20.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené poslankyne, vážení poslanci, je asi zbytočné robiť vám prednášku o význame športu v živote človeka a spoločnosti. Sami viete posúdiť a sledujete, akú odozvu má každý deň každý víťazný zápas, či už je to vo futbale, či je to v hokeji, či výsledky na olympiáde, alebo športy, Petra Sagana a nehovoriac o tenistoch, o Rely Dakar a tak ďalej.
Ja si pamätám, keď na tomto mieste pred pár rokmi stál pán Schultz z Európskeho parlamentu a v tom čase išli preteky Tour de France, tak som nechcel ani tomu veriť, že človek, ktorý nejako nepozná tohto chlapca alebo neni z jeho krajiny, dokáže takto fandiť a takto uznávať jedného vynikajúceho športovca, ktorý ozaj Slovensko ako také každý rok preslávi, ja si myslím, že je to športovec, ktorý skutočne si robí do budúcnosti veľkú kariéru a má veľa, veľa, veľa vzorov. Ja si myslím, že aj cyklistika v poslednej dobe strašne sa dostala hore, a dneska vidíte aj po uliciach, po mestách a tak ďalej, medzi mestami, na dedine a tak ďalej, veľa ľudí športuje, pestuje tento šport, ja si myslím, že je to úžasný vzor nielen pre mládež, pre dospelých, ale pre nás všetkých.
Pamätám si, keď som prvý raz mohol vidieť Stanley Cup. Dneska už je samozrejmosťou, že Stanley Cup prakticky každý rok príde do Trenčína. Máme možnosť sa ho dotknúť, máme možnosť sa odfotiť s hokejistami, ktorí ho dosiahnu, a sám seba sa niekedy pýtam, že čo by pre to niektoré krajiny dali, keby mohli tento pohár vidieť vo svojom meste. Čiže treba doceniť aj ľudí, ako je Marián Hosa, Gáborík, Chára a tak ďalej a tak ďalej, že robia reklamu takú Slovensku, o ktorej sa nám niekedy ani, ani nesnívalo.
Šport je fenomén, ktorému som aj ja zasvätil celý svoj život, a preto mi dovoľte povedať pár poznámok k dnes prerokovanému návrhu zákona o športe nielen ako poslancovi Národnej rady, ale aj ako bývalému športovcovi a trénerovi.
Verím, že si všetci uvedomujeme, pred akou zodpovednou úlohou dnes stojíme. Roky voláme po novej modernej legislatíve, ktorá by pomohla športovcom, športovým organizáciám, ich podporovateľom, ale aj fanúšikom zlepšiť podmienky v slovenskom športe, čo je veľmi dôležité. Od roku 1990 bolo niekoľko pokusov, ako túto legislatívnu dieru zaplátať. Ale ani jednej garnitúre sa nepodarilo veci dotiahnuť tak ako doteraz. Stojíme preto pred veľkou dilemou a pred historickým krokom pomôcť slovenskému športu a ja si myslím, že skutočne slovenský šport, keď sa na to dívame z akejkoľvek strany, treba pozdvihnúť, treba financovať a treba urobiť poriadok, ktorý by, si myslím, utvrdil aj ľudí, a som presvedčený aj o tom, že ľudia by mu ďaleko viacej dôverovali. Dnes môžeme napraviť, dnes môžeme nastaviť nové pravidlá, ale tiež napraviť krivdy minulosti, kedy šport stál na pokraji záujmu štátnych inštitúcií, a treba otvorene povedať, že aj mnohých politikov.
Vládny návrh zákona o športe nie je normou vytvorenou za zeleným stolom. Ako to už bolo viackrát povedané, je výsledkom mnohých diskusií, konzultácií, výmeny názorov medzi štátnymi inštitúciami, mimovládnym sektorom, športovými funkcionármi, športovcami a tiež politikmi, kde treba vyzdvihnúť skutočne pána Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu, ktorý veľmi o tento zákon bojoval, ale treba vyzdvihnúť aj médiá, ktoré mu venovali veľkú pozornosť.
Dotknem sa niektorých tém, s ktorými som bol konfrontovaný aj ako športovec, a neskôr aj ako tréner. V prvom rade plne verím, že nová zákonná úprava pomôže profesionálnym športovcom, pokiaľ ide o prepracovanie vzťahov s klubom, pomôže pri prestupoch do iného klubu a tiež možnosť dopomôcť sa práv, pokiaľ ide, pokiaľ boli tieto normy akokoľvek porušené. Verím osobne, že moji mladí kolegovia, mladší kolegovia, tréneri už nebudú musieť hľadať najrôznejšie finty, ako motivovať hráčov k vyššej tréningovej aktivite a k vyššej bojovnosti v zápasoch len preto, lebo ani oni, ani realizačný tím nedostali niekoľko mesiacov výplatu. Pritom majú tiež rodiny, malé deti a ich príjem je ťažko porovnávať s príjmom hráčov špičkových zahraničných klubov. Musím povedať, že som takúto situáciu zažil, a potom je veľmi nepríjemné, keď máte motivovať tzv. profesionálnych hráčov k dobrému výkonu, a pritom nedostanú 2-3 mesiace výplatu a celková tá nálada aj v kabíne, aj na ihrisku, aj taká nedôvera medzi trénerom a hráčmi, to napätie a tak ďalej, by som vám osobne neprial a budem skutočne veľmi rád, ak toto sa všetko vytratí, a ten poriadok v športe bude taký, ako má byť.
Som veľmi rád, že predkladaný zákon prináša aj nové možnosti financovania športu zo súkromných zdrojov. Financovanie športu, predovšetkým na klubovej úrovni je bezprostredne späté so sponzoringom. Viac ako 25 rokov všetci hovoríme o sponzoroch, o sponzorovaní športu, a pritom dnes termín sponzoring neupravuje žiadna zákonná norma, ani dnes platný zákon o športe, ani zákon o daniach z príjmov, ani iné zákony. Aj preto dnes nikto nevie, koľko peňazí do športu skutočne vkladá alebo koľko sa investuje. Podľa štúdie KP&J spred dvoch rokov rozpočty všetkých klubov na Slovensku presahujú sumu 245 mil. euro, čo je niekoľkonásobne viac, ako sú všetky dotácie od štátu. Pritom reálne to môže byť o 100 mil. viac, ale aj o 100 mil. menej, lebo doteraz sme nemali nástroj, ako to zistiť, čo je podľa môjho názoru skutočne veľký nedostatok. Preto plne podporujem, aby sponzor aj sponzorovanie jasne zadefinovali účel využívania sponzorského, a tiež sa stotožňujem s povinnosťou zverejnenia sponzorských zmlúv v informačnom systéme športu.
Plne podporujem tiež riešenie, ktoré vracia slovenskému športu ako jeden zo zdrojov financie aj výnosy z lotérie a hazardných hier. Všetci vieme, že v krajinách, kde sa výnosy z lotérií používajú na podporu športu, má šport niekoľkonásobne viac prostriedkov, Argumenty, že ak niekto tipuje na výsledky športových zápasov, tak výnos z tohto tipovania by mal ísť na podporu športu, nikoho nezaujíma. Všade vo svete je hazard hodnotený ako negatívna činnosť, preto výnosy z hazardných hier smerujú adresne na podporu verejnoprospešných činností, medzi ktoré jednoznačne patrí šport. U nás, bohužiaľ, už dvadsať rokov nie. Experiment z minulosti, kedy tieto príjmy boli príjmom štátneho rozpočtu, obral slovenský šport o desiatky miliónov euro, čo, si myslím, že je veľmi veľa. Som rád, že vládny návrh zákona nastoľuje poriadok, a pokiaľ ide o organizáciu činnosti jednotlivých športových zväzov, a že kauzy, ktoré riešili ešte nedávno všetky médiá, sa stanú minulosťou.
Návrh zákona reaguje na nedostatočnú transparentnosť zákonnej úpravy, kedy na základe aktuálne existujúcich trestných činov nie je možné efektívne stíhať a posúvať korupciu v športe. Som tiež rád, že zákon vytvára legislatívne rámce v boji proti ovplyvňovaniu výsledkov športových zápasov a nelegálnemu stávkovaniu.
Verím tiež, že nový systém financovania štátnych prostriedkov, lepšie pravidlá, ale aj viac peňazí pomôžu na rozvoj športu na Slovensku. Zákon sám osebe nič nevyrieši. Všetko je na nás, na všetkých, na ľuďoch, ktorí robíme v športe, a záleží na nás, či nám na ňom bude záležať, alebo nie. Ako športový zväz na základe nového vzorca dostane o 100 % viac prostriedkov ako v minulosti, ale na zvýšenej podpore mládeže sa to nijako neprejaví, tak to nebude určite dobré. Opakujem, je to vec nás všetkých, ak túto normu budeme vedieť využiť v reálnom živote, je možné, že v priebehu pár rokov zákon dozná určité zmeny. Spoločnosť sa vyvíja, o rok-dva budeme mať možnosť niektoré tieto názory a tieto veci porovnať a uvidíme, či to bude dobré.
Ale ja v každom prípade tento zákon podporím, lebo konečne sa tu niečo robí, konečne sa chceme venovať športu. Ja si myslím, že tá serióznosť, poctivosť tých ľudí, ktorí tomu venujú celý život, si to zaslúži.
Ďakujem pekne.
