Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

12.2.2013 o 11:14 hod.

Ing. Bc.

Pavol Frešo

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.4.2013 12:07 - 12:09 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ja by som na úvod chcel oceniť, že teda naozaj prvý minister, ktorý má odvahu a prišiel na rokovanie toho, čo opozícia navrhla. Považujem to za správne. Takisto chcem oceniť váš výkon a plamenný prejav.
To, čo by som chcel vo faktickej poznámke, poznámke naozaj opraviť, lebo myslím si, že sa hlboko mýlite a treba si tú prípravu urobiť trochu, trochu lepšie.
Za prvé, pán minister, nie je pravda, že vaši poslanci navrhli debatu o nezamestnanosti. Tú debatu o nezamestnanosti navrhlo SDKÚ - DS, konkrétne ja opakovane. Vaši poslanci hlasovali proti tomu, a keď už sa to nedalo nijak ináč vydržať, tak to s dvojmesačným odkladom túto správu dali doručiť do parlamentu. Ja rozumiem, že máte inú prácu, ako sledovať parlament, ale treba si hovoriť pravdu.
Rovnako nie je pravda, že máme nejaké problémy s číslami, že 40-tisíc nezamestnaných pribudlo. Váš úrad hovorí v apríli 2012, že 397 912 nezamestnaných. Váš úrad hovorí, že vo februári 2013 437 093 nezamestnaných. To znamená, vaše čísla vás usvedčujú o tom, že naozaj tu máte plus 40-tisíc nezamestnaných.
A to posledné, čo by som chcel povedať, je, že treba si uvedomiť, že my všetci vieme, že je vonku kríza. Niekto ju prežíva horšie, niekto lepšie. Tou nezamestnanosťou, ktorú vyvolala vaša vláda, nás ťaháte do Grécka, Španielska, Portugalska; počuli ste pred chvíľou štatistiku. A vy ste zodpovedný za to, aby ste urobili opatrenia, aby sme išli smerom, ako je Nemecko alebo Dánsko, alebo koniec koncov Veľká Británia. Oni to svojimi opatreniami dokázali. Vy ste ich nepredložili. Ja sa veľmi podrobne ešte potom vyjadrím k tomu, čo ste hovorili, že nemá Zákonník práce dopad na to, akým spôsobom funguje nezamestnanosť, či vzrástla, či klesla. Pán minister, dostanete lekciu z ekonomiky, len čo prídem k tomu pultu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2013 15:36 - 15:38 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Chcel som oceniť kolegov za to, že berieme túto diskusiu ako veľmi vecnú a v podstate pragmatickú.
To prvé, čo chcem povedať ako poznámku k tomu, čo hovoril pán kolega poslanec Osuský. No ja viem dobre, ako tieto rozpočty vyzerajú a že naozaj to sú stovky rokov, kedy sa tam niekto znova vráti a opraví to, respektíve vychádza to na desiatky rokov pri ľahkých opravách.
Chcem ale upozorniť, že to nie je len problém Bratislavy, je to naozaj problém celého Slovenska. Ak sa na to takto pozrieme, že je to vlastne infraštrukturálny dlh nás všetkých, tak naozaj vnímam tieto dva návrhy zákonov, lebo podľa toho, ako sú podané, tak naozaj nejde jeden bez druhého schváliť, ako začiatok dobrého riešenia možno pre konkrétny región, pre konkrétne mesto, ale ukazuje to smer, akým sa môžeme uberať, ukazuje to vlastne, načrtáva to riešenie samotné.
Chcel by som sa vyjadriť aj k tomu, čo som nechcel už tam úplne tú diskusiu komplikovať práve tým, čo to znamená, keď ťažké nákladné autá chodia po dvojkách a trojkách cestách, len pre kolegyne, kolegov, možno ktorí tomuto mali, mali možnosť venovať iba menej času, chcem popísať, že mnohé z tých ciest neboli nikdy dizajnované, architektonicky riešené alebo stavebne na to, aby po nich chodili ťažké kamióny. Naozaj boli len na tú spomínanú, spomínanú škodovku, prípadne ako nejaký mikrobus alebo áviu. A zďaleka sa nerátalo, že pôjdu tak ťažké mechanizmy po nich, ktoré jednoducho tie cesty zničia po pár prejazdoch.
Ja nie som si istý, pán kolega Érsek, že či teda zníženie mýta. Áno, možno by to pomohlo, len ja upozorním napríklad na prípad Pezinskej Baby, kde je zákaz vôbec chodenia takýchto zariadení alebo takýchto obrovských nákladných, nákladných súprav, a napriek tomu tam v noci nájdete okolo druhej tri za sebou idúce práve, bohužiaľ, od našeho severného suseda kamiónové súpravy. Čiže to bude nejaká kombinácia, nielen o zákaze, ale aj trochu o represii. A trochu aj možno o tom, že im ukážeme, kade má zmysel chodiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2013 15:14 - 15:32 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto, tento, táto dvojica návrhov zákonov má vyriešiť prípad, ktorý zďaleka nie je taký jednoduchý možno, ako na prvý pohľad vyzerá. Ja by som chcel oceniť to, že predkladateľ predložil návrhy zákona oba, ktoré reagujú na súčasnú situáciu, hoci táto vlastne sa zbierala mnoho, mnoho rokov, a nie je to len problém Bratislavy ako hlavného mesta a Bratislavského kraja. Pokúsim sa byť stručný, ale pomerne odborne presný.
Prvá vec, ktorá je veľmi dôležitá, treba ju pomenovať, že aj obyvatelia Bratislavy sú obyvateľmi Bratislavského samosprávneho kraja, čiže nedalo by sa týchto ľudí deliť celkom dobre. Máme ich tu 640-tis., ale chcem upozorniť aj na to, že najmenej, a tie odhady sú najmenej od 100- do 300-tis. ľudí, sem dochádza normálne za prácou ešte do tohoto územia pravidelne na týždňovej báze.
Naviac treba povedať z takých tých faktických pripomienok, poviem najprv o tých jednoduchých, k takým tým zložitejším, že cez toto mesta prechádza drvivá väčšina exportu a zároveň aj importu, či už ako v automobilovom priemysle alebo aj v ostatných priemysloch, čiže práve po týchto našich cestách, ktoré sú tu, sa tento vlastne tovar dopravuje. A máme takú situáciu, že hoci nám to vlastne ukázala táto zima priamo na výtlkoch, tak tá situácia je podstatne, podstatne horšia, a to nielen na cestách druhej, tretej triedy, ale aj na tých ďalších. To znamená či prvej triedy, ale potom aj tých úplne miestnych komunikáciách.
Hovorím o tom preto, lebo, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzniká tu niečo, čo sa dá nazývať investičný dlh v rámci cestnej infraštruktúry, a už na tomto modeli, ktorý pomerne dobre opísal pán kolega Miškov, keď uvádzal oba návrhy zákonov, tak na tomto modeli sa dá dokázať a ukázať, akým spôsobom to vyzerá, keď tento investičný dlh neriešime a tlačíme ho pred sebou. Bratislavská župa, pokiaľ by mala tie cesty, ktoré má vo svojom portfóliu, urobiť tak, že nielen povrchovo, tak ako ste pán Miškov hovorili, pán poslanec, ale mala by urobiť poriadnu opravu, tak to je cez 100 mil. eur. Realita je taká, že keby všetky župy v rámci celého Slovenska chceli podobným spôsobom kvalitne opraviť cesty, aby mali trebárs takú úroveň napríklad ako v Rakúsku, a to nehovorím o šírke, hovorím len o opravení toho, čo dnes existuje, tak to ide až ku miliarde eur. To sú čísla, ktoré sú tak astronomické, že žiadna daň z motorových vozidiel, ani len náznakom v horizonte desiatich rokov a ešte aj dlhšie takúto sumu nepokryje.
Hovorím to preto, lebo toto už nie je iba o obyčajnej údržbe, to je aj o tom, že keď máte klasickú teóriu ekonomickú, že máte nejaký majetok, respektíve máte aj nejaké stroje, či už hnuteľný alebo nehnuteľný, treba sa oňho starať. Každý rok treba na ňom vytvárať niečo, čo sa nazýva oprávky, a vlastne istým spôsobom ten majetok udržiavať v jeho pôvodnej hodnote. To je to, čo sa v prípade ciest nedeje, a povedzme si to normálne otvorene, desiatky rokov, či v Bratislave, Bratislavskej župe alebo iných župách. Nie je to z toho dôvodu, že tie peniaze sa dávajú niekde inde, je to z toho jednoduchého dôvodu, že celý systém na to nemá peniaze, lebo naozaj vyrobiť miliardový dlh na cestách druhej a tretej triedy, to nie je niečo, čo mohlo vzniknúť zlými rozhodnutiami niekde v manažmente, ale je to naozaj zlým systémovým rozhodnutím, ktoré tu funguje vyše desať rokov.
Hovorím o tom preto, aby sme nežili v nejakej ilúzii, že tento návrh zákona, hoci pomáha, hoci pomáha v tejto situácii, radikálne zmení tento investičný dlh, ktorý tlačíme pred sebou. Inými slovami, je to niečo, čo má momentálnu situáciu vyriešiť, má ju vyriešiť spôsobom, ktorý ja považujem za dobrý, ja sa aj k tej technike vyjadrím, a myslím si, že dokonca v tejto chvíli je jeden z mála hneď dostupných. Jeden z mála hneď dostupných. Ale na druhej strane musím popravde povedať, že debata o tom, že ako ďalej, a to nielen v prípade Bratislavy a Bratislavskej župy, ale aj všetkých ostatných žúp, bude musieť prísť prakticky ihneď tak, aby sme tento veľký investičný dlh spoločne nejakým spôsobom znížili a neboli jeho obeťami, ale aby sme naozaj ho radšej znižovali a netlačili pred sebou.
Hovorím o tom úplne jasne preto, lebo samozrejme aj mňa ľudia sa pýtajú, ako je možné, že v Bratislave za chvíľu budeme jazdiť traktorom. A tá realita nie je len o tom, aké peniaze sú na bežnú ročnú údržbu. Tá realita je hlavne o tom, že sa tie cesty podstatným spôsobom kazia takrečeno od podstaty alebo odspodu, to znamená od toho, kde vlastne sa istým spôsobom tá jednoduchá reprodukcia tohoto nehnuteľného majetku nedeje. Tá jednoduchá údržba, kde každý rok musíte niečo investovať, aby cesta zostala poriadnou cestou.
K návrhu oboch zákonov poviem takých pár poznámok. Tá prvá je, že to rozhodnutie, ako sa rozdeľujú peniaze, padlo o vyše dekádu dozadu a zdá sa, že je čas urobiť v ňom nejakú korekciu. Samozrejme, že možno namietať, že potrebujeme systémovú korekciu, ktorá bude fungovať pre všetky župy, pre všetky krajské mestá atď., atď. Ja len také poznámky k tomu, že z čoho treba vychádzať. Tú prvú som hovoril, že obyvatelia mesta sú tiež obyvateľmi župy. A tá druhá, v podstate vážnejšia, lebo toto bola taká povedzme nevinná, tá podstatne vážnejšia pripomienka k tomu celému je tá, že daň z motorových vozidiel, no, nebola primárne určená na cesty. Väčšinou sa používa na cesty a dopravu ako takú, ale rovnako ako miestna daň, to znamená to, čo platíte z toho, čo máte byt, parcelu atď., nie je určená na to, aby sa z nej opravoval chodník primárne, ale je určená na chod celej samosprávy. Je to veľmi podobné s touto cestnou daňou. Ja si uvedomujem s takým odstupom času, keď na to pozerám, že možno to nebolo šťastné riešenie. To pripúšťam. Možno to nebolo šťastné riešenie, lebo ťažko sa to ľuďom vysvetľuje, prečo tá alebo oná daň ide tam alebo onam. Možno daňový mix by bol lepší. Podstatne by bol stabilnejší, veľmi by som možno aj o ňom uvažoval. Možno nejaké iné typy daní, myslím si, že niečo, čo by bolo zrozumiteľnejšie ľuďom, by vôbec nejako nezaškodilo. Ale to, čo je kľúčom k tomu celému, je, že každá samospráva, rozumej aj miestna, aj regionálna, má jednu daň, ktorú si môže nastaviť, to znamená buď miestnu daň, alebo daň z motorových vozidiel, a podľa ktorej môže financovať svoje priority. To treba povedať a tento princíp považujem za veľmi, veľmi správny. Lebo tá samospráva si môže vlastne určiť, akým spôsobom sa chce rozvíjať, je zodpovedná zoči-voči samotným občanom a môže vlastne nadstaviť aj výber daní, ale aj ich potom spotrebovanie.
Tá druhá poznámka, ktorú k tomu chcem povedať, je, že áno, asi by sme tu nesedeli, pokiaľ by nebola kríza a pokiaľ by príjmy či mesta, či župy neklesli vlastne o niekoľko rokov dozadu. To považujem za úplne kľúčové, pritom samozrejme ceny narástli. Považujem to za kľúčové, lebo vtedy by sme asi rozprávali iným spôsobom, rozmýšľali by sme, ako ísť smerom dopredu. A práve to, že sa vlastne príjmy znížili, potom znemožnilo aj hlavnému mestu, ale mimochodom aj nielen hlavnému mestu, ale aj niektorým župám, sa o tie cesty starať adekvátnym spôsobom. Hoci podotýkam, že nikdy sa nestarali tak, aby netlačili pred sebou ten na začiatku spomínaný veľký miliardový investičný dlh.
Riešenie, ktoré vidím, je naozaj v dvoch rovinách. A teraz sa bavíme o dvoch kvázi bratislavských zákonoch. Riešenie je v tom, že áno, presuňme časť peňazí z tejto dane do Bratislavy ako hlavného mesta, ale zároveň urobme aj kompenzáciu práve vzhľadom na spomínané okolností, že výber dane, alebo, respektíve prerozdeľovanie dane z príjmov fyzických osôb práve v tej úrovni od 50 do 90 eur na hlavu na Slovensku, kedy Bratislava, ktorá vyrobí najviac, má najmenšie prerozdelenie daní, tak je naozaj, naozaj nespravodlivý. Ja nechcem zachádzať do príliš veľkých hĺbok, lebo si uvedomujem, že by to mohlo smerovať k tomu, že teda debatujeme o regionálnych rozdieloch a ako ich budeme financovať, ale len upozorním na to, že keď máte polovicu oproti príjmu z iných krajov, alebo povedzme to tak, že iba dve tretiny, tak je to podstatne, podstatne ťažšie takto fungovať. Toto sa ináč, vážené dámy, vážení páni, netýka len Bratislavskej župy, to sa týka mimochodom aj Bratislavy ako mesta, lebo na to to platí tak isto, a tak isto jeho mestských častí.
Neexistuje podľa mňa iný spravodlivý spôsob, ako to trvale vyriešiť, ako len to, že dáme naozaj jednu vážnu debatu o fiškálnej decentralizácii a pozrieme sa, čo z toho financujeme, kde je aká úroveň cien, kde je aká úroveň platov, tak aby to bolo spravodlivejšie. Môžeme sa inšpirovať tu hneď vedľa v Rakúsku, kde to majú iným spôsobom urobené a podstatne spravodlivejším, alebo si hľadať potom aj nejaký vlastný model, ako to vyriešiť. Určite však treba reagovať na tú katastrofálnu situáciu, ktorá dnes na cestách je. Čiže naozaj ten model týchto dvoch zákonov, ktoré riešia vlastne to, že za prvé, presúvajú časť peňazí smerom na mesto, a za druhé, tento výpadok vlastne kompenzujú cez daň z príjmu fyzických osôb, respektíve z podielu na dani z príjmu fyzických osôb, je spravodlivý.
Robí nasledovnú vec: umožňuje Bratislave ako mestu lepším spôsobom sa starať o cesty samotné. Zároveň nevytvára deficit na Bratislavskej župe. Jednoducho voči Bratislavskej župe je to neutrálna operácia a to považujem za kľúčové, lebo mimochodom máme podpísané memorandum, ktoré hovorí o tom, aký deficit Bratislavská župa má. No tak urobiť doňho dieru nejakým zákonom by bolo veľmi, veľmi neseriózne. Čiže v tomto zmysle ako nič to neprispeje, ani plus, ani mínus, Bratislavskej župe. Rieši to problém priamo bratislavských ciest, ktoré sú naozaj v podstatne, podstatne horšom, horšom alebo v horšej kondícii.
Dovolím si práve pri tejto príležitosti sa vyrovnať aj ešte s niektorými poznámkami, ktoré počúvam práve možno z iných krajov a ktoré tú debatu trochu posúvajú z takej roviny hlboko technickej, stavebnej, racionálnej do roviny trochu emocionálnej. Tá debata je o tom, že koľko máme napríklad v meste a na župe ciest. V zásade je to možno, ciest druhej, tretej triedy, niekde medzi 500 - 600 plus možno 200 - 300 v rámci Bratislavy ako takej. Pomerne málo. Ale, kolegyne a kolegovia, keď si zrátame intenzitu cestnej dopravy, a tá je taká, že najviac zaťažené cesty v niektorých krajoch nemajú ani štvrtinovú intenzitu oproti tomu, čo má cesta z Bratislavy do Pezinka alebo z Bratislavy do Senca, veľmi odporúčam sa tam ísť ráno a poobede pozrieť, ani štvrtinovú, tak dôjdeme k spravodlivejšiemu prerozdeľovaniu, ako sú obyčajné kilometre alebo metre štvorcové. A to je napríklad kilometre krát intenzita. To znamená, povedzme si, koľko je tam tých áut. Povedzme si, koľko áut za hodinu tam prejde. Dôjdeme k niečomu, čo je nepomerne spravodlivejšie, lebo aj taký úplne zdravý jednoduchý, alebo zdravá jednoduchá úvaha hovorí, no cesta, po ktorej nikto nejazdí, sa skoro neopotrebováva oproti ceste, po ktorej jazdia kamióny, ktoré majú váhu nákladného vlaku.
Ešte raz to zopakujem, nie je to len o kilometroch a o tej šírke tých ciest, ale je to aj o tom, čo po nej jazdí. To znamená, keď po nej jazdí 10-krát viac áut, alebo keď po nej jazdia proste ako státisíce áut, ako to máme v niektorých prípadoch práve tu v Bratislavskej župe a koniec koncov aj v meste Bratislava, tak to je podstatne, podstatne horšie pre tie cesty, ako keď po nich jazdí menej a menej áut. Takže treba aj tú intenzitu dopravy zarátať, treba vedieť, koľko aut tam chodí a dokonca aj akých áut. Lebo je to obrovský nepomer, keď ide osobné auto, dodávka, ávia, alebo potom spomínaný kamión, ktorý skutočne si myslím, že keď sa objaví napríklad tu v meste, no tak tu nemá čo robiť, lebo tu zničí viac ako tisíc áut, ktoré by tam prešli, osobných.
Čiže tá debata by mala byť aj o tom, keď už budeme hľadať nejaký vzorec, ako v budúcnosti nakladať s peniazmi na cesty, zarátajme aj to, čo po nich jazdí. Každý normálny človek pochopí, že kde sa nejazdí alebo sa málo jazdí, no tak tam naozaj podstatne menej sa tá cesta samotná opotrebováva. Samozrejme, môže niekto namietať niečo ešte, že treba zarátať počasie, údržbu a sneh a teplo a všetky tieto veci. To všetko je pravda, je to hlboko odborná debata, ale zároveň treba mať aj takú základnú spravodlivosť, že teda postarajme sa o tie cesty aj z hľadiska toho, akú veľkú záťaž na sebe nesú, alebo akú veľkú záťaž dokážu vydržať, respektíve ako rýchlo sa opotrebovávajú.
Chcel by som podotknúť, že toto riešenie, hoci je dočasné, ukazuje vlastne istým spôsobom krok správnym smerom alebo krok k správnemu riešeniu veci. Treba upútať pozornosť a treba sa veľmi vážne zapodievať tým obrovským investičným dlhom, lebo to nie je len o nových fabrikách, a hoci to má predkladateľ v tomto pravdu, je to mimochodom o fabrikách, ktoré tu máme dnes. Akonáhle by došlo k nejakému vážnejšiemu výpadku v oblasti infraštruktúry, to znamená, že by niektoré cesty sa stali ťažko prejazdné alebo neprejazdné, no tak to má priamy dopad na to, čo dnes zažívate, či už v automobilovom priemysle alebo aj v iných a iných priemysloch, hlavne aj v elektrotechnickom, ale aj v ďalších, kde sa prakticky dnes pracuje tak, že nemáte sklad, všetko je just in time, všetko je na kolesách, ale sa ráta, že Kamil v danom okne príde a v danom okne odíde a nebude niekde stáť v nejakej zápche a už vôbec nie na tom, že cesta je rozbitá. Ak toto nedokážeme urobiť pre jednak domácich podnikateľov, ale aj zahraničných investorov, no tak sa stávame veľmi prudko neatraktívni. Stávame sa veľmi prudko neatraktívni. A tam je jeden veľmi výrazne zdvihnutý prst, že ak existuje miliardový deficit v tejto cestnej infraštruktúre, tak skôr či neskôr tento jav nastane.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som vás mohol zásobiť ako bratislavský župan normálnymi konkrétnymi príhodami, ktoré cesty si môžete pozrieť, a uvidíte už tu pár sto metrov od parlamentu, že sú do veľkej hĺbky poškodené a jazdia po nich dennodenne desaťtisíce áut. A mohol by som hovoriť, ako vám hovorím, na bicykli jak vidím tie obrovské ryhy. A to znamená, že to podložie je do hĺbky vlastne istým spôsobom vymlátené, neviem, nepoznám lepší výraz, ale to možno vie lepšie, stavební inžinieri alebo dopravní inžinieri vedia objasniť. Ale hovorím o tom aj preto, lebo viem, že je, to je aj inde. Keď hovorím o tom obrovskom investičnom dlhu miliardovom, tak viem, že je to aj inde. To už nemá regionálny charakter, to má charakter toho, že či chceme, alebo nechceme mať kvalitnú infraštruktúru a ako k tomu budeme pristupovať.
Keď si tie čísla spočítate, koľko tá cestná daň robí a koniec koncov, aké sú rozdiely v rámci jednotlivých krajov a koľko to robí v sumári, tak zároveň zistíte, že naozaj nie je jednoduché riešenie, že prerozdelíme pár čísel a všetko bude naveky v poriadku. Práve naopak, je to o tom, že tam asi chýba zhruba jedna nula, aby sme sa dostali do stavu, kedy, kedy potom môžeme v rámci celého Slovenska cesty výrazným spôsobom dať opraviť. Ja nie som človek, ktorý by spoza tohoto pultu navrhoval nejaké zadlženie alebo nevedel, čo to znamená, keď poviem, že chýba niekde skoro jedna nula, ale hovorím to ako holý fakt, o ktorom treba uvažovať. A rovnako, ako tu vedieme vážne debaty o tom, že čo bude s druhým pilierom, ako bude vyzerať deficit celej republiky, no tak veďme aj vážne debaty o tom, keď máme takto ako veľký infraštrukturálny dlh.
V tomto vnímam obidva návrhy zákonov ako prvý príspevok k tomu, aby aj táto debata sa ocitla na pôde parlamentu, aby sme sa potom nepozerali za dva, za tri, za štyri roky a možno, že ešte skôr, na to, že sa nám tu masívne, masívne, máme masívne výpadky v infraštruktúre ako takej. Myslím si, že oba návrhy zákonov majú zmysel, pokiaľ budú obidva posunuté do druhého čítania. Môžme si tam dať aj odbornejšie argumenty, môžme si tam dať naozaj veľmi precízne čísla. Chcel by som, kolegyne, kolegovia, poprosiť o to, aby ste podporili tieto dva návrhy zákonov preto, lebo riešia síce akútny problém, ale zároveň aj ukazujú na chronický problém, ktorý riešiť budeme musieť, a ukazujú naňho správnou, správnym prstom alebo zo správneho uhla.
Veľmi, veľmi rád si vypočujem ďalšie pripomienky, veľmi, veľmi rád aj v druhom čítaní sa odborne k tomuto vyjadrím, k týmto veciam, ale som presvedčený, keď sme sa začali práve v tejto chvíli zapodievať obrovským infraštrukturálnym dlhom, to už samozrejme nie je len problém Bratislavy, Bratislavskej župy, no tak potom ten problém dotiahnime dokonca. Začiatok je v týchto dvoch zákonoch, ale kľudne pokračujme v celom prerozdeľovacom mechanizme smerom ďalej a naozaj robme to tak, ako sa sluší a patrí. To znamená, môžme mať možno aj rôzne názory podľa toho, z ktorej časti politického spektra sme, môžme mať rôzne názory možno podľa toho, odkiaľ pochádzame v rámci Slovenska, ale mali by sme mať rovnaké názory na to, že čo ktoré číslo, číslo znamená, a tým pádom to by nás malo zjednocovať. Máme tento problém všetci a musíme ho všetci vyriešiť. A takto vnímam aj tieto dva návrhy zákony. Poprosím vás o podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.2.2013 11:14 - 11:15 hod.

Pavol Frešo
Veď sa chcem práve. To chcem práve dopovedať.
Myslím si, že by sme mali brať aj ohľad na ľuďoch vonku, a pripadá mi, myslím si, že nemiestne, aby sme v tejto chvíli prijímali k tomu uznesenie. Je to tak samozrejmá vec, že nechám to teraz bez formulácie, ale ak sa to nepohne, tak si dovolím aj naformulovať návrh, aby Národná rada konala. Ďakujem veľmi pekne. (Ruch v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12.2.2013 11:14 - 11:15 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja na záver naformulujem uznesenie. Nevidím tu ministra obrany, pán predseda, a myslím si, že v tejto chvíli by sa mal povenovať tomu, čo sa vonku deje, nie nákupu zbytočných lietadiel. To znamená, ľudia mrznú na diaľnici, ľudia mrznú na cestách, mal by poslať armádu. Jednak je to vec, ktorá...(Reakcie z pléna. Ruch v sále.) Myslím si, že je to správne, lebo my tu, my tu síce síce sedíme v teple, ale ľudia mrznú naozaj na tých cestách a nevedia si s tým cestári poradiť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2013 9:41 - 9:42 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi by som vás chcel poprosiť o to, aby sme podporili toto rozšírenie uznesenia. Myslím si, že sme to dlžní občanom Slovenska a sme to dlžní aj ľuďom, ktorí na základe Gorily naozaj pochybujú o tom, či demokracia funguje, alebo nefunguje. Nemalo by nás pri tom zastaviť ani to, že v mnohých medializáciách sa nespomínajú niektoré, niektoré ďalšie prípady, ktoré v Gorile sú. Napríklad aj také, ktoré súvisia aj s ministerstvom vnútra. Jednoducho nebojme sa toho, jasným spôsobom sa tomu postavme čelom napriek tomu, že sú tam aj nepríjemné informácie. Nech to naozaj nepôsobí tým dojmom, že čakáme sedem rokov, osem rokov, desať rokov, než to bude premlčané, než to naozaj bude niekde za nami, lebo je to naozaj, naozaj veľmi výbušné.
A to, čo sa deje, že sa vyberajú len tie časti Gorily, ktoré sa niekomu hodia, to si myslím, že je možno politické, prezieravé, ale nečestné voči ľuďom na Slovensku. Nečestné voči ľuďom na Slovensku. Gorilu treba celú vyšetriť a celú objasniť, aby ľudia rozumeli tomu, čo z toho pravda je a čo z toho pravda nie je, a aby mohli mať ďalšiu dekádu vieru v to, že tento štát vôbec vie ich istým spôsobom spravovať, a tú dôveru, ktorú ľudia dostávajú ako politici, s ňou nakladať.
Preto vás ešte raz poprosím o podporu rozšírenia tohto uznesenia.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2013 9:35 - 9:37 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Pán Martvoň, ja som sa snažil nebyť akože osobný a snažil som sa nepomenovať konkrétnu postavu, ale keď to tak chcete, tak napríklad o vás som hovoril. Hovoril som presne o tých politikoch, ktorí tú Gorilu vnímajú z tej strany, z ktorej sa im to teda hodí. To znamená, svojho vlastného šéfa, to nevadí, hej. Jeho vlastného pobočníka, ktorý tam podľa Gorily berie peniaze, to nevadí. Ale tí druhí, ktorí sedia na opačnom konci sály, tak to zrazu veľmi, veľmi vadí. Preto som hovoril, že to má dva rozmery.
Ste právnik, skúste to pochopiť, možno na druhýkrát vám to dôjde. Ten prvý rozmer je trestnoprávny, ktorý sa musí vyšetriť, a sedem rokov to viazne. To je holý fakt. A treba sa pozrieť aj na to, prečo to sedem rokov viazne. A ja si myslím, že keby sme sa na to pozreli poriadne rázne, tak aj zistíme, kto to za tých sedem rokov ututlával.
A druhá vec je politická zodpovednosť, pán Martvoň. Politická zodpovednosť znamená, že po voľbách, ktoré, mimochodom aj kvôli Gorile SDKÚ dostala výrazne horší výsledok, sa vymenilo celé vedenie. Ukážte mi, kde inde sa niečo podobného udialo. Kde inde sa niečo podobného udialo. A myslím si, že skôr či neskôr zistíte, že to budete musieť urobiť aj u vás, lebo neexistuje, aby premiér jednej vlády nevedel vysvetliť, či v nejakom byte bol, alebo nebol. Nedajte sa pomýliť tým, že ľudia si to dnes nevšímajú. Verte mi, že tá otázka tu bude stále a dokola. Rovnako ako bude otázka, pokiaľ sa nevyšetrí a poriadne nevysvetlí, ako to bolo s Gorilou a čo v nej je a nie je pravdivé.
Myslím si, že to, že sa to poriadne nevyšetrovalo, v skutočnosti poškodilo Slovensku ako takému. Nie vašej strane, mojej strane alebo niektorej ďalšej. Poškodilo viere v demokraciu. To znamená, ľudia majú oprávnenú obavu, že keď niečo podobné sa môže diať a naviac sa nezistí, čo z toho je pravda, že čo potom je realita. A myslím si, že to sme Slovensku dlžní, a preto budeme aj navrhovať riešenia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.2.2013 9:21 - 9:33 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, pomerne taká bezemocionálna atmosféra, keď sa rozprávame o Gorile oproti tomu, čo sme zažili presne rok dozadu, kedy boli desaťtisíce ľudí naozaj na nohách a Gorilu riešil snáď každý na Slovensku.
Ja patrím medzi tých ľudí, ktorí ten spis čítali úplne celý, a samozrejme aj to knižné prevedenie. Spomínam si na ten večer, kedy mi poslanec jednej pravicovej strany poslal cez G-Tek linku na Gorilu a opýtal sa ma, čo si o tom myslím. Asi o 10 minút mi poslal tú istú linku redaktor jedného portálu. A priznám sa, že hoci som vtedy mal párdňového syna a bol som pomerne unavený, tak som vstal a išiel som si to úplne, ale úplne celé prečítať. Musel som si k tomu urobiť dve kávy, lebo tak výrazný dokument som si nevedel ani v najdivokejšom sne predstaviť, ktorý naozaj v sebe mal a má potenciál otriasť jednou celou érou. To považujem za veľmi kľúčové, keď riešime vôbec otázku toho, čo s Gorilou ďalej, a keď riešime aj to, ako sa Gorila vyšetruje.
Spis, o ktorom nevieme, či je pravdivý, alebo je to iba produkt spravodajských služieb, spis Gorila je najlepšie zostavená a uniknutá spisba, aká sa pripisuje práci spravodajských služieb nielen u nás, ale prinajmenšom za posledných veľa rokov aj v šírom svete. Špinavé prachy, sex, politika, autenticky znejúce repliky, dialógy, všetko namiešané tak, aby aj nezaujatý čitateľ si prišiel na svoje. Dnes si už nikto prakticky netrúfa verejne spochybniť, že ide od prvého do posledného písmenka o autentický materiál. Pritom existuje ale stále aj slušná pravdepodobnosť, že to tak nie je. Teda, že ide o kompilát a skladačku reality a autorskej imaginácie.
Pravdepodobne jediný vysokopostavený slovenský politik s priamym prístupom k najdiskrétnejším informáciám, ktorý nemal žiaden osobný alebo politický účelový záujem Gorilu zneužívať, bola premiérka Radičová. Tá sa viackrát verejne vyjadrila a teraz budem citovať: "Som stále presvedčená, že veľká časť z neho" - rozumej z dokumentu Gorila - "je čistá beletria a spravodajská hra." Citované podľa rozhovoru pre SME 9. 2. 2012.
Táto beletria však pred rokom postavila tisícky ľudí na námestia slovenských miest a okrem iného vytvorila priestor pre celospoločenskú diskusiu aj o tom, či by bolo možné krajinu, ako je Slovensko, spravovať nie cez parlamentnú demokraciu a vôbec nie cez demokraciu takú klasickú ako takú, to znamená ako voľby, ale cez facebook alebo hlasovaním na iných sociálnych sieťach. Možno to boli dobrodružné chvíle, ale boli to aj chvíle, z ktorých sa treba teda poriadne, poriadne poučiť.
Od protestov prešiel rok a stále prešľapujeme na mieste. Vyšetrujeme, vyšetrujeme, ale bez hmatateľného výsledku. O priebehu vyšetrovania sa nechá pravidelne informovať parlament a v skutočnosti sa len dostávajú k nemu také informácie a formulácie, ktoré sú, sa uvoľnia z orgánov činných v trestnom konaní pri každom inom prípade. A to ešte naviac tu dostávame aj isté také podlinkové informácie, ktoré doplňujú ten dokument, ktorý máme teraz k dispozícii.
Ja rozumiem tomu, že treba príslušným orgánom držať palce, aby sa im aj s odstupom siedmich rokov podarilo nájsť dôkazy pre trestné činy, ak sa nejaké stali tak, ako sú zapísané v spise. Ibaže týmto spôsobom sa nikdy nedozvieme odpoveď na pomerne dôležitú otázku a povedzme si to, na otázku, ktorá naozaj trápi väčšinu ľudí, ktorí sa o Gorile kedy dozvedeli. A tá otázka znie, že čo v spise Gorila je pravda, a teda, čo je bezpečne autentické. Hoci sa aj nikdy nepodarí zdokumentovať pre potreby obvinenia súdu, jedno je isté, priebežné informácie o postupe vyšetrovania v parlamente a kde-tu občas správa o nejakom trestnom stíhaní, toto isto nie je postup, akým sa dozvieme, čo z napísaného a zverejneného je pravda a čo je prípadná fantázia, pravdaže politicky zámerne účelová. Aj keď nám je jasné, že časť publika aj médií by možno bola aj sklamaná, keby sa ukázalo, že všeličo v spise je vymyslené. Veľká časť by pravdepodobne aj tak neuverila. A neuverili by ani politici, ktorí si na spise budujú svoju politickú kariéru. Vážené dámy, vážení páni, máme aj takýchto politikov medzi sebou, ktorí si na tomto spise budujú politickú kariéru a ktorým dokonca vyhovuje, že táto kauza nemá koniec.
Vážení kolegovia, odhliadnuc od času zverejnenia spisu, nepoznáme ani odpovede na relevantné otázky, s ktorými sa musíme vysporiadať a na ktoré musíme poznať odpovede. A nejde len o to, či predseda vlády bol v konšpiračnom byte a či tam pil s finančníkmi Colu, hoci mňa by to veľmi zaujímalo, a myslím si, že skôr či neskôr bude sem musieť prísť a povedať nám holú pravdu. Ale sú to otázky také, že prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až potom, čo to všetko prasklo. Ešte raz to zopakujem: prečo sa vyšetrovaniu začalo dariť až v ten moment, keď tak ako ďalšie tisíce, desaťtisíce ľudí, vyšlo najavo, čo v spise Gorila je? Ktorí výkonní ľudia, funkcionári orgánov činných v trestnom konaní boli za vyšetrovanie zodpovední predtým? A čo im teda predtým bránilo? Aká bola celková mapa vyšetrovateľského úsilia alebo neúsilia od roku 2006 až do prelomu rokov 2011 - 2012.
Ja si pomôžem len jedným citátom gorilieho gurua Toma Nicholsona, ktorému sa pripisuje hlavná autorita znalosti pozadia kauzy, vrátane vyšetrovania alebo nevyšetrovania, a ponúkol ju vo filme "Od Fica do Fica" od Zuzany Piussi. Napríklad aj svedectvo ponúkol o tom, ako sa s Gorilou narábalo po nástupe novej vlády v roku 2010. Hovorí, ako realizátor odpočúvania gorilieho bytu príslušník SIS obrátil sa na premiérku Radičovú aj na ministra vnútra Lipšica, že sa na Nicholsona potom obrátila polícia, aby im poskytol spis, a potom pokračuje doslovný prepis: "Vo vyšetrovateľovi, ktorého oni vybrali, som videl skutočnú snahu niečo s tým robiť." Skutočný hnev a nechuť z toho, čo videl. Ale znovu začali sa diať veci. Jemu rozbili vyšetrovací tím, SIS-ka odmietla spolupracovať a stále chýba nejaká odvaha alebo úprimnosť. "Vyšetrovateľovi Gorily po roku 2010 údajne rozbili vyšetrovací tím," tvrdí gorilý znalec. Zakladá, no začiatkom roku 2012, teda vtedy, keď to všetko bolo na internete, keď to všetko prasklo, krátko po zverejnení spisu, zakladá minister vnútra v priamom prenose špeciálny vyšetrovací tím, ktorému ide zrazu práca od ruky, a minister vnútra takmer týždenne informuje v nasadení o pokroku vo vyšetrovaní.
Pravdaže ešte predtým bolo oveľa, oveľa viac času na vyšetrovanie za ministra vnútra pána Kaliňáka, celé štyri roky 2006 - 2010. A človek si musí položiť aj jednoduchú a logickú otázku: čo tu bránilo vyšetrovaniu? Alebo, ako je možné, že po siedmich rokoch vo februári 2013 sa zrazu darí začať trestné stíhania, napríklad vo veci Slovenských elektrární? Prečo sa to nepodarilo v období 2006 - 2010, za dlhé štyri roky?
Vždy budú politici, ktorí podľahnú pokušeniu, aj záujmové skupiny, ktoré ich v tom povzbudia. Tomu nezabránia verejné demonštrácie ani priama demokracia. Na potieranie korupcie vrátane tej v politických kruhoch nemáme nič účinnejšie okrem bezpečnostných orgánov a tie musia priniesť výsledky. A preto je aj dnešný krik od mnohých aktívnych politikov "Gorily do basy!" či "Nedovolíme zastaviť vyšetrovanie!" len neúprimnou politickou kampaňou. V niektorých jednotlivých prípadoch dokonca hrubo cynickou. Pritom netlačia na to, na čo majú možnosť, a také čosi, ako je úloha parlamentu, ktorý sa môže podrobnejšie informovať o vyšetrovaní.
Ja si myslím, že ako poslanci SDKÚ - DS prídeme s riešením a pomerne skoro, ktoré viacej umožní parlamentu vidieť do toho, akým spôsobom to vyšetrovanie samotné prebieha. Poviem jednu veľmi dôležitú vec, čo sa týka celej Gorily ako takej. Ja som presvedčený, že podmínováva, pokiaľ ten spis nevyriešime, jedno veľmi pozitívne obdobie pre Slovensko, a to obdobie, kedy sa Slovensko dostalo do EÚ, NATO, kedy Slovensko vyliezlo z tej čiernej diery, do ktorej sa dostalo po vláde Vladimíra Mečiara. A som presvedčený, že keď tento spis nebudeme brať vážne celý, to znamená, že budeme vyberať len časti, ktoré sa mi vtedy a kedy-tedy hodia politicky, a nedokážeme ho vyšetriť a hlavne nedokážeme ľuďom odpovedať, čo sa tých sedem rokov robilo.
Prečo sa to začalo vyšetrovať poriadne, až keď to všetko prasklo? Prečo, keď niekto má v rukách ten spis dva, tri, štyri, sedem rokov, nevstal a nešiel na tlačovku a nepovedal: Páni, ja mám takéto vážne podozrenie, treba s tým niečo robiť!?
Mojou odpoveďou je, že potom naozaj nikdy nezvýšime dôveru v slovenskú politickú scénu, lebo budú si ľudia myslieť, a pomerne oprávnene, začalo sa to vyšetrovať len preto, že to všetko prasklo. Začalo sa to vyšetrovať, lebo ľudia dostali strach. A myslím si, že oprávnene, lebo keď si pozriete tie demonštrácie, ja som si ich pozrieť bol, tak ľudia boli veľmi nahnevaní. A žiadajú odpovede. A sme im dlžní tie odpovede aj tu z pôdy Národnej rady. A nielen to, ako sa to vyšetruje dnes, ale aj to, ako sa to vyšetrovalo predtým, kto ten spis mal v rukách. Nech sa tomu poriadne rozumie a nech si všetci môžeme urobiť obraz, prečo to vlastne predtým nešlo.
Ja som presvedčený, že keby s podobnom vervou sa to bolo vyšetrovalo od roku 2006, kde sa, mimochodom, to vyšetrovanie začalo, kde naozaj to boli odstúpené informácie a Policajný zbor mal k dispozícii tieto údaje, tak dnes nemusíme riešiť takto závažný problém a naozaj sa môžeme baviť o tom, aká je nie trestnoprávna, ale politická zodpovednosť za ten stav, ktorý tam bol historicky daný. A to by sme sa už len bavili o tom, že či v tej alebo onej strane dochádza k výmene vedenia, lebo proste sú možno nejaké nepodložené podozrenia, ale by sme sa bavili pred ľuďmi veľmi férovo. To znamená, netvárili by sme sa, že riešime niečo sedem rokov a v skutočnosti sa nič nerieši.
Myslím si, že štandardná demokracia potrebuje od seba odlíšiť to, čo je trestné, a tomu sa musí polícia venovať bez ohľadu na to, aké je to možno pre niekoho ohrozujúce, stresujúce, znervozňujúce, a musí odlišovať to, čo je politická zodpovednosť, čo je prirodzený politický vývoj. Nejaká etapa má svojich lídrov, potom prichádzajú ďalší lídri, ale zmiešavať tieto veci a dokonca robiť politiku na tak vážne veci, kde sú takto vážne podozrenia, to si myslím, že nie je v poriadku. A nie je rovnako v poriadku tú Gorilu interpretovať podľa toho, ako kto, na ktorej stoličke sedí. Takto sa nikdy nedostaneme k výsledku. Budeme tu sedieť každého polroka.
A preto aj my podáme návrh, ktorý výrazným spôsobom osvetlí to, čo sa tu deje.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.1.2013 13:05 - 13:06 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vidím, že naozaj koalícia začala sčasti pracovať. Ak veľmi pekne poprosím, vzhľadom na ten alarmujúci stav nezamestnanosti, poprosiť pána premiéra, zaviazať Národnú radu, aby doniesol správu, ale nie do marca, ale do 15 dní, tak ako to najkratšie možne ukladá rokovací poriadok. Ja myslím, že netreba nič zdôvodňovať. Jednoducho, keď sa nezamestnanosť medziročne zvýši skoro o 1%, tak to je dôvod na to, aby sem celá vláda napochodovala aj so správou a obhájila, čo vlastne robí, nota bene, keď jeden z jej ministrov hovoril, že opatrenia, ktoré táto vláda prijíma, nebudú mať negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť. Čiže myslím si, že vyžiadať si takúto správu, ale do 15 dní tak, aby sme ju stihli prerokovať už na tejto schôdzi, aby ľudia jednoducho vedeli, na čom sú, vrátane opatrení, aby vedeli, do čoho idú, a hlavne, či vôbec táto vláda nezamestnanosti istým spôsobom dokáže čeliť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2012 21:19 - 21:21 hod.

Pavol Frešo Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Šebej Fero, ja ti veľmi pekne ďakujem za to, čo si povedal a sám si videl, akým spôsobom reaguje táto sála na to a koľko ľudí ti prikyvuje, bez ohľadu na to, z ktorej strany politického spektra je. To znamená, že toto, čo popisuješ, asi je reálny popis toho stavu, kde sa školstvo, vzdelanie a koniec koncov aj časť kultúry a spoločenskej úrovne nachádza.
Problém nastáva vtedy, keď si začneme tieto veci rozoberať na drobné a začneme sa baviť o tom, akým spôsobom budeme konkrétne problémy riešiť. Vtedy sa, bohužiaľ, táto strecha, na ktorej by sme sa všetci tu, jak sedíme, asi zhodli, začína rozsýpať. Asi také prvé, čo treba povedať a na čo by som rád zareagoval, bola práve tá ako informácia alebo komentovanie toho, že školstvo alebo časť bola daná samospráve na rôznom stupni, ktorá sa s tým borí. No borí sa s tým okrem iného a nielen kvôli tomu, že by bola nejaká bezradná, ale ty si dobre povedal, že kapacitne, a povedzme si to rovno, že finančne podvyživená, rovnako jak v iných častiach alebo v iných oblastiach tejto spoločnosti. A tam, si myslím, že už istým spôsobom aj tá politika preniká, lebo darmo sa tu všetci zhodneme na tom, že popisuješ pomerne dobre nejaký stav, no ale keď potom niekto poprosí alebo požiada kolegov, aby sme si tak poriadne pozreli, kam tých 40 mil. eur za arbitráž ide, tak tu sa už zasa ruka nezdvihne. To už nám za to nestojí, lebo by náhodou mohlo ísť na platy učiteľov.
Hovorím to úplne s plnou vážnosťou, že nestačí len vážené kolegyne, kolegovia zo SMER-u, súhlasiť, prikyvovať a pritakávať, ale keď príde konkrétna akcia, tak treba tú ruku zdvihnúť, a to už nehovorím o tom, že keď treba prísť naozaj k vážnej veci, tak treba aj zadok zdvihnúť a ísť do roboty. A toto je niečo, čo nám chýba, takže takýchto prejavov, ďakujem ti Fero, ale pevne verím, že sa to prejaví aj do akcie našich kolegov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis