Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, aj druhý pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave často zaznelo, že vo všeobecnej rovine sú v programovom vyhlásení mnohé dobré a zaujímavé myšlienky. Ale takisto ako červená niť sa tiahne vystúpeniami opozičných poslancov, že tam chýba, ako to chcete urobiť, aké konkrétne kroky, aké konkrétne opatrenia spravíte. A chýba tam, za čo to chcete urobiť, pretože každý vie, že nič...
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, aj druhý pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave často zaznelo, že vo všeobecnej rovine sú v programovom vyhlásení mnohé dobré a zaujímavé myšlienky. Ale takisto ako červená niť sa tiahne vystúpeniami opozičných poslancov, že tam chýba, ako to chcete urobiť, aké konkrétne kroky, aké konkrétne opatrenia spravíte. A chýba tam, za čo to chcete urobiť, pretože každý vie, že nič sa nedá robiť za modré oči a čosi stojí.
Niektorí kolegovia povedali, že sa im v tejto podobe to programové vyhlásenie páči. No musím povedať, že som presne v opačnej pozícii. Práve preto sa mi toto programové vyhlásenie nepáči a prepáčte, pán minister, vy ste predsa len čosi mladší a ja som už pamätník, takže musím povedať, že spôsobom napísania mi pripomína veľmi dokumenty, ktoré vznikali po 12., 13., 14. zjazde Komunistickej strany Československa. A vedeli sme, čo bude o dvadsať rokov, čo bude o päťdesiat rokov z týchto dokumentov, akurát sme nevedeli, čo bude zajtra.
Ale ja sa zameriam len na jednu oblasť, na školstvo, ktorá mi je blízka. A prvé, čo musím trochu s ľútosťou konštatovať, že z programového vyhlásenia vlády mi vyplýva, že školstvo vôbec nie je prioritou tejto vlády. V tých vypichnutých desiatich bodoch sa vzdelanie a školstvo vôbec nenachádza. Keď hovoríme o tom, aké možnosti, aké stimuly by išli do školstva, nič tam nenájdeme. V 2006. roku ste uvádzali 5 % z HDP, teraz ste sa poučili, vtedy som vám povedal, že to je nereálne, no ale prešli ste úplne do iného extrému.
A musím povedať, že sú tam iste niektoré veci v tom školstve, ktoré reagujú na čiastkové problémy, a aj vážne. Ale čo mi chýba, je ucelená vízia a pokladám to za premárnenú šancu. A poviem prečo premárnenú šancu. Od roku 1989 bolo tuším jedenásť ministrov školstva, ani jeden z nich takú šancu nemal. Nemal preto, že všetky vlády boli koaličné a musel robiť politické kompromisy, aby dosiahol ciele. Niekedy aj zlé a musel si vybrať, čo je lepšie a čo je horšie, či urobí ten kompromis, alebo neurobí. Tuná je to naozaj jedinečná šanca, a preto to pokladám za premárnenú príležitosť.
Ešte jednu zmienku. Pán minister Čaplovič sa často odvoláva na fínsky model. Ja by som rád pripomenul, že vo Fínsku investujú viac ako 6 % z HDP do vzdelávania. Je to jedna z krajín, ktorá investuje viac ako dvojnásobok my na Slovensku. A druhá vec je, pán minister presadzuje a hovorí o krokoch, ktoré vedú k tvrdej štátnej regulácii. Musím povedať, že školstvo vo Fínsku je založené na slobodnej voľbe vzdelávacej cesty. Možnože, neviem, či vie, vo Fínsku nemajú ani pevné triedy, ale žiaci postupujú v skupinách podľa toho, ako napredujú v danom predmete. Čiže je bežné, že mentálny, ja neviem, šiestak chodí s ôsmakmi v skupine a podobne, a pravidelne sa samozrejme v šesťtýždňových intervaloch testuje ich postup ďalej.
Takže keď som povedal a povedali to viacerí, že programové vyhlásenie je písané vo veľmi všeobecnej rovine, tak, žiaľbohu, školstvo sa nejakým výrazným spôsobom z tohto nevyníma. A ja poviem, áno, sú tam viaceré veci, s ktorými súhlasím. Zlepšiť kvalitu vzdelávania? Kto by nechcel? Zlepšiť spoločenské postavenie učiteľa? Všetkými desiatimi. Zlepšiť uplatnenie absolventov na trhu práce? Áno. A neviem, v oblasti vedy a výskumu prehodnoť strediská excelentnosti. Áno. Ale ako to chcete urobiť a kde na to vezmete peniaze, o tom nenájdete v programovom vyhlásení ani len jednu zmienku.
A chcem sa aj k niektorým konkrétnym veciam vyjadriť. A tu hovorím trošku s plusmi, keď kritizujú mnohí ministra Čaploviča, že aspoň v ústnom prejave povedal niektoré veci, ako si to predstavuje, že to bude robiť. Pretože viacerí páni ministri doteraz mlčia ako v hrobe. Nesúhlasím v mnohých z nich, veciach, ale povedal to, a uvediem niekoľko z nich, ktoré sú tam.
Zjednodušiť a riešiť otázku kreditov. No musím povedať, že tá myšlienka kreditov v zásade bola dobrá, ale zákonom, ktorý prijala Ficova vláda, urobilo sa to, že kredit sa stal pre učiteľov najnenávidenejší pojem. Áno, treba to zmeniť, pretože stalo sa to, že nič iné učitelia pomaly nerobia, len naháňajú kredity, miesto toho, aby učili.
Hovorí sa o tom, že áno, treba, aby v grantových komisiách, aby v akreditačnej komisii boli zahraniční experti. Ale zákonom za vašej vlády sa z akreditačnej komisie odtiaľ vyparili. Dokonca v Stratégii 2020, ktorú predkladal pán premiér, som ho na to upozornil, že toto sa deje, a v Stratégii 2020 bolo uvedené, že tam majú byť tí experti, napriek tomu v legislatíve ste ich odtiaľ vyhodili.
Pán minister Čaplovič hovoril o zavedení povinnej matematiky ako maturitného predmetu, čo vyvolalo búrku. Musím povedať, že matematiku, a bolo nemálo ministrov, ktorí boli matematici alebo fyzici, nezavádzali nazad, ani Ftáčnik to neurobil, ani Szigeti, ani Pišút, ani ja. Ale v dvetisíc piatom bolo to nastavené tak, že v maturite každý študent musí maturovať z jedného prírodovedného predmetu, nemusela to byť práve matematika, mohla to byť fyzika, chémia, prírodopis a podobne. No veď predsa viac ako tretina časovej dotácie na školách, ktoré majú vo výučbe, sú prírodovedné predmety. A tejto oblasti sa vyhneme? V tomto, nemusí to byť matematika, ale v tom súhlasím. Žiaľbohu, kedy to vypadlo? Aha, za vašej vlády v roku 2006 - 2010. Viete, môžete povedať, že to navrhoval všetko minister Mikolaj, ktorý bol zo strany SNS. Bola to vaša vláda a ja hodnotím jedno, že tieto chyby uznávate a že jednoducho ste ochotní ich napraviť. To je pozitívum.
A teraz pár poznámok k financovaniu škôl, normatívnemu financovaniu. Viete, v živote je tak, že ľudia sa naučia využívať a niekedy aj zneužívať systém. A spôsob financovania, áno, chce to, aby bol prehodnotený, je to potrebné, ale vo vašom vládnom období 2006 - 2010 som dal návrh zmeny zákona o financovaní, aby časť finančných prostriedkov išla nielen na žiaka, ale na základe objektívnych, kvalitatívnych výsledkov v celoštátnych meraniach. Myslím si, že toto je cesta, ktorá by mohla pomôcť. Musím povedať, že to, čo je v programovom vyhlásení, že financovať aj na triedu, pokladám za nie dobrý nápad. Trieda je záležitosť vyslovene riaditeľa školy, to nie je záležitosť ministerstva a ministra a tadiaľto si myslím, že cesta nevedie. A dve veci, ktoré musím povedať, ktoré zazneli dnes skôr ústne, priemer do 1,5 na prijímania a kvórum 5 percent. Nuž, neviem. O čo ide? Ide o štátnu reguláciu, iste, ale musím povedať, že ten výsledok bude znamenať, ak sa toto urobí, tak obrovský priestor pre korupciu, tak ako to bolo. Áno, jednoducho nezabránite tomu, pretože rodičia chcú dostať svoje dieťa na školu a jednoducho to budú robiť a som zvedavý, že či sa to nakoniec stane, v Bratislave špeciálne, kde, pán kolega, viete, že tu je okolo 20 percent, ešte dokonca viacej detí, ktoré chodia na gymnázium. Je to zlé číslo. Áno, súhlasím s tým, ale cesta nevedie tadiaľto. Táto cesta vedie podľa mňa naozaj k zlému a ku korupcii.
K vysokým školám. No tak isto sú tam veci, s ktorými vo všeobecnej rovine súhlasím, len to sú nelacné veci a neviem, ako to chcete urobiť. Zamedzenie úniku mozgov, zlepšenie kvality profesorov, to všetko stojí nemalé peniaze. Alebo príchod kvalitných študentov z tretích krajín.
Veľmi kvitujem, čo tam je, jednu vec, ale tú sa pokúšali už viacerí ministri robiť, a budem rád, keď sa podarí, aby konečne aj štátne orgány, nech pôsobí na kolegu Richtera, pán minister Čaplovič, aby dosiahli aspoň v štátnej správe, aby bakalársky titul sa stal plnohodnotným a nie na veci, kde na to štát nepotrebuje, stále je podľa tých oficiálnych kvalifikačných tabuliek ministerstva práce a sociálnych vecí požiadavka magisterské vzdelanie. Tak sa ďalej nedostaneme. Áno, to tu zaznelo, že viac ako 60 percent vysokoškolsky vzdelaných v západných krajinách, konkrétne v anglosaských, sú tí, ktorí majú bakalársky stupeň, ale ten bakalársky stupeň im na to aj stačí. A tu ani v štátnej správe im to nestačí. Takže táto vec, keď sa podarí, ocením ju.
A jedna vec, už keď sa blížim k záveru, pretože nechcem dlhšie hovoriť ako desať minút a už som prekročil ten čas. Ja som s pánom ministrom približne v rovnakom veku, ale myslím si, že sa v jednej veci výrazne líšime. On a vy veríte na cesty tvrdej štátnej regulácie, na usmerňovanie, na riadenie, tak ako to bolo pred rokom 1989. Ja verím na slobodu a zodpovednosť každého. Nehovorím, že niektoré veci netreba aj do istej miery usmerňovať, ale iným spôsobom. V prvom rade cez motiváciu ľudí, nie cez príkazy, cez motiváciu. A spomeniem, Transparency International uviedlo, keď sme skončili vo vláde, najviac kde klesla korupcia. Jedným z tých rezortov bolo školstvo. Nie kvôli tvrdým zásahom, ale pretože záujmom školy sa stalo prijímať žiaka a nie odmietať ho a brať za to pre niektorých ľudí, ktorí majú k tomu náchylnosť, úplatky, pretože ten žiak bol aj nositeľom peňazí pre školu. Čiže bola to cesta motivácie. V túto cestu ja verím, v slobodu a zodpovednosť jednotlivca. V tom myslím, že sa líšime. A v tom sa líši, ale chcel by som trošku varovať a upozorniť pána ministra, aj dnešná generácia, ktorá je až možno moc vysadená proti príkazom, nariadeniam a skôr je za to, aby sme sa uberali cestou slobodného rozhodovania. A keď chceme ovplyvniť veci, tak cestou motivácie.
Na záver, áno, v programovom vyhlásení je aj množstvo dobrých úmyslov, nekonkrétnych, bez toho, ako a za čo, ale je. Len ja by som rád skončil známou vetou: Dobrými úmyslami je dláždená cesta do pekla.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis