Videokanál poslanca

Ďakujem. Tak spytovať svedomie ja si vôbec nemusím. Viete, bol tu Slota, Mečiar, ktorí vedeli, čo je najlepšie Maďarom. Aj to tak vyzeralo potom od toho roku 1998. Aj vy to teraz viete, fantázia.
Pán poslanec Viskupič, ja som tú novelu čítal. Vy ste asi potom nečítali platné znenie zákona, čo tam všetko je.
A viete, ja sa nevyjadrujem ako vaši kolegovia ku všetkému. Ani vôbec nemáte šajnu, k čomu sa tu vyjadrujete pri niektorých zákonoch. Ja sa vyjadrujem len k tomu, čo je mojou nosnou témou. Tak takéto narážky, že som to nečítal, si vyprosím.
Väzba reálna, o. k., nech je, nech máme stanovené nejaké podmienky v zákone, ale nech je to v súlade s ústavou. Problém, že tu odnímame štátne občianstvo Slovenskej republiky občanom proti ich vôli, stále nie je odstránený. Nie je odstránený diskriminačný prvok zákona, takže vytvárame dve skupiny obyvateľov, tých, ktorí mohli pred rokom 2010 nadobúdať hocijaké štátne občianstvo bez hocijakej väzby, a tých, ktorí ho už nebudú môcť nadobudnúť.
Pán poslanec Hlina, áno, ten maďarský zákon bol prijatý unilaterálne. To je problém s tým zákonom, pretože väčšinou takéto zákony v štáte prijímajú na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni, dohodnú sa na príslušných podmienkach. Áno, v tomto prípade tento zákon bol problematický, že nebol prerokovaný ani so Slovenskou republikou, ani s inými štátmi. Ale my sme na to odpovedali tak, že sme potrestali vlastných občanov. Viete, ťažko vysvetlíte ľuďom, máme jednu tetu, ktorá má sto rokov, nadobudla maďarské štátne občianstvo a vy ste ju vystavili takým formám stresu, že ona si to nezaslúži. Ani ostatní naši občania si to nezaslúžia.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pár slovami vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý podľa mňa nič nerieši.
Musím povedať, pán poslanec, že v tomto ste taký prevtelený Slota, že kvôli protimaďarskosti nevidíte ozajstný problém, že ten zákon, ktorý už vyše dva roky je v platnosti, nieže nerieši nič, ale zavádza ešte väčší chaos, lebo občania Slovenskej republiky, ktorí nadobudli od toho obdobia, od toho roku 2010, cudzie štátne občianstvo, keď dobrovoľne nenahlásia našim úradom, že majú cudzie štátne občianstvo, tak naše úrady nemajú relevantnú možnosť sa o tom dozvedieť, nemajú dôkaz, nemajú ani úradný záznam o tom, že Janko Mrkvička z Hornej Dolnej nadobudol cudzie štátne občianstvo. Keď tento občan je dobrovoľne taký uvedomelý, že to nahlási občanom a vykoná všetko to, čo ten zákon prikazuje, aj tak máme ďalšie a ďalšie problémy, čo sa týka zdravotného poistenia, čo sa týka sociálneho poistenia, čo sa týka neplnoletých detí týchto už bývalých našich občanov, ktoré navštevujú slovenské školské zariadenia a tak ďalej a tak ďalej. Nerieši to.
No a už vonkoncom nerieši vec, ktorá je častejšia, že tak tento náš občan na túto svoju povinnosť pozabudne. Síce je tam hrozba, by som povedal, že to nie je ani pokuta, ale výslovne trest, je tam pokuta vo výške tritisíc eur. A máme už nejedno rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že správne pokuty v takejto výške sa už považujú za trest. Čiže keď takýto občan nenahlási, že on nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak si môžeme pískať. Keď sa to nejako neoficiálne dozvieme, môžeme od neho žiadať občiansky preukaz. Ale keď to nevydá, tak nikto ho nedonúti, aby vrátil ten občiansky preukaz. Čo v prípade so zbrojnými preukazmi?
Ten zákon zavádza len chaos, bol prchkou odpoveďou za ten zákon, ktorý prijal Orbán v tom roku 2010. A k tomu som sa už v minulosti vyjadril, že tú formu akú oni zvolili, tiež som nepovažoval za najlepšiu. Ale my sme tu na Slovensku, my tieto problémy musíme riešiť tu.
No a vrátim sa k tomuto vášmu konkrétnemu návrhu. On už nič nerieši, len teraz zavádza pre niektorých takú výnimku. Teraz máte tam dvanásť mesiacov, v minulom volebnom období tá lehota bola šesť mesiacov.
Handrkujeme sa, ako na trhu, ale, tak prosím, jedna vec sa tu nemení, preto nemôžeme podporiť tento návrh, takže naďalej zostáva tu stav, že odnímeme slovenské štátne občianstvo našim občanom proti ich vôli. Máme jasne napísaný článok v ústave, že to nie je možné. My sme to v minulom volebnom období podali na Ústavný súd. Ústavný súd tento náš návrh prijal, čakáme, kedy bude konanie v tomto smere.
A si myslím, že tiež by bolo troška múdrejšie počkať na rozhodnutie Ústavného súdu, aby už vyriekol nejaký ortieľ k tejto veci, a to je najzávažnejší problém s týmto zákonom, preto môžem s kľudným svedomím vyhlásiť, že aj tento návrh zákona je neústavný, lebo je diskriminačný, lebo vytvára dve skupiny obyvateľov, dve skupiny občanov, tých, ktorí mohli pred májom, neviem, kedy bola prijatá tá novela zákona o štátnom občianstve, bez ujmy nadobúdať štátne občianstvo pred rokom 2010, a tých, ktorí už nemôžu toto spraviť. My sme pred rokov 2010 vôbec nekontrolovali, kto za akých podmienok nadobúdal cudzie štátne občianstvo. A nadobúdalo sa z rôznych dôvodov, bez tej faktickej väzby, na ktorú sa tu teraz odvoláva pán poslanec Matovič, vôbec sme to nekontrolovali. Prišiel ten Orbánov návrh, tak sme tam na to reagovali, tak nešťastne, že trestáme každého, aj toho, kto sa hlási ako o druhé nielen o maďarské štátne občianstvo, ale aj o nemecké, rakúske, anglické, kanadské, trestáme každého. Čiže vytvárame dve skupiny našich občanov, tých, ktorí mohli a môžu mať naďalej beztrestne druhé štátne občianstvo, a tých, ktorí po tej Ficovej novele to nemôžu mať. A teraz bude ďalšia, tretia skupina, ktorá po splnení určitých podmienok to zas môže mať. Čiže neodstraňujeme ten diskriminačný charakter toho zákona o štátnom občianstve.
Keď už niečo chceme zmeniť na tom zákone, tak dajme to do poriadku s našou ústavou, odstráňme tento diskriminačný charakter. A keď niekto má pochybnosti o tom, či to je ústavné, tak, prosím, nech o tom rozhodne inštancia, ktorá je na to v zmysle ústavy súdená, Ústavný súd.
Takže v krátkosti, čo sa týka prvého čítania, dúfam, že to ďalej ani nepôjde. A ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. No k tým podmienkam, na základe ktorých by mohlo dôjsť k nasadeniu ITP, je veľmi jednoduchý mechanizmus, je päť až sedem podmienok, ktoré aj náš Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva povedal, že musia byť splnené. Žiadosť by mohla ísť tým štýlom, že každý, každá táto jedna podmienka by bola osobitne posudzovaná, či je splnená. A keď jedna z nich nebude splnená, už sudca bude musieť takúto žiadosť zamietnuť. Ale nechcime zabrániť tomu, aby orgány, keď si myslia, že potrebujú nasadiť ITP, tak žiadosti by som neobmedzoval. Nech žiadajú aj v širšom rozsahu, ale nech sú to odôvodnenia, povinné odôvodnenie, povinné vyplnenie, či boli použité všetky dostupné prostriedky, ktoré musia predchádzať tomu, aby išla takáto žiadosť. Proste trošku to rozpísať. Dá sa to.
Dá sa zvoliť ešte jeden režim, ktorý je v Spojených štátoch, ale troška to tam zovšeobecnili. V prípade podozrenia z terorizmu, tam ten režim môžeme troška uvoľniť. Ale dá sa to presne opísať.
A čo sa týka ešte previerok poslancov, nemyslím si, že veľa poslancov by neprešlo. Len vidím tu ešte jeden problém, že budete kontrolovaní tými, ktorých idete kontrolovať. A to je začarovaný kruh. Viete, aké špinavosti sa robia preto, aby ste ich nemohli kontrolovať? To by ste neverili. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som hneď na začiatku tak spravil nejaký mantinel, lebo celá táto debata, rozprava k tomuto návrhu poslancov skĺzla do nejakých obvinení, obhajoby určitej kauzy, ktorá je do určitej miery spojená s menom pána poslanca Galka, keď bol ministrom obrany, ale tento návrh tu nie je o tom. Tento návrh rieši určitú situáciu, o ktorej sme vedeli aj predtým, ako bolo niečo vyzradené z kuchyne ministerstva obrany, len sa nenašlo riešenie. Bola to príliš ťažká téma a vlastne tá kauza len zrýchlila tieto procesy. Tam keď, keď sme ešte boli vo vláde, na branno-bezpečnostnom výbore sme sa dohodli skrz politickým spektrom, aj opozícia, aj koalícia, že ideme zmeniť tento, tento daný stav, lebo každý, ktorý troška rozumie tejto téme, vie, že ako sa robia odposluchy, do akej miery sa robia odposluchy, ako narástol počet odposluchov.
Prvá zásadná vec sa stala vtedy, keď sme preorali, prijali nový Trestný zákon, nový Trestný poriadok a preniesli sme určité právomoci v oblasti trestného práva z krajských súdov na okresné súdy a k tomu sa prispôsobila aj štruktúra vyšetrovania činnosti orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj vyšetrovateľov, s tým, že aj tie závažnejšie trestné činy sa presunuli na okresné úrovne. Vyšetrovatelia, ktorí sa tiež presunuli, niektorí na okresnú úroveň, mali skúsenosti ako robiť s informačno-technickými prostriedkami, kým tieto poznatky nemali ľudia na okresných štruktúrach. A vlastne táto prax sa zaviedla aj na vyšetrovanie takých káuz, kde predtým ani nieže nebolo by dané rozhodnutie, ani návrh na požiadanie súdu o možnosti nasadenia ITP. Nebolo. Čiže vtedy vidíme štatisticky, že kedy narástli žiadosti o odposluchy, ale narástli aj povolenia. A keď tú štatistiku fakt pozrieme, tak to je veľmi zanedbateľné, že koľko takýchto návrhov bolo zamietnutých. Bohužiaľ.
Tuto s pánom poslancom Galkom nesúhlasím, že súdy sú v tomto veľmi objektívne, že vedia posúdiť, kedy majú a kedy nemajú povoliť nasadenie ITP. Bohužiaľ, nie je to tak. Vidíme to v praxi. A kebyže sa dodrží zákon, litera zákona, ako sme to mali na mysli v tom dano roku, keď sme prijali v roku 2003 tú stošesťdesiatšestku, tak by náš Ústavný súd, aj všeobecné súdy by boli zahltené návrhmi, ktoré by napádali nasadenie ITP. Pár takých bolo a Ústavný súd svojím rozhodnutím povedal v jednom aj vo viacerých prípadoch, ale v jednom konkrétne, kde to, proste tá judikatúra už je taká, z ktorej citujeme, na ktorú sa odvolávame, že odposluchy síce formálno-právne boli nasadené legálne, čiže ten postup - žiadosť, legenda, súdne rozhodnutie bolo, bol dodržaný interval, kedy sa mohlo odpočúvať, osoba, všetko možné, všetko tam bolo absolútne v poriadku, formálno-právne, ale Ústavný súd povedal, že jedna z náležitostí tu nebola, legitimita, že na základe čoho došlo k tomu, že ten formálny proces právny sa začal. Nebol dôvod. A ten dôvod bol vlastne nejaká legenda, výmysel. Niekto chcel odpočúvať, tak vymyslel si dôvod. A bohužiaľ, sudca má, či nemá možnosť posúdiť, že tá legenda alebo proste to odôvodnenie je pravdivé alebo nepravdivé. No, mal si to vyžiadať, ako to robil pán Samaš, vieme, že každým, pri každom odposluchu sedel so žiadateľmi a vyžadoval si ďalšie a ďalšie náležitosti k tomu, aby vedel objektívne posúdiť tento fakt. Vojenské súdy sme zrušili, čiže aj tuto nastal určitý zvrat. Ale toto sa netýka len Vojenských spravodajských služieb, to sa týka aj polície, to sa týka colných orgánov, to sa týka väzenskej a justičnej stráže, to sa týka všetkých zložiek, ktoré môžu požiadať súdy o nasadenie informačno-technických prostriedkov.
Máme ďalšie judikáty európskeho súdu. Tam tiež sú vymenované, presne zadefinuje podmienky, kedy je možné nasadiť informačno-technické prostriedky. Ale to nie je len legálnosť či zákonnosť: legitimita, veľmi dôležitá, proporcionalita, veľmi dôležitá. Nasadenie informačno-technických prostriedkov je krajná možnosť, lebo sa tu tým neguje jedno zo základných ľudských práv a slobôd, právo na súkromie. Všade, každá krajina Európskej únie, aj európsky súd, ale aj náš Ústavný súd hovorí, že to musí byť len v najzávažnejších prípadoch, keď ostatné možnosti orgánov činných v trestnom konaní nevedú k tomu, aby sa nejaký ten najzávažnejší trestný čin mohol objasniť. No ale k tomu treba využiť všetky možné prostriedky, ktoré povedzme, budem uvádzať príklady polície, ktoré polícia má k dispozícii, sledovanie, nahrávanie, informátori, svedkovia. Až v prípade, keď tieto metódy neprinesú želaný efekt, až vtedy, ale len v tých, fakt v tých najodôvodnenejších prípadoch. A hovorím, že kebyže naši ľudia, naši občania sú takí ako povedzme v Českej republike alebo v ostatných krajinách západnej Európy, že sa súdia, že sa odhodlajú ísť so štátom do nejakého súboja, že ja som bol odpočúvaný nelegálne alebo nelegitímne, tak by sme dopadli s týmito odposluchmi veľmi zle, bohužiaľ, to musím hneď povedať. Videli sme, ja sa tiež ako advokát stretávam s takýmito prípadmi. No stav je úbohý.
Problém nastal aj s tým naším zákonom z roku 2003, názov má, že ochrana súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. No ale opak sme dosiahli týmto zákonom. My máme dvojitý režim možnosti nasadenia ITP. Jeden podľa Trestného poriadku a jeden podľa stošesťdesiatšestky, možnosti nasadiť odposluch bez súhlasu súdu. Veľmi závažný problém. Ako sa to zneužíva? Nezneužíva? Treba o tomto probléme sa rozprávať. Prebehlo už deväť rokov odvtedy. Vieme to vyhodnotiť. Ale tento návrh túto dvojkoľajnosť nerieši, bohužiaľ, preto určitá kritika aj na stranu navrhovateľov. Jednak, že tá diskusia bola dosť úzkoprsá, dosť úzkoprsá. (Reakcia na predkladateľa.) Nie, pán poslanec Fedor, nerieši, lebo kebyže to máme zjednotiť, tak tú stošesťdesiatšestku treba zrušiť. Keď chceme spraviť v tomto poriadok, tak nemôže byť dvojitý až trojitý režim, lebo máme ešte zákon o Policajnom zbore. Nemôže byť trojitý režim. Aby sme v tom mali jasno, tak musí ísť podľa jedného legislatívneho procesu, tam nemôžu byť také alebo onaké výnimky. Buď nastolíme nejaký zákonný, legálny a skontrolovateľný mechanizmus, alebo budeme mať v tom bordel, ako máme dnes.
Pán poslanec Galko hovoril, že áno, mali by sme počkať na legislatívny návrh ministerstva obrany. Ale to, to nemá vychádzať z ministerstva obrany, to má, to na tom sa musia zjednotiť silové zložky alebo jednotlivé ústredné orgány štátnej správy, ktoré môžu požiadať o nasadenie ITP, aby sme túto problematiku dali do jedného zákona s jedným režimom.
My sme mali v programu už, ešte z čias SMK, aby tu bol vytvorený jeden ústredný orgán, ktorý by mal na starosti odposluchy. Čiže ako je to v prípade dnes, že Slovenská informačná služba vlastne prevádzkuje to odpočúvacie zariadenie a ostatné zložky vlastne žiadajú o odposluch. Nie, ja by som to najradšej vybral aj spod SIS-ky, dal pod nejaký úrad, ktorý by mal, to by bola len taká výkonná zložka, proste na základe potvrdených súdom povolených žiadostí by prevádzkoval ten systém a s výstupmi by nemal nič spoločné, len by to distribuoval tým oprávneným žiadateľom.
Ale nastoľuje sa otázka kontroly. V tomto návrhu máme určitý systém kontroly, o ktorom sme sa bavili. No je to na polemiku. Pán poslanec Galko už to otvoril, že poslanci nemajú previerku, aby sa mohli oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Sú to živé spisy niektoré, alebo mali by a určite by mali ísť do živých spisov. Ten kontrolný orgán, keď to chceme mať v rukách, aby sme to vedeli kontrolovať, tak ten orgán, členovia toho orgánu by mali ísť do živých spisov. Či to budú poslanci alebo iní, tak to už je fakt na ťažkú debatu. Kebyže tento návrh postúpi do druhého čítania, tak určite by som privítal, aby druhé čítanie nebolo v októbri, aby sme to vedeli vylepšiť, lebo táto debata nemôže byť urobená tak, že poďme do toho a za mesiac to zmákneme. Nedá sa to, podľa mňa.
Pán poslanec Galko, keď dovolíte, tak polemizujme s vami, lebo mali ste určité návrhy, s niektorými súhlasím, ale je to polemika. Nezávislý úrad, aby to kontroloval, zas to má negatíva. Ako má, má také stránky, že áno, a keď, čo keď tých ľudia podplatia, čo keď tých ľudí kúpia, čo keď ovplyvnia. Aj to sa môže stať. Áno, môže sa stať tiež, že poslanci vyzradia niekedy to tajomstvo. Ale musím vám povedať, ja som teraz predsedom výboru pre preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a v dvetisíc druhom tiež som bol v tom volebnom období členom toho výboru a musím vám povedať, že prezradené z rokovania výboru, my tam robíme so živými spismi, doposiaľ, musím to odklepať na dreve, nedošlo. Bolo jedno podozrenie, potom vysvitlo, že predsa len to išlo z iných zdrojov. No a my tam robíme so živými spismi, s ťažkými spismi. Ani nie teraz, ale v tom období do roku 2006. A že aj to môže byť taký protiargument, že máme tu vytvorený taký úzus a nedošlo k zneužitiu. Ale hovorím, že tento kontrolný orgán určite je na širšiu debatu a na vážnu debatu.
A ešte jednu vec. Orgány teraz, ktoré nasadili voči našim občanom informačno-technické prostriedky, po troch rokoch musia oboznámiť týchto odpočúvaných ľudí, alebo týchto, proti ktorým boli nasadené ITP, nielen o odposluchoch, že boli voči nim nasadené ITP. Viete, akým štýlom sa to deje? Áno, dostanete, že, dostanete oznámenie, že bolo, bol taký úkon, ale nič viac, lebo predmet toho konania ešte stále tvorí nejaké služobné tajomstvo alebo utajenú skutočnosť alebo bla-bla-bla, rôzne sú. Čiže efektívna kontrola nie je možná ani z toho inštitútu, ktorý sme tu vytvorili na kontrolu, lebo sa zaviedla taká prax. Čiže po tých deviatich rokoch od prijatia stošesťdesiat šestky vidíme, že určite nastal čas na zmenu. Vyvolala to práve tá kauza odpočúvania na ministerstve obrany alebo na VOZ-ke, ale ten problém, ako o tomto probléme sme vedeli už skorej. Len ako, voľajako na to riešenie nie a nie prísť.
Preto síce mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, podporím to do druhého čítania, ale keď to prejde do druhého čítania, tak určite budeme mať veľa, veľa pripomienok, doplňujúcich návrhov. A ešte možno, že najťažším problémom je zjednotiť režim nasadenia informačných prostriedkov, ktoré tuto riešené nie je.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za reakcie. Začnem od konca. Áno, pani poslankyňa Tomanová, podľa mňa tiež naši asistenti sú príkladom toho, že je to, že robia činnosť ako závislú prácu, len my sme im to nastavili tak, že musia to robiť ako živnostníci.
Čiže, pán Mihál, aj na vás, pán poslanec Mihál, nehovoril som, že táto definícia bude o tom, alebo zavedie pre našich asistentov, ako pomenuje ich ako závislú prácu, ale práve toto je príznakom toho, že môže sa to tak stať. A keď sa budeme uberať týmto smerom, tak skôr či neskôr k tomu dôjde.
Pán poslanec Blaha, taký rozdiel, jediný rozdiel, ktorý poviem, čo je tak asi medzi SMER-om a opozíciou, alebo medzi prozamestnávateľsky a prozamestnanecky založenými politickými stranami, to je stará pesnička: Keď máme 100 eur, tak vy im kúpite rybu, my udicu. Lebo... A potom dopadneme tak, že ryba sa zje a je koniec, ale s tou udicou sa dajú chytať ryby donekonečna.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Poprosím kolegov, keď už zohriali tú pôdu, aby nechali priestor aj pre mňa.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, začnem takou obľúbenou témou, ako je počasie, aby sme si to troška uľahčili. Tak áno, pán minister, dobre ste naznačili, že áno, bola zmena, je škaredo, sychravo, poprcháva, ale také dobré zrkadlo, dobré svedectvo o tom, že aké časy čakajú aj Slovensko a ekonomiku Slovenska po schválení tejto novely, keď sa nič nezmení. A dúfam, že sa zmení a zmení sa k lepšiemu. V časoch hospodárskej krízy, keď ekonomika nerastie, ale rastie nám počet nezamestnaných, áno, treba pristúpiť, pán minister, k novele Zákonníka práce. No ale práve sa to musí udiať za účelom, aby sme minimálne udržali zamestnanosť, keď už nie kvôli tomu, aby sme tú zamestnanosť zvýšili. Nedarí sa ekonomike ani v Číne, ten nárast nie je taký, ako oni tiež očakávali. Tak majme ten minimálny plat, aby sme udržali tú zamestnanosť. Nie na základe takých štátnych subvencií, ako dostal Mondi, ako povedal pán poslanec Kaník, alebo ďalšie firmy, lebo to už, fakt to bude potom lacnejšie, že povieme ľuďom, že zostaňte doma a my vám budeme dávať nejaký štátny plat.
Ale SMER - sociálna demokracia práve s pomocou odborárov, ako už aj môj kolega Laco Solymos hovoril, že Slovensko posúva medzi krajiny, ktoré budú mať veľmi rigidné pracovné právo, také rigidné, že cez zástupcov odborov, môžu to byť traja ľudia, v zásade zablokuje celý podnik.
A pozrime sa, že ako stoja tie krajiny, pán poslanec Blaha tu teraz nie je, že ako stoja tie krajiny, kde majú takéto rigidné alebo podobné rigidné pracovné právo, ako ideme zavádzať my. Španielsko napríklad. Je tam najvyššia nezamestnanosť v rámci Európskej únie. Ideme, chceme ísť touto cestou? Chceme odstrašiť aj tých podnikateľov, zamestnávateľov, ktorí ešte možno by vytvorili nejaké to zamestnanie, alebo udržali tých ľudí, ktorých zamestnávajú, ale po tomto, veríte-neveríte, ale už teraz sa každý chystá, každý sa pýta, aká zmena bude, kedy to nadobúda účinnosť. A ľudia už prichádzajú o prácu, už stačí, keď prerokúvame takúto formu Zákonníka práce. Nie je tajomstvo, že ja pôsobím ako advokát. Mnohí investori aj zo zahraničia prídu za advokátom a sa pýtajú, že aké tu je právne prostredie. Koľko stojí zamestnávať človeka, aký je pružný Zákonník práce. To tých zamestnávateľov aj terajších, aj tých možných set-sakramentsky zaujíma. Ako-tak to bolo tak prijateľné, boli sme taký štandard, ešte taký lepší štandard v rámci strednej Európy. Po tomto? No ja s budem čudovať, fakt, že keď niekto sem príde s nejakou väčšou investíciou, aby zamestnal viac ľudí, by som bol veľmi opatrný, že čo je za tým. A budeme mať taký striktný, rigidný, ťažkopádny Zákonník práce, že zamestnávať ľudí bude obrovské bremeno. Obrovské bremeno pre tých zamestnávateľov.
Mám v okruhu známych jedného podnikateľa, celkom sa mu darí a jeho dcéra je taký malý Che Guevara, vždy si ju pripomínam, keď počujem pána Blahu, poslanca. Hovorím: A čo si myslíš, prečo si tam až tak dobre, že bola si na Kube? Lebo tvoj otec zamestnáva, žije aj z práce iných ľudí. Ale tvoj otec bude zamestnávať len vtedy tých ľudí, keď sa mu to oplatí. Keď to podnikanie mu neprinesie len toľko, koľko by on zarobil niekde inde, tak nebude zamestnávať. Viete, to nie je také ľahké vstávať s tým, že áno, či mám pre svojich ľudí prácu, lebo treba na konci mesiaca alebo v strede mesiaca im dať výplatu. A teraz ešte príde aj toto.
No táto novela veru odstraší možných zamestnávateľov. A nalejme si čistého vína, kto dnes vytvára pracovné miesta? Štát? Odbory? SMER -sociálna demokracia, politická strana? Nie, sú to podnikatelia. Vy na nich nadávate, ale oni zamestnávajú tých ľudí, alebo sa sami zamestnávajú. A tým sme už zákonom o sociálnom poistení už dali dobrý uder. Čiže treba sa zamyslieť nad tým, čo chceme dosiahnuť, či chceme fakt len odmeniť odbory za podporu počas volebnej kampane alebo počas pôsobenia SMER-u - sociálna demokracia v opozícii, alebo to myslíme so Slovenskom vážne. Preboha živého, odmeňte odbory nejako inak, ale nie takto! Zamestnajte ich, však odboroví predáci väčšinou potom skončia v košiari SMER - sociálna demokracia, sú primátormi alebo v ďalších funkciách, tak odmeňte ich takto. Ale nie na úkor toho, že sa bude prepúšťať, alebo sa ešte ťažšie budú vytvárať nové pracovné miesta.
Viete na Slovensku máme už také pravidlo, že chceme udržať zamestnanie alebo chceme udržať prácu pre zamestnanca aj vtedy, keď dopredu vieme, že to je prehratý boj, že ten zamestnanec o tú svoju prácu príde. My ten marazmus niekedy naťahujeme. Preto uvažujme, keď už máme tú novelu otvorenú, aj o tom, ako pomôcť týmto ľuďom, ktorí možno prídu o prácu. V krajinách, ako je Nemecko alebo Rakúsko, majú určité také flexibilné vnímanie zamestnávania - práva na prácu. Oni hovoria, že skôr ako právo na prácu máš to, že máš právo na odmenu za pracovnú pripravenosť, pripravenosť vykonať prácu. To nielen v období, keď niekto je vo výpovednej lehote, ale všeobecne. Zamestnancovi povedia, že zostaneš doma a netreba ti chodiť do práce, ale dostaneš plat, takzvaný freistellung. Toto freistellung platí aj v prípade, keď zamestnanec je vo výpovednej lehote, že zamestnanec síce ako dostane výpoveď, výpovedná doba začína plynúť, dvoj- až štvormesačná, ale nemusí chodiť do práce, môže sa aktívne zapodievať s tým, že ako sa zamestná, môže už vtedy sa rekvalifikovať, proste aktívne sa zamestnať. Jednak má to aj taký účinok, že v prípade zamestnancov, ktorí sú prepustení z dôvodu, že ich pracovné výsledky, alebo pracovná morálka nie je dobrá, aby na revanš počas tej výpovednej doby nerobili neplechu u zamestnávateľa. Ale chcem poukázať na to, že áno, keď už chceme pre tých ľudí spraviť niečo, tak myslíme aj na toto. Myslím aj na to, je tu inštitút, ktorý je dobre zavedený v týchto krajinách, dajú sa z toho spraviť štúdie, pomôžme tým ľuďom takto. Preto budeme navrhovať, aby zamestnanec potom, keď už dostane tú výpoveď, keď to už je, bohužiaľ, bude stav, aký bude, tak mohol využiť tento čas na to, aby si aktívne hľadal prácu, aby zamestnávateľ ho mohol uvoľniť z dochádzky, keď už aj tak, keď už niekto dostane výpoveď, dostane výpoveď kvôli tomu, že ho tam netreba.
Druhým problémom, ktorým chcem, ktorý chcem troška vyzdvihnúť, už to flexikonto nebudem otvárať, ale budem otvárať pracovný čas nerovnomerného rozdelenia, lebo tu nastáva ďalšia zmena, ďalší problém. Pracovný čas môže byť rozdelený rovnomerne, kde už vieme, že ako je, že povedzme od 8. hod. do 16.30 hod. každý týždeň rovnako. Sú povolania, kde je potrebné ten pracovný čas rozdeliť tak, že jednotlivé týždne v mesiaci budú iné, čiže tento nerovnomerný pracovný čas, keď niekedy je kratší a niekedy dlhší týždeň. Ale sú aj pracovné odvetvia, napríklad v cestovnom ruchu, kde čašník v hoteli robí mimo letnej a zimnej sezóny iba vo štvrtky, piatky, soboty povedzme 8 hodín, počas sezóny robí aj päť dní v týždní, 8 hodín mimo sezóny a počas sezóny robí aj deväť aj pol hodín päťkrát do týždňa. Keďže čašník je platený od odpracovaných hodín, musel by v prípade letnej a zimnej sezóny robiť každý týždeň 7,5 hodín nadčasov. Na to máme ten týždenný, to referenčné obdobie, ktoré ideme znížiť, pani bývalá ministerka Tomanová, už na mňa veľmi cerí, ale myslím na to, že ideme to, ideme to znižovať na štyri mesiace, doteraz sme mali šesť. A toto bolo dobré aj pre zamestnanca, aj pre zamestnávateľov. Teraz to ideme meniť a práve tým štýlom, čo som už naznačil, že odbory budú rozhodovať o všetkom. Keď odbory budú súhlasiť, tak to bude, keď odbory nebudú súhlasiť, tak to nebude. My nepodmieňujme všetky tie užitočné veci zo Zákonníka práce tým, či odbory dajú súhlas, alebo nedajú súhlas. A podľa mňa oveľa reprezentantnejší prístup je, keď zamestnancov zastupuje ich zástupca volený všetkými zamestnancami. Ale tento inštitút ideme absolútne nieže zrušiť, ale znemožniť.
Čiže uvažujme v týchto kontextoch, keď vieme, že sú ťažkosti vo výpovediach. Pri výpovediach sú ťažkosti pri nerovnomernom rozdelení pracovného času, tak nespravme ešte ďalšie bariéry, aby sme sťažili nielen život zamestnávateľov, ale aj zamestnancov. No v druhom čítaní prídeme s viacerými takýmito pozmeňujúcimi návrhmi, ale ešte raz zdôrazňujem, najväčší problém v tomto Zákonníku práce vidím, že zástupcovia zamestnancov odbory budú mať skoro v každom prípade právo veta. Aj v tých prípadoch, v ktorých odbory nemusia byť zaangažované, stačila by dohoda zamestnávateľa a zamestnanca. Aj do týchto sfér pridávame odbory, čo je podľa mňa nezmysel. Sme práve toho názoru, že nemusíme byť pápežskejší ako pápež. Poďme na európske štandardy, ktoré sú tu. A určite sa nám nebude dariť horšie ako ostatným krajinám, ani zamestnávateľom, ani zamestnancom.
A keď dovolíte, tak ešte poviem takú pikošku na záver, zas dôjde k redefinícii závislej práce. K čomu to povedie? V dnešnej dobe hlavne v stavebníctve pozorujeme tú skutočnosť, že tí dobrí remeselníci robia na živnosť. Prečo? Lebo ich niekto k tomu donútil? Nie, lebo sú slobodnejší, vedia si vydupať vyššie odmeny, či hodinové alebo úkolové, a vedia nechať zamestnávateľa a toho podnikateľa ako subdodávateľa hocikedy tam na stavbe, keď nemajú vytvorené dobré pracovné podmienky alebo sa im tá odmena máli. No tých podmienok bolo v zákone veľa, aby sme nejakú činnosť mohli zadefinovať ako závislú prácu. Rad týchto podmienok vypadne, čiže tie nožnice sa otvárajú, oveľa viac takýchto činností budeme môcť, bude môcť štátna moc považovať za závislú prácu. Obmedzíme živnostníkov vykonávať tú svoju prácu, mnohým zamestnávateľom využívajúcim služby a týmto, tým podnikateľom, ktorí využívajú tieto služby samostatne zárobkovo činných osôb, zas zvyšujeme náklady. A potom už budem fakt zvedavý, kedy asistentov poslancov, ako činnosť asistentov poslancov zadefinujete ako závislú prácu, lebo už je k tomu veľmi blízko. Čo robia? Robia pre nás, od nás dostávajú úkoly. Už len pár podmienok. Čiže majte na zreteľ pri redefinícii závislej činnosti aj túto činnosť, činnosť našich poslaneckých asistentov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Veľmi konštruktívny príhovor, pán poslanec. Práve, čo ste vy naznačili, že chýba systematika, zákonom stanovená systematika, aby sme donútili školiteľov, aby sa venovali svojim koncipientom. Čiže, keď to necháme v takých pomeroch, v akých je to teraz, tak ten marazmus alebo tie negatívne javy, o ktorých tu rozprával pán poslanec Poliačik alebo pán poslanec Beblavý, môžu sa naďalej vyskytovať, ako sa vyskytujú.Čiže, toto musíme odstrániť.
A čo sa týka reklamy, keby že je to na mne, by som úplne zakázal advokátom reklamy, ale úplne. Lebo potom to bude fakt o tom, že kto má viac kapitálu na to, aby to reklamoval ako nejaký produkt, ako prací prášok.
Advokácia, poskytovanie právnych služieb má byť o niečom inom ako naháňanie klientov, čo máme napríklad v Spojených štátoch amerických. Toto uberie jednak aj vážnosť, jednak aj zdeformalizuje celý ten trh, ktorý tu je. Kebyže je to na mne, ja by som to úplne zakázal.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za príhovor.
Pán poslanec pán predseda Beblavý, ja predsa len si ponechám tu možnosť, že nebudem hlasovať práve kvôli tomu, že táto novela ovplyvní aj môj profesijný kvázi "podnikateľský život", takže kvôli tomu rozhodnutie nechám na ostatných kolegov.

Ďakujem, pán predseda. Že keď už máme otvoriť zákon o advokácii, tak som troška čakal viac. No ale hneď na začiatku musím povedať, že som v konflikte záujmov, nakoľko vykonávam advokátsku činnosť a vykonávam ju do tej miery, že hlavnú časť mojich príjmov práve tvorí príjem z advokátskej činnosti, takže som v takom konflikte záujmov ako hora, preto sa ani hlasovania nezúčastním pri tomto návrhu zákona.
Ale nerobím to len kvôli tomu, lebo nás k tomu vyzval pán predseda výboru poslanec Beblavý, ja som to robil vždy, keď si pozriete, pán poslanec, moje vystúpenia k témam, v ktorých som v konflikte záujmov, tak vždy som povedal, že som v konflikte záujmov. Zvykla to ešte robiť pani podpredsedníčka Národnej rady, pani Laššáková, ale neviem, že prečo len pri tejto téme je otváraná téma konfliktu záujmov, lebo mali sme tu rad zákonov, v ktorých vystupovali ľudia, ktorí boli v konflikte záujmov a ste, pán predseda, vtedy neprotestovali. Ani vtedy, keď pán Matovič tu predložil novelu k "dohodárom", ktorá sa bytostne dotýka spoločnosti jeho manželky.
No ale ten konflikt záujmov mi nebráni v tom, aby som nepovedal svoj návrh alebo svoje myšlienkové pochody, predovšetkým k tomu, že tu nevidím taký akútny problém v advokácii, ktorý treba hneď riešiť. Vidím v justícii ale iné problémy, ktoré by bolo treba riešiť, pán minister, a bol by som rád, keby že sústredíte vašu pozornosť a pozornosť celého ministerstva na zrýchlenie konania, na zabezpečenie právnej istoty, na odstránenie korupcie a na vymožiteľnosť práva. Dúfam, dúfam v kútiku duše, že aj tento návrh, ak bude mať odozvu na tom, že sa nám tieto neduhy v justícii pomaly sa podaria odstrániť.
Ale na druhej strane, áno, potrebujeme zlepšiť aj činnosť advokátov, vylepšiť advokátsky stav, prehĺbiť dôveru klientov v advokátsky stav, zvýšiť úroveň zabezpečenia právnych služieb, ale na druhej strane si nemyslím, že práve tie riešenia, ktoré ste navrhli sú jedinými, ktoré môžu privodiť zlepšenie advokátskeho stavu. Mám na mysli práve zvýšenie koncipientskej praxe na päť rokov, ohraničenie maximálnych koncipientov na jedného školiteľa. To sú všetko pekné, možno aj pomôžu, ale vidíte sám, pán minister, že sú to veľmi diskutabilné veci. Máme značné rezervy. Máme rezervy tam, s ktorými budú súhlasiť asi všetci kolegovia, ktorí tu vystúpili, a to máme rezervy v školeniach. Určite vieme vylepšiť ešte školenia nielen pre advokátov, ale pre koncipientov. Ale tu musím povedať zase na obranu Slovenskej advokátskej komory. Mal som tú česť byť koncipientom a musím povedať, že tie školenia fakt stáli za to, radi sme tam chodili, boli vždy zaujímavé prednášky, komora nám to veľmi dobre vždy pripravila a musím povedať aj tú vec, že úroveň školenia koncipientov vždy závisí aj od toho, u koho sa zamestnajú. Ten školiteľ je ako na tom, ako je fundovaný, či fakt toho koncipienta chce školiť k tomu, aby profesne rástol, alebo nie. A to je aj na tom koncipientovi, že keď vidí, že sa dostal do kancelárie, kde profesne nenapreduje, nech to nechá. Môže dať výpoveď a mnohí moji priatelia, spolužiaci to aj spravili, s tým, že vedeli, že keď sa chcú uplatniť na tom pracovnom trhu tak potrebujú mať školiteľov, ktorí ich vyškolia.
Máme rezervy aj v skúškach, v advokátskych skúškach. Neviem, pán minister, koľko koncipientov nespravilo advokátske skúšky. Ja veľa neviem, dobre že nespraví hneď, ale v zápätí na najbližších skúškach to spraví. Koľko? 30 %? No, za mojich čias to bolo oveľa nižšie číslo. Neviem to číslo, číslo neviem teraz zanalyzovať narýchlo, ale mal som vedomosti, mal som poznatky, že ľudia, keď nespravia, tak potom spravia o rok alebo o pol roka, proste to nie je takým sitkom pre advokátov, akým sitkom by to malo byť.
A tiež ešte jedna vec, v čom je rezerva - kontrola školenia koncipientov, školenia školiteľmi. My nemáme žiadne podmienky stanovené pre školiteľov, pre advokátov, ktorí zamestnajú koncipientov, že či chodia na pojednávanie, že fakt, či ich vedú k tomu, aby osvojili odbornú, tú odbornú prax, ktorú potrebujú mať k tomu, aby samostatne vedeli zastupovať svojich klientov.
Ja som mal tú česť, som robil u pána doktora Čakváriho, Matkovčíka, Vačoka, u nebohej pani doktorky Pavlikovskej, nás viedli na tie pojednávania, posielali na pojednávania, vysvetľovali, školili, aj niekedy hlasnejšie vysvetľovali, keď niečo sme zle spravili. Patrí im za to vďaka, ale hovorím, že je to, bohužiaľ, individuálne. My musíme zaviesť taký systém, aby to, toto školenie a príprava na prax pre koncipientov objektívne bola dobrá.
A teraz konkrétnosti. Sme v prvom čítaní, určité návrhy prednesiem aj v druhom čítaní, tie "pozmeňováky", ale musím povedať, že určité návrhy v tomto návrhu nie sú v intenciách posilnenia právnej istoty. Prílišná vágnosť, subjektívnosť nebude na prospech zlepšenia advokátskeho stavu. Povedzme mám na mysli bod 12, to je § 8 (1) a) , kde hovorí, že činnosť, ktorá je v rozpore s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora. Čiže komora subjektívne bude hodnotiť, že ktorý pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bude v rozpore s etikou advokáta. Stanovme pravidlá. Áno, etika je dosť ťažko pozitívne zadimenzovateľná veličina ako pojem, ale toto je veľmi subjektívne na môj vkus a podľa mňa aj legislatívne.
Ďalej, keď už pristupujeme k tomu, aby sme normotvorne upravili reklamu, tak ja som myslel, že to bude mať trošku také vážnejšieho ducha. Paragraf 29p, ktorý hovorí, že okrem všeobecných požiadaviek na reklamu, reklama advokáta, združenia alebo obchodnej spoločnosti založený na výkon advokácii nesmie byť v rozpore s predpismi komory, nevecná, nepravdivá či zavádzajúca, spôsobilá ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. No ja už vidím teraz, že niektorí naši kolegovia, aké krásne bilbordy budú mať na Slovensku - "Deväť z desiatich mojich klientov ma odporúča" alebo čo vídavam u niektorých kolegov na stene, že "Zázraky na počkanie, nemožné do troch dní". No proste, tu by som privítal trošku viac vážnosti, aby sme tú vážnosť advokátskeho stavu a dôveru klientov, ľudí v advokácii nepohoršili alebo nejak neznížili ohroziť dôstojnosť advokátskeho stavu. Tak stavme tie mantinely, hneď v zákone, ak sa bude dať, lebo v tomto smere, ja som privítal, že bude úprava advokátskej reklamy, ale nemyslel som to tak, že bude len, že áno, nemôžte ohroziť dôstojnosť advokácie, etiku. Ale to sú také príliš široké pojmy a vážne pojmy.
Ešte niekoľko poznámok k mojim kolegom predrečníkom, ktorý tu rečnili pred týmto pultom. Pán poslanec Kaník hovoril, že o stredoveku. Advokácia nemá numerus klausus, čiže my nemáme zabetónované stavy. Koľko koncipientov spraví advokátske skúšky a sa prihlási a začne činnosť advokáta, tak toľko advokátov bude. To je už iná vec, či ich trh uživí, alebo neuživí, ale korporativizmus a korporatívne postavenie advokátskej komory nie je nijakým unikátom na svete. Skôr opačne, že keď advokácia sa neriadi korporativizmom, tak to je unikát. A otvorene poviem, že Slovenská advokátska komora je mi bližšie ako alma mater, ako Právnická fakulta Komenského. Tam sme za mojich čias, tam sme nadobudli len čisto teoretické vedomosti, len čisto teoretické vedomosti. Kebyže nie som ako praktikant vtedy v advokátskych kanceláriách, tak áno, mám diplom práva, ale nič o advokácii, o právnych službách neviem. Lebo ani to nás nenaučili na právnickej fakulte za tých čias, že kam sa mám posadiť ako právny zástupca, keď zastupujem navrhovateľa alebo zastupujem odporcu. Proste čisto teoretické vedomosti, čiže vlastne ten fundament tých advokátskych znalostí mi dala potom až komora hlavne na tých školeniach koncipientov a hlavne od svojich školiteľov, keď to robia vážne. No, my si musíme nastaviť práve také podmienky, aby možno také šťastie mali aj ostatní koncipienti, ako som mal ja, keď som bol koncipientom a mal som také šťastie, že som mal dobrých školiteľov.
Pán poslanec Brixi hovoril, že problémom nie je to, že nemá byť toľko ľudí dávaných do systému, že je veľa študentov a veľa koncipientov. No problém je v tom, že už nie je problémom, že je veľa koncipientov, ide alebo veľa advokátov ide do systému, problém je skôr to, ešte pri škole, že toľko právnikov skončí - a teraz budem veľmi, dá sa povedať do istej miery aj vulgárny - pologramotných právnikov skončí na niektorých školách právnickú fakultu, že ani šajnu nemajú o práve. Dávam do pozornosti, že koľko kriminálne závadových osôb má právnický titul. Šajnu nemajú o tom, len to sa dalo vybaviť, muselo skončiť a majú právnický diplom.
Čiže, v tomto vidím problém, že právnické fakulty teraz chrlia právnikov, ktorí nemajú ani základné znalosti, bohužiaľ. Čiže, tuto treba posilniť ten prísun právnikov na ten pracovný trh.
Pani poslankyňa Žitňanská tiež povedala, že Slovenská advokátska komora lobuje. Áno, lobuje. Nie je od čerta, samozrejme, lobuje ako každá iná organizácia, niekedy úspešne, niekedy neúspešne. Áno, aj ja tiež vidím teraz ten konflikt, že pán minister bol predtým predsedom Slovenskej advokátskej komory, a teraz vyjde ten návrh, tento návrh ešte predtým, pred tými návrhmi, ktoré, dúfam, že, pán minister, pôjdu, ako novela občianskeho súdneho poriadku, novela trestného poriadku, možno novela správneho konania, lebo na tie zákony čakáme. Na tie zmeny čakáme, ktoré budú riešiť ozajstné problémy tejto spoločnosti, a to je nevymožiteľnosť práva, pomalé súdne konania, rodinkárstvo, klientelizmus a korupcia v justícii. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja tiež vyjadril k tomuto vládnemu návrhu zákona. A hneď idem do takých osobných, nie invektív, póz, ale poznámok, pán minister, s tým, že, že by ste sa boli pretrhali s týmto zákonom, tak to nemôžem povedať. Lebo keď už máme pristúpiť k novele... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)