Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, ide o pomerne krátku novelu zákonov, ktoré sa týkajú regionálneho školstva. A keďže podľa rokovacieho poriadku treba v prvom čítaní hovoriť o zásadných veciach a nehovoriť o detailoch, tak to najzákladnejšie poviem hneď.
Ja si myslím, že táto novela len potvrdzuje to, že postupne osekávaním salámovou metódou sa stále viac a viac znižujú kompetencie škôl riaditeľov a posilňuje sa centrálny dirigizmus. A tá ukážka najmarkantnejšia v tomto zákone je tá, ktorá hovorí o tom, že zriaďovateľ dnes už podľa tohto zákona bude určovať počty žiakov aj počty tried. Minule sme mali novelu, kde vyšší územný celok určuje počty prvých ročníkov stredných škôl všetkým školám v príslušnom samosprávnom kraji. No nedá mi, aby som sa neopýtal, na čo potom máme právnu subjektivitu škôl, na čo potom máme v podstate riaditeľa. Pomaly ten riaditeľ sa ocitne v situácii, že asi bude rozhodovať o tom, ako sa zostaví rozvrh školy. A obávam sa, že týmto jeho kompetencie skončia.
Ale ten problém vidím aj v tom, že jednoducho týmito úpravami vlastne obmedzujeme súťaživosť medzi školami. Je dobrá škola? Celkom prirodzene bude o ňu väčší záujem, mať viac žiakov, viacej tried. To, čo si môže dovoliť, koľko ich môže otvoriť, malo by byť podľa môjho presvedčenia na riaditeľovi, ktorým je a mal by byť zodpovedný človek, ktorý problematike školy rozumie. Ja nechcem podceňovať samosprávne orgány, zastupiteľstvá, či už miest a obcí alebo vyššieho územného celku, ale toto, si myslím, nie sú veci, ktoré im patria do kompetencie a ktorým takpovediac dostatočne rozumejú, budú rozhodovať hlasovaním.
Druhá vec, o ktorej sa chcem zmieniť, je zvyšovanie počtu žiakov v triedach základných a stredných škôl. Ja viem, peniaze a financie, to je tvrdý nástroj, ktorý jednoducho tlačí na takúto skutočnosť. Len otázka je, či to je dobré, či naozaj je to dobré pre vzdelávanie. Ja si myslím, že keby na to štát mal, mali by sme sa v mnohých prípadoch skôr snažiť dostať sa k tomu, že žiakov v triedach bude menej, že učiteľ sa im bude môcť viacej venovať.
A trochu ma prekvapuje postup, ktorý sa navrhuje pri málotriedkach, pretože tam, ako som sa dočítal aj v dôvodovej správe, sa budú môcť spájať len dva ročníky, napr., ako je uvedené, prvý a tretí. No znamená to s veľkou pravdepodobnosťou, že niektoré málotriedky týmto zákonným opatrením zaniknú. Je to veľmi citlivá vec. Ja som si vedomý, že sú aj málotriedky, ktoré by nemuseli byť. Ale sú málotriedky, kde chápem, že obec sa ich snaží uchovať. Spomínam si na obec Igram, osemnásť detí, tešili sa, že na budúci rok ich budú mať dvadsať. Z vlastných peňazí dávali nejaké financie, aby si školu udržali. Tomuto veľmi dobre rozumiem. Z jednej strany je prirodzený tlak, ekonomický, používať financie. Z druhej strany, a to je celkom prirodzené a citlivé u každého starostu každej obce, je snaha istým spôsobom zachovať školu. Neraz je to posledné miesto istej kultúry v tej obci, ktorá napomáha kultúre života v obci.
Ďalej, a zase musím pochváliť to, ak sa navrhuje napríklad, že v školách, kde sú deti s postihnutím, sa umožňuje, aby boli hodnotené slovne, ja si myslím, že to je v poriadku. Dokonca vnímam to ako prvý krok, ku ktorému by mohlo ísť ďalej, pretože som presvedčený, že predmety, ktoré majú v názve slovo výchova, obyčajne by nemali viesť natoľko k získavaniu vedomostí ako k pestovaniu postojov a vzťahov. Viete, etická výchova nemá byť o tom, aby sa detí naučili ja neviem sedem pravidiel, ale aby som viedol deti k tomu, aj prípadovými štúdiami, že sa patrí staršieho pozdraviť, uvoľniť mu miesto v autobuse a podobne. Čiže toto sú veci, ktoré by skôr mali sledovať tieto predmety. Takisto, viete, keď nemá niekto sluch, tak z neho nevychováte hudobníka, ale môže nadobudnúť vzťah k hudbe. Čiže tento krok, poviem, vnímam zase pozitívne.
Takisto si myslím, že nájsť a urobiť pravidlá pre financovanie súťaží je v poriadku. Môžeme sa možno baviť trošku o tom nastavení, ale neskôr, ale v zásade áno, pretože súťaže, ktoré u nás máme, sú vysoko hodnotené aj v zahraniční. A je to tradícia. Najstaršia predmetová súťaž matematická olympiáda založená ešte akademikom Novákom, má už penzijný vek, má vyše 60 rokov. A myslím si, že je to naozaj rozumná vec. A tam treba zabezpečiť finančné prostriedky. Nie sú síce nejaké obrovské, ale sú to peniaze a treba, aby boli a aby tieto súťaže boli financované a aby mali isté pravidlá.
Pán minister vo svojom úvode hovoril o zrušení jazykových certifikátov. Nakoniec, aj z dôvodovej správy som sa o tom čosi dozvedel. A nedá mi, aby som k tejto veci nevyjadril. Zdá sa, že história toho, prečo sa to ide rušiť, je to, že niektoré školy majú študentov, ktorí majú certifikáty, viac v triede ako tých, ktorí ich nemajú. No, samozrejme, tí slabší potom robia testy, tie testy pre tú školu nedopadnú vynikajúco, celkom prirodzene. A majú školy pocit, a to oprávnený, že sú potom nesprávne hodnotené v príslušnom rebríčku. Ale nie je podľa mňa dobrá cesta zrušiť certifikáty – uznávanie certifikátov. Jednoducho v tom prípade si myslím, že sa dá jasne povedať, že tam, kde je certifikát, ktorý je renomovaný, tak sa do toho hodnotenia započíta. Je tvrdenie, že vydáva niekto certifikáty, ktoré nemajú hodnotu. No, viete, tu mám veľké pochybnosti o tom, pretože je v poriadku, ak ministerstvo určí, ktoré certifikáty bude uznávať. Ale ja si neviem predstaviť, že keď niekto má napríklad TOEFL, teda test o schopnosti plynne hovoriť anglicky, medzinárodne uznávaný, že by som ho spochybňoval. Ak sú niektoré, ktoré sú nekvalitné, tie jednoducho sa nemajú uznávať. Ale to je rozhodnutie ministerstva. Myslím si, že tieto certifikáty, ktoré majú európsky uznávanú hodnotu, by mali byť zachované pri uznávaní a ten problém sa dá riešiť tak, ako som povedal.
Keďže pán minister hovoril v úvode, že povie pár poznámok, tak ja mám tiež len niekoľko poznámok, jedna z posledných je, ktorá sa týka toho, že metodika financovania bude povinne zverejňovaná. Tak samo osebe je to dobrá myšlienka, akurát pôvodne, keď bol zákon o financovaní škôl a školských zariadení urobený, tak súčasťou toho bolo aj zverejňovanie nie metodiky, ale kompletnej informácie o pridelení peňazí školám. Bolo to približne, možno sa mýlim, nie v malom čísle, ale okolo 60 údajov, ktoré boli spojené s každou školou, na základe ktorých dostali školy peniaze. Teda bol tam uvedený počet žiakov, počet žiakov s postihnutím, bol tam uvedený teplotný koeficient, všetky tie údaje, na základe ktorých sa to zrátalo. Nakoniec záver bol suma peňazí, ktorá pre školu išla, a suma peňazí, ktorú zriaďovateľ povinne musel dať tej škole, pretože aj vtedy bolo v zákone uvedených, to sa zase menilo, 20 %, ktoré mohol prerozdeliť medzi iné školy. Všetky tieto údaje boli zverejnené. Ja si myslím, že tak by to malo byť. A k tomu by sme sa mali vrátiť, pretože takáto transparentnosť dáva šancu na to, aby sa nediali nespravodlivosti. Viete, druhí si môžu pozrieť a skontrolovať, či ja neviem susedná škola nedostala niektoré peniaze neoprávnene. Ja som sa takisto stretol s tým, koeficient na deti s postihnutím je 2,5 oproti normám. A stretol som sa s tým, že zrazu vyletel počet detí s postihnutím v škole. Tak poslal som tam kontrolu, 15 detí navyše znamenalo pol milióna korún pre školu navyše, neoprávnene. Pol milióna korún vtedy, keď si pamätám, aký bol plat, znamenalo, celoročne dvoch učiteľov mohli navyše zamestnávať. Ja si myslím, že toto je priestor na ustráženie toho, aby nedochádzalo k neférovosti, zverejnené, transparentné. A paradoxne musím povedať, že keď som to urobil, bol som na ZMOS-e. A ten, kto mal najväčšie výhrady voči tomu, aby sa to takto zverejňovalo a prečo to takto robíme, bol práve ZMOS, ktorý sa dožadoval transparentnosti. No nechcem už hovoriť, prečo si myslím, že práve ZMOS v tomto smere bol taký, že nechcel, aby sa to zverejňovalo. To si domyslíte zrejme aj sami. Toto pokladám za dôležité. A uvítal by som, pán minister, keby takýmto spôsobom sa zverejňovali peniaze, ktoré sú prerozdelené na jednotlivé školy, aby tie informácie boli kompletné na webovej stránke ministerstva školstva. Ja si myslím, že by to pomohlo veci. Toto je dosť zásadná vec, pretože ak chceme, aby niečo fungovalo spravodlivo, musia byť nastavené pravidlá, jasné pravidlá, a, druhá vec, tie pravidlá musia byť transparentné. Keď tieto dve podmienky sú splnené, tak to oveľa lepšie uchráni prerozdelenie peňazí a spravodlivosť podľa môjho presvedčenia ako rôzne kontroly a podobne.
Tých problémov v školstve je veľa. Ja viem, že pán minister má útvar na kontrolu. Ale keby mal všetky tieto veci, ktoré sa dejú kontrolovať, tak by musel byť ten útvar asi tak desaťnásobne väčší. A to si nemôže v žiadnom prípade žiaden inštitút dovoliť. Čiže toto sú skôr mechanizmy, ktoré by som uvítal, keby bola ochota to pozmeniť. A nemusí to byť z opozície. Tú zmenu keď urobíte z koalície, mne vôbec to nebude prekážať, budem rád, pretože to bude podľa môjho presvedčenia v prospech školstva. Takže nechcem ísť ďalej do detailov v zmysle toho, že sám som razil zásadu, že by malo stačiť na každého rečníka 15 – 20 minút, a nie hodinové, dvojhodinové vystúpenia. To podstatné som povedal, poprosil by som zamyslieť sa trochu nad niektorými vecami a skúsiť ich upraviť. Ďakujem za pozornosť.
