Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pani Erika. Pán poslanec Poliačik, každý poslanec, samozrejme, má právo vystúpiť v pléne Národnej rady k hocijakej téme. Aj téme, ktorej nerozumie. Nehovorím, že tejto téme nerozumiete, ale určite nemáte tie informácie, ktoré sú v pozadí celého, celej advokácie. Vystúpili ste príspevkom, ktorý vám určite niekto, s ktorým vám určite niekto pomohol. Ale vlastne, išli ste len po tej plytkej časti celej problematiky a, bohužiaľ, bolo tam dosť neprávd alebo poloprávd, alebo fakt niektoré vaše úsudky sú absolútne nelogické.
Traja koncipienti maximálne na jedného školiteľa. Ako povedal pán poslanec Brixi, to je presne šité negatívne na veľké firmy, ktoré zamestnávajú 10, 20, 30 koncipientov bez toho, aby bolo zabezpečené ich školenie. A vôbec to rodinkárstvo, s tým absolútne nemá nič spoločné. Viete, rodinkárstvo v advokátskej kancelárii, keď vám syn, dcéra, síce má právnické vzdelanie, ale nerozumie tomu právu, tak privedie vás na mizinu v advokácii. Stratíte klientov, keď nebudeme mať dobrého právnika.
Praktikanti. Viete, to je to, že keď človek sa chce vzdelávať, tak už na tej škole sa snaží, aby tie vedomosti teoretické doplnil aj praktickými skúsenosťami. A vôbec to nesúvisí už s platom. A ešte, ešte jedna vec na záver, koncipientské školenia, že nič nedávajú. Ja som bol koncipientom. Moji ľudia a ako moji koncipienti chodili na školenia, a viem, čo mi to dalo. Vy ste tam neboli, vy ste na to nechodili. Nesúďte to.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister sa veľmi usmieva, neviem, aký má dôvod, dúfam, že sa napĺňa rozpočet, tak kvôli tomu, lebo kvôli tomuto zákonu asi sa veľmi nedá, hlavne nie pre vládnu stranu SMER - sociálna demokracia. Pre stranu, ktorá neustále deklaruje, aká je sociálna, aké má sociálne zmýšľanie, že ako bojuje pre blaho tých, tých najchudobnejších, no a potom prídu do parlamentu takéto vládne návrhy zákonov, ako povedzme je aj tento. Neviem si to vysvetliť, ja som sa dosť čudoval, lebo je tu dosť priestoru na to, aby sme zvýšili niekde správne poplatky, aby sme správne poplatky, ako je to uvedené v dôvodovej správe, aby pri viacerých úkonoch a konaniach zohľadnili skutočné vynaložené náklady. Áno, to je dobrý argument, lebo pravdou je, že pri niektorých úkonoch, činnostiach verejnej správy, nie, sme doteraz nevyberali správny poplatok, a je to odôvodniteľné, aby štát vyberal za určité úkony správne poplatky, lebo niektoré úkony boli tak podhodnotené správnymi poplatkami, že je tu priestor na zvýšenie. Ale tých návrhov je asi pomenej, keď spravíme nejakú analýzu a nejaké pomerné štúdiá, dospejeme k veľmi zaujímavým číslam, že niektoré správne poplatky výslovne, ale výslovne sa dotýkajú ľudí, tých, tých, tie najjednoduchšie vrstvy, skupiny obyvateľov, a potom to znázorním, že kde to je. A sú zas na druhej strane určité položky, ktoré by sme mohli zvýšiť, alebo mohli by sme zvýšiť oveľa viac, a tam sa štát správa, alebo vládny návrh zákona sa správa tak troška alibisticky.
Tu by som navrhol, pán minister, možnože keď na predsedu ................................. strany budete sedieť, že dajte do názvu strany, že SMER a občas sociálna demokracia, lebo tento návrh zákona so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné.
Chýba mi tu hlavne jedna zložka, ktorá sa nám osvedčila, povedzme pri katastrálnom konaní, že sme dali vyššiu sadzbu správneho poplatku v prípade, ak niekto chce posúriť svoje vkladové konanie. Má to ohromný efekt, jednak štát vybral oveľa viac na správnych poplatkoch, potreli sme korupciu na katastroch, lebo tie peniaze neputovali nejakému vkladárovi do vačku, ale išli do štátneho rozpočtu, a vidíme, že tie zrýchlené konania katastrálne zvládajú, zvládajú dobre, čiže žiaden problém nie je. Podobné sme, podobné sme zaviedli v obchodnom registri, ale tam sme zjednodušili aj konanie. Čiže chýba mi tu v tomto návrhu viacero takých opatrení, kde my sme, kde vieme, že je priestor na zrýchlené konanie, ale, bohužiaľ, tou šedou, šedým hospodárstvom tá, toto zrýchlené konanie aj funguje, že tou korupciou to ide, tak prečo by to nemohlo ísť legálne s tým, že osoh by sme mali z tých zrýchlených konaní my všetci, občania Slovenskej republiky, tým, že na tom vyberieme viac, na správnych poplatkoch.
Idem k jednotlivým položkám, že ktoré sú tak výrazne zvýšené, že skoro na dvojnásobok, a pri niektorých iných položkách sú len tie zmeny vyslovene kozmetické. Návrh na registráciu spoločných vlastníkov bytov v nebytových priestoroch, 16,50 na 33 eur. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, to sú ľudia, ktorí bývajú v bytoch, nemajú ani na rodinný dom. Bývajú v bytoch, idú si založiť spoločenstvo, aby lepšie vedeli hospodáriť so svojím fondom, so svojím činžiakom, panelákom, a im zvyšujeme ten poplatok skoro na, nie skoro, ale, ale o 100 percent.
Na zmenu dokončených stavieb na bývanie a individuálnu rekreáciu, 100 eur. Viacerí už tu rozprávali o poplatkoch za prvý zápis držiteľa motorového vozidla. V Maďarskej republike alebo v Maďarsku teraz po novom taký poplatok majú a vieme, že koľkí občania Maďarska nakúpili autá v Slovenskej republike. My sme z toho ťažili, a tak teraz asi našinci budú musieť nakupovať autá niekde inde, aby sa vyhli takýmto poplatkom. Bohužiaľ, človek, ľud už je len taký, že hľadá optimalizáciu svojich výdavkov, svojej peňaženky.
Ale napríklad schválenie typu drahého vozidla s vlastným pohonom, schválenie typu ťahaného drahého vozidla, proste všetky tie ťažké mechanizmy, ktoré, vývoj určite nestál päť korún, a hlavne potom predajná cena, nestojí päť korún, tak to sú, tie poplatky sú tak malé alebo tak kozmeticky upravené, z 99,50 na 120, zo 7 na 20, tu je priestor, aby sme zvýšili poplatky.
Uvediem ďalšie príklady, napríklad pri podnikateľoch, ktorí sa uchádzajú o licenciu oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami na stupeň prísne tajné, tento poplatok je 1500 eur. Niekomu sa zdá to veľa, ale ten, kto do toho vidí, tak vidí aj to, že koľko asi vyjde túto republiku takéto konanie. Dať nejakému podnikateľskému subjektu certifikát na oboznámenie sa s utajenými skutočnosťami v stupni prísne tajné. Tam je polícia, Slovenská informačná služba, v tomto sú ministerstvo obrany dosť často zaangažované a Národný bezpečnostný úrad. Toto považujem za troška malý poplatok vzhľadom na to, že o aké komunity tam hlavne ide, áno, nehovorím, že o nejakých slovenských ponožkách, ale to sú väčšinou zbrane, zbraňové systémy alebo iné dodávky zabezpečovacieho charakteru.
No a úplná pikoška na záver, a to sú poplatky na matrikách v našich obciach za osvedčenie, overenie podpisov alebo pečiatky úradné. Z 0,50 eura, čiže z 50 centov ideme zvýšiť na 2 eurá, za osvedčenie za odtlačok úradnej pečiatky z 3 eur na 5 eur, za apostil zo 6,50 eur na 10 eur. Toto považujem za skvost, fakt, toto je asi rana hodná desiny, ktorou vyberáme z peňaženiek tých najchudobnejších ľudí peniažky. Koľko asi trvá matrikárke osvedčiť jeden podpis na nejakej listine? Sme sa bavili, 5-10 minút? No, ani niekedy ani 5 nie. Áno, že niekto zaplatí 50 centov, to je jednoduché, prídem, podpíšem sa, matrikárka mi to opečiatkuje, idem ďalej. Ideme toto zvýšiť, nie o 100 percent, ale o 300. Neviem, čo ministerstvo viedlo k takýmto drastickým zmenám v týchto položkách, ale ja si nemyslím, že naši občania si zaslúžia, aby do takejto miery to bremeno, čo musí táto spoločnosť, ale hlavne štát zobrať za svoje, aby sme skonsolidovali verejné financie, aby ten, ten najchudobnejší človek takto musel mať takéto výdavky, takéto zvýšené výdavky.
Preto dávam návrh, že v čl. I bod 9 sa vypúšťa s odôvodnením práve, že to sú neprimerané zvýšenia, ktoré určite neodôvodňujú argument, že pri viacerých úkonoch a konaniach už nezohľadňujú skutočne vynaložené náklady príslušných orgánov. Tak ja si myslím, že ten sadzobník, ktorý je doteraz v platnosti, určite na tieto úkony a činnosti stačí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, sčasti máte pravdu, ale, viete, my sme to zobrali zas za kratší koniec. Keď sme tu mali problém s utajovanými skutočnosťami, že Ústavný súd vyriekol tiež vo svojom náleze, že tá úprava nie je v súlade s právnym poriadkom, tak sme spravili jednoduchú vec, spravili sme z toho zákona ústavný zákon. Teraz sme spravili síce nie ústavný zákon, ale iný, možno nie je to najlepšie riešenie, ale teraz sa nám zdá, že poďme do toho, aj s možným rizikom. Nepovažujem to za najlepšie riešenie, ale za riešenie, ktoré musíme spraviť.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja len telegraficky pár viet, nechcem naťahovať tento čas, nakoľko po prvé, chcem vyhlásiť, že s touto novelou, s týmto návrhom súhlasím, nakoľko každý si uvedomujeme, čo hrozí štátu, čo hrozí majetku, ktorý má slúžiť občanom, ktorý má zabezpečovať úlohy štátu. A táto úloha štátu s tým, že môže dôjsť k exekúcii hocijakého majetku, ktoré vlastní Slovenská republika, môže o tento majetok prísť, a vlastne takto sa môže aj ohroziť funkcia štátu, ktorú vlastne štát zabezpečuje práve pre občanov, a preto to vlastníctvo potrebuje.
Vidíme v tom návrhu, ten návrh, ktorý vlastne bol ako iniciatívny materiál, ktorý išiel na vládu, tak to bola taká jednoduchá forma. Tú, ktorú sme dostali teraz do parlamentných lavíc, tá je oveľa lepšia forma vylepšenia, alebo proste zvrátenia toho stavu, ktorý tu je.
Viacerí opoziční politici kolegovia v ústavnoprávnom výbore však vyriekli takú pochybnosť ohľadom bodu 6, to je § 61c ods. 1 písm. e), ktorý hovorí, že exekúcii nepodlieha iný majetok štátu, o ktorom to tak ustanoví zákon. Aj naša ústava v čl. 20 ods. 2 hovorí, že zákon môže ustanoviť, že ktorý ďalší majetok môže byť v nejakom výlučnom vlastníctve a len vlastníctve, ale on práve odkazuje na zákon. My tu nie v ústave, ale v zákone hovoríme, že ešte môže nejaký iný zákon, ústavný, že ktorý majetok nepodlieha exekúcii, a nebude podliehať exekúcii. Že ktorý to bude, ktorý zákon, nevieme. Nebudeme vedieť ani o sto rokov. Proste, keď sa na niečo príde, dáme do zákona, keď sa na to nepríde, nebude to v zákone. A vždy sa nám môže nájsť nejaký mudrlant, nejaký dobrodruh, ktorý povie, aha, to som nenašiel v zákone, je to lukratívny majetok, ktorý inak by štát potreboval, tak ho idem zexekvovať, lebo v zákone nie je.
Navrhovateľ myslel aj na túto eventualitu, nakoľko je v zákone možnosť súdu, aby rozhodol tak, že majetok štátu, ktorý je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprávnemu účelu, nebude možné exekvovať, lebo sudca môže zastaviť exekúciu, čo je veľmi dobré. Ale my sa nazdávame, vzhľadom aj na to, že tá doktrína, ktorá tu bola viac ako desať rokov, je nalomená teraz týmto nálezom Ústavného súdu, že bude možné, vystavujú sa možnému riziku, že aj táto novela môže skončiť na Ústavnom súde. A práve ten bod e), to je tak široko koncipovaný, že môžeme zas nabúrať do toho istého problému, ktorý tu dnes riešime.
Dali sme na zváženie pánovi ministrovi, či ten bod e) nevyjmeme, pán minister trvá na tom, že nech je tam tá dvojitá brzda aj s tým rizikom, z môjho pohľadu aj s tým rizikom, že môžeme natrafiť na tento problém.
Druhá moja poznámka, čo je oveľa dôležitejšia, lebo toto tu asi dnes vyriešime. Je, vidím, že je politický konsenzus. Ale druhá podmienka, ktorú tu máme, to sú tie systémové nezrovnalosti, nedostatky, na základe ktorých dochádza práve k takýmto skutočnostiam. Celý tento problém vyvolala pohľadávka vo výške 1 211 korún, ktorú štát nezaplatil. Bola tu oprávnená osoba, veriteľ štátu, ktorý časť svojho dlhu vymohol, na základe platobného rozkazu štát zaplatil. Štát zaplatil nejakých 6 000 alebo niekoľko korún, nezaplatil 1 211. Ten veriteľ sa nevedel inak domôcť, aby mu štát zaplatil, aj keď mal v rukách právoplatné rozhodnutie súdu, že štát mu dlží a že štát musí zaplatiť tento dlh, tak sa obrátil na exekútora. Exekútor požiadal o poverenie súdu a súd dospel k tomu, že tento stav, ktorý tu platil do toho nálezu Ústavného súdu, nie je v súlade s ústavou. No problém je v tom, že každý z nás sa môže ocitnúť v situácii, že štát mu bude dlžiť nejaké peniaze. Ako sa ja k tým peniazom dostanem? Ústava hovorí, že vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah ako aj ochranu. Prečo štát je ten, ktorý je, má exekučnú imunitu? Áno, ja súhlasím s tým, že na niektorý ten majetok, musí mať štát exekučnú imunitu. Majetok, ktorý slúži na verejno-prospešné ciele, ktoré ako má na úlohy štátu, ale musíme nechať priestor aj na to, keď štát dobrovoľne neplní, aby ten občan, či to je fyzická osoba, právnická osoba, sa k tým svojim peniazom dostala.
No bolo by jednoduchšie to zobrať za ten správny koniec, že keď štát niekomu dlží a je tu právoplatný rozsudok súdu, tak nech štát platí. Štát by mal asi ako prvý dodržiavať zákon. No a najväčší problém je, že každý by asi o čakával, že keď dostanem právoplatný rozsudok, dám žiadosť, aby mi ju štát preplatil, alebo ja nemusím mať žiadosť, lebo tam v tých rozhodnutiach súd priamo zaviaže štát k zaplateniu tých dlžných čiastok. No ale to sa nedeje. Čiže v tomto smere ešte, pán minister, treba spraviť nejaký ten krok. A možno ísť aj cestou osobnej hmotnej zodpovednosti zástupcov štátu, ktorí spôsobujú tie veci, že štát niekomu dlží.
A taká tretia moja poznámka. Ako právnik aj ako občan ctím si nezávislosť súdu. Beriem na vedomie, že áno, každé rozhodnutie súdu, ktoré je konečné, právoplatné, nie je možné zmeniť. Ale vyjadriť sa k tomu môžeme. A ja to teraz urobím, síce na pôde parlamentu, troškou spolitikárčim celú tu záležitosť, ale predsa mi to len nedá. A to, že kým pri platoch sestričiek Ústavný súd promptne, veľmi promptne rozhodol predbežným opatrením s odôvodnením, že nie sú na to peniaze, že z ekonomického hľadiska nie je možné, aby ten zákon zostal v účinnosti. V druhom prípade pri tomto náleze prelomil viac ako desaťročnú doktrínu, nuž, tu už nehľadel na to, že aké hospodárske škody môžu týmto rozhodnutím vzniknúť štátu. A o tom ani nehovoriac, že našlo sa dobrých pár exekútorov, ktorí asi dopredu vedeli, že čo vyjde v Zbierke zákonov, a už mali pripravené exekučné tituly, aby sa vedeli ulakomiť na najlukratívnejšie majetkové podstaty štátu. Takto fungujeme dnes v roku 2 012.
Čiže nie štát, ministerstvo spravodlivosti, úrad vlády, alebo parlament sa dozvie o tom, že my sme takto rozhodli, vyjde to v Zbierke zákonov, treba sa na to pripraviť, ale opačne. Tí, ktorí chcú tomuto štátu poškodiť, chcú využiť tento stav, že tu je právne vákuum, a rýchlo sa dostať k nejakému lukratívnemu štátnemu majetku.
Pán minister, aj v tomto treba nejaké zmeny, nielen v Exekučnom poriadku.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Neviem, či pani poslankyne, páni poslanci si nesadnú, možno budem dlhší. (Smiech v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, máte dve minúty, takže...

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda, za upozornenie... (Smiech v sále.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pre niekoho je to málo, pre niekoho veľa.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Dovoľte, aby som informoval ctené plénum o stanovisku klubu MOST - HÍD, nakoľko došlo k odvolaniu generálnej riaditeľky pani Zemkovej v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, považujeme túto voľbu za nezákonnú. Žiadali sme, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu, ale nebolo nám vyhovené, preto poslanci za klub MOST - HÍD tejto nezákonnej voľby sa nezúčastnia. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Šebej, mne sa páči inštitút referenda, nie som s tým ale oslepený. Páči sa mi to, možno ako aj vám z hľadiska tej historickej, ako to bolo v antike. Aj by som bol zástancom referenda, kebyže vieme nájsť techniku, ktorá by odstránila moje obavy, aby, lepšie povedané, negatíva, ktoré vlastne to referendum ukrýva v sebe a ktoré ste vy veľmi dobre a podrobne z historického hľadiska aj nám ukázali a posvietil na to.
Prvý taký, že populizmus a politika, že referendum je náchylné na to, aby sa politicky zneužilo alebo nejakým(nejakou) sugestívnou kampaňou na vlnách populizmu sa presadilo to, čo by v demokratickej spoločnosti nebolo normálne.
Druhá je tyrania väčšiny, na ktorú ste tiež poukázali. Dobre si pamätáme ešte časy, keď tu HZDS dostávalo neskutočnú podporu vo voľbách, pritom to bol skoro nejaký štátny terorizmus, však vieme, čo všetko sa dialo, aká divoká privatizácia bola. A predsa len v ´98 vo voľbách stále bola najúspešnejšou parlamentnou stranou.
A po tretie, komplikované otázky, ktoré neviem, ako vysvetlíme spoločnosti, keď na to nie je možnosť a v kampani môžu ovládať politické strany alebo finančné skupiny.
My sme tu už zaviedli inštitúty, ktoré nepochádzajú z nášho právneho systému, ako ombudsman, a tak sa aj ujal. To proste ten inštitút nemá až taký význam. Priama voľba sudcov, prokurátorov, tiež by bolo dobré, ale v sterilnom prostredí to sa môže uskutočniť, ale nie na Slovensku. My nemáme na to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Viskupič, ďakujem za právnu exkurziu, čo sa týka imunity, indemnity. To nie je prvý, ale, dúfam, posledný pokus o zrušenie poslaneckej imunity, aj tej trestnoprávnej. Však za tie roky sa tá imunita dosť oklieštila. Teraz by sme už tento proces, dúfam, mali už dnes dovŕšiť.
Ale musím povedať, prečo v minulosti tieto snahy neuspeli. A bojím sa, že dneska budem asi svedkom nie toho neúspechu, ale toho dôvodu, prečo neuspeli. Vždy sa našla nejaká politická strana alebo politik, ktorý sa snažil tento návrh si osvojiť za svoj ako za jediný, ale ostatné politické strany z politickej taktiky alebo z ješitnosti nepodporili ten daný návrh. Dúfam, že sa to dneska neudeje. Netreba tu nejaké podporné stanovisko dávať k tomuto návrhu zákona. Však každý predseda poslaneckého klubu to podpísal, keď sme boli na tej komisii, každý poslanecký klub vyjadril podporu k tomuto. A ja to považujem skôr za vývoj. A konečne, že sme sa k tomu dostali, že dnes máme možnosť túto debatu ukončiť a posunúť tento návrh zákona, zmeny ústavy, do druhého čítania a ukončiť tento marazmus. Za to tiež veľmi rád zahlasujem. Len nerobme z toho nejaký ten zápas, že ja som bol ten lepší, ja som to navrhol, my štyria, my šestnásti sme to navrhli. Nie, pozrite sa, kto to navrhol. Bolo to celé plénum. Keď sa budeme na to hrať, tiež sa môžem prihlásiť do rozpravy a budem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Idem v poradí, ako ste mi dali tie faktické poznámky.
Že sme tu boli vo vláde, že čo sme robili. No my sme sa chystali vládnuť štyri roky. Osud to chcel inak. Nestihli sme to. My sme to mali v programe . My sme to mali v pláne. Nestihli sme to. Tak vidíte, je pár mesiacov po voľbách, už sme tu s týmto zákonom.
K poslancom, ktorí povedali, že odložme to, že potrebuje to čas, diskusiu. No, viete, šport je troška aj o stávkach, lebo dá sa stavať tie na výsledky. Nie som zástancom hazardu, ale stavil by som sa s vami, kedy príde nejaký ten návrh.
K tým poslancom ktorí, vlastne to bola taká väčšina, hovorili, že je nepodstatný alebo podstatný ten okruh ľudí, ktorých by sa to týkalo. No áno, ale to sa dá upraviť v druhom čítaní. Môžeme navýšiť vek, upraviť okruh ľudí, športovcov, ktorých by sa to týkalo, ubrať niektoré tie športy, pridať niektoré športy. Na toto je druhé čítanie. Keď to zabijem, tak druhé čítanie nebude. A minimálne žiadna debata na túto tému nebude polroka, lebo rokovací poriadok tam to nedovolí.
A k tým poslancom, ktorí hovorili o tom, že áno treba komplexný návrh, koncepčný, systematický. Tak čakám od vás systematiku. A som zvedavý, akú systematiku dáte do tohto pléna, lebo to sú také plané slová vždy, systematika, koncepcia. No proste buď ideme niečo riešiť, alebo nejdeme niečo riešiť. Keď vytýkate nekoncepčnosť, tak, prosím, očakávam od vás tú komplexnosť, lebo veľmi ľahko sa kritizuje, ale... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako jeden z predkladateľov tohto návrhu zákona tiež vystúpil na podporu zákona a nehľadal také alibi, prečo to nepodporím.
Ja si myslím, že je to dobrý nápad, viacerí ste to potvrdili. Je to aj dobrý zákon. Vychádza z toho, čo sme my predkladatelia mysleli, že to je také nutné minimum, čo musíme spraviť pre našich športovcov, ktorí tejto republike spravili slávu, česť a dobré meno. Ale zákonom sa stane nejaký návrh vtedy, keď získa, samozrejme, väčšinu v tejto sále. A my sa o tú väčšinu uchádzame. My sme nepovedali, že tento zákon je taký, do ktorého nie je možné dopísať už ani jedno slovíčko alebo z ktorého nie je možné ubrať, ale vychádzali sme z toho, že od roku 1989, keď sa zmenil režim, sa tu nič vážne pre športovcov nespravilo. Ako ich motivujeme? Nijako. Ako povedal pán poslanec Galis, že sú vypoklonkovaní aj z bánk pri reprezentácii, ktorá už zožala úspech na majstrovstvách sveta, taký je dnešný stav.
My sme prišli s návrhom, ktorý by ocenil tú tvrdú drinu aspoň tým olympionikom. A môžeme ísť ďalej, ale, samozrejme, sme troška zaviazaní aj tým, čo to bude odnášať v štátnom rozpočte.
Boli tu spomenuté kauzy. Pozrime sa len na posledné kauzy TIPOS-u alebo nejaké tie objednávky. Tak TIPOS hravo pokryje tieto výdavky, stačilo by troška lepšie hospodárenie v tej štátnej akciovke.
Bavili sme sa o tom, že ten zákon je diskriminačný, že nie sú tam zahrnutí tí, oní, takí, už sme u amatéroch. No niekde tú hranicu budeme musieť, či dnes alebo zajtra, alebo pozajtra, stanoviť. Tá hranica bude veľmi ťažko stanoviteľná, ale tohto sa neobávam.
Obávam sa skôr toho, k čomu sa tu schyľuje, že ten zákon nepôjde do druhého čítania a nebude ho možné vylepšiť aj vašimi nápadmi a ďalších dvadsať rokov sa tu nič nespraví. Poznáme to, sú niektorí mladí kolegovia, ktorí sú tu, alebo kolegovia, ktorí neboli ešte poslancami. Ja som tu už desiaty rok a viem, ako to tu chodí, že vytvorme komisiu, dajme to na verejnú diskusiu, na debatu a zakoleme to. Zakole ma to možno aj z dôvodu politického hašterenia, že nie my sme to predkladali, tak to nebudeme podporovať, alebo že nie je to dobrý zákon. Ale to sú alibistické myšlienky na to, prečo to nepodporiť. Ide o prvé čítanie tohto návrhu zákona, nemusíme to prerokovať ani na júlovej schôdzi, môžeme to kľudne odložiť, keď to potrebuje takú širšiu debatu, na septembrovú schôdzu, ale nezabime tento zákon, lebo uvidíte, nie raz som tomu bol svedkom, že keď s takýmito myšlienkami sme oddialili nejakú tú problematiku, už tá problematika nikdy v tejto sále sa nevyriešila.
Pán poslanec, hovoril si o tom, že máme vytvoriť minimálne takú záchrannú sieť. Ale toto je práve tá záchranná sieť. Keď pozriete, akú rentu by dostávali títo olympionici, tak uvidíte, že nič moc to nie je. (Hlas z pléna.) Nie nepotrebuje, ale môžeme... (Reakcie z pléna.) Ale kebyže má z majstrovstiev sveta zlatú medailu a by sme zahrnuli aj majstrov sveta do tohto zákona, vieme vytvoriť takú sieť, ktorá by bola spravodlivá. Ale keď povieme, že neposunieme tento zákon do druhého čítania, tak nikdy z toho zákon nebude. A vyrastú nám ďalší olympionici, ktorým sa neodvďačí táto spoločnosť za to, čo nám priniesli. A tých olympionikov veľa nemáme, vymierajú.
Poďakovanie s tým, že im dáme vyznamenania. Viete, ale oni svoje najlepšie roky sa venovali športu, nerozbiehali kariéru hneď v mladosti, nezačali podnikať v najlepších rokoch, lebo sa venovali športu, aby sme my z toho mali radosť, česť, slávu.
Ešte jedna myšlienka na záver. Pán poslanec Hraško spomínal tu umelcov. My sme už v jednom zákone na umelcov mysleli, na tanečníkov, na baleťákov, ale tu tiež prichádzal, ak sa dobre pamätám, pán poslanec Jarjabek, ešte z opozície, ale my sme ten zákon nezabili, my sme povedali, že áno, aj tí umelci, ktorí sa venujú tomu tancu, proste už tomu tancu v päťdesiatke sa venovať nemôžu, nemajú potom nič, inú profesiu v rukách ako tú, ktorú mali, a je to ten tanec. Tak sme povedali vtedy, že áno, poďme to posunúť. A uzrelo to svetlo sveta.
Sme v prvom čítaní, ten zákon sa dá, samozrejme, vylepšiť, je tu na to možnosť. Tak dajme možnosť ten zákon vylepšiť a nie ten zákon zabiť, aby sa tu na ďalších dvadsať rokov nič neudialo. Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Nie. Chcem upozorniť členov výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národnobezpečnostného úradu, že máme zasadnutie výboru o 12.30 hodine v sídle Národnobezpečnostného úradu. Autobus odchádza o 12.15 hodine spred budovy.
Ďakujem.