadnú do sociálneho systému, respektíve budú čerpať zo sociálneho systému a dosiahne sa presný opak. Namiesto toho, aby sme zvýšili hospodársky rast, tak my ho znížime, a naviac zaťažíme výdaje štátu ďalšími a ďalšími sumami. V tomto je tento zákon nevyvážený. Ja by som očakával, že vláda, ktorá má ambíciu dostať Slovensko z tej krízy, do ktorej sa dostalo, bude dbať o to, aby podporovala hospodársky rast a aby podporovala strednú a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mimochodom obidve opatrenia máte aj v odporúčaniach OECD, aj Európskej komisie. A hlavne bude chrániť vždy tých, ktorí sú tí najslabší. To znamená tých, ktorí dnes pracujú a sporia, tých, ktorí budú odkázaní na ten dôchodkový systém, ktorý je, citujem vášho pána predsedu, "neudržateľný", a napríklad tých, ktorí sú dnes s hospodárením na hrane. To znamená, týka sa to živnostníkov a koniec koncov tých, ktorí si privyrábajú tým, že pracujú na dohodu. Tento úder, ktorý vlastne posielate trom miliónom ľudí prostredníctvom tohoto zákona, im výrazne sťaží tie podmienky, ktoré tu sú. A keby to malo mať aspoň ten efekt, že sa potom výrazne uľaví nejakým generáciám po nás, no tak by som si povedal, že rozumiem tomuto druhu socialistickej politiky. Ale ani jeden odborník nepovie, že tí, ktorí prídu po nás o desať - dvadsať rokov, budú mať jednoduchšie platenie odvodov na dôchodky ľuďom, ktorí tu budú žiť. Všetky tie teórie, ktoré sa spriadajú kde-kade, v nejakých odborných komisiách o imigrácii a podobné záležitosti, to je jednoducho, to je hlúposť. Buď to tu urobíme pre ľudí, ktorí tu dnes žijú, alebo potom naozaj zase povedzte po pravde, že chcete, aby budúce dôchodky platili nejakí ľudia z inej časti sveta, ktorých sem budete pozývať.
Mimochodom ako Bratislavský župan vám hovorím, nie je to ojedinelé, riešilo sa to tu tak po morových hranách, ale pevne verím, že táto socialistická vláda nechce mať podobný prívlastok. Pevne verím, že sa chopíme rozumu a urobíme dve veci. Prvá je, že dáme šancu odborníkom, aby sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona, aký bude mať dopad na verejné financie. A druhá, tá je čisto v našich rukách vzájomných, je to, že si povieme, že možno šesť rokov sporenia sa o dôchodkovom systéme nateraz stačilo a urobíme jedno veľmi silné gesto: pokúsime sa dohodnúť istým celospoločenským konsenzom, ako má vyzerať dôchodkový systém. Keď už teda mimochodom si beriete príklad z Čiech, tak tam sa o túto dohodu pokúša. A bude nám to trvať kratšie ako tam, čiže nie celú dekádu, urobíme to v tomto volebnom období. Som presvedčený, že pokiaľ budeme mať viacej odbornosti v našich debatách, pokiaľ dáme viacej šancí renomovaným inštitúciám, aby nás poinformovali o svojom názore, pokiaľ si tu napríklad za seba dáme istým spôsobom modely, ako by sa mohol vyvíjať dôchodkový systém, tak si budeme vedieť medzi tým vybrať. Pokiaľ budeme diskutovať viacej odborne a menej ideologicky, tak nemám obavu, že by sa to nepodarilo.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, čaká nás, bohužiaľ, z vášho rozhodnutia aj druhé čítanie. Druhé čítanie prakticky hneď teraz, možno nejaké nočné rokovanie výborov a znova tento maratón, keď budeme pozmeňovacími návrhmi k tomuto zákonu dávať znova a znova šancu socialistom, aby sa chopili zdravého rozumu a ochránili to, čo si myslím, že bolo vybudované správne pri druhom pilieri napriek všetkej tej kritike. A len pripomeniem, že vďaka nemu aj predošlá socialistická vláda v rokoch 2006 - 2010 mohla pomerne s malými stratami prejsť cez prvý úder krízy. Lebo nám všetci dôverovali, že máme stabilný dôchodkový systém, respektíve stabilnejší, ako bude vtedy, keď urobíte zmeny, ktoré dnes plánujete spraviť.
Vážené dámy, vážení páni, na záver by som vás chcel poprosiť, aby ste pri hlasovaní zohľadnili aj iné kritérium, ako je vôla vášho poslaneckého socialistického klubu, to je hlavne smerované k socialistom. Aby ste zohľadnili, že žiadna zo strán nepovedala a už vôbec nie nezdôvodnila, prečo by mal klesať odvod do druhého piliera. Aby ste zohľadnili záujmy terajšej generácie, ktorá pracuje a nebude mať na dôchodky, lebo sami tvrdíte, že tento dôchodkový systém je neudržateľný. Aby ste zohľadnili záujmy generácie, ktorá dnes chodí do školy a pripravuje sa a vzdeláva sa pre budúce uplatnenie v spoločnosti. Aby ste vrátili tento návrh zákona naspäť vláde. Ja si myslím, že to nebude žiadna hanba, keď sa povie, berieme si tento návrh naspäť, možno sme konali príliš rýchlo, potrebujeme isté odborné názory. (Hlas z pléna.) Ako? Naozaj ako toto, pri všetkej fantázii, pri všetkej fantázii, neviem ako grécke mýty s týmto súvisia. Ale dobre, dobre. A aby sme zobrali toto, toto do úvahy a naozaj podporili myšlienku, že nech o tom rozhodneme na základe odborných názorov, nech o tom rozhodneme tak, aby sa z toho nemusela v budúcnosti robiť politika, a nech rozhodneme tak, aby tí, ktorí, keď budú prichádzať po nás, našli to prostredie lepšie, ako sme ho našli my, keď sme prišli. Myslím si, že to je zárukou v rozvoji spoločnosti nielen v čase prosperity, ale aj v čase krízy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis